Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. december 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Co/43/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3617204169
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3617204169.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek
senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobkyne A. V., rod. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Q. XXX/X, XXX XX V., právne zastúpená JUDr. Q. V., advokát, so sídlom Q. XXX/X, XXX XX
V., proti žalovanej Y. V., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/X, XXX XX V., o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti,

o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Partizánske č. k. 6C/68/2017-85 zo dňa 10.
septembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 6C/68/2017-85 výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. určil, že

žalovaná má proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 % s poukazom na § 137 písm. c) CSP, § 630 Občianskeho zákonníka, § 255 ods. 1, 2 CSP. V
odôvodnení rozhodnutia uviedol súd prvej inštancie že, žalobkyňa sa podanou žalobou domáha proti
žalovanej určenia vlastníckeho práva k bytu č. 3, nachádzajúcemu sa na
2. p. vchodu č. 9 v stavbe so súpis. č. 189, postavenej na pozemku parcely registra "C",
parc. č. XXXX, druh stavby: 9, popis stavby: bytový dom, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1, a

podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
a spoluvlastníckeho podielu k pozemku o veľkosti 5517/132150, všetko zapísané na LV
č. XXXX, nachádzajúce sa v okrese V., v obci V., v katastrálnom území V., evidované Okresným úradom
V., katastrálnym odborom. Žalobu odôvodnila tým, že darovacou zmluvou a dohodou o zriadení vecného
bremena zo dňa 20.06.2005 došlo k darovaniu uvedených nehnuteľností a k zriadeniu vecného bremena
spočívajúceho v práve doživotného užívania nehnuteľnosti žalobkyňou. Žalovaná

sa po niekoľkých rokoch od uzatvorenia zmluvy začala voči žalobkyni správať tak, že hrubo porušuje
dobré mravy. Neumožnila žalobkyni dlhodobo užívať nehnuteľnosť, zmenila zámky od vchodových
dverí bytu. V prípade, ak sa žalobkyňa vďaka svojim opakovaným žiadostiam dostala do nehnuteľnosti,
nemohla tam dlhodobo zotrvať z dôvodu nátlaku zo strany žalovanej. Žalovaná jej nepomáhala a
neposkytovala pomoc v zmysle dohody o pomoci
a starostlivosti, uzavretej pred uzatvorením zmluvy. Existenciu dohody potvrdzuje čestné prehlásenie

syna žalobkyne A. V.. Listom zo dňa 08.05.2017 ju vyzvala prostredníctvom svojho právneho zástupcu
na umožnenie užívania nehnuteľnosti
a odovzdanie kľúčov. Dňa 11.05.2017 došlo k odovzdaniu kľúčov, žalovaná ale následne vymenila
zámky.Žalobkyňasasnažilasporriešiťzmierlivo,bolaochotnávecriešiťprostredníctvompsychologickej
terapie, čo žalovaná odmietla. Preto ju opätovne vyzvala
na umožnenie vstupu, listom zo dňa 24.07.2017. Na to reagovala žalovaná ponukou na odplatné

zrušenie vecného bremena za 5000,- €, ktorú žalobkyňa neakceptovala, pretože bola v rozpore sdohodou z roku 2005. Výzvou na vrátenie daru zo dňa 15.08.2017 sa žalobkyňa domáhala vrátenia daru
podľa § 630 Občianskeho zákonníka. Ďalej žalobkyňa uviedla,
že naliehavý právny záujem preukazuje tým, že jedine určovací výrok súdu môže byť podkladom

pre zmeny vlastníctva v evidencii nehnuteľností, nakoľko nie je možné očakávať dobrovoľné vrátenie
daru. Súd najskôr posudzoval, či má žalobkyňa naliehavý právny záujem na podaní žaloby o určenie
vlastníckeho práva. Dospel pritom ku kladnému záveru. Žalobkyňa nemá k dispozícii iný účinný
prostriedok, ktorým by sa mohla domôcť navrátenia vlastníckeho práva k spornému bytu. Žalovaná
dobrovoľne dar vrátiť odmieta, preto žalobkyňa nemá inú možnosť domôcť sa vrátenia daru, ako

