Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. apríl 2016

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 45P/58/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214211628
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. G.Tomčovčíková Šandalová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2016:7214211628.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci

navrhovateľa H. W., A.. XX.X.XXXX, S. W. Q. O. - Š. A. J. A. Č.. X, zastúpeného JUDr. Annou Lacovou,
advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ulici Pražskej č. 4, proti odporkyni Ž. W.,
H. P., A.. X.XX.XXXX, S. W. Q. O. - Š.Y. A. J. A. Č.. X, prechodne bývajúcej Q. O. A. J. Q. Č.. XX,
zastúpenej JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ulici
Štúrovej č. 20 a v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého C. W., A.. XX.X.XXXX Y. Ž. W., A..
XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach,
Staničné námestie č. 9, Košice, detí rodičov H. W., A.. XX.X.XXXX Y. Ž. W., H. P., A.. X.XX.XXXX, v

konaní o rozvode manželstva a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletým
deťom na čas po rozvode takto

r o z h o d o l :

Manželstvo účastníkov H. W., A.. XX.X.XXXX Y. Ž. W., H. P., A.. X.XX.XXXX, uzavreté T.Y. XX.X.XXXX,
zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Q. S. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod
poradovým číslom XX, rozvádza.

Na čas po rozvode manželstva účastníkov zveruje maloleté deti W. Ž., A.. XX.X.XXXX Y. C., A..

XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti navrhovateľa, ktorý je oprávnený a povinný sa o maloleté deti
osobne starať.

Obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

Zaväzuje odporkyňu prispievať na výživu maloletých detí od právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna
namaloletúŽ.vovýškepo150€mesačneanamaloletéhoC.vovýškepo200€mesačne,ktoré výživné
je odporkyňa povinná platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred, k rukám navrhovateľa.

Upravuje styk odporkyne s maloletými deťmi W. Ž. Y. C. tak, že odporkyňa je oprávnená sa s maloletými
deťmi stretávať:
každú párnu sobotu od 9.00 hod. do 18.00 hod.,
každú párnu nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod.,
každoročne 25.12. toho-ktorého roka od 9.00 hod. do 18.00 hod.,
každoročne v dňoch od 1.7. do 15.7. denne od 9.00 hod. do 18.00 hod., pričom v stanovenom čase si

odporkyňa deti prevezme pred miestom pobytu detí od navrhovateľa a následne ich v stanovenom čase
na rovnakom mieste navrhovateľovi riadne vráti.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu z titulu náhrady trov štátu 398,96 € a odporkyňa
je povinná zaplatiť na účet tunajšieho súdu z titulu náhrady trov štátu 248,96 €, obaja do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrhy účastníkov zamieta.Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ cestou vtedajšej právnej zástupkyne doručil tunajšiemu súdu dňa 28.4.2014 návrh, ktorým

žiadal o rozvedenie manželstva účastníkov, na čas po rozvode ktorého žiadal zveriť maloleté deti
účastníkov Ž. Y. C. do striedavej osobnej starostlivosti manželov, ako rodičov maloletých detí, počas
trvania ktorej striedavej starostlivosti rodičov navrhoval výživné neurčiť, zároveň žiadal súd rozhodnúť,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktorý návrh odôvodňoval tým, že
účastníci uzavreli manželstvo T. XX.X.XXXX, u navrhovateľa ide o manželstvo druhé, u odporkyne
o manželstvo prvé, z manželstva účastníkov pochádzajú dve maloleté T. Ž., A.. XX.X.XXXX Y. C.,

A.. XX.X.XXXX, obaja manželia boli zamestnancami spoločnosti J.. X.. X. O., X..H..E.., z ktorého
zamestnania navrhovateľ dosahoval čistú mzdu 1.240 € a odporkyňa 750 €, konštatoval, že spočiatku
manželstvoúčastníkovboloharmonické,postupomčasuzačalisavyskytovaťmedziúčastníkminezhody
týkajúce sa názorov na ďalšie smerovanie spoločného manželstva prameniace z rozličnosti pováh,
odlišných názorov na trávenie voľného času, vzťahy manželov sa postupne zhoršili natoľko, že

ďalšie fungovanie manželského zväzku by neplnilo svoju funkciu, daný stav navrhovateľ považoval za
neriešiteľný smerom k utuženiu manželstva; mal za to, že obaja manželia boli spôsobilí ich maloleté
deti vychovávať, vyjadril vôľu naďalej sa podieľať na výchove detí, poukázal na to, že dohoda rodičov
o striedavej osobnej starostlivosti bola z jeho strany vítaná, ale nešlo o podmienku alebo nevyhnutný
predpoklad jej realizácie, mal za to, že zverenie detí do striedavej starostlivosti umožňoval aj vek

samotných detí, vyjadril presvedčenie, že napriek citovému odcudzeniu sa manželov existoval medzi
nimi priestor pre zhodu v otázkach maloletých detí, keďže obaja mali za to, že blaho maloletých
detí bolo najzákladnejšou požiadavkou, poukázal na vrúcny vzťah existujúci medzi ním a maloletými
deťmi, jeho ochotu deťom vždy akokoľvek pomôcť a poradiť im, poukázal tiež na vstup maloletého
C. do pubertálneho veku, čo si bude vyžadovať nevyhnutnosť zvýšenej pozornosti zo strany otca,

t.j. navrhovateľa oň, chcel ochrániť deti pred prípadnou traumou, ak by sa nemohli na ich výchove
rovnomerne podieľať obaja rodičia; v čase podávania návrhu manželia žili v spoločnej domácnosti v
rodinnom dome Q. O. - Š.Y., kde žili s nimi aj maloleté deti.

Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 14.10.2014 s návrhom navrhovateľa

nesúhlasila, tento navrhovala zamietnuť a zároveň rozhodnúť, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov súdneho konania. Svoje stanovisko odôvodňovala tým, že tvrdenia navrhovateľa v ním
podanom návrhu boli veľmi všeobecné, zastierajúce, pripustila, že ich manželské spolužitie nebolo
ideálne, sprevádzali ho časté hádky a výmeny názorov, avšak tieto neboli takého charakteru, aby boli
dôvodmi pre rozvod manželstva, bola jednoznačne odhodlaná vyvinúť úsilie na zachovanie manželstva

a na zabezpečenie deťom plnohodnotnej a zdravej rodiny, vyjadrila názor, že žiadna zo zákonných
hmotno-právnych podmienok rozvodu manželstva v ich prípade nebola splnená, ich vzťahy neboli
natoľko rozvrátené ani narušené, aby robili manželstvo nefunkčným, poukázala na prechovávané
úprimné city k navrhovateľovi, uviedla, že tohto vždy mala rada, vážila si ho a rešpektovala, i keď
ju jeho postoj k ich manželstvo zraňoval, zároveň vyjadrila i svoj názor k navrhovanej striedavej

starostlivosti manželov o ich maloleté deti a označila tvrdenia navrhovateľa v tomto smere za nepravdivé
a zavádzajúce, tvrdila, že navrhovateľ v čase podávania jej vyjadrenia býval spolu s deťmi v jeho
rodičovskom dome, k rodičom odišiel z vlastnej vôle 10.6.2014, v polovici septembra 2014 bez
akéhokoľvek dohovoru manželov vzal so sebou aj dcéru účastníkov, keďže situáciu nechcela vyhrocovať
a po vypočutí si vôle maloletej bývať na čas s otcom, v rámci možností jej vôli vyhovela, do 3.10.2014

teda bývala ona so synom v mieste trvalého bydliska účastníkov a navrhovateľ s dcérou býval u svojich
rodičov, ona sama využívala všetky možností na kontaktovanie sa s dcérou, s dohovorením si schôdzok,
výletov, vychádzok, ktoré ale boli podmieňované vôľou otca detí, tvrdila, že opakovane sa musela
domáhať stretnutí s dcérou prostredníctvom polície; navrhovateľ za synom takmer vôbec nechodieval,
s výnimkou jeho narodenín a občasných doprovodov syna autom do školy, o syna bez jej impulzov

záujem neprejavoval, k deťom nemal nikdy rovnaký meter, dcéru rozmaznával, o syna neprejavoval
úprimný záujem, čo samotný syn účastníkov vnímal ako istú krivdu; dňa 3.10.2014 navrhovateľ bez ich
vzájomného dohovoru vzal syna a jeho veci do svojho rodičovského domu, na čo syn mal reagovať
vyjadrením „veď sa uvidí ako sa otec o mňa postará,“ následne teda ona rešpektovala vôľu maloletého
zostať u otca, keďže vedela, že synovi sestra chýbala, po týždni navrhovateľ súhlasil s týždňovými

pobytmi detí u odporkyne a v čase ňou podávaného vyjadrenia bývala s deťmi v mieste ich trvaléhobydliska; namietala pomery v rodičovskom dome navrhovateľa ako nevyhovujúce z dôvodu alkoholu
a nevhodného správania sa v opojení alkoholu u starého otca detí, ktoré boli na dennom poriadku,
namietala aj nevyhovujúce bytové pomery v tejto domácnosti pre pobyt maloletých detí, keďže v časti

domu (jednalo sa o generačný dvojdom), ktorú obýval navrhovateľ s deťmi, kde nebola k dispozícií
kuchyňa, spoločenská izba, detská izba, deti bývali s navrhovateľom v jednej izbe s niekoľkými lôžkami,
vyjadrila presvedčenie, že o deti sa viac stará stará matka než navrhovateľ, poukázala na situáciu,
ktorá nastala 28.9.2014, kedy dcéra bola v uvedenej domácnosti sama, túto navštívila, pri odchode
ich zastihli starí rodičia a pred dcérou odporkyni nadávali, starý otec detí ju dokonca opľul; namietala

