Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. máj 2015

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 14Cb/108/1996

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5396899790
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Hozáková
ECLI: ECLI:SK:OSCA:2015:5396899790.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Čadci samosudkyňou JUDr. Annou Hozákovou, v obchodno-právnej veci navrhovateľa A.
I.,nar.XX.X.XXXX,bytomD.-O.XXX,právnezastúpenéhoJUDr.BohuslavomMajchrákom,advokátom,
spol. s.r.o. so sídlom Nová Bystrica 850, sídlo kancelárie Ul. Fraňa Kráľa č. 2080, Čadca, proti
odporcom: 1/ M. B., nar. X.X.XXXX, bytom P. Š. Č.. XXXX, Č., právne zastúpenému JUDr. Milanom
Vysockým, advokátom, Advokátska kancelária Čadca, Horná č. 116, 2/ W. B., nar. XX.X.XXXX, s

miestom podnikania O. Č.. XXX, IČO: 14 242 346, 4/ W. B., nar. X.X.XXXX, s miestom podnikania O.
XXX, IČO: 31 057 110, obaja zastúpení JUDr. Andreou Havelkovou, advokátkou, Advokátska kancelária
s.r.o., Daniela Dlabača č. 2748/28, Žilina, 5/ W. B., nar. XX.X.XXXX, O. Č.. XXX, o zaplatenie 16.694,22
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporcovia v 2. a 4. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 4.468,73
Eur spolu so 17,6 %-ným úrokom z omeškania ročne od 2.5.1994 do zaplatenia, všetko
do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

Súd návrh navrhovateľa proti odporkyni v 5. rade v celom rozsahu z a m i e t a .

Odporcovia v 2. a 4. rade s ú p o v i n n í hradiť navrhovateľovi trovy konania včítane trov právneho
zastúpeniavsume4.657,74Eurdo3dnípoprávoplatnostirozsudkustým,žetrovyprávnehozastúpenia
vo výške 2.971,02 Eur s ú odporcovia v 2. a 4. rade p o v i n n í solidárne zaplatiť

na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Bohuslava Majchráka, advokáta, spol. s r.o. so sídlom
Nová Bystrica č. 850, sídlo kancelárie Ul. Fraňa Kráľa č. 2080, Čadca, všetko do 3 dní po právoplatnosti
rozsudku.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý hradiť odporcovi v 1. rade trovy konania včítane trov právneho zastúpenia
na účet právneho zástupcu odporcu v 1. rade JUDr. Milana Vysockého, Advokátska kancelária, Horná
č. 116, Čadca, vo výške 2.971,08 Eur, do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

Odporkyni v 5. rade súd náhradu trov konania n e p r i s u d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným dňa 2.5.1996 sa navrhovateľ domáha proti odporcom v 1., 2., 4. a 5. rade zaplatenia
sumy 16.694,21 Eur (pôvodne 502,930,- Sk) s príslušenstvom, teda úrokom z omeškania vo výške 22
% ročne zo žalovanej sumy od 2.5.1994 do zaplatenia.

Na základe uznesenia prvostupňového súdu zo dňa 21.4.2004 bola pripustená zmena návrhu tak, aby
odporcovia v 1. až 4. rade boli povinní zaplatiť navrhovateľovi 134.625,- Sk spolu s úrokom z omeškania
vo výške 17,6 % od 2.5.1994 do zaplatenia.V dôsledku úmrtia pôvodne žalovaného B. B. v priebehu konania na strane žalovaných do konania
na strane pasívnej legitimácie vstúpila na základe dedičského rozhodnutia Okresného súdu v Opave

30D/33/2007-105, ktoré nadobudlo právoplatnosť 31.7.2008, jeho manželka W. B..

Navrhovateľ v návrhu uvádzal, že dňa 1.1.1992 uzavrel s odporcami v 1. rade, 2. rade, právnym
predchodcom odporkyne v 5. rade zmluvu, z ktorej vyplýva, že navrhovateľ A. I. pod obchodným menom
I. A. X. O.., odporca v 1. rade M. B. pod obchodným názvom „. B., súkromný podnikateľ, W. B., nar.

XX.X.XXXX ako odporca v 2. rade pod obchodným názvom „W. B. X. O..“., B. B., nar. XX.XX.XXXX
(toho času nebohý) pod obchodným názvom B. B., stavebná firma, W. B., nar. X.X.XXXX a spol., zmluvu
o združení podnikateľov. Zmluvu označili ako zmluvu uzavretú v zmysle §-u 829 a nasl. Občianskeho
zákonníka.

Účel zmluvy o združení je opísaný v jej čl. I.

Včl.III,bod4)jedohodnuté,ževšetcispoločnícisúoprávneníviesťúčtovnúevidenciuspoločnejčinnosti
- neskôr cez ekonóma spoločnej firmy.

Pod bodom 5) čl. III sa účastníci dohodli na zriadení spoločného účtu vo Všeobecnej úverovej banke, a.

s, pobočka Čadca, č. 384441-322/0200 a majú k nemu dispozičné právo.

Ďalšie podmienky, t. j. oprávnenie konať v mene spoločníkov, uhrádzať náklady zo spoločnej činnosti,
podiel na zisku a prípadne strate, ktoré výsledky ich zaväzujú rovnakým dielom a ďalšie podmienky
uvedené v čl. IV.

V čl. VII je dátum účinnosti zmluvy dohodnutý od 1.1.1992 na dobu neurčitú. Zánik združenia je v
čl. VII špecifikovaný uvalením konkurzu, vzájomnou dohodu spoločníkov, úmrtím spoločníka, stratou
spôsobilosti na podnikanie spoločníka a výpoveďou spoločníka. V prípade výpovede končí výpovedná
lehota posledným dňom hospodárskeho roku, v ktorom bola písomná výpoveď spoločníka doručená.
Vo všetkých prípadoch zániku spoločného podnikania v združení sa majetkové vyporiadanie medzi

spoločníkmi vykoná podľa majetkového stavu spoločnosti zisteného účtovnou závierkou ku dňu zániku
spoločnosti.

Navrhovateľ v návrhu v tomto konaní uviedol, že za hospodársky rok 1993 čiastočne podnikali všetci
spoločne, ale podnikateľskú činnosť v uvedenom období vyvíjal najmä s odporcom v 1. rade. Účtovnú

evidenciu za rok 1993 viedli odporcovia v 1. a 2. rade. K 1.1.1994 mal navrhovateľ údajne vykázať
zdaniteľný príjem 517.930,- Sk, z ktorej sumy obdŕžal od odporcu v 1. rade 15.000,- Sk. Navrhovateľ
viac krát vyzval odporcu v 1. rade na zaplatenie sumy jeho podielu na zisku, ktorý mu odporca v 1. rade
odmietol zaplatiť a odvolával sa na ďalších odporcov.

