Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. január 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12CoE/3/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417204659
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4417204659.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr.
Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o,
so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 357 248 03, proti povinnej: B. L., nar. XX.XX.XXXX,
bytom H. XXXX/XX, XXX XX H. T., o vymoženie pohľadávky v sume 1.193,28 eura s príslušenstvom,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 11Er/252/2017-69 zo dňa

28.02.2020, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., súdneho
exekútora so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava, o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Toto rozhodnutie odôvodnil s odkazom najmä na ustanovenie§ 41 ods. 1, § 44 ods.

2,§243hods.1zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnostivzneníneskorších
predpisov (Exekučný poriadok), § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Občianskeho zákonníka.
Uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 24.01.2017 domáhal voči povinnej
vykonania exekúcie na vymoženie 1.193,28 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, keď poukazoval na
rozhodcovský rozsudok sp. zn. SRSAspA 09056/15 zo dňa 12.07.2016, ktorý vydal Stály rozhodcovský
súdzriadenýpriAsociáciiprearbitráž,IČO:45744971.Vydaniurozhodcovskéhorozsudkupredchádzala

Zmluva o kreditnej karte (ktorá je v podstate spojená v jednom s návrhom na uzatvorenie zmluvy o
kreditnej karte) č. 212667325, uzavretá dňa 06.06.2008 medzi právnym predchodcom oprávneného
(Slovenská sporiteľňa, a.s.,) a povinnou. Dňa 05.03.2013 uzavrel oprávnený s povinnou Rozhodcovskú
zmluvu, z ktorej si rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc. Predmetná rozhodcovská zmluva bola
uzavretá súčasne s dohodou o uznaní záväzku, pričom povinná taktiež vyplnila formulárový dotazník k
Dohode o uznaní záväzku a Rozhodcovskej zmluve.

2. Súd mal za to, že zmluva o kreditnej karte je spotrebiteľskou zmluvou, keďže povinná pri uzatváraní
a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti, a aj keď bola uzavretá podľa ustanovení Obchodného zákonníka, je potrebné postupovať
podľa Občianskeho zákonníka tak, ako to predpokladá jeho ustanovenie § 52 ods. 2. Súd mal
za to, že rozhodcovská zmluva nie je individuálne dojednaná a spôsobuje značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej - spotrebiteľa, a je teda neprijateľnou
podmienkou. Rozhodcovská zmluva zo dňa 05.03.2013 sa síce nachádza na samostatnej listine, avšak
nie je individuálne dojednaná s povinnou, tá si teda nemohla individuálne vymieniť jej obsah, ale ide
o predpripravenú zmluvu, kde bolo iba ručne doplnené meno povinnej. Navyše, pokiaľ ide o výzvu
oprávneného na označenie stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 13.07.2015, ktorá je v podstate
doplnením rozhodcovskej zmluvy ak nie aj novou rozhodcovskou doložkou, keďže došlo k zmene

legislatívy, keď už konkrétny rozhodcovský súd nemohol byť uvedený v rozhodcovskej zmluve, na
čo reagoval výzvou oprávnený, a vyzval povinnú na označenie stáleho rozhodcovského súdu zozoznamu vedeného Ministerstvom spravodlivosti SR, alebo na odmietnutie rozhodcovského konania,
pričom ak by v určenej lehote povinná „nevybrala“ rozhodcovský súd, mohol tak urobiť oprávnený,
mal súd za to, že táto resp. právne skutočnosti z nej vyplávajúce vôbec nemôžu zaväzovať povinnú,

keďže z predložených listín oprávneným vyplynulo, že povinná si predmetnú výzvu ani neprevzala.
Oprávnený nemohol vychádzať z tej skutočnosti, keď si povinná neprevzala výzvu, tak kvázi neodmietla
ani rozhodcovské konanie. Povinná síce prvotnú rozhodcovskú zmluvu podpísala, avšak výzvou došlo
minimálne k jej doplneniu, pričom bol potrebný výslovný prejav vôle povinnej, aby ju skutočnosti
vyplývajúce z výzvy zaväzovali. Na základe uvedeného súd konštatoval, že predložený exekučný titul

je materiálne nevykonateľný.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté
uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci. Odvolanie zdôvodnil s odkazom na ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka a § 3 ods. 1, 2, 5, 6 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

