Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. máj 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Cob/22/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1119210905
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Balegová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:1119210905.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu
JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v právnej veci žalobkyne: N. R., nar. XX. XX. XXXX,
bytom P. H. N. XX, XXX XX G., O., zastúpená: OLEXOVA VASILISIN s. r. o., so sídlom Gorkého 6,
811 01 Bratislava - Staré mesto, IČO: 36 820 059, proti žalovanému: Business Legal Holding, a. s., so
sídlom Tallerova 4, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 941 023, o určenie trvania

vlastníctva obchodného podielu a iné a o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, o
odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 5Cb/27/2020 - 567 zo dňa 17.
12. 2020, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd m e n í uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. k. 5Cb/27/2020 - 567 zo dňa 17. 12.
2020 v napadnutej časti I. výroku tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým povinnému: K.,
zakázal do výšky 13 181 eur vyplácať z účtu č. U založenom v pobočke: K. banka, a. s., pobočka Z. X.,
U. sídlom B.. U., X. XXX XX, IČO: XX XXX XXX, peňažné prostriedky žalovanému a tretím osobám, a
to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej (I. výrok) a vo zvyšku súd návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol (II. výrok).

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na u§ 324 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 325
ods. 1, ods. 2, § 326 ods. 1, ods. 2, § 329 ods. 1, ods. 2, § 331 ods. 1, ods. 3 a § 340 ods. 1
Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlen„CSP“).Uviedol,žežalobkyňasažalobouvovecisamejdomáha
určenia vlastníctva 100 % obchodného podielu v spoločnosti A. a určenia, že je jedinou konateľkou
tejto spoločnosti. Žalobu odôvodnila tým, že od 16. 06. 2015 bola jedinou vlastníčkou a konateľkou tejto
spoločnosti, avšak obchodný register zapísal k 01. 05. 2018 zmenu spoločnosti, ktorou prešiel 100 %

obchodný podiel v spoločnosti na pána Y. X., ktorý sa súčasne stal novým konateľom spoločnosti. Keďže
obchodný podiel nepreviedla, podala na Okresnom riaditeľstve PZ Bratislava I trestné oznámenie, ktoré
je vedené na Okresnom riaditeľstve PZ Bratislava 2, Obvodné odd. Trnávka, pod ČVS:ORP-1809/TK-
B2-2018, pričom bolo zistené, že Y. X. bol podľa výpisu z policajného registra minimálne C. trestne
vyšetrovaný, z toho L. obvinený a O. odsúdený a v súčasnosti je na neho vedených XX exekučných
konaní. Dňa XX. XX. XXXX Y. X. zomrel. Od 16. 02. 2019 na základe zmluvy o prevode obchodného

podielu zo dňa 14. 11. 2018 sa novým spoločníkom spoločnosti stal žalovaný a novým konateľom sa stal
H. X., ktorý má 80 % podiel u žalovaného a okrem toho figuruje v XXX firmách a podľa vyjadrenia polície
je bielym koňom. Podľa odpovede T. O. zo dňa 24. 06. 2019 ani overenie podpisu pána X. na zmluve
zo dňa 14. 11. 2018 T. O. vykonané nebolo. Podľa odôvodnenia uznesenia Obvodného riaditeľstva PZ
II zo dňa 26. 06. 2019 vyplýva, že podpis pána X. na zmluve zo dňa 14. 11. 2018 bol antidatovaný.

3. Žalobkyňa v priebehu konania podala návrh na vydanie neodkladného opatrenia, v ktorom ako
žalovaného označila už Business Legal Holding a. s. a domáhala sa, aby súd neodkladným opatrenímuložil K. X. a. s. povinnosť pozastaviť nakladanie s účtom číslo: U a následne podaním zo dňa 01. 02.
2020 rozšírila návrh na nariadenie neodkladného opatrenia tak, že okrem uloženia povinnosti K. X. a. s.
pozastaviť nakladanie s účtom, žiadala, aby bola žalovanému uložená povinnosť pozastaviť nakladanie