aj pracovný režim navrhovateľa ako nevyhovujúci pre osobnú starostlivosť o maloleté deti, keďže
pravidelne chodieva na služobné cesty alebo pracuje do neskorých večerných hodín a pravidelne každý
piatok trávieva „v spoločnosti alkoholu a kamarátov,“ namietala, že navrhovateľ je k deťom nadmieru
benevolentný, až ľahostajný; nepochybovala o tom, že navrhovateľ deti účastníkov ľúbi, ale jeho prístup
k výchove a nesprávny životný príklad sú nezlučiteľnými s každodennou starostlivosťou a výchovou detí,
poukázala na harmonický vzťah medzi ňou a maloletými, jej angažovať vo výchove detí vo všetkých

smeroch, na to, že v čase spolužitia manželov o výchovu detí sa starala ona a práve benevolentný
prístup navrhovateľa k výchove detí viedol po čase k relatívnej strate autority a rešpektu zo strany detí
vo vzťahu k otcovi.
Pokiaľ ide o majetkové pomery účastníkov uviedla, že majú v bezpodielovom spoluvlastníctve rodinný
dom, motorové vozidlo Volkswagen Passat, motocykel značky Honda, iný majetok neuvádzala. Uviedla

rozpis mesačných výdavkov na dcéru: školské a mimoškolské zariadenia: školské obedy 33 €/mes.,
ZRPŠ a triedny fond 10 €/mes., školská družina 11 €/mes., školské učebné a hygienické potreby 16 €/
mes., školské výlety a vreckové na výlet 3 €/mes., voľnočasové aktivity: tanečný krúžok - hiphop 11
€/mes. (130 € na školský rok), jazda na koni 48 €/mes., (1 hod. jazdy 12 €, jazdí raz týždenne), letná
dovolenka 45 € mes., (v júli tohto roku s deťmi vycestovali na dovolenku do Bulharska, cena zájazdu pre

3osoby1.300€,výdavkypočaspobytu300€),zdravotníckepomôcky,lieky,hygienicképotreby:okuliare
26 €/mes., (okuliare v hodnote cca 80 € jej kupuje na obdobie 3 rokov), plánovaný stomatologický
zákrok 5 €/mes., (údržba strojčeka predstavuje ročný výdavok 50 €), bežné vitamíny 5 €/mes., ošatenie
a obuv: ošatenie 12 €/mes., obuv 7 €/mes., iné: lístky na MHD 10 €/mes., vreckové 12 €/mes., mobilný
telefón 10 €/mes., (tento výdavok uhrádzal deťom navrhovateľ), mesačné výdavky na syna: školské a

mimoškolské zariadenia: školské obedy 33 €/mes., ZRPŠ a triedny fond 11 €/mes., školské učebné a
hygienické potreby 18 €/mes., školské výlety a vreckové na výlet 5 €/mes., lístky na MHD 10 €/mes.,
voľnočasové aktivity: bedminton 12 €/mes., (1 vstup 3 €, hrá 4x/mesiac), krúžok varenia 3 €/mes.,
letná dovolenka 45 €/mes., (v júli tohto roku s deťmi vycestovali na dovolenku do Bulharska, cena
zájazdu pre 3 osoby 1.300 €, výdavky počas pobytu 300 €),výlet do Prahy: 16 €/mes., (syn navštívil tohto

mesiaca Prahu, výdavok predstavoval spolu s vreckovým celkom 200 €), zdravotnícke pomôcky, lieky,
hygienické potreby: zakúpenie strojčeka (ortodoncia) 17 €/mes., (plánovaný výdavok má predstavovať
200 €), bežné vitamíny 5 €/mes., rehabilitácia plávaním 10 €/mes., ošatenie a obuv: ošatenie 15 €/
mes., obuv 8 €/mes., iné: lístky na MHD 10 €/mes., vreckové 12 €/mes., mobilný telefón 10 €/mes.,
(tento výdavok uhrádzal deťom navrhovateľ), mesačné výdavky jej a mesačné výdavky na domácnosť:

domácnosť: energie a médiá na bývanie 120 €/mes., vodné a stočné 11 €/mes., strava a hygienické
potreby do domácnosti 450 €/mes., poplatok za komunálny odpad 8 €/mes., internet 30 €/mes., poistka
na dom a domácnosť 42 €/mes., výdavky odporkyne: lístky na MHD 30 €/mes., mobilný telefón 25 €/
mes., kadernícke služby 25 €/mes., letná dovolenka 45 €/mes., (v júli tohto roku s deťmi vycestovali na
dovolenku do Bulharska, cena zájazdu pre 3 osoby 1.300 €, výdavky počas pobytu 300€), príspevok

rodičom k ich dôchodku 40€/mes..

Kolízny opatrovník vo svojej písomnej správe doručenej súdu dňa 4.7.2014 konštatoval, že spisová
dokumentácia detí do doručenia uznesenia o ustanovení kolízneho opatrovníka vedená nebola,
zisťovaním pomerov kolízny opatrovník zistil, že otec detí pracoval ako vodič Q. J.. X.. X. O., X..H..E..

počas stabilnej pracovnej doby, s vykazovaným, podľa jeho tvrdení, čistým príjmom 1.270 €, od
11.3.2014 bol práceneschopným, z dôvodu čoho poberal v tom čase nemocenské dávky vo výške 655 €
mesačne, okrem týchto dvoch detí mal vyživovaciu povinnosť voči dcére z prvého manželstva, maloletej
O. W., A.. XX.X.XXXX, vo výške po 140 € mesačne; matka detí pracovala ako asistentka general-
managera pre logistické služby Q. J.. X.. X. O., X..H..E.. v rámci stabilnej pracovnej doby a udávala

čistý príjem 760 €, poberala rodinné prídavky na obe maloleté deti spolu v sume 47,04 € mesačne,
rodina bývala v tom čase v novopostavenom prízemnom rodinnom dome pozostávajúcom zo štyroch
miestností, kuchyne a príslušenstva, ktorý bol v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, domácnosť
bola štandardne zariadená, každé z detí malo v domácnosti samostatnú izbu, úroveň domácnostijednoznačne zohľadňovala odôvodnené potreby a aktuálne nároky všetkých členov domácnosti, v
súvislosti s uvedeným bývaním hradili poplatok za elektrinu 120 € mesačne, za vodu 150 € ročne, za
odvoz komunálneho odpadu 108 € ročne, poistenie domácnosti 280 € ročne, daň z nehnuteľností 120

€ ročne, ktoré výdavky manželia znášali spoločne, navrhovateľ hradil úhrady za internet v sume 27 €
mesačne, za káblovú TV 25 € za tri mesiace, splátky dvoch úverov vzatých na stavbu rodinného domu
v sumách 820 € mesačne a 189 € mesačne, splátky pôžičky zo stavebnej sporiteľne po 36 € mesačne,
úhraduzamobilnýtelefón25€mesačne,nadopravudozamestnaniavsúvislostisužívanímmotorového
vozidla vynakladal 140 € mesačne, matka detí prispievala k rukám otca z titulu vyššie spomínaných

úhrad hypotekárnych úverov sumou 100 € mesačne, vykonávala nákupy potravín a hygienických potrieb
do domácnosti v rozpätí od 450 do 500 € mesačne; deti navštevovali základnú školu, v júni 2014 C.
končil 8. ročník a Ž. 4. ročník, obe deti sa stravovali v školskej jedálni s úhradou poplatku 52 až 60 €
mesačne,zaučebniceanglickéhojazykanazačiatkuškolskéhoroka2013immatkauhradilaspolusumu
60 €, príspevok do triedneho fondu 7 € na dobu piatich mesiacov, poplatok ZRPŠ 20 € na rok, maloletá
N. navštevovala zároveň školský klub s úhradou 11 € mesačne, dvakrát týždenne sa zúčastňovala

tréningov tanečného krúžku v rámci ZUŠ, kde bolo hradené školné 60 € na päť mesiacov, s ktorou
činnosťou súviseli zvýšené výdavky pri účasti maloletej na súťažiach na území SR a to náklady na
dopravu, stravovanie, ubytovanie; maloletý C. sa mimoškolským plateným aktivitám nevenoval. V čase
šetrení kolízneho opatrovníka obaja manželia prezentovali súhlasné stanovisko s rozvodom manželstva,
poukazujúc na ich rozdielne predstavy o spôsobe života do budúcna a výrazné problémy vo vzájomnej

komunikácií, odmietli účasť na konzultáciách referátu poradensko-psychologickej pomoci tamojšieho
úradu, v rámci osobného pohovoru navrhovateľ na ním podanom návrhu v celom rozsahu trval,
odporkyňa prezentovala súhlas s rozvodom manželstva, aj s navrhovateľom navrhovanou striedavou
osobnou starostlivosťou o maloleté deti v intenzite striedania po dvoch týždňoch s tým, že túto striedavú
starostlivosť navrhovala zabezpečiť spôsobom, aby deti boli v stabilnom domácom prostredí, v ktorom

by sa rodičia pri starostlivosti o nich striedali, zároveň navrhovala určiť výživné zo strany otca detí, t.j.
navrhovateľa spolu na obe deti v sume 250 € mesačne, obaja rodičia sa zhodli na stanovisku styk detí
s druhým rodičom neupravovať. Maloleté deti pri osobnom pohovore prezentovali blízky citový vzťah k
obom rodičom, navrhovanú striedavú starostlivosť označili za najprijateľnejšiu po dobu zabezpečenia
ich výchovy do budúcna. Kolízny opatrovník si ponechal právo vyjadrenia sa k návrhu o úprave výkonu

rodičovských práv a povinností na čas po rozvode po vypočutí rodičov na pojednávaní.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľa, odporkyne, kolízneho opatrovníka, znaleckým
dokazovaním, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Účastníci uzavreli manželstvo T. XX.X.XXXX, toto je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu
Q. S. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX, u navrhovateľa ide o
manželstvo druhé, u odporkyne o manželstvo prvé, dôvodom uzavretia manželstva bola vzájomná citová
náklonnosť účastníkov, predmanželská známosť účastníkov trvala od roku 1997, jeden a pol roka pred
uzavretím manželstva žili v spoločnej domácnosti. Z manželstva účastníkov pochádzajú dve maloleté

deti Ž., A.. XX.X.XXXX Y. C., A.. XX.X.XXXX. Navrhovateľ okrem týchto dvoch maloletých detí má
vyživovaciu povinnosť voči toho času už plnoletej dcére O.A., A.. XX.X.XXXX. Odporkyňa okrem týchto
detí ďalšie vyživovacie povinnosti nemá.