Navrhovateľ svoj návrh doplnil podaním zo dňa 14.6.1996, v ktorom uvádzal, že pri podaní návrhu
vychádzal iba zo skutočností zrejmých z daňového priznania v roku 1994. Pokiaľ v návrhu požaduje
navrhovateľ výplatu podielu na zisku, svoj návrh upresnil tak, že žalovaná suma bola síce vypočítaná
ako jeho podiel na zisku, ale keďže z jeho strany jednostranným právnym úkonom, t. j. vystúpením
zo združenia zanikla jeho účasť v združení a tiež združenie s odporcom v 1. rade bolo uzavreté iba

na dobu určitú do 31.12.1993, žalovaná suma predstavuje jeho podiel titulom výplaty jeho podielu na
majetku podľa §-u 839 OZ s odporcami 1 až 4 a jednak titulom vyporiadania majetku podľa §-u 841 OZ
s odporcom v 1. rade.

Odporca v 1. rade žiadal žalobný návrh zamietnuť pre nedostatok pasívnej legitimácie, pretože ako člen

združenia, na ktoré sa odvoláva navrhovateľ a ktoré bolo založené zmluvou o združení podnikateľov s
dátumom od 1.1.1992, vo vzťahu jeho účasti v združení skončilo 26.10.1993, kedy vystúpil zo združenia.
Dôvodom bolo investovanie peňažných prostriedkov z účtu združenia odporcami 2 až 4 do vlastných
akcií (podnikov). Odporca v 1. rade poprel existenciu združenia B. X. O.., ktoré mal založiť podľa tvrdenia
odporcov s navrhovateľom.

Odporcovia 2 ža 4. sa vyjadrili k návrhu písomne prostredníctvom právneho zástupcu a tvrdili, že
navrhovateľ vyvíjal minimálnu činnosť pre združenie dané zmluvou o združení a z toho vyplynul i záver,
že sa nezaujímal o ročné vyúčtovanie, nakoľko jeho podiel na dosiahnutých výsledkoch bol minimálny.Odporcovia 2 až 4 poukázali na znenie zmluvy, podľa ktorej nebolo povinnosťou len jedného účastníka
viesť účtovnú evidenciu za združenie. Každý z účastníkov zmluvy bol oprávnený viesť účtovnú evidenciu

za združenie a za združenie vlastne viedla účtovnú evidenciu pani O..

Odporcovia 2 a 4 potvrdili, že v roku 1993 podnikali všetci spoločne. Podnikateľskú činnosť však podľa
ich tvrdenia vyvíjal najmä navrhovateľ s odporcom v 1. rade. Odporcovia neuznávali, že navrhovateľ mal
podľa dokladov predložených odporcom v 1. rade dosiahnuť zdaniteľný príjem za rok 1993 vo výške

517.930,- Sk ako aj to, že by vyzýval niektorého z odporcov na zaplatenie žalovanej sumy.

Súdprvéhostupňavovecirozhodolrozsudkomzodňa14.6.2010apovykonanomdokazovanílistinnými
dôkazmi, najmä zmluvou o združení podnikateľov ku dňu 1.1.1992 a ďalších dôkazoch mal preukázané,
že navrhovateľ zo združenia B. X. O.. vystúpil 4.11.1993 podobne ako odporca v 1. rade M. B. z vážnych
dôvodov, i keď bola dohodnutá výpovedná lehota iná.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov a to svedkyne Samcovej, ekonómky združenia, svedkyne
Y.. I., znaleckým dokazovaním znalcom z odboru ekonomika hospodárstva, odvetvie daní Y.. U. B. a
ďalšími listinnými dôkazmi ako dôkazmi smerujúcimi k existencii účtu v Investičnej a Poštovej banke v
Českej republike a ďalšími dôkazmi, na základe ktorého dokazovania, najmä zo znaleckého posudku

Y.. U. B., ktorého úlohou bolo preskúmať doklady združenia s názvom B. X. O.. so stavom k 31.12.1993
a zodpovedať znaleckú úlohu, aká výška podielu na majetku združenia s názvom B. X. O.. vyčíslená v
peniazoch prislúcha navrhovateľovi ku dňu 31.12.1993, zistil:

Zo znaleckého posudku Y.. B., ktorý na základe dokladov, ktoré mal k dispozícii, došiel k záver, že k

31.12.1993 navrhovateľovi prináleží podiel na majetku vo výške 4.468,73 Eur (134.625,- Sk).

Znalec vo svojom znaleckom posudku konštatoval, že pri vzniku združenia nebol evidovaný žiaden
majetok a neboli zaznamenané žiadne vklady jednotlivých účastníkov do združenia, ktoré by bolo treba
zohľadňovať, to znamená, že začiatkom spoločnej činnosti dochádzalo k prvým finančným operáciám a

úhradám ako aj použitiu finančných prostriedkov, ktoré tvorili prvé spoločne dosiahnuté príjmy.

Znalec ďalej konštatoval, že nakoľko ku dňu vystúpenia navrhovateľa zo združenia nebola vykonaná
účtovná závierka a výkazy, bolo potrebné vykonať majetkové vyporiadanie k 31.12.1993 s tým, že
stav majetku bol determinovaný počiatočným stavom ku dňu 1.1.1993, ktorý bol totožný so stavom k

31.12.1992 a všetkými príjmami a výdavkami združenia, hospodársky sa vzťahujúcimi k obdobiu roka
1993 a tiež stavom záväzkov a pohľadávok, ktoré boli k tomuto obdobiu aktuálne. Znalec mal k dispozícii
dva peňažné denníky, jeden z činnosti združenia na území Slovenskej republiky a druhý peňažný denník
z činnosti združenia v Českej republike. Na základe zistených údajov a rozborov, podkladov, ktoré
mal znalec k dispozícii, konštatoval, že podiel navrhovateľa na majetku združenia fyzických osôb pod

názvom B. X. O.. k dátumu 31.12.1993 sa rovná sume 134.625,- Sk (4.468,73 Eur).

Ďalší dôkaz vykonaný súdom v prejednávanej veci bol dopyt na Daňový úrad v Čadci ako správcu dane
za účelom predloženia protokolov o daňovej kontrole za rok 1993 u jednotlivých daňových subjektov
odporcov v 1. až 4. rade a dodatočným platobným výmerom daňového subjektu odporcu v 1. rade M. B..

Z uvedených listinných dôkazov súd konštatoval, že boli medzi podkladmi pre vypracovanie znaleckého
posudku Y.. U. B..

Na návrh odporcov v 2. a 3. rade bol urobený dotaz na IRB Ostrava, ktorý v rámci dokazovania vo veci
mal preukázať, že odporca v 1. rade M. B. mal na uvedenom účte finančné prostriedky, ktoré mali byť

prostriedky zo spoločného podnikania.

