Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. júl 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/216/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4108233110
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4108233110.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a

členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v spore žalobkyne: P. G.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XX, E., právne zastúpená Mgr. Martinom Lieskovským, advokátom, so
sídlom Farská 40, Nitra, IČO: 42 427 291, proti žalovaným: 1. P. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXX,
zastúpený žalovanou v 2. rade, 2. F. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXX, 3. C. P., nar. XX. XX. XXXX,
bytom Z. D. XX, 4. K. M., 5. Y. K., rod. M., 6. K. S. (ž. P., rod. D.), 7. Y. D., rod. M., 8. C. M., 9. F. M.,
žalovaní v 4.- 9. rade zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, Búdková cesta 36, Bratislava, IČO:
17 335 345, 10. A.. A. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. X/a č. bloku 9, I., 11. U.. S. K., nar. XX. XX. XXXX,

bytom Z. XX, I., zastúpená žalovanou v 3. rade, 12. S. G., nar. XX. XX. XXXX, K. F., 13. I. T., nar. XX.
XX. XXXX, L. 6, E., o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Nitra zo dňa 10. júla 2019 č. k. 19C/254/2008-739 a o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného
súdu Nitra zo dňa 26. 09. 2018 č. k. 19C/254/2008-529 v spojení s opravným uznesením zo dňa 19.
06. 2019 č. k. 19C/254/2008-628 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným v 1., 2., 3., 4., 5., 6., 7., 8., 9., 10., 11. a 13. rade sa priznáva nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100%.

Žalovanému v 12. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Odvolanie žalobkyne proti uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 26. 09. 2018 č. k. 19C/254/2008-529
v spojení s opravným uznesením zo dňa 19. 06. 2019 č. k. 19C/254/2008-628 o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalovaným v 1., 2., 3.,

4., 5., 6., 7., 8., 9., 10., 11. a 13. rade priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Posledným výrokom
rozhodol, že žalovanému v 12. rade súd nárok na náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie po
právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 132 ods. 1, § 460 zák. č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník),
§ 137 a § 78 ods. 1 CSP. Uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 31. 12. 2008 domáhala
určenia, že A. G., ktorá zomrela dňa XX. XX. XXXX, naposledy bytom A. XXX bola ku dňu smrti výlučnou
vlastníčkou parcely č. 429 o výmere 169 m2 v celosti, záhrada zapísaná na LV č. XXXX, ďalej bola

výlučnou vlastníčkou parcely č. 430/2, dvor o výmere 212 m2 a bola výlučnou vlastníčkou parcely č.
427, záhrady o výmere 1 680 m2. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že jej matka A. G., rodená Y., nar. XX. XX.
XXXX, bytom A. XXX zomrela XX. XX. XXXX, dedičské konanie nie je z objektívnych príčin prejednané
a je vedené na OS Nitra pod sp. zn. D 552/96, bola ku dňu smrti výlučnou vlastníčkou parcely č. 429 ovýmere 169 m2 v celosti pkn. 172, ktorú riadne užívala oplotenú a ohradenú, parcelu získala dedením
po svojej matke K. Y., ktorá parcelu získala kúpou od židovských občanov počas ich perzekúcie počas
vojny. Ďalej jej matka bola výlučnou vlastníčkou parcely č. 430/2 o výmere 212 m2, dvor, pkn. 2392

pochádza z pkn. 120 titulom kúpy a dedenia a bola tiež ku dňu smrti výlučnou vlastníčkou parcely č.
427 o výmere 1 680 m2, záhrada, pkn 784, k. ú. A., parcelu riadne užívala a platila dane. Žaloba bola
pôvodne podaná len voči žalovaným v 1. a 2. rade, ku ktorým žalobkyňa ďalej uviedla, že manželia K.
uzurpovali parcelu č. 430/2 a parcelu č. 429 násilne, so sekerou v ruke. Matka a stará matka žalobkyne
parcely užívali a platili dane, vidí rozdiel v dobromyseľnosti a násilnom uzurpovaní pôdy. Uznesením

č. k. 19C/254/2008-15 zo dňa 30. 04. 2009 súd konanie v časti parcely č. 430/2 o výmere 212 m2
zastavil z dôvodu, že ohľadom predmetnej parcely prebieha konanie pod sp. zn. 18C/170/2008, v ktorom
bol návrh podaný skôr. Uznesením č. k. 19C/254/2008-57 zo dňa 15. 06. 2010 súd konanie v časti
parcely č. 429 o výmere 169 m2 zastavil s poukazom na podanie právnej zástupkyne žalobkyne zo
dňa 25. 05. 2010 s odôvodnením, že v konaní na súde pod sp. zn. 18C/170/2008 bol podaný návrh na
určenie vlatníckeho práva nielen k parcele č. 430/2, ale aj k parcele č. 429, pričom v uvedenom konaní

18C/170/2008 bol návrh podaný skôr. Na základe uznesenia č. k. 19C/254/2008-70 zo dňa 23. 08. 2010
súd pripustil, aby do konania na strane žalovaných vstúpili účastníci: W. Y. ako žalovaný v 3. rade, O.
Y. ako žalovaná v 4. rade, K. M. ako žalovaný v 5. rade, Y. K. ako žalovaná v 6. rade, K. S. (ž. P. rod.
D.) ako žalovaný v 7. rade, Y. D. rod. M. ako žalovaná v 8. rade, C. M. ako žalovaný v 9. rade a F.
M. ako žalovaný v 10. rade. Predmetným uznesením súd zároveň rozhodol o pripustení zmeny petitu

žaloby tak, ako bol špecifikovaný v návrhu zo dňa 25. 05. 2010. Uznesením č. k. 19C/254/2008-210
zo dňa 15. 03. 2012 súd pripustil, aby na miesto doterajšieho žalovaného v 3. rade W. Y. vstúpili do
konania U.. S. K. ako žalovaná v 3. rade a A.. A. A. ako žalovaná v 11. rade. Zároveň pripustil, aby
na miesto doterajšej žalovanej v 4. rade vstúpili do konania C. P. ako žalovaná v 4. rade a U. G.
ako žalovaný v 12. rade. Uznesením č. k. 19C/254/2008-243 zo dňa 02. 07. 2012 súd konanie voči

