Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. jún 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/45/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119294935
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Benkovičová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6119294935.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Janky Benkovičovej

a sudcov JUDr. Ivici Hanuskovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcu Slovenská kancelária
poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B, Bratislava, IČO: 36 062 235, právne zastúpeného Remedium
Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovaným 1/ TECPAN s. r. o.,
so sídlom Námestie SNP 16, Banská Bystrica, IČO: 47 243 490, 2/ X. K., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým
pobytom B. A. XX, B. A., o zaplatenie 605,35 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného 2/ proti
rozsudku Okresnému súdu Banská Bystrica č. k.13C/35/2019-114 zo dňa 14.11.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný 2/ j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do
troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica, ako súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“, alebo „prvoinštančný
súd“, event. „súd prvej inštancie“), odvolaním napadnutým rozsudkom uložil žalovanému 1/ a 2/
povinnosť zaplatiť spoločne s nerozdielne žalobcovi sumu 605,35 Eur spolu s 5 % ročným úrokom z
omeškania zo sumy 605,35 Eur od 04.09.2018 až do zaplatenia, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti
rozsudku (prvý výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania od

žalovaných 1/ a 2/ v rozsahu 100 %, ktoré sú povinní žalovaní v 1/ a 2/ zaplatiť spoločne a nerozdielne do
troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým vyšší súdny úradník rozhodne o ich výške (druhý výrok).

2. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil
žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť mu sumu 605,35 Eur s príslušenstvom z titulu náhrady poistného
plnenia. Žalovaný 1/ sa k žalobe nevyjadril a žalovaný 2/ vyjadril so žalobou nesúhlas.

3. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa ustanovení § 3 ods. 1, § 24 ods. 2 písm. b), ods. 3,
ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ,,zákon o PZP“), §
420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ,,OZ“) a mal za preukázané, že dňa 05.05.2018 žalovaný
v 2/ spôsobil ako vodič motorového vozidla, ktorého držiteľ bol žalovaný v 1/ dopravnú nehodu, pri
ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla s EČV: I. XXXS.. K dátumu nehody vozidlo žalovaného
1/ nemalo uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla tak, ako to vyplýva z ustanovení zákona o PZP, ktoré skutočnosti mal za preukázané
z vykonaných dôkazov. Žalobca poskytol poškodenému sumu spolu 605,35 Eur ako náhradu škody,
ktorá bola spôsobená žalovaným 1/ a 2/ a to z garančného fondu. Preto mal za preukázaný nárok
žalobcu, pričom žalovaný 1/ bol v konaní pasívny, žalovaný v 2/ včas neuplatnil svoje prostriedkyprocesnej obrany, hoc ich mohol predložiť už skôr keby konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania, preto žalobe vyhovel. Žalobcovi priznal úrok z omeškania v zmysle § 517 ods.
2 OZ, pretože žalovaní 1/, 2/ sa dostali do omeškania s plnením peňažného dlhu, pričom výška úrokov

vychádza z nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.

4. náhrade trov prvoinštančného konania rozhodol okresný súd podľa § 255 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) aplikujúc zásadu úspechu žalobcu v rozsahu 100 %, proti žalovaným 1/ a 2/,
ktorí úspešní v konaní neboli, preto im uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť trovy konania

žalobcovi do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým vyšší súdny úradník rozhodne o ich výške.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný 2/, ktorý žiadal, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Namietal nesprávny procesný postup, inú vadu konania, nevykonanie navrhnutých dôkazov

potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne
posúdenie veci. Poukázal na unesenie svojho dôkazného bremena bez pochybností pred okresným
súdom. Predmetné vozidlo viedol na pokyn držiteľa vozidla - žalovaného 1/ pri výkone činnosti, ktorú
vykonával na základe poverenia pre žalovaného 1/ čoho dôkazom je čestné prehlásenie žalovaného 1/,
predloženého spolu s jeho vyjadrením v stanovenej lehote okresnému súdu na základe výzvy okresného

súdu na podanie vyjadrenia, ktoré podal v stanovenej lehote na poštovú prepravu spolu s predloženým
dôkazom, pričom posledný deň 15 lehoty pripadol na deň 15.10.2019, v ktorý deň odovzdal svoje
podanie doručujúcemu orgánu (Slovenská pošta a.s.). Nesúhlasil s argumentáciou okresného súdu.
Nesprávnym právnym výkladom považoval okresný súd stanovenú lehotu za hmotnoprávnu, pričom ide
o lehotu procesnú, medzi ktorými lehotami je zásadný rozdiel.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 2/ navrhol rozsudok prvoinštančného súdu ako vecne
správny potvrdiť a žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na nepreukázanie
žalovaným 2/, že v predmetnom prípade došlo k jeho vyvineniu podľa § 420 ods. 2 OZ, nakoľko žalovaný
2/ nešpecifikoval, či došlo ku škode pri jazde na uvedené obchodné jednanie alebo pri jazde z neho,

