Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 2. máj 2021

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 7C/2/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6720200406
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Konáriková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2021:6720200406.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Konárikovou v spore žalobcu: V. F., Z..

XX.XX.XXXX, trvale bytom Š.D. XX, XXX XX O. K., proti žalovanej: E. H., Z.. XX.XX.XXXX, trvale bytom
T.. A. XXX/X, XXX XX L., o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100% do 3 dní od právoplatnosti
uznesenia súdu I. inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, doručenou okresnému súdu dňa 30.01.2020, doplnenou podaním doručeným
okresnému súdu dňa 28.04.2020 domáhal určenia jeho vlastníckeho práva v celosti k pozemkom

nachádzajúcimsaobciO.K.,katastrálneúzemieDolnéŠipice,ktorésúzameranégeometrickýmplánom
vyhotoviteľa GEO - SLUŽBY, s.r.o. Bzovík 7, IČO: 44 476 329, číslo geometrického plánu XXXXXXXX-
XX/XXXX, overený dňa 08.04.2020 pod číslom 105/2020 z pozemku KN vedené na LV č. XX ako
parcela registra C evidovaná na katastrálnej mape pod parc.č. XX/XX - záhrada o výmere 309 m2 do
novovytvorených pozemkov v KN vedených ako parcely registra C evidované na katastrálnej mape pod
parc. č. XX/XX - záhrada o výmere 101 m2, parc. č. XX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere
59 m2, parc. č. XX/XX - záhrada o výmere 9 m2, parc. č. XX/XX - záhrada o výmere 140 m2, pre

obec Hontianske Tesáre, kat. úz. Dolné Šipice. Uviedol, že 23.09.1978 uzatvoril kúpnu zmluvu formou
notárskej zápisnice s T. B., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č. X a P. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom L.
č. 5, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti, a to rodinný dom č. XX spolu s pozemkom zapísané na LV č.
X parcela č. X/XX kat. úz. Dolné Šipice, obec Šipice, okres Krupina, vedený Okresným úradom Krupina,
katastrálny odbor bez akýchkoľvek tiarch. Po podpise a registrácii notárskej zápisnice a zaplatení kúpnej
ceny v hotovosti sa T. B. spolu s dcérou E., teda žalovanou, odsťahovala do L., kde mala svoj druhý
dom. Žalobca ako vlastník nehnuteľnosti užíval, zveľaďoval, nakladal s nimi ako so svojim majetkom

od roku 1979. O uvedených skutočnostiach doložil fotografie. Pri vyhotovení notárskej zápisnice však
nebol vyhotovený platný geometrický plán, ale bola použitá len čiastková snímka z geometrickej mapy.
Dodatočne bol vyhotovený geometrický plán, ktorý bol odobrený vtedajším JRD v zastúpení pánom
O., podpredsedom JRD. X. O. osobne určil podľa čiastkovej snímky hranicu medzi priľahlou záhradou
a dvorom domu, ktorý bol predmetom kúpy. Geometrický plán vyhotovoval pracovník geodézie Žilina,
pán F. a bol riadne zavedený na katastrálnom odbore okresného úradu. Do geometrického plánu mala
doplniť údaje aj predávajúca T. B., čo však nezabezpečila, nakoľko už mala vyplatené peniaze a o

ostatné sa už nestarala. Zakreslenie kopírovalo hranice domu, všetko podľa jestvujúceho plotu a múru
až ku predzáhradke popod okná a až ku kostolíku, kadiaľ viedol druhý vchod do domu, bránička, dielcové
oplotenie. Tento geometrický plán som pri vytyčovaní pozemku odovzdal na JRD a druhý predsedovi
MNV v Hontianskych Tesároch. Táto kópia sa však pri vyrubovaní dane z nehnuteľnosti stratila. Žalobcapo 40-tich rokoch od kúpy rodinného domu po rozvode, keď už sú deti veľké, začal uvažovať o predaji
domu. Vyžiadal si platný geometrický plán domu. Keď ho obdržal zistil, že pri porovnaní s pôvodným
geometrickým plánom sú veľké zmeny. Pozemky, ktoré kupoval, neboli medzi predávajúcou T. B. a jej

príbuznou T. Q., ktorá vlastnila druhú polovicu pozemkov, právne vysporiadané a tým nemohli byť do
geometrického plánu zavedené. Žalobca je toho názoru, že T. B. sa zdráhala zabezpečiť zakreslenie
týchto skutočností do geometrického plánu. Už vtedy by prišiel na to, že mu podvodne predala pozemok,
ktorý nebol jej. Patril T. Q., ktorá zomrela v roku 1962 a bol v správe Slovenského pozemkového fondu.
Žalobca však zaplatil za celý pozemok, ktorý bol ohraničený plotom, vstupnou bránou a s vytýčenými

hranicami na geometrickom pláne. Pri ďalšom zisťovaní zistil, že žalovaná, teda dcéra T. B. po jej
smrti zdedila časť pozemkov. Pozemky obštrukčne vydržala, čo sa jej podarilo za pomoci notárky a
pracovníkov katastra. Takýmto konaním žalovanej išlo o to, aby zamedzila prístupu žalobcovi na jeho
parcelu so všetkých strán. Ako vlastník na LV č. XX pozemku CKN parcela č. XX/XX je zapísaná pod
B1 v 1, pod B2 v 1 žalovaná, a to na základe právnych titulov dedenia D 1515/98, návrh zmien Roeb - R
271/2013 a osvedčenia vyhlásenia o vydržaní N 50/2006, návrh zmien Roeb - R 271/2013. Z právneho

titulu osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vyplýva, že pôvodným vlastníkom CKN parcely č. XX/XX bola T.
B.,rod.X.,sktoroužalobcauzavrelkúpnuzmluvuvroku1978.Vnotárskejzápisnici,ktoroujeosvedčené
vydržanie nehnuteľností žalovanou sa uvádza, že vlastnícke právo k pozemkom vrátane predmetného
pozemkuCKNparcelaXX/XXvydržanímnadobudolešteprávnypredchodcažalovanejGustávX.,bratT.
Q. ešte za jej života darovacou zmluvou, ktorá sa nezachovala. U. X. bol otcom T. B., ktorá pôdu vniesla

