Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. júl 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/47/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5819201554
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5819201554.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členov

JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Martiny Mochnáčovej, v spore žalobcu: H.. I. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom Q. XX/XX, XXX XX U., zastúpeného JUDr. Slavomírom Bachyncom, advokátom so sídlom 027
42 Podbiel 177,
IČO: 37 975 749, proti žalovanej: V. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U., prechodne bytom D. XXX/
XXX, XXX XX U., zastúpenej JUDr. Petrom Vevurkom, advokátom so sídlom Mieru 312/13, 029 01
Námestovo, IČO: 14 223 961, o vrátenie peňažného plnenia v sume 5.078,55 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 12C/32/2019-60 zo dňa 10. novembra

2020, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. 12C/32/2019-60 zo dňa 10. novembra 2020 potvrdzuje.

II. Žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol (výrok
I.). O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že tento nárok priznal žalovanej voči žalobcovi v
rozsahu 100 % (výrok II.).

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 10.09.2019 sa žalobca
domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.078,55 eur spolu s 5 %-
ným úrokmi z omeškania ročne od 19.09.2017 a nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodnil tým,
že dňa 24.06.2015 poskytol žalovanej sumu 5.078,55 eur, a to prevodom na jej bankový účet po
predchádzajúcej dohode na stavbu domu. Po tom, ako sa so žalovanou rozišli, vyzval žalovanú na
vrátenie tejto sumy spolu s ďalším plnením, celkovo na vrátenie sumy 40.178,- eur do 18.09.2017. Touto
žalobou sa žalobca domáhal len uhradenia sumy 5.078,55 eur spolu s úrokmi z omeškania. Z vyjadrení

žalovanej je zrejmé, že nepopiera, že žalovanú sumu dostala. Na zaplatenie tejto sumy spolu s ďalším
plnením (uplatneným v iných konaniach na Okresnom súde Námestovo, napr. spis. zn. 2C/37/2017)
bola žalovaná vyzvaná výzvou zo dňa 13.09.2017, teda doba premlčania sa počíta od času, kedy mala
žalovaná na základe výzvy plniť. Ak teda dlžník v deň splatnosti dlh nesplní, dostáva sa v nasledujúci
deň do omeškania. V tejto súvislosti žalobca poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn.
4Cdo/146/2008 zo dňa 31.07.2008. Ďalej žalobca udával, že spolu so žalovanou žili do roku 2017 v
partnerskom vzťahu, kde žalovaná suma bola poskytnutá na stavbu rodinného domu, v ktorom žalovaná

býva s tým, že peniaze žalovanej poskytoval za účelom spoločného nadobudnutia tohto rodinného
domu. Žalovaná si v roku 2017 našla iného partnera, a to bol moment kedy sa začal domáhať vrátenia
finančnej sumy. Ďalším dôvodom bolo aj to, že žalovaná previedla rodinný dom v F. S. na svoju matku,
čiže sa najskôr domáhal určenia, že bol spoluvlastníkom danej nehnuteľnosti. Po tom, ako vyšli najavoďalšie skutočnosti, sa na Okresnom súde Námestovo domáhal vrátenia finančného plnenia v spore
vedenom pod spis. zn. 2C/37/2017. Počas trvania tohto konania spis. zn. 2C/37/2017 došlo k spočívaniu
plynutia premlčacej doby žalovaného nároku, a preto aj z tohto dôvodu nemôže byť uplatnená žalovanou

námietka premlčania.
3. Žalovaná žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania.
Považovala žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú a neopodstatnenú. Tvrdila, že voči žalobcovi nemá
záväzok v sume 5 078,55 eur a že tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe sú preto nepravdivé. Konanie
zo strany žalobcu brala ako pomstu, istý druh šikanózneho konania voči jej osobe za to, že podala na

žalobcu trestné oznámenie, na základe čoho bola na žalobcu podaná prokurátorom obžaloba pre prečin
nebezpečného prenasledovania a vo veci bol žalobca odsúdený doposiaľ neprávoplatným rozsudkom
OkresnéhosúduNámestovospis.zn.6T/160/2018.Vočiuplatnenémunárokužalobcuvznieslažalovaná
zároveň námietku premlčania, keď mala za to, že nárok žalobcu je premlčaný, a to najneskôr ku dňu
25.04.2018. Žalovaná považovala argumentáciu žalobcu, týkajúcu sa začiatku behu premlčacej doby
opretú o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 4Cdo/146/2008 za účelovú, odporujúcu doterajšej

súdnej praxi jednak Najvyššieho súdu SR, ako aj Najvyššieho súdu ČR a rovnako aj právnej teórii.
Žalovaná napokon poprela, že by žalobcom poskytnutá suma predstavovala pôžičku. V roku 2015
bola v pracovnom pomere u žalobcu a žalobca bol do nej chorobne zaľúbený. Poskytoval jej finančné
prostriedky bez toho, aby čokoľvek od neho žiadala.
Z vyjadrení žalobcu vyplýva, že sám dobrovoľne bez akéhokoľvek dojednania poskytol žalovanú sumu