Na pojednávaní konanom vo veci dňa 5.8.2014 navrhovateľ trval na ním podanom návrhu.

Odporkyňa vyjadrila opätovne, ako v písomnom vyjadrení vo veci, nesúhlasné stanovisko s rozvodom
manželstva účastníkov a tým aj s navrhovateľom navrhovanou úpravou výkonu rodičovských práv a
povinností. Na uvedenom pojednávaní navrhovateľ poukázal na to, že po uzavretí manželstva bývali u
jeho rodičov v dvojgeneračnom rodinnom dome, kde mali k dispozícii celé poschodie v ktorej domácnosti
ale odporkyňa nebola spokojná, po narodení sa ich syna medzi manželmi dochádzalo ku konfliktom aj za

prítomnosti dieťaťa, došlo ku konfliktu aj s rodičmi navrhovateľa, preto sa následne presťahovali, najprv
k rodičom odporkyne, kde hádky do určitej miery ustali, následne si kúpili pozemok, ktorý financovali
formou hypotekárneho úveru a začali stavať dom, kde sa približne v roku 2009 presťahovali, hádky
medzi nimi však pokračovali aj naďalej a tieto hádky sa realizovali aj pred maloletými deťmi, čo on
opakovane odporkyni vytýkal, na čo ale reagovala vyjadreniami „nech deti vedia, akého majú otca“,

konkretizoval, že k týmto hádkam dochádzalo iba doma, na verejnosti pôsobili ako harmonická rodina,
ktoré správanie sa odporkyne uňho viedlo k takému odcudzeniu, že k nej necíti už žiaden vzťah, nemá
záujem obnoviť ich spolužitie, k čomu prispelo aj to, že po nehode, ktorú si nezavinil, po návrate z
nemocnice, zo strany odporkyne necítil pomoc, naopak, hádky medzi nimi boli ešte intenzívnejšie.Poukazoval na oboma manželmi podávané podnety na trestné stíhanie v dôsledkoch vzájomných
incidentov pri ich hádkach, tvrdil, že odporkyňa ho neustále osočuje pred deťmi, v práci, pred rodičmi, že
o ňom tvrdí, že je alkoholikom rovnako ako jeho otec, opakovane poukazoval na nevhodné správanie sa

odporkyne k maloletým deťom, na ktoré často kričala a poukázal i na to, že „bol vyhodený aj zo spoločnej
spálne,“ ďalej na to, že v čase, keď bol na liečení, odporkyňa nechala deti doma samé až do 4.00 hod.,
sama bola na diskotéke a susede sa mala priznať k nevere. V čase výpovede uviedol, že v spoločnej
domácnosti účastníci nebývali, a to od 10.6., kedy došlo k incidentu pred ich rodinným domom, kedy
v čase, keď odporkyňa kričala na ich syna C., ktorý situáciu veľmi zle znášal, on odporkyňu odstrčil,

táto spadla na zápästie, ktorú situáciu následne nahlásila aj na polícií, v dôsledku ktorého incidentu
sa rozhodol odsťahovať, zdôrazňoval svoj citový vzťah k maloletým deťom a svoju schopnosť o deti
sa riadne postarať, čo preukázal aj v čase kedy odporkyňa bola po dobu dvoch týždňov v nemocnici,
kedy zabezpečoval kompletnú starostlivosť o deti, tvrdil, že v čase ním podaného návrhu odporkyňa s
návrhom na rozvod manželstva v celom rozsahu súhlasila.
Odporkyňa na tom istom pojednávaní vo svojej výpovedi s návrhom na rozvod manželstva účastníkov

nesúhlasila, potvrdila, že v čase podávania tohto návrhu navrhovateľom mala opačné stanovisko, ale
následne plynutím času situáciu zvážila, vyhodnotila možný dopad na celú rodinu a dospela k názoru, že
nechce, aby deti účastníkov pochádzali z rozvedeného manželstva a aby manželstvo bolo rozvedené,
chcela využiť všetky prostriedky a možnosti, aby sa manželia naučili spoločne vychádzať, komunikovať,
vyjadrila vôľu s manželom sa nehádať.

Pojednávanie bolo odročené za účelom umožnenia manželom spoluprácovať s odborníkom.

Dňa 16.9.2014 navrhovateľ cestou právnej zástupkyne doručil súdu zmenu ním podaného návrhu a na
čas po rozvode manželstva účastníkov navrhoval zveriť obe maloleté deti deti Ž. Y. C. do jeho osobnej
starostlivosti, s jeho právom maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, zaviazať odporkyňu

prispievať na výživu maloletej Ž. sumou 60 € mesačne a na výživu maloletého C. sumou 100 € mesačne,
zároveň upraviť styk matky s maloletými deťmi každý párny týždeň od piatku od 18.00 hod. do nedele
do 18.00 hodiny, ktorú zmenu návrhu odôvodňoval výrazným a zásadným zhoršením vzťahov medzi
účastníkmi konania, poukazujúc na to, že pre podozrenie, že odporkyňa si nedokázala plniť svoje
rodičovské povinnosti a zanedbávala starostlivosť o maloleté deti, bol nútený nasťahovať sa späť do

rodinného domu účastníkov a to potom, čo odporkyňa si na uvedenú adresu začala vodiť pánske
návštevy, za ktorých prítomnosti sa v dome konali „žúry a popíjanie alkoholu,“ čoho svedkom boli
aj maloleté deti, ktoré správanie mohlo vážne narušiť zdravý psychický vývin detí; s odporkyňou sa
nedokázalidohodnúťaninapodstatnýchveciachatedaneexistovalpriestornaichvzájomnýkonsenzus,
vdôsledkučohoniejemožnézvereniedetídostriedavejstarostlivostiobochrodičov,tvrdil;žeodporkyňa

muskrylarôzneosobnéveci,akonapr.mobil,doklady,tablet,znemožňovalamuvstupdoichspoločného
domu, čo muselo byť riešené cestou privolanej hliadky polície, zamedzovala mu stretávanie sa s
maloletými deťmi, tvrdil, že najmä maloletá Ž. zo strany odporkyne bola vystavovaná prílišnému stresu
a napätiu, že na ňu odporkyňa bez závažnejšieho dôvodu opakovane kričala, výsledkom čoho bolo, že
maloletá v čase podávania predmetného podania bývala s ním u jeho rodičov a zmena prostredia jej

pomohla, tvrdil, že odporkyňa k maloletej sa správala šikanózne.

K uvedenej zmene návrhu sa odporkyňa písomne vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 14.10.2014,
tak ako je uvedené vyššie.

Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 5.12.2014 okrem iného
konštatoval, že navrhovateľ sa stabilne zdržiaval v poschodovom rodinnom dome v bezpodielovom
spoluvlastníctve jeho rodičov, ktorí boli zároveň užívateľmi tejto nehnuteľnosti a to otca, starobného
dôchodcu a matky, starobnej dôchodkyne, pracovne aktívnej, ktorú nehnuteľnosť užívala aj stará
matka otca, starobná dôchodkyňa, maloletá Ž. bola v tejto domácnosti u otca od septembra 2014

a maloletý C. od októbra 2014, v týchto priestoroch navrhovateľ s deťmi mali k dispozícií horné
poschodie nehnuteľností, pozostávajúcej z troch miestností, kuchyne a príslušenstva, vzhľadom na
krátkosť bývania v ktorej nehnuteľnosti kompletne bola zariadená obývačka a izba detí, v ktorej nocoval
aj sám navrhovateľ, v čase šetrenia dňa 19.11.2014 domácnosť jednoznačne javila známky pravidelnej
hygienickej údržby a materiálneho vybavenia so zohľadňovaním aktuálnych odôvodnených potrieb

členov domácnosti, deti mali vytvorený priestor na trávenie nočného spánku, prípravy na vyučovanie,
záujmové činnosti, odkladanie osobných vecí. Náklady na bývanie znášali majitelia nehnuteľností,
ktorýmnavrhovateľpoichvzájomnejdohodeprispievalnanákladynabývaniesumoupo150€mesačne,
sám realizoval nákup potravín a hradil platbu za užívanie káblovej TV a internetu v sume 27,90 €mesačne, znášal, podľa svojich tvrdení, náklady súvisiace s pôvodnou domácnosťou v podobe úhrad
splátok dvoch hypotekárnych úverov spolu v sume 1.000 € mesačne, úhrady za odvoz odpadu v
sume 108 € ročne a dane z nehnuteľností v sume 112 € ročne. Odporkyňa sa zdržiavala v rodinnom

dome v BSM manželov, v ktorej domácnosti každé z detí malo naďalej k dispozícií samostatnú izbu,
hradila platby za kúrenie elektrinou 123 € mesačne, za internet 30 € mesačne, za poistenie rodinného
domu 164 € ročne, C. bol žiakom 9. ročníka a Ž. žiačkou 5. ročníka základnej školy, výdavky na
deti boli totožné ako v predchádzajúcej správe kolízneho opatrovníka a otec maloletej v súvislosti s
návštevou spomínaného tanečného krúžku uhrádzal i nákup MHD lístkov; podľa tvrdení navrhovateľa

deti samotné ho požiadali o možnosť bývania s ním; odporkyňa prezentovala súhlasné stanovisko s
rozvodom manželstva poukazujúc na prehlbenie krízy vo vzájomných vzťahoch manželov, poukazovala
na svoje prispievanie na úhradu potrieb detí odkedy deti sa nachádzali v starostlivosti otca za mesiace
september až december 2014, úhrady stravného v školskej jedálni, synovi v októbri 2014 úhradu kreditu
mobilného telefónu. Dňa 19.11.2014 kolízny opatrovník vykonal rozhovor s oboma maloletými deťmi
bez priamej prítomnosti ďalšej zainteresovanej osoby, obe deti potvrdili osobné vnímanie vyhrotených