žalovanémuv12.radeU.G.zastavil,pretožetentodňaXX.XX.XXXXzomrel,čosúdzistilpridoručovaní
predmetného uznesenia. V podaní doručenom súdu dňa 01. 10. 2012 žalobkyňa žiadala spojenie vecí
vedených Okresným súdom Nitra pod sp. zn. 18C/170/2008 a sp. zn. 19C/254/2008 s odôvodnením,
že sa jedná o tých istých účastníkov, parcely prejednávané v konaniach tvoria jeden celok. O návrhu
na spojenie veci rozhodol súd uznesením č. k. 19C/254/2008-285 tak, že návrh na spojenie vecí na

spoločné konanie zamietol. Dňa 30. 05. 2013 žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne doručila
súdu späťvzatie návrhu na vstup účastníka do konania, v ktorom žiadala, aby súd konanie voči žalovanej
U.. S. K. zastavil. Uznesením č. k. 19C/254/2008-290 zo dňa 23. 07. 2013 súd konanie voči žalovanej
v 3. rade Ing. S. K. zastavil. Návrhom na vstup účastníkov do konania zo dňa 19. 08. 2013 žalobkyňa
žiadala, aby súd pripustil, aby na miesto žalovanej v 4. rade O. Y. vstúpili S. G. a I. T.. Uznesením č.

k. 19C/254/2008-305 zo dňa 21. 01. 2014 súd pripustil, aby do konania na strane žalovaných pristúpila
ako žalovaná v 11. rade U.. S. K., ako žalovaný v 12. rade S. G. a ako žalovaná v 13. rade I. T.. Podľa
uznesenia č. k.19C/254/2008-529 zo dňa 26. 09. 2018, ktorým súd pripustil zmenu petitu žaloby, je
predmetom tohto konania určiť, že výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. území
A., okres Nitra, obec A., zapísanej v časti A listu vlastníctva č. XXXX, vedenej katastrálnym odborom

Okresného úradu Nitra ako pozemok parcela reg. E - záhrada, parcelou č. 427 o výmere 171 m2 bola ku
dňu smrti A. G., rod. Y., nar. XX. XX. XXXX, zomr. dňa XX. XX. XXXX, posledne bytom A. XXX v podiele
1/1. Ďalej je predmetom tohto konania určiť, že výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v
kat. území A., okres Nitra, obec A., zapísanej v časti A listu vlastníctva č. XXXX, vedenej katastrálnym
odborom Okresného úradu Nitra ako pozemok parcela reg. C- zastavané plochy a nádvoria, parcela č.

427/2 o výmere 607 m2 bola ku dňu smrti A. G., rod. Y., nar. XX. XX. XXXX, zomr. dňa XX. XX. XXXX,
posledne bytom A. XXX, v podiele 1/1. Súd prvej inštancie uviedol, že v rámci dokazovania preskúmal,
vyhodnotil a vzal do úvahy všetky listinné dôkazy, ktoré považoval za potrebné k právnemu posúdeniu
prejednávaného sporu, viaceré z listinných dôkazov boli žalobkyňou súdu predkladané opakovane, tieto
boli v súdnom spise aj opakovane zažurnalizované a na pojednávaní oboznámené, súd ich však v

odôvodnení rozhodnutia s poukazom na neúčelnosť opakovania toho istého listinného dôkazu viackrát
a s poukazom na zásadu hospodárnosti neuviedol. Ďalšie dôkazy navrhované žalobkyňou a jej právnym
zástupcom, a to vyžiadaním ďalších informácií z Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor a vyžiadaním
dokladov z Obecného úradu A., či zameraním nehnuteľností geodetom súd v konaní nevykonal, a to z
dôvodu, že ich považoval za nadbytočné, keď mal za to, že žalobu je potrebné pre nedostatok vecnej

legitimácie zamietnuť. Žalobu o určenie, že nehnuteľná vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, resp. že
poručiteľ bol v čase jeho smrti vlastníkom danej veci, môže uplatňovať len osoba, ktorej sa určenie práv
a povinností v dedičkom konaní týka, teda dedič, resp. jeho právny nástupca. Predmetom tohto konania
je v zmysle petitu žalobného návrhu určiť, že A. G., rod. Y., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX,naposledybytomA.XXXbolakudňusmrtivýlučnouvlastníčkouvpetitežalobnéhonávrhuvymedzených
nehnuteľností. Z dokazovania súdu nepochybne vyplýva, že v danom prípade zákonnými dedičkami po
neb. A. G. sú jej dve dcéry, a to žalobkyňa a jej sestra A.. A. E.. Z podanej žaloby, ako aj ďalších vyjadrení

žalobkyne mal súd preukázané, že žalobkyňou v tomto konaní je P. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom
K. XX, E.. Na strane žalovaných vystupujú osoby, ktoré sú (popri A. G.) podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností zapísaných na listoch vlastníctva č. XXXX a XXXX, vedených Okresným úradom Nitra,
katastrálny odbor (k. ú. A.), resp. sú ich právnymi nástupcami. Sestra žalobkyne A.. A. E. však v tomto
konaní ako strana sporu nevystupuje, nie je uvádzaná na strane žalobkyne, ani na strane žalovaných,

tohto konania sa od samotného začiatku nikdy nezúčastnila. Len pre úplnosť a odstránenie prípadných
pochybností súd uviedol, že hoci v hornej časti žaloby žalobkyňa uviedla okrem vlastných osobných
údajov tiež údaje A.. A. E., A. T., okr. E., z ďalšieho obsahu žaloby súd vyvodil, že žalobu podala výlučne
žalobkyňa sama, a nie spolu s inou osobou. Uvedené mal súd preukázané z obsahu a náležitostí žaloby,
keď v časti „navrhovateľ“ je uvedená výlučne P. G., E., K. XX, nár. slovenská, občan SR a žaloba je
výlučne ňou aj podpísaná. Tiež súd zdôraznil, že žaloba bola podaná ešte 31. 12. 2008, pričom sestra