s obchodným podielom spoločnosti A. o ktorých návrhoch bolo rozhodnuté súdom prvej inštancie
uznesením č. k. 5Cb/27/2020 - 340 zo dňa 21. 05. 2020 tak, že návrhy na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol z dôvodu neosvedčenia nevyhnutnej potreby nariadenia neodkladného opatrenia
a v časti navrhovaného neodkladného opatrenia uložiť povinnosť žalovanému pozastaviť nakladanie
s obchodným podielom v obchodnej spoločnosti A. S. neboli žalobkyňou uvedené žiadne relevantné

dôvody a len samotná skutočnosť, že na strane nadobúdateľov obchodného podielu boli osoby trestne
stíhané, dostatočne neosvedčuje potrebu nariadiť neodkladné opatrenie v navrhovanom znení. V
dôsledku podaného odvolania žalobkyňou rozhodoval Krajský súd v Nitre ako odvolací súd, ktorý
uznesením č. k. 26Cob/40/2020 - 434 napadnuté uznesenie potvrdil. Odvolací súd v rozhodnutí uviedol,
že žalobkyňa síce na základe listinných dôkazov dostatočne preukázala dôvodnosť tvrdenia o sfalšovaní
podpisu žalobkyne na zmluve o prevode obchodného podielu zo dňa 23. 04. 2018, a teda aj dôvodnosť

svojho tvrdenia o absolútnej neplatnosti prevodu obchodného podielu, ako aj dostatočne vymedzila
obavy z neoprávneného výberu finančných prostriedkov z bankového účtu spoločnosti, avšak výrok
navrhovaného neodkladného opatrenia sformulovala tak, aby súd uložil povinnosť tretej osobe, t. j. K.
banke, a. s., so sídlom L. 1, V S. XXXX/XX, L. XXX XX, K. G., N.: XX XXX XXX, pozastaviť nakladanie s
účtom č. U a to až do právoplatného ukončenia konania. Uvedené nemožno považovať za dostatočné

vymedzenie povinnosti, ktorú je potrebné uložiť tretej osobe a nie strane sporu, pričom v zmysle
uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/38/2017 zo dňa 27. 06. 2018 súd nemôže preformulovať
výrok navrhovaného neodkladného opatrenia v časti konkretizácie právneho úkonu tak, aby zodpovedal
objektívnemu hmotnému právu a aby jeho formulácia zodpovedala dovoleným spôsobom výkonu
rozhodnutia. Z uvedeného vyplýva, že primárnym dôvodom na zamietnutie neodkladného opatrenia v

tejto časti bolo nedostatočné konkretizovanie právneho úkonu, a teda aj neosvedčenie skutočnosti, že
bybankanakladala spredmetnýmúčtom.Ajvovzťahuknávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia,
ktorým by sa žalovanému zakázalo nakladať s obchodným podielom spoločnosti A. bola odvolacím
súdom konštatovaná nejednoznačnosť výroku požadovaného neodkladným opatrením, pričom len
samotná existencia sporu vo veci samej nemôže byť dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia

tak, ako to žiadala žalobkyňa.

4. Dňa 24. 11. 2020 žalobkyňa podala nový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, doplnený
podaním zo dňa 07. 12. 2020, ktorým sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia a žiadala
rozhodnúť o tom, že peňažné prostriedky na účte č. U založenom v pobočke K. banka, a. s., L., vo

výške 13 181 eur (ďalej len „účet“), sa zaisťujú, povinnému K. sa zakazuje vyplácať peňažné prostriedky
žalovanému a/alebo tretím osobám až do výšky zaistenia, do právoplatného skončenia konania vo veci
samej a žalovanému sa zakazuje disponovať s peňažnými prostriedkami na účte až do výšky zaistenia.
Okrem toho sa domáhala nariadiť žalovanému zákaz nakladať s obchodným podielom spoločnosti A.,
do právoplatného skončenia vo veci samej. Dôvodila tým, že bola jedinou vlastníčkou a konateľkou

spoločnosti A.. od 16. 06. 2015, pričom dňa 25. 09. 2018 prišla na účet spoločnosti vo K. banke a. s.
odmena za vykonané služby v sume 13 181 eur. Zriadenie účtu bolo preukázané potvrdením o uzavretí
zmluvy k účtu spoločnosti A. a na preukázanie pripísania odmeny za vykonané služby vo výške 13 181
eur doložila doklad o pripísaní sumy na účet. Jej splnomocneným zástupcom bolo zistené, že došlo
k zmene majiteľa a konateľa spoločnosti, avšak prevod obchodného podielu nevykonala, v dôsledku