Procesný súd podľa čl. IV Nariadenia Rady (ES) č. 1206/2001 zo dňa 28.5.2001 o spolupráci súdov
členských štátov pri dokazovaní v občiansko-právnych veciach alebo obchodných veciach požiadal o
vykonanie navrhovaného dôkazu Československú obchodnú banku, a s., Praha, ktorá podľa oznámenia

Českej národnej banky prevzala archív Investičnej a rozvojovej banky, a. s. a táto skutočnosť bola
priamo súdu oznámený prostredníctvom Obvodného súdu pre Prahu 5.Československá obchodná banka, a. s. poskytla informáciu podľa predmetného účtu a súdu poslala
históriu účtu, ktorá zachytáva požadované finančné toky na účet v rozhodujúcom období roku 1993.
Na otázku, kto mal k uvedenému účtu dispozičné právo alebo kto účet založil, nebolo možné podľa

oznámenia Československej obchodnej banky, a. s. dospieť k záveru, ktorý súd požadoval,
pretože z bankového systému sa nepodarilo zistiť uvedený požadovaný údaj a v súlade s odpoveďou
ČSOB zo dňa 20.8.2012 potvrdil, že nie je možné tieto informácie ani predložiť v listinnej forme. Zároveň
Československáobchodnábanka,a.s.oznámila,žežiadnazosôbavymenovalavosvojejspráveosoby
účastníkov tohto konania, nemala v rozhodujúcom období v IPS, pobočka Ostrava, otvorený účet. Teda

z takto získaných správ sa nepodarilo preukázať tvrdenie odporcov.

V druhostupňovom rozsudku vo veci 14Cob/297/2010 zo dňa 16.5.2012, ktorým Krajský súd v Žiline
rozhodoval o odvolaní žalovaných 2, 4 a 5 proti prvostupňovému rozsudku zo dňa 14.6.2010, ktorým
prvostupňovýsúdvovýrokuč.I)rozhodolozamietnutízvyškužalobyvčastinárokuprotižalovanémuv1.
rade M. B. o zaplatenie 12.525,- Eur (377.238,- Sk) s príslušenstvom, súd odvolanie žalovaného

v 2. rade odmietol. Žalovaný v 2. rade napadol rozsudok prvostupňového súdu zo dňa 14.6.2010 v celom
rozsahu. Žalovaný 2. v odôvodnení odvolania proti prvostupňovému rozsudku poukazoval na dôvody,
ktoré by mal súd „v inej lokalite“ preskúmať aj s inými nezávislými znalcami. Podľa tvrdenia žalovaného
v 2. rade ide o „prešpekulovanú alternatívu s jasným cieľom poškodiť žalovaných.“ Vyjadril tiež názor,
že žalobca si správne pýtal po žalovanom v 1. rade peniaze už v roku 1994, avšak súdne spisy z rokov

1994 až 1995 sa na Okresnom súde nenachádzajú a preto je ťažké nájsť „čo tam vtedy bolo a čo kto
od koho chcel.“ Daňové priznania boli podané až po troch rokoch dodatočne a „...my sme boli prizvaní
na Daňový úrad už na hotovú vec...“

Krajský súd v Žiline v rozsudku zo dňa 16.5.2012 rozhodol vo výroku č. I) tak, že odvolanie žalovaného

v 2. rade proti prvostupňovému rozsudku zo dňa 14.6.2010 o zamietnutí zvyšku žaloby v časti nároku
proti žalovanému v 1. rade o zaplatenie 12.522,- Eur (377.238,- Sk) s príslušenstvom odmietol.

Vo výroku II) odvolanie žalovaného v 4. rade W. B. mladšieho vo výroku o zamietnutí zvyšku
žaloby v časti nároku žalobcu proti žalovanému v 1. rade o zaplatenie 12.522,- Eur s príslušenstvom

(377.238, Sk) odmietol.

Vo výroku III) rozsudok prvostupňového súdu zo dňa 14.6.2010 o zamietnutí zvyšku žaloby voči
žalovanému v 1. rade potvrdil.

Vo výroku IV) rozsudok Okresného súdu Čadca zo dňa 14.6.2010 o povinnosti žalovaných 2, 4, 5
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 4.468,73 Eur spolu so 17,6 %-ným úrokom
z omeškania ročne od 2.5.1994 do zaplatenia a vo výroku o trovách konania rozsudok zrušil a vrátil v
tejto časti na ďalšie konanie.

Teda pokiaľ odvolanie žalovaných 2 až 4 smerovalo proti celému výroku prvostupňového súdu, boli
vo vzťahu k časti výroku o zamietnutí zvyšku žaloby nároku proti žalovanému 1/ o zaplatenie sumy
12.522,11 Eur (377.238,- Sk) s príslušenstvom neoprávnenými osami a ich odvolanie preto odmietol.
Zároveň poukázal na judikát č. R40/1993 a jeho právnu vetu.

Vo výroku III), ktorým Krajský súd v Žiline potvrdil zamietnutie zvyšku žalobného návrhu žalobcu
proti žalovanému v 1. rade z dôvodu, že sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, súd ďalej nekonal, pretože táto časť rozhodnutia súdu sa stala právoplatnou.

Teda pokiaľ súd prvého stupňa v pôvodnom rozsudku zo dňa 14.6.2010 svoje rozhodnutie odôvodňoval

tým, že citoval jednotlivé články zmluvy o združení podnikateľov ku dňu 1.1.1992, mal z vykonaného
dokazovania súd aj v ďalšom konaní preukázané, že navrhovateľ zo združenia B. X. O.. vystúpil dňa
4.11.1993 podobne ako odporca v 1. rade z vážnych dôvodov k dátumu 4.11.1993, aj keď bola v zmluve
dohodnutá výpovedná lehota iná. Navrhovateľ prestal byť členom združenia uvedeným dňom a do konca
roku 1993 podnikal s odporcom v 1. rade.

Odporca v 1. rade, ktorý vystúpil zo združenia 26.10.1993, ako vážny dôvod vystúpenia uviedol, že
odporcovia 2 až 4 investovali peňažné prostriedky z účtu združenia do vlastných akcií.Súd v ďalšom konaní vyhodnotil opätovne svedecké výpovede svedkyne Samcovej, ekonómky
združenia, ktorá uviedla, že účtovníctvo viedla v roku 1992, keď robila účtovníctvo pre B. X. O.., nebol
žiadny problém. K hádkam došlo v roku 1993. Doklady na účtovanie najčastejšie predkladal odporca v 2.

rade. V zmysle overenej zmluvy č. 5 ods. 2 činnosť členov združenia koordinuje a riadi účastník.
Svedkyňa O. tvrdila, že spracovala účtovníctvo združenia pod názvom B. X. O.. Účtovné doklady
spracovala v mesiaci február 11994 a odovzdala ich Y.. Q. I. s tým, že viedla dva peňažné denníky,
pretože účtovné doklady sa týkali jednak účtu vo VÚB, a. s., pobočka Čadca a tiež Komerčnej banky v
Ostrave, kde sa viedlo účtovníctvo na základe českých korún a preto bolo potrebné viesť dva peňažné

denníky. Podklady pre spracovanie daňového priznania odovzdala daňovej poradkyni Y.. Q. I.. Podklady
predkladané odporcom 1. rade svedkyňa nepredkladala odporcovi v 2. rade na odsúhlasovanie, nakoľko
bola v tom, že tieto sa netýkajú spoločného združenia. Vo vzťahu k účtu otvorenému v Komerčnej banke
Ostrava mali dispozičné právo len odporcovia v 1. až 4. rade, navrhovateľ dispozičné právo nemal.
Svedkyňa daňové priznania vypracované Y.. I. odovzdala všetkým piatim účastníkom združenia s tým,
že títo ich podpísali a odovzdali. Pokiaľ išlo o spracovanie podkladov, spracovával ich každý z účastníkov

združenia podľa toho, kto mal vo svojom stave zamestnaných pracovníkov.