v domnienke, že bude spoluvlastníkom rodinného domu, ktorý stavala, avšak k žiadnej takejto dohode
medzi stranami pred začatím výstavby rodinného domu nedošlo. Žalovaný nárok je tak potrebné právne
kvalifikovať ako nárok na vrátenia plnenia poskytnutého bez právneho dôvodu.
4. Citujúc ust. § 149 a § 153 ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“), §107 ods. 1 až 3, § 451 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom

znení (ďalej len „OZ“) súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca na pojednávaní navrhol pripojiť
spis Okresného súdu Námestovo spis. zn. 2C/37/2017, resp. pripojiť aspoň neprávoplatný rozsudok
vydaný v uvedenom konaní. Keďže v označenom spore nebolo doposiaľ právoplatne rozhodnuté,
žalobca navrhol súčasne odročiť pojednávanie na neurčito. Súd prvej inštancie nový dôkaz nepripustil
a uplatnil sudcovskú koncentráciu konania, nakoľko dôsledkom pripustenia takéhoto dôkazu by bolo

odročenie pojednávania. Súd prvej inštancie rovnako nepripustil ani listinný dôkaz - neprávoplatný
rozsudok z konania vedeného pod spis. zn. 2C/37/2017, nakoľko išlo o neprávoplatné rozhodnutie
a bez príslušného spisového materiálu. Koncentrácia konania uplatnil aj preto, lebo žalobca mal od
začatia konania dostatok časového priestoru, aby poukázal na skutočnosti, na ktoré chcel poukazovať
po pripojení označeného súdneho spisu, v dovtedajších svojich vyjadreniach tak však neurobil. Konanie

Okresného súdu Námestovo pod spis. zn. 2C/37/2017 uviedol vo svojej replike, avšak len v tom zmysle,
že si v ňom uplatnil ďalšie plnenia voči žalovanej, a nie
v tomto konaní žalovaný nárok.
5.Súdprvejinštancietaknapodkladevykonanýchdôkazovdospelknasledovnýmskutkovýmzisteniam.
Medzi stranami považoval za nesporné a súčasne v spore preukázané, že zo strany žalobcu došlo

dňa 24.06.2015 k poskytnutiu sumy 5.078,55 eur žalovanej. Bolo však sporné akým titulom, resp. či
vôbec existoval právny titul na poskytnutie žalovanej sumy. Dôkazné bremeno toho, že išlo o pôžičku
zaťažovalo žalobcu, tento ho však neuniesol, keďže okrem svojho tvrdenia neprodukoval žiaden dôkaz,
ktorý by to potvrdzoval. Preto nebolo preukázané, že žalovaná suma bola poskytnutá žalovanej ako
pôžička. Z vyjadrenia žalobcu na pojednávaní, ale najmä z výzvy na uzatvorenia mimosúdnej dohody

zo dňa 13.09.2017 je zrejmé, že žalobca poskytoval žalovanej finančné prostriedky za účelom výstavby
rodinného domu, ktorý mal byť následne skolaudovaný a zapísaný do podielového spoluvlastníctva
žalobcu a žalovanej, k čomu však v konečnom dôsledku nedošlo, nakoľko žalobca a žalovaná prestali
tvoriť partnerskú dvojicu. Nebolo tak vôbec preukázané, akým titulom bola žalovaná suma poskytnutá
žalovanej.

6. Žalovanú sumu považoval súd prvej inštancie za investíciu žalobcu do cudzieho majetku (majetku
žalovanej). Preto mal za potrebné považovať žalovanú sumu za bezdôvodné obohatenie a aplikovať
naň aj zákonné ustanovenia o bezdôvodnom obohatení, a to vrátane ustanovení o premlčaní, keďže
žalovaná namietala premlčanie žalovaného nároku.
V uvedenom prípade objektívna (deň nasledujúci po dni, v ktorom k skutočnosti zakladajúcej

bezdôvodné obohatenie došlo) aj subjektívna (deň nasledujúci po dni, kedy sa žalobca dozvedel
o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu) premlčacia doba na uplatnenie si práva na vydanie
bezdôvodného obohatenia žalobcovi začala plynúť dňa 25.06.2015. Objektívna premlčacia doba
uplynula dňa 25.06.2018. Subjektívna premlčacia doba uplynula dňa 25.06.2017, nakoľko už v časeposkytnutia žalovanej sumy si žalobca musel byť vedomý, že žalovanú sumu poskytuje žalovanej
bez právneho dôvodu. Na úspešné si uplatnenie nároku na vrátenie bezdôvodného obohatenia bolo
potrebné, aby bol tento nárok uplatnený kumulatívne počas objektívnej aj subjektívnej premlčacej