konfliktov medzi rodičmi, situáciu v rodine označili za pre ne výrazne zaťažujúcu, za dôvod svojho
odsťahovania sa od matky k otcovi označili osobné žiadosti adresované otcovi, ktorý ich okamžite
akceptoval, otca hodnotili ako rodiča, ktorého výchovný prístup a spôsob starostlivosti je pre ne
prijateľnejší aj do budúcna, nakoľko reakcie matky vnímali ako nevyspytateľné, neadekvátne prudké pri
riešení bežných situácií, na staršom dieťati pri popisovaní situácií bolo registrované zjavné prežívanie

opisu, zjavné z neustáleho pohybu rúk, nepokojnej mimiky, gestikulácie, maloletý C. uviedol, že sa
matky bojí, nechce sa s ňou stretávať, nevedel definovať preňho prijateľné podmienky ich vzájomného
styku do budúcna, maloletá Ž. pôsobila počas rozhovoru pokojnejšie, totožne však odôvodnila svoju
vôľu bývať s otcom v spoločnej domácnosti aj do budúcna a aktuálne odmietanie styku s matkou,
obe deti uviedli, že ich stretnutie s matkou v jej domácnosti vrátane nočného spánku bolo naposledy

realizované dňa 25.10.2014, matka ich v neskorších termínoch osobne kontaktovala v priestoroch
školy pred vyučovaním, deti vykazovali tendenciu zabudnúť, resp. nespomínať si na pozitívne zážitky s
matkou. Obaja manželia v súlade s uloženou im povinnosťou tunajším súdom sa zúčastnili na Referáte
poradensko-psychologickej pomoci úradu práce v období od 5.9.2014 do 2.12.2014 individuálnych ako
i párových konzultácií, na základe uvedeného kolízny opatrovník konštatoval problémy dlhodobejšieho

charakteru súvisiace s postupným citovým odcudzením, výrazne odlišné stereotypy v komunikácií
vyplývajúce z rozdielnych osobnostných dispozícií v referencii, čo viedlo k následnému prehlbovaniu
krízy v ich manželstve, motivácia manželov spolupracovať na úprave ich vzťahu bola nedostatočná,
ich komunikácia bola vážne narušená, až nefunkčná, s rozsiahlym výskytom konfrontačných reakcií,
vzhľadom na uvedené kolízny opatrovník doporučil vo veci nariadiť znalecké dokazovanie.

Na pojednávaní konanom vo veci dňa 9.12.2014 navrhovateľ zotrvával na ním upravenom návrhu,
navrhoval obe deti zveriť do jeho starostlivosti v prípade rozvodu manželstva účastníkov, s právom deti
zastupovať a spravovať ich majetok, zaviazať odporkyňu, ako matku detí prispievať na výživu maloletej
Ž. sumou 150 € mesačne a na výživu maloletého C. sumou 200 € mesačne; odporkyňa s rozvodom

manželstva účastníkov súhlasila a priklonila sa k potrebe nariadenia znaleckého dokazovania vo veci
za účelom zistenia najlepšieho záujmu maloletých detí, v prípade zverenia týchto do jej starostlivosti
navrhovala určiť výživné zo strany otca na deti a to na maloletého C. v sume 200 € mesačne a na
maloletú Ž. v sume 150 € mesačne.

Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 45P 58/2014 zo dňa 11.12.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 5.1.2015, bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie, vypracovaním znaleckého posudku súd
poverilznalkyňuPhDr.ĽubomíruGallovú,ktoránáslednedňa20.3.2015doručilasúduznaleckýposudok
vypracovaný vo veci, pod poradovým číslom X/XXXX znaleckého denníka Č.. X/XXXX, ktorý doručila
súdu spolu s vyúčtovaním odmeny za jeho vypracovanie.

Zo záverov tohto znaleckého posudku vyplýva, že vykonaným znaleckým psychologickým vyšetrením
znalkyňa zistila, že obaja rodičia sa dokážu zhostiť rutinnej starostlivosti o maloleté deti, matka túto
starostlivosť o deti zabezpečovala dlhodobo a napriek niektorým výhradám otca k jej starostlivosti
ju zabezpečovala štandardným spôsobom, deťom bola k dispozícií, o deti bolo vo všeobecnosti

postarané, deti samotné nevznášali v interviu zásadné výhrady k jej fungovaniu v domácnosti v
minulosti; osobnostné a citové predpoklady pre výchovu maloletých detí na strane otca boli vyváženejšie
vzhľadom na skutočnosť, že dokázal maloletým deťom poskytnúť kľudnejšie a pokojnejšie prostredie
pre ich vývin; matka mala síce sformované viac výchovné ciele v porovnaní s otcom, avšak k ichdosiahnutiu a v bežnom výchovnom prístupe k deťom zvolila často nevhodné výchovné postoje, v
prostredí rodiny reagovala emočne nestabilne - s nadmernou afektívnou výbušnosťou, podráždenosťou,
malou sebakontrolou a nepredvídanými reakciami, čo psychiku detí nadmerne zaťažovalo, deti na

jej správanie reagovali únikovými reakciami, celkovou vnútornou rozladenosťou a nespokojnosťou, v
situáciách konfliktu s matkou sa citovo viac upierali na osobu otca, ktorý mal tendenciu deti obraňovať
a vytvárať im emočnú pohodu; otec v mnohých výchovných zásadách voči deťom bol na strane matky,
bol autoritou a rešpekt pred deťmi neznižoval, trval však na tom, aby matka zmenila svoje správanie
voči deťom.

Znalkyňa zdôraznila, že obe deti autenticky prechovávajú negatívne emócie voči matke, majú obavy a
strach z jej správania voči ním, boja sa, predovšetkým maloletá Ž., tiež prejaviť otvorene svoj názor vo
veci, ktoré pocity voči matke nie sú indukované otcom, resp. inými dôležitými osobami, ale vyplývajú iba
z matkinho správania, deti v čase šetrení neboli v emočnej pohode s ňou, cítili sa vystresované a ich
momentálny vzťah bol kontraindikáciou pre každodenné súžitie v spoločnej domácnosti.

Pokiaľ ide o vzťah detí k otcovi znalkyňa konštatovala, že deti mali dlhodobo k otcovi pozitívnu citovú
väzbu, citovo ho preferovali, boli schopné vzdať sa istého svojho pohodlia, ktoré mali vo vlastnom dome,
aby mohli byť s otcom, bol pre ne oporou, zhovievavo a empaticky k ním pristupoval, tvrdenie matky
o benevolentnom prístupe k deťom z jeho strany znalkyňa považovala za zveličené (až na niektoré

momenty - napr. čo sa týka C. závislosti na počítači, kde ale obaja rodičia urobili isté výchovné chyby,
chlapec však v čase vyšetrení kontroloval túto svoju závislosť a začínal sa viac otvárať okoliu, bol
nastavený na vytváranie nových sociálnych kontaktov, bol vo väčšej psychickej pohode než predtým).

Znalkyňa zdôraznila, že deti k otcovi odišli na vlastný podnet, nedošlo k tomu na základe ovplyvňovania

detí otcom.

Deti prechovávali k sebe vzájomne dobrý vzťah, pociťovali vzájomnú spolupatričnosť, obidvaja chceli
ostať spolu v otcovej starostlivosti.
Vzťah otca k deťom označila ako skutočný s tým, že otec mal k deťom vždy dobrý vzťah, nešlo uňho o

účelové a tendenčné správanie a dobrý vzťah otca k deťom nespochybňovala ani samotná matka.
Matka k deťom prechovávala tiež dobrý vzťah napriek tomu, že bežné životné situácie s deťmi emočne
nezvládala riešiť primeraným spôsobom, konala spôsobom, že deti boli zneistené, spochybnené a
zmätené tým, či z jej strany ide o nefalšovaný záujem a citovú priazeň, deti sa cítili vystresované a
v psychickej nepohode, v interviu sa zmieňovali o situáciách, keď ich matka ponižovala a nadmieru

kritizovala, v záujme zachovania krehkej stability sa začali správať viac vyhýbavo, unikať z týchto
záťažovýchsituáciísmatkou,hľadalipomocpresebaudruhéhorodiča,kdecítiliväčšiustabilitu,emočné
prijatie, skutočný záujem o ne.
Vzhľadom na uvedené znalkyňa odporučila zveriť deti do starostlivosti otca, konštatovala, že vzhľadom
na odmietavý postoj oboch detí k matke a ich vzťah k nej nebolo možné pristúpiť k striedavej forme

starostlivosti, pričom prioritným záujmom detí bola v tom čase vôľa ostať s otcom a zabezpečiť pre
ne pokojné výchovné prostredie pre ich ďalší vývin, deti sa cítili spokojné s danou situáciou, ktorá v
tom čase existovala a nedožadovali sa zmeny, pripustila, že odmietavý vzťah detí k matke sa môže
časom zmeniť a v takom prípade by bola možná v budúcnosti zmena situácie úpravy styku, pričom ale
zdôraznila, že záleží na matke, ako sa jej správanie voči deťom bude javiť odstupom času.

Znalkyňa uviedla, že maloleté deti C. Y. Ž. najprv vôbec nesúhlasili so stykom s matkou, po stručnom
objasnení dôležitosti zachovania styku s matkou do budúcnosti zo strany znalkyne neskôr reagovali
ústretovejšie. Znalkyňa odporučila upraviť styk detí s matkou štandardným spôsobom po dobu jedného
roka - každý druhý víkend od piatku 17.00 hod. do nedele 17.00 hod., v prípade dlhodobejšej úpravy do
budúcna upraviť styk detí s matkou každý párny rok od prvého dňa soboty od nástupu na jarné prázdniny

do nasledujúcej soboty, v čase Vianočných sviatkov obdobne a každý nepárny rok počas Veľkonočných
sviatkov, letné prázdniny odporúčala upraviť tak, že by deti strávili s matkou dva týždne z mesiaca júl
a dva týždne z mesiaca august.

