Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. máj 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9CoCsp/43/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119205595
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7119205595.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek

senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Gizely Majerčák v spore žalobcu M. W., nar. X.X.XXXX, I.Y.,
A. XX, proti žalovanému D. S., nar. X.X.XXXX, I., A. XX, zast. JUDr. Jánom Lemešom, advokátom,
Advokátska kancelária, Košice, Žižkova 19, o zaplatenie 551,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti
rozsudku 42Csp/95/2019-100 zo 14.1.2020 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom I. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi

sumu 551,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 551,- eur od 16.2.2018 až
do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol,
III. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške náhrady rozhodne súd
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal uloženia povinnosti zaplatiť
mu 551, eur s 8% úrokmi z omeškania ročne od 16.2.2018 do zaplatenia, na tom skutkovom a

právnom základe, že so žalovaným uzatvoril 10.3.2017 zmluvu, predmetom ktorej bola oprava osobného
motorového vozidla značka Škoda Felícia, K.: I. XXX Y., ktoré bolo po dopravnej nehode. Motorové
vozidlo 10.3.2017 žalobca prevzal do opravy, pričom po prijatí vozidla bola za účasti žalovaného
vykonaná jeho obhliadka a žalobca oboznámil žalovaného s rozsahom potrebných opráv, ako aj s
predpokladanou sumou opravy, s čím žalovaný súhlasil a vyplatil žalobcovi zálohu vo výške 500,-
eur. O prevzatí vozidla do opravy bol spísaný Zákazkový list č. 08/2017. Dňa 28.9.2017 si žalovaný
prevzal vozidlo pripravené na lakovanie zo servisu, s tým, že po lakovaní sa vráti, aby boli na vozidle

vykonané dokončovacie práce a následne, aby bola vystavená faktúra so súpisom vykonaných prác.
Pri osobných stretnutiach žalobca oznámil žalovanému, že celková suma za opravu je vo výške 1.051,-
eur a po odrátaní zálohy vo výške 500,- eur je preto žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu 551,-
eur. Do servisu sa však žalovaný už nevrátil. Dňa 29.1.2018 žalobca žalovanému vystavil faktúru č.
01/2018 vo výške 1.051 eur, ktorú žalovaný do dnešného dňa neuhradil. Žalobca sa domáha náhrady
sumy 551,- eur (suma 1.051,- eur po odrátaní zálohy vo výške 500,- eur). Faktúra č. 01/2018 bola
vystavená žalobcom 29.1.2018 a 1.2.2018 bola zaslaná poštou žalovanému, pričom splatnosť faktúry

bolak15.2.2018.Keďžežalovanýsadostaldoomeškaniasúhradoupeňažnéhozáväzku,žalobcažiadal
zaviazať žalovaného aj k plateniu úroku z omeškania. Súd po vykonanom dokazovaní, vychádzajúc z §
52 ods. 1-4, § 488, § 499, § 652 ods. 1 a 2, § 631, § 634 ods. 1 a 2, § 636 ods. 1, § 451 ods. 1 a 2, §
457, § 458 ods. 1, § 121 ods. 3 Obč. zák. a §18 ods. 2 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a ozmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,
urobil záver, že strany sporu uzatvorili 10.3.2017 ústnu Zmluvu o oprave veci v zmysle § 652 Obč. zák.
Zmluva o oprave veci je osobitnou formou zmluvy o dielo. Pokiaľ nie je upravené inak v osobitných

ustanoveniach, týkajúcich sa zmluvy o oprave veci, použijú sa všeobecné ustanovenia zmluvy o dielo.
Medzistranamiuzatvorenázmluvamáspotrebiteľskýcharakter,keďžežalobcanarozdielodžalovaného
konal pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy v rámci výkonu svojho povolania ako podnikateľ.
Podstatnou náležitosťou zmluvy o oprave veci, vychádzajúc zo všeobecnej úpravy ustanovení zmluvy
o dielo, je uvedenie ceny opravy. Cenu je potrebné určiť aspoň odhadom v prípade keď ju v čase

