Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Anna Pikulová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 60Cb/30/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118206956
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Pikulová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2021:6118206956.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Pikulovou v právnej veci žalobcu

Jozef Stopka - Autodoprava, s.r.o., so sídlom v Turzovke, Predmier 394, IČO: 36 420 026, zastúpeného
Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s.r.o., so sídlom v Čadci, Potočná 2835/1 A, IČO:
36 866 849 proti žalovanému BVD s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Partizánska cesta 3501/71, IČO:
46 785 361, zastúpenému SUCHÝ & PARTNERS s. r. o., so sídlom v Banskej Bystrici, Horná 13, IČO:
52 826 791, o zaplatenie 1.042,52 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.042,52 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 1.042,52 Eur od 01. 12. 2017 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených

s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1) Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaným návrhom na vydanie platobného
rozkazu doručeným tunajšiemu súdu v upomínacom konaní dňa 10. 01. 2018 (na č. l. 2 - 4 p. v.) domáhal
voči žalovanému zaplatenia sumy 1.042,52 Eur s príslušenstvom.

2) Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 19. 01. 2018 platobný rozkaz sp.

zn. 26Up/37/2018, proti ktorému podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej
lehote odpor (na č. l. 25 - 26 p. v.).

3) Vzhľadom na to, že žalobca podal návrh na pokračovanie v konaní na príslušnom súde v zmysle
ustanovenia§14ods.3zákonač.307/2016Z.z.oupomínacomkonaníaodoplneníniektorýchzákonov,
vec bola dňa 13. 03. 2018 postúpená tunajšiemu súdu na jej prejednanie podľa zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba ako „CSP“) a bola jej pridelená spisová značka 60Cb/30/2018.

4) Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu, právneho zástupcu
žalobcu, právneho zástupcu žalovaného, svedkyne Mgr. Petry Beňuškovej a po oboznámení sa s
obsahom súdneho spisu zistil tento skutkový stav:

5) Podľa tvrdenia právneho zástupcu žalobcu v žalobe (na č. l. 2 - 4 p. v.), medzi žalobcom a žalovaným
vznikol záväzkový vzťah v zmysle § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka tak, že žalovaný si objednávkou

č. 20170149 zo dňa 01. 08. 2017 objednal u žalobcu nakládku kameniva v lome I. A.. Následne po
uskutočnení všetkých prepráv vystavil žalobca žalovanému dňa 14. 11. 2017 faktúru č. 1020170058
na sumu 1.042,52 Eur s DPH. Citovaná faktúra sa stala splatnou dňa 30. 11. 2017. Žalobca odoslal
prostredníctvom advokátskej kancelárie predžalobnú výzvu zo dňa 07. 12. 2017 a následne dňa 31.12. 2017 odoslal žalovanému upomienku č. 20170008. Žalovaný však i napriek tejto výzve predmetnú
sumu ku dňu podania žaloby na súd neuhradil. Aj napriek tomu, že žalobca objednané prepravy pre
žalovaného skutočne vykonal, žalovaný si svoj splatný záväzok nesplnil a žalobcovi neostalo nič iné ako

saobrátiťsosvojimnárokomnasúd.Navrholpreto,abysúdzaviazalžalovanéhozaplatiťžalobcovidlžnú
sumu 1.042,52 Eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.042,52 Eur
od 01. 12. 2017 do zaplatenia, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
vo výške 40,- Eur a trovy súdneho konania. Úrok z omeškania si žalobca uplatnil podľa § 369 ods. 1 a 2
Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. a paušálnu náhradu

nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s
§ 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z.

6) Na preukázanie svojich tvrdení pripojil žalobca k žalobe tieto listinné dôkazy: Objednávku č. 20170149
zo dňa 01. 08. 2017, Faktúru č. 1020170058 vystavenú dňa 14. 11. 2017, Súpis vykonaných prác za
mesiac október 2017, Predžalobnú výzvu zo dňa 07. 12. 2017 a Upomienku č. 20170008 zo dňa 31. 12.

