Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. júl 2021

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 17P/4/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1420202894
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kalata

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2021:1420202894.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Kalatom, vo veci starostlivosti o maloleté

dieťa: V. bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - V. zastúpená: LEGART s.r.o., IČO: 47 252
332, so sídlom Hrachová 16B, 821 05 Bratislava, otec - Q. zastúpený: Advokátska kancelária Kucek &
Partners, s.r.o. so sídlom Nám. M. Benku 26, 811 07 Bratislava, IČO: 36 865 192, o návrhu matky na
zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca maloletého V. na sumu 270 eur mesačne s účinnosťou od
24.07.2020, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať k rukám matky vždy do 17. dňa v mesiaci vopred.

Zročné výživné vo výške 1470, 96 eur je otec povinný uhradiť k rukám matky do 30 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd návrh matky zamieta.

III. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. číslo konania 15P/244/2012 -
44 zo dňa 24.05.2013 v časti určenia výšky vyživovacej povinnosti otca.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu 24.07.2020 sa navrhovateľka domáhala, aby súd zvýšil vyživovaciu
povinnosťotcamaloletého.Naposledybolavyživovaciapovinnosťotcamaloletéhoupravenározsudkom
č. k. 15P/244/2012-44 zo dňa 24.05.2013, kedy bola upravená vo výške 150 eur mesačne.
Navrhovateľka poukazovala na zmenu pomerov v súvislosti s vývojom maloletého, ako aj na skutočnosť,
že od posledného rozhodovania súdu uplynulo 7 rokov. Uviedla, že maloletý je vyspelejší, navštevuje
strednú školu, v čase posledného rozhodovania mal 8 rokov, v čase podania návrhu 15 rokov, nastupuje

na strednú školu, navštevuje krúžky Q., potrebuje doučovanie. Náklady na maloletého vyčíslila v sume
990 - 1000 eur mesačne (300 eur na stravu, 80 až 100 eur na hygienické potreby, 50 eur na členský
poplatok do Q. klubu, 30 eur na vitamínové doplnky, 300 eur na doučovanie, 50 eur na vreckové, 10
eur na kaderníčku, 100 eur na oblečenie). Ročné výdavky vyčíslila v sume 30 eur do ZRPŠ, 250 eur
na sústredenia Q. a výlety, na dve kimoná 180 eur, na životné poistenie 35 eur. Uviedla, že hypotéka
na byt, v ktorom matka s V. bývajú stojí matku 405 eur mesačne, nájom 300 eur mesačne, elektrina
55 eur mesačne, internet a TV 50 eur mesačne. Mesačný príjem uvádzala matka vo výške 800 až

900 eur mesačne. Vyživovaciu povinnosť otca navrhovala určiť vo výške 450 eur mesačne. Matka
uvádzala,žepodnikáprostredníctvomspoločnostiV.voblastialternatívnejterapie,nemáinúvyživovaciu
povinnosť, nevlastní motorové vozidlo, užíva vozidlo, ktoré je v leasingu spoločnosti V. (splátka je
622,17 eurm mesačne, je vlastníčkou bytu na S. ulici, nebytového priestoru na A. ulici (v tomto priestorevykonáva podnikateľskú činnosť). Matka má zároveň 50 % podiel v obchodnej spoločnosti V.2. Otec
maloletého v konaní namietal, že matka relevantným spôsobom nepreukázala výšku ňou tvrdených
vynaložených výdavkov, pričom tieto považoval za nadhodnotené a to tak pokiaľ ide o stravu, hygienu,

doučovanie, aj oblečenie. Namietal, že počas pandémie je záujmová činnosť maloletého obmedzená.
Uviedol, že maloletému uhrádza poistku v hodnote 50 eur mesačne, náklady na telefón a mobilný
internet vo výške 30 eur mesačne, cestovné náklady na SMS lístky vo výške 45 eur mesačne vždy sa
podieľal aj na úhrade oblečenia a obuvi pre V.. Nepopieral, že sa stretáva s maloletým menej, ako to
upravuje súdne rozhodnutie, v tomto smere však poukazoval na povinnosť matky motivovať maloletého,

pričom pri dodržiavaní rozsahu styku by sa aj inak rozložili náklady na maloletého medzi rodičov, čo
by reflektovalo aj aktuálne upravenú výšku vyživovacej povinnosti otca. Pokiaľ ide o výdavky matky na
bývanie,poukazovalnato,žematkavbytežijeajsosvojímnovýmmanželom,ktorýmatakistopovinnosť
sa na týchto výdavkoch podieľať. Poukazoval tiež na nedostatky v deklarovaní príjmových pomerov
matky, keď matka tvrdila, že jej príjem je okolo 800-900 eur mesačne, pričom z ročného zúčtovania
preddavkov na daň vyplynul príjem len 134,85 eur. Mal teda za to, že buď má matka iné príjmy, ktoré