v akom čase pred, resp. po obchodnom jednaní došlo ku škode, s kým na jednaní rokoval, prípadne
na základe akého poverenia. Dané skutočnosti bolo povinnosťou žalovaného 2/ uviesť a preukázať
pre posúdenie, či naozaj došlo k spôsobeniu škody pri výkone činnosti pre iného a nejde o prípad tzv.
excesu, kedy v skutočnosti v čase spôsobenia škody už nešlo o výkon činnosti pre iného. Je potrebné
prihliadať na miestny, časový a najmä vecný vzťah k plneniu danej činnosti s tým, že dôkazné bremeno

spočívalo výlučne na žalovanom 2/. Ani za predpokladu, že sa žalovaný 2/ zúčastnil obchodného
jednania za žalovaného 1/ neznamená to jeho vyvinenie, pretože nemožno vylúčiť spôsobenie škody pri
jazde žalovaným 2/ domov, teda počas svojho voľného času, kedy už žiadnu činnosť pre žalovaného 1/
nevykonával a neprichádzalo do úvahy ust. § 420 ods. 2 OZ. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v
Žiline zo dňa 20.05.2015, sp. zn. 13 Cob/ 60/2015, podľa ktorého iba zamestnanecký pomer k dátumu

škodovej udalosti nepostačuje pre aplikáciu § 420 ods. 2 OZ, pretože ďalším predpokladom je, že ku
škode došlo pri plnení pracovných povinností.

8. Krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ust. § 379, § 380
a § 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219 ods. 3

CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

10. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného 2/, ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že prvoinštančný
súd dospel vo vzťahu k žalovanému 2/ k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne
ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je
rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami uvedenými

v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého
rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci (§ 380 ods. 2 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 2/ nie je dôvodné.11. Námietky žalovaného 2/ uvedené v odvolaní, odvolací súd nepovažuje za opodstatnené z dôvodu, že
súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, pretože sa vysporiadal vo svojom rozhodnutí so všetkými
podstatnými skutočnosťami, pričom žalovaný 2/ v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by

boli spôsobilé ovplyvniť alebo zvrátiť výsledky doterajšieho dokazovania.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že v prejednávanej veci ide o posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu, ktorý
preukázal refundáciu škody na motorovom vozidle spôsobenej žalovaným 2/, pričom držiteľom vozidla
bol žalovaný 1/, ktorý k dátumu nehody nemal uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorá skutočnosť nebola v spore namietaná, ani
výška či zodpovednosť za škodu zo strany žalovaného 1/. V danom prípade teda už motorové vozidlo,
ktorým bola škoda spôsobená inému, nebolo kryté poistením podľa zákona o PZP. Žalobca navyše pred
uplatnením nároku na súde vyzval oboch žalovaných na náhradu poistného plnenia výzvami zo dňa
03.08.2018.

13. Podľa § 420 ods. 2 OZ, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola
spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá.

14. V ustanovení odseku 2 je vyjadrená zásada, že pokiaľ niekto spôsobí škodu pri vykonávaní činnosti,
ktorú vykonával pre inú osobu, nezodpovedá za túto škodu sám, ale za ňu zodpovedá ten, za koho
túto činnosť vykonával. Vzťahuje sa to najmä na prípady, keď zamestnanec pri vykonávaní činnosti v
rámci svojich pracovnoprávnych povinností spôsobí škodu tretej osobe. V takomto prípade za škodu
zodpovedá jeho zamestnávateľ, a to bez ohľadu na to, či je zamestnávateľ právnickou alebo fyzickou

osobou. (Podľa pôvodného znenia § 421 to platilo len vo vzťahu pracovníka k organizácii.) Terajšie
znenie odseku 2 je formulované oveľa širšie ako pôvodné znenie, pretože v odseku 2 sa ustanovuje,
že škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ak bola spôsobená pri ich činnosti
tými osobami, ktoré na túto činnosť použili. Použitie týchto osôb sa uskutočňuje spravidla na základe
pracovnoprávneho pomeru. Formulácia Občianskeho zákonníka je však taká široká, že postihuje aj

prípady, keď niekto koná v prospech právnickej alebo fyzickej osoby na základe iného právneho pomeru
než pracovnoprávneho, hoci najčastejšie ide o vykonávanie činnosti na základe pracovnoprávneho
pomeru.

15. Podľa § 427 OZ, zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov upravená

v § 427 až 431 je osobitným druhom občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, ktorá spočíva na
princípe objektívnej zodpovednosti. Na vznik tejto zodpovednosti sa teda nevyžaduje zavinené konanie.
To však neznamená, že škoda spôsobená prevádzkou dopravného prostriedku nemôže byť zavinená.
Zavinenie však nie je podmienkou vzniku tejto zodpovednosti. Môže mať však význam najmä pri strete
prevádzok (pozri § 431).