2017. Tieto listinné dôkazy sa nachádzajú na č. l. 6 - 9 p. v.

7) Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v podanom odpore proti platobnému rozkazu
(na č. l. 25 - 26 p. v.) mal za to, že nárok žalobcu je nedôvodný z dôvodu, že právny nárok na vystavenie
faktúry žalobcovi doposiaľ nevznikol. Uviedol pritom, že z Objednávky č. 20170149 podpísanej

žalobcom a žalovaným jednoznačne vyplýva, že prevádzkovateľ (v tomto prípade žalobca) podpisom
tejto objednávky vyslovuje úplný súhlas so Všeobecnými obchodnými podmienkami objednávateľa
(žalovaného), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto objednávky. Žalobca sa podpisom tejto objednávky
zároveň zaviazal, že sa so Všeobecnými obchodnými podmienkami žalovaného (ďalej len „VOP“)
riadne oboznámil, porozumel im a súhlasí s nimi, resp. nemá voči nim žiadne výhrady. V zmysle

tohto ustanovenia dohodnutého medzi žalobcom a žalovaným, sa žalobca zaviazal plniť v súlade
so zákonom, dobrými mravmi a týmito obchodnými podmienkami. Ďalej podľa tvrdenia žalovaného v
odpore, nakoľko žalovaný nemá doposiaľ preukázané, že služby v zmysle objednávky vykonal a tým
splnil žalobca, žalovaný žalobcovi faktúru č. 1020170058 neuhradil. VOP v čl. 5
obsahujú úpravu (s ktorou žalobca súhlasil) týkajúcu sa dodacích listov, na základe ktorých je možné

vystaviť faktúru; tieto podmienky sú nevyhnutným predpokladom na vystavenie faktúry, jej uznanie
a taktiež jej následnú úhradu. Podľa bodu 5.1 VOP: „Prevádzkovateľ je povinný preberať pri každej
dodávke potvrdený vážny dodací list z lomu a potvrdzovať si ho na mieste plnenia u určenej osoby
ako potvrdenie o dodaní tovaru na miesto plnenia. Potvrdené vážne dodacie listy je Prevádzkovateľ
povinný odovzdávať Objednávateľovi jedenkrát týždenne, najneskôr v stredu, ak sa s Objednávateľom

nedohodli inak. Kópiu dodacích listov Prevádzkovateľ prikladá k faktúre pre Objednávateľa. V prípade
omeškania odovzdania dodacích listov zo strany Prevádzkovateľa, resp. chýbajúcich dodacích listov sa
predlžuje doba splatnosti faktúr Prevádzkovateľa o každý deň omeškania“. Podľa tvrdenia žalovaného,
vážne listy nikdy neboli súčasťou faktúry, ktorú žiada žalobca uhradiť a nie sú ani súčasťou žaloby.
Žalobca si preto svoju zmluvnú povinnosť vyplývajúcu z VOP nesplnil a žalovaný má za to, že splatnosť

faktúry, ktorej zaplatenia sa žalobca domáha, nikdy nenastala. Okrem toho, bol žalobca v súlade s
bodom 5.2 VOP taktiež povinný prebrať si od zástupcu objednávateľa (žalovaného) tlačivá „Záznam
o výkone vozidla“, a to riadne vyplnené dať podpísať oprávnenej osobe; kópiu riadne vyplneného a
podpísaného tlačiva prikladať ako prílohu k faktúre. Z dôkazov predložených žalobcom je zrejmé, že tieto
záznamy o výkone vozidla nemá, nakoľko nie je vôbec zrejmé, či tieto práce vykonal. Podľa bodu 5.3

VOP: „Prevádzkovateľ je povinný pripojiť k faktúre listinu označenú ako Súpis výkonov za fakturované
obdobie, ktorá bude opatrená originál podpisom a pečiatkou prevádzkovateľa a súčasne aj fotokópiu
objednávky“. Anitútolistinufaktúravystavenážalobcomneobsahovala.Nazákladetýchtoskutočnostíje
podľatvrdeniažalovanéhozrejmé,žefaktúrabolavystavenásvojvoľne,bezprávnehonárokuavrozpore
s povinnosťami žalobcu, ktoré boli dohodnuté medzi ním a žalovaným. Preto žalovaný žalobcov nárok

na vyplatenie faktúry č. 1020170058 neuznáva a neuznáva ani jeho právo na zaplatenie príslušenstva
priznaného mu výrokom platobného rozkazu. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a
priznať žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.

8) Na preukázanie svojich tvrdení pripojil žalovaný k odporu Všeobecné obchodné podmienky

spoločnosti BVD s.r.o. platné a účinné od 01. 01. 2017 (na č. l. 27 - 28 p. v.).

9) Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu (na č. l. 42 p. v.) považoval obranu žalovaného za účelovú,
keďže na základe e-mailovej komunikácie medzi stranami sporu je zrejmé, že žalovaný uznal svojzáväzok tým, že potvrdil reálne vykonanie prepráv žalobcom za mesiac október 2017. Uviedol tiež, že
po vykonaní prepravy vystavil žalovanému riadnu faktúru, ktorú spolu s prílohami zaslal žalovanému
a žalovaný doručené faktúry nikdy nespochybnil. Napriek výzvam žalobcu, žalovaný svoj záväzok

neuhradil a na výzvy žalobcu nereagoval. Žalobca tiež poukázal na žalovaným predložené VOP,
konkrétne na bod 10.2 druhý odsek, podľa ktorého: „Prevádzkovateľ je povinný vystaviť faktúru v súlade
s právnymi predpismi, je povinný označiť číslo objednávky. V prípade, ak vystavená faktúra nespĺňa
zákonné náležitosti, prílohy a iné zmluvné náležitosti, je objednávateľ oprávnený ju vrátiť bez úhrady
fakturovanej sumy. Od doručenia opravenej faktúry začína plynúť nová lehota splatnosti“. Skutočnosť,

že faktúra žalobcu nebola zo strany žalovaného vrátená na prepracovanie a jej obsah nebol nikdy
žalovaným spochybnený, musí viesť k logickému záveru, že bola vystavená riadne, bez akýchkoľvek
nedostatkov a bola žalovaným v plnej miere akceptovaná. K rovnakému záveru musí rovnako smerovať
i následné správanie sa žalovaného, ktorý na upomienku, či predžalobnú výzvu nijako nereagoval.
Žalobca má teda za to, že žalovaný produkuje účelové a tendenčné tvrdenia v snahe oddialiť povinnosť
splniť si svoj záväzok.

10) Na preukázanie svojich tvrdení pripojil žalobca k písomnému vyjadreniu k odporu listinné dôkazy, a
to: Objednávku č. 20170149 zo dňa 01. 08. 2017, Faktúru č. 1020170058 zo dňa 14. 11. 2017 a E-mail
medzi stranami sporu zo dňa 14. 11. a 15. 11. 2017 vrátane prílohy k e-mailu - Súpis vykonaných prác
za mesiac október 2017 (na č. l. 43 - 44 p. v.).

11) Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zo dňa 19. 04. 2018 (na č. l. 58 - 59 p. v.) tvrdil,
že žalobcom predložená e-mailová komunikácia žiadnym spôsobom nepreukazuje uznanie žalovaného,
žebyžalobcavykonalprepravyvdohodnutomrozsahuazacenu,ktorúsižalobcanáslednevyfakturoval.
Podľa jeho tvrdenia, žalobca žiadnu zo svojich faktúr, ktoré vystavil žalovanému, nedoložil dokladmi,
ktoré VOP výslovne vyžadujú; doposiaľ nedoložil dodacie listy, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť faktúry;

z uvedeného teda vyplýva, že nakoľko tieto predložené neboli, splatnosť faktúry nenastala, t.j. žalovaný
sa s platením faktúry nedostal do omeškania. Okrem toho, žalobca doposiaľ nepredložil ani kópiu
tlačiva „Záznam o výkone vozidla“, ktorá by taktiež mala tvoriť prílohu faktúry. Z dôvodu žalobcom
nepredložených dokumentov, mal žalovaný za to, že jeho nárok je nedôvodný a povinnosť žalovaného
uhradiť nenastala, t.j. porušenie vzájomného vzťahu nenastalo na strane žalovaného, ale práve na

strane žalobcu.