Svedkyňa Y.. Q. I. v konaní pred súdom tvrdila, že za odporcu v 1. rade podala daňové priznanie
jednak za jeho výnosy za združenie B. X. O.., ako aj za údaje, ktoré boli uvedené v inom denníku, ktorý
založila pani O. pre odporcu v 1. rade. Tieto iné údaje boli údaje zo združenia B. X. O.. Tento názov jej

povedalbuďodporcaalebopaniO..Svedkyňarobiladaňovépriznanieajostatnýchúčastníkovzdruženia
a pri tvorbe daňových priznaní prevzala doklady, účtovné denníky za B. a spol. vedené pre účet v SR
a v ČR a za B. X. O.. doklady nemala, údaje mala asi od pána B. alebo pani O.. Zo združenia B. X.
O.. zúčtovala len tie doklady, ktoré boli takto označené. Ostatné, ktoré boli predložené odporcom v 1.
rade, neboli takto označené, pričom platby boli realizované na úplne iný účet ako tie, ktoré boli otvorené

v SR a v ČR. Majetok B. X. O.. rozdelila po 20 % na každého, ostatné za B. X. O.. po 50 %.

Súd po opätovnom vyhodnotení vykonaného dokazovania, keď doplnil správu od Československej
obchodnej banky týkajúcu sa údajného účtu v Investičnej a Poštovej banke v Ostrave, po právnej stránke
mal naďalej preukázané, že podnikateľské subjekty navrhovateľ a odporcovia v 1. a 4. rade podnikali

v rámci založeného združenia v zmysle §-u 829 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd v zmysle
§-u 1 ods. 2 Obchodného zákonníka aplikoval na daný obchodno-právny záväzkový vzťah ustanovenia
Občianskeho zákonníka, v ktorých sú upravené práva a povinnosti, postavenie a existencie združenia.

Súdzvykonanéhodokazovania poprevereníaustálenísiexistenciedvochzmlúvatozmluvyozdružení

podnikateľov predložených navrhovateľom a zmluvy o združení predložených odporcami v 2. a 4. rade
s tým, že overená kópia Notárskym úradom W.. A. Š. z 29.10.1996 sa zhodovala ako
kópia s originálom predloženým Daňovým úradom Čadca.

Z uvedenej zmluvy vyplynulo, že účastníci pri zabezpečovaní činnosti vystupujú výhradne pod

spoločným názvom B. X. O.. a používajú skrátené označenie B. X. O...

V zmluve predloženej navrhovateľom takéto označenie nie je uvedené. Navrhovateľ sa vyjadril v tom
smere, že členovia boli dohodnutí, že spoločným názvom bude Machovčiak a spol.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporcovia v 2. až 4. rade rovnako ako navrhovateľ súhlasili s
tým, že táto zmluva je platná. Odporca v 1. rade od začiatku popieral svoju pasívnu legitimáciu v spore a
v tejto časti konania vzhľadom na právoplatné rozhodnutie súdu voči odporcovi v 1. rade súd považoval
ďalšie zdôvodňovanie za nepodstatné.

Pokiaľ ide o náležitosť zmluvy o združení, ktorá je v čl. III, ods. 4 hovoriacom o tom, že účtovnú evidenciu
sú súčasne oprávnení a povinní viesť všetci účastníci spoločne, neskôr prostredníctvom spoločného
účtovníka firmy, za tým účelom si zriadili aj spoločný účet vo VÚB Čadca, a. s., číslo: 384441-322/0200.
Inéúčtysimohlizriadiťibasosúhlasomadispozičnýprávomaspoňtrochúčastníkov.Pokiaľideotvrdený
účet v Komerčnej banke Ostrava, prípadne IPS banke, táto skutočnosť nebola preukázaná, pretože zo

správy Československej obchodnej banky, ktorá bola poverená archivovaním dokladov zaniknutej IPS
banky, sa nepodarilo preukázať, že osoby, ktoré sú účastníkmi tohto konania, by takýto účet v Českej
republike mali založený. Pokiaľ ide o spoločný účet v Komerčnej banke Ostrava, ktorý bol rozdielny od
banky IPS, tento bol založený tak, že dispozičné právo k nemu mali všetci odporcovia, t. j. jeho založenieje v súlade so zmluvou overenou a predloženou odporcami v 2. a 4. rade a Daňovým úradom v Čadci.
Odporca v 1. rade dispozičné právo nemal.

Odporca v 1. rade, ktorý vystúpil zo združenia 26.10.1993, si otvoril účet v Investičnej banke v Ostrave,
podľa jeho vyjadrenia v prospech združenia. Ako už bolo vyššie uvedené, nepodarilo sa konkrétne
dotazom na Československú obchodnú banku zistiť ďalšie dôležité údaje, ktoré tvrdili odporcovia v 2.
až 4. rade.

Pokiaľ vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie znalcom Y.. U. B., ktorého úlohou bolo preskúmať
podklady združenia s názvom B. X. O.. so stavom k 31.12.1993, súd nemal dôvod nariaďovať iné
dokazovanie a túto skutočnosť nevyjadril ani vo svojom rozhodnutí druhostupňový súd, ktorý preskúmal
dôvody odvolania odporcov 2 až 5. Vzhľadom na to, že súd aj pri pôvodnom rozhodovaní vo
veci samej v rozsudku zo 14.6.2010 vychádzal zo znaleckého posudku Y.. U. B., ktorý dospel k záveru,
že k 31.12.1993 navrhovateľovi prináleží podiel na majetku vo výške 134.625,- Sk, t. j. 4.468,73

Eur, súd nepovažoval za potrebné nariaďovať ďalšie dokazovanie, pretože znalec konštatoval štruktúru
výdavkov a príjmov tak, že bolo možné tieto všetky rozčleniť medzi všetkých účastníkov združenia
rovnakým dielom a tým, že čerpanie finančných prostriedkov pre osobnú potrebu v peňažnom denníku
nebolo účtované, v zostave majetku zohľadnil skutočnosti vzťahujúce sa na hospodárske obdobie pred
31.12.1993. Tieto však neboli zahrnuté do záväzkov kvôli ich časovému posunu (doplatky daní, penále

na základe dodatočným prerozdelením daňových základov a oneskorených platieb poistného do fondov
vrátane sankcií). Tieto platby sa stali záväzkami následne už len zostávajúcich troch členov združenia.
Znalec mal k dispozícii aj platobné výmery jednotlivých daňových subjektov, ktoré v spise ako dôkaz
boli vykonané. Súd sa tak vysporiadal s výškou podielu na majetku združenia s názvom B. X. O..,
ktorá navrhovateľovi prináleží ku dňu 4.11.1993 s poukazom na ustanovenie §-u 839 Občianskeho

zákonníka, v ktorom sú upravené majetko-právne dôsledky vystúpenia zo združenia a vzhľadom k
dátumu vystúpenia navrhovateľa 4.11.1993 na podiel zistený znalcom v znaleckom posudku tento podiel
predstavuje sumu 4.468,73 Eur.

