Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. máj 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/32/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217200855
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4217200855.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek
senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI
Slovensko,s.r.o.,sosídlomPajštúnska5,85102Bratislava,IČO:35724803,právnezastúpenýTOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnej: U. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. A. E., o vymoženie sumy 21,37 eura a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného

proti uzneseniu Okresného súdu Komárno, č. k. 6Er/40/2017-57 zo dňa 30.augusta 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami
§ 44 ods. 2, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok), § 39, § 53 ods. 1,2,3,5, § 54 ods. 1,2, § 879j zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka, § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ako aj
skutočnosťamizistenýmizobsahuspisunazákladečohodospelkzáveru,žežiadosťsúdnehoexekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je treba zamietnuť.

2.Spísanímnávrhunavykonanieexekúcievoformezápisnicepredsúdnymexekútoromdňa01.12.2016

oprávnený žiadal, aby súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie v neprospech povinnej a
vymožením pohľadávky s prísl., trov konania a trov exekúcie, pričom exekučným titulom v tomto konaní
bol rozhodcovský rozsudok sp. zn. SRSAspA 02495/16, ktorý vydal dňa 11.05.2016 Stály rozhodcovský
súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, Bratislava.

3. Súd najskôr preskúmal exekučný titul z formálnej ako aj materiálnej stránky. Z formálnej stránky

skúmal, či exekučný titul v tomto prípade rozhodcovský rozsudok, má všetky formálne náležitosti, ktoré
vyžaduje § 34 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK) a z materiálnej
stránky, či exekučný titul, v tomto prípade rozhodcovský rozsudok, má splnené všetky hmotnoprávne
predpoklady exekučného titulu. Predpokladom pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a následné
vydanie upovedomenia o začatí exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia, pričom sa musí
jednať o rozhodnutie vykonateľné po materiálnej aj formálnej stránke.

4. Súd prvej inštancie preskúmal zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 1034812 zo dňa
03.10.2008 uzatvorenú medzi právnym predchodcom oprávneného, spoločnosťou Tatra banka, a. s.,
so sídlom Hodžovo námestie 3, Bratislava, IČO: 00 686 930 a povinnou, ako aj dohodu o uznaní
záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach (ďalej len „dohoda o uznaní záväzku“) zo dňa 10.02.2014,
ako aj rozhodcovskú zmluvu zo dňa 10.02.2014 uzavretú medzi oprávneným a povinnou a zistil,

že uvedenou zmluvou a dohodou sa založil záväzkovo - právny vzťah medzi oprávneným (resp.
právnym predchodcom oprávneného) ako dodávateľom, ktorý pri jej uzatváraní konal v rámci svojejpodnikateľskej činnosti a povinnou ako spotrebiteľom. Zároveň mal za preukázané, že rozhodcovská
zmluva bola uzatvorená dňa 10.02.2014, t.j. v rovnaký deň ako oprávnený s povinnou uzavreli dohodu
o uznaní záväzku. Mal za nepochybné, že dohoda o uznaní záväzku je formulárový dokument, ktorého

cieľom bolo dosiahnutie uznania záväzku, ako aj dosiahnutie súhlasu s rozhodcovskou zmluvou.
Rovnako aj rozhodcovská zmluva bola uzavretá vo formulárovej podobe, jej obsah tak povinná nemohla
ovplyvniť, pretože celý obsah zmluvy bol už predtlačený a dopĺňali sa len osobné údaje. Skonštatoval, že
oprávnený v zmysle tejto zmluvy mohol vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu a spotrebiteľ
(povinná) tak stratil právo brániť sa na všeobecnom súde. Súd vyjadril názor, že ak má byť rozhodcovská

zmluva uzavretá so spotrebiteľom právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť
výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby
medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Poukázal na to, že
z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie príslušný zamestnanec oprávneného s odbornou
starostlivosťou najprv poučil povinnú a nechal jej priestor na rozhodnutie a voľbu. Predtlačené poučenie
oprávneného v rozhodcovskej zmluve o rozhodcovskom konaní súd nepovažoval za kvalifikované

vysvetlenie vážnych dôsledkov takéhoto konania. Súd prvej inštancie zdôraznil, že kvalifikačným
kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné
podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad. Poukázal
na to, že rozhodcovská zmluva umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania nenapĺňa
záujem na ochrane spotrebiteľa, prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto zmluvy

odporuje dobrým mravom. V tejto súvislosti uviedol, že akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na
základe rozhodcovskej zmluvy, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s
dobrými mravmi vyplývajúcimi z ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že z hľadiska
ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou zmluvou a voľbou dodávateľa, ktorý
spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti ako najvhodnejší spôsob rozhodovania sporu. Spotrebiteľ

sa zároveň podpisom rozhodcovskej zmluvy reálne vopred vzdal práva na účinnú procesnú obranu
pred všeobecným súdom. Zastal názor, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je
ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, na ktorej sa zakladá právomoc
rozhodcovského súdu nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Ak je rozhodcovská
zmluva neplatná, rozhodcovský rozsudok nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom. Materiálna

nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku predstavuje neodstrániteľnú prekážku brániacu vykonaniu
exekúcie, preto súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého uznesenia.

