Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/19/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214205774
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4214205774.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou spoločnosťou Advocate, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: Q. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX, W.,
o vymoženie pohľadávky v sume 186 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Komárno č. k. 5Er/394/2014-17 zo dňa 24.06.2014 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením, vydaným vyššou súdnou úradníčkou, zamietol žiadosť
JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., súdneho exekútora so sídlom exekútorského úradu Bratislava,
Záhradnícka 60, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 10.02.2014. Svoje rozhodnutie
odôvodnil s odkazom najmä s odkazom na ustanovenie § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.
z. o rozhodcovskom konaní a § 39, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Uviedol,
že exekučným titulom v danej veci bol rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 09849/11 zo dňa 28.02.2012,
vydanýStálymrozhodcovskýmsúdomzriadenýmSlovenskourozhodcovskou,a.s.sosídlomKarloveské
rameno 8, Bratislava. Za preukázané považoval, že účastníci uzavreli dňa 27.10.2010 spotrebiteľskú
zmluvu o úvere č. 400700563 a súčasne s ňou bola uzatvorená aj rozhodcovská zmluva, ktorú súd

posúdil za neplatnú, pretože jej formulácia spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia
prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovská zmluva, ktorá mala
založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že mu znemožnila zvoliť si spôsob
riešenia prípadného sporu a ponechala ho výlučne na vôli dodávateľa, t.j. oprávneného. Spotrebiteľovi

je v danom prípade fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade,
keď oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne
rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si preukázateľne vymieňuje rozhodcovské konanie. Z obsahu spisu
nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou
príslušný zamestnanec oprávneného najprv poučil povinného a nechal mu priestor na rozhodnutie a
voľbu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu.

Predtlačené poučenie oprávneného v rozhodcovskej zmluve o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej
zmluvy súd nepovažoval za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania.
Oprávnený si tak v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde
o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené
a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má

byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch
zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami ainformácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Tieto podmienky neboli splnené a povinný
nemal možnosť ovplyvniť ani obsah zmluvy o úvere, ani rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať
rozhodcovskú zmluvu za zmluvnú podmienku dojednanú individuálne. Dôsledkom takto uzavretej

rozhodcovskej zmluvy je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo
brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovskú zmluvu preto
súd vyhodnotil ako nekalú podmienku, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5
Občianskehozákonníka.Rozhodcovskýsúdpreneplatnúrozhodcovskúzmluvunemoholsporprejednať
a vydať rozhodcovský rozsudok. V dôsledku toho rozhodcovský rozsudok je nevykonateľný a ako taký

nemôže byť ani exekučným titulom.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho posúdenia veci ako aj pre neúplne zistený
skutkový stav veci. Podľa neho súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti a nesprávne aplikoval
ustanovenia Exekučného poriadku. Ustanovenie § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní

č. 244/2002 Zb. síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak
rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, avšak v štádiu rozhodovania
o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd posudzuje exekučný titul len z formálnej a
materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých
formálnych náležitostí exekučného titulu tak ako vyžaduje § 34 zákona o rozhodcovskom konaní, pričom

preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady
exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Podľa názoru oprávneného v rámci
exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného
titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré
majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, t.j. nemôže ísť o dôvody právneho posúdenia veci. Svoje

závery oprel aj o nález Ústavného súdu Slovenskej republiky 5/2000. Postupom súdu v tejto veci a
jeho výkladom § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o
zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona
o rozhodcovskom konaní. Poukázal na to, že s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a
nasl. zákona o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu na samostatnej listine. V

niektorýchprípadochjerozhodcovskádoložkadohodnutávrámcivšeobecnýchobchodnýchpodmienok,
ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Súd prvého stupňa tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak
zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. V zmysle čl. 2 ods. 2 tejto zmluvy mala
povinná možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so zmluvou o úvere na
všeobecný súd.

Sudca súdu prvého stupňa sa podľa § 374 ods. 4 druhej vety Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“) vyjadril, že nemieni odvolaniu vyhovieť a predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi

odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a po prejednaní veci
dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Pritom aplikoval ustanovenie § 219 ods.
2 OSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd na dôvažok uvádza nasledovné:

Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozhodnutia súdu prvého stupňa ako aj s jeho odôvodnením.
Súd prvého stupňa urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj primerane odôvodnil. V danej
právnej veci si rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu medzi účastníkmi z

rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi oprávneným a povinnou v ten istý deň, ako uzavreli zmluvu o
úvere v spojení so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, pričom ak sa exekúcia má vykonať na
základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd v ktoromkoľvek
štádiu exekúcie oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe platne uzavretej rozhodcovskej doložky alebo rozhodcovskej zmluvy. Súd prvého stupňa na

základe listinných dôkazov urobil správny právny záver o neplatnosti dojednania rozhodcovskej zmluvy,
ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa
dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Je zrejmé, že motiváciou povinnej bolo uzavrieť úverovú zmluvu,čo mohlo mať za následok, že jej vôľa uzavrieť súčasne aj rozhodcovskú zmluvu mohla byť podstatne
ovplyvnená. Bolo viac ako pravdepodobné, že subjektom, ktorý bude uplatňovať svoje nároky pred
povolaným orgánom, bude práve oprávnený, a povolaným orgánom pre možné efektívnejšie dovolanie

sa svojho nároku bude rozhodcovský orgán podľa jeho výberu. Predmetná zmluva obsahuje neprijateľné
dojednaniezdôvodu,ževylučujeprávozmluvnejstranypodaťžalobunavšeobecnýsúdpotom,čojedna
zo zmluvných strán podá žalobu na rozhodcovský súd. Z rozhodcovskej zmluvy nie je zrejmé, v akom
rozsahu bola povinná adekvátne poučená o následkoch uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy, pričom
ako spotrebiteľ nemala reálnu možnosť obsah zmluvy ovplyvniť. Dojednanie takejto zmluvy, vyhotovenej

takmer nečitateľnou formou, v spotrebiteľskom právnom vzťahu je neprijateľnou podmienkou, lebo
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Odvolacísúdvýkonprávoprávnenéhopodľapredmetnejrozhodcovskejzmluvypovažujezanezlučiteľný
s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa. V danom prípade súdny exekútor žiadal
vydať poverenie na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na neplatnú

rozhodcovskú zmluvu nemal byť vydaný, lebo rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať spor
účastníkov konania. Súd prvého stupňa preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie a z toho dôvodu odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako
vecnesprávnepodľa§219ods.1OSPpotvrdil,pričomvpodrobnostiachodkazujenajehoodôvodnenie.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.