Konštatovala ďalej, že aktuálne stanovisko maloletých detí nebolo ovplyvňované inou osobou,

odmietavý postoj detí k matke vyplynul z jej nestabilného správania sa voči deťom, deti sa dožadovali
ostať vo výchovnej starostlivosti otca, tiež na základe vnútorného a dlhodobého vlastného presvedčenia,
nie na základe situačného vyostreného konfliktu s matkou, pripustila, že obaja rodičia občas skĺzavali
k vyjadreniam, ktoré by sa dali považovať za istú formu ovplyvňovania, ktoré správania ale zásadnýmspôsobom nemali za následok odmietavý postoj detí k niektorému z rodičov, deti úprimne a otvorene sa
vyjadrovali ku svojmu komplikovanému danému vzťahu s matkou, preto považovala znalkyňa za nutné
upozorniť oboch rodičov, aby zachovali diskrétnosť a deti nekonfrontovali s ich vyjadreniami citovanými

v znaleckom posudku v záujme nezvyšovania napätia medzi deťmi a ich matkou.

Obaja rodičia v zmysle uloženej im povinnosti zložili zálohy na trovy predmetného znaleckého
dokazovania po 150 € a to odporkyňa dňa 21.1.2015 a navrhovateľ dňa 19.1.2015.

Za podanie znaleckého posudku súd znalkyni uznesením sp. zn. 45P 58/2014 zo dňa 31.3.2015 priznal
odmenu spolu vo výške 613,20 €, ktorá bola znalkyni vyplatená v sume 300 € z preddavkov zložených
rodičmi detí a v zostávajúcej časti predbežne z prostriedkov štátu.

Kolízny opatrovník dňa 20.4.2015 súdu písomne oznámil svoje stanovisko a v prípade rozvodu
manželstva rodičov detí, navrhol zveriť obe maloleté deti do starostlivosti otca v súlade so závermi

znaleckého posudku a matke určiť výživné zohľadňujúce jej majetkové a príjmové pomery a aktuálne
odôvodnené potreby detí, zároveň navrhoval vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku upraviť styk
odporkyne s maloletými deťmi každý párny víkend v mesiaci od piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00
hod., v čase zimných prázdnin každý nepárny rok od 22.12. od 9.00 hod. do 26.12. do 17.00 hod. a každý
párny rok od 26.12. od 9.00 hod. do 2.1. nasledujúceho roka do 17.00 hod., v čase jarných prázdnin

každý nepárny rok od soboty od 9.00 hod. do utorka do 17.00 hod. a každý párny rok od stredy od 9.00
hod. do soboty do 17.00 hod., v čase Veľkonočných sviatkov každý párny rok od štvrtka (od Zeleného
štvrtka) od 9.00 hod. do soboty (do Bielej soboty) do 17.00 hod. a každý nepárny rok od soboty (Bielej
soboty) od 9.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 17.00 hod., v čase letných prázdnin každého roka
od 1.7. od 9.00 hod. do 15.7. do 17.00 hod. a od 1.8. od 9.00 hod. do 15.8. do 17.00 hod. s tým, že

matka si maloleté deti prevezme v mieste ich bydliska a v stanovenom čase ich na tom istom mieste
otcovi odovzdá, otec bude povinný maloleté deti na styk riadne pripraviť a v stanovenom čase jej ich
odovzdať a po ukončení výkonu styku maloleté deti od matky v stanovenom čase prevziať.

Odporkyňa cestou svojej právnej zástupkyne v podaní doručenom súdu dňa 21.4.2015 so závermi

znaleckého posudku nesúhlasila, navrhovala vo veci nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie
poukazujúc na to, že z obsahu znaleckého posudku vyplýva, že v čase spolužitia s maloletými deťmi v
spoločnej domácnosti matka zabezpečila prakticky celú starostlivosť o ne sama, z posudku nevyplýva,
že by maloleté deti uviedli akúkoľvek pozitívnu charakteristiku matky, matke prisudzovali bezvýnimočne
negatívne vlastnosti a na otázky znalkyne deti odpovedali prakticky zakaždým tak, že svojou odpoveďou

spochybnili svoje dovtedajšie negatívne charakteristiky, vyjadrila názor, že znalkyňa v znaleckom
posudku nedala uspokojujúcu odpoveď na otázku, čo bolo príčinou deťmi prezentovaného vzťahu
detí k matke, k osobe, ktorá zabezpečovala podstatnú časť života osobnú starostlivosť o ne, ku ktorej
starostlivosti neboli vznesené žiadne zásadné výhrady zo strany detí.

Navrhovateľ sa k záverom znaleckého posudku písomne vyjadril dňa 28.4.2015 cestou svojej právnej
zástupkyne tak, že k týmto záverom nemal zásadné pripomienky s výnimkou bodu päť, časti úpravy
styku matky s deťmi na čas po rozvode, tvrdiac, že deti nesúhlasia so stykom s matkou tak, ako ho
navrhovala znalkyňa, poukazujúc na strach z matky.

Uznesením tunajšieho súdu 45P 58/2014 zo dňa 25.5.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
12.6.2015,súdvovecinariadil kontrolnéznaleckédokazovanieavypracovanímkontrolnéhoznaleckého
posudku poveril znalkyňu PhDr. Vieru Truskovú, Phd., (a uznesením sp. zn. 45P 58/2014 zo dňa
8.10.2015 predĺžil lehotu na vypracovanie znaleckého posudku do 14 dní od doručenia uznesenia).

Znalkyňa PhDr. Viera Trusková, PhD. doručila tunajšiemu súdu znalecký posudok č. XX/XXXX zapísaný
v znaleckom denníku č. X spolu s vyúčtovaním odmeny za jeho vypracovanie dňa 15.10.2015.
Zo záverov ktorého kontrolného znaleckého posudku vyplýva, že u navrhovateľa ide osobnostne
o neurostabilnú štruktúru, o osobnosť s miernou tendenciou k sociálnej žiadúcnosti, s čiastočnou
tendenciou javiť sa v lepšom svetle, ktorý fakt sa dá vysvetliť skôr jeho vysokým morálnym a etickým

prístupom k životu, nie ako reálne skresľovanie skutočností či klamanie v pravom zmysle slova, snaží
sa o pozitívny a optimistický prístup k riešeniu vzniknutého problému (výchova detí, maloletého C. Y.
Ž.), rovnako má na to vytvorené optimálne racionálne prostredie a všetky osobnostné a materiálno-
ekonomické predispozície, je extrovertný, s nízkym skóre vo faktore psychoticizmu, má nízke skórevo faktoroch návykovosti a kriminality, má vysoké skóre empatie, čo predstavuje vysokú vnímavosť a
citlivosť na prežívanie emócii a citové prejavy u jeho blízkych - u detí. U odporkyne ide osobnostne
o neurolabilnú štruktúru, neurolabilita sa môže u nej transformovať do náladového správania a do

častých ťažkých depresií a úzkostí, ktorými trpí, do nespavosti a rôznych psychosomatických porúch,
úbytkom na váhe, nechutenstvom, fyziologicky sprievodné somatické znaky vysokého napätia a stresu
(sucho v ústach, rýchly pulz), ako aj zo situačne podmieneného konania v prípade extrémneho tlaku, jej
osobnosť je s tendenciou sociálnej žiadúcnosti, tendenciou javiť sa v lepšom svetle, je nevyhranená,
skôr extrovertná, s vysokým skóre vo faktore psychoticizmu, ktorá skutočnosť v danom prípade sa

dá interpretovať ako forma iba čiastočnej rezervovanosti a tým pádom zníženej potreby prejavu na
verejnosti, najmä negatívne prejavy, má výrazne zvýšené skóre vo faktoroch návykovosti a kriminality,
čo úzko súvisí s predispozíciou k neurolabilite, ktorá predispozícia ako osobnostná črta u nej mohla
spôsobiť jej rezervované správanie sa v rámci prostredia v ktorom sa menovaná nachádzala dlhší čas.
Obaja rodičia sa podrobili psychologickému vyšetreniu, boli zistené základné rozdiely v osobnostnej
štruktúre u oboch, na základe vyššie uvedených výsledkov znalkyňa konštatovala ako vysoko

pravdepodobné, že otec má vyššie osobnostné, citové a mentálne predpoklady pre výchovu detí, matka
vo vzťahu k jej osobnostnej štruktúre má skôr negatívny vplyv vo výchovnom procese na obe maloleté
deti a to v oblasti citového, ako aj mentálneho prežívania u detí, v súčasnosti otec má lepšie osobnostné
predpoklady pre výchovu oboch detí.
Pokiaľ ide o vzťah maloletých detí k matke, otcovi a sebe navzájom, znalkyňa uviedla, že vzťahy v rodine

sú všeobecne narušené aj medzi dospelými - rodičmi, aj medzi deťmi a jedným z rodičov - matkou,
deti majú k matke vytvorený ambivalentný vzťah, skôr akceptujúci, že je to ich matka, hlbšie citové a
emocionálne prežívanie, ako aj väzby k osobe matky neboli zistené. K otcovi majú vybudovaný pevný
a istý citový vzťah, dôverujú mu, rešpektujú ho ako prirodzenú autoritu a vnímajú ho ako pocit istoty a
bezpečia v ich živote teraz aj v budúcnosti.