Poukázal najmä na ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS a aj na znenia rozhodnutí Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. V obsiahlom odvolaní v podstate uviedol, že sa podrobil všetkým legislatívnym zmenám a pri
uzatváranírozhodcovskejzmluvyspovinnoupostupovalprísnepodľaprávnymipredpismivymedzených
pravidiel, ako aj v súlade s rozhodovacou činnosťou exekučných súdov. Povinná rozhodcovskú zmluvu

podpísala sama a dobrovoľne, pričom jej podpisom nebolo nijako podmienené poskytnutie úveru.
Spotrebiteľ ju mohol odmietnuť, čím by zároveň neodmietol žiadne iné zmluvné ustanovenia, keď
sa v danej rozhodcovskej zmluve nenachádzali. Zmluva, na základe ktorej boli povinnej poskytnuté
finančné prostriedky bola uzatvorená dňa 06.06.2008, pričom rozhodcovská zmluva dňa 05.03.2013,
teda po viac ako štyroch rokoch. Ak by bolo v úmysle zákonodarcu zakázať v spotrebiteľských sporoch

rozhodcovské konanie, neprijímal by samostatný zákon na jeho úpravu. Vzhľadom na to, že zákon o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní umožňuje, aby boli spotrebiteľské spory za určitých podmienok
prejednané na rozhodcovskom súde zriadenom podľa tohto zákona, nie je potom možné pripustiť, aby
rozhodcovskýrozsudoknebolpovažovanýzaexekučnýtitul.Rozhodnutieexekučnéhosúdujearbitrárne
bez akéhokoľvek racionálneho odôvodnenia. Poukázal i na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 3MCdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, podľa ktorého v prípade spotrebiteľských zmlúv
preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len ak ide o dôvod
uvedený v § 45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní (rozhodcovský rozsudok zaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
odporuje dobrým mravom).

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
účinnéhood01.07.2016,ďalejlen„Civilnýsporovýporiadok“alebo„CSP“),viazanýrozsahomadôvodmi
odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP)
po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že

odvolanie oprávneného nie je opodstatnené.

5. Exekučný poriadok, ktorý na danú vec aplikoval súd prvej inštancie, bol s účinnosťou od 01.07.2016 v
ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich
s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho

poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 9a ods. 1,2,3,4 Exekučného poriadku:
(1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania
lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných
opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely

tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky
proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona
sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy
veci nevyplýva inak. Naposledy bol Exekučný poriadok rozsiahlejšie novelizovaný zákonom č. 2/2017
Z. z., ktorý v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 prvej vety upravil, že ak tento zákon v § 243i až

243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017.6. Exekučné konanie v tejto veci sa začalo dňa 24.01.2017, kedy bola pred súdnym exekútorom
spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je vyššie
uvedený rozhodcovský rozsudok. Následne súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. podaním zo dňa

24.01.2017, doručeným súdu dňa 06.03.2017 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Dňa 28.02.2020 súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie, ktorým zamietol žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia a proti ktorému
oprávnený podal odvolanie.