čoho iniciovala trestné konanie. Opätovne poukázala na to, že podpis na zmluve o prevode obchodného
podielu nie je jej, bol sfalšovaný a na základe takto sfalšovaného podpisu sa novým spoločníkom a
konateľom stal pán X., X., na ktorého bolo vedené množstvo exekúcií a kriminálnych záznamov. Pán
X. dňa XX. XX. XXXX zomrel a dňa 16. 02. 2019 sa novým spoločníkom dotknutej spoločnosti stala
spoločnosť L. Tvrdila, že dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia je daná tým, že v prípade

nezaistenia budú prostriedky vybrané z účtu a nárok na náhradu škody následkom neplatného prevodu
nebude možné nahradiť ani inak odškodniť. Podľa predloženej správy polície nový vlastník mal záujem
prostriedky z účtu vybrať, hoci mu je známe, že sú príjmom z trestnej činnosti. Bývalý a ani súčasný
vlastníknedisponujeprostriedkami,abyškodupovýbereprostriedkovmalzčohouhradiť.Podľaúčtovnej
závierky žalovaného za rok 2019 žalovaný zverejnil tržby 0 eur zo stratou 150 eur. Podľa žalobkyne je

dôvodné, aby tretie osoby nenadobudli obchodný podiel, ktorý bol odcudzený podvodne, pričom zmena
subjektu môže ohroziť vymoženie jej nárokov.5. Súd prvej inštancie uviedol, že rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
nezakladá prekážku rozhodnutej veci, preto nie je vylúčené, aby v tej istej veci bol podaný návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia opakovane, avšak za podmienky, aby bolo urobené pri zmene

skutkových okolností. Keďže v tomto konaní už raz bolo rozhodované o návrhu žalobkyne na nariadenie
neodkladných opatrení, súd prvej inštancie zisťoval, či nový návrh je dôvodný a v súčasnosti je
možné navrhované neodkladné opatrenie nariadiť, prípadne v akom rozsahu. Podľa názoru súdu
prvej inštancie návrh v časti, v ktorej žiadala žalobkyňa zaistiť peňažné prostriedky na účte č. U
založenom v pobočke K. vo výške 13 181 eur, nemožno považovať za vykonateľné. Žalobkyňa sama

poukázala na to, že inštitút zaistenia je inštitútom trestného práva. V civilnom sporovom konaní je
potrebné postupovať podľa ustanovení CSP, ktorý inštitút neodkladného opatrenia upravuje vo svojich
ustanoveniach § 324 až § 344, podľa ktorých neodkladným opatrením je možné uložiť povinnosť, alebo
niečo zakázať len konkrétnej osobe a ustanovenie § 325 CSP špecifikuje, akými spôsobmi možno
túto povinnosť uložiť, prípadne aký konkrétny zákaz nariadiť. V danom prípade žalobkyňa navrhuje
nariadenie neodkladného opatrenia spôsobom, ktorý CSP nepripúšťa. Z uvedeného dôvodu súd prvej

inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti zamietol.
Pokiaľ išlo o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti zákazu žalovanému ,,disponovať“ s
peňažnými prostriedkami na účte až do výšky zaistenia, vychádzajúc z toho, že tento návrh nadväzuje
na vyššie uvedený návrh, súd prvej inštancie posúdil navrhované znenie za nejednoznačné, t. j.
nevykonateľné. Okrem toho návrh v tejto časti považoval súd prvej inštancie aj za nadbytočný,

pretože bolo vyhovené návrhu v časti zákazu povinnému K. banke a. s. vyplácať peňažné prostriedky
žalovanému a tretím osobám až do výšky 13 181 eur.
K návrhu v časti zákazu žalovanému nakladať s obchodným podielom spoločnosti A. súd prvej inštancie
uviedol,žeotomtonávrhurozhodnutébolo,pričomodprávoplatnostirozhodnutia,ktorýmboltentonávrh
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý nedošlo k zmene skutkových okolností, respektíve