podaním žaloby proti žalovanej. Súd na podklade vykonaného dokazovania, po zhodnotení jeho
výsledkov, dospel k záveru,
že žaloba nie je podaná dôvodne. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by sa žalovaná správala
k žalobkyni tak, že by tým hrubo porušovala dobré mravy. V posudzovanom spore súd nezistil, že by
žalovaná žalobkyni neposkytovala potrebnú pomoc, ktorú je dôvodné
vo vzťahu dcéry k matke očakávať. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že až kým

si žalobkyňa nezačala uplatňovať nárok k bytu, boli vzťahy medzi ňou a žalovanou normálne. Žalovaná
žalobkyňu navštevovala, pomáhala jej, dokonca sama žalobkyňa pripustila, že jej kúpila lieky, zaplatila
za ňu dlh u susedy, kúpila jej vysávač, kosačku. Ich vzťahy sa zhoršili až v súvislosti s tým, že žalobkyňa
sa začala domáhať výkonu svojho práva bývania v byte
a žalovaná jej bývať v spornom byte neumožnila. Skutočnosť, že žalovaná bránila žalobkyni

v užívaní sporného bytu, je v rozpore s dobrými mravmi (i s právom). Nejde však o takú intenzitu
porušenia dobrých mravov, ktorá by mala za následok vznik práva domáhať
sa vrátenia daru. Pri posudzovaní intenzity porušenia dobrých mravov súd posudzoval vzťah žalobkyne
a žalovanej komplexne. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyňa sa domáhala výkonu svojho
práva vyplývajúceho z vecného bremena spôsobom, ktorý možno označiť prinajmenšom za nevhodný

a tiež rozporný s dobrými mravmi. Hoci nemožno súhlasiť s postupom, kedy žalovaná žalobkyni
opakovane vydala nepoužiteľný kľúč od bytu, nemožno súhlasiť ani s postupom žalobkyne, ktorá na
pojednávaní priznala, že do bytu šla
s úmyslom žalovanú vyprovokovať k fyzickému útoku na svoju osobu a podľa tvrdenia žalovanej a
výpovede svedkyne G., ktorá bola v tom čase v byte prítomná, sa tam správala neslušne. Nie je možné

neprihliadnuť ani na tú skutočnosť, že žalobkyňa býva
v inom obydlí a nie je na bývanie v spornom byte nijako odkázaná. Tvrdenie žalobkyne, že jej žalovaná
finančne nepomohla s liekmi, súd hodnotí len ako účelové. Jednak sama žalobkyňa pripustila, že jej
žalovaná raz lieky kúpila, jednak z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by bola žalovaná kedykoľvek
v takej núdzi, že by si lieky nemohla dovoliť zaobstarať sama. Aj s prihliadnutím na množstvo cigariet,

ktoré denne vyfajčí pri zhoršenom zdravotnom stave a potrebe užívania liekov (sama priznala 10-15
kusov, svedkovia uvádzali, že fajčí "veľa" alebo "nadmerne") nemožno zazlievať žalovanej, ak by sa
zdráhala žalobkyni finančne
s liekmi pomáhať. Inú formu pomoci, napríklad osobnú pomoc v domácnosti, žalovaná žalobkyni až do
zhoršenia vzájomných vzťahov poskytovala (pomáhala v záhrade,

s odstraňovaním šopy, privolala lekársku pomoc). Žalobkyňa nepreukázala, že by bola odkázaná aj na
intenzívnejšiu formu pomoci (napríklad sústavnú osobnú starostlivosť). Aj
v súčasnosti býva vo vlastnej domácnosti a žije spoločenským životom (priznala, že chodí
s kamarátkami na kávu). Skutočnosť, že by žalovaná "štvala" svoje deti a brata K. proti žalobkyni,
nevyplýva z vykonaného dokazovania. Svedok K. V. uviedol,

že sa s matkou stretáva, pomáha jej, neuviedol, že by mal k nej zlý vzťah. Takisto svedkyňa G. (vnučka
žalobkyne) k svojmu vzťahu k žalobkyni uviedla, že sa zhoršil po tom,
keď zistila, že z nej nemá úžitok (keď odišla zo spoločnej domácnosti). Ani jeden z nich neuviedol, že
by ich proti žalobkyni akýmkoľvek spôsobom popudzovala žalovaná. Samotný spor medzi žalobkyňou a
žalovanoutýkajúcisavýkonuprávvyplývajúcichzvecnéhobremenatakniejetakýmporušenímdobrých

mravov zo strany žalovanej, ktorý by mal
za následok vznik práva žalobkyne domáhať sa vrátenia daru. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo
ani iné hrubé (teda mimoriadne závažné) porušenie dobrých mravov žalovanou vo vzťahu k žalobkyni.
Preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Týmto rozsudkom
sa konanie končí, preto súd rozhodol aj o jeho trovách. Žalovaná bola v spore v celom rozsahu úspešná,

preto jej súd proti neúspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania.