uzatvorenia zmluvy nie je možné určiť pevnou cenou (§ 634-636 Obč. zák.). Pri rozhodovaní vychádzal
zo zistení a úvah, že žalobca tvrdil, že žalovaného oboznámil s tým, že cena za opravu presiahne
1.000,- eur a žalovaný trval na oprave z dôvodu, že investoval teraz do motora a náprav sumu 800,- eur,
preto chcel auto opraviť aj za cenu nad 1.000,- eur. Žalovaný na pojednávaní dňa 15.10.2019 uviedol,
že sa so žalobcom dohodli na vyvarení a nastriekaní tých častí, ktoré boli potrebné po tej autonehode.
Následne žalovaný namietal, že strany nemali dohodu o cene opravy a rozsahu opravy. Žalobca v

žalobe uviedol, že po prijatí motorového vozidla bola za účasti žalovaného vykonaná prehliadka, kde
oboznámil žalovaného s rozsahom opráv a s predpokladanou sumou opravy. S uvedeným žalobca
súhlasilavyplatil500,-eurakozálohu,oprevzatíbolspísanýzákazkovýlist.Vovýpovedinapojednávaní
dňa 15.10.2019 však žalobca uviedol, že auto si zobral sám spred bloku, v zákazkovom liste nie je
uvedená cena, pretože žalobca nevedel určiť cenu skôr, až po špecifikácii dohodnutej opravy. Doplnil,

že nebolo možné určiť cenu z dôvodu, že najskôr bolo treba vykonať práce, bolo treba dobrúsiť, dovariť,
opraviť auto po havárii a až následne určil presnú cenu. Na základe vykonaného dokazovania (výpoveď
žalobcu a zo zákazkového listu) súd uzavrel, že cena za opravu nebola uvedená, teda ani dohodnutá
aspoň odhadom pri uzatvorení ústnej Zmluvy o oprave. Bolo mu preukázané, že cenu uviedol zhotoviteľ
(žalobca) až po oprave. Pokiaľ by tak bolo za účasti žalovaného, žalobca mal dať žalovanému podpísať

zákazkový list a uviesť cenu. V zákazkovom liste je uvedená cena dohodou a nie je uvedené ani prijatie
zálohy vo výške 500,- eur. Žalovaný spochybnil tvrdenia žalobcu, že cena bola dohodnutá dohodou. V
okolnostiach prejednávaného sporu, žalobca neuniesol bremeno dôkazu, že cena bola ústne dohodnutá
aspoň odhadom vo výške 1.000,- eur už pri uzatváraní ústnej Zmluvy o oprave. Súd uviedol, že cena
musí byť v každom prípade uvedená už v zmluve a to aspoň odhadom a nedostatok dojedania o cene

znamená, že zmluva podľa § 652 Obč. zák. nebola platne uzatvorená. Ďalšou spornou skutočnosťou
bolo určenie predmetu opravy, resp. rozsahu opravy ako ďalšej podstatnej náležitosti Zmluvy o oprave.
Žalobca v nepodpísanom zákazkovom liste uviedol opravu prednej časti vozidla a vyvarenie. Žalovaný
v rámci výpovede na pojednávaní uviedol, že sa strany dohodli na vyvarení a nastriekaní tých častí,
ktoré boli potrebné po autonehode. Žalovaný následne spochybnil dohodu o predmete, rozsahu opravy,

poukázal na skutočnosť, že zákazkový list nie je ním podpísaný, mal doručenú iba stranu 3 pracovného
záznamu. Doplnil, že s rozsahom prác bol oboznámený až keď mu bola doručená faktúra v tomto
súdnom konaní. Faktúra, v ktorej je uvedený rozsah prác, bola preukázateľne doručovaná žalovanému
už dňa 1.2.2019, vo výpovedi dňa 9.3.2019 v trestnom konaní žalovaný uviedol, že faktúra mu bola
doručená 29.1.2019 a napáda len výšku ceny za opravu. Pokiaľ ide o predmet, rozsah opravy, súd

uviedol, že žalovaný vo výpovedi v rámci trestného konania nepoprel rozsah vykonanej opravy, že
napáda výšku sumy, ktorá mu bola vyfakturovaná za opravu s tým, že nemali so žalobcom presnú
dohodu o cene opravy. Zároveň na pojednávaní 15.10.2019 žalovaný najskôr uviedol, že dohoda o
oprave prednej časti auta a vyvarení bola, neskôr uviedol, že sa strany na rozsahu opravy nedohodli.
Podľa názoru súdu bol dohodnutý predmet a rozsah opravy, oprava bola aj vykonaná. Na pojednávaní