12) Právny zástupca žalobcu trval v konaní pred súdom na podanej žalobe v celom rozsahu. V priebehu
súdneho konania produkoval ďalšie listinné dôkazy, ktorými preukazoval, aká bola medzi stranami
zaužívaná obchodná prax. Predložil do súdneho spisu: Faktúru č. 1020170010 splatnú

dňa 13. 04. 2017 v sume 5.700,- Eur, Objednávku č. 20170078 zo dňa 20. 03. 2017, E-mail žalovaného
zo dňa 06. 04. 2017, ktorým zaslal žalobcovi súpis k fakturácii za mesiac marec 2017 a Výpis z účtu
o úhrade dlžnej sumy žalovaným; Faktúru č. 1020170013 splatnú dňa 15. 05. 2017 v sume
7.794,96 Eur, Objednávku č. 20170079 zo dňa 07. 04. 2017, E-mail žalovaného zo dňa 03. 05. 2017,
ktorým zaslal žalobcovi súpis k fakturácii za mesiac apríl 2017 a Výpis z účtu o úhrade dlžnej sumy

žalovaným; Faktúru č. 1020170024 splatnú dňa 28. 07. 2017 v sume 4.608,83 Eur, Objednávku
č. 20170134 zo dňa 01. 06. 2017, E-mail žalovaného zo dňa 27. 07. 2017, ktorým zaslal žalobcovi
súpis k fakturácii za mesiac júl 2017 vrátane poznámky „prosím priložiť k faktúre potvrdený súpis aj
objednávku(netrebastazky)“aVýpiszúčtuoúhradedlžnejsumyžalovaným;Faktúru č.1020170029
splatnú dňa 14. 09. 2017 v sume 902,63 Eur, Objednávku č. 20170149 zo dňa 01. 08. 2017, E-mail

žalovaného zo dňa 15. 08. 2017, ktorým zaslal žalobcovi súpis k fakturácii za mesiac august 2017 a
Výpis z účtu o úhrade dlžnej sumy žalovaným (tieto listinné dôkazy sa nachádzajú vo Veľkej prílohovej
obálke, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto súdneho spisu). Právny zástupca žalobcu tiež tvrdil,
že zamestnankyňa žalovaného mala vedomosť o záznamoch o výkone vozidla, nakoľko vystavovala
každý mesiac k jednotlivým faktúram súpisy, na podklade ktorých žalobca vystavoval faktúry. Zároveň

poukázalajnaposlednúfaktúruvystavenúžalobcomč.1020170029splatnúdňa14.09.2017,ktorábola
vystavená na základe Objednávky č. 20170149 zo dňa 01. 08. 2017, ktorú žalovaný v celom rozsahu
uhradil, pričom na podklade tejto istej objednávky si žalobca uplatňuje nárok v tomto súdnom konaní a
žalovaný ho odmieta uhradiť. Ku skutočnostiam zaužívanej obchodnej praxe navrhol výsluch samotného
konateľa žalobcu, ako aj konateľa žalovaného (ako strán sporu) a svedkyne B.. M. S., v tom čase

zamestnankyne žalovaného.

13) Štatutárny zástupca žalobcu v konaní pred súdom tvrdil, že fakturáciu v záväzkovom vzťahu so
žalovaným vždy odkomunikoval so zamestnankyňou žalovaného p. S., ktorá odkontrolovala aj stazkyžalobcu a následne odoslala žalobcovi súpisy za príslušné mesiace a na základe toho potom žalobca
vystavoval faktúry. Takto sa to robilo stále. Žalovaný faktúry najskôr uhrádzal, neskôr však prestal
uhrádzaťapohrozbežalobcuodchodomzostavby,konateľžalovanéhoprisľúbilžalobcoviúhradufaktúr.

Štatutárny zástupca žalobcu tiež uviedol, že tlačivá „Záznamy o výkone vozidla“, ktoré mal predkladať
žalovaný, nikdy počas záväzkového vzťahu nepoužíval, po ústnej dohode s konateľom žalovaného a
jeho zamestnancom používal výhradne svoje záznamy a do fakturácie budú dávať len vážne lístky. So
VOP bol oboznámený, avšak tieto sa do úvahy nebrali, žalovaný to od neho nevyžadoval a ani ho počas
trvania záväzkového vzťah na nejaké porušenie VOP neupozornil. Zdôraznil, že medzi ním a konateľom

žalovaného existovala ústna dohoda, podľa ktorej aj postupovali.