do družstva a aj v družstve bola na ňu evidovaná a starým otcom žalovanej. Predmetný pozemok však
nikdynebolvnesenýdodružstva,pretožesanachádzavintraviláneobce,t.j.vzastavanomúzemíobcea
aj so samotného geometrického plánu vyplýva, že je súčasťou nehnuteľností žalobcu, ktoré v roku 1978
od P. B. a jeho manželky T. B. kúpil. Na pozemku je zriadená prístavba rodinného domu, ktorú žalobca
zriadil v roku 1994 a cez pozemok, ktorý údajne patrí žalovanej vstupuje na svoje nehnuteľnosti už od

roku 1978. Predmetné pozemky tak ako sú zamerané geometrickým plánom, ktorý v konaní predložil
žalobca začal užívať v presvedčení, že mu patria na základe kúpnej zmluvy v roku 1978 a užíva ich
dodnes. Nevie si vysvetliť prečo nehnuteľnosti nie sú v jeho vlastníctve, keď kúpnu zmluvu uzatváral na
bývalom štátnom notárstve, ktoré malo byť zárukou, že tento právny úkon bude vykonaný z právneho
z hľadiska perfektne, čo sa však nestalo. Predmetom jeho dobromyseľnej držby sú pozemky zamerané

do novovytvorených parciel geometrickým plánom, ktoré v konaní žalobca predložil. Naliehavý právny
záujem na podanie žaloby preukázal súčasným zápisom vlastníckeho práva, ktoré svedčí žalovanej k
pozemku CKN parc. č. XX/XX vedeného na LV č. XX, z ktorého sú novovytvorené pozemky zamerané.

2.Žalovanávovyjadrení,doručenémuokresnémusúdudňa16.07.2020uviedla,žežalobcanepreukázal

naliehavý právny záujem na podaní žaloby. Z kúpnej zmluvy, ktorú predložil žalobca spísanej formou
notárskej zápisnice č. N 172/78 vyplýva čo bolo predmetom zmluvy, a to dom č. XX, nč. XX v V., zapísaný
na LV č. X obce V., k. ú. Dolné Šipice ako č.p. 33 na parcele č. XX/XX - zastavaná plocha o výmere 15
árov a 59 m na ev. liste č. 24 na užívateľku X. F. pod A1a v polovici na B. P. a T. A1b v polovici na B. T.
so všetkým zákonným príslušenstvom za vzájomne dohodnutú kúpnu cenu. Predmetom kúpnej zmluvy

bolo to, čo bolo napísané v notárskej zápisnici. To, že žalobca dal novým geometrickým plánom zmerať
a vytvoriť nové parcely a domáha sa na základe toho určenia svojho vlastníckeho práva je dôkazom
toho, že nebol a nie je dobromyseľný v držbe lebo vedel čo kupuje a koľko kupuje od jeho právnych
predchodcov na základe notárskej zápisnice. Pozemok vedený na LV č. XX parcela registra C parc.
č. XX/XX o výmere 309 m2 - záhrada, je vlastníctvom žalovanej a tieto nadobudla na základe titulov

zapísaných v LV.

3. Žalobca v písomnom podaní doručenom okresnému súdu dňa 10.09.2020 uviedol, že nehnuteľnosti
nadobudol na základe kúpnej zmluvy spísanej formou notárskej zápisnice N 172/78. Predmetom
kúpy bola kúpa rodinného domu s príslušenstvom na parcele 15/11 na LV č. X v obci V., k.ú. Dolné

Šipice. Pri vyhotovení notárskej zápisnice nebol použitý vopred riadne vyhotovený geometrický plán,
ale len akási čiastková snímka z geometrickej mapy. Pre zápis do katastra bol dodatočne podľa
uvedenej snímky vyhotovený geometrický plán pracovníkom geodézie Zvolen, overený Ing. F.. Hranice
parcely v prírode boli označený kolíkmi, bránou, múrom a plotom. Uvedený geometrický plán bol
odobrený vtedajším JRD v zastúpení Ing. O. podpredsedom JRD. Následne bol geometrický plán

riadne zavedený na katastrálnom odbore katastrálneho úradu. Pri terajšom šetrení a dohľadávaní
platného geometrického plánu v archíve katastrálneho úradu ho pracovníci uistili, že geometrický plán
je jediný a iné plány alebo snímky z geometrickej mapy neexistujú. Nikdy predmetné nehnuteľnosti
nezameriaval a ako boli parcely oplotené v čase ich kúpy plotom, vstupnou bránou užíva ich v pôvodnomstave dodnes. Pri kúpe nehnuteľnosti bol uvedený do omylu použitou snímkou z geodetickej mapy a
tým, že v čase kúpy medzi predávajúcou T. B., matkou žalovanej a jej príbuznou T. Q., pôvodnou
majiteľkou, ktorá druhú polovicu pozemku vlastnila vyporiadané. Tým pádom čo žalovaná nemohla

zdediť snažila sa neprávoplatne vydržať. Pretože sa žalobca rozviedol, na základe vyporiadania BSM
sa stal výlučným vlastníkom nehnuteľností. Čiastková snímka z geodetickej mapy, ktorá bola použitá pri
kúpe nehnuteľností obsahovala aj žalovanou vydržanú parcelu č. 15/12. Cez parcelu XX/XX vstupuje
žalobca do areálu svojich nehnuteľností od roku 1978. Vlastnícke právo k pozemkom v kat. úz. Dolné
Šipice, Báčovce, Drážovce po prvom majiteľovi pánovi Q. vydržaním nadobudol ešte právny predchodca

U. X., brat T. Q., ktorá zomrela v roku 1962 a po ktorej žalovaná všetky pozemky uvedené v notárskej
zápisnici vydržala. Pán Q. bol vzdialeným príbuzný T. B., jej dcéry E. H.. Podľa jej výrokov, ktorými sa
vyjadrovala, je univerzálnou dedičkou rozsiahlych pozemkov p. Q..