žalobkyne sa nezúčastnila ani jedného pojednávania a ako účastníčka tohto súdneho konania nebola
označovaná ani v ďalších vyjadreniach samotnej žalobkyne, či jej právnych zástupcov JUDr. Petry
Baňákovej, neskôr Mgr. Martina Lieskovského, a to ani na strane žalobcu, ani na strane žalovaných.
Súdne konanie svojou povahou vyžaduje, aby sa na ňom zúčastnili všetky tie subjekty (sporové strany),
o právach a povinnostiach ktorých sa má konať a ktoré bližšie určuje zákon. Pokiaľ niektorá z osôb,

ktorá je dedičom po poručiteľke, nie je sporovou stranou tohto konania, nemožno pre nedostatok vecnej
legitimácievyhovieťžalobeourčenie,žeporučiteľkabolavlastníčkoupredmetnýchnehnuteľnostíkudňu
jej smrti. Vzhľadom na skutočnosť, že po poručiteľke A. G. boli dve zákonné dedičky, vstúpili obe dedičky,
teda žalobyňa a jej sestra do predmetného práva poručiteľky, a preto tieto dve do úvahy prichádzajúce
dedičky tvoria nútené spoločenstvo a musia byť označené ako sporové strany, či už na strane žalobcu

alebo žalovaného. Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je nevyhnutnou súčasťou
každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že
ju žiadna zo strán nenamieta, kde zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie
žaloby. Vecná legitimácia vyplýva z hmotného práva a má ju ten, kto je podľa hmotného práva nositeľom
uplatneného práva alebo povinnosti. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne

postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento
hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existencie tvrdeného
práva na strane žalobcu, alebo pasívnej existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je tak
imanentnou súčasťou súdneho konania. Sestra žalobkyne účastníčkou tohto konania nikdy nebola a v
konaníneboldoukončeniadokazovaniaanipodanýnávrhnapristúpenieďalšiehoúčastníkadokonania,

účastníkmikonania-stranamitohtosporusúvýlučnežalobkyňaaosobyoznačenéakožalovanív1.-13.
rade, medzi ktorými sestra žalobkyna ako druhá dedička po A. G. uvedená nie je. Je to výlučne žalobca,
ktorý zodpovedá za riadne označenie účastníkov (strán) sporového konania, pričom súd je označením
účastníkov tak, ako ich žalobca uvedie, limitovaný. Konania o takomto návrhu sa museli zúčastniť všetci
dedičia po neb. A. G., inak je daný nedostatok vecnej legitimácie. Keďže menovaná sestra žalobkyne

účastníkom konania nebola, musela byť žaloba z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie zamietnutá.
S poukazom na uvedené, súd žalobu zamietol a ďalšími námietkami strán sporu, ako aj návrhmi na
doplnenie dokazovania, ktoré nesmerovali k odstráneniu uvedeného nedostatku vecnej legitimácie sa
z dôvodu hospodárnosti nezaoberal a nevykonal ani dokazovanie na ich preukázanie. O náhrade trov
konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle § 255 ods. 1 CSP. V konaní boli úspešní žalovaní,

zatiaľ čo žalobkyňa nedosiahla žiadny materiálne merateľný úspech, preto súd priznal žalovaným v 1.,
2., 3., 4., 5., 6., 7., 8., 9., 10., 11. a 13. rade voči žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Žalovanému v 12. rade súd nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože mu nijaké trovy konania
nevznili. Žalovaný v 12. rade si trovy konania neuplatnil, trovy konania mu nevyplývali ani zo súdneho
spisu, z ktorého je zrejmé, že žalovaný v 12. rade sa konania nezúčastnil, v priebehu celého konania

zostal pasívny a ani raz sa nevyjadril. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala prostredníctvom právneho zástupcu
odvolanie žalobkyňa, namietajúc, že pre rozhodnutie neboli splnené procesné podmienky, súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovýmzisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V napadnutom
rozsudku nedošlo zo strany súdu k vyhodnoteniu obšírne vykonaného dokazovania, a to z dôvodu,
že podľa názoru súdu vyplývala potreba zamietnutia žaloby z nedostatku vecnej legitimácie. Má

však za to, že právne posudzovanie veci takým spôsobom, ako to uskutočnil prvoinštančný súd, je
nesprávne. V kontrapozícii voči názoru súdu sa nachádza rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské
práva vo veci Lupas a iní proti Rumunsku zo dňa 14. decembra 2006 o sťažnostiach č. 1432/02,
35370/02 a 1385/03, v ktorom bolo posudzované zamietnutie žaloby vnútroštátnymi súdmi ako dôsledok
aplikácie pravidla jednomyseľnosti, vyžadujúceho podanie žaloby dedičmi všetkých spoluvlastníkov. V

rozhodnutí ESĽP sa konštatovalo, že bolo na posúdení, či obmedzenie uložené právu sťažovateľov
na prístup k súdu sleduje legitímny cieľ a či je primerané vo vzťahu k tomuto cieľu. Bolo na
posúdení ESĽP, že vyžadovaním súhlasu všetkých dedičov bývalých spoluvlastníkov vnútroštátne
súdy ukladajú neproporcionálne bremeno na sťažovateľov, porušujúce spravodlivú rovnováhu medzi
legitímnym záujmom chrániť práva všetkých dedičov a právom sťažovateľov na prístup k súdu. Po
zohľadnení osobitných okolností veci, dospel ESĽP k záveru, že pravidlo jednomyseľnosti vytvára

neprekonateľnú prekážku pre akékoľvek budúce pokusy znovuzískať spoločný majetok. ESĽP ustálil, že
prísne uplatňovanie pravidla jednomyseľnosti ukladá neprimerané bremeno na sťažovateľov, zbavujúc
ich zrejmej a praktickej príležitosti, aby ich vec posúdili vnútroštátne súdy, a preto zasahuje do vlastnej
podstaty práva na prístup k súdu. V Slovenskej republike sa priama použiteľnosť Dohovoru ustanovuje
v čl. 154c ods. 1 (pôvodne v čl. 11) zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky tak, že