žalobkyňa nepreukázala, že k takejto zmene došlo, kedy a akým spôsobom. S poukazom na uvedené
súd prvej inštancie návrh v tejto časti považoval za nedôvodný a zamietol ho.
Podľa názoru súdu prvej inštancie však žalobkyňa dostatočne osvedčila potrebu nariadiť neodkladné
opatrenie v časti týkajúcej sa uloženia povinnosti K., a to zákazu vyplácať peňažné prostriedky
žalovanémuatretímosobámdovýšky13181eur.Podľaobsahunavrhovanéhoneodkladnéhoopatrenia

je zrejmé, že zákaz sa má týkať finančných prostriedkov na účte č. U založenom v pobočke K.. Súd
vychádzal z toho, že žalobkyni bola poskytnutá v rámci trestného konania, ktoré je vedené v súvislosti
s údajným podvodným prevodom obchodného podielu, správa, že banka príslušný policajný orgán
informovala o tom, že eviduje záujem nového konateľa spoločnosti A. o prístup k účtu. Z predloženej
účtovnej závierky žalovaného k 31. 12. 2019 vyplýva, že za dotknuté účtovné obdobie po zdanení

mal výsledok hospodárenia mínusový. Aj s ohľadom na predmet sporu a podozrenie, že k prevodu
obchodného podielu došlo zrejme podvodom, mal súd prvej inštancie za to, že je daná potreba dočasne
zakázať vyplácať finančné prostriedky patriace obchodnej spoločnosti, ktorej sa spor o vlastníctvo
obchodného podielu týka. V novom návrhu žalobkyňa špecifikovala, akým konkrétnym spôsobom má
byť ,,nakladanie“ obmedzené a osvedčila, že účet je naďalej aktívny a sú snahy s ním nakladať. Podľa

názoru súdu prvej inštancie nariadením tohto neodkladného opatrenia, aj keď len v časti, sa zabráni
vzniku prípadných ďalších sporov medzi stranami.

6. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol v časti I. výroku v zákonnej lehote odvolaním žalovaný
namietajúc, že súd prvej inštancie nesprávne postupoval, keď do konania nepribral subjekt K. banka,

a. s., ktorému následne napadnutým uznesením uložil určité povinnosti. Poukázal na to, že subjekt
K. banka, a. s. nie je stranou sporu, nie je žalobcom a ani žalovaným, pričom absentoval akýkoľvek
návrh žalobkyne na pripustenie akéhokoľvek ďalšieho subjektu do konania, pričom nemá vedomosť o
aktivite subjektu K. banka, a. s., aby mohol vystupovať v konaní ako intervenient. Naviac, CSP nepozná
účastníka, ktorým by bol povinný. Ďalšou vadou výroku je, že tento smeruje proti subjektu K. banka, a.

s. a nie proti subjektu K. v ktorej je predmetný bankový účet vedený, pričom táto skutočnosť vyplýva
z doložených listinných dôkazov. Z uvedených dôvodov považoval napadnutý výrok za nevykonateľný,
pretože subjekt K., ani len nevedie predmetný účet.
Ďalej namietal, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahoval predpokladané náležitosti
v uvedení spisovej značky prebiehajúceho konania a obsahoval nesprávny súd, ktorému bol určený.

Návrh obsahoval celkom päť výrokov a ani jeden nie je totožný s I. výrokom napadnutého uznesenia,
čo možno označiť za svojvoľné rozhodnutie súdu prvej inštancie. Na túto skutočnosť upozornil Krajský
súd v Nitre v uznesení č. k. 26Cob/40/2020 - 434 zo dňa 27. 08. 2020, v ktorom s poukazom na
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/38/2017 z 27. 06. 2018 konštatoval, že súd nemôžepreformulovať výrok navrhovaného neodkladného opatrenia. Za najzávažnejšie pochybenie súdu prvej
inštancie považoval to, že v bode 6. uznesenia zdôvodňuje nevykonateľnosť a neurčitosť prvých dvoch
navrhovaných bodov petitu a aj napriek tomu neodkladné opatrenie nariadi. Uvedené potvrdzuje jeho