Odporcovia v 2. a 4. rade vzniesli prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v záverečnom prednese

námietku premlčania z dôvodu, že návrh doručený Okresnému súdu Čadca zo dňa 2.5.1996 podával
navrhovateľ voči odporcom na zaplatenie 502.930,- Sk, v prepočte 16.694,22 Eur s príslušenstvom
spoločne a nerozdielne, avšak návrh podľa ich názoru podaný navrhovateľom v tomto roku nemal
náležitosti požadované Občianskym súdnym poriadkom a preto nemohol byť tým dňom riadne uplatnený
nárok navrhovateľa. Keďže navrhovateľ až následne dňa 21.4.2004, t. j. po uplynutí všeobecnej

premlčacejlehotyzmenilsvojžalobnýnávrhatýmzmenilnavrhovanýpetit,považujúnároknavrhovateľa
za premlčaný a preto v zmysle príslušných ustanovení namietajú premlčanie uplatneného nároku,
pretože k úprave návrhu došlo až po jeho premlčaní.

Súd vzhľadom na námietku premlčania porovnal návrh podaný dňa 2.5.1996, v ktorom vystupovali ako

účastníci konania navrhovateľ a odporcovia v 1. až 4. rade, keď predmetom návrhu bola suma 502.930,-
Sk, čo zodpovedá v prepočte konverzným kurzom 30,1260 Sk k 1,- Eur sume 16.694,21 Eur.

Pokiaľ právny zástupca dňa 21.4.2004 podal návrh, ktorý označil ako upravený návrh, na strane
účastníkov konania a v predmete konania nedošlo k žiadnej zmene, išlo o návrh o zaplatenie 502.930,-

Sk s príslušenstvom. Právny zástupca v rozsudočnom návrhu však uvádza, že pokiaľ ide o návrh o
sumu 8.933,- Sk spolu s 22 %-ným úrokom z omeškania od 2.5.1996, berie späť tento návrh a žiada
konanie v tejto časti zastaviť. Nárok voči odporcom 1 až 4 považuje za preukázaný
zo záverov znaleckého posudku Y.. U. B.. Zároveň žiadal v návrhu zaviazať odporcov v 1. až 4.
rade solidárne zaplatiť navrhovateľovi trovy konania. Teda z návrhu, ktorý právny zástupca uviedol v

rozsudočnom návrhu, je zjavné, že pôvodne uplatneným návrhom navrhovateľa bola suma 502.930,-
Sk, v prepočte predstavujúca 16.694,21 Eur. Teda pokiaľ návrhom zo dňa 21.4.2004 právny zástupca
svoj návrh upravuje na sumu 134.625,- Sk, čo v prepočte predstavuje sumu 4.468,73 Eur, nemožno
takto špecifikovaný návrh považovať za nový návrh, ktorý je podaný po uplynutí premlčacej lehoty,
pretože skôr z tohto podania vyplýva, že ide o čiastočné späťvzatie návrhu s príslušenstvom a súd pri

rozhodovaní v uznesení súdu zo dňa 21.4.2004, ktorým pripustil zmenu návrhu, vlastne rozhodol o takto
upravenej sume na 134.625,- Sk, v prepočte 4.468,73 Eur. Uznesenie zo dňa 21.4.2004 sa v
odôvodení úpravou a zmenou rozsudočného návrhu zaoberá a podľa názoru súdu na základe vznesenej
námietke premlčania zo strany právnej zástupkyne odporcov by bolo potrebné posudzovať vznesenúnámietku za predpokladu, že by išlo o zmenu návrhu rozšírením návrhu o ďalšiu sumu a nie čiastočným
späťvzatím návrhu. Súd preto na takto vznesenú námietku premlčania neprihliadal.

Vznesenú námietku premlčania nemožno stotožňovať s dôvodom uvedeným druhostupňovým súdom
na č.l. 528 p. v., druhý odsek odspodu, v ktorom druhostupňový súd vytýka súdu prvého stupňa, že
okresný súd bez odôvodnenia prešiel úkon navrhovateľa, ktorým zobral čiastočne žalobu o 8.933,- Sk s
22 %-ným úrokom z omeškania späť od 2.5.1996, keď v dôvodoch nevysvetlil, či uvedená dispozícia so
žalobou vykonaná až po zmene žaloby mala vplyv na predmet sporu vo vzťahu k žalovaným 2 až 5, teda

o čiastočnom späťvzatí žaloby nebolo rozhodnuté, čo mohlo mať vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia
v napadnutej časti.

Súd v tomto štádiu konania poukazuje na uznesenie prvostupňového súdu na č.l. 563, v ktorom právny
zástupca navrhovateľa zdôvodňuje ich postup, že pokiaľ v podaní zo dňa 21.4.2004, ktorým bola
upravená žaloba tým, že došlo k rozdeleniu v súdnom konaní uplatneného finančného nároku vo vzťahu

k jednotlivým žalovaným, došlo skutočne aj k čiastočnému späťvzatiu žaloby o sumu 8.933,- Sk (296,52
Eur),pričomspäťvzatiesmerovalovovzťahuknárokuuplatnenémužalobcomprotižalovanémuv1.rade
a to z dôvodu, že upraveným návrhom požadované plnenie už bolo samotným žalobcom zaplatených
15.000,- Sk, čo bolo v konaní preukázané a teda vo vzťahu k požiadavke na pripustenie
zmeny návrhu v podaní z 21.4.2004 je zrejmé, že toto podanie voči žalovanému v 1. rade bolo zmätočné,

pretože čiastočné späťvzatie návrhu o sumu 8.933,- Sk (296,52 Eur) nekorešpondovalo prepočtom k
zníženiu voči nemu uplatneného nároku, ale sume vzťahujúcej sa k celkovej finančnej sume uplatnenej v
súdnomkonaní.Totospäťvzatiesanetýkalonárokuuplatnenéhovočižalovanýmvtomčasevrade2až4
aprispäťvzatížalobysamalosprávnejednaťosumuzodpovedajúcurozdielusumy377.238,-Skasumy
15.000,- Sk. Keďže ale vo vzťahu k uplatnenému nároku je suma 4.468,73 Eur, t. j. 134.625,- Sk

vec už právoplatne skončená, pretože nárok uplatnený vo vzťahu k žalovanému v 1. rade je právoplatný,
ďalšierozhodovanieopodanomnávrhuaočiastočnomspäťvzatížalobyjenadbytočné.Pretonavrhoval,
aby súd v ďalšom konaní tento návrh považoval za bezpredmetný a neprihliadal v ďalšom rozhodovaní
k takémuto návrhu.

