Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. máj 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23CoCsp/45/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8219202603
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8219202603.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov

senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: Remedium Legal s.r.o., IČO: 53 255
739, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanej: I. J., nar. XX.X.XXXX, G. XXX/XX, XXX
XX J., o zaplatenie 169,52 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Bardejov zo dňa 17.08.2020, č. k. 7Csp/67/2019-86, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok

II. Nepriznáva stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) zamietol žalobu v
celom rozsahu a nepriznal žalovanej voči žalobcovi náhradu trov konania.

2. Citoval ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, § 39, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 4 a 5, § 54
ods. 1 a 2, § 524, § 525 a 526 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 89 ods. 1 a § 92 ods. 8
zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3. V odôvodnení uviedol, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v konaní neboli
preukázané podmienky platného postúpenia žalovanej pohľadávky na postupníka t.j. žalobcu, ktorý
nie je bankou, a preto je právny úkon žalobcu a Slovenskej sporiteľne a.s. (t.j. zmluva o postúpení
pohľadávok) s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka neplatný pre obchádzanie zákona. Písomnú
výzva upravenú v ustanovení (§ 92 ods. 8 veta prvá zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách) považoval za
faktický úkon, ktorý je nevyhnutnou podmienkou možnosti ďalšieho právneho úkonu, a to postúpenia

pohľadávky zo strany banky na osobu, ktorá nie je bankou aj bez súhlasu jej klienta, po uplynutí
zákonom stanovenej lehoty 90 dní. V prípade, ak tento faktický úkon nebol preukázateľne vykonaný
a doručený žalovanej, nemôže byť v tejto časti platná ani zmluva o postúpení, z ktorej žalobca
odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu. V prípade, že predpoklady upravené v § 92 ods. 8 zákona č.
483/2001 Z. z. splnené neboli, bolo potrebné na takúto pohľadávku hľadieť ako na nepostupiteľnú,
teda pohľadávku ktorej postúpenie by bolo v priamom rozpore so zákonom. Z tohto dôvodu by potom
samotná zmluva o postúpení pohľadávky v časti týkajúcej sa takejto nepostupiteľnej pohľadávky bola

absolútne neplatným právnym úkonom, na ktorú neplatnosť bol povinný súd v konaní ex offo aj bez
námietky žalovaného prihliadnuť. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania postupiteľnosti
(spôsobilosti na postúpenie) takejto pohľadávky Slovenskej sporiteľne, a.s., teda licencovanéhosubjektu oprávneného podľa zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách poskytovať spotrebiteľské úvery, na
žalobcu, z ktorého by mu vzniklo právo vymáhať žalovanú pohľadávku.

4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalovaná bola v konaní plne úspešná, ale žiadne
trovy konania jej nevznikli, vychádzajúc zo zásady procesnej ekonómie rozhodol, že žalovanej nárok na
náhradu trov konania nepriznáva.

5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca v zákonnej lehote z dôvodov uvedených v § 365 ods.
1 písm. b), f) a h) CSP. V odvolaní namietal, že neboli splnené podmienky pre rozhodnutie v zmysle
ustanovenia § 297 písm. b) CSP, t.j. bez nariadenia pojednávania. Rozhodnutie súdu je podľa názoru
žalobcu nesprávne, resp. vychádza z nesprávneho procesného postupu. Žalobca je toho názoru, že
v danom konaní súd nevyslovil svoje predbežné právne posúdenie veci, neprezentoval pred stranami

žiadnu skutočnosť ako spornú, čím nevytvoril zákonný priestor na doplnenie dôkazov. Na základe toho
súd prvej inštancie odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. V prípade, ak by súd nariadil vo
veci pojednávanie, na ktorom by stranám sporu prezentoval, ktoré skutočnosti považuje za nesporné
a ktoré za sporné, resp. nepreukázané, žalobca by uplatnil ďalšie prostriedky procesného útoku a
uvedené sporné skutočnosti by vysvetlil. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko v konaní bolo nespornými skutkovými tvrdeniami
preukázané, že postupca na základe Zmluvy zo dňa 15.05.2015 poskytol žalovanej peňažné prostriedky,
ktoré žalovaná postupcovi nevrátila v zmysle zmluvy a Všeobecných obchodných podmienok. Postupca,
žalovanú na zaplatenie neuhradených splátok niekoľkokrát písomne vyzýval, o čom svedčia výzvy na
zaplateniedlžnejsumy.Nespornýmboloito,žepostupcapostúpilpohľadávkuvočižalovanejnažalobcu,

pričom postúpená pohľadávka bola v čase postúpenia po splatnosti a predstavovala sumu vo výške
313,88 eura z toho istina vo výške 169,52 eura, zvyšok postúpenej pohľadávky tvorilo príslušenstvo.
Keďže tieto skutkové tvrdenia neboli protistranou (t. j. žalovanou) rozporované, v zmysle ust. § 151 ods.
1 CSP ich bolo potrebné považovať za tzv. nesporné skutkové tvrdenia, na základe čoho bolo potrebné
uzavrieť, že je nesporným skutkovým tvrdením (ktoré nie je potrebné preukázať ďalšími listinnými,