doby. Žalovanú sumu tak bolo možné si úspešne nárokovať do 25.06.2017. Žalobca podal žalobu dňa
10.09.2019 a keďže žalovaná vzniesla námietku premlčania, nemohol súd prvej inštancie žalobcovi
nárok priznať.
7. Na doplnenie súd prvej inštancie uviedol, že ak by aj poskytnutá suma bola posudzovaná ako pôžička,
posúdil by danú vec s rovnakým záverom. Pokiaľ žalobca uvádzal, že premlčacia doba na vrátenie

pôžičky mala začať plynúť odo dňa, kedy bola žalovaná žalobcom vyzvaná výzvou na uzatvorenie
mimosúdnej dohody zo dňa 13.09.2017 na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov, a tým pádom,
že žaloba bola podaná vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, súd prvej inštancie sa s takouto
argumentáciou žalobcu nestotožnil. Pri tomto závere sa pridržiaval všeobecne ustálenej judikatúry
(rozhodnutia publikované v Zbierke stanovísk najvyšších súdov a rozhodnutí súdov ČSSR pod č. R
28/1984 a v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 91/2004) a poukázal

na to, že žalobcom označený rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 4Cdo/146/2008 bol zaradený
na rokovanie občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, ktoré sa uskutočnilo 28. a 29. mája
2009, avšak na základe výsledku hlasovania prítomných členov tohto kolégia bolo prijaté uznesenie,
v zmysle ktorého toto rozhodnutie nemá byť publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a
rozhodnutí súdov SR ako judikát (k tomu viď rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho

súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 17/2017). Súd prvej inštancie bol toho názoru, že zmysle ust. §
101 OZ premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz. Týmto dňom je deň,
keď veriteľ objektívne mohol vykonať všetky úkony potrebné pre úspešné podanie žaloby. Medzi tieto
patrí aj možnosť požiadať dlžníka o plnenie. Veriteľ tak mohol urobiť hneď po vzniku dlhu. Je jedno,
či tak urobil alebo nie. Dôležité je, že tak urobiť mohol. Actio nata preto nastane vtedy, keď veriteľ

mohol privodiť splatnosť dlhu. Premlčacia doba, v prípade ak by žalovaná suma bola posúdená ako
pôžička by bola trojročná (§ 101 OZ) a uplynula by dňa 25.06.2018, teda pred uplatnením si práva na
vrátenie bezdôvodného obohatenia formou žaloby na súde (10.09.2019). Aj keby išlo o pôžičku, súd
prvej inštancie by preto nárok žalobcu posúdil ako premlčaný a žalobu by zamietol.
8. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko žalovaná

bola s procesného hľadiska v spore plne úspešná, priznal jej voči žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.
9. Proti rozsudku podal v zákonom určenej lehote odvolanie žalobca, pričom navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
10. Žalobca namietal, že žalovaná voči nemu od počiatku konala s úmyslom získať majetkový

prospech. Podľa žalobcu ostala otázka začatia dĺžky premlčacej doby súdom prvej inštancie dostatočne
nepreskúmaná, pričom poukazoval na to, že pôvodné vyjadrenia žalovanej k odporu smerovali k
popretiu prijatia planenia ako takého a žaloba mala byť pre ňu šikanóznym správaním z jeho strany.
Jej argumentácia zameraná na uplynutie premlčacej doby bola až v podaní zo dňa 08.10.2020. Ak
bol teda na najbližšom pojednávaní (ktoré sa malo konať 13.10.2020), predložený súdu prvej inštancie

neprávoplatnýrozsudokOkresnéhosúduNámestovovsporevedenompodspis.zn.2C/37/2017,ktorým
bola žalovaná z rovnakého titulu zaviazaná uhradiť mu sumu 17.600,- eur, nebola porušená podľa jeho
názoru koncentračná zásada, ako to uviedol súd prvej inštancie, keď vykonanie dôkazu nepripustil.
Žalovaná aj v tomto konaní najskôr popierala prijatie akéhokoľvek plnenia a snažila sa spochybniť
aj skutočnosť, že boli partnermi a dom postavila prevažne z jeho prostriedkov a za jeho pomoci. Vo

všeobecnosti žalobca uviedol, že CSP ukladá stranám povinnosť uplatniť prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany včas, teda nie automaticky pri prvom úkone, ale tak, aby to nebolo na
ujmu rýchlosti a hospodárnosti konania. O včas uplatnené prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany ide aj vtedy, ak ich niektorá zo strán predkladá ako reakciu na skutočnosti, ktoré vyšli
najavo až po tom, ako mala strana povinnosť tieto označiť, či predložiť, najneskôr však do vyhlásenia

uznesenia o skončení dokazovania. Tento procesný postup však súd prvej inštancie nedodržal. V konaní
Okresného súdu Námestovo vedenom pod spis. zn. 2C/37/2017 sa najskôr domáhal určenia vlastníctva
k dotknutému rodinnému domu v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/2, ako sa so žalovanou dohodli.
Žalovaná však úmyselne dom v roku 2017 previedla na svoju matku, a preto sa zmenou žaloby domáhal
vrátenia investovaných finančných prostriedkov. Po tom, čo dal vec preveriť políciou, bol v tom čase