4. Žalovaná v písomnom vyjadrení doručenom okresnému súdu dňa 29.10.2020 uviedla, že žalobcovi
nikto nebráni prechodu a prejazdu cez parcelu č. XX/XX z verejnej komunikácie cez bránu na

jeho pozemku a nikto ho žiadnym spôsobom neobmedzuje. Rovnako z dohody o vyporiadaní BSM
predloženej žalobcom vyplýva, že do jeho vlastníctva mu boli prikázané nehnuteľnosti a to rodinný
dom a parcela č. XX/XX - zastavaná plocha o výmere 15 árov 59 m2. Žalobca predložil aj LV č. X kde
titul nadobudnutia je notárska zápisnica, ktorá bola registrovaná bývalým štátnym notárstvom pod R
1251/78. Tak notárska zápisnica ako aj dohoda o BSM uvádzajú len parcelu č. XX/XX, preto parcela

č. XX/XX nemohla byť predmetom ani kúpy ani vyporiadania BSM. X. č. XX/XX je samostatná parcela,
nie je súčasťou zastavanej plochy ani predmetom kúpnej zmluvy. Vjazdy a prístupové cesty sú obvykle
zakreslené v geomapách. Tá skutočnosť, že žalobca má cez parcelu vjazd do dvora neznamená, že ju
kúpil a je jej vlastníkom, ale len to, že cez túto parcelu má právo prechodu a prejazdu, teda, že vlastník
tejto parcely musí toto strpieť. To sa aj deje, nikto mu nebráni v prejazde ani v prechode. Žalobca nie

je dobromyseľný v držbe, vie kto je vlastníkom parcely č. XX/XX. Pred 16-timi rokmi sa žalovaná so
žalobcom rozprávali o tom, že keď bude mať peniaze tak sporné parcely odkúpi aj preto aby čiernu
stavbu, ktorú postavil na parcele č. XX/XX nemusel zbúrať. Žalovaná súhlasila, že počká a keď žalobca
bude mať peniaze mal sa jej ozvať. Žalobca veľmi dobre vie kto je vlastníčkou parcely a nemohol žiť
v dobrej viere, že mu parcela patrí. Doteraz nemala so žalobcom žiadny spor, vždy sa rešpektovali.

Žalobca mohol žalovanú osloviť, že má záujem o kúpu nehnuteľností tak ako to sľuboval v minulosti.
Zároveň navrhla žalobcovi mimosúdnu dohodu, a to zámenu nehnuteľností s tým, že vráti pivnicu, ktorá
je postavená na parcele, ktorej vlastníčkou je žalovaná s tým, že môže vymeniť pivnicu za parcelu č.
XX/XX a hranicu plotu za hospodárskou budovou posunie rovno cez hranicu na murovaný plot, ktorý
postavil žalobca po kúpe domu ako odplatu za vymenenú parcelu.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení doručenom okresnému súdu dňa 25.11.2020 uviedol, že žalovaná nie
je dobromyseľná. Hovorí o tom, že pred 16-timi rokmi sa rozprávali o kúpe spornej parcely. V tom čase,
tedavroku2004nebolaešteceláparcelapopredošlejvlastníčkeT.Q.právnevyporiadaná.Taktoboloaj
v čase v roku 1978, kedy uvedenú parcelu vydávala predávajúca T. B., matka žalovanej za svoju. Preto

žalobca v dobrej viere, že majetok je jeho, nehnuteľnosti spravoval a zveľaďoval. Časť uvedenej parcely
vydržala žalovaná až v roku 2006 notárskou zápisnicou o vydržaní zo dňa 07.03.2006. O kúpe nejakého
majetku sa so žalovanou rozprával len všeobecne a nezáväzne. Skôr išlo o záhradu na parcele č. XX/
XX. S mimosúdnou dohodou, ktorú navrhla žalovaná nesúhlasil. Žiadal, aby vydržanú parcelu č. XX/
XX dobrovoľne žalovaná previedla do vlastníctva žalobcu. Ak sa tak nestane zotrval na podanej žalobe

v celom rozsahu. Podmienky dobromyseľnosti nadobudnutia vlastníckeho práva u žalovanej neboli
splnené, nakoľko o parcelu sa nestarala. Právne nástupkyne po vlastníčke T. Q. nemali žiadny právny
vzťah k nehnuteľnosti, preto ich čestné prehlásenia sú neplatné a pre vydržanie nepodstatné. Notárkou
nebola dodržaná ohlasovacia povinnosť. O tom, že pozemky žalobcu boli neprávoplatné vydržané, že
bolivytvorenéparcelyzásahomdojehomajetkusadozvedelnáhodneažvroku2019keďžiadalkataster

o výpis z LV.

6.Napojednávanídňa03.05.2021žalobcauviedol,ževčasekeďrodinnýdomkupoval,tedavroku1978
bol uistený, že je to jeho vlastníctvo, konkrétne rodinný dom aj s pozemkom, tak ako bol ohraničený,
oplotený. Od tejto doby rodinný dom s ohraničeným, oploteným pozemkom riadne užíva v domnení, že

je to jeho vlastníctvo. Nikdy s oplotením nehýbal, bolo mu povedané, že tak ako to kúpil tak mu to patrí.
Poukázal na predložený geometrický plán, ktorý bol vyhotovený dňa 23.01.1979. Geometrický plán
bol založený na geodézii ako doklad o vlastníctve nehnuteľnosti. Ohľadne geometrického plánu nebolo
vydané žiadne rozhodnutie. Ďalej sa o vec nezaujímal. Od uvedeného času už nepreveroval vlastníctvo,resp. užívacie právo k pozemkom, ktoré sú oplotené a ktoré od roku 1978 riadne užíva. Skutočnosti,
že žalovaná je vedená ako vlastníčka parcely č. XX/XX vedenej na LV č. XX pre k.ú. Dolné Šipice sa
dozvedel približne pred rokom.

7. Splnomocnený zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že v čase keď žalobca kupoval dom,
parcela XX/XX ako samostatná parcela existovala. Jej vlastníčkou bola p. Q., sestra starého otca pána
G.. X. XX/XX bola už vo vlastníctve mamy žalovanej, ktorá sestru starého otca žalovanej vyplatila pred
predajom. To, že sa žalobca o tvrdených skutočnostiach, že nie je vlastníkom nehnuteľnosti parc. č. XX/

XX dozvedel pred dvomi rokmi je klamstvo, pretože strany sporu viedli rokovania ohľadne pozemkov,
dohodli sa na užívaní pozemkov tak, že žalovaná posunula oplotenie svojej parcely o 7 m ďalej na
žiadosť žalobcu, aby žalobcovi nechala väčší priestor za hospodárskou stavbou z dôvodu, že z cesty
je zlý prístup do dvora, avšak pokiaľ žalobca sa mieni formou súdnych žalôb zmocňovať nehnuteľností,
ktoré nie sú vlastnícky jeho, žalovaná posunie plot na hranicu svojho pozemku. Už v tom čase, približne
20 rokov dozadu žalobca prejavil záujem o odkúpenie parcely XX/XX, na ktorej si postavil stavbu.