Dohovor a právne relevantná judikatúra ESĽP, pretože ESĽP sa považuje za orgán vykonávajúci dohľad
nad dodržiavaním Dohovoru, sú súčasťou jej právneho poriadku signatárskeho štátu a majú prednosť
pred zákonom, ak zabezpečuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd. Ústavný súd, opierajúc sa o
ústavnú úpravu obsiahnutú v bývalom čl. 11 Ústavy SR od začiatku svojej činnosti konštantne judikoval,
že základné práva a slobody podľa Ústavy SR je potrebné vykladať a uplatňovať v zmysle a duchu

medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách a judikatúry európskych súdnych
inštitúcii (PL. ÚS 5/93, PL. ÚS 15/98, PL. ÚS 17/00). Teda napriek tomu, že rozsudky ESĽP sú z titulu
právoplatnosti rozsúdenej veci záväzné len pre strany daného sporu, a nie erga omnes, Ústavný súd
všeobecne uznáva tzv. interpretačnú právoplatnosť jeho rozsudkov a aplikáciu skutkového stavu aj na
skutkovo obdobné prípady na území Slovenskej republiky. Má za to, že súd prvej inštancie toto pri

ústavne konformnom postupe mal vziať na zreteľ, a teda z tohto pohľadu sa napádaný rozsudok javí
ako zrejme protizákonný, ako aj porušujúci nadzákonné normy, keďže došlo k odopretiu spravodlivosti
(porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy). Tiež poukázala na výklad predmetnej problematiky, ktorý bol uplatnený
v rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 09. 01. 2013 sp. zn. 28 Cdo/ 2375/2012.
Jednoznačne sa prikláňa k správnosti záverov, v ktorých je celkom zreteľne a zrozumiteľne vysvetlené,

prečo by malo byť umožnené podať žalobu o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, resp.
že poručiteľ bol ku dňu svojej smrti vlastníkom konkrétnej veci, aj len jednému z viacerých dedičov.
Prístupom, aký zvolil prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku, sa jednoznačne zamedzuje, aby sa
dedičia mohli dostať k svojmu majetku. Je potrebné vziať do úvahy, že po konaní, ktorého predmetom je
určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, resp. že poručiteľ bol ku dňu svojej

smrti vlastníkom konkrétnej veci, musí jednoznačne nasledovať aj dedičské konanie,
práve z dôvodu súdom spomínaného princípu ingerencie, resp. účasti štátu pri
nadobúdaní dedičstva. Práve v tomto konaní (dedičskom konaní) sa až určuje okruh
dedičov, a teda okruh tých, ktorým pripadne vec do vlastníctva a v akom podiele. Je to práve až
fáza dedičského konania, kedy dochádza k ustáleniu okruhu dedičov, pričom je to úloha súdu, a

nie úloha dediča. Až v rámci dedičského konania sa reálne ustaľuje okruh dedičov a ustálenie tohto
okruhu je nevyhnutné práve pre dedičské konanie, aby mohol byť majetok, ktorý patril poručiteľovi,
rozdelený medzi dedičov. V akomkoľvek konaní, ktoré predchádza dedičskému konaniu, resp. prebieha
popri dedičskom konaní, predmetom ktorého je určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi,
resp. že poručiteľ bol ku dňu svojej smrti vlastníkom konkrétnej veci, si nevyžaduje, aby boli stranami

konania všetci do úvahy prichádzajúci dedičia, nakoľko tým bude zamedzené, aby dedičia nadobudli
majetok, ktorý nadobudli v podstate už smrťou poručiteľa. Ak takéto konanie (vec patrí do dedičstva
po poručiteľovi, resp. že poručiteľ bol ku dňu svojej smrti vlastníkom konkrétnej veci) iniciuje, hoci
aj len jeden z dedičov, musí byť takýto stav postačujúci pre súd na to, aby sa reálne a podrobne
zaoberal skutkovým stavom a dôkazmi, ktoré sú predkladané na to, aby posúdil, či sa podarilo žalobcovi

preukázať, že jeho právny predchodca (poručiteľ), bol skutočne
vlastníkom konkrétnej veci. Má za to, že vecnú legitimáciu by mal súd posudzovať za
splnenú, ak má preukázané, že žalobca je dedičom po poručiteľovi, ktorý má byť
určený za vlastníka tej ktorej veci. Ak by mal súd toto za preukázané, je jehopovinnosťou zaoberať sa vecou meritórne, bez ohľadu na to, že okrem tohto dediča (žalobcu)
existujú aj iní do úvahy prichádzajúci dedičia. Keďže v tomto prípade tomu tak nebolo, má za to,
že tým bolo vážne zasiahnuté do jej práva vlastniť majetok, ako aj do práva na spravodlivé súdne

konanie. Taktiež uviedla, že súd prvej inštancie sa dopustil závažnej procesnej chyby. Na pojednávaní,
ktoré sa konalo dňa 26. 09. 2018, došlo k vykonaniu návrhu na zmenu petitu žaloby, a to za účelom
upresnenia označenia nehnuteľností, ktorých sa konanie týkalo. Uznesenie zo dňa 26. 09. 2018 č.
k. 19C/254/2008-529, ktorým súd pripustil zmenu žaloby však nebolo vôbec doručené jej právnemu
zástupcovi a ani jej. Má za to, že prvoinštančný rozsudok bol vydaný predčasne, nakoľko neboli

splnené všetky procesné predpoklady pre vydanie meritórneho rozhodnutia. Navrhla, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok Okresného súdu Nitra zrušil v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP a
zároveň, aby v zmysle ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vec vrátil Okresnému súdu Nitra na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