15.10.2019 žalovaný nevedel uviesť, ktoré opravy neboli vykonané. Zároveň súd poukázal na to, že
žalovaný auto prevzal a následne prevzal faktúru, ktorú nenapadol a z ktorej tiež mohol zistil rozsah
prác a či aj boli vykonané. V rámci trestného konania žalovaný nespochybnil rozsah opravy, uviedol,
že sa so žalobcom dohodol na oprave jeho auta po dopravnej nehode a napáda len výšku ceny za
opravu. Súd ustálil, že bolo preukázané, že pri uzatvorení ústnej Zmluvy o oprave veci nebola dohodnutá

presná cena za opravu a cena nebola dohodnutá ani odhadom (v zákazkovom liste je cena dohodou,
ktorú spochybnil žalovaný). Keďže podstatnou náležitosťou zmluvu o oprave veci je určenie ceny opravy
veci, táto náležitosť pri uzatvorení ústnej zmluvy medzi stranami chýbala, preto strany nemohli platne
uzatvoriť ústnu Zmluvu o oprave veci. Ak aj napriek tomu zhotoviteľ plnil, vzniklo na strane objednávateľa
bezdôvodné obohatenie plnením z neplatného právneho úkonu. Keďže išlo o plnenie formou výkonu,

ktoré nie je možné hospodárne vrátiť, je žalovaný povinný vydať majetkový prospech spočívajúci v tom,
že žalobca vynaložil obvyklé náklady na opravu, ktoré by inak musel vynaložiť žalovaný. Ďalej medzi
stranami bola sporná obvyklá cena za opravu, teda aké bežné náklady by žalovaný vynaložil, ak by si dal
inde vykonať opravu vozidla v dohodnutom rozsahu. Pri posúdení výšky bezdôvodného obohatenia súdvychádzalzvýškybežnýchnákladov,ktorébyžalovanývynaložilnarovnakúopravu.Pokiaľideoobvyklú
cenu za opravu, ktorú uskutočnil žalobca, vychádzal z listinných dôkazov predložených žalobcom, z
ktorých vyplýva, že tri autoservisy by vykonali opravu v rozsahu fakturovaných položiek za cenu vyššiu

ako žalobca. Cena za opravu požadovaná žalobcom bola teda nižšia ako obvyklá cena za opravu v
zmysle predložených dôkazov. V rámci viazanosti súdu žalobným petitom, súd zaviazal žalovaného
k zaplateniu sumy 551,- eur (fakturovaná suma 1.151,- eur - zaplatený preddavok 500,- eur). Keďže
mal súd v konaní nepochybne preukázané, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil na úkon žalobcu
a bezdôvodné obohateniu spočíva v majetkovom prospechu získanom plnením z neplatnej zmluvy,

zaviazal žalovaného k úhrade sumy 551,- eur na istine. K tvrdeniam žalovaného, že sa domnieval, že
zmluvu uzatvoril so susedom a nie podnikateľom, uviedol, že tieto tvrdenia nemajú žiadnu relevanciu a
nijako nemenia právne posúdenie súdu. Citujúc znenie § 517 ods. l, 2 Obč. zák., § 3 ods. 1 nar. vlády
SR č.87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013, zmeneného nar. vlády SR č. 20/2013 Z.z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, konštatoval, že žalobca si uplatnil úroky z
omeškania vo výške 8% ročne od 16.2.2018 (t.j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry č.012018)

do zaplatenia, že základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola 0,00%. V prejednávanej
veci mu bolo preukázané, že žalovaný sa dostal so splnením svojho peňažného záväzku, ktorý má voči
žalobcovi do omeškania, preto priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,00%, od dňa splatnosti
faktúry 16.2.2018 a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania žalobu zamietol. O náhrade trov konania
rozhodol podľa § 262 ods. l v spojení s § 255 ods. l C.s.p. a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 100%, nakoľko žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný.