Žalovaná reagovala, že nemá s tým problém, ale keďže žalobca nemal v tom čase peniaze, dohodli sa,
že sa ozve aby mohol predmetnú parcelu odkúpiť. Nestalo sa tak. Rovnako žalobcovi dala žalovaná
návrhy na vzájomné vyporiadanie nehnuteľností, napríklad zámenu pivnice so sporným pozemkom,
žalobca však nesúhlasí.

8. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v
súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:

9. Z notárskej zápisnice č. N 172/78, Nz 197/78, spísanej na Štátnom notárstve vo Zvolene dňa
06.09.1978 súd zistil, že jej predmetom je kúpna zmluva uzatvorená medzi prevodcami P. B., nar.

XX.XX.XXXX,T.B.,nar.XX.XX.XXXXanadobúdateľmiV.F.,nar.XX.XX.XXXXaF.F.,nar.XX.XX.XXXX,
predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva z predávajúcich na kupujúcich do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a užívacieho práva bez tiarch, a to domu č. XX nč. XX v V., pozostávajúceho
z troch izieb, kuchyne, komory, maštale neslúžiacej svojmu účelu s dvorom, zapísané u SG vo Zvolene
v LV č. X., obce V., k. ú. Dolné Šipice ako čp. 38 na parcele č. XX/XX - zastavaná plocha o výmere

15á 59m, v ev. liste č. XX na užívateľku X. F. pod A1a v polovici, na B. P. a T. A1b v polovici, na B.
Annu so všetkým zákonným príslušenstvom za vzájomne dohodnutú kúpnu cenu 72.455,- Kčs, ktorá
zodpovedá bežnej cene v mieste a ohodnoteniu prevedenom dňa 04.01.1978. Nadobúdatelia prehlásili,
že osobne poznajú skutočný stav, vlastnosti a vady nadobudnutých nehnuteľností a osobitné vlastnosti
si nevymieňujú.

10. Na pojednávaní sa súd oboznámil s orientačnou snímkou predloženou žalobcom, zažurnalizovanou
na čl. 7 súdneho spisu, v ktorej žalobca vyznačil nehnuteľnosti označené na orientačnej snímke
parcelným číslom pozemkov č. XX/XX, č. XX/XX, č. XX/XX. Súd sa ďalej oboznámil s čiernobielymi
fotografiami predloženými žalobcom, založené v prílohovej obálke na čl.8 súdneho spisu. Na

pojednávaní sa súd oboznámil s obsahom geometrického plánu vyhotoveného dňa 23.01.1979 Ing. V.,
č. zákazky č. XXX-X-XXX-XXX/XX o zameraní pozemkov v okrese Zvolen, obec Dolné Šipice, k.ú. Dolné
Šipice.

11. Z notárskej zápisnice č. N 50/2006, Nz 8544/2006, NCR1s 8495/2006 zo dňa 07.03.2006, napísanej

notárkou JUDr. Darinou Hornáčekovou súd zistil, že obsahom zápisnice je osvedčenie vyhlásenia o
vydržanípodľa§63Zákonač.323/92Zb.žalovanej,žesplnilapodmienkyvydržaniaajespoluvlastníkom
nehnuteľností vedených v Správe katastra Krupina, obec Hontianske Tesáre, k.ú. Dolné Šipice, okrem
iných aj pozemku vedeného na LV č. XX C parc. č. XX/XX - záhrady o výmere 309 m2, 300/5 - vinice
o výmere 413 m2, E parc.č. XX/XX - orná pôda o výmere 1156 m2, 13/19-ttp o výmere 7 m2, 13/30-

záhrady o výmere 1861 m2 pod B2 v 1-ici. Vlastnícke právo k pozemkom v k.ú. Báčovce a Dolné Šipice
vydržaním nadobudol ešte jej právny predchodca Gustáv X., brat T. Q., ktorá zomrela v roku 1962 ešte
za jej života darovacou zmluvou, ktorá sa nezachovala. U. X. bol otcom T. B., rod. X., ktorá pôdu vniesla
do družstva a aj v družstve bola na ňu evidovaná a starým otcom E. H., rod. B., vydržateľky. Právne
nástupkyne po spoluvlastníčke T. Q. k uvedeným nehnuteľnostiam a to F. P. a M. T. vo svojich čestných

vyhláseniach zo dňa 17.02.2006 súhlasia s tým, aby bolo vydané notárske osvedčenie formou notárskej
zápisnice, na základe ktorej bude vykonaný zápis vlastníckeho práva v prospech E. H. v podieloch
vedených okrem iných uvedených aj na LV č. XX v 1-ici.12. Z výpisu z LV č. XX pre okres Krupina, obec Hontianske Tesáre, k.ú. Dolné Šipice súd zistil, že
vlastníkom nehnuteľností parc. č. XX/XX o výmere 309 m2, druh pozemku záhrada, parc. č. XXX/X o
výmere 413 m2, druh pozemku vinica, vedených v registri C je žalovaná o veľkosti spoluvlastníckeho

podielu 1 titulom nadobudnutia D1515/98-3/99, návrh zmien Roep - R 271/2013-pvz 35/13 a o veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 1 titulom nadobudnutia osvedčenia vyhlásenia o vydržaní N 50/2006 - Z
259/06-6/06, návrh zmien Roep - R 271/2013-pvz 35/13.

13. Z čiastočného výpisu z LV č. X pre okres Krupina, obec Hontianske Tesáre, k.ú. Dolné Šipice

súd zistil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností pozemku parc. č. XX/XX o výmere 1559
m2 - zastavaná plocha a nádvorie a stavby - rodinného domu súp. č. XX na parcele XX/XX. Titulom
nadobudnutia RI 251/78-1/79 dohoda o BSM -5/91.