Pokiaľ ide o vzťah otca k deťom znalkyňa uviedla, že tento vzťah je skutočný, úprimný, otec deťom
rozumie, vytvára im v živote optimálne podmienky pre ich rast, pre napĺňanie ich túžob, venuje sa im
otvorene a transparentne.
Pokiaľ ide o vzťah matky k deťom uviedla, že vo vzťahu k jej patologickej osobnostnej štruktúre je tento
vzťah čiastočne narušený, je vysokopravdepodobné, že problémy matky, jej osobné, sa odrážajú aj vo

vzťahu k deťom a do správania sa k deťom, je problematické matkine správanie nazvať účelovým a
neskutočným či tendenčným.
Na základe zistených skutočností psychologického vyšetrenia a znaleckého dokazovania navrhovala
zveriť maloleté deti do starostlivosti otca, s matkou navrhovala pokračovať v intervale, resp. styku, ktorý
bol stanovený predbežným opatrením a to jedenkrát nepárny týždeň - sobota v čase od 10.00 hod. do

15.00 hod..
Pri klinickom interviu, ako v psychologických metódach nebolo zistené, že by aktuálne stanovisko detí
bolo ovplyvňované inou osobou.
Pokiaľ ide o zisťovanie vplyvu matky alebo otca pri výchove detí namierené proti druhému z rodičov,
ktoré by mali za následok odmietavý postoj maloletých detí k niektorému z rodičov znalkyňa uviedla,

že z výpovede detí, ako aj zo správania sa otca k deťom a detí k otcovi neboli zistené, že by aktuálne
stanovisko detí bolo ovplyvňované inou osobou druhým z rodičov. S matkou detí o situácií ktorá vznikla v
rodine nekomunikujú, nevzniká pri ich spoločných stretnutiach možnosť ovplyvňovania detí matkou, detí
v matkinej prítomnosti nepripustia komunikáciu o otcovi. Vzťah detí k otcovi je vysoko pozitívny, priamy,
nekonfliktný, spontánny, detí neriešia vzťah s otcom, pre obe je vzťah s otcom jasný, transparentný a

neovplyvniteľný, pretože s ním žijú v praktickom a bežnom kontakte, otec sa s nimi o matke rozpráva
skôr v pozitívnom smere a na stretnutia s ňou ich adekvátne pripravuje.

Dňa 22.6.2015 matka zložila zálohu na trovy kontrolného znaleckého dokazovania v sume 150 €.

Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 45P 58/2014 zo dňa 29.10.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 24.11.2015, bola znalkyni za vypracovanie predmetného znaleckého posudku priznaná odmena
vo výške spolu 484,72 €, ktorá jej bola vyplatená z odporkyňou zloženej zálohy v sume 150 € a v
zostávajúcej časti predbežne z prostriedkov štátu.

Otec, ako uviedol v písomnom podaní doručenom súdu 11.11.2015, voči záverom kontrolného
znaleckého posudku pripomienky nemal.Kolízny opatrovník v písomnej správe doručenej súdu dňa 16.11.2015 doporučoval deti zveriť do
osobnej starostlivosti otca, zo strany matky určiť primerané výživné, navrhoval upraviť styk odporkyne s
maloletými deťmi každú párnu sobotu v mesiaci od 10.00 hod. do 15.00 hod.; dňa 15.10.2015 vykonal

rozhovor s maloletými v ich prirodzenom prostredí, bez priamej účasti ďalšej zainteresovanej osoby, za
účelom zistenia ich vnímania aktuálnej situácie v rodine, ich aktuálnych predstáv o podobe zverenia s
prihliadnutím na vzťahové preferencie k niektorému z rodičov, obe deti jednoznačne označili otca za
osobu ku ktorej prechovávajú silnú emocionálnu väzbu, podporovanú pre ne prijateľným prístupom pri
zabezpečovaní ich výchovy a potrieb, v domácnosti otca vnímajú ním vytvorené podmienky výchovy

ako stabilné a bezpečné, matku označili za osobu, ktorá ich nepozná, v celom rozsahu nevníma pre
ne podstatné potreby, naďalej predpokladajú možný výskyt jej nevyspytateľných reakcií do budúcna,
vzhľadom na situácie, v ktorých s ňou boli doposiaľ účastní, aktuálny styk s matkou v zmysle uznesenia
Okresného súdu Košice II sp. zn. 23P 307/2014 zo dňa 21.4.2015 označili za pre ne prijateľnú -
postačujúcu úpravu podmienok ich stretávania.

Matka vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 31.3.2016 so závermi znaleckého posudku
nesúhlasila, tento nepovažovala za dostatočný podklad pre vecne správne rozhodnutie súdu vo veci
úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva
rodičov, poukazovala okrem iného na konštatovanie znalkyne, že na strane odporkyne ide o „časté
ťažké depresie,“ ktoré slovné spojenie označila za nejasné a prekvapujúco neodborné vyjadrenie

znalkyne, keďže v znaleckom posudku sa nenachádza nič, z čoho by znalkyňa mohla vyvodiť odborný
záver, že by odporkyňa trpela ťažkými depresiami a úzkosťami, rovnako ako ďalšími ňou udávanými
skutočnosťami ako nespavosť, nechutenstvo, sucho v ústach, atď.. Poukazovala na to, že odporkyňa
netrpí žiadnou závislosťou, nie je osobou, ktorá by sa dopúšťala protiprávneho konania, namietala,
že štruktúra znaleckého posudku a záver znalkyne o vzťahu maloletých detí k matke bez toho, aby

bolo zrejmé na základe akých použitých metód a v nich dosiahnutých výsledkoch k takémuto záveru
dospela, robí znalecký posudok nepreskúmateľným, ktoré použité metódy a v nich dosiahnuté výsledky
znalkyňa nešpecifikovala ani pri odpovedaní na ďalšie otázky uložené jej pri vypracovávaní znaleckého
posudku súdom. Zdôraznila zjavne nevyvážený prístup znalkyne pri interpretácií výsledkov použitých
diagnostických metód vo vzťahu k jednému a druhému z rodičov pokiaľ ide o vyhodnotenie predpokladov

rodičov k výchove maloletých detí, ďalej namietala nezodpovedanie zo strany znalkyne otázky, čo
spôsobuje ňou konštatované nachádzanie sa detí v afektívnej patológií, u maloletého s dominujúcimi
úzkostnými a depresívnymi tendenciami, so zreteľom na skutočnosť, že obe maloleté deti v čase
znaleckého dokazovania žili už rok alebo takmer rok v domácnosti otca a boli do jeho starostlivosti
zverené aj predbežným opatrením, pričom otca podľa znalkyne vnímajú ako pocit istoty a bezpečia, otec

podľa názoru znalkyne deťom vytvára optimálne podmienky pre ich rast a napĺňanie ich túžob a znalkyňa
nijako neodôvodnila svoj návrh na úpravu styku maloletých detí s matkou vo výrazne ňou navrhovanom
obmedzenom rozsahu.

Na pojednávaní konanom vo veci dňa 27.4.2016 obaja účastníci žiadali o rozvedenie ich manželstva

poukazujúc na to, že spätne po dobu dvoch rokov od 10.6.2014 nežijú v spoločnej domácnosti, došlo
medzi nimi k vzájomnému citovému odcudzeniu sa a v súčasnosti žiaden z nich nemá už záujem na
obnovenímanželskéhospolužitia.Navrhovateľvosvojejvýpovedipožadovalnaďalejzveriťobemaloleté
deti do jeho osobnej starostlivosti a zo strany odporkyne určiť výživné na maloletého C. v sume 250 €
mesačne a na výživu maloletej Ž. v sume 200 € mesačne; pokiaľ ide o aktuálne bytové pomery naďalej

s deťmi býval v rodinnom dome u svojich rodičov, kde majú spolu s deťmi k dispozícií horné poschodie,
pozostávajúce z troch izieb, deti majú v tejto domácnosti spoločnú detskú izbu, ďalej z kuchyne a
sociálneho zariadenia, v súvislosti s ktorým bývaním navrhovateľ svojim rodičom prispieva na náklady
bývaniasumou90€mesačne.Navrhovateľmánaďalejvyživovaciupovinnosťvočitohočasuužplnoletej
dcére O., na výživu ktorej prispieva výživným vo výške po 140 € mesačne.

Odporkyňa vo svojej výpovedi poukazovala na pretrvávajúce problémy vo vzájomnej komunikácií
rodičov pokiaľ ide o jej kontaktovanie sa s maloletými deťmi namietajúc, že otec nie je ochotným
akceptovať prípadný širší rozsah jej stretnutí s maloletými deťmi nad rámec medzičasom predbežne
upraveného rozsahu jej styku s maloletými deťmi predbežným opatrením v súbežne prebiehajúcom
konaní vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletým deťom na čas

do rozvodu, napr. v situáciách zmeny programu, prípadne vykonávania činnosti, ktoré si vyžadujú dlhší
časový úsek. Odporkyňa vyjadrila názor, že deti zo strany otca nie sú podporované v kontaktovaní sa s
ňou a že sú ním i prípadne nevhodne vedené vo vzťahu k jej osobe, ako príklad uviedla situáciu, kedy
maloletá Ž. odmietala stretnutie s ňou odvolávajúc sa na zdravotné problémy, následne jej mala kývaťz balkóna rozosmiata, za prítomnosti otca a jeho priateľky, a ďalej tvrdila, že deti majú zábrany pred
otcom jej prejavovať svoju citovú náklonnosť, ale v situáciách, keď sú už len v prítomnosti jej samotnej,
s týmito prejavmi citovej náklonnosti problémy nemajú.

Obaja účastníci opätovne poukazovali na situácie ku ktorým medzi nimi došlo v ostatnom období,
ktoré následne riešili cestou polície (napr. neumožňovanie vstupu do spoločného rodinného domu,
nereagovanie na príchod odporkyne k terajšej domácnosti navrhovateľa a detí v čase upraveného
styku odporkyne s deťmi, kontaktovanie detí navrhovateľom v čase realizácie styku odporkyne s
maloletými deťmi formou telefonátov a podobne) a obaja poukazovali na v minulosti podané trestné

oznámenia voči druhému manželovi, z ktorých, ako vyplynulo, z ich výpovedí na pojednávaní mnohé
boli zastavené, či odmietnuté, toho času, tvrdila odporkyňa, že by malo byť vedené trestné konanie
voči navrhovateľovi, ku ktorému následne navrhovateľ konštatoval, že bol políciou vypočutý, ale ani
on, ani jeho právna zástupkyňa nemá vedomosť o štádiu daného konania, nemali vedomosť o tom,
že by mu napr. bolo vznesené obvinenie; odporkyňa namietala, že navrhovateľ nedoriešil problémy
maloletého C. so šupinami vo vlasovej časti hlavy, ktorý problém následne doriešila ona zakúpením

špeciálneho šampónu, že si všimla u maloletej Ž., že má nedostatočne ošetrovaný chrup, prečo jej
následne predviedla ako je potrebné o chrup sa starať.
Odporkyňa v súčasnosti býva v podnájme v 3-izbovom byte Q. O. A. Q. J. Č.. XX, ktorú domácnosť
zariadila aj pre potreby maloletých detí, ktorým zariadila detské izby a v súvislosti s ktorým bývaním toho
času hradí nájomné po 280 € mesačne.