argumentáciu o neurčitosti a nevykonateľnosti navrhovaného neodkladného opatrenia v tejto časti.
Poukázal tiež na to, že doposiaľ nebola nikým a ničím spochybnená zmluva o prevode obchodného
podielu, na základe ktorej sa žalovaný stal jediným spoločníkom v spoločnosti A. a rovnako nebola
nikým a ničím spochybnená dobromyseľnosť nadobudnutia obchodného podielu o veľkosti 100 %
na spoločnosti A. S. U. C... pričom je zrejmé, že ochrana sa musí poskytnúť dobromyseľnému

nadobúdateľovi a nie osobe, ktorá nie je bdelá a nehľadí na svoje práva s náležitou starostlivosťou
a včasnosťou. Žalobkyňa sa o uvedenú spoločnosť, ktorá bola mesačným platiteľom DPH, nestarala
viac ako pätnásť mesiacov. Žalobkyňa dôvodí tým, že finančné prostriedky na bankovom účte sú
príjmom z trestnej činnosti, avšak v inom bode svojho návrhu na vydanie neodkladného opatrenia
tvrdí, že ide o odmenu za akési vykonané služby. Argumentáciu žalobkyne ohľadne nemajetnosti
žalovaného považoval za klamstvo, keď si vybrala a vytrhla z kontextu číslo zodpovedajúce realite, ktorú

chce vidieť, pretože bonita spoločnosti sa neposudzuje podľa tržieb, ale podľa aktivít, kedy žalovaný
disponuje preukázateľne väčším majetkom ako je údajná škoda na majetku žalobkyne, ktorú doteraz
nijako nepreukázala. Z výpisu finstat.sk vyplývajú aktíva žalovaného v hodnote 37 507 eur. Žalobkyňa
zmätočneargumentuje,žespredmetnýmbankovýmúčtomdisponuježalovaný,čoniejepravda,pretože
aj podľa predložených listinných dôkazov je zrejmé, že vlastníkom tohto účtu je spoločnosť A. a nie

žalovaný. Súd prvej inštancie modifikoval navrhovaný petit úplne inak ako navrhovala žalobkyňa, čo je
v rozpore so zákonom, judikatúrou, ako aj vlastným odôvodnením rozhodnutia v 6. bode uznesenia.
Konateľ spoločnosti A. H. W. sa bol informovať v banke o stave a situácii s bankovým účtom, keďže
sa dozvedel na portáli finstat.sk o dlhu na dani z príjmu a navyše, spoločnosti A. bola doručená
exekučná výzva zo dňa 11. 03. 2020 na sumu 833,19 eura, ktorú skutočnosť dal do poriadku vykonaním

prevodného príkazu v prospech J. E. X..
S poukazom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie v
časti I. výroku zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

7. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej

častiI.výrokuakovecnesprávnepotvrdiť.Uviedla,žežalovanývodvolanínespochybňujevecnústránku
a skutkový stav, ktorý je dôvodom návrhu, teda to, že došlo k falšovaniu podpisu, prevod prebehol
nezákonne a že jej hrozí závažná ujma. Žalovaný tvrdenie o tom, že má aktíva ničím nepodložil,
nedoložil, či má aj pasíva a aký je skutočný stav hospodárenia. K otázke dobromyseľnosti a k aplikácii
zásady, že nemožno previesť viac práv ako má subjekt sám, sa vyjadrila vo veci samej. Z trestného spisu

vyplýva, že aj pri prevode pána X. na základe plnej moci zo dňa 04. 05. 2018 participoval pán L. W.,
ako aj jeho advokát JUDr. G., na základe čoho tvrdenia o dobromyseľnosti žalovaného nepovažuje za
osvedčené. Uviedla, že návrh obsahoval informáciu, že konanie vo veci samej prebieha na Okresnom
súde Nové Zámky, kam následne bol návrh postúpený, nedošlo preto k vade konania, ktorá by mala za
následoknesprávnosťrozhodnutia.Ktvrdeniu,žezákonnepoznáoznačeniepovinnýaK.banka,a.s.nie