3. V písomnom podaní zo dňa 24. 07. 2019 označenom ako odvolanie proti rozsudku súdu

prvej inštancie samotná žalobkyňa uviedla, že súd porušil jej právo na spravodlivé súdne konanie a
prejednanie, resp. právo na dedičstvo, nakoľko celé 11-ročné konanie bolo zbytočné. Sestru uvádzala
všade, je dedičkou v I. skupine po matke A. G.. V ďalšej časti jej podania opisuje, prečo z hľadiska
merita prejednávanej veci je jej žaloba dôvodná. Záverom uviedla, že žiada podanej žalobe vyhovieť a
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4.Dňa24.10.2019doručilažalobkyňaprostredníctvomprávnehozástupcuodvolaciemusúdudoplnenie
odvolania, v ktorom uviedla, že naďalej trvá na tom, že aj ak by jej sestra nebola stranou konania,
nie je to dôvod na zamietnutie žaloby, ako to konštatoval súd v napadnutom rozsudku. Avšak je toho
názoru, že v znení žaloby je jej sestra označená, pričom to, že nie je podpísaná na žalobe, neznamená,

že by nemala byť stranou konania, nakoľko táto mohla byť aj na strane žalovaných. Osoby na strane
žalovaných nepodpisujú žalobu. Zároveň uviedla, že nemá povinnosť a ani nemala povinnosť označovať
v žiadnom z jej písomných podaní všetky strany konania, čo vyplýva z ustanovenia § 127 zákona
č. 160/2015 Z. z. CSP. Takisto aj tvrdenie súdu o tom, že sa Mgr. Magdaléna Nagyová nezúčastnila
žiadneho pojednávania, nie je relevantné, nakoľko táto nebola zo strany súdu na žiadne pojednávanie

volaná. Uvedená skutočnosť nepresahuje rozsah ňou podaného odvolania, preto je nutné, aby sa aj
s touto skutočnosťou súd zaoberal. Ak raz bola jej sestra označená na žalobe, mal s ňou súd riadne
konať, ak aj nie na strane žalobcu, tak určite na strane žalovaných.

5. K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadrili žalovaní v 1. a 2. rade, udávajúc, že s rozsudkom

súdu prvej inštancie v celom rozsahu súhlasia a odvolanie považujú za nedôvodné. Zhodnotením
výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým záverom a na
ich základe následne vyvodil správny právny záver, keď žalobu v celom rozsahu zamietol, pričom
svoje úvahy vedúce k tomuto záveru súd riadne odôvodnil. V odvolaní práv. zástupcu žalobkyne sú
uvádzané neaktuálne judikáty, pričom poukázali na uznesenie NS SR č. 8 Cdo 94/2018 zo 16. mája

2019: „V konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, možno považovať za ustálený
záver, že až do vvporiadania dedičstva sú všetci dedičia považovaní za jej vlastníkov, pričom v danom
určovacom spore, títo majú postavenie tzv. „nútených procesných spoločníkov (§ 78 ods. 1 CSP).
Konania o takejto žalobe sa tak musia zúčastniť' (ako žalobcovia, alebo ako žalovaní) všetci dedičia,
inak je daný nedostatok vecnej legitimácie“. Uviedli, že vzhľadom na osobu žalobkyne a jej doterajšie

konanie, dôvodne predpokladajú, že po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, bude túto vec riešiť
žalobkyňa aj mimoriadnymi opravnými prostriedkami na NS SR a na Ústavnom súde SR. Žalobkyňou
uvádzané skutočnosti v odvolaní sú len jej subjektívne, ničím nepodložené pocity, krivdy z minulosti.
Navrhli, aby odvolací súd v súlade s ustanoveniami § 387 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil
ako vecne správne v celom rozsahu a priznal im náhradu trov odvolacieho konania.

6. Zástupca žalovaných v 4. až 9. rade - Slovenský pozemkový fond v písomnom vyjadrení k podanému
odvolaniu žalobkyne uviedol, že sa nestotožňuje s názorom žalobkyne, že súd sa mal zaoberať všetkými
jejprednesenýminávrhminavykonaniedokazovania,atoprávezdôvodunedostatkuvecnejlegitimácie.
Navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

7. Žalovaná v 3. rade písomne oznámila, že s rozhodnutím súdu súhlasí.8. K vyjadreniu žalovaných v 1. a 2. rade sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že zotrváva
na skutočnostiam v podanom odvolaní a má za to, že boli naplnené uplatnené odvolacie dôvody, v
dôsledku čoho je potrebné zrušiť napadnutý prvoinštančný rozsudok. Súčasťou spisu sú jednoznačné

dôkazy - nadobúdacie tituly, ktoré preukazujú, že jej právni predchodcovia nadobudli do vlastníctva
(výlučného) nehnuteľnosti, ktorých sa týka toto konanie. Preto akékoľvek tvrdenie o vykonštruovanosti
tejto žaloby, je irelevantné. Rovnako tak tvrdenie žalovaných o stave nehnuteľností, ktorých sa spor
týka, ako ani výsledky súdnych konaní, ktorých je stranou, nie sú relevantné a už vôbec nie majúce
vplyv na výsledok tohto konania. Vo vzťahu k argumentácii žalovaných, týkajúcej sa aktívnej vecnej

legitimácie uviedla, že bude na Krajskom súde v Nitre, aby posúdil jednak jej právne argumenty ohľadom
aktívnej vecnej legitimácie, ako aj tvrdenia žalovaných, resp. výsledok prvoinštančného konania. Trvala
na tom, aby Krajský súd v Nitre napadnutý rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 10. 07. 2019 č. k.
19C/254/2008-739 zrušil v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP a zároveň, aby v zmysle
ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vec vrátil Okresnému súdu Nitra na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Žalovaná v 13. rade v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaných v 1. a 2. rade uviedla, že s ich
vyjadrením súhlasí, ako i súhlasí v celom rozsahu s rozsudkom súdu prvej inštancie.