14) Právny zástupca žalovaného zotrval v konaní pred súdom na svojom tvrdení, že žalobca doposiaľ
riadne nepreukázal splnenie služby v zmysle objednávky, ako aj VOP a preto navrhol žalobu v
celom rozsahu zamietnuť. Poukázal tiež na rozsudok tunajšieho súdu č. k. 62Cb/72/2018-130 zo
dňa 08. 04. 2019, ktorým bolo už rozhodnuté obdobné konanie a súd žalobu zamietol. V spojení s

uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolacieho č. k. 41Cob/106/2019-201 zo dňa
29. 01. 2020, ktorý odvolanie žalobcu odmietol, citované rozhodnutie súdu prvej inštancie nadobudlo
právoplatnosť (tieto listinné dôkazy sa nachádzajú vo VPO). K zaužívanej obvyklej zvyklosti právny
zástupca žalovaného uviedol, že na obchodné zvyklosti možno prihliadať len vtedy, ak sa týkajú práv
alebo povinností, ktoré nie sú upravené v zákone a nie sú medzi zmluvnými stranami upravené ani

v zmluve. V danom prípade medzi stranami sporu boli v rámci VOP dojednané konkrétne povinnosti
žalobcu súvisiace so spôsobom vystavovania faktúr a predkladania potrebných dokladov k faktúram
- konkrétne bolo potrebné doložiť aj vážny dodací list - a taktiež bol žalobca povinný prevziať si od
žalovaného tlačivo „Záznam o výkone vozidla“ a riadne vyplnené tlačivo si dať potvrdiť zástupcom
žalovaného. Vzhľadom na uvedené skutočnosti potom právny zástupca žalovaného navrhol žalobu v

celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.

15) Svedkyňa B.. M. S., ktorá v rozhodnom období pracovala u žalovaného ako administratívny
pracovník, vo svojej výpovedi pred súdom potvrdila, že počas trvania záväzkového vzťahu komunikovala
so žalobcom ohľadom podkladov k fakturácii, ale aj ohľadom iných skutočností, keď bolo za potreby, keď

niečo chýbalo alebo keď sa niečo riešilo. Potvrdila tiež, že vystavovala súpis k fakturácii, a to na základe
podkladov z váhy, ktorá bola v lome; vážne lístky mala k dispozícii z váhy ako takej, tiež od vedúcich
žalovaného, ktorí to tam mali na starosti a aj z niektorých faktúr od subdodávateľov. K podkladom k
fakturácii zo strany žalobcu sa vyjadrila v tom smere, že tam mala byť objednávka, nejaké váženky a
súpis, ktorý si odsúhlasovali; jej úlohou bolo urobiť súpis prác - čo odviezli, ktoré mala z váhy, odsúhlasiť

si s druhou stranou a toto dávala do učtárne. Keď prišla faktúra, tak svedkyňa iba odsúhlasila, že tony a
cena je v poriadku a to, čo bolo pri faktúre priložené, už ku nej väčšinou nešlo. Svedkyňa ďalej potvrdila,
že e-mailom posielala súpis, ktorý ona mala z váhy, v podstate jemu na kontrolu. V prípade, že zo svojej
evidencie zistila nejakú nezhodu, že žalobcovi alebo žalovanému niečo chýbalo alebo to nesedelo, tak
to priebežne so žalobcom riešili.

16) Právny zástupca žalobcu zotrval v rámci záverečnej reči na žalobnom návrhu v celom rozsahu, na
všetkých písomných vyjadreniach a ústnych prejavoch. Dal do pozornosti súdu právoplatné rozhodnutie
tunajšieho súdu sp. zn. 64Cb/19/2018 (nachádza sa vo VPO), v ktorom súdnom konaní sa jednalo o
totožné strany konania, rovnako i o predmet sporu a súd žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovel.

Právny zástupca žalobcu bol toho názoru, že v tomto konaní vystupoval žalovaný ako dopravca, ktorý
si na splnenie záväzku zvolil priamo služby žalobcu a teda bolo jeho povinnosťou vykonať úhradu
za služby poskytnuté dopravcom na základe zmluvy o preprave veci, ktorá medzi stranami konania
vznikla. Poukázal tiež i na zaužívanú obchodnú prax strán konania, pričom do konania predložil žalobca
viacero faktúr vystavených žalobcom v roku 2017, ktoré žalovaný uhradil len iba na podklade vážnych

lístkov. Takisto poukázal i na výpoveď B.. S., z ktorej vyplynulo, že k vyhotoveniu súpisu prác, ktorý
bol podkladom fakturácie žalobcu, mala samotná svedkyňa k dispozícii podklady z váhy, to znamená
informácie o prácach, ktoré boli pre žalovaného vykonané zo strany žalobcu. Vzhľadom na uvedené
potom považoval právny zástupca žalobcu návrh žalobcu za dôvodný a navrhol, aby súd žalobnému
návrhu vyhovel v celom rozsahu a zaviazal stranu žalovaného k náhrade trov konania.