rozostavaný dom navrátený do vlastníctva žalovanej, pričom v tom čase žalovaná zriadila záložné právo
v prospech jej otca. V konaní došlo k zmene zákonného sudcu, kedy nový sudca rozhodol o tom,
že o nároku 5.078,55 eur musel podať osobitnú žalobu. Táto skutočnosť má však aj podľa judikatúry
nesporný vplyv na beh premlčacej doby, keďže nárok bol na súde už uplatnený. Platí to v prípade, čiuž ide o bezdôvodné obohatenie, resp. o plnenie zo zmluvy o pôžičke. Konanie žalovanej tak možno
hodnotiť ako konanie zamerané na získanie plnenia minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový
prospech. Tento úmysel žalovanej bol daný už prevzatím peňazí na dom, ktorý ako neskôr sama uviedla,

nestavala pre nich oboch, ale pre seba. On jej však vždy veril a o tejto skutočnosti sa dozvedel až v
septembri 2017, kedy sa s ním rozišla. V kontexte s uvedením žalobca poukazoval na ust. § 107 ods.
2 OZ, ktoré pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení stanovuje desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu.
Žalobca tak za rozhodujúci pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie práva na
vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia považoval deň, kedy sa ako oprávnený skutočne dozvedel

o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto toto získal, pričom nie je rozhodujúce,
že sa mal možnosť dozvedieť potrebné skutočnosti už skôr (rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn.
3Cdo/145/2004). Žalobca tak záverom namietal, že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným
postupom znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
jeho práva na spravodlivý súdny proces. Porušenie tohto práva spočívalo v nepripustení návrhov na
vykonanie dokazovania a v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Súčasne namietal aj

nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, keďže súd prvej inštancie vo veci neskúmal
možné úmyselné konanie zo strany žalovanej a nevyhodnotil jej účelové tvrdenia o pomste, šikanóznom
konaní a de facto popretí finančných prostriedkov.
11. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdil a priznal jej proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

12. Žalovaná sa v celom rozsahu stotožnila s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie, ktorý
svoje rozhodnutie vyčerpávajúco odôvodnil. Poprela existenciu odvolacích dôvodov žalobcu. Žalobca
na svoje tvrdenie, že predmetná suma sa má týkať „údajnej“ pôžičky neuniesol dôkazné bremeno.
Pred súdom prvej inštancie platí koncentračná zásada podľa ust. § 153 CSP, pričom žalobca neuniesol
dôkazné bremeno. Žalovaná zdôraznila, že žalobca, jeho právny zástupca, pred súdom prvej inštancie

sám uviedol, že predmetná suma nie pôžičkou, nejedná sa o pôžičku, ale o bezdôvodné obohatenie.
S argumentáciou žalobcu uvedenou v odvolaní sa súd prvej inštancie vyčerpávajúco vyporiadal v
odôvodnení rozsudku (odseky 11 a 12 odôvodnenia). Súčasne žalovaná poukazovala na svoje podanie
zo dňa 21.07.2020,
v ktorom zdôvodnila uplatnenú námietku premlčania nároku žalobcu s poukazom na platnú judikatúru

súdov ako aj právnu teóriu týkajúcu sa začiatku behu premlčacej lehoty. Súd prvej inštancie na základe
vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza aj zo
správneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie vychádzal z dôkazov žalobcu, prednesu na
súde a argumentácie žalovanej pred súdom prvej inštancie. Je nesporné, že súd prvej inštancie správne
prihliadajúc na jej námietku premlčania žalobu zamietol a výsledku sporu zodpovedá aj jeho rozhodnutie

o trovách konania.
13. Žalobca odvolaciu repliku nepodal a odvolaciemu súdu rovnako neboli predložené ani žiadne ďalšie
podania strán sporu.
14. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané oprávneným subjektom (§ 359 CSP) - žalobcom, v ktorého neprospech bolo rozhodnuté, včas (§

362 ods. 1 CSP) a napokon proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP),
preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, viazaný odvolacími
dôvodmi podľa ust. § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania postupom podľa ust. § 385 ods. 1 CSP
a contrario v spojení s ust.
§ 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP v celom

rozsahu,tedaajvzávislomvýrokuotrováchkonanianasúdeprvejinštancie,akovecnesprávnypotvrdil.
15. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené, pričom
sa stotožnil so zásadnými skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej

inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených
dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní primárne obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP), pričom považoval za nevyhnutné reagovať na odvolacie
námietky žalobcu formulované v jeho opravnom prostriedku.
16. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje súčasne za potrebné uviesť, že v zmysle ust. § 380 CSP

je viazaný odvolacími dôvodmi (ods. 1), s výnimkou vád týkajúcich sa podmienok konania, na ktoré je
povinný prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené(ods. 2). Z tohto vyplýva, že na iné pochybenia súdu prvej inštancie, mimo tých, ktoré namietol odvolateľ
v odvolacej lehote, ktoré by inak mohli byť v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b) až h) a 2 CSP dôvodom
na podanie odvolania, prihliadať nemôže, aj keď by takéto pochybenia zistil.