nedeklaruje alebo umelo navyšuje deklarované výdavky na maloletého. Uvádzal že je samostatne
zárobkovo činnou osobou, jeho mesačný príjem z tejto činnosti je v priemere suma 1150 eur. Výdavky
má na prenájom domu v sume 450 eur mesačne, na stravu vo výške 200 eur mesačne, na prenájom
stavebného pozemku vo výške 50 eur mesačne, na ošatenie 50 eur mesačne, na poplatky za TV 16
eur mesačne.

3. Matka maloletého v rámci výsluchu účastníka konania uvádzala, že maloletý rastie, športuje, študuje
na strednej škole, kde má prax, ktorú počas pandémie vykonával doma, musel jedlá variť, fotiť, zasielať
do školy, s čím boli spojené vyššie náklady. Maloletý je fyzicky vyspelý, má preto aj náklady ako dospelý.
Tréningy juda prebiehali aj počas pandémie, to isté platí o doučovaní. Maloletému musela zakúpiť aj
oblečenie do školy. Jej podnikateľskú činnosť obmedzila pandémia, venuje sa terapii, príjem má 134

eur, má aj malý obchod, ktorý je od februára 2020 prakticky zatvorený (s výnimkou troch týždňov pred
vianočnými sviatkami v roku 2020). Uvádzala, že bez pomoci súčasného partnera by svoje náklady
a náklady maloletého nedokázala pokryť. Jedlá ktoré maloletý pripravoval doma v rámci praxe do
školy, potom zjedol, nevarieval pre celú rodinu. Hypotekárny úver, ktorého splátku uvádzala v návrhu,
bol použitý na kúpu nebytového priestoru, v ktorom matka vykonáva podnikateľskú činnosť. Manžel

navrhvateľky sa na chode domácnosti podieľa finančne, má bezpečnostnú firmu. Ona sama využíva
benefity svojej obchodnej spoločnosti, napr. auto, ktoré ma spoločnosť v leasingu. Rozdiel medzi ňou
tvrdeným príjmom v návrhu a na pojednávaní súdu vysvetlila tým, že jej tento rozdiel poskytuje manžel.
S otcom maloletého nemá žiaden vzťah, samotného maloletého sa snažila na styk s otcom motivovať.
4. Otec maloletého v rámci výsluchu účastníka konania uviedol, že pracuje ako živnostník, remeselník,

mesačný príjem má asi 1150 eur. Býva v R. v prenajatom dome, náklady na prenájom v sume 450 eur
mesačne. Má tiež prenajatý pozemok - záhradu v R., kde si chce postaviť chatu, za nájom uhrádza 85
eur mesačne. Náklady na stravu má okolo 200 eur mesačne. Náklady na oblečenie má okolo 50 eur
mesačne,natelevíziuvovýške16eurmesačne.Smaloletýmsastretávaniekedyrazzamesiac,niekedy
raz za dva mesiace. Rešpektuje v tomto vôľu maloletého, má ale záujem stretávať sa s ním v rozsahu

určenom rozhodnutím súdu. V období, keď so synom trávil viac času, sa s ním učieval, trávil s ním voľný
čas, bolo to asi 5 rokov dozadu. Maloletému uhrádza poistku vo výške 50 eur mesačne, platí mu telefón
a internet vo výške 30 eur mesačne a hradí tiež MHD lístky zakupované cez telefón. Chatu chce stavať
za účelom celoročného bývania, svojpomocne, neplánuje si brať úver, chce stavať podľa možností.
5. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 15P/244/2012-44 zo dňa 24.05.2013 súd rozviedol

manželstvo účastníkov konania, schválil dohodu rodičov, podľa ktorej bol maloletý zverený do osobnej
starostlivosti matky, styk maloletého s otcom nebol upravený, a otec sa zaviazal uhrádzať výživné vo
výške 150 eur mesačne.
6. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 25P/42/2016-387 zo dňa 04.06.2019, v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 04.06.2019 bol upravený styk otca s maloletým tak, že