2. Proti rozhodnutiu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Uviedla, že v konaní
bolo preukázané že žalobkyňa Darovacou zmluvou a dohodou o zriadení vecného bremena zo dňa20.6.2005 darovala žalovanej predmetné nehnuteľnosti a súčasne k nim zriadila vecné bremeno v
prospech žalobkyne spočívajúce v práve jej doživotného užívania nehnuteľností. Pri rodinnej porade,
ktorá sa konala v roku 2005 žalovaná prisľúbila,

že ako odplatu za darované nehnuteľnosti sa bezplatne o žalobkyňu postará v chorobe
a starobe a v prípade jej smrti jej zabezpečí dôstojný pohreb. Žalovaná však žiadny z daných sľubov
nesplnila a žalobkyni neumožnila ani užívanie predmetného bytu, čím jej znemožnila výkon vecného
bremena - doživotného užívania a bývania v predmetnom byte. Žalobkyňa
sa snažila uplatniť svoje práva vyplývajúce pre ňu z vecného bremena aj po doručení rozsudku OS

Partizánske. Žalovaná jej odovzdala kľúče od vchodu do domu a aj od vchodu do bytu. Žalobkyňa však
po prehliadke bytu skonštatovala, že byt je len čiastočne zrekonštruovaný, rekonštrukcia nie je ukončená
a z tohto dôvodu byt nie je užívania schopný. Žalovaná taktiež žalobkyni neposkytla potrebnú pomoc
v chorobe a starobe a to aj napriek tomu, že žalobkyňa takúto pomoc potrebovala hlavne ohľadom jej
zdravotného stavu a výšky príjmu (čiastočný invalidný dôchodok vo výške 140,- €). Túto pomoc, ktorú
žalovaná sľúbila poskytnúť žalobkyni neposkytuje ani v súčasnosti. Žalovaná tiež nepomáhala žalobkyni

pri bežných životných úkonoch a to aj napriek tomu, že jej vek a zdravotný stav si to vyžadovali. Túto
pomoc jej odmietla poskytnúť aj napriek tomu, že žalobkyňa ju o jej poskytnutie viackrát žiadala. Túto
pomoc jej neposkytuje ani v súčasnosti. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaná svojim správaním
hrubo porušila dobré mravy tak, ako to predpokladajú ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka a teda
sú splnené podmienky pre vrátenie daru.

3. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná podaním zo dňa 05.07.2019. Uviedla,
že to čo uvádza žalobkyne v odvolaní je všetko klamstvo. Účelovo zavádza, pričom všetko
čo ona tvrdí je v zápisnici prvostupňového súdu vyvrátené svedkami ako aj čiastočným priznaním
samotnej žalobkyne. Žalobkyňa podala žalobu s postranným úmyslom, pretože má dlhy a tie chce riešiť

predajom predmetu sporu. Nemá absolútne záujem užívať predmet sporu, čo môže potvrdiť pani Q.,
ktorá bola navrhovaná ako svedok
na prvostupňovom súde, avšak súd nepovažoval za potrebné ju vo veci vypočuť. Z toho dôvodu navrhla
v odvolacom konaní vypočuť pani Q. U.. Lieky si nedávala predpisovať a dokonca keď som jej ich
zabezpečila od jej lekárky tak ich ani nebrala. Účelovo pýtala peniaze na lieky, ale použila ich na cigarety.