17. Odôvodnenia rozhodnutí súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu pri tom nemožno posudzovať
izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II.
ÚS 78/2005, III. ÚS 264/2008, IV. ÚS 372/2008). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného
posudzovania všetkých rozhodnutí všetkých všeobecných súdov (tak súdu prvej inštancie, ako aj
odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho

konania (uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. IV. ÚS 350/2009 zo dňa 08.10.2009).
18. Pokiaľ namietal žalobca nesprávne právne posúdenie otázky premlčania žalovaného práva súdom
prvej inštancie, odvolací súd považoval túto jeho námietku za nedôvodnú. Odvolací súd sa plne stotožnil
s tým, ako vec právne posúdil súd prvej inštancie, a to či už ohľadom právnej kvalifikácie žalovaného
nároku (ako vyplývajúceho z práva na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 OZ; túto
právnu kvalifikáciu už žalobca v podanom odvolaní ani nenamietal), ako aj začiatku plynutia premlčacej

doby podľa ust.
§ 107 ods. 1 OZ a jej uplynutia.
19. Na doplnenie odvolací súd udáva, že v prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia zákon ustanovuje dvojročnú subjektívnu (§ 107 ods. 1 OZ) a trojročnú, resp. desaťročnú
objektívnu (§ 107 ods. 2 OZ) premlčaciu dobu. Ich vzájomný vzťah je taký, že pokiaľ skončí plynutie

jednej z nich a dôjde k vzneseniu námietky premlčania, premlčané právo nemožno oprávnenému
priznať (§ 100 OZ). Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď k bezdôvodnému
obohateniu skutočne (fakticky) došlo, a to bez ohľadu na to, či oprávnený o ňom vedel alebo nie. Pre
začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie, že došlo
k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Keďže oprávnený (456 OZ)

sa o bezdôvodnom obohatení nemôže dozvedieť skôr, ako vzniklo, ani subjektívna premlčacia doba
nemôže začať plynúť skôr ako objektívna. Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia
a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na
základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t. j. keď nadobudne
vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to,

že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. To, kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k
záveru), ako takýto jeho nárok vyplývajúci z týchto skutkových okolností možno právne kvalifikovať,
nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné.
Uvedené teda znamená, že oprávnený sa dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na
jeho úkor obohatil, keď získa znalosť tých skutkových okolností, z ktorých je možné zodpovednosť

za bezdôvodné obohatenie vyvodiť (rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 1Cdo/67/2011 zo dňa
01.05.2013 publikovaný v časopise Zo súdnej praxe č. 3 ročník 2013 pod publikačným č. 22). V konaní
bolo nesporné, že žalobca mal vedomosť o tom, že peňažné prostriedky v žalovanej sume 5.078,55
eur boli dňa 24.06.2015 poskytnuté žalovanej bezhotovostným prevodom z jeho bankového účtu na
bankový účet žalovanej (toto bolo medzi stranami sporu nesporné a vyplýva to aj zo žalobcom spolu

so žalobou predloženého výpisu z bankového účtu žalobcu zo dňa 30.06.2015 na č. l. 7 rub spisu).
Žalobca tak v zmysle vyššie uvedeného nadobudol vedomosť o skutkových okolnostiach, z ktorých
je možné zodpovednosť bezdôvodné obohatenie žalovanej na jeho úkor vyvodiť už deň poskytnutia
týchto peňažných prostriedkov. Okolnosti tvrdené žalobcom, že až do mesiaca september 2017 veril
žalovanej a tomu, že z dôvodu poskytnutia týchto peňažných prostriedkov nadobudne dotknutý rodinný

dom, nemajú pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby právny význam. Ako už konštatoval
súd prvej inštancie, žalobca v spore nepreukázal žiadnu dohodu strán sporu, na podklade ktorej
žalovanej uvedené peňažné prostriedky poskytol (či už ním tvrdenú zmluvu o pôžičke, resp. dohodu
o nadobudnutí spoluvlastníckeho podielu k dotknutej domovej nehnuteľnosti) a teda vychádzajúc zo
skutkových okolností zistených súdom prvej inštancie žalobou uplatnený nárok súd prvej inštancie

správne právne kvalifikoval ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 451 OZ). Subjektívna
premlčacia doba tak v danom prípade začala plynúť dňa 25.06.2015 (a nie ako to tvrdil žalobca až v
mesiaci september 2017, kedy sa s ním žalovaná rozišla) a uplynula uplynutím dňa 24.06.2015 (24.00
hod.). Dňa 25.06.2017 tak došlo v zmysle ust. § 100 ods. 1 v spojení s ust. § 107 ods. 1 OZ k premlčaniu
uplatneného práva žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže žalobca si v premlčacej dobe