5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie právny zástupca oprávneného, ktorý
žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal

nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na to, že oprávnený pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy
s povinnou postupoval prísne podľa právnymi predpismi vymedzených pravidiel, ako aj v súlade
s rozhodovacou činnosťou exekučných súdov. Uviedol, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
súdu absentuje zdôvodnenie, prečo skutočnosť, že rozhodcovská zmluva je formulárový dokument,
je pre súd neprijateľná, pričom záver súdu považoval za absurdný. Bránil sa, že rozhodcovská

zmluva bola uzatvorená na samostatnom dokumente, povinná rozhodcovskú zmluvu podpísala sama
a dobrovoľne, pričom jej podpisom nebolo nijako podmienené poskytnutie úveru. Zdôraznil, že
spotrebiteľ ju mohol odmietnuť, čím by zároveň neodmietol žiadne iné zmluvné ustanovenia, keďže
sa v danej rozhodcovskej zmluve nenachádzali. Zároveň uviedol, že na vyjadrenie, že „spotrebiteľ
sa zároveň podpisom rozhodcovskej zmluvy reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu

pred všeobecným súdom“ nemal súd žiaden skutkový ani právny základ. Záverom vyjadril názor, že
rozhodnutie exekučného súdu je arbitrárne bez akéhokoľvek racionálneho odôvodnenia a že oprávnený
splnil všetky zákonné náležitosti.

6.KrajskýsúdvNitreakosúdodvolací(§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku,ďalej

len „CSP“) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie
súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

7.Exekučnýporiadokbolsúčinnosťouod1.júla2016vustanoveniach§9aa§9bnovelizovanýzákonom
č. 125/2016 Z.z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného

mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

8. Podľa § 9a ods. 1, 2, 3, 4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto
zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilnéhosporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch
procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní
podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá

ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na
odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a
konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

10.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že v prejednávanej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie
exekúciezodňa01.12.2016,spísanýmpredsúdnymexekútoromvoformezápisnicedomáhalvykonania
exekúcie voči povinnej na vymoženie 21,37 eura s prísl.. Exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok
sp. zn. SRSAspA 02495/16, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.10.2016 a vykonateľnosť dňa
27.10.2016. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu prvej inštancie

dňa 23.01.2017, ktorý o žiadosti rozhodol napadnutým uznesením.

12. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto
s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody

opakoval.

13. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané oprávneným
v podanom odvolaní, odvolací súd uvádza, že zmluva č. 1034812 zo dňa 03.10.2008 uzatvorená
medzi predchodcom oprávneného a povinnou je spotrebiteľskou zmluvou, uzatvorenou štandardným

formulárovým systémom. V ustanovení § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka je stanovené, že
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Zo zmluvy je zrejmé, že veriteľ, v tomto spore oprávnený, je osoba, ktorá pri uzatváraní
predmetnej zmluvy konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a dlžník, v tomto spore povinná, je
osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy vystupovala v pozícii spotrebiteľa.

14. V tejto súvislosti odvolací súd dodal, že v danej právnej veci si rozhodcovský súd odvodil svoju
právomoc na rozhodnutie sporu medzi účastníkmi na základe rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi
oprávneným a povinnou dňa 10.02.2014. S poukazom na uznesenie NS SR sp.zn. 3Cdo 122/2011
vyplýva, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok

rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

15. Odvolací súd poukázal na článok 3. predloženej rozhodcovskej zmluvy, z ktorého vyplynulo, že
všetky spory, ktoré vzniknú z dohody o uznaní záväzku, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo

zrušenie budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu
na Stálom rozhodcovskom súde; b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana
dohody podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/14963 Zb. Občiansky
súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o
rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 3.1. článku zmluvy

na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej
zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná
žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými
predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

16. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že takto formulovaná rozhodcovská
zmluva,spôsobujeznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachstrán,atovneprospechspotrebiteľa.
Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že vzhľadom na podstatu plnenia oprávneného
(veriteľa - dodávateľa), je viac ako pravdepodobné, že subjektom, ktorý bude uplatňovať svoje nárokypred povolaným orgánom, bude práve oprávnený a povolaným orgánom pre možné efektívnejšie
dovolanie sa svojho nároku bude rozhodcovský orgán podľa výberu určeného subjektu. Odvolací súd
sa stotožnil s názorom prvoinštančného súdu, v zmysle ktorého predmetná rozhodcovská zmluva v

bode 3.2 obsahuje neprijateľné dojednanie z dôvodu, že vylučuje právo zmluvnej strany podať žalobu
na všeobecný súd po tom, čo jedna zo zmluvných strán podá žalobu na Stály rozhodcovský súd.
Odvolací súd poukázal aj na to, že z rozhodcovskej zmluvy vôbec jasne nevyplýva, v akom rozsahu a
akou osobou bol spotrebiteľ (povinná) poučená adekvátne o následkoch uzavretia tejto rozhodcovskej
zmluvy. Predtlačené poučenie oprávneného v rozhodcovskej zmluve o rozhodcovskom konaní odvolací

súd nepovažoval za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov takéhoto konania. Aj podľa názoru
odvolacieho súdu možnosť výberu spôsobu riešenia sporu povinnou uvedená v rozhodcovskej zmluve
je len zdanlivá a v prevažnej časti sporov zo spotrebiteľských zmlúv je možnosť výberu na strane
žalobcu - veriteľa, pričom dlžník ako spotrebiteľ v zásade žalobu nepodáva. Spotrebiteľ nemá žiadnu
možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, čo považuje súd za nekalé dojednanie o možnosti riešenia
sporov. Odvolací súd duplicitne zdôraznil, že o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku nejde,

ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad.
Dojednanie takejto zmluvy v spotrebiteľskom právnom vzťahu je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v
zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

17. Podľa názoru odvolacieho súdu predmetný exekučný titul je v rozpore so zákonom, keďže celý
postup od rozhodcovskej zmluvy až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia práv dodávateľa,
ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie
zo zmluvy. Odvolací súd výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej zmluvy
považoval za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, nakoľko súdny

exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú zmluvu) ani nemal byť vydaný, pričom rozhodcovský súd nemal
ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Súd prvej inštancie preto správne zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako celok.

18. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).