Druhostupňový súd konštatoval vo svojom rozhodnutí zo dňa 16.5.2012, že prvostupňový súd sa
nezaoberal skutkovou a následne právnou otázkou zodpovednosti žalovanej v 5. rade ako právnej
nástupkyne po neb. Milanovi Machovčiakovi, za dlhy poručiteľa a to tak v procesnej ako i hmotno-právnej
rovine.

Súd v ďalšom konaní mal preukázané z dedičského rozhodnutia Okresného súdu v Opave
30D/333/2007, že preberateľkou dedičstva po neb. B. B., zomr. XX.X.XXXX, je jeho manželka W. B.. V
rozhodnutí je určené, že cena majetku predstavuje sumu 109.454,- Kč. Výška dlhov nebola vyčíslená,
avšak podľa rozhodnutia výšku záväzkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov ( v
ČR spoločného jméni manželů) súd určil podľa zásad uvedených v §-e 149 OZ, čo z tohto majetku patrí

do dedičstva a čo patrí pozostalej manželke. Čistú hodnotu dedičstva následne vyčíslil sumou 109.454,-
Kč, čo v roku 2008 k 31.12.2008 predstavovalo podľa kurzu českej a slovenskej koruny kurzového lístka
Národnej banky Slovenska, že 1,- Sk = 1,131,- Sk a od 1.1.2009 bol pomer českej koruny
k euru 1,- Eur k 26,875 Kč, čo v sume 109.454,- Kč zodpovedalo 4.072,70 Eur.

Podľa §-u 460 Občianskeho zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Dedič zodpovedá
do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za
poručiteľovi dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou (§ 470 ods. 1 OZ).

Podľa §-u 470 ods. 2 OZ v spojení s §-om 28 Notárskeho poriadku, je veriteľ poručiteľa účastníkom

konania v prípade zadlženia dedičstva, ak sa vysporiadava jeho pohľadávka. Vyporiadanie dedičstva či
už uzatvorením dohody medzi dedičmi schválenej súdom, tak ak vyporiadanie vykonané rozhodnutím,
zakladá práva a povinnosti nielen medzi dedičmi navzájom, ale tiež medzi nimi na strane jednej a inými
subjektmi, najmä veriteľmi, na strane druhej.

Vzhľadom na možnosť vyporiadania dedičstva dohodou dedičov je takéto vyporiadanie možné iba so
súhlasom veriteľa. Ak majú podľa vyporiadania dedičstva za dlhy poručiteľa zodpovedať inak, ako
ustanovuje § 472 ods. 2 OZ, je potrebné pribrať veriteľa alebo veriteľov za účastníkov konania o
dedičstvo, ak sa vyporiadava ich pohľadávka.Prechod práv a povinností z poručiteľa, ktoré jeho smrťou nezanikajú a neprechádzajú na iné subjekty
inak ako dedením na jeho právnych nástupcov, spočíva zásada univerzálnej sukcesie, ktorá vychádza z

toho, že práva a povinnosti, ktoré pretrvávajú jeho nositeľa, tvoria nerozlučný celok, ktorý po jeho smrti
prechádza na dedičov, ktorí tak plne vstupujú do právneho postavenia svojho právneho predchodcu.

Teda v súdenom prípade pôvodný žalovaný v 3. rade B. B., ktorý zomrel počas tohto konania a
účastníkom konania včítane navrhovateľa táto skutočnosť bola známa, na rozdiel od odporkyne v 5.

rade W. B., ktorá nebola účastníčkou tohto konania až do smrti jej manžela.

Vzhľadom na ustanovenie §-u 470 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v ktorom je ustanovená zásada
zodpovednosti viacerých dedičov, ktorí za dlhy zodpovedajú spoločne v pomere k hodnote, v akej
nadobudli dedičstvo a nejde tu o solidárnu zodpovednosť, to znamená, že veriteľ
nemôže žiadať, aby celý dlh uspokojil niektorý z dedičov, ale od neho môže žiadať, aby uspokojil

pomernú časť. Právo veriteľa sa premlčuje v tomto prípade podľa §-u 101 Občianskeho zákonníka.
Veriteľ však musí svoje práva uplatniť v dedičskom konaní alebo osobitnou žalobou podanou najneskôr
do troch rokov od smrti poručiteľa. Ak však uplatnená pohľadávka v dedičskom konaní zostala sporná, v
rámci dedičského konania sa nevyporiadala, premlčacia doba neplynie (§ 112 OZ). Vzhľadom na to, že
navrhovateľ nepostupoval voči odporkyni v 5. rade v súlade s ustanovením §-u 470 ods. 2 Občianskeho

zákonníka a po skončení dedičského konania tým, že automaticky na strane žalovaných na základe
dedičského rozhodnutia, v ktorom predmetná pohľadávka vôbec nebola známa a prejednaná, ju na
strane pasívnej legitimácie ako jedinú dedičku žaloval, pričom odporkyňa v 5. rade už v právoplatnom
skončenom dedičskom konaní nemohla sa rozhodnúť iným spôsobom, napríklad prípadne odmietnuť
dedičstvo, ak bola v tom domnení, že dedičstvo je predĺžené a vlastne v súčasnej dobe bez ohľadu na to,

či mala alebo nemala znalosť o tom, akým spôsobom sa podieľa jej manžel, nebohý B. B. na spolupráci
s ďalšími účastníkmi tohto konania, je žalovanou a formálne by mala zodpovedať za dlh svojho manžela.

Súd v tomto prípade bol toho názoru, že v dedičskom konaní bolo postupované nie zavinením odporkyne
v 5. rade tak, že jej práva boli dotknuté a preto v tomto konaní súd návrh navrhovateľa voči nej zamietol,

keď poukázal aj na inú alternatívu a možnosť domáhať sa svojej pohľadávky po neb. B. B..

Vzhľadom na predmet konania o zaplatenie 4.468,73 Eur s príslušenstvom a právoplatné rozhodnutie
proti odporcovi v 1. rade, proti ktorému bol žalobný návrh v celom rozsahu zamietnutý a proti odporkyni
v 5. rade súd v tomto konaní na základe vyššie uvedených dôvodov rovnako návrh zamietol, súd potom

zaviazal odporcov v 2. a 4. rade zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľovi sumu 4.468,73 Eur, ktorá
suma vlastne predstavuje žalovanú istinu, ktorá bola pripustená zmenou návrhu tak, aby odporcovia v
1. až 4. rade boli zaviazaní zaplatiť sumu 134.625,- Eur spolu so 17,6 %-ným úrokom z omeškania za
obdobie od 2.5.1994 až do zaplatenia.