je stranou konaní, dodala, že konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je treba vnímať
autonómne s prepojením na konanie vo veci samej. CSP nevylučuje možnosť nariadiť neodkladné
opatrenie vo vzťahu k inej osobe ako je sporová strana v konaní o žalobe, pričom takúto tretiu osobu
je možné považovať v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia za stranu sporu. K námietke, že
účet nevedie banka, ale pobočka banky, uviedla, že pri prevádzkovaní odštepného závodu sa používa

obchodného meno podnikateľa s dodatkom, že ide o odštepný závod, pričom obdobné postavenie
má aj organizačná zložka, ak sa zapisuje do obchodného registra. Skutočnosť, že organizačná zložka
zahraničnej osoby je zapísaná do príslušného obchodného registra, neznamená, že je nositeľom práv a
povinností. Organizačná zložka nemá právnu subjektivitu a nenadobúda ju ani zápisom do obchodného
registra. Právnym dôsledkom zriadenia organizačnej zložky a jej zápisu do obchodného registra je

vznik oprávnenia konať v mene podnikateľa voči tretím osobám. Pri prevádzkovaní organizačnej zložky
podniku zahraničnej osoby sa používa obchodného meno zahraničnej osoby s dodatkom, že ide o
organizačnú zložku podniku, pričom subjektom právnych vzťahov vznikajúcich pre prevádzkovaní a
činnosti organizačnej zložky zahraničnej právnickej osoby zostáva naďalej podnikateľ vlastniaci podnik,
ku ktorému organizačná zložka patrí. Súd prvej inštancie v 6. bode uznesenia zdôvodnil, prečo zamietol

ostatné návrhy na vydanie neodkladného opatrenia, pričom sa v tomto bode nevyjadruje, ako mylne
uvádza žalovaný, k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v 2. bode, ktorým žiadala zakázať
povinnej K. banke, a. s. vyplácať prostriedky do výšky zaistenia až do skončenia konania vo veci samej.8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v medziach odvolania
podaného žalovaným (§ 379 CSP, § 380 CSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že
odvolanie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP).

9. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

11. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

nenakladala s určitými vecami alebo právami.

13. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

14. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na

ktoré sa odvoláva.

15.Podľa§327CSP,aknávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenianeobsahujepredpísanénáležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

16. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

17. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

18. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená.
V rámci civilného sporového konania je nariadenie neodkladného opatrenia možné iba na návrh a za

splnenia zákonných predpokladov. Keďže súd rozhoduje v pomerne krátkej lehote podľa § 328 ods. 2
CSP a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného
hľadiska je zásadným determinantom obsah samotného návrhu. Náležitosti priamo vymedzuje §
326 CSP. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť
neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický.

Pred nariadením neodkladného opatrenia tak súd v celkovom kontexte požadovanej ochrany posudzuje,
či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a
osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia
exekúcie (princíp opodstatnenosti), či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne
možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným

neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený
nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným
spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), či sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).

19. Súd vzhľadom na charakter neodkladných opatrení pred ich nariadením nemusí dodržať formálny
postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej.
To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných
skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúťochrana a bez osvedčenia potreby neodkladne upraviť pomery. Pojem potreba bezodkladne upraviť
pomery medzi stranami sporu je treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom, by strane sporu
hrozila ťažko napraviteľná ujma.

20. K možnosti nariadiť neodkladné opatrenie voči tretej osobe civilnoprocesná doktrína (Komentár k
CSP - k § 325) uvádza, že nariadiť neodkladné opatrenie voči tretej osobe je v zásade možné tak,
ako to bolo za predchádzajúcej právnej úpravy (§ 76 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Uloženie
povinnosti alebo obmedzenia tretej osobe má vždy povahu súčinnosti, ktorá je nevyhnutná vo vzťahu k

predmetukonaniavovecisamej.Nejdeobezprostrednéplneniepovinnostivočinavrhovateľovi,sktorým
tretia osoba nie je v relevantnom právnom vzťahu (ktorému má byť poskytnutá procesná ochrana).
Odvolací súd sa s týmito závermi plne stotožňuje. Voči tretej osobe možno nariadiť neodkladné opatrenie
v podobe povinnosti zdržať sa určitého konania v prípade, ak to je od nej možné spravodlivo požadovať.
Táto podmienka platila za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Je síce pravdou, že uvedená
právna úprava sa doslovne nepreniesla do Civilného sporového poriadku, avšak v zmysle viacerých