16. Ustanovenie § 427 upravuje subjekt tejto zodpovednosti, pričom podľa odseku 1 je tento subjekt
určený bez ohľadu na to, prevádzkou akého dopravného prostriedku bola škoda spôsobená. Podľa
odseku 2 zodpovedajú iba prevádzkovatelia (zákon používa jazykovo nesprávny pojem "prevádzateľ")
určitých dopravných prostriedkov. Subjektom tejto zodpovednosti môže byť však aj osoba odlišná od

osôb uvedených v § 427, ak sú splnené podmienky ustanovené v § 430. Aj pre prípady zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov platí zásada vyjadrená v § 420 ods. 2,
podľa ktorej škoda je spôsobená právnickou alebo fyzickou osobou, ak bola spôsobená pri ich činnosti
tými osobami, ktoré na túto činnosť použili. To znamená, že vodič prevádzkovateľa dopravného
prostriedku spravidla nebude zodpovedný za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku,

ak dopravný prostriedok, prevádzkou ktorého bola spôsobená škoda, použil v rámci svojej činnosti pre
prevádzkovateľa. Samostatne by bol voči poškodenému zodpovedný len vtedy, keď by bola splnená
podmienka ustanovená v § 430, t.j. v prípade, keď namiesto alebo okrem prevádzkovateľa zodpovedá
aj iná osoba.

17. Obrana žalovaného 2/ spočíva v tom, že ku škode došlo pri výkone činnosti pre žalovaného 1/
na základe udeleného poverenia, ktorú skutočnosť preukazoval čestným vyhlásením vyhotoveným dňa
08.10.2019. Tento listinný dôkaz spolu s vyjadrením žalovaný 2/ doručil prvoinštančnému súdu na
základe výzvy na vyjadrenie a to v zmysle uznesenia okresného súdu zo dňa 09.09.2019, doručenéžalovanému 2/ dňa 30.09.2019. Podľa predmetnej výzvy sa mal žalovaný vyjadriť k vyjadreniu žalobcu
v lehote 15 dní. Žalobca predmetné vyjadrenie spolu s listinným dôkazom - čestným vyhlásením doručil
prvoinštančnému súdu dňa 16.10.2019 s tým, že ho datoval dňa 15.10.2021. Prvoinštančný súd však

aplikujúc sudcovskú koncentračnú zásadu považoval žalovaným 2/ uplatnený prostriedok procesnej
obrany za nie uplatnený včas .

18. K uvedenému odvolací súd udáva, že sa s týmto postupom kresného súdu nestotožňuje, preto
mal za to, že žalovaný 2/ uplatnil prostriedok procesnej obrany včas. Táto skutočnosť však nič nemení

na správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, pretože podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný 2/
hodnoverným a nespochybniteľným spôsobom nepreukázal, že ku škode došlo pri výkone činnosti pre
iného, pričom poukazuje aj na dátum vyhotovenia čestného vyhlásenie zo dňa 08.10.2019 žalovaným
1/, teda až dodatočne, keďže ku škode došlo dňa 05.05.2018. Predmetné vyhlásenie ešte nepreukazuje
výkon činnosti pre iného, teda nejde o nespochybniteľné konanie za iného, že škoda bola spôsobená
právnickou osobou - žalovaným 1/ pri jeho činnosti tými osobami, ktoré na túto činnosť použili.

19. Z obsahu čestného prehlásenia vyplýva, že žalovaný 2/ mal zastupovať žalovaného 1/ dňa
05.05.2018 ako prekladateľ na obchodnom rokovaní s rakúskym obchodným partnerom žalovaného 1/
v E. a zároveň, že bolo žalovanému 2/ poskytnuté motorové vozidlo. Žalovaný 2/ vo vyjadrení zo dňa
15.10.2019 uvádzal, že začal jazdu v mieste svojho trvalého pobytu o 10:00 hodine a škoda sa stala

počas jazdy na miesto rokovania, ktoré bolo dohodnuté v Nitre, pričom po skončení rokovania bola jazda
ním ukončená približne o 16:00 hodine v mieste jeho trvalého pobytu. Zo správy o nehode vyplýva, že
k nedošlo dňa 05.05.2018 o 12,20 hodine počas státia na parkovisku čerpacej stanice OMW J. I..

20. Odvolací súd nad rámec uvedeného uvádza, že prihliadol aj nadčasové súvislosti teda vzdialenosť

medzi trvalým bydliskom žalovaného 2/ a miestom nehody, ktorá vzdialenosť trvá približne 0,55 hod.,
pričom k nehode malo dôjsť až o 2 hod a 20 minút od odchodu žalovaného 2 /z miesta jeho bydliska.
Napriek týmto zisteniam odvolací súd uvádza, že žalovaný nepreukázal výkon činnosti pre iného, teda
pre žalovaného 1/.

21. Z uvedených dôvodov je odvolanie žalovaného 2/ nedôvodné a nespôsobilé spochybniť správnosť
rozhodnutia súdu prvej inštancie.

22. Preto odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.
1CSP.

23. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396
ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní o
trováchodvolaciehokonaniaaplikovalzásaduzodpovednostizavýsledok(zásaduúspechu)vyplývajúcu

z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V predmetnom prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalobca,
keďže odvolaniu žalovaného 2/ v danom prípade nebolo vyhovené, a preto mu podľa vyššie uvedených
ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré mu boli priznané v rozsahu 100 %.

24. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).