otec je oprávnený stretávať sa s maloletým od každý párny kalendárny týždeň od stredy od 16.00 hod.
do nedele do 16:00 hod. s tým, že počas letných a zimných prázdnin bola stanovená osobitná úprava
(každý rok od 01.07. od 10:00 hod. do 15.07. do 19:00 hod. a od 01.08 od 10:00 hod. do 15.08. do 19:00
hod., každý párny rok od 27.12. do 10:00 hod. do 03.01. nasledujúceho roka do 19:00 hod. a každý
nepárny rok od 23.12. od 10:00 hod. do 30.12. do 19:00 hod. (zistené z pripojeného spisu v konaní

vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 25P/42/2016)
7. Úhrn zúčtovaných zdaniteľných príjmov matky maloletého v roku 2019 bol vo výške 1.618,23 eur
(zistené z potvrdenia predloženého matkou).8. Spoločnosť V. dosiahla v roku 2019 súčet výnosov z hospodárskej a finančnej činnosti v hodnote
33.224,13 eur, súčet nákladov bol 31.699,74 eur (zistené z daňového priznania z č.l. 48 až 55). V roku
2020 dosiahla spoločnosť V. súčet výnosov z hospodárskej a finančnej činnosti v hodnote 30.54,49 eur,

a súčet nákladov vo výške 29.476,93 eur (zistené z daňového priznania z č. l. 245 až 252).
9. Otec maloletého dosiahol v roku 2018 z podnikateľskej činnosti príjmy vo výške 37.330,13 eur a
výdavky vo výške 32558,63 eur. V roku 2019 dosiahol príjmy vo výške 34.050,38 eur a výdavky vo výške
21.343,54 eur (zistené z daňových priznaní z č. l. 70 až 87). V roku 2020 dosiahol otec maloletého z
podnikateľskej činnosti príjmy 37.276,21 eur a výdavky 24.980,55 eur.

10. Zo zmluvy o nájme rodinného domu zo dňa 01.04.2015 vyplynulo, že otec si prenajíma rodinný
dom na K. ul. č. X, pričom nájomné predstavuje sumu 380 eur mesačne, a zálohové platby spojené s
nehnuteľnosťou predstavujú 170 eur mesačne.
11. Zo zmluvy o nájme pozemku z 01.03.2016 vyplynulo, že otec si prenajíma v katastrálnom území
obce R. pozemok na vlastné rekreačné a záhradkárske účely s nájomným vo výške 1.000 eur ročne.
12. Zmluvou o pravidelnom investovaní z 29.02.2016 prejavil otec maloletého vôľu investovať sumu 30

eur mesačne počas 15 - tich rokov (s názvom klientskeho programu „Pre V.“).
13. Z dokladov o kúpe kuchárskeho oblečenia z č. l. 215-216 v spise, mal súd za preukázané, že matka
za kuchárske oblečenie pre syna zaplatila sumu 177 eur.
14. Z dokladu z č. l. 218 v spise mal súd za preukázané, že matka uhradila sumu 17 eur v mesiaci január
2021 za krúžok Juda.

15. Z dokladov z č. l. 220 až 221 mal súd za preukázané uhrádzanie platieb za doučovanie z nemčiny
vo výške 15 eur mesačne v mesiacoch február až marec 2021 a platby 30 eur za doučovanie v mesiaci
marec 2021.
16. Dokladmi z č. l. 224 preukazovala matka úhrady elektriny vo výške 70 eur mesačne a platieb
spojených s užívaním bytu vo výške 300 eur.

17. Dokladom o úhrade predplatného cestovného lístka matka preukazovala úhradu predplatného
trojmesačného lístka na MHD pre maloletého.
18. Z daňového priznania spoločnosti V. za rok 2019 vyplynulo, že spoločnosť hospodárila v roku 2019
s výnosmi vo výške 33.553,86 eur a nákladmi 36.777,48 eur. V roku 2020 spoločnosť hospodárila s
výnosmi vo výške 59.088,30 eur a s nákladmi 54.926,35 eur (č. l. 318 až 333 v spise).

19. Z daňového priznania spoločnosti W. za rok 2019 vyplynulo, že táto spoločnosť hospodárila v roku
2019 s výnosmi 289.9865,15 eur a nákladmi 286.920,58 eur. V roku 2020 spoločnosť hospodárila s
výnosmi 430.780,53 eur a nákladmi 428.422,35 eur (č.l. 334 až 349 v spise).
20. Z ročného zúčtovania preddavkov na daň za rok 2020 navrhovateľkinho manžela súd zistil, že úhrn
jeho zúčtovaných a vyplatených príjmov predstavoval sumu 14.776,29 eur (č. l. 350 v spise).