7. Odvolací súd po prejednaní veci konštatoval, že súd prvej inštancie urobil správny právny záver o
nevykonateľnosti rozhodcovského rozsudku a svoje rozhodnutie aj primerane odôvodnil. Rozhodcovský
súd konal o spore medzi účastníkmi zo Zmluvy o kreditnej karte (označenej ako Návrh na uzatvorenie
zmluvy o kreditnej karte) uzatvorenej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s., a povinnou dňa 06.06.2008 v
spojení so Všeobecnými obchodnými podmienkami. Konanie pred rozhodcovským súdom už prebiehalo
na základe žaloby oprávneného v dôsledku postúpenia pohľadávky. Rozhodcovský súd si svoju

právomoc odvodil z čl. 3.1. Rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej dňa 05.03.2013. Vo všeobecnosti ak
sa má exekúcia vykonať na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu,
je exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu exekúcie oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podľa Zmluvy o
kreditnej karte bol povinnej poskytnutý úver tak, ako to konštatoval súd prvej inštancie. Povinná dlh

podľa zmluvy riadne nesplácala, a tak sa oprávnený obrátil so žalobou na rozhodcovský súd, ktorý vydal
vyššie uvedený rozsudok. Rozhodcovským rozsudkom bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť sumu
1.193,28 eura, úrok z omeškania vo výške 218,82 eura, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo
sumy 1.193,28 eura od 01.10.2014 do zaplatenia, poplatok za rozhodcovské konanie vo výške 93,73
eura, náklady inkasného konania vo výške 150 eur, trovy právneho zastúpenia vo výške 167,52 eura,

všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Proti rozsudku
rozhodcovského súdu povinná odvolanie nepodala a nepodala ani žalobu na súd o jeho zrušenie.

8. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva, resp. doložka, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola

vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci
sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu
nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 21.03.2012 v konaní pod sp. zn. 6Cdo 1/2012). Exekučný súd je povinný skúmať existenciu alebo
platnosť rozhodcovskej zmluvy, prípadne aj konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom,

znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa
18.09.2012 v konaní pod sp. zn. 5Cdo 230/2011). Súd prvej inštancie na základe listinných dôkazov
urobil správny právny záver o neplatnosti dojednania rozhodcovskej zmluvy, ktorá nemohla založiť
právomoc rozhodcovského súdu. Rozhodcovská zmluva uzatvorená dňa 05.03.2013 nezodpovedala
zákonným podmienkam v § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. r), ods. 5 Občianskeho zákonníka, pričom spôsobila

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Z predložených
listín nie je zrejmé, v akom rozsahu bola povinná adekvátne poučená o následkoch uzavretia tejto
rozhodcovskej zmluvy a či mala reálnu možnosť ich znenie ovplyvniť, či jej bolo aj vysvetlené, čo
znamenámožnosťvoľbyvprípadesúhlasu,resp.nesúhlasustoutorozhodcovskouzmluvou.Oprávnený
tieto skutočnosti v návrhu na vykonanie exekúcie ani netvrdil a ani nepreukázal listinnými dôkazmi. Ich

dojednanie tak nezodpovedalo ustanoveniu § 53 ods. 1, 2, 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení
účinnom v tom čase. Oprávnený mal povinnosť predložiť povinnej návrh na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy (či už uzavretej vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky) takým spôsobom,
aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že sa jej poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na
riešenieprípadnýchsporovvýlučnevrozhodcovskomkonaní,atiežjejposkytnúťajjasnéazrozumiteľné

informácie o tom, čo tá - ktorá voľba znamená. Oprávnený takýto postup v konaní nepreukázal, pretože
uvedené informácie neobsahuje ani Dotazník k Dohode o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v
splátkach, a tak odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej
zmluvy, ktorá - ak mala byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie - mala byť výsledkom
slobodnej vôle oboch zmluvných strán s dostatočnými informáciami poskytnutými povinnej. Súd prvej

inštancie na základe listinných dôkazov urobil správny právny záver o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy,
ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť.9. V danom prípade súdny exekútor žiadal vydať poverenie na vykonanie exekúcie na podklade
exekučného titulu vydaného rozhodcovským súdom, ktorý pri neplatnej rozhodcovskej zmluve nemal
právomoc konať a rozhodovať spor účastníkov a ktorého rozhodnutie je tak nulitným aktom. Súd

prvej inštancie preto správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol a z toho dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne
potvrdil.

10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).