14. Z dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 04.01.1988, uzatvorenej
medzi žalobcom a jeho bývalou manželkou, ktorých manželstvo bolo právoplatne rozvedené 23.08.1984

Okresným súdom v Banskej Bystrici sp.zn. 6C 1031/84 súd zistil, že z vecí pochádzajúcich z manželstva
a patriacich do masy BSM nadobúda touto dohodou žalobca do výlučného vlastníctva nehnuteľnosť v
k.ú. Dolné Šipice, vedenú na LV č. X. ako čp. XX na parc. č. XX/XX - zastavaná plocha o výmere 15 á 59
m2 podľa kúpnopredajnej zmluvy ŠN vo Zvolene pod reg.č. RT 251/78. Žalobca nadobudol do výlučného
vlastníctva aj kompletné bytové zariadenie nachádzajúce sa v byte bývalých manželov v čase rozvodu.

Účastníci dohody prehlásili, že žiadne veci iné nepatria do masy BSM a uviedli všetky existujúce.

15. Podľa § 137 písm. c/ CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

16. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

17. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

18. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju

má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

19. Podľa § 127 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom do 31.12.1982, v osobnom
vlastníctve sú predovšetkým príjmy a úspory z práce a zo sociálneho zabezpečenia. V osobnom

vlastníctve sú ďalej najmä veci domácej a osobnej potreby, rodinné domčeky a rekreačné chaty.

20. Podľa § 133 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom do 31.12.1982, osobné vlastníctvo
k veci možno nadobudnúť kúpou, darom alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu
alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

21. Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom do 31.12.1982, k zmluve o
prevodenehnuteľnostijepotrebnájejregistráciaštátnymnotárstvom.Vlastníctvoprechádzaregistráciou
zmluvy.

22. Podľa § 198 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom do 31.12.1982, právo
osobného užívania pozemkov slúži na to, aby si občania na pozemkoch, ku ktorým sa právo zriadi, mohli
vystavať rodinný domček, rekreačnú chatu alebo garáž alebo zriadiť záhradku; toto právo možno zriadiť
aj k pozemkom, na ktorých sú už tieto stavby vystavané alebo záhradky zriadené. Právo osobného
užívania nie je časovo obmedzené a prechádza na dediča.

23. Podľa § 199 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom do 31.12.1982, právo
osobného užívania môže sa zriadiť len k pozemkom, ktoré sú v socialistickom spoločenskom vlastníctve
aktorésúpodľaúzemnýchplánovaleboúzemnýchrozhodnutíurčenénavýstavburodinnýchdomčekov,rekreačných chát alebo garáží alebo na zriaďovanie záhradiek. Pôda určená na iné účely, najmä
poľnohospodárska pôda, nesmie sa na zriadenie práva osobného užívania použiť.

24. Podľa § 200 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom do 31.12.1982, výmera
pozemku prenechaného na výstavbu rodinného domčeka alebo na výstavbu rekreačnej chaty sa určí
podľaúzemnéhoplánualeboúzemnéhorozhodnutia.Pozemoknavýstavburodinnéhodomčekanesmie
byť väčší ako 800 m2, pozemok na výstavbu rekreačnej chaty väčší ako 400 m2 a pozemok prenechaný
na zriadenie záhradky nesmie byť väčší ako 400 m2; výmera pozemku prenechaného na výstavbu

garáže nesmie prevyšovať výmeru na ten účel nevyhnutne potrebnú.

25. Podľa § 200 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom do 31.12.1982, najvyššia
prípustná výmera pozemku môže sa výnimočne prekročiť, len keby inak vznikol pozemok nevhodného
tvaru alebo by došlo k nehospodárnemu zastavaniu pozemku.

26. Podľa § 201 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom do 31.12.1982, užívateľ má právo
užívať pozemok pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti, a to v súlade s účelom, pre ktorý bolo
toto právo zriadené.

27. Podľa § 202 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom do 31.12.1982, právo osobného

užívania pozemku nemožno zmluvne prevádzať. Prechod práva užívania zastavaného pozemku pri
prevode stavby upravuje ustanovenie § 218.

28. Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom do 31.12.1982, rozhodnutím
o pridelení pozemku do osobného užívania vznikne občanovi právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o

osobnom užívaní pozemku. Rozhodnutie vydáva okresný národný výbor.

29. Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom do 31.12.1982, na
podkladeprideleniapozemkudoosobnéhoužívaniauzavriedohoduozriadeníprávaosobnéhoužívania
s občanom národný výbor alebo organizácia, ktoré majú pozemok v správe, alebo organizácia, ktorá

je vlastníkom pozemku. Dohoda musí mať písomnú formu; je k nej potrebná registrácia štátnym
notárstvom. Právo osobného užívania pozemku vznikne registráciou dohody na štátnom notárstve.

30. Podľa § 218 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom do 31.12.1982, s prevodom
vlastníctva k stavbe zriadenej na pozemku prechádza na nadobúdateľa stavby i právo osobného

užívania pozemku.

31. Podľa § 135a ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom do 31.12.1991, ak ide o
pozemok alebo jeho časť, ktorý má občan nepretržite v držbe ( § 132a ods. 1) desať rokov a ku ktorému
by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania ( § 199 ods. 1), nadobúda vlastníctvo k pozemku alebo

k jeho časti štát; občan nadobúda právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku
v rozsahu uvedenom v § 200. Ak výmera pozemku je väčšia než najvyššia prípustná výmera podľa §
200 a ak podľa územného plánu alebo územného rozhodnutia možno prenechať do osobného užívania
viac častí tohto pozemku, má občan právo vybrať si len jednu z týchto častí, ku ktorej sa potom ako k
samostatnému pozemku dohodou zriadi právo osobného užívania.

