Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. júl 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoE/18/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210229422
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Maruščák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7210229422.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a členov senátu
JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Jany Dudíkovej v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený Advocate s.r.o., advokátskou
kanceláriou, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: Y. R., rod. Y., nar.
X.X.XXXX, bytom V. 2, F., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. Exekútorsky

úrad so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60, pod sp.zn: Ex 13966/2010 v konaní o vymoženie
476,98 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k.
48Er/3166/2010-15 zo dňa 9.9.2019 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie uznesením uvedeným v záhlaví exekúciu zastavil.

2. V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie
domáhal vymoženia svojej pohľadávky na základe exekučného titulu, ktorým je - rozhodcovský rozsudok
vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s.so sídlom

v Bratislave č.k. SR 05425/10 zo dňa 6.7.2010. Vykonaním exekúcie súd poveril súdneho exekútora dňa
29.11.2010. Súdny exekútor doručil súdu dňa 25.2.2016 doplnenie návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie v zmysle § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, ktoré doplnenie bolo súdnemu exekútorovi
doručené dňa 21.1.2016. Oprávnený v doplnení uviedol, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa
vlastného vzťahu s povinnou sú od počiatku výkonu exekúcie uvedené v časti odôvodnenia exekučného
titulu, na podklade ktorého je vykonávaná táto exekúcia a na podklade ktorého bol spísaný formou

zápisnice aj samotný návrh na vykonanie exekúcie. Tieto skutočnosti sa tak stali známe aj súdu,
ktorý vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Oprávnený uviedol, že dôkazy osvedčujúce skutočnosti
v zmysle § 39 ods. 4 Exekučného poriadku sú od podania návrhu na vykonanie exekúcie súčasťou
exekučného spisu, v minulosti boli súdom preskúmané, k zmene skutkového stavu a zmene obsahu
dôkazov nedošlo. Súd prvej inštancie citoval ustanovenia § 243h, §243f ods. 1,2,3,4,6,§ 39 ods.4,
§57 ods.1 písm.m) Exekučného poriadku; § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom

rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 40 ods. 1, § 45 ods.1,2 zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účinného v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy, § 25 ods.
1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov,
§ 2 písm. a),b), § 3 ods.2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákonač.71/1986Zb.oSlovenskejobchodnejinšpekciivzneníneskoršíchpredpisov,ďalejustanovenia
§ 39, § 52 ods.1,2,3,4, § 53 ods. 1,2,3,4 písm. f), ods.5, § 54 ods. 1,2 zákona č. 40/1964 Zb.

Občiansky zákonník (OZ) a skonštatoval, že je povinnosťou súdu preskúmať, či je alebo nie je daný
dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a exekúciu buďzastaviť alebo rozhodnúť o jej pokračovaní. Exekučný súd ex offo preskúmaval, či žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul sú v súlade so zákonom.
Exekučný titul skúmal z formálnej aj materiálnej stránky. Z formálnej stránky, či exekučný titul má

všetky náležitosti v zmysle § 34 zákona č. 244/2002 Z.z. a z materiálnej stránky, či exekučný titul má
splnené všetky hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu, a to napríklad jeho rozpor s právom, t.j.
dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi a podobne. Súd z obsahu spisu zistil, že exekučným titulom
je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., č.k.
SR 05425/10 zo dňa 6.7.2010. Ďalej zistil, že oprávnený s povinným uzavreli dňa 12.2.2009 Zmluvu o

úvere č. 9470001, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 450 Eur a povinný
sa zaviazal poskytnuté finančné prostriedky oprávnenému vrátiť zvýšené o príslušný poplatok vo výške
438 Eur, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 888 Eur v dvanástich mesačných splátkach po 74 Eur. Súčasťou
Zmluvu o úvere sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, kde v bode 17 oprávnený s povinným
uzavreli Dohodu o vyplnení zmenky, z ktorej vyplýva, že na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka
ako vystaviteľa zmenky voči veriteľovi ako remitentovi vystavil dlžník zmenku, v ktorej nie sú vyplnené

zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, ktoré údaje vyplní na zmenke remitent.
Bod 18 týchto Všeobecných podmienok upravuje riešenie sporov- rozhodcovskú doložku. Súdu bolo z
okolnosti uzatvárania zmluvy s ohľadom na povahu strán zmluvy zrejmé, že oprávnený pri uzatváraní
zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako fyzickou osobou
nepodnikateľom. Exekučný súd mal za preukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah

medzi účastníkmi je nutné okrem obchodných podmienok, na ktoré sa odôvodnenie rozsudku odvoláva,
aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú
kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán. Podľa exekučného
súdu bolo nepochybné, že v danom prípade bol poskytovateľom plnenia oprávnený, ktorý ho poskytol
v rámci svojho podnikania. Druhou zmluvnou stranou bola fyzická osoba nepodnikateľ, ktorá nemohla

ovplyvniť znenie predmetnej zmluvy. Takýto vzťah medzi účastníkmi, v ktorom na jednej strane vystupuje
podnikateľ ako dodávateľ poskytujúci predmet plnenia v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a
na druhej strane vystupuje ako odberateľ fyzická osoba, je v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch
nepochybne spotrebiteľským úverom. Súd prvej inštancie v odôvodnení poukázal aj na Smernicu Rady
93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ustanovenia ktorej sú výkladovým

pravidlom pre posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej podmienky. Keďže zmyslom, cieľom a
účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú
úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, preto aj vnútroštátny súd je povinný vykladať
predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený
predmetnou smernicou. Podľa stanoviska Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009

Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Györfi bod 40, spĺňa všetky podmienky nekalosti už len
dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd, v obvode
ktorého má dodávateľ sídlo, a teda nie všeobecný zákonný súd spotrebiteľa. Pričom v rozhodovanej veci
na základe dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky nielenže nerozhodoval
všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodcovský súd zvolený oprávneným. Rozhodcovská doložka je

upravená vo všeobecných podmienkach k zmluve, ktoré boli oprávneným vopred vyhotovené pre
všetkých spotrebiteľov uzatvárajúcich rovnaký typ zmluvy. Rozhodcovskú doložku spotrebiteľ osobitne
nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami zmluvy,
ovplyvniť jej obsah. Podpisom zmluvy povinný súčasne vyslovil súhlas so všeobecnými podmienkami
bez toho aby ich mohol meniť, či dopĺňať. Oprávnený mohol na základe tejto rozhodcovskej doložky

vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak
príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa proti nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste
svojho bydliska. Z uvedeného je zrejmé, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne.
Doložka, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, aj keď síce
spotrebiteľ má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto

doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu, je považovaná za neprijateľnú podmienku. Predmetná rozhodcovská doložka
v konečnom dôsledku zveruje výber súdu žalobcovi, pretože v prípade, že sa žalobca rozhodne
podať žalobu na rozhodcovský súd, možnosť voľby dlžníka- spotrebiteľa je len iluzórna a reálne mu
tento výber neumožňuje. Z podstaty zmluvy a právneho vzťahu ňou založeného totiž vyplýva, že

subjektom, na podnet ktorého začne konanie o zaplatenie dlžnej sumy, bude dodávateľ, a teda na
ňom bude aj voľba medzi všeobecným alebo rozhodcovským súdom. Na základe uvedených dôvodov
bola predmetná rozhodcovská doložka posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle § 53
ods. 1 OZ účinného v čase uzatvárania zmluvy, pretože spôsobila značnú nerovnováhu v právach apovinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. S poukazom na neplatnosť rozhodcovskej
doložky nemal rozhodcovský súd vôbec právomoc rozhodovať danú vec, preto predmetný rozhodcovský
rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, ale za nulitný právny akt. Súd pri zisťovaní,

či nejde o nekalú rozhodcovskú doložku skúma všetky dôležité skutočnosti, ktoré vyvolávajú hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa.
Pričom za také okolnosti možno považovať aj neprijateľné miesto rozhodcovského konania, ktoré
môže odradiť spotrebiteľa od uplatnenia jeho práv. V danom prípade je miesto rozhodcovského
konania Bratislava a povinný ako spotrebiteľ má trvalý pobyt prihlásený v Košiciach Vzhľadom na

tieto skutočnosti mal súd prvej inštancie za preukázané, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v bode
18. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru predstavuje neprijateľnú podmienku, ktorá spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Táto neprijateľná podmienka
jevzmysle§53ods.5 OZúčinnéhovčaseuzatváraniazmluvyabsolútneneplatná.Keďžerozhodcovská
doložka nebola platne dohodnutá, rozhodcovské konanie sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo
strany zmluvných strán. Rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní preto nemôže byť spôsobilým

exekučnýmtitulomnavykonanieexekúcie.Neprijateľnározhodcovskádoložkasapriečidobrýmmravom
a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuj dobrým mravom, v danej veci boli, splnené
podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.