Okrem vyššie uvedeného majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov žiaden z nich iný majetok
neuviedol.
Odporkyňa okrem týchto dvoch maloletých detí ďalšie vyživovacie povinnosti nemá.
Odporkyňa na uvedenom pojednávaní jednoznačne nesúhlasila so stanoviskom znalkyne v kontrolnom
znaleckom posudku pokiaľ ide o odporúčanie znalkyne na úpravu jej styku s maloletými deťmi, ktorý

návrh považovala za výrazné obmedzenie možnosti stretávania sa s deťmi v porovnaní so štandardnou
úpravou stretnutí detí s rodičom, do ktorého starostlivosti nie sú zverené.

Navrhovateľ v rámci konania žiadal o vykonanie dôkazu vypočutím znalkyne.

Právna zástupkyňa odporkyne na poslednom pojednávaní konanom vo veci žiadala o vykonanie dôkazu
vypočutím maloletých detí.

Rodičia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností voči ich maloletým deťom na čas po rozvode
ich manželstva sa dohodnúť nevedeli.

Maloletý C. toho času navštevuje 1. ročník strednej školy, na pojednávaní konanom vo veci dňa
27.4.2016 navrhovateľ predložil súpis výdavkov na maloletého v sumáre vo výške 399 € mesačne, v
ktorom vyčíslil náklady na stravovanie, vrátane stravy v školskej jedálni 210 € mesačne, hygienické
potreby v sume 15,70 € mesačne, obuv a ošetrenie 31,30 € mesačne, výdavky na školské potreby

a pomôcky 23 € mesačne v priemere, mesačný poplatok za mobilný telefón 12 €, cestovné 11 €
mesačne, športové aktivity vrátane športových potrieb v priemere 25 € mesačne, pričom maloletý sa
venuje bicyklovaniu a bowlingu v rámci individuálnych záľub, za učebnicu anglického jazyka v rámci
školy navrhovateľ uhradil maloletému poplatok za zabezpečenie učebnice, ďalej uviedol výdavky na
kultúrne vyžitie ako je kino, divadlo, koncerty, v priemere 15 € mesačne, výdavky s domácim zvieraťom

maloletého 13 € mesačne a uviedol úhradu platby za poistenie maloletého 26 € mesačne, výdavky
vzhľadom s ošetrením chrupu maloletého.

Maloletá Ž. toho času navštevuje 6. ročník základnej školy, naďalej sa venuje mimoškolskej platenej
aktivite - tancu, ako je to uvedené vyššie, s ktorou činnosťou okrem úhrady pravidelného školného

súvisia i výdavky s účasťou na sústredeniach, súťažiach, na oblečenie, obuv a podobne. Navrhovateľ na
uvedenompojednávaní,predložilsúpisvýdavkovnamaloletúŽ.spoluvovýške361€mesačne,vktorom
vyčíslil náklady na stravu, vrátane stravy v školskej jedálni, 180 €, na hygienické potreby v priemere
13,70 € mesačne, na oblečenie a obuv v priemere 37,30 € mesačne, náklady v súvislosti s uvedenou
tanečnou školou vyčíslil v priemere na 28,75 € mesačne, na školské potreby a pomôcky v priemere 17

€ mesačne, kultúrne vyžitie - kino, divadlo, koncerty v priemere 10 € mesačne, chov domáceho zvieraťa
- psa, ktorého dostala k siedmym narodeninám v priemere 18 € mesačne, úhradu mesačného poplatku
za telefón 12 € mesačne, náklady na dopravu v priemere 11 € mesačne, navrhovateľ poukázal taktiež
na to, že maloletej Ž. hradí životné poistenie v mesačnej platbe 21 € a na výdavky na ošetrenie chrupu.Matka na výživu maloletých detí prispieva k rukám otca od mája 2014 sumou 270 € mesačne, deťom
k sviatkom zakupuje darčeky.

Kolízna opatrovníčka prítomná na pojednávaní na základe šetrení pomerov v domácnostiach oboch
rodičov, aj v aktuálnom byte, v ktorom toho času býva matka, ako uviedla vo svojej výpovedi,
konštatovala vytvorenie vhodných podmienok pre pobyt a všestranný vývoj maloletých detí.

Opakovane vykonala pohovor s maloletými deťmi a to 21.4.2016, v rámci ktorého deti zotrvali na svojich
predchádzajúcich stanoviskách, na stanovisku o zverení do starostlivosti otca aj do budúcna, pričom
obe deti vyjadrili vôľu stretávať sa s matkou v rozsahu, ako je tento ich styk s matkou upravený v zmysle
predbežného opatrenia.

Obaja manželia sú zamestnancami J.. X.. X. O., z ich opisov mzdových listov vyplýva, že navrhovateľ

dosahuje od 1.5.2014 priemerný mesačný čistý príjem 1.130,90 € a odporkyňa dosahuje za rovnaké
obdobie priemerný mesačný čistý príjem 950,30 €.

Súbežne s týmto konaním je na tunajšom súde vedené konanie vo veci úpravy výkonu rodičovských práv
a povinností rodičov voči maloletým deťom C. Y. Ž. pod sp. zn. 23P 307/2014, ktoré konanie doposiaľ

nie je právoplatne skončené.

Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 23P 307/2014 zo dňa 21.4.2015 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 7CoP 164/2015 zo dňa 22.6.2015, bolo vo veci nariadené predbežné opatrenie,
ktorým predbežne súd zveril maloleté deti C. a Ž. do osobnej starostlivosti otca, zaviazal matku

prispievať na výživu maloletého C. sumou po 150 € mesačne a na výživu maloletej Ž. sumou po 120
€ mesačne, zároveň upravil styk matky s deťmi na každú párnu sobotu od 10.00 hod. do 15.00 hod.. Z
odôvodnenia uvedených rozhodnutí vyplýva, že bolo takto rozhodnuté preto, že v danom prípade boli
splnenépodmienkyprenariadeniepredbežnéhoopatrenia,žedoposiaľzistenéskutočnostijednoznačne
preukazovali naliehavú potrebu zásahu súdu vo forme predbežného opatrenia a zverenie maloletých

detí do osobnej starostlivosti otca, určenie výživného od matky a úpravu styku matky s maloletými deťmi,
naliehavosť spočívala v záujme maloletých detí zosúladiť faktický stav so stavom právnym, nakoľko z
obsahu spisu nepochybne vyplývalo, že maloletá Ž. žila v domácnosti otca od 8.9.2014 a maloletý C.
od 3.10.2014, pričom obe maloleté deti odišli k otcovi z vlastného rozhodnutia, z tohto dôvodu bola
nedôvodná odvolacia námietka matky, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre nariadenie

predbežného opatrenia z dôvodu, že matka sa proti vôli detí nedožadovala ich prevzatia do svojej
starostlivosti. Maloleté deti prejavovali k matke negatívne pocity a odmietavý postoj, ktorý bol spôsobený
správaním sa a reakciami matky, ktoré obe deti označili za neadekvátne, nevyspytateľné a voči ním
neprimerané, správanie matky predstavovalo pre maloleté deti psychickú záťaž a vyvolávalo u nich
strach a obavy, názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho

veku a rozumovej vyspelosti, s prihliadnutím na vek maloletých detí (15 a 11 rokov) bolo preto potrebné
prihliadnuť na ich prejavenú vôľu. Maloleté deti sa v starostlivosti otca cítili spokojné a nedožadovali sa
akejkoľvek zmeny súčasnej situácie, preto predbežné zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti
otca bolo nepochybne v ich záujme.

Podľa článku 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,

c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,

g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.

Podľa § 1 Zákona o rodine, manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného
a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.
(2) Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu
výchovu detí.
(3) Muž a žena, ktorí chcú spolu uzavrieť manželstvo (ďalej len „snúbenci“), majú vopred poznať

navzájom svoje charakterové vlastnosti a svoj zdravotný stav.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa
obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb
rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
(2) O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných
veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.

(3) Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého
manžela.

Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú
vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel
a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
(2) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o

rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
(3) Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností
manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa,

súdupravívýkonichrodičovskýchprávapovinnostíkmaloletémudieťaťunačasporozvode,najmäurčí,
komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať
na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
(2) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja

rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v
záujmedieťaťaaakbudútaktolepšiezaistenépotrebydieťaťa.Aksostriedavouosobnoustarostlivosťou
súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v
záujme dieťaťa.
(3) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov.

Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
(4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov
rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne
na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s

druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
(5) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá
na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné

informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.Podľa § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

(2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk
rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú
neupraviť.
(3) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom
alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa

obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.
(4) Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s
maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť
rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
(5) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť
styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.

Podľa § 26 Zákona o rodine, a sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 27 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela

ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva
matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
(2) Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a
zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa

od používania spoločného priezviska.

Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových

pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)
(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o

dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
(5)Výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Priskúmaníschopností,možnostíamajetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.
(6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného

prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak,
že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.
(2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné
pre maloleté dieťa.