32. Žalobca žiadal v konaní určiť, že je výlučným vlastníkom v celosti pozemkov nachádzajúcich sa v
obci Hontianske Tesáre, k.ú. Dolné Šipice, ktoré dal zamerať geometrickým plánom vyhotoviteľa GEO
SLUŽBY s.r.o., č. GP XXXXXXXX-XX/XXXX, overený dňa 08.04.2020 pod číslom 105/2020 z pozemku
v KN vedeného v LV č. XX ako parcela registra C evidovaná na katastrálnej mape pod parc.č. XX/

XX - záhrada o výmere 309 m2 do novovytvorených pozemkov KN vedených ako parcely registra C
evidované na katastrálnej mape pod parc.č. XX/XX - záhrada o výmere 101 m2, pod parc. č. XX/XX -
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 59 m2, parc. č. XX/XX - záhrada o výmere 9 m2, pod parc. č. XX/
XX - záhrada o výmere 140 m2 pre obec Hontianske Tesáre, k.ú. Dolné Šipice. Žalobu odôvodnil tým, že
nehnuteľnostioznačenévpetitežalobynadobudolkúpnouzmluvouspísanouformounotárskejzápisnice

dňa 06.09.1978 N 172/78, Nz 197/78 a od toho času nehnuteľnosti nerušene užíva tak ako boli oplotené
v čase ich kúpy, preto má za to, že bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu
nehnuteľnosti patria a je oprávneným držiteľom. Ako oprávnený držiteľ nehnuteľnosti nepretržite užíval
po dobu viac ako desať rokov, preto sa stal ich vlastníkom. Naliehavý právny záujem na podaní žalobyna určenie vlastníckeho práva odôvodnil súčasným zápisom vlastníckeho práva žalovanej k spornému
pozemku prac.č. XX/XX vedeného na LV č. XX, z ktorého sú novovytvorené pozemky zamerané.

33. Naliehavý právny záujem ako procesnú podmienku určovacej žaloby žalobca v konaní osvedčil
tvrdením, že podaná žaloba je procesný nástroj ochrany jeho tvrdeného práva a môže ňou dosiahnuť
odstránenie spornosti práva vo vzťahu v žalobe označeným nehnuteľnostiam.

34. Žalobca v konaní žiadal určiť jeho vlastnícke právo k pozemkom identifikovaných v žalobnom petite,

ktoré nadobudol vydržaním. Skutkovo tvrdil, že kúpnou zmluvou spísanou formou notárskej zápisnice
na bývalom Štátnom notárstve Zvolen dňa 06.09.1978 pod číslom N 172/78, Nz 197/78, ktorá bola
registrovaná dňa 25.09.1978 pod č. RI 256/78, kúpil od P. B. a jeho manželky spoločne s bývalou
manželkou stavbu rodinného domu súp.č. XX v tom čase v V. v súčasnosti v obci Hontianske Tesáre,
k.ú. Dolné Šipice s prislúchajúcimi pozemkami, ktoré v prírode boli ohraničené oplotením a tak ako
tieto nehnuteľnosti kúpil a ako boli v prírode oplotené užíva aj do dnes. Pri držbe nebol nikým rušený.

Nikdy predmetné nehnuteľnosti v prírode nezameriaval a ako pozemky boli oplotené v čase ich kúpy ich
začal užívať a užíva ich nepretržite až do dňa podania žaloby, pričom na jeseň roku 2019 mu žalovaná
oznámila, že pozemky, ktoré užíva, nie sú všetky jeho vlastníctvom. Na základe jej upozornenia zistil,
že v rámci oplotených pozemkov sa nachádza pozemok, ktorý nie je zapísaný ako jeho vlastníctvo, je
vedený na LV č. XX ako parcela registra C evidovaná na katastrálnej mape pod parc. č. XX/XX - záhrada

o výmere 309 m2 pre obec Hontianske Tesáre, k.ú. Dolné Šipice.

35. Vydržanie predstavuje spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, ktorého účelom je uviesť do
súladudlhodobýfaktickýstavoprávnenejnepretržitejdržbyoprávnenýmdržiteľom,ktorýjepostanovenú
dobu objektívne presvedčený o svojom domnelom vlastníckom práve. Pri vydržaní ide o taký spôsob

nadobudnutia vlastníckeho práva fyzickou alebo právnickou osobou, pri ktorom sa oprávnený držiteľ
po uplynutí zákonnom predpísanej doby stáva vlastníkom veci a tým aj jej skutočným držiteľom. Zákon
určuje predpoklady vydržania, ktoré musia byť splnené po celú vydržaciu dobu. Medzi tieto predpoklady
patrí spôsobilý subjekt, spôsobilý predmet držby, dobromyseľnosť vydržateľa, oprávnená držba po
zákonom stanovenú dobu a uplynutie vydržacej doby. Oprávnený držiteľ, u ktorého boli splnené všetky

podmienky vydržania nadobudne vlastnícke právo k veci. Oprávnený držiteľ je držiteľ, ktorý je so
zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí. Oprávnená držba teda
vyžaduje súčasné spojenie dvoch podmienok a to dobromyseľnosť držiteľa o tom, že mu vec alebo právo
patrí a dannosť tejto dobromyseľnosti so zreteľom ku všetkým okolnostiam. Dobromyseľnosť spočíva
v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom veci. Nestačí presvedčenie držiteľa, že nikoho nepoškodzuje,

resp. že nikomu nezasahuje do jeho práv. Dobromyseľnosť musí byť posudzovaná objektívne, nie
len zo subjektívneho hľadiska držiteľa. Do úvahy treba brať, či by držiteľ pri bežnej, normálnej
opatrnosti, ktorú s ohľadom na okolnosti a povahu konkrétneho prípadu možno po každom spravodlivo
požadovať mal alebo mohol mať pochybnosti, či mu vec alebo právo patrí. Vo vzťahu k vydržaniu je
nevyhnutné aby takáto dobromyseľnosť bola daná po celú dobu plynutia vydržacej doby. Samotné

subjektívne presvedčenie držiteľa o jeho dobromyseľnosti je preto v tomto smere nedostatočné.
Nastúpenie dobromyseľnosti je potrebné posudzovať predovšetkým podľa okolností, ktoré sprevádzali
vznik držby. Okolnosti nastúpenia dobromyseľnosti vždy súvisia s nejakým omylom, s ktorým je spojené
presvedčenie držiteľa, že nadobudol vlastnícke právo k veci. Takýto omyl môže mať skutkovú, ale
aj právnu povahu. Relevantným pre nastúpenie dobromyseľnosti je však len ospravedlniteľný omyl,

ktorý keďže je spojený s dobromyseľnosťou treba posudzovať objektívne z hľadiska bežnej normálnej
opatrnosti každého držiteľa. Aj keď sa však držitelia posudzujú bez ohľadu na ich duševnú vyspelosť,
intelektuálne vlastnosti, vzdelanie, či životné skúsenosti, nebude omyl ospravedlniteľným a teda držba
dobromyseľnou ak sa preukáže, že držiteľ musel o svojom omyle vedieť. Príkladom skutkového omylu je
užívaniepozemku,oktoromsadržiteľdomnieva,žejesúčasťoujemupatriacehoinéhopozemku.Právny

omyl spočíva v neznalosti alebo po chybnej interpretácii všeobecne záväzného právneho predpisu.
Neznalosť zákona však neospravedlňuje. Ide o všeobecne platnú zásadu, ktorá znamená, že nikto sa
nemôže zbaviť zodpovednosti za svoje konanie, prípadne opomenutie konania s tvrdením, že nepoznal
zákon, resp. o svojich povinnostiach nevedel.