rozhodnutí, či už prvostupňových alebo odvolacích súdov, je zrejmé, že tieto nariadenie neodkladného
opatrenia voči tretej osobe pripúšťajú. Rovnako tak túto skutočnosť pripúšťa aj odborná literatúra
(viď C.H. BECK - Civilný sporový poriadok, Števček, Ficová, Baricová, Mesiaskinová, Bajánková,
Tomašovič a kol.). Možnosť nariadiť neodkladné opatrenie voči tretej osobe pripustil aj Ústavný súd
Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí II. ÚS/546/2018 - 21 zo dňa 28.11.2018, v ktorom sa okrem

iného uvádza, cit.: „V súvislosti s námietkou sťažovateľov spočívajúcou v tvrdení, že nemôžu byť
stranou sporu, ústavný súd zdôrazňuje, že pánom sporu (dominus litis) je žalobca (v preskúmanej
veci žalobcovia), a teda práve žalobca je ten, ktorý v žalobe druhú stranu sporu označí, načo súhlas
druhej strany sporu nijako nie je potrebný. Byť stranou sporu je „iba“ vecou procesnej subjektivity,
t. j. spôsobilosti byť účastníkom konania, toho, koho za (druhú) stranu sporu označil žalobca, a nie

vecou jeho pasívnej vecnej legitimácie, ktorá vypovedá o tom, či žalovanému v skutočnosti svedčí alebo
nesvedčí hmotnoprávna povinnosť alebo právo. Inými slovami povedané, v prípade sťažovateľov byť
stranou sporu nijako nie je podmienené tým, či napokon právne úkony, ktorých vyslovenia neúčinnosti sa
žalobcoviasvojoužaloboudomáhajú,povykonanomdokazovanírozhodnutím(rozsudkom)ovecisamej
za neúčinné, budú alebo nebudú určené.“ Teda aj v zmysle rozhodnutia ústavného súdu je prípustné,

aby neodkladné opatrenie bolo nariadené aj voči tretej osobe, pričom vo vyššie citovanom uznesení
naviac ústavný súd konštatuje, že cit.: „Neuvedenie označenia tretej osoby v záhlaví rozhodnutí súdov
je len formálnym pochybením všeobecných súdov bez akéhokoľvek vplyvu na ústavnú udržateľnosť ich
skutkových a právnych záverov (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS/27/2018 z 18.01.2018).“
Námietka žalovaného, že nemožno nariadiť neodkladným opatrením uloženie určitej povinnosti tretej

osobe, preto neobstojí a odvolací súd ju posúdil ako nedôvodnú.

21. Z povahy veci vyplýva, že zjavne neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku nemožno
poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Bez osvedčenia dôvodnosti chráneného
nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Súd je vždy povinný skúmať

pravdepodobnosť chráneného nároku ad hoc a podľa aktuálneho stavu konania (Civilný sporový
poriadok, Komentár, Doc. JUDr. Marek Števček, PhD. A kolektív, C.H.Beck, 2016, str. 1106).

22. Navrhovateľ musí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať skutočnosti hodnoverne
osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Zákonná požiadavka

hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania chráneného nároku oproti potrebe (len) osvedčenia
ostatných právne významných skutočností vychádza tiež z predpokladu, že dôvodnosť nároku vo
veci samej je navrhovateľ spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie ako potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo ohrozenie exekúcie. Z toho je možné vyvodiť, že súd nemôže nariadiť
neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok vo veci samej

javí ako nedôvodný. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku predpokladá jasné, určité a
zrozumiteľné skutkové tvrdenia navrhovateľa, predloženie dostupných listinných dôkazov a elementárnu
právu argumentáciu, z ktorých možno vyvodiť záver o vysokej pravdepodobnosti, že chránený nárok je
dôvodný a trvá. Hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej musí na strane súdu viesť k záveru, že
miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia, než pravdepodobnosť jej

zamietnutia (Civilný sporový poriadok, Komentár, Doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a kolektív, C.H.Beck,
2016, strana 1107-1108).23. Odvolací súd v súvislosti s navrhovaným petitom neodkladného opatrenia v časti, v ktorej súd prvej
inštancie vyhovel návrhu a povinnému W. zakázal do výšky 13 181 eur vyplácať z účtu č. U založenom
v pobočke: K. peňažné prostriedky žalovanému a tretím osobám, považoval za rozhodujúce ustáliť,