21.Podľa§28ods.1písm.a),b)ac)Zákonaorodinesúčasťourodičovskýchprávapovinnostísúnajmä
sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,
zastupovanie maloletého dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa.
22.Podľa§36ods.1Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez

návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

23. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

24. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

25. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

26. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.27. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

28. Súd sa v konaní ako prvou zaoberal otázkou, či od posledného rozhodovania súdu došlo k
takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloletého. O výške
vyživovacej povinnosti naposledy rozhodoval súd rozsudkom č. k. 15P/244/2012-44 zo dňa 24.05.2013,
kedy bola upravená vo výške 150 eur mesačne, keď súd schválil dohodu rodičov. Jednak s ohľadom
na vývoj spotrebiteľských cien, ktoré sa v zásade medziročne zvyšujú a predovšetkým s ohľadom

na vývoj maloletého mal súd za to, pomery maloletého sa zmenili dostatočne zásadným spôsobom,
že odôvodňujú zvýšenie vyživovacej povinnosti otca. Ak však matka uvádzala súčasné náklady na
maloletého vo výške 990 až 1000 eur mesačne, takéto náklady súd nepovažoval za primerané
odôvodneným potrebám maloletého a je potrebné uviesť, že matka náklady na maloletého v takejto
výške ani nepreukázala. S prihliadnutím na skutočnosť, že maloletý je na svoj vek vyspelý a stále
sa vyvíja, plus sa venuje fyzickej záujmovej činnosti (judo), súd považoval za primerané náklady na

stravu maloletého sumu okolo 250 eur mesačne (a to aj vrátane výživových doplnkov v súvislosti so
záujmovoučinnosťou).Nákladynahygienuvovýške80-100eurmesačnesúdnepovažovalzadôvodné
za primerané považoval náklady vo výške okolo 30 eur mesačne. Náklady v súvislosti so záujmovou
činnosťou (judo) súd na základe vykonaného dokazovania vyhodnotil vo výške 50 až 60 eur mesačne,
v závislosti od rozsahu jej vykonávania, pričom táto suma zahŕňa už aj prípadné sústredenia. Náklady

300 eur na doučovanie neboli matkou preukázané, z výpisov z účtu, ktoré matka predložila (č. l. 280 až
318 v spise), síce vyplývali platby za doučovanie (označené ako V.), resp. z č. l. 220 - 222 vyplývali 3
platby za doučovanie nemčiny vo výške 15 eur mesačne, súd však v konaní nemal preukázané výdavky
matky na doučovanie maloletého prevyšujúce sumu 40 eur mesačne. Náklady na oblečenie vo výške
100 eur mesačne súd taktiež nemal preukázané, za primerané a zodpovedajúce potrebám maloletého

považoval súd náklady vo výške okolo 60 eur mesačne (po zohľadnení potreby zakúpenia sezónneho
oblečenia a obuvi). Po zohľadnení jednorazových výdavkov (kúpa kimona, poplatok ZRPŠ v škole,
životné poistenie) tak súd ustálil výšku odôvodnených potrieb maloletého zodpovedajúcu sume od 500
do 550 eur mesačne, akceptujúc skutočnosť, že výdavky na maloleté dieťa nie sú každý mesiac úplne
rovnaké.

29. Možnosti matky maloletého súd vyhodnotil vyššie, ako ich samotná matka uvádzala. Pôvodne v
návrhu uvádzala, že jej príjem okolo 800 - 900 eur mesačne, neskôr uvádzala, že predstavuje sumu
134 eur mesačne, pričom rozdiel v týchto sumách jej poskytuje jej súčasný manžel. Matka podniká, je
spoločníčkou v dvoch spoločnostiach. Spoločnosť V. dosiahla v roku 2019 súčet výnosov z hospodárskej

a finančnej činnosti v hodnote 33.224,13 eur, súčet nákladov bol 31.699,74 eur. V roku 2020 dosiahla
spoločnosť V. súčet výnosov z hospodárskej a finančnej činnosti v hodnote 30.54,49 eur, a súčet
nákladov vo výške 29.476,93 eur. Spoločnosť M. (matka v nej má 50 % účasť), hospodárila v roku 2019
s výnosmi vo výške 33.553,86 eur a nákladmi 36.777,48 eur. V roku 2020 spoločnosť hospodárila s
výnosmi vo výške 59.088,30 eur a s nákladmi 54.926,35 eur. Matka pritom sama uvádzala vo svojej

výpovedi, že v prípade, že majú spoločnosti zisk, tento si rozdelí, resp. že využíva benefity týchto
spoločností (napr. používa motorové vozidlo, ktoré má v leasingu spoločnosť V.). Súd tak mal za
preukázané, že náklady matky a spoločností, v ktorých je spoločníčkou sa prelínajú. Vyplynulo to aj z
výpisov z účtov predložených matkou, kedy matka dokladovala úhrady spojené s nebytovým priestorom
(splátka úveru, plyn, náklady na správu), hoci sa jedná o nebytový priestor, ktorý slúži na podnikateľskú