36. V čase keď žalobca s bývalou manželkou uzatvorili formou notárskej zápisnice N 172/78, Nz
197/78 kúpnu zmluvu dňa 06.09.1978, predmetom ktorej bola kúpa do bezpodielového spoluvlastníctva
a užívanie bez tiarch domu č. XX nč. XX v V. s dvorom, zapísané u SG vo Zvolene na LV č. X
obce V., k.ú. Dolné Šipice ako čp. 33 na parcele č. XX/XX -zastavaná plocha o výmere 15 á 59m v ev. liste č. XX bol platný občiansky zákonník, ktorý v tom čase platnom a účinnom znení v
§ 127 upravoval rozsah predmetu osobného vlastníctva. V osobnom vlastníctve boli predovšetkým
príjmy a úspory z práce a zo sociálneho zabezpečenie. V osobnom vlastníctve mohli ďalej byť veci

domácej a osobnej potreby, rodinné domčeky a rekreačné chaty. V § 133 zákon upravoval spôsob
nadobudnutia osobného vlastníctva a to kúpou, darom alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím
štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Podľa § 134 ods. 2 k
zmluve o prevode nehnuteľností bola potrebná registrácia štátnym notárstvom. Vlastníctvo prechádzalo
registráciou zmluvy. Podľa § 135 ak išlo o nadobudnutie vlastníctva rozhodnutím štátneho orgánu,

nadobudlo sa vlastníctvo dňom v ňom určeným a ak nebol určený deň, dňom právoplatnosti rozhodnutia.
V roku 1978, kedy žalobca s bývalou manželkou uzatvorili kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod
vlastníckeho práva k rodinnému domu podľa vtedy platných a účinných právnych predpisov zákon
neumožňoval fyzickým osobám nadobúdať vlastníctvo pozemkov. Občiansky zákonník v § 198 a nasl.
upravoval inštitút osobného užívania pozemkov. Právo osobného užívania pozemkov slúžilo na to, aby
občania na pozemkoch, ku ktorým sa právo zriadilo, mohli vystavať rodinný dom, rekreačnú chatu alebo

garáž, zriadiť záhradu. Právo osobného užívania pozemku nebolo časovo obmedzené a prechádzalo na
dediča. Podľa § 202 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom do 31.12.1982 právo osobného
užívania pozemku nebolo možné zmluvne prevádzať. Prechod práva užívania zastavaného pozemku pri
prevode stavby upravoval § 218, podľa ktorého s prevodom vlastníctva k stavbe zriadenej na pozemku
prechádzalo na nadobúdateľa stavby i právo osobného užívania pozemku. Podľa § 205 Občianskeho

zákonníka rozhodnutím o pridelení pozemku do osobného užívania vzniklo občanovi právo aby sa
s ním uzatvorila dohoda o osobnom užívaní pozemku. Rozhodnutie vydával okresný národný výbor.
Na podklade pridelenia pozemku do osobného užívania uzatvoril dohodu o zriadení práva osobného
užívania s občanom národný výbor alebo organizácia, ktorá mala pozemok v správe alebo organizácia,
ktorá bola vlastníkom pozemku. Dohoda musela mať písomnú formu, bola potrebná jej registrácia

štátnym notárstvom. Právo osobného užívania pozemku vzniklo až registráciou dohody na štátnom
notárstve.

37. Pokiaľ ide o nadobudnutie vlastníctva spôsobom vydržania, Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v
pôvodnom znení vydržanie neupravoval. Po vydaní Zákona č. 131/1982 Zb. účinného od 01.04.1983,

ktorým došlo k novelizácii občianskeho zákonníka, bolo vydržanie upravené oproti skoršej úprave tak, že
sa vzťahovalo len na fyzické osoby a týkalo sa len vecí, ktoré mohli byť v osobnom vlastníctve. Vylúčené
z neho bolo nadobudnutie vlastníctva k veciam v socialistickom vlastníctve alebo k veciam, ku ktorým
mala socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov. Osobitný režim vydržania
bol určený pre pozemky, ktoré mali občania nepretržite v držbe 10 rokov a ku ktorým by sa inak mohlo

zriadiť právo osobného užívania. Vlastníctvo k nim totiž nadobudol štát a občan nadobudol len právo
aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku (§ 135a ods. 2 OZ v znení do 31.12.1991).
Takto však nebolo možné nadobudnúť právo k pozemku, ktorý bol v socialistickom vlastníctve alebo ku
ktorému mala socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov.

38. Pokiaľ žalobca skutkovo tvrdil, že rodinný dom s pozemkami, ktoré boli oplotené v čase ich
kúpy, nadobudol spolu s bývalou manželkou kúpnou zmluvou spísanou formou notárskej zápisnice,
registrovanej štátnym notárstvom dňa 06.09.1978, z obsahu notárskej zápisnice je zrejmé, že žalobca
v súlade s vtedy platným a účinným občianskym zákonníkom do osobného vlastníctva nadobudol dom
č. XX. s dvorom zapísané u SG vo Zvolene v LV č. X obce V., k. ú. Dolné Šipice, ako čp. 33 na parcele č.

XX/XX - zastavaná plocha o výmere 15 á 59 m v ev. liste č. XX. Podľa v tom čase platného a účinného §
218 Občianskeho zákonníka, s prevodom vlastníctva k stavbe prešlo na žalobcu a jeho bývalú manželku
aj právo osobného užívania pozemku, na ktorom je stavba zriadená.