3. O trovách konania súd prvej inštancie si vymienil rozhodnúť samostatným uznesením.

4. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň žiadal úhradu trov konania, ktoré mu
vznikli, vrátane trov odvolacieho konania.

5. Oprávnený odvolanie odôvodnil tým, že odmieta posudzovanie povinného ako spotrebiteľa. Poukázal
na skutočnosť, že dňa 12.2.2009 uzavrel s povinným zmluvu o úvere č. 9470001, na základe ktorej
bol povinnému poskytnutý úver na účel zamestnania. Využitie poskytnutých peňažných prostriedkov
na uvedený účel, povinný v zmluve uviedol a aj osobitne podpísal vyhlásenie. Skutočnosť, na čo
konkrétne povinný poskytnutý úver využije, oprávnený neskúma, nakoľko je to pre neho už nepodstatná

informácia. Podľa oprávneného je potrebné akceptovať dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s
povinným vstupoval. Pričom táto argumentácia je v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora v
oblasti práva na ochranu spotrebiteľa. Povinný ako dlžník navyše nemá zo žiadneho zákona informačnú
povinnosť voči veriteľovi, aby preukazoval skutočné použitie finančných prostriedkov. Ak dodávateľ
koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že

mala postavenie spotrebiteľa. Zmluvné vzťahy uzatvárané medzi dodávateľom a fyzickou osobou
nepodnikateľom, spĺňajú požiadavku spotrebiteľského právneho vzťahu. Pokiaľ je ale predmetom tohto
vzťahu účelovo poskytnutý úver a túto účelovosť žiadny z účastníkov vzťahu nespochybnil, potom
vzhľadom na ust. § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch nejde o spotrebiteľský úver a na tieto
zmluvné vzťahy nemožno citovaný právny predpis aplikovať. Úvery poskytnuté na účel zamestnania,

povolania, podnikania nemajú povahu spotrebiteľského úveru a ochrana spotrebiteľa o obmedzení a
neskôr úplnom vylúčení zabezpečenia úveru zmenkou sa na tieto úvery (druhy zmlúv) nevzťahuje
(obdobne NS SR 5Cdo 415/2012). Oprávnený tak zastával názor, že súd prvej inštancie postupoval
nesprávne, keď aplikoval § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a exekúciu zastavil.

6. Povinný, ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle

§ 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

8. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

9. Podľa § 243h zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ak tento zákon
v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia
podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. V posudzovanom prípade exekučné konanie začalo dňa
6.9.2010, kedy bol spísaný návrh na vykonanie exekúcie.10. Podľa § 9a zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom
do 31.03.2017 (ďalej len Exekučný poriadok), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona

sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

11. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 CSP veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

12. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že oprávnený a povinná uzavreli dňa 12.2.2009 Zmluvu o úvere
č. 9470001, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver, ktorý sa povinná zaviazala vrátiť.
Exekučným titulom v tomto konaní je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti
Slovenská rozhodcovská a.s., zo dňa 6.7.2010, sp. zn. SR 05425/10, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
26.7.2010 a vykonateľnosť dňa 29.7.2010. Oprávnený a povinná zabezpečili zmluvu o úvere zmenkou

vystavenou dňa 12.2.2009. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi vydané dňa
29.11.2010.

13. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, zákonodarca stanovil oprávnenému v zmysle § 243f ods. 1
Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých

sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa §
39ods.4Exekučnéhoporiadkupovinnosť,podľaktorejjeoprávnenýpovinnýdoplniťnávrhnavykonanie
exekúcie. S poukazom na § 243f Exekučného poriadku oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie
v lehote 30-tich dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z..