prípadne inými dôkazmi), že došlo k platnému ukončeniu zmluvného vzťahu, následnému platnému
postúpeniu pohľadávky, v dôsledku čoho je nárok žalobcu na zaplatenie istiny z postúpenej pohľadávky
169,52 eura s prísl. dôvodný v celom rozsahu. V súvislosti so skutkovou otázkou preukazovania
doručovania písomností poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 24Co/124/2018
zo dňa 04.12.2018, podľa ktorého cit.: ,,otázka doručenia písomnej výzvy banky klientovi na plnenie

peňažného záväzku, s ktorým je klient v omeškaní nepretržite dlhšie ako 90 dní, je otázkou skutkovou
a odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie v konaní pri posúdení existencie písomnej výzvy a
jej doručenia bol povinný v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku vychádzať
z nesporných skutkových tvrdení, t. j. z tvrdení strany (žalobcu), ktoré protistrana (žalovaní) výslovne
nepopreli (preto sa považujú za nesporné). V tejto súvislosti treba poukázať opakovane na skutočnosť,

že žalovaná existenciu a doručenie písomnej výzvy nepoprela. Je neprípustné, aby súd prvej inštancie
bez spochybnenia skutkových tvrdení žalobcu žalovanými, tieto sám vlastnou činnosťou spochybňoval
bez riadneho dokazovania na pojednávaní.“ Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd
rozsudokvnapadnutomrozsahupreskúmalavzmysleustanovenia§388CSPhozmeniltak,ževyhovie
žalobe žalobcu, resp. v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 CSP ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a
webovej stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v plnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku aleboargument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

8. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedali
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
Vo vzťahu k odvolacím námietkam a doplnenie správnosti odvolací súd uvádza nasledovne.

9. Odvolací súd sa najprv vyporiadal s odvolacou námietkou žalobcu, že v dôsledku nenariadenia
pojednávania vo veci, súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

10. Podľa § 177 ods. 1 a 2 CSP, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie. Pojednávanie nie

je potrebné nariaďovať a) ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia
strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000 eur, b) strany s rozhodnutím
vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia, c) to ustanovuje tento zákon.

11. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné

nariaďovať, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur.

12. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že súd prvej inštancie na prejednanie veci nenariadil

pojednávanie, ale došlo k verejnému vyhláseniu predmetného rozsudku dňa 17.08.2020, ktoré bolo
vopred oznámené vyvesením na úradnej tabuli a webovej stránke súdu prvej inštancie.

13. Ustanovenie § 297 CSP zakotvuje výnimku zo zásady ústnosti v spotrebiteľských sporoch a upravuje
procesné situácie, v ktorých nie je potrebné nariadiť pojednávanie. Formulácia ust. § 297 písm. b)

CSP korešponduje s § 177 ods. 2 písm. a) CSP, pričom ich spoločnými znakmi sú jednoduché právne
posúdenie veci, nespornosť skutkových tvrdení strán a bagateľný cenzus s rozdielnou výškou. Cieľom
prvých dvoch znakov je, aby pojednávanie nebolo potrebné nariaďovať v zásade v takých sporoch,
kde nie je potrebné dokazovanie a nie je nevyhnutné ústne pred súdom prejednávať argumenty strán,
týkajúce sa právneho posúdenia veci.

14. Posúdiac predmetnú vec podľa vyššie citovaných procesných ustanovení odvolací súd zhodne
s prvoinštančným dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky, aby v
predmetnom spotrebiteľskom spore nebolo nevyhnutné na prejednanie sporu nariadiť pojednávanie.
Keďže žalovaná nevyužila možnosť vo veci sa vyjadriť, v dôsledku čoho skutkové tvrdenia žalobcu

obsiahnuté v žalobe nerozporovala, je potrebné uzavrieť, že skutkové tvrdenia strán neboli sporné.
Zároveň bola splnená i ďalšia podmienka, že išlo o otázky jednoduchého právneho posúdenia veci,
keďže išlo len o plnenie z bežnej spotrebiteľskej zmluvy, včítane posúdenia zákonných podmienok
postúpenia bankovej pohľadávky, pričom nejde o posúdenie ojedinelé, ale hromadne sa opakujúce za
obdobných zmluvných podmienok. To, že hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje zákonný limit

1.000 eur, keďže istina v danom prípade predstavuje sumu 169,52 eura, je úplne nesporné.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené
zákonné podmienky, aby súd prvej inštancie postupoval podľa procesného ust. § 297 písm. b) CSP
a vo veci nenariadil pojednávanie, pričom realizoval verejné vyhlásenie rozsudku. Takýto postup súdu

nemožno hodnotiť ako nesprávny, nedošlo ním k odňatiu procesných práv stranám, ani k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Táto odvolacia námietka žalobcu preto neobstojí.