Žalobkyňa zavádza, keď tvrdí, že predmet sporu je neobývateľný. Brat tam býva preto, keď žalobkyňa
nemala záujem sa nasťahovať do predmetu sporu. Žalovaná si musela kúpiť druhý byt a ten aj prerobiť.
Žalobkyňa je poberateľkou riadneho starobného dôchodku v sume cca 270,- € nie invalidného dôchodku
v sume 140,- € ako tvrdí v odvolaní. Matka tvrdí, že má zdravotné problémy, má 61 rokov, ale napriek
tomu bez problémov denne vyfajčí cca 40 až 50 ks cigariet, takže za zdravotné problémy si môže aj

sama, lebo nechodí na pravidelné prehliadky ohľadom vysokého krvného tlaku. Opak toho, že som jej
neposkytovala pomoc v starobe a chorobe potvrdili bratia v zápisnici prvostupňového súdu. Každý deň
prejde aj dvakrát kilometer do centra na kávu, ale keď potrebuje vytrhať zelinu v záhrade, tak si zavolá
svoju kamarátku, ktorej za to platí. Žalobkyňa obchádza žalovanú aj svoju vnučku a nechce sa s nimi
stretnúť. Nemá záujem

komunikovať, aj keby potrebovala pomoc neozve sa. Rozsudok považuje za vecne správny a navrhuje
súdu rozsudok prvostupňového súdu potvrdiť.

4. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa podaním zo dňa 04.10.2019. Uviedla, že žalobkyňa sa
s vyjadrením žalovanej nestotožňuje a všetky jej tvrdenia považuje

za účelové a umelo vykonštruované. Žalobkyňa má záujem predmetný byt obývať, avšak žalovaná jej
to napriek zriadenému vecnému bremenu doživotného bývania neumožňuje
a bráni. Tvrdenie žalovanej, že byt na Q., ktorý v súčasnosti obýva žalobkyňa, mal byť darovaný
jej, sa nezakladá na pravde. Spoluvlastnícky podiel k bytu o veľkosti 1/2 žalobkyňa nadobudla v
rámci dedičského konania po jej matke a druhý spoluvlastnícky podiel k bytu o veľkosti 1/2 žalobkyňa

nadobudladarovacouzmluvou(otecžalobkynedarovalžalobkynispoluvlastníckypodielkbytuoveľkosti
1/2, nakoľko sa žalobkyňa o neho
v starobe a chorobe starala). Uviedla, že keby nevlastnila tento predmetný byt, v súčasnej dobe
by bola určite už bezdomovkyňou. Správanie žalovanej bolo už v jej mladosti veľmi problematické.
Žalovaná nechodila do školy, v dôsledku čoho boli žalovanej odňaté rodinné prídavky. Žalovaná má

ukončenú len 7. triedu základnej školy. Finančne jej pomáhal jej starý otec, avšak nákupy potravín
financovala žalobkyňa. Žalobkyňa sa vždy snažila pokiaľ to bolo v jej možnostiach a schopnostiach
pomôcť žalovanej. Keby bola žalobkyňa taká ako ju opisuje žalovaná, nikdy by žalovanej predmetný
byt nedarovala. Žalobkyňa nikdy nepredpokladala, že sa voči nej jej dcéra - žalovaná začne taktonedôstojne správať. Žalovaná bránila a aj stále bráni žalobkyni v užívaní predmetnej nehnuteľnosti.
Žalovaná až na základe výzvy predchádzajúceho právneho zástupcu žalobkyne, odovzdala žalobkyni
kľúče od predmetného bytu, avšak tieto kľúče do zámku bytu nepasovali a iný kľúč žalovaná žalobkyni

odmietla dať. Žalovaná predchádzajúcemu právnemu zástupcovi žalobkyne poslal list, že od 06.09.2017
má žalobkyňa byt k dispozícii, avšak keď tam žalobkyňa prišla, do bytu sa zas nedostala. Po naliehaní
predchádzajúceho právneho zástupcu žalobkyne, žalovaná žalobkyňu vpustila do predmetného bytu,
avšak kľúče od bytu jej neodovzdala a priateľ žalovanej žalobkyňu z predmetného bytu vyhodil so
slovami, že tam nemá čo robiť. Do dnešného dňa žalobkyni nebolo umožnené sa do predmetného bytu

presťahovať. Keď sa žalobkyňa dostala na chvíľu do predmetného bytu, zistila, že predmetný byt je
v dezolátnom stave. V kúpeľni nie je zamurovaná vaňa, je diera v stene a gamaty sú odmontované
a trúbky sú odpílené. V kuchyni nie je kuchynská linka, v byte nie sú interiérové dvere. Žalovaná
predmetný byt zničila a čo je hlavné, neumožňuje žalobkyni predmetný byť užívať. Žalobkyňa bola
odkázaná na pomoc druhých a cudzí ľudia sa väčšinou nad ňou zľutovali a pomohli jej. Keď žalobkyňa
uhradí všetky nevyhnutné výdavky spojené s domácnosťou a zaplatí si lieky, zostane jej 120,- €