17) Právny zástupca žalovaného v rámci záverečnej reči uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s
tým, čo bolo zo strany žalovaného uvedené jednak na všetkých pojednávaniach, ako aj vo všetkých
písomných prednesoch, ktoré má súd k dispozícii. Trval na tom, že nakoľko faktúry žalobcu neboli vsúlade so VOP žalovaného, žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie žalovanej sumy a preto žalovaný
žiada súd, aby žalobu zamietol.

18) Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

19)Podľa§369ods.1Obchodnéhozákonníka,akjedlžníkvomeškanísosplnenímpeňažnéhozáväzku

alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.

20) Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník
je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

21) Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, namiesto
úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania
v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu

omeškaniazvýšenejodeväťpercentuálnychbodov;taktourčenásadzbaúrokovzomeškaniaplatípočas
celej doby omeškania.

22) Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov
podľa § 369, § 369a a § 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

23) Podľa § 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, výška paušálnej náhrady nákladov

spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 Eur jednorazovo bez ohľadu na
dĺžku omeškania.

24) Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že na podklade Objednávky č.
20170149 zo dňa 01. 08. 2017 došlo medzi sporovými stranami k uzavretiu takej zmluvy, ktorá nie je

upravená ako typ zmluvy v Obchodnom zákonníku, avšak zmluvné strany si dostatočne určili predmet
svojich záväzkov. Záväzkom žalobcu bolo poskytnúť žalovanému mechanizáciu s obsluhou na nakládku
kameniva v lome I. A., a to 1 ks nakladača CAT XXDH a záväzkom žalovaného bolo zaplatiť žalobcovi
za poskytnuté služby dohodnutú cenu vo výške 0,350 Eur (bez DPH) za jednu tonu. Žalobca zároveň
vyslovil úplný súhlas so Všeobecnými obchodnými podmienkami žalovaného platnými a účinnými od 01.

01. 2017, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť objednávky. Ďalej mal súd preukázané, že žalobca poskytol
žalovanému dohodnuté služby v mesiaci október 2017 a dohodnutú odplatu vyúčtoval žalovanému
faktúrou č. 1020170058 zo dňa 14. 11. 2017, splatnou dňa 30. 11. 2017 vo výške 1.042,52 Eur, ktorej
prílohu tvorili Objednávka č. 20170149 zo dňa 01. 08. 2017 a žalovaným potvrdený súpis prác za mesiac
október 2017. Napokon mal súd preukázané, že žalovaný dlžnú sumu 1.042,52 Eur žalobcovi v lehote

splatnostineuhradilaneurobiltakanikudňurozhodovaniasúdom.Tietoskutočnostimalsúdpreukázané
jednak z listinných dôkazov predložených žalobcom (Objednávka č. 20170149 zo dňa 01. 08. 2017,
Faktúra č. 1020170058 splatná dňa 30. 11. 2017 v sume 1.042,52 Eur a Súpis výkonov
za mesiac október 2017 vyhotovený žalovaným a doručený žalobcovi), jednak z výpovede žalobcu ako
strany sporu a jednak z výpovede svedkyne B.. M. S.I., vtedajšej zamestnankyne žalovaného. Súd o

takto žalobcom produkovaných dôkazoch nemal žiadne pochybnosti.

25) Obranu žalovaného v konaní, že žalobca pri vyúčtovaní ceny služieb nepostupoval v zmysle
čl. 5 VOP žalovaného a preto mu nárok uplatnený žalobou nevznikol, považoval súd za účelovú z
nasledovných dôvodov: Súd v konaní prihliadol na vlastné tvrdenia žalobcu o skutkových okolnostiach

spočívajúcichvzaužívanejobchodnejpraxi,keďnazákladeústnejdohodymedzizmluvnými(sporovými)
stranami postupoval žalobca pri vyúčtovaní ceny poskytnutých služieb odlišne od úpravy uvedenej
vo VOP žalovaného, ktorú skutočnosť žalobca zdokladoval aj listinnými dôkazmi. Žalobca predložil
súdu listinné dôkazy (vymenované v bode 12) odôvodnenia tohto rozhodnutia), ktorými preukazoval,že zaužívaná obchodná prax existovala v podobných obchodných prípadoch medzi stranami sporu v
mesiacoch marec, apríl, júl a august 2017 (teda pred týmto súdnym konaním), keď žalobca postupoval
rovnakým spôsobom (odlišne od VOP žalovaného) ako v súdenom prípade a žalovaný mu vo všetkých