Pri § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy
na mesiac dopredu.
(2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide
o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

(3) V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený
právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.
(4)Plnenievýživnéhopovinnýmsazapočítavanajprvnaistinuaažpouhradenícelejistinysazapočítava
na úroky z omeškania.Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa
začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
(2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce
z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia

pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
(2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované
výživné sa nevracia.
(3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami,

súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a manželstvo účastníkov rozviedol,
keďže dospel k jednoznačnému záveru, aj vzhľadom na toho času súhlasné stanoviská oboch manželov,
že toto manželstvo je trvalo a hlboko rozvrátené, neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií,
účastníci spätne po dobu takmer dvoch rokov, od 10.6.2014, nežijú v spoločnej domácnosti a v
súčasnosti už žiaden z nich nemá záujem na obnovení manželského spolužitia a teda ich manželstvo

je už iba formálnym zväzkom, ako príčinu rozvratu manželstva účastníkov súd jednoznačne vyhodnotil
závažné povahové odlišnosti a odlišné hodnotové rebríčky manželov.

Na čas po rozvode tohto manželstva súd zveril obe maloleté deti účastníkov do osobnej starostlivosti
navrhovateľa, pričom takto rozhodol vychádzajúc z vykonaného rozsiahleho dokazovania vo veci a

jednoznačne rešpektujúc opakovane zistenú a jednoznačne prejavenú vôľu samotných maloletých
detí, ktorú vyhodnotil vo vzájomnej súvislosti so všetkými vo veci vykonanými dôkazmi, z uvedených
jednoznačne vyplynulo, ako je to konštatované i oboma v konaní ustanovenými znalkyňami v nimi
vypracovaných znaleckých posudkoch, že toho času je jednoznačne v záujme maloletých detí,
rešpektujúc ich vôľu, ich zverenie do osobnej starostlivosti navrhovateľa, v ktorej starostlivosti sa ocitli

po ich vlastnom rozhodnutí sa a v ktorej starostlivosti chcú jednoznačne aj samotné maloleté deti
zotrvať aj do budúcna. Ako dôvod uvedeného súd vyhodnotil neprimerané prejavy odporkyne voči
maloletým deťom v rámci jej výchovných postupov a prístupov k maloletým deťom. Súd uvedeným
nechce upierať odporkyni, že v minulosti, v čase spolužitia rodiny v jednej domácnosti, sa výrazne
podieľala na starostlivosti o maloleté deti, avšak, ako vyplynulo zo všetkých vykonaných dôkazov,

deti veľmi negatívne vyhodnocovali jej neadekvátne a neprimerané reakcie v jej výchovnom prístupe
k nim, ktoré jej neprimerané prejavy vyplývajúce z jej osobnostných daností, ako sú konštatované i
znalkyňami v znaleckých posudkoch vypracovaných vo veci, prejavujúce sa neprimeranými reakciami,
výbušnosťou a podobne, na deti pochopiteľne vplývali negatívne, tieto zneisťovali, vyvolávali u nich
strach z takýchto jej nepredvídateľných reakcií, aj pri nepodstatných podnetoch, čím deti zneisťovali,

vážne narušili a poznačili ich vzťah k matke, t.j. odporkyni, ktorá situácia sa u detí premietala do hľadania
útočiska u otca, t.j. u navrhovateľa, ktorý, vzhľadom aj na jeho osobnostné predpoklady ako vyplývajú
zo záverov vo veci vypracovaných znaleckých posudkov, je osobnostne vyrovnanejším vo svojich
prejavoch a reakciách, stabilnejším a tým pádom deťom poskytujúcim pocit istoty a bezpečia. Súd
dospel k jednoznačnému záveru, že aj vzhľadom na dobu bývania detí s navrhovateľom je potrebné, aby

odporkyňa aj kontrolovaním svojho správania sa vo vzťahu k deťom ich presvedčila o svojom skutočnom
záujme o ne aj v tom smere, že im dokáže vytvoriť pokojné, predvídateľné, citovo sýtené prostredie
tak, aby deti nemuseli vo vzťahoch s ňou byť pod tlakom očakávania jej nepredvídateľných reakcií, ak
nesplnia jej očakávania, nateraz jednoznačne je v najlepšom záujme detí rešpektovať ich vôľu zostať v
starostlivosti navrhovateľa a v tomto smere deti nekonfrontovať s ich prejavenou vôľou.

Súd upravil výšku výživného zo strany odporkyne voči maloletým deťom a zaviazal odporkyňu prispievať
na výživu maloletého C. výživným vo výške po 200 € mesačne, na výživu maloletej Ž. výživným vo výške
po 150 € mesačne, keďže dospel k jednoznačnému záveru, že takto upravené výživné je primerané ako
k odôvodneným potrebám maloletých detí, ktorými potrebami sú potreby súvisiace s bývaním, ošatením

a stravovaním, ako i vzdelávaním a kultúrnym i športovým vyžitím, pričom navrhovateľom vyčíslené
výdavky na maloleté deti zodpovedajú štandardným výdavkom detí vo veku maloletého C. Y. Ž., ktoré
sú všeobecne známymi skutočnosťami a skutočnosťami známymi súdu z jeho činnosti, tak i k osobným,
zárobkovým a majetkovým pomerom odporkyne, po zohľadnení pomernej časti plnenia si vyživovacejpovinnostizostranynavrhovateľaformouosobnejstarostlivostione,pozohľadnenírodinnýchprídavkov,
ktoré sú príspevkom štátu určeným na úhradu potrieb maloletých detí a po prihliadnutí na osobné,
zárobkové a majetkové pomery na strane navrhovateľa.

Súd zároveň upravil aj styk odporkyne s maloletými deťmi tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku, pričom vychádzal z aktuálne zistených vyššie uvedených podstatných skutočností
a prihliadajúc k jednoznačne opakovane prejavenej vôli maloletých detí, ako aj k odporúčaniam
kolízneho opatrovníka, i k odporúčaniam vo veci vypracovaných znaleckých posudkov a vzhľadom na

všetky tieto skutočnosti, po zohľadnení aktuálnych vzťahov medzi maloletými deťmi a odporkyňou, súd
vyhodnotil ako najvhodnejšiu formu úpravy styku zatiaľ kontaktovanie sa detí s matkou, odporkyňou,
bez prespávania v jej aktuálnej domácnosti, berúc do úvahy aj tú skutočnosť, že deti sa s odporkyňou
kontaktujú na základe nariadeného predbežného opatrenia v súbežne prebiehajúcom konaní a napriek
doberealizácietýchtostretnutínaďalejneprejavilizáujemnarozširovanítohtostykusmatkou.Uvedenou
úpravou styku súd poskytol odporkyni priestor na dlhodobejšie, pravidelnejšie a častejšie stretávanie sa

s maloletými deťmi za účelom postupného obnovovania a rozvíjania ich vzájomných väzieb, keďže je
nepochybným, že žiaden z rodičov vo výchove detí nie je zastupiteľným, deťom musí byť poskytnutý
priestor na rozvíjanie ich vzťahu aj s rodičom, do ktorého starostlivosti nie sú zverené, v danom prípade
súd ale musel prihliadnuť aj k negatívam pretrvávajúcim vo vnútornom prežívaní detí, tak ako sú
popísané vyššie, ktorých príčinou, ako už bolo konštatované, boli v minulosti neprimerané výchovné

postupy a prejavy matky aj voči týmto maloletým deťom.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti v prevyšujúcej časti návrhy účastníkov súd zamietol.

Pre úplnosť súd poukazuje na to, že na poslednom pojednávaní vo veci boli zamietnuté návrhy na

doplnenie dokazovania vypočutím znalkyne a vypočutím maloletých detí, keďže znalecké posudky sú
iba jedným z dôkazov vykonávaných v konaniach a súd mal za to, že v kontexte s ostatnými vo veci
vykonanými dôkazmi bol dostatočne zistený skutkový stav a prípadné vypočúvania znalkyne preto už
nebolo potrebné vykonať.
Súd zároveň zamietol i návrh na vypočutie maloletých detí, keďže ich vôľa a ich názory boli opakovane

zisťované, ako už uvedenými znaleckými dokazovaniami, tak i opakovanými zisťovaniami ich názorov
cestou kolízneho opatrovníka, ktorý v konaní zastupuje maloleté deti a súd mal jednoznačne za to,
že názor maloletých detí bol zistený dostatočne a opakovane, preto prípadné vypočúvanie detí aj na
pojednávaní by bolo nadbytočným, z pohľadu vykonaných dôkazov bezpredmetným a len zbytočne
opakovane zaťažujúcim deti.

Podľa § 148 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania,
ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada
trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
(2) Súd môže uložiť svedkom, znalcom alebo tým, ktorí pri dokazovaní mali nejakú povinnosť, aby

nahradili štátu trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, ak ich zavinili.

O povinnosti účastníkov nahradiť trovy štátu, navrhovateľom v sume 398,96 € a odporkyňou sumy
248,96 €, súd rozhodol v súlade s ustanovením § 146 O.s.p., keďže vo veci boli vykonané dva znalecké
posudky, v súvislosti s ktorými boli vyplatené odmeny znalkyniam a to za prvý posudok vo výške 613,20

€ a za kontrolný znalecký posudok vo výške 484,72 €, čo je spolu 1.097,92 € a keďže tieto znalecké
dokazovania boli vykonané vzhľadom na rozporné tvrdenia účastníkov ako rodičov maloletých detí za
účelom zistenia najlepšieho záujmu maloletých detí, z takto vyplatených odmien je každý z účastníkov,
ako rodičov maloletých detí povinní zaplatiť po polovici, t.j. po 548,96 €, pričom navrhovateľ zaplatil
zálohu na trovy prvého vo veci vypracovaného znaleckého posudku 150 €, odporkyňa uhradila zálohy

na trovy prvého i kontrolného znaleckého posudku dvakrát po 150 €, z čoho vyplýva, že navrhovateľ
z uvedeného titulu má doplatiť sumu 398,96 € a odporkyňa sumu 248,96 €, keďže zostávajúce časti
odmien nad rámec rodičmi zložených záloh znalkyniam boli vyplatené predbežne z prostriedkov štátu
a u žiadneho z účastníkov neboli zistené okolnosti, ktoré by odôvodňovali prípadné ich oslobodenie od
platenia súdnych poplatkov.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 144 veta prvá O.s.p., v zmysle ktorého účastníci nemajú
právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo
je alebo nie je.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že po:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2
O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na
súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).