mesačne, čo prestavuje 4,- € na deň, čo ledva pokryje výdavky na stravu, takže v žiadnom prípade
si žalobkyňa nemôže dovoliť kúpiť cigarety a vyfajčiť 50-60 cigariet denne. Uviedla, že kým bola
žalovaná na ňu odkázaná, pomáhala jej, avšak odkedy sa osamostatnila, už žalobkyni nepomáha a
začala ju navštevovať menej a menej. Za posledné tri roky žalovaná žalobkyňu nenavštívila ani raz
ani je nezatelefonovala ani iným spôsobom sa s ňou neskontaktovala. Do mesta chodieva maximálne

jedenkrát do týždňa a robí si nákup na celý týždeň s tým, že domov musí chodiť taxíkom, lebo nákup
sama neodnesie alebo musí poprosiť susedov. Na podporu jej tvrdení doložila čestné prehlásenia a
písomné svedecké výpovede susedov p. Q. Q. a p. S. Q., ktorí jej v týchto ťažkých chvíľach pomáhajú.
Z výpovede svedkov vypočutých na pojednávaní dňa 10.09.2018 vyplýva, že žalovaná sa zaviazala, že
žalobkyni pomôže v starobe a v chorobe či už finančne, psychicky, alebo tým, že bude s ňou chodiť

k lekárovi a tento sľub vôbec nedodržiava. Nejaví o ňu žiadny záujem. Zdôraznila, že už skutočnosť,
že žalobkyni bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok preukazuje, že má nepriaznivý zdravotný stav.
Vážne porušenie dobrých mravov spočíva v odmietnutí pomoci žalobkyni v starobe a chorobe. Ide o
dlhotrvajúci stav - žalovaná sústavne neposkytuje žalobkyni nevyhnutnú pomoc, na ktorú je žalobkyňa
odkázaná. Je toho názoru, že boli splnené predpoklady pre vrátenie daru v zmysle § 630 Občianskeho

zákonníka. Na základe týchto skutočností žalobkyňa navrhuje, aby odvolací súd rozsudok zrušil v celom
rozsahu, vec vrátil na nové konanie alebo, aby odvolací súd rozhodol sám a to tak, že žalobe vyhovie v
celom rozsahu. Žalobkyňa si uplatnila náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa §

379 a § 380 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej
len „CSP“) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389
ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 CSP.
Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 CSP, keď v danej
veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani

dôležitý verejný záujem.

6.Podľa§630Občianskehozákonníka,darcasamôžedomáhaťvráteniadaru,aksaobdarovanýspráva
k nemu alebo členom jeho rodiny, tak že tým hrubo porušuje dobré mravy.

7. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmom iných, a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi (§ 3 OZ ).

8. Občiansky zákonník neobsahuje definíciu dobrých mravov a pre jeho bližšiu konkretizáciu necháva

priestor judikatúre. Kvalifikovaným porušením dobrých mravov je najčastejšie amorálne konanie, ktoré
môže byť jednorazové, ako aj konanie majúce charakter sústavného porušovania. V tejto súvislosti
Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutí sp. zn. 33 Odo 538/2003 uviedol, že hrubým porušením
dobrých mravov môže byť aj menej intenzívne porušovanie, ktorého dôsledkom je hlboké narušenie
vzťahov medzi darcom a obdarovaným, ak sa ho obdarovaný dopustil viac ako trikrát a ak je medzi

takýmito skutkami určitá spojitosť. Konanie obdarovaného v súvislosti s hrubým porušovaním dobrých
mravov však nemusí mať znaky skutkovej podstaty trestného činu alebo priestupku. Podľa judikatúry
konanie musí mať značnú intenzitu alebo to musí byť sústavné porušovanie dobrých mravov ako
napríklad neposkytnutie potrebnej pomoci atď.9. Odvolací súd uvádza že, dobré mravy sú súbor pravidiel správania sa, ktoré sú
v spoločnosti všeobecne uznávané aj keď sami o sebe nie sú právne záväzné. Dobré mravy nie sú