16. Podľa § 181 ods. 1 a 2 CSP Prednesy strán na pojednávaní, po vyvolaní veci a úkonoch podľa §
180 žalobca prednesie podstatný obsah žaloby a vyjadrení podľa § 167. Žalovaný má právo vyjadriť sa

k prednesu žalobcu. Strana môže odkázať na svoje písomné podanie. Po úkonoch podľa odseku 1 súd
určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné,
ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci.
To neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu.17. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú odvolaciu námietku žalobcu spočívajúcu v tvrdení, že súd
prvej inštancie porušil ust. § 181 ods. 2 CSP tým, že stranám sporu neuviedol svoje predbežné právne

posúdenie veci. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na skutočnosť, že takúto povinnosť má súd v
zmysle ust. § 181 ods. 2 CSP vykonať na prvom pojednávaní. V danom prípade súd prvej inštancie
nenariadil pojednávanie, nakoľko mal splnené procesné podmienky na verejné vyhlásenie rozsudku
podľa § 297 písm. b) CSP.

18. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje príslušné právne
predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v
aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce
správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

19. V prejednávanej veci bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že je účastníkom hmotno-právneho

vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatňovaný nárok.

20. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie je zrejmé, že žalobca si v predmetnom konaní
uplatnil nárok na zaplatenie peňažnej sumy vo výške 169,52 eura s príslušenstvom na základe zmluvy
o postúpení pohľadávok uzatvorenej podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka zo dňa 22.03.2019

medzi postupcom Slovenskou sporiteľnou a.s. a žalobcom. Postupca uzatvoril so žalovanou dňa
15.05.2015 zmluvu č. XXXXXXXXXX označenú ako Zmluvu o Kreditnej karte (spotrebiteľský úver),
ktorej predmetom bolo poskytnutie spotrebiteľského revolvingového úveru na kreditnú kartu s celkovým
úverovým rámcom 300 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v minimálnych splátkach po 15 eur
mesačne vrátane poplatku uvedeného v tabuľkovej časti zmluvy pri ročnej percentuálnej miere nákladov

39,54% a celkovej čiastke, ktorú mala ako spotrebiteľ zaplatiť v sume 357,59 eura.

21. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok z 22.03.2019 (ďalej aj ako ZoB),
ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako

90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo

pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to
neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže

postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

22. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

23. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB môže byť iba pohľadávka alebo
jej časť, ktorá je už (1) splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej výzvy banky a
skutočnosti, že klient banky je napriek výzve (3) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní.
Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť

kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky. Uvedené ustanovenie je lex specialis k inštitútu
cesie.

24. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky.
Predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 7Cdo 26/2017 zo dňa 28. marca 2018, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/147/2017
zo dňa 24.04.2018).25. Ustanovením § 92 ods.8 ZoB sa sledovalo sprísnenie postúpenia cesie bankovej pohľadávky zo
sféry kontrolovanej centrálnou bankou a umožniť dlžníkovi, ktorý poruší zmluvné podmienky, aby v
primeranomčasevykonalnápravuazotrvalvovzťahusbankou,sktoroudojednalfinančnúslužbu(„Toto

právo banka nemá, ak klient uhradil omeškaný peňažný záväzok ešte pred postúpením pohľadávky...).
Zákonné podmienky akými sú napr. postúpenie iba splatnej pohľadávky, písomná výzva, 90 dňová
lehota nepodporuje záver, že by hlavným cieľom sprísnenia cesie bankovej pohľadávky bola ochrana
bankového tajomstva.

26. Sprísnenie zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky môže byť považované za
zákonný predpoklad z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom už nad pohľadávkou nie
vždy je zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu centrálnej banky, ktorá kontrola je osobitne dôležitá v
priebehu trvania úverového vzťahu.

27. Nedodržaním zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky sa takéto postúpenie dostáva

do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom na platnosť právneho úkonu. Prezumpcia znalosti
predpisov zverejnených v zbierke zákonov pritom vylučuje dobromyseľnosť postupníka.

28. Pre platnosť zmluvy ako právneho úkonu je právne významný moment, kedy tento právny úkon bol
urobený. Ak zmluva o postúpení pohľadávok v čase jej uzatvárania nespĺňala náležitosti vyžadované

ustanovením § 92 ods. 8 ZoB, išlo o neplatný právny úkon odporujúci zákonu. Neplatnosť podľa
ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je neplatnosťou absolútnou, čo znamená, že právny úkon
takouto absolútnou neplatnosťou postihnutý nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a
povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku voči
každému.