10. Žalovaní v 1. a 2. rade v písomnom vyjadrení k podanému vyjadreniu žalobkyne uviedli, že ho
považujú za nedôvodné a účelové. Poukázali na právoplatné rozhodnutie Krajského súdu v Nitre v

konaní sp. zn. 7Co/201/2018 vo veci vedenej na OS Nitra pod sp. zn. 18C/170/2008, v ktorom krajský
súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bol žalobný návrh žalobkyne P. G. zamietnutý z tých
istých dôvodov ako v tomto konaní.

11. Napadnutým uznesením zo dňa 26. 09. 2018 č. k. 19C/254/2008-529 v spojení s opravným

uznesením zo dňa 19. 06. 2019 č. k. 19C/254/2008-628 súd prvej inštancie pripustil zmenu žaloby
nasledovne: I. Okresný súd Nitra určuje, že výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat.
území A., okres E., obec A., zapísanej v časti A listu vlastníctva č. XXXX, vedenej katastrálnym odborom
Okresného úradu Nitra ako pozemok parcela reg. E - záhrada, parcelou č. 427 o výmere 171 m2 bola ku
dňu smrti A. G., rod. Y., nar. XX. XX. XXXX, zomr. dňa XX. XX. XXXX, posledne bytom A. XXX v podiele

1/1. II. Okresný súd Nitra určuje, že výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. území
A., okres Nitra, obec A., zapísanej v časti A listu vlastníctva č. XXXX, vedenej katastrálnym odborom
Okresného úradu Nitra ako pozemok parcela reg. C- zastavané plochy a nádvoria, parcela č. 427/2 o
výmere 607 m2 bola ku dňu smrti A. G., rod. Y., nar. XX. XX. XXXX, zomr. dňa XX. XX. XXXX, posledne
bytom A. XXX v podiele 1/1. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 139, § 140 ods.

1, 2, 3, § 141, § 142 ods. 1, 2, § 143 ods. 1, 2, 3 CSP.

12. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalobkyňa, namietajúc, že uznesenie nebolo doručené
ani jej a ani jej právnemu zástupcovi a je právoplatné aj napriek tomu, že nebolo doručené.

13. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlen„CSP“)preskúmalvecbeznariadeniaodvolaciehopojednávania
a dospel k záveru, že podané odvolania žalobkyne (proti rozsudku a uzneseniu súdu prvej inštancie)
nie sú dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správny potvrdiť, keď súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a vec aj správne

právne posúdil. Vo vzťahu k napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie o pripustení zmeny žaloby
(v spojení s opravným uznesením) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobkyne je potrebné
podľa ustanovenia § 386 písm. c/ CSP odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie
je odvolanie prípustné.

14. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu prvej
inštancie dňa 31. 01. 2008, po pripustení zmeny žaloby, domáhala určenia, že výlučnou vlastníčkou
nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. území A., okres Nitra, obec A., zapísanej v časti A listu vlastníctva
č. XXXX, vedenej katastrálnym odborom Okresného úradu Nitra ako pozemok parcela reg. E - záhrada,
parcelou č. 427 o výmere 171 m2 bola ku dňu smrti A. G., rod. Y., nar. XX. XX. XXXX, zomr. dňa XX.

XX. XXXX, naposledy bytom A. XXX v podiele 1/1. Tiež sa domáhala určenia, že výlučnou vlastníčkou
nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. území A., okres Nitra, obec A., zapísanej v časti A listu vlastníctva
č. XXXX, vedenej katastrálnym odborom Okresného úradu Nitra ako pozemok parcela reg. C- zastavané
plochy a nádvoria, parcela č. 427/2 o výmere 607 m2 bola ku dňu smrti A. G., rod. Y., nar. XX. XX. XXXX,zomr. dňa XX. XX. XXXX, naposledy bytom A. XXX v podiele 1/1. Teda, predmetom konania v danej
veci bolo určenie, že poručiteľka - matka žalobkyne A. G. bola ku dňu svojej smrti výlučnou vlastníckou
špecifikovaných nehnuteľností.

15. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

16. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

17. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý
zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok.
Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na

danú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z.

18. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

19. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý
b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov
c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

20. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

21. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

22. Preskúmavajúc napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, v dôsledku podaného odvolania
žalobkyne, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie správne a dostatočným spôsobom
zistil skutkový stav veci za účelom ustálenia správneho právneho záveru a svoje rozhodnutie správne a
dostatočne odôvodnil. S poukazom na uvedené odvolací súd v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 CSP
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, a keďže sa s jeho odôvodnením

stotožňuje, v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, na toto odôvodnenie odkazuje.

23. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, s ohľadom na dôvody podaného odvolania
žalobkyne, odvolací súd udáva, že pokiaľ súd prvej inštancie ustálil, že žalobu o určenie, že poručiteľ
bol v čase jeho smrti vlastníkom veci, môže uplatňovať len osoba, ktorej sa určenie práv a povinností

v dedičskom konaní týka, teda dedič, resp. jeho právny nástupca, teda, že takéhoto konania sa
museli zúčastniť všetci dedičia po neb. A. G., inak je daný nedostatok vecnej legitimácie odôvodňujúci
zamietnutie žaloby, s takýmto záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.