týchto prípadoch vyúčtovanú cenu služieb v celom rozsahu bez ďalších podmienok uhradil. Takúto
zaužívanú obchodnú prax potvrdila vo svojej výpovedi aj svedkyňa B.. M. S., vtedajšia zamestnankyňa
žalovaného, ktorá navyše uviedla, že súpis k fakturácii vystavovala ona, a to na základe podkladov z
váhy, ktorá bola v lome, pričom vážne lístky mala k dispozícii nielen z váhy ako takej, ale tiež od vedúcich
pracovníkov žalovaného (ktorí to mali na starosti) a aj z niektorých faktúr od subdodávateľov. Potvrdila

tiež, že žalobcovi e-mailom posielala súpis, ktorý ona mala z váhy, na kontrolu. V prípade nezhody
takúto situáciu so žalobcom priebežne riešili. Ako súd zistil z e-mailovej komunikácie medzi žalobcom a
žalovaným v podobných obchodných prípadoch v mesiacoch marec, apríl, júl a august 2017, žalovaný
žiadal k faktúram priložiť iba potvrdený súpis a potvrdenú objednávku a dokonca v e-maile zo dňa 27.
07. 2017, ktorým zasielal žalobcovi súpis k fakturácii za mesiac júl 2017, nevyžadoval stazky.

26) Žalovaný v súdnom konaní skutkové tvrdenia žalobcu výslovne nepoprel a neuviedol žiadne
vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach; s výnimkou tvrdenia, že žalobca nepostupoval
v zmysle čl. 5 VOP žalovaného, v čom dal žalovanému za pravdu tunajší súd v obdobnej veci
v právoplatne skončenom konaní vedenom pod sp. zn. 62Cb/72/2018, v ktorom žalobu žalobcu
zamietol. K tomuto žalovaným predloženému súdnemu rozhodnutiu súd uvádza, že v tomto súdnom

konaní - sp. zn. 60Cb/30/2018 - vykonal súd dokazovanie, ktoré po jeho dôkladnom vyhodnotení
smerovalo k úspešnosti žalobcom uplatneného nároku. Podľa názoru súdu, žalovaný sa nemôže v
čase rozhodovania súdu o žalobcom uplatnenom nároku úspešne domáhať splnenia podmienok zo
strany žalobcu pri fakturácii ceny poskytnutých služieb uvedených v čl. 5 VOP žalovaného, keď samotný
žalovaný v konaní výslovne nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu o zaužívanej obchodnej praxi medzi

zmluvnými (sporovými) stranami, ktoré fakticky akceptoval tým, že žalobcovi v podobných obchodných
prípadoch fakturovanú cenu poskytnutých služieb v celom rozsahu bez splnenia ďalších podmienok
uhradil (za mesiace marec, apríl, júl a august 2017).

27) Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, s poukazom na citované zákonné ustanovenia,

ako aj na všetky skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo, považoval súd žalobu za dôvodnú a
preukázanú; procesnú obranu žalovaného za účelovú a preto žalobcovi v celom rozsahu vyhovel. Súd
priznal žalobcovi popri istine 1.042,52 Eur i zákonný úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
1.042,52 Eur od 01. 12. 2017 do zaplatenia teda tak, ako sa žalovaný dostal do omeškania s plnením
svojho peňažného záväzku. Priznaná výška úrokovej sadzby je v súlade s ustanovením § 369 ods.

2 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.
z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov,
t.j. 0,00 % plus 9 % ročne. Zároveň priznal súd žalobcovi i paušálnu náhradu nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur v zmysle ustanovenia § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka
v spojení s § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z.

28) O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi
ako strane v spore úspešnej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, t.j. v rozsahu 100 %
voči žalovanému, ktorý v spore úspešný nebol. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262
ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia (ktorým sa konanie končí), samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Banská Bystrica (§ 355 ods. 1 v spojení s § 362 ods. 1 CSP). Odvolanie treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a

aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.