4. Považoval rozsudok za nesprávny a navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. Tvrdil, že rozsudok je nepreskúmateľný, že tým mu súd znemožnil, aby uskutočňoval
jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Vytýkal súdu, že mal zabezpečiť dostatok dôkazov, na základe
podnetu, ktoré navrhoval a rovnako aj na základe vlastnej úvahy tak, aby bez najmenšej pochybnosti
došlo k objasneniu vzniku pohľadávky tvoriacej predmet žaloby. Ďalej poukázal na to, že žalobca v
minulosti pri prijímaní auta do opravy nespísal protokol o prevzatí vozidla s klientom, ktorý mu auto

odovzdával do opravy, tak ako mu to ukladá zákon. Ďalej zdôraznil, že žalobca má povinnosť vykonať
opravu bezodkladne a v prípade, že opravu nevie realizovať alebo je tam iná skutočnosť, ktorá bráni
oprave vozidla, má povinnosť o tejto skutočnosti bezodkladne informovať vlastníka vozidla a pokiaľ
tento bude požadovať vrátenie vozidla, má mu vrátenie umožniť. Poukázal na to, že motorové vozidlo
odovzdal na opravu 10.3.2017 a že auto mu bolo odovzdané 28.9.2017, že v čase opravy vozidla počas

6 mesiacov mu vznikli náklady na prevádzku požičaného vozidla ako náhrada za auto v oprave vo výške
700,- eur, ktoré si uplatňuje ako protinávrh. Opakoval, že rozsah prác vykonaných zhotoviteľom, ktoré
mal realizovať žalobca, bol dohodnutý ústne na sumu 500,- eur, s doplatkom maximálne do 150,- eur,
s tým, že ak bude výška opravy vyššia, nesúhlasí s opravou a auto mu musí okamžite vrátiť. Ďalej
poukázal na to, že mu vznikli v súvislosti s opravou zvýšené náklady na zabezpečenie prenájmu iného

vozidla v rozsahu 700,- eur a príprava na striekanie a lakovanie vozidla iným zhotoviteľom 600,- eur,
že súd dostatočne tieto skutočnosti nepreskúmal, nevyhodnotil a vo svojom rozhodnutí ani nezohľadnil.
Navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Poukázal na to,

že tvrdenie žalovaného o nesprávnosti výroku rozsudku je ničím nepodložené a právne irelevantné,
nakoľko súd vyniesol rozsudok po náležitom dokazovaní a v súlade so zákonom. Tvrdenie žalovaného,
že súd nesprávnym úradným postupom mu uprel práva do takej miery, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces je vyfabulované a nezmyselné. V prípade ak žalovaný trvá na tom, že súd nevykonal
všetky relevantné dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, požadoval zabezpečiť

ďalšie stanovisko niektorej z poisťovní - oddelenie likvidácie škôd na motorových vozidlách, aby táto
prostredníctvom systému ALDENET vykonala kalkuláciu predbežných nákladov na opravu vozidla, ešte
pred odstavením vozidla. Poukázal na nedôvodnosť tvrdenia žalovaného, že nebol spísaný protokol o
prevzatí vozidla, nakoľko žiadny zákon mu to ako tzv. Céčkovému servisu ani neukladá, tak ako muneukladá ani spracovať kalkuláciu nákladov, opráv v systéme ALDENET, ktoré si môžu dovoliť len veľké
spoločnosti. Zdôraznil, že ak na protokole klient trval, mal si dať vozidlo do opravy do značkového
servisu a žalobcovi nemal odovzdať vozidlo. Ďalej opakoval skutočnosti uvádzané už pred súdom prvej

inštancie. Uplatnenie náhrady za požičané vozidlo považoval za nezmyselné, že ide len o obranu, aby
sa žalovaný vyhol povinnosti zaplatiť za opravu a pokiaľ žalovaný tvrdí, že mu auto nebolo včas vydané
a on ho chcel, písomne ho nevyzýval. Na základe dobrej viery vozidlo ďalej pripravoval na lakovanie,
aby bolo v čo najlepšom stave.