24. Takýto záver súdu prvej inštancie je predovšetkým odrazom ustálenej rozhodovacej praxe v

riešení otázky okruhu sporových strán v spore o určenie, že poručiteľ bol ku dňu smrti vlastníkom veci,
od ktorých ustálených právnych záverov nebol dôvod sa v tejto veci odchýliť. Najvyšší súd SR už vo
svojich judikátoch R 49/82 a R 65/2003 a rozhodnutiach sp. zn. 3Cdo/178/2006, 3Cdo/222/2010, 3Cdo
197/2010, 4 Cdo 120/2009, 2 Cdo 45/2008, 8Cdo/28/2009, 1Cdo/183/2009, ktoré predstavujú ustálenú
rozhodovaciu prax najvyššej súdnej autority, ustálil, že v spore o určenie, že vec patrí do dedičstva po

poručiteľovi, resp. že poručiteľ bol ku dňu svojej smrti vlastníkom veci, musia byť účastníkmi konania
(stranami sporu) všetci dedičia poručiteľa. Z uvedených rozhodnutí vyplýva záver, že nie je podstatné,
či spor bol/nebol vyvolaný samotným dedičským konaním, ale podstatné bolo, že až do vyporiadania
dedičstva ohľadom veci treba všetkých dedičov považovať za vlastníkov tejto veci, a teda títo musia mať
v konaní postavenie nerozlučných spoločníkov (v súčasnosti nútené spoločenstvo podľa § 78 CSP). Ak

sa totiž dedičia voči tretej osobe domáhajú určenia, že vec patrí do dedičstva ( resp. že poručiteľ bol ku
dňu smrti vlastníkom veci), nedomáhajú sa svojho práva „z dedičstva“, ale „k dedičstvu“, t. j. riešenia
otázky okruhu dedičstva. Taký rozsudok by potom nemal žiadny význam, ak by takéto určenie bolo
vykonané medzi jedným z dedičov a treťou osobou, pretože by sa určovali práva s dopadom aj na inéosoby bez toho, že by rozsudok voči týmto osobám bol účinný (§ 228 CSP). Keďže až do rozhodnutia
o dedičstve treba za vlastníkov veci považovať všetkých do úvahy pripadajúcich dedičov, musia všetci
dedičia v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva vystupovať v postavení nútených procesných

spoločníkov.

25. Rovnaké závery vyplývajú i z rozhodnutia NS SR zo dňa 16. 05. 2019 sp zn. 8Cdo/94/2018, v
ktorom NS SR konštatoval, že v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi (resp. v
danom prípade, o určenie, že poručiteľ bol ku dňu smrti vlastníkom veci) možno považovať za ustálený

záver, že až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci sú všetci dedičia považovaní za jej vlastníkov,
pričom v danom určovacom spore títo majú postavenie tzv. nútených procesných spoločníkov (§ 78
ods. 1 CSP). Konania o takejto žalobe sa tak musia zúčastniť (ako žalobcovia, alebo ako žalovaní)
všetci dedičia, inak je daný nedostatok vecnej legitimácie. Toto rozhodnutie NS SR bolo v dôsledku
ústavnej sťažnosti podrobené ústavnému prieskumu ÚS SR, ktorý vo svojom uznesení zo dňa 05. 11.
2019 sp. zn. III ÚS 93/2019 konštatoval, že právny názor najvyššieho súdu je v plnom súlade s ustálenou

rozhodovacou praxou všeobecných súdov, a teda v spore o určenie predmetu dedičstva sú dedičia v
čase smrti poručiteľa oprávnení voči ostatným osobám spoločne a nerozdielne, majú teda postavenie
tzv. nerozlučných spoločníkov. Účastníkmi konania musia byť všetci do úvahy prichádzajúci dedičia,
pretože rozhodnutie v danej veci sa vzťahuje na každého z nich.

26. Pokiaľ teda súd prvej inštancie konštatoval, že ak ďalšia dedička poručiteľky A. G. A.. A. E.
- sestra poručiteľky ako strana sporu v tomto konaní nevystupovala, nebolo možné pre nedostatok
vecne legitimácie, žalobe vyhovieť, takýto záver súdu prvej inštancie je jednoznačne správny. Potom ani
námietkažalobkyne,žesúdprvejinštancienevykonalňounavrhnutédôkazy,nemásvojeopodstatnenie,
keď z dôvodov uvedených vyššie je jednoznačné to, že súd mal nesporne preukázaný nedostatok vecnej

legitimácie, čo bez toho, že by bolo dôvodné sa ďalej zaoberať meritom prejednávanej veci, správne
viedlo k zamietnutiu žaloby.

27. Na správnosti záverov súdu prvej inštancie nič nemení ani to, že žalobkyňa na podporu svojich
tvrdení označila rozhodnutie NS ČR sp. zn. 28Cdo/2375/2012, pretože za ustálenú rozhodovaciu prax

najvyšších súdnych autorít treba považovať predovšetkým rozhodnutia a stanoviská publikované v
Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, vydávanej
Najvyšším súdom Slovenskej republiky, ako i rozhodnutia najvyššieho súdu, v ktorých bol opakovane
potvrdený určitý právny názor, alebo výnimočne aj jednotlivé rozhodnutie, pokiaľ neskôr vydané
rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v tomto rozhodnutí nespochybnili, prípadne ich

akceptovali a vecne na ne nadviazali. Do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu treba zahrnúť
aj rozhodnutia publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávanej Najvyšším súdom
ČSFR, Najvyšším súdom ČR a Najvyšším súdom SR v dobe do 31. 12. 1992, ako aj rozhodnutia
uverejnené v Zborníkoch stanovísk, správ o rozhodovaní súdov a súdnych rozhodnutí Najvyšších súdov
ČSSR, ČSR a SSR, vydaných SEVT Praha v rokoch 1974 (č. I, 1965-1967), 1980 (č. II, 1964-1969)

a 1986 (č. IV, 1970-1983), pokiaľ sú stále použiteľné (najmä z hľadiska ich súladu s hodnotami
demokratického právneho štátu) a neboli prekonané neskoršou judikatúrou. Napokon, vzhľadom na
čl. 2 ods. 2 CSP je potrebné za ustálenú rozhodovaciu prax považovať aj rozhodovaciu prax ďalších
najvyšších súdnych autorít, a to Ústavného súdu Slovenskej republiky, Európskeho súdu pre ľudské
práva a Súdneho dvora Európskej únie. Vzhľadom na teritoriálnu pôsobnosť CSP, možno pod pojmom

dovolací súd rozumieť len Najvyšší súd Slovenskej republiky, a nie Najvyšší súd Českej republiky (napr.
sp. zn. 3 Cdo 6/2017, sp. zn. 8Cdo/94/2018).