svoj nárok na zaplatenie sumy 5.078,55 eur s príslušenstvom na súde neuplatnil (§ 100 ods. 1 OZ).
20. Odvolací súd dospel súčasne k záveru, že v danom prípade nedošlo ani k spočívaniu premlčacej
doby v zmysle ust. § 112 OZ, a to vzhľadom k tomu, že ku začatiu konania Okresného súdu Námestovo
pod spis. zn. 2C/37/2017, v ktorom si mal žalobca podľa jeho tvrdenia už skôr uplatniť žalovaný nárok,došlo s určitosťou, s ohľadom na skutkové tvrdenia žalobcu, ako aj ním produkovaný listinný dôkaz,
až najskôr niekedy v mesiaci september 2017, t. j. po uplynutí subjektívnej premlčacej doby. Tento
záver odvolací súd vyvodil z toho, že sám žalobca tvrdil, že o okolnostiach, na základe ktorých si začal

voči žalovanej uplatňovať svoje práva, sa dozvedel až v čase, kedy sa s ním žalovaná rozišla, t. j. až
niekedy v mesiaci september 2017. Uvedené potvrdzuje aj obsah listinného dôkazu produkovaného
žalobcom spolu so žalobou - výzvy na uzatvorenie mimosúdnej dohody zo dňa 13.09.2017, ktorou
žalobca vyzval žalovanú na vrátenie sumy 40.178,- eur, ktorej súčasťou bola podľa tvrdenia žalobcu v
žalobe aj žalovaná suma 5.078,55 eur, a to do 5 dní od doručenia výzvy s upozornením, že v opačnom

prípade sa bude domáhať zaplatenia tejto pohľadávky súdnou cestou (teda v čase výzvy sa žalobca ešte
zjavne nedomáhal proti žalovanej na súde nároku na zaplatenie sumy 5.078,55 eur, a to z akéhokoľvek
titulu). V tejto výzve bolo súčasne uvedené, že žalobca začiatkom mesiaca september 2017 zistil, že
rozostavaná stavba je v rozpore so sľubmi žalovanej evidovaná v katastri nehnuteľností na jej matku,
čím ho žalovaná úmyselne poškodila a spôsobila mu škodu vo výške 40.178,- eur. Tieto tvrdenia žalobca
zopakoval aj v podanom odvolaní. Navyše, ako sám žalobca uviedol a potvrdila to aj žalovaná, žalobca

sa v konaní vedenom pod spis. zn. 2C/37/2017 najskôr domáhal určenia svojho vlastníckeho práva
k dotknutému rodinnému domu v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/2, a nie zaplatenia žalovanej
sumy. K uplatneniu žalovanej sumy v konaní vedenom pod spis. zn. 2C/37/2017 došlo podľa tvrdenia
žalovanej, ktoré žalobca nenamietal, až zmenou žaloby v priebehu roku 2019, ktorú však Okresný súd
Námestovo nepripustil. Až doručením návrhu na zmenu žaloby Okresnému súdu Námestovo v priebehu

konania vedeného pod spis. zn. 2C/37/2017 by mohlo dôjsť k spočívaniu premlčacej doby, avšak ako
už bolo uvedené, premlčacia doba už v predchádzajúcom čase márne uplynula (a to s určitosťou ešte
pred začatím konania na Okresnom súde Námestovo vedenom pod spis. zn. 2C/37/2017).
21. Zhrnúc doposiaľ uvedené súd prvej inštancie správne žalobu vzhľadom na žalovanou vznesenú
námietku premlčania v súlade s ust. § 100 ods. 1 OZ v celom rozsahu zamietol.

22. Žalobca v podanom odvolaní výslovne namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej
inštancieibasodôvodnením,žesúdprvejinštancievovecineskúmalmožnéúmyselnékonaniezostrany
žalovanejanevyhodnotiljejúčelovétvrdeniaopomste,šikanóznomkonaníadefactopopretífinančných
prostriedkov. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že žalobca neuviedol, akú právnu relevanciu
mali mať tieto okolnosti z hľadiska právneho posúdenia veci. Pokiaľ mali mať tieto žalobcom tvrdené

okolnosti relevanciu z hľadiska dĺžky objektívnej premlčacej doby podľa ust. § 107 ods. 2 OZ (teda, či na
danú vec sa vzťahovala trojročná objektívna premlčacia doba, alebo desaťročná objektívna premlčacia
doba pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení), k premlčaniu práva žalobcu na vydanie bezdôvodného
obohatenia v danom prípade, ako už bolo vyššie uvedené, došlo najskôr v subjektívnej premlčacej
dobe podľa ust. § 107 ods. 1 OZ, ktorá je vždy dvojročná bez ohľadu na to, či v danom prípade išlo o

úmyselné bezdôvodné obohatenie, alebo nie. Preto bola bez akejkoľvek právnej relevancie vo vzťahu k
premlčaniu žalobou uplatneného nároku skutočnosť, či išlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie, alebo
nie. V tomto kontexte potom nebol žiaden dôvod, aby sa súd prvej inštancie zaoberal s tvrdeniami
žalovanej v podanom odpore, na ktoré poukazoval v odvolaní žalobca a súčasne ani tým, či na strane
žalovanej došlo k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu, alebo nie.