39. Žalobca v žalobe uviedol, že pri vyhotovovaní notárskej zápisnice nebol vyhotovený platný

geometrický plán, ten bol vyhotovený dodatočne, odobrený vtedajším JRD v zastúpení p. O.
podpredsedom JRD, ktorý osobne určil podľa čiastkovej snímky hranicu medzi priľahlou záhradou a
dvorom domu, ktorý bol predmetom kúpy. Geometrický plán vyhotovoval pracovník geodézie Žilina p.
F. a bol zavedený na katastrálnom odbore okresného úradu. Do geometrického plánu mala doplniť
údaje aj predávajúca T. B., čo však nezabezpečila. Zakreslenia kopírovali hranice domu, všetko podľa

jestvujúceho plotu a múru až ku predzáhradke popod okná a až ku kostolíku, kadiaľ viedol druhý vchod
do domu, bránička a dielcové oplotenie.40. Geometrický plán je technický podklad právnych úkonov. Je to grafické znázornenie nehnuteľnosti,
ktoré vzniknú rozdelením alebo zlúčením nehnuteľností, vyjadruje stav nehnuteľností pred zmenou
a po zmene s uvedením doterajších a nových parcelných čísel, výmer, druhov pozemkov a ďalších

údajov. Pokiaľ sám žalobca uvádza, že pozemky okolo rodinného domu nikdy nezameriaval, užíval ich
tak ako boli oplotené v čase ich kúpy a až v jeseni roku 2019 po oznámení žalovanou, že pozemky,
ktoré užíva nie sú všetky v jeho vlastníctve, nemožno konštatovať dobromyseľnosť žalobcovej držby.
Dobromyseľnosť držby žalobcu k pozemku nachádzajúceho sa v obci Hontianske Tesáre, k. ú. Dolné
Šipice, vedeného na LV č. XX ako parcela registra „C“ evidovaná pod parc.č. XX/XX - záhrada o

výmere 309 m2 nemôže vyplývať zo subjektívneho pocitu žalobcu, že mu pozemok patrí z dôvodu, že
ho v ohraničenom stave po zákonnom určenú dobu užíval. Dobromyseľnosť musí byť posudzovaná
objektívne, t.j. žalobca musí preukázať titul, právny dôvod, z ktorého so zreteľom na všetky okolnosti
môže objektívne vyvodiť a byť v dobrej viere, že mu označená nehnuteľnosť patrí, že má právo
k nehnuteľnosti. Táto skutočnosť nevyplýva z notárskej zápisnice, obsahom ktorej je kúpna zmluva,
predmetom ktorej je prevod vlastníctva rodinného domu postaveného na pozemku parc. č. XX/XX.

Samotná skutočnosť, že žalobca v čase kúpy nehnuteľnosti nebol so zreteľom na všetky okolnosti
obozretný a kúpnou zmluvou nadobudol nehnuteľnosti, ktoré nedal zamerať a pozemky užíval tak ako
boli oplotené v čase kúpy, nezakladá dobromyseľnosť jeho držby. V čase kúpy rodinného domu mohol
žalobca požiadať o pridelenie pozemku do osobného užívania a uzatvoriť dohodu o zriadení práva
osobného užívania postupom podľa § 205 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase

kúpy rodinného domu. Takáto dohoda musela mať písomnú formu a bola k nej potrebná registrácia
štátnym notárstvom. Právo osobného užívania by vzniklo až registráciou dohody na štátnom notárstve.
Rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného užívania vydával okresný národný výbor.

41. Skutočnosti navodzujúce žalované právo musí žalobca v konaní tvrdiť a preukázať relevantnými

dôkazmi. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že žalobca bol so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný, že je vlastníkom pozemku, resp. pozemkov označených v petite žalobného návrhu.
Táto skutočnosť pritom nevyplýva iba zo subjektívneho posúdenia žalobcu, ale z objektívneho hľadiska
s prihliadnutím na všetky okolnosti, za ktorých došlo k faktickému výkonu práva k pozemku, t.j.
predovšetkým preukázaním okolností týkajúcich sa právneho dôvodu nadobudnutia práva užívania

pozemku. Subjektívny pocit žalobcu nemôže byť sám o sebe podkladom pre vydržanie, ak nie je
tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti výkonu práva. Predpokladom
vydržania vlastníckeho práva k pozemku je skutočnosť, že ten, kto určitú nehnuteľnosť užíva je so
zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že koná ako vlastník pozemku, t.j. že ním vykonávané
právo k cudzej veci mu patrí z dôvodu, že mu vzniklo alebo na neho prešlo, teda musí preukázať

existenciu právneho titulu, z ktorého subjekt tvrdiaci vlastníctvo so zreteľom na všetky okolnosti môže
objektívne vyvodzovať a byť v dobrej viere, že v určitom právnom vzťahu jemu patrí právo spôsobilé
byť obsahom vlastníctva. Samotná skutočnosť, že niekto koná spôsobom, ktorý naplňuje možný
obsah vlastníckeho práva ešte neznamená, že je oprávneným držiteľom. Žalobca neuviedol sumár
konzistentných skutkových tvrdení a dôkazov, ktoré by uvedené preukazovali. V prípade preukazovania

vydržania dôkazné bremeno viazane na tom, kto tvrdí, že nadobudol vlastníctvo vydržaním.

42. Z geometrického plánu predloženého v konaní žalobcom, vyhotoveného v roku 1979 je zrejmé, že
parcelu č. XX/XX vedenú na LV č. XX mal podľa zamerania o výmere 262 m2 užívať žalobca. Pokiaľ
však žalobca podľa vlastných tvrdení nepožiadal v tom čase zákonným postupom o pridelenie pozemku

do osobného užívania a neuzatvoril dohodu o zriadení práva osobného užívania pozemku parc. č. XX/
XX, nie je možné konštatovať, že objektívne naplnil všetky predpoklady právneho titulu uchopenia držby
nehnuteľnosti. Geometrický plán predložený v konaní žalobcom je grafickým znázornením nehnuteľnosti
atechnickýmpodkladomprávnychúkonov.Vyhotoveniegeometrickéhoplánusamoosebenemáprávne
účinky zakladajúce vznik práva k nehnuteľnosti.

43. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.

44. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.46.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

47. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa zásady pomeru úspechu v konaní tak, že
žalobcovi, ako neúspešnej strane sporu, uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu
100%. O konkrétnej výške trov konania rozhodne súd I. inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355
ods. 1, § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku - CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch aexekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).