28. Rovnako na správnosti záverov súdu prvej inštancie nič nemení ani poukaz žalobkyne na
rozhodnutie ESĽP vo veci Lupas a iní proti Rumunsko zo dňa 14. 12. 2006, pretože záver ESĽP, že

pravidlo jednomyseľnosti vytvára neprekonateľnú prekážku pre akékoľvek budúce pokusy znovuzískať
spoločný majetok vychádzalz konkrétnych osobitných okolností danej veci, keď tieto konkrétne okolnosti
prípadu, predovšetkým doba, v ktorej bol majetok znárodnený, naznačujú problémy s vyhľadávaním
dedičov (keď sťažovateľom sa nepodarilo získať súhlas všetkých dedičov bývalých spoluvlastníkov,
ktorí sú roztrúsení v rôznych krajinách), čo ESĽP kvalifikoval ako neprekonateľnú prekážku pre

budúce pokusy znovuzískať spoločný majetok. V prejednávanej veci je však nespornou skutočnosť, že
poručiteľka mala dve dedičky, a to okrem žalobkyne i sestru žalobkyne A.. A. E. (dcéru poručiteľky)
s trvalým pobytom v okrese Nitra, ktorá skutočnosť v žiadnom prípade nezodpovedá tým skutkovým
okolnostiam veci, ktoré boli zohľadnené práve v prijatom závere spomínaného rozhodnutia ESĽP.29. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že súd prvej inštancie sa dopustil procesného pochybenia a následne
rozhodol predčasne, keď jej, resp. jej právnemu zástupcovi nedoručil rozhodnutie o pripustení zmeny

žaloby č. k. 19C/254/2008-529 zo dňa 26. 09. 2018, ani s takouto argumentáciou žalobkyne sa odvolací
súd nestotožňuje. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 26.
09. 2018, ktorého sa osobne zúčastnila žalobkyňa i jej právny zástupca, pripustil, v zmysle požiadavky
právneho zástupcu žalobkyne, zmenu žaloby. Vzhľadom na skutočnosť, že pojednávania neboli účastné
všetky strany sporu, správne súd prvej inštancie v súlade s § 142 ods. 2 CSP písomné vyhotovenie

uznesenia o pripustení zmeny žaloby doručil subjektom, ktorí neboli prítomní na pojednávaní. Toto
však nebol prípad žalobkyne, keď táto osobne, spolu so svojim právnym zástupcom, pojednávania
prítomná bola, a preto nebolo už potrebné jej právnemu zástupcovi uznesenie o pripustení zmeny žaloby
doručovať. V tomto kontexte súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/51/2009 a na jeho
záver, že ak bolo uznesenie súdu o zmene žaloby vyhlásené na pojednávaní, doručuje sa jeho písomné
vyhotovenie len tým účastníkom, ktorí neboli prítomní na jeho vyhlásení. I keď bolo toto rozhodnutie

prijaté za účinnosti OSP, ani nová právna úprava CSP na aplikáciu týchto záverov NS SR nemá žiadny
vplyv.

30. K doplneniu odvolacích dôvodov žalobkyne v ňou doručenom doplnení odvolania v priebehu
odvolacieho konania odvolaciemu súdu, odvolací súd udáva, že na tieto dôvody prezentované

žalobkyňouvdoplneníodvolaniaodvolacísúdneprihliadol,nakoľkoichžalobkyňadoplnilaažpouplynutí
odvolacej lehoty (ktorá jej uplynula 29. 07. 2019), dňa 24. 10. 2019. V zmysle ustanovenia § 365
ods. 3 CSP uplynutím lehoty na odvolanie možnosť odvolateľa dopĺňať dôvody odvolania zaniká,
pričom viazanosť odvolacieho súdu rozsahom a dôvodmi odvolania (vymedzenými v odvolacej lehote)
obmedzuje preskúmavaciu právomoc odvolacieho súdu maximálne na rozsah a dôvody vymedzené v

odvolaní (NS SR sp. zn. 5Cdo/279/2010).

31. S ohľadom na všetky vyššie uvedené dôvody, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

32. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešným žalovaným v odvolacom konaní v 1. až 11. rade a žalovanej v 13.
rade priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie
samostatným rozhodnutím. Žalovanému v 12. rade, ktorému preukázateľne v odvolacom konaní žiadne
trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

33. Predmetom odvolacieho prieskumu v rámci odvolacieho konania bolo i napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie zo dňa 26. 09. 2018 č. k. 19C/254/2008-529 v spojení s opravným uznesením zo dňa 19.
06. 2019 č. k. 19C/254/2008-628, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o pripustení zmeny žaloby a proti
ktorému podala žalobkyňa odvolanie. Prejednávajúc toto odvolanie žalobkyne, dospel odvolací súd k

záveru, že je ho potrebné v zmysle § 386 písm. c/ CSP odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

34. Právna úprava CSP v ustanovení § 357 CSP taxatívne ustanovila okruh uznesení, proti ktorým
odvolanieprípustnéje.Keďžežalobkyňasvojímodvolanímnapadlauzneseniesúduprvejinštancie,proti

ktorému odvolanie nie je prípustné, pretože možnosť podania odvolania proti uzneseniu o pripustení
zmeny žaloby z ustanovenia § 357 CSP nevyplýva, odvolací súd, hodnotiac odvolanie žalobkyne, dospel
k záveru, že toto odvolanie je potrebné v zmysle ustanovenia § 386 písm. c/ CSP odmietnuť ako
odvolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od

doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).