zákonom definované, ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný
všeobecný záujem ich rešpektovania. Vo všeobecnosti ide o súhrn morálnych pravidiel správania, v
spoločnosti všeobecne akceptovaných noriem etiky, morálky a mravnosti. Hrubé porušenie dobrých
mravov nie je každé správanie, ktoré je neetické, resp. ktoré nezodpovedá spoločensky uznávaným
pravidlám slušného správania. Ide napríklad o neposkytnutie potrebnej pomoci, opakované vyháňanie

darcu z domu, ktorý bol darovaný, sústavné odmietanie poskytovania výživy, na ktorú je darca voči
obdarovanému odkázaný.

10. Vrátenie daru je jednostranným právnym úkonom, ktorý je možné považovať v podstate akoby za
odstúpenie od darovacej zmluvy. Zákon nevyžaduje súhlas druhej strany. Právny vzťah, ktorý vznikol
z darovania zanikne po splnení dvoch podmienok. Po prvé musia byť splnené zákonné dôvody, ktoré

oprávňujú zmluvnú stranu požiadať o vrátenie daru a po druhé je nutné, aby sa s prejavom vôle
(žiadosťou o vrátenie daru) mohla oboznámiť druhá strana. Inak povedané momentom doručenia tohto
právneho úkonu zaniká právny vzťah z darovania. Vrátenie daru možno považovať za sankciu, ktorou
darca postihuje obdarovaného za jeho správanie hrubo porušujúce morálne pravidlá. Predpokladom
aplikácie § 630 Občianskeho zákonníka je kvalifikované porušenie morálnych pravidiel konkrétnym

správaním obdarovaného, ktorého stupeň závažnosti je hodnotený podľa objektívnych kritérií a nie len
podľa subjektívneho názoru darcu.

11. Ak darca uplatní svoje právo na vrátenie daru a sú naplnené zákonné podmienky pre vrátenie
daru, zanikne právny vzťah z darovania priamo zo zákona a to dňom, kedy bola výzva doručená

obdarovanému. Darca svojim jednostranným právnym úkonom musí odvolávať poskytnutý dar a
následne, prípadne súčasne, žiadať o vrátenie daru. Odôvodneniu odvolania daru má za následok zánik
nadobudnutého vlastníckeho práva k daru. Obdarovaný je povinný vydať vec darcovi. V prípade, ak je
predmetomdarunehnuteľnosťaobdarovanýodmietadarcovinehnuteľnosťdobrovoľnevydaťaprepísať
v katastri nehnuteľností, darca sa musí potom domáhať na súde žalobou o určenie vlastníckeho práva

k daru, pretože až určovací výrok súdu je podkladom pre ďalší zápis vlastníckeho práva darcu k daru
príslušnou správou do katastra nehnuteľností. Rozhodnutie súdu priamo nezakladá vznik vlastníckeho
práva darcu, ale je len právnym titulom pre zápis vlastníckeho práva darcu do katastra nehnuteľností,
ktorý sa vykoná záznamom podľa § 34 katastrálneho zákona. V prípade uplatnenia takéhoto nároku
súd rieši ako predbežnú otázku, či boli splnené podmienky pre vrátenie daru podľa § 630 OZ .

12. Odvolací súd dodáva, že žalovaná nerešpektovala právo žalobkyne na jej doživotné užívanie
predmetného bytu, opakovane odovzdala žalobkyni nesprávne kľúče, čím jej zamedzila prístup do
bytu a jeho užívanie. Správanie žalovanej k žalobkyni nezodpovedá z hľadiska etického a morálneho

všeobecne uznávaným pravidlám vzťahu dcéry k matke. Súd mal v konaní za preukázané, že správanie
žalovanej voči žalobkyni je opakované, pretrvávajúce, trvalého charakteru a spôsobilo, že žalobkyňa
vyhľadala pomoc u cudzích ľudí.

13. Napadnuté rozhodnutie preto krajský súd zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v

ktorom súd prvej inštancie ešte raz posúdi či boli splnené podmienky pre vrátenie daru podľa § 630 OZ.
Podľa § 396 CSP ak odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší a vec vráti tomuto súdu na
ďalšie konanie, rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania súd prvej inštancie.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule

(§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým
sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdovb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429
ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).