činnosť matky, ktorú vykonáva prostredníctvom svojich obchodných spoločností, a aj tieto výdavky by
teda mali byť výdavkami spoločností nie výdavkami matky. Súčasný manžel matky je spoločníkom
spoločnosti W., ktorá hospodárila v roku 2019 s výnosmi 289.9865,15 eur a nákladmi 286.920,58 eur.
V roku 2020 spoločnosť hospodárila s výnosmi 430.780,53 eur a nákladmi 428.422,35 eur. Zároveň z
ročného zúčtovania preddavkov na daň za rok 2020 navrhovateľkinho manžela súd zistil, že úhrn jeho

zúčtovaných a vyplatených príjmov predstavoval sumu 14.776,29 eur. Súčasný manžel navrhovateľky
nemá povinnosť suplovať vyživovaciu povinnosť otca, jeho majetkové pomery je však v konaní potrebné
zohľadniť, nakoľko sa podieľa na úhrade spoločných nákladov domácnosti, v ktorej žije aj matka.
30. Ďalej sa súd zaoberal možnosťami otca, ktoré taktiež vymedzujú výšku určeného výživného. Otec
sám uvádzal, že zdrojom jeho obživy je remeselná činnosť, ktorú vykonáva ako samostatne zárobkovo

činná osoba. Príjem z tejto činnosti predstavuje podľa výpovede otca sumu okolo 1150 eur mesačne
(táto suma zodpovedá aj predloženým daňovým priznaniam otca). Náklady otca predstavujú sumu okolo
800 eur mesačne (prenájom domu v sume 450 eur mesačne, na stravu vo výške 200 eur mesačne, na
prenájom stavebného pozemku vo výške 50 eur mesačne, na ošatenie 50 eur mesačne, na poplatkyza TV 16 eur mesačne), pričom uvádzal, že maloletému uhrádza poistku, resp. investičný produkt v
hodnote 50 eur mesačne, náklady na telefón a mobilný internet vo výške 30 eur mesačne, cestovné
náklady na SMS lístky vo výške 45 eur mesačne. Sumu 45 eur na SMS lístky súd nepovažoval za

dôvodný výdavok (v tejto výške nebol v konaní ani preukázaný), nakoľko cestovanie maloletého je
možno zabezpečiť výrazne lacnejším spôsobom, napr. kúpou mesačného predplatného cestovného
lístka (ktorý matka maloletému aj zakúpila). Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že
otcovi po úhrade jeho osobných výdavkov zostáva suma okolo 250 eur mesačne (po úhrade investície v
prospech budúcnosti maloletého a nákladov na telefón je to suma 170 eur mesačne). Pri prihliadnutí na

skutočnosť, že o maloletého sa osobne sa stará matka, pričom obaja rodičia túto skutočnosť akceptujú,
nakoľko vychádza z rozhodnutia samotného maloletého, súd považoval za primerané, aby sa otec na
výžive maloletého podieľal sumou 270 eur mesačne, takáto suma zohľadňuje zároveň možnosti oboch
rodičov, je v súlade s premisou, že výživné na maloletého má prednosť pred výdavkami povinného
rodiča, a nie je neprimeraná ani voči príjmu otca maloletého, keď predstavuje približne 24 % jeho
disponibilného mesačného príjmu.

31. Pokiaľ ide o zročné výživné, predstavuje rozdiel medzi doposiaľ určeným výživným (150 eur
mesačne) a novourčeným výživným (suma 270 eur mesačne). Návrh bol podaný 24.07.2020 a zročným
už v čase rozhodovania súdu bolo aj výživné za mesiac júl 2021. Za celé mesiace august 2020 až júl
2021 tak zročné výživné predstavuje sumu 1470,93 eur, dvanásť celých mesiacov krát suma 120 eur

plus alikvótna časť za mesiac júl 2020 predstavuje sumu 30,96 eur, spolu teda 1470,96 eur.

32. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Bratislava IV, písomne v 5 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Akstrana,ktorejbolauloženápovinnosť,nesplníuloženúpovinnosť,jemožnépodaťnávrhnavykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.

V Bratislave 27.07.2021
Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Peter Kalata
Vladimíra Donnerová sudca