Tak ako to vyplýva z priebehu doterajšieho konania a odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa zo
dňa 14.6.2010, ktorého časť si osvojil súd aj v ďalšom konaní pri rozhodovaní týmto rozsudkom, keď
nároky zo spoločného majetku účastníkov združenia vyčíslil podľa znaleckého posudku znalca Y.. U.
B., ktorého úlohou bolo preskúmať podklady združenia s názvom B. X. O.. so stavom k 31.12.1993 a
znalec dospel k záveru, že k 31.12.1993 navrhovateľovi prináleží podiel na majetku vo výške 134.625,-

Sk, čo v prepočte na euro predstavuje sumu 4.468,73 Eur.

Po právnej stránke súd pri rozhodovaní postupoval v zmysle §-u 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa
ktorého právne vzťahy uvedené v ods. 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky
nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov Občianskeho práva.

V zmysle §-u 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodol na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov ako aj skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné a vzhľadom na to, že iné dôkazy v
konaní navrhnuté neboli, súd ustálil zistený skutkový stav podľa vykonaných dôkazov.

Podľa §-u 829 ods. 1 Občianskeho zákonníka, niekoľko osôb sa môže združiť, aby sa spoločne pričinili
o dosiahnutie dojednaného účelu.

Podľa §-u 829 ods. 2 Občianskeho zákonníka, združenia nemajú spôsobilosť na práva a povinnosti.Podľa §-u 835 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiely na majetku získanom spoločnou činnosťou sú
rovnaké, ak zmluva neurčuje inak.

Podľa §-u 835 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zo záväzkov voči tretím osobám sú účastníci zaviazaní
spoločne a nerozdielne.
Podľa §-u 839 Občianskeho zákonníka, účastníkovi, ktorý vystúpil alebo bol vylúčený, si veci vznesené
do združenia vrátia. Podiel majetku podľa stavu v deň vystúpenia alebo vylúčenia sa mu vyplatí v

peniazoch.

S otázkou príslušenstva pohľadávky sa súd vysporiadal tak, že aplikoval na základný záväzkový vzťah
ustanovenia Občianskeho zákonníka, nakoľko tento má oporu v právnom predpise občianskeho práva
a vzhľadom na vtedy platnú právnu úpravu výška príslušenstva v občiansko-právnych vzťahoch bola
určená percentuálnou výškou 17,6 %, preto súd takýto úrok navrhovateľovi priznal a to odo dňa

nasledujúceho k vyrubeniu, kedy došlo k vyrubeniu dane u navrhovateľa v 1. rade, čo vyplýva z
daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb za rok 1993, ktoré bolo podané 1.5.1994, kedy aj
došlo k vyrubeniu dane u navrhovateľa a preto súd mal zato, že odporcovia dostali sa do omeškania
nasledujúcim dňom, kedy došlo k ustáleniu základu dane z príjmov fyzických osôb.

Súd preto priznal navrhovateľovi istinu s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne od 2.5.1994 do
zaplatenia.

Pri rozhodovaní o trovách konania súd postupoval v zmysle §-u 142 ods. 1 O.s.p. u odporcu v 1. rade,
ktorý bol plne úspešný v súdnom spore, pretože voči nemu bol návrh zamietnutý v celom rozsahu, preto

súd odporcovi v 1. rade priznal náhradu trov konania, ktoré mu vznikli ako trovy právneho zastúpenia
poskytnutím právnej pomoci, keď právny zástupca odporcu v 1. rade za jednotlivé úkony právnej pomoci
odmenu vyčíslil v súlade s Vyhl. č. 240/1190 Zb. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnej pomoci a to príprava, prevzatie zastúpenia, účasť na pojednávaniach dňa
6.9.1996, 12.11.1996, 14.1.1997, 3.5.1999, 2.7.1999 a to v zmysle §-u 16 ods. 1 písm. a) citovanej

vyhlášky, keď podľa hodnoty predmetu sporu odmena za jeden úkon právnej pomoci predstavovala
2.610,- Sk a 70,- Sk režijný paušál. Celková hodnota každého úkonu je po 2.680,- Sk. Ďalej 5.8.1999
bolo podané odvolanie proti uzneseniu a 10.4.2001 odvolanie proti uzneseniu, odmena po 1.305,- Sk
+ 70,- Sk režijný paušál, teda 2x po 1.375,- Sk.

V zmysle Vyhl. č. 163/2002 Zb. z. za úkony právnej pomoci poskytované právnym zástupcom odporcu
v 1. rade naďalej a to 4.12.2003 účasť na pojednávaní na Okresnom súde v Čadci 9.680,- Sk + 128,-
Sk režijný paušál, teda spolu 9.808,- Sk, 28.1.2004 účasť na pojednávaní na Okresnom súde v Čadci
odročené bez meritórneho konania vo veci, odmena 2.420,- Sk + 136,- Sk režijný paušál, celkom 2.556,-
Sk, písomné podanie na súd 14.5.2004 k zmenenému návrhu 9.680,- Sk + 136,- Sk režijný paušál,

celkom 9.808,- Sk. Dňom 1.5.2005 sa stal právny zástupca odporcu v 1. rade platcom dane z pridanej
hodnoty, ako to vyplýva z osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty. Účtoval ďalšie úkony v
zmysle Vyhl. č. 655/2004 Zb. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb,
za úkony po uvedenom dátume prináleží odporcovi v 1. rade odmena za poskytovanie právnych služieb
a to 13.10.2005 zastupovanie na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez meritórneho prejednania veci

2.537,50 Sk + režijný paušál 150,- Sk + 19 % daň z pridanej hodnoty, celkom 3.198,13 Sk, 15.11.2005
účasť na pojednávaní na Okresnom súde v Čadci odročené bez meritórneho prejednania 2.537,50 Sk +
150,- Sk režijný paušál + 19 % DPH, spolu 3.198,13 Sk, 25.4.2006 účasť na pojednávaní na Okresnom
súde v Čadci, hodnota úkonu 10.150,- Sk + 164,- Sk režijný paušál + 19 % DPH, celkom 12.273,66
Sk, 7.4.2010 účasť na pojednávaní na Okresnom súde v Čadci, hodnota úkonu 336,94 Eur + 7,21 Eur

režijný paušál + 19 % DPH, celkom 409,54 Eur, hodnota úkonu za účasť na pojednávaní 14.6.2010 v
rovnakej výške 409,54 Eur.

Vzhľadom na to, že právny zástupca odporcu v 1. rade v záverečnom návrhu na pojednávaní konanom
dňa 23.4.2015 prehlásil, že žiada priznať odporcovi v 1. rade náhradu trov konania a trov právneho

zastúpenia podľa vyčíslenia, ktoré založil do súdneho spisu dňa 22.3.2013, keď trovy vyčíslil sumou
2.971,08 Eur, išlo o trovy, ktoré boli účtované od prevzatia právneho zastúpenia odporcu do rozhodnutia
Krajským súdom v Žiline, navrhuje, aby súd celú sumu trov priznal odporcovi v takejto výške a zaviazal
odporcov na ich náhradu.Súd v zmysle §-u 142 ods. 1 O.s.p. zaviazal navrhovateľa odporcovi v 1. rade hradiť rovy konania a
trovy právneho zastúpenia vo výške 2.971,08 Eur na účet právneho zástupcu odporcu v 1. rade JUDr.