či v danom prípade s ohľadom na meritum sporu, ako aj skutočnosť, že v prípade žalovaného ide o
spoločníka spoločnosti A., ktorá je podľa rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb zo dňa 19.
02. 2016 a zmluvy o vydaní platobnej karty vedená ako majiteľ účtu, sú dané zákonné podmienky pre
nariadenie neodkladného opatrenia.

24. Žalobou vo veci samej sa žalobkyňa domáha určenia 100 % obchodného podielu v spoločnosti
A. a určenia, že je jedinou konateľkou tejto spoločnosti. Podľa žalobkyne je dôvodnosť nariadenia
neodkladného opatrenia daná tým, že v prípade nezaistenia budú peňažné prostriedky vybrané z
účtu a nárok na náhradu škody následkom neplatného prevodu nebude možné nahradiť ani inak
odškodniť. Súd prvej inštancie konštatoval, že aj s ohľadom na meritum sporu a podozrenie, že k
prevodu obchodného podielu došlo zrejme podvodom, je daná potreba dočasne zakázať vyplácať

finančné prostriedky patriace obchodnej spoločnosti, ktorej sa spor o vlastníctvo obchodného podielu
týka, pričom nariadením neodkladného opatrenia v tejto časti sa zabráni vzniku prípadných ďalších
sporov medzi stranami a ich neúspechu s poukazom na aktuálne hospodárske výsledky žalovaného.
Odvolací súd sa so závermi súdu prvej inštancie nestotožnil a tieto považuje za nesprávne. Žalobkyňa
sa v rámci konania vo veci samej nedomáha náhrady škody, prípadne iného peňažného nároku

voči žalovanému, a preto odvolací súd nemal za osvedčenú existenciu nároku, ktorému sa má
nariadenímneodkladnéhoopatreniaposkytnúťochrana.Argumentáciasúduprvejinštancie,ženávrhom
na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa chce upraviť pomery strán a predísť vzniku hroziacej
ujmy preto nemôže s ohľadom na uplatnený nárok vo veci samej obstáť. V prípade sumy 13 181
eur, ktoré mali byť pripísané na účet spoločnosti A. je potrebné uviesť, že ide o finančné prostriedky

patriace spoločnosti A. a nie žalobkyni, a preto oprávneným subjektom na uplatnenie nároku na náhradu
škody v tomto prípade by bola spoločnosť A.. a nie žalobkyňa, ktorej z tohto dôvodu nemôže hroziť
žiadna ujma. Podľa rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb zo dňa 19. 02. 2016 a zmluvy
o vydaní platobnej karty je spoločnosť A. vedená ako majiteľ účtu, a teda oprávnená nakladať s týmto
účtom, pričom táto spoločnosť nie je stranou sporu v konaní vo veci samej, a preto nie je zrejmý súvis

medzi navrhovaným neodkladným opatrením a meritom sporu, v ktorom na strane žalovaného vystupuje
spoločnosť Business Legal Holding, a. s., ktorá je len spoločníkom spoločnosti A. a na strane žalobkyne
vystupuje N. R. ako fyzická osoba. Na základe uvedeného preto odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej
inštancie, nemal z listinných dôkazov predložených žalobkyňou osvedčenú existenciu nároku, ktorému
sa nariadením neodkladného opatrenia má poskytnúť ochrana a ani potrebu bezodkladnej úpravy strán

sporu navrhovaným neodkladným opatrením.

25.Vintenciáchvyššieuvedenýchskutočnostíodvolacísúduzneseniesúduprvejinštancievnapadnutej
časti I. výroku podľa § 388 CSP zmenil a návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol.

26. O náhrade trov tohto odvolacieho konania rozhodne podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods.
1 CSP súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým bude skončené konanie vo veci samej.

27. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.