14. Na podklade označených skutočností a dôkazov oprávneným súdu vznikla povinnosť preskúmať,
či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Súd
prvej inštancie zistil, že v rozhodcovskom konaní sa uplatňoval nárok zo zmenky, ktorý vznikol
zo spotrebiteľskej zmluvy. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť bolo potrebné skúmať (ne)existenciu
neprijateľných zmluvných podmienok.

15. V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádzala v čl. 18 Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, ktoré boli súčasťou zmluvy o úvere. Túto rozhodcovskú doložku súd prvej inštancie
vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, na ktorú nebolo prihliadnuté v rozhodcovskom konaní
(inak by totiž toto rozhodcovské konanie neprebehlo a nebol by vydaný exekučný titul) a dospel k záveru,

že rozhodcovská doložka je neplatná a exekučný titul (rozhodcovský rozsudok) vydaný na základe
neplatnej doložky je vydaný v rozpore so zákonom.

16. Občiansky zákonník v znení účinnom do 31.12.2009, v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) za
neprijateľné označil dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,

aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto dojednanie spôsobuje
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. V zmysle § 53 ods. 5 Obč. zák. je takáto
neprijateľná podmienka absolútne neplatná. Táto nerovnováha je zrejmá aj v prejednávanej veci,
kde rozhodcovská doložka znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym
súdom, ak ho dodávateľ vyvolá ako prvý. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka

nie je o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré
zakladá, a teda, či zmluva nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Odvolací súd má v danom prípade
zato, že predmetnú doložku je nutné posúdiť ako neplatnú, nakoľko praktickým dôsledkom takto
formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnej, je fakticky odopretá
možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Pre povinnú to znamená povinnosť podrobiť sa

rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a
na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť, čím je spôsobená značná nerovnováha v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

17. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní,

znemožnila voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte
pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.18. Za takejto situácie bolo preukázané splnenie podmienok stanovených v hypotéze ustanovenia § 57
ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie.

19. K uvedenému odvolací súd navyše uvádza, že práve za účelom zvýšenia ochrany spotrebiteľa
v exekučných konaniach prebiehajúcich na podklade exekučného titulu vydaného v konaní, v ktorom
nebola účastníkovi poskytnutá primeraná ochrana ako spotrebiteľovi, upravila sa (novelou č. 438/2015
Z. z.) nová možnosť súdu odmietnuť vydať poverenie (§ 44 ods. 2 štvrtej vety Exekučného poriadku) a
v už prebiehajúcich exekučných konaniach (po udelení poverenia) exekúciu zastaviť.

20. Odvolací súd zároveň dodáva, že rozhodcovská doložka je okrem vyššie uvedených dôvodov
neplatná aj pre nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy podľa § 4 ods. 2 zákona o
rozhodcovskom konaní. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, v ktorých v bode 18 je obsiahnutá
rozhodcovská doložka, neboli totiž podpísané zmluvnými stranami, preto rozhodcovskú doložku v
nich uvedenú nie je možné posúdiť ako platne dohodnutú. Za tejto situácie rozhodcovský súd nemal

právomoc vec prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011).

21. Pokiaľ oprávnený v podanom odvolaní namietal posúdenie právneho vzťahu medzi oprávneným
a povinnou založenom Zmluvou o úvere zo dňa 12.2.2009 ako vzťahu spotrebiteľského, odvolací súd

uvádza, že v súlade s § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. V preskúmavanej veci sa nepochybne jedná o spotrebiteľský vzťah, a to vzhľadom na
zákonnékritériáobsiahnutév§52anasl.Občianskehozákonníka.Občianskyzákonníktotižspotrebiteľa
definuje tak, že spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná

v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Veriteľ je tým účastníkom
konania, ktorý musí preukazovať, na aký účel poskytol povinnej úver. Toto oprávnený ako veriteľ v
konaní nepreukázal. Len tá skutočnosť, že v zmluve je uvedený ako účel poskytnutia úveru povinnej -
zamestnanie (uvedením krížika v príslušnej kolónke) bez ďalšieho ešte neznamená, že úver bol povinnej
poskytnutý na účely zamestnania. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie,

že zmluva o úvere zo dňa 12.2.2009 je spotrebiteľskou zmluvou.

22. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého
uznesenia, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP) odvolací súd napadnuté uznesenie
ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnej preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie

je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,
ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).