23. Ak v ďalšom žalobca namietal, že koncentrovaním konania podľa ust. § 153 CSP a nevykonaním ním
navrhnutých dôkazov (§ 185 ods. 1 CSP), ako aj nedostatočným odôvodnením napadnutého rozsudku,
mu bolo súdom prvej inštancie znemožnené, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces, odvolací súd zdôrazňuje, že do
práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi

názormi, navrhovaním
a hodnotením dôkazov (uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. IV.ÚS 252/2004 zo dňa 31.08.2004),
ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej
požiadavkami (uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. I.ÚS 50/2004 zo dňa 03.03.2004). Do obsahu
základného práva podľa ust. čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa ust. čl. 6 ods.

1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať
sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia dôkazov (uznesenia Ústavného súdu SR spis. zn. II. ÚS 3/1997 zo dňa 19.03.1997
a spis. zn.
II. ÚS 251/2003 zo dňa 17.12.2003). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania, rozhodnutie, ktoré

z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdov
(§ 185 ods. 1 CSP), a nie strán sporu.
24. Žalobca namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, avšak tento
nedostatok nijakým spôsobom vo svojom opravnom prostriedku nekonkretizoval. Naopak odvolacísúd mal, ako už vyššie uviedol, za to, že súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil v
súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP, jeho rozhodnutie je presvedčivé a vnútorne logicky konzistentné.
Súd prvej inštancie tiež zdôvodnil postačujúcim spôsobom dôvody, pre ktoré nepripustil dokazovanie

spisom Okresného súdu Námestovo spis. zn. 2C/37/2017 (pozn. odvolacieho súdu: žalobcom bližšie
nekonkretizovanými listinnými dôkazmi obsiahnutými v tomto spise) a súčasne, prečo nevykonal
dokazovanie neprávoplatným rozsudkom Okresného súdu Námestovo v označenej sporovej veci.
25. Odvolací súd poukazuje na to, že stranu v spore zaťažuje jednak bremeno tvrdenia (čl. 8,
§ 132 ods. 1, § 150 CSP) a jednak bremeno dôkazu (čl. 8, § 132 ods. 1 a 3 CSP). Je potrebné ďalej

zdôrazniť, že skutkové tvrdenia strany musia byť úplné a dostatočne určité, aby ich mohol procesný súd
adekvátne posúdiť. Následne na preukázanie skutkových tvrdení strana produkuje dôkazné návrhy, inak
povedané povinnosť tvrdenia predchádza dôkaznú povinnosť.
26. Skutkové tvrdenia a návrhy na dokazovanie sú v zmysle ust. § 149 CSP prostriedkami procesného
útoku a prostriedkami procesnej obrany, ktoré sú strany povinné uplatniť včas
(§ 153 ods. 1 veta prvá CSP). Včasnosť uplatnenia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov

procesnej obrany CSP definuje v ust. § 153 ods. 1 veta druhá negatívne, a to že tieto prostriedky nie sú
uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania. Ust. § 153 ods. 2 CSP tak umožňuje súdu koncentrovať prostriedky procesného
útoku a prostriedky procesnej obrany,
t. j. umožňuje na tieto neprihliadať, ak ich strana neprodukovala včas, najmä (teda demonštratívne) ak

by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Najneskôr,
pokiaľ nedôjde k sudcovskej koncentrácii konania, je možné prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany (s výnimkou novôt podľa ust. 366 CSP) uplatniť do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa
končí dokazovanie (zákonná koncentrácia konania podľa § 154 CSP)
27. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaná vzniesla námietku premlčania už pri svojom prvom úkone,

ktorý jej v konaní patril, a to v podanom odpore proti platobnému rozkazu súdu prvej inštancie. V tomto
podaní uviedla, že žalobou uplatnený nárok považuje za premlčaný najneskôr ku dňu 25.04.2018.
28. Na odpor žalovanej (ktorý bol žalobcovi doručený dňa 04.01.2020) a na jej námietku premlčania
reagoval žalobca v replike (§ 167 ods. 3 CSP - podanie doručené súdu prvej inštancie dňa 27.05.2020,
pričom argumentoval tým, že na zaplatenie žalovanej sumy spolu s ďalším plnením (uplatnených v iných

konaniach na Okresnom súde Námetovo napr. 2C/37/2017) bola vyzvaná výzvou zo dňa 13.09.2017,
teda premlčacia doba sa počíta od tohto času. Z jeho strany preto došlo k uplatneniu pohľadávky na
súde. V ďalšom prezentoval svoj, už vyššie spomenutý, právny názor na začiatok plynutia premlčacej
doby nároku, ktorého splatnosť nastáva v zmysle ust. § 563 OZ, ktorý podoprel poukazom na rozsudok
Najvyššieho súdu SR spis. zn. 4Cdo/146/2008 zo dňa 31.07.2008.