29. Z obsahu spisu je zrejmé, že postupca nepostupoval v súlade s ust. § 92 ods. 8 ZoB. Žalobca
síce predložil výzvu na úhradu dlžnej sumy (avšak bez žiadneho súvisiaceho skutkového tvrdenia) s
upozornením, že ak žalovaná neuhradí dlžnú sumu, banka je oprávnená postúpiť pohľadávku tretej
osobe (výzva Slovenskej sporiteľne, a.s. datovaná dňom 18.12.2018 adresovaná žalovanej na úhradu

pohľadávky z kreditnej karty), avšak jej zaslanie, ani doručenie žalovanej v spise nie preukázané.
Žalobca túto skutočnosť do skončenia dokazovania nepreukázal. Pokiaľ ide o výzvu zo dňa 17.07.2017,
tá zase neobsahovala upozornenie banky na možnosť postúpenia pohľadávky v prípade omeškania
dlžníka so splatením dlhu. Tým, že banka výzvu dlžníkovi nezaslala, resp. táto skutočnosť nebola v
konaní preukázaná, neposkytla mu dostatočný priestor na vykonanie krokov voči „svojej“ banke za

účelom zotrvania s ňou vo vzťahu.

30. Pokiaľ žalobca potrebné zistenia v konaní odvodzoval od jeho nerozporovaného tvrdenia na
základe ustanovenia § 151 ods. 1 CSP, takýto postup v spotrebiteľských sporoch (§ 290 - § 306
CSP) nepovažuje odvolací súd za náležitý v prípade, že súd požaduje skutočné preukázanie žalobcom

tvrdenejskutočnosti.Súdprvejinštanciepožadovalrelevantnýdôkazoexistenciiadoručenívýzvybanky
žalovaným pred postúpením pohľadávky v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB, ktorý mohol vykonať aj
bez návrhu. Uvedený postup súdu prvej inštancie je v súlade s ustanovením § 295 CSP, podľa ktorého
súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz a zásadami, na ktorých spočíva konanie s tzv.

slabšou stranou. Posúdenie splnenia podmienok na postúpenie pohľadávky bankou podľa ustanovenia
§ 92 ods. 8 ZoB je nevyhnutné pre vyhodnotenie právneho úkonu postúpenia z hľadiska jeho platnosti,
resp. absolútnej neplatnosti, čo má priamy vplyv na posúdenie aktívnej legitimácie žalobcu, teda na
výsledok samotného sporu. Za stavu, kedy súd v spotrebiteľskom súdnom spore trvá na dôkaze, pričom
dodávateľ, resp. jeho právny nástupca nepreukáže existenciu ním tvrdenej skutočnosti, ktorá má byť

dokazovaním preukázaná, ustanovenie § 151 ods. 1 CSP o nespornosti nepopretých skutkových tvrdení
sa neuplatní. Súd je totiž vždy povinný ex offo skúmať aktívnu legitimáciu žalobcu a taktiež je ex offo
povinný poskytnúť ochranu spotrebiteľovi ako slabšej zmluvnej strane, a to aj v prípade, že sa spotrebiteľ
svojich práv v konaní nedovoláva. Námietky žalobcu s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1 CSP
odvolací súd považuje za neopodstatnené.

31. Skúmanie vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej), je imanentnou súčasťou každého súdneho
konania; súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, ak ju žiadna zo strán
sporu nenamieta. Zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby. „Vecnoulegitimáciu je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania
(navrhovateľ) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne
legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (odporca) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti

(je pasívne vecne legitimovaný)“ (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS
517/2011-9 zo dňa 22.11.2011, obdobne Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 3Cdo
192/2004)

32. Keďže žalobcom nebolo v konaní preukázané naplnenie všetkých predpokladov možnosti

postúpenia pohľadávky tak, ako to vyžaduje ust. § 92 ods. 8 ZoB (výzva banky adresovaná dlžníkovi
pred postúpením pohľadávky), postúpenie pohľadávky nie je možné považovať za platné, a to s
poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka. S ohľadom na túto skutočnosť odvolací súd v zhode
so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nie je nositeľom práva, ktoré bolo predmetom
postúpenia a žalobcom uplatnené v tomto konaní, preto mu nie je možné toto právo priznať. Zmyslom
a cieľom ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB bolo dosiahnuť stav, aby mal dlžník dostatok času na vykonanie

opatrení zotrvať na vzťahu so „svojou“ bankou a tak zotrvať aj vo sfére kontrolovanej Národnou bankou
Slovenska.

33. Odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP rozsudok ako vecne správny
potvrdil.

34.Otrováchodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa§396ods.1CSPvspojenís§255ods.1CSP.
Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaná bola úspešná, no v priebehu
odvolacieho konania jej žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne neúspešnej
strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádza z čl. 17 základných

princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP
v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom
prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy konania
nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho
konania.

35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).