Milana Vysockého, advokáta, Advokátska kancelária, Horná č. 116, Čadca.

Súd ďalej priznal náhradu trov konania navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi v konaní proti
odporcom 2 a 4, ktoré trovy sú vyčíslené v zmysle Vyhl. č. 240/1990 Zb. za právne úkony vykonané
od 2.5.1996 do 7.4.2000 a to 2.5.1996 prevzatie a príprava, odmena podľa pol. 16 ods. 1a predstavuje

1.650,- Sk - 54,77 Eur, režijný paušál 70,- Sk - 2,32 Eur, 2.5.1996 podanie na súd vo veci samej, žalobný
návrh podľa pol. 16 ods. 1c, odmena 1.650,- Sk + 70,- Sk režijný paušál, v prepočte 54,77 Eur + 2,32
Eur, 14.6.1996 podanie na súd vo veci samej - doplnenie návrhu, pol. 16 ods. 1c 1.650,- Sk + 70,- Sk, v
prepočte 54,77 Eur + 2,32 Eur, 6.9.1996, 12.11.1996 a 3.5.1999 účasť na pojednávaniach podľa
pol. 16 ods. 1 písm. d), odmena za jeden úkon 1.650,- Sk + 70,- Sk režijný paušál k dvom úkonom a
k jednému úkonu odmena 1.650,- Sk + režijný paušál 100,- Sk, teda 2x po 54,77 Eur + 2,32 Eur a 1x

1.650,- Sk + 3,32 Eur. Dňa 27.5.1999 podanie na súd vo veci samej, pol. 16 ods. 1 písm. c), odmena
54,77 Eur (1.650,- Sk, režijný paušál 100,- Sk - 3,32 Eur), 2.7.1999 účasť na pojednávaní, pol. 16 ods. 1
písm. d), odmena 54,77 Eur + 3,32 Eur (16.50,- Sk + 100,- Sk), 7.4.2000 podanie na súd vo veci samej
- vyjadrenie k odvolaniu, pol. 16 ods. 1 písm. c) 54,77 Eur + 3,32 Eur (1.650,- Sk + 100,- Sk).

Ďalšie úkony boli účtované podľa Vyhl. č. 163/2002 Zb. z. a to 10.9.2003 podanie na súd vo veci samej
podľa pol. 16 ods. 1 písm. c), odmena 4.690,- Sk + 128,- Sk (155,61 Eur + 4,25 Eur), 4.12.2003 účasť
na pojednávaní pri nemeritórnom konaní, odmena 1-ina úkonu podľa pol. 16 ods. 3 - 1.72,50 Sk + 128,-
Sk, v prepočte 38,92 Eur + 4,25 Eur, 21.4.2004 podanie na súd vo veci samej, upravený návrh podľa
pol. 16 ods. 1 písm. c) (4.690,- Sk po 136,- Sk) predstavuje v prepočte 156,68 Eur + 4,51

Eur, 21.4.2004 účasť na pojednávaní podľa pol. 16 ods. 1 písm. d) (4.690,- Sk + 136,- Sk) v prepočte
155,68 Eur + 4,51 Eur.

Ďalšie úkony boli účtované v zmysle Vyhl. č. 655/2004 Zb. z. a to 13.10.2005 účasť na nemeritórnom
pojednávaní, odmena 1-ina predstavuje podľa pol. 14 ods. 3 sumu 1.212,57 Sk + 150,- Sk, v prepočte

40,25 Eur + 4,98 Eur, 14.10.2005 podanie na súd vo veci samej, upravený návrh podľa pol. 14 ods. 1
písm. c) (4.850,- Sk + 150,- Sk) v prepočte 160,99 Eur + 4,98 Eur, 15.11.2005 účasť na nemeritórnom
pojednávaní, odmena 1-ina úkonu podľa pol. 14 ods. 3, (odmena 1.212,57 Sk + 157,- Sk) v prepočte
40,25 Eur + 4,98 Eur, 25.4.2006 účasť na pojednávaní pol. 14 ods. 1 písm. d) (odmena 4.850,- Sk + 164,-
Sk) v prepočte 160,99 Eur + 5,44 Eur, 7.4.2010 a 14.6.2010 účasť na pojednávaniach podľa pol. 14 ods.

1 d) a 14 ods. 1c), každý úkon 161,01 Eur a režijný paušál 7,21 Eur, 14.7.2010 podanie na súd vo veci
samej, odvolanie proti rozsudku podľa pol. 14 ods. 1 písm. b) 161,01 Eur + 7,21 Eur, 13.5.2013 účasť na
pojednávaní podľa pol. 14 ods. 1 písm. c) 161,01 Eur + 7,81 Eur režijný paušál, 7.6.2013 podanie na súd
vo veci samej - vyjadrenie k dokladom podľa pol. 14 ods. 1 písm. b) 161,01 Eur + 7,81 Eur, 23.4.2015
účasť na pojednávaní podľa pol. 13a ods. 1d) 161,01 Eur, režijný paušál 8,39 Eur, spolu odmena za

špecifikované úkony 2.361,43 Eur a súčet režijných paušálov 108,42 Eur. Právny zástupca navrhovateľa
osvedčením o registrácii pre daň z pridanej hodnoty osvedčil, že je platcom dane z pridanej hodnoty vo
výške 20 % z účtovaných súm, teda spolu predstavuje odmena s DPH 2.971,02 Eur.

Navrhovateľovi vznikli ďalšie trovy zaplatením súdneho poplatku z návrhu a zaplatením súdneho

poplatku z odvolania vo výške 667,72 Eur a 1.019,- Eur, teda na súdnych poplatkoch spolu zaplatené
1.686,72 Eur. Trovy konania na strane navrhovateľa predstavujú 4.657,74 Eur.

Súd zaviazal neúspešných odporcov 2 a 4, aby navrhovateľovi solidárne uhradili trovy konania a trovy
právneho zastúpenia. Trovy konania vo výške 1.686,72 Eur navrhovateľovi do 3 dní po právoplatnosti

rozsudku a trovy právneho zastúpenia vo výške 2.971,02 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa
JUDr. Bohuslava Majchráka, advokáta a konateľa spoločnosti s r.o., so sídlom Nová Bystrica č. 850,
kancelária Ul. Fraňa Kráľa č. 2082, Čadca, do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

Súd odporkyni v 5. rade náhradu trov konania neprisúdil, nakoľko si trovy konania neuplatnila a v konaní

jej žiadne trovy nevznikli.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho písomného
vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline. (§ 201, § 204 ods. 1 OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - z podania musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Odvolanie možno
odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a

dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 OSP).
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods. 1 OSP). Výrok
právoplatnéhorozsudkujezáväznýpreúčastníkovaprevšetkyorgány;akjenímrozhodnutéoosobnom
stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods. 2 OSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na
plnenie (§ 161 ods. 1 OSP). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný,

len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods. 2 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z. z.).