29.Následnevrámcidupliky(§167ods.4CSP-podaniedoručenésúduprvejinštanciedňa21.07.2020)
žalovaná ňou vznesenú námietku doplnila zásadne len o právnu argumentáciu, že v prípade nároku,
ktorého splatnosť nastáva podľa ust. § 563 OZ, premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo
mohlo po prvý raz uplatniť na súde, t. j. v uvedenom prípade nasledujúcim dňom po vzniku dlhu. Súčasne
žalovaná poukázala na viaceré rozhodnutia najvyšších súdnych autorít SR a ČR, ako aj na publikované

názory v odbornej literatúre.
30. Duplika žalovanej bola žalobcovi (prostredníctvom jeho právneho zástupcu) doručená dňa
09.10.2020 spolu s predvolaním na pojednávanie dňa 05.11.2020 (teda po prvýkrát bolo pojednávanie
nariadené na tento deň, nie na deň 13.10.2020, ako to tvrdil žalobca v podanom odvolaní). Pojednávanie
v tomto termíne však bolo na žiadosť právneho zástupcu žalovanej odročené bez prejednania sporu na

termín 10.11.2020.
31. Možno tak konštatovať, že žalobca mal, v rámci jeho dôkaznej iniciatívy, možnosť už po doručení
odporu, avšak aj po doručení dupliky žalovanej požiadať súd prvej inštancie o zabezpečenie ním
navrhnutého dôkazu, spisu Okresného súdu Námestovo vedeného pod spis. zn. 2C/37/2017 (spis. zn.
tohto konania po prvýkrát označil len z dôvodu, že sa v tomto konaní domáha zaplatenia ďalšieho

plnenia, na ktoré bola žalovaná tiež vyzvaná jeho výzvou zo dňa 13.09.2017) a označiť aj konkrétne
listiny, ktoré ako dôkaz - prostriedok procesného útoku navrhoval vykonať. Dôkazný návrh na pripojenie
spisu Okresného súdu Námestovo vedeného pod spis. zn. 2C/37/2017 však žalobca vzniesol až na
pojednávaní dňa 10.11.2020, teda 10 kalendárnych mesiacov po tom, ako mu bol doručený odpor
žalovanej proti platobnému rozkazu, resp. mesiac po tom, ako mu bola doručená duplika žalovanej.

Súčasne odvolací súd poukazuje na to, že žalobca až v záverečnej reči (§ 182 CSP) uviedol konkrétne
tvrdenia, ktoré mali byť ním označenými dôkazmi (spisom Okresného súdu Námestovo spis. zn.
2C/37/2017, resp. neprávoplatným rozsudkom z tohto konania) preukázané, avšak ani tieto neboli
dostatočne určité. Žalobca v záverečnej reči uviedol, že v onom konaní vedenom na Okresnom súdeNámestovo bola žaloba podaná už v roku 2017, pričom tak došlo k pretrhnutiu premlčacej doby,
pričom prípadná zmena žaloby nemala vplyv na pretrhnutie premlčacej doby. Odvolací súd však
dospel k záveru, že ak by žalobca konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania,

mohol uplatniť dotknutý prostriedok procesného útoku (dôkazný návrh) už skôr, teda v čase pred
pojednávaním súdu prvej inštancie tak, aby si to nevyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania (z
dôvodu zabezpečenia spisu Okresného súdu Námestovo spis. zn. 2C/37/2017, ktorý sa v tom čase
nesporne nachádzal na odvolacom súde).
32. Súčasne mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak v rámci svojej úvahy

rozhodol v zmysle ust. § 185 ods. 1 CSP o tom, že nevykonal dokazovanie v tom čase neprávoplatným
rozsudkom Okresného súdu Námestovo vydaným v konaní vedenom pod spis. zn. 2C/37/2017. V tomto
kontexte odvolací súd poukazuje na už uvedené závery ohľadom plynutia, resp. uplynutia premlčacej
doby žalobcom uplatneného práva, a preto bolo vykonanie tohto dôkazu pre rozhodnutie v spore bez
právnej relevancie. Rovnaké závery potom platia aj pre dokazovanie dotknutých skutkových tvrdení
žalobcu akoukoľvek listinou obsiahnutou v označenom spise Okresného súdu Námestovo vednom spis.

zn. 2C/37/2017.
33. V nadväznosti na uvedené, odvolací súd žalobcom napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny, tak vo výroku v merite veci, ako aj v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania,
podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 262 ods. 1 v

spojení s ust. § 255 ods. 1 a ust. § 396 ods. 1 CSP tak, že žalovanej priznal proti žalobcovi nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, nakoľko žalovaná mala v tomto štádiu konania plný
úspech. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

35. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.

1 CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba

oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).