6. Rozsudok vo výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti odvolaním nebol napadnutý,
nadobudol právoplatnosť, preto v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní nebol preskúmavaný.

7. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 383 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a

rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p., lebo súd úplne zistil skutkový stav veci,
správne ho právne posúdil, odôvodnenie rozsudku má podklad v zistenom skutkovom stave a odvolací
súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje, na dôvody ktoré v celom rozsahu odkazuje, na čom nič nemení
ani podané odvolanie žalovaným, ktorý v odvolaní v podstate opakuje skutočnosti uvádzané už pred
súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd v odôvodnení rozsudku riadne a presvedčivo vysporiadal.

8. Žalovaný v odvolaní uplatnil, odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) C.s.p.,
t.j. že súd nesprávnym úradným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

9. Ani jeden z vyššie uvedených odvolacích dôvodov nie je daný.

10. Odvolací súd sa po preskúmaní všetkých rozhodujúcich odvolacích námietok v plnom rozsahu
stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý riadne zistil skutkový stav,
aplikoval naň správny právny predpis a ktorý aj správne interpretoval, pričom sa vysporiadal so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami potrebnými na správne rozhodnutie vo veci.

11. V odvolaní neboli žalovaným tvrdené také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné
rozhodnutie vo veci podľa § 220 ods. 2 C.s.p., pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia súd
uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská oboch
procesných strán v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, vykonané dokazovanie
riadne vyhodnotil, citoval právne predpisy, ktoré v prejednávanej veci aj správne aplikoval a z ktorých

vyvodil aj správne právne závery. K správnym záverom uvádzaným súdom prvej inštancie niet čo dodať.
Rozhodnutie súdu je presvedčivé, odôvodnené spĺňať predpoklady, vyžadované v § 220 ods. 2 C.s.p.,
preto mu nemožno vytknúť nepreskúmateľnosť, arbitrárnosť a postupom súdu nebolo porušené, resp.
procesným postupom súdu nebolo znemožnené stranám sporu, aby uskutočňovali im patriace procesné
práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

12. Žalovaný vytýka súdu, že nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, pričom ani v odvolaní neuvádza, ktoré dôkazy súd prvej inštancie na jeho návrh nevykonal,
ktoré boli potrebné pre riadne zistenie skutkového stavu veci. Odvolací súd, o.i. poukazuje na to, že
na pojednávaní súdu 14.1.2020 (zápisnica na čl. 98 a 99) strany sporu a ani právny zást. žalovaného

nemali ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania, preto uznesením vyhlásil dokazovanie v tejto veci za
skončené. Z uvedených dôvodov nie je daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) C.s.p., t.j. že
súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

13. Odvolací súd nezistil ani naplnenie odvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p.,

t.j. že by súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutočnostiam a ž rozhodnutie
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje
so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, na ktoré aj v celom rozsahu odkazuje.14. Pokiaľ si žalovaný vzájomnou žalobou (protinávrhom) v odvolacom konaní uplatňuje voči žalobcovi
náhradu nákladov za prevádzku požičaného motorového vozidla vo výške 700,- eur, je potrebné uviesť,
že si vzájomnú žalobu mohol uplatniť len pred súdom prvej inštancie.

15. Podľa § 372 C.s.p. v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

16. Z uvedeného dôvodu o vzájomnej žalobe odvolací súd nerozhodoval.

17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.

18. Stranám sporu náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná lebo úspešnému žalobcovi trovy
odvolacieho konania nevznikli a žalovaný nemal v odvolacom konaní úspech.

19. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie jepodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).