Dopĺňací rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. január 2020

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 2Csp/151/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617209561
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Dubovinská

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2020:7617209561.11

DOPĹŇACÍ ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves sudcom JUDr. Vierou Dubovinskou, v spore žalobkyne A., zastúpenej

Sidor a partneri, s.r.o., IČO: 52635970, so sídlom Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, IČO: 42 256 593,
proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752,
zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava,
IČO: 47 233 516, o zaplatenie 3 209,02 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd d o p ĺ ň a rozsudok sp. zn. 2Csp/151/2017-223 zo dňa 31. januára 2019 o znenie:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1 734,05 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania

vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1 734,05 eur od dňa 26. 08. 2016 až do zaplatenia a to do troch dní
odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej „súd prvej inštancie“), rozhodujúc o žalobe žalobkyne na
zaplatenie sumy 4.734,98 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % z dlžnej sumy ročne od 26.
08. 2016 až do zaplatenia, rozsudkom zo dňa 19. apríla 2018 č. k. 2Csp/151/2017-111 (v poradí prvý
rozsudok), uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1 474,97 eur s úrokmi z omeškania

5,00 % z dlžnej sumy ročne od 26. 08. 2016 až do zaplatenia, zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy
3 260,01 eur s príslušenstvom na základe späťvzatia žaloby, náhradu trov konania priznal žalobkyni v
rozsahu 100 % a žalovaného zaviazal na úhradu súdneho poplatku v rozsahu 100 %.

2. Predmetný rozsudok bol napadnutý odvolaním žalovaného, o ktorom Krajský súd v Košiciach
uznesenímzodňa20.09.2018č.k.2Co/213/2018-179rozhodoltak,žezrušilvyhovujúcivýrokrozsudku
o povinnosti žalovaného na zaplatenie sumy 1 474,97 eur s úrokmi z omeškania vrátane súvisiacich

výrokov o povinnosti na zaplatenie súdneho poplatku a náhrady trov konania, v ktorom rozsahu vrátil
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Predmetom sporu v opätovnom konaní na súde prvej inštancie tak ostal nárok na zaplatenie sumy 1
474,97eursúrokmizomeškania,akoajnároknanáhradutrovkonaniaasplneniepoplatkovejpovinnosti
strán sporu. Po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu, súd prvej inštancie uznesením zo dňa 11.
01. 2019 č. k. 2Csp/151/2017-212, pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni

sumu 3 209,02 eur s úrokom z omeškania 5,00 % z dlžnej sumy ročne od 26. 08. 2016 až do zaplatenia.
Pôvodná suma 1 474,97 eur bola navýšená o ďalšie peňažné plnenie vo výške 1. 734,05 eur.
Súd prvej inštancie rozhodol vo veci v poradí druhým rozsudkom dňa 31. 01. 2019 č. k.
2Csp/151/2017-223 iba o pôvodne uplatnenom nároku na zaplatenie sumy 1 474,97 eur s úrokmi zomeškania vo výške 5,00 % z dlžnej sumy ročne od 26. 08. 2016 až do zaplatenia, ktorú peňažnú
pohľadávku uložil zaplatiť žalovanému žalobkyni v lehote do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Žalobkyňu zaviazal na náhradu trov konania žalovanému v rozsahu 37,70 %.

4. Proti rozsudku zo dňa 31. 01. 2019 č. k. 2Csp/151/2017-223 podala včas odvolanie žalobkyňa a v
odvolaní poukazovala okrem iného aj na to, že súd nerozhodol o jej nároku na zaplatenie sumy 1 734,05
eur s príslušenstvom, teda o nároku, o ktorý žalobkyňa rozšírila svoju žalobu a zmena žaloby bola riadne
pripustená.

5. Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 2Co/132/2019-258 zo dňa 27. júna 2019 rozhodol tak, že
vrátil vec súdu prvej inštancie na vydanie dopĺňacieho rozsudku.

6. Podľa § 225 ods. 1,2,3 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako "CSP"), ak
nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže

strana do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nadobudol
právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu.
Doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, na ktorý sa primerane použijú ustanovenia o rozsudku. Ak
súd nevyhovie návrhu strany na doplnenie rozsudku, návrh zamietne.
Návrh na doplnenie sa netýka právoplatnosti ani vykonateľnosti výrokov pôvodného rozsudku.

7. Predmetom konania je rozhodnúť o ďalšom peňažnom plnení vo výške 1734,05 eur s úrokom z
omeškania 5,00 % z dlžnej sumy ročne od 26. 08. 2016 do zaplatenia, vychádzajúc z uznesenia zo
dňa 11. 01. 2019 č. k. 2Csp/151/2017-212 ktorým bola právoplatne pripustená zmena žaloby tak, že
žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni celkom sumu 3209,02 eur s úrokom z omeškania 5,00 % z dlžnej

sumy ročne od 26. 08. 2016 až do zaplatenia. O sume čo do výšky 1474,97 eur s príslušenstvom bolo
rozhodnuté rozsudkom č. k. 2Csp/151/2017-223 zo dňa 31. 01. 2019.

8. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že 17. 10. 2012 uzatvorila so žalovaným zmluvu o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX (úver č. 1) a následne zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX

(úver č. 2). V zmluvách vystupuje ako spotrebiteľ, keďže zmluvu uzatvorila ako fyzická osoba a
pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti. Predmetné zmluvy sú tak spotrebiteľskými zmluvami podľa všeobecných
ustanovení Občianskeho zákonníka. Žalovaný je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmlúv koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Predmetom zmlúv bolo poskytnutie

bezúčelových spotrebiteľských úverov.

9. V zmysle uvedených zmlúv boli žalobkyni poskytnuté úvery s nasledujúcou špecifikáciou: úver č. 1
- celková výška úveru 1 500 eur, výška úrokovej sadzby 70,01 %, RPMN 69,66 %, výška splátky 77,05
eur mesačne, počet mesačných splátok 48, celková čiastka splatná dlžníkom 3 698,40 eur; úver č. 2 -

celková výška úveru 1 500 eur, výška úrokovej sadzby 70,01 %, RPMN 69,66 %, výška splátky 77,05
eur mesačne, počet mesačných splátok 48, celková čiastka splatná dlžníkom 3 698,40 eur.

10. Žalobkyňa uviedla, že predmetné zmluvy nie sú v súlade s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa
a so zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov. Podľa zákona o spotrebiteľských úveroch má spotrebiteľská zmluva v rámci ochrany a
informovanosti spotrebiteľa obsahovať predpísané povinné náležitosti. Ich absencia alebo prípadný
nesúlad spôsobujú sankcie podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Predmetné zmluvy neobsahujú
zákonom predpísané náležitosti, ale obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú v rozpore s
právnymi predpismi. Namietala nesprávne uvedenú výšku RPMN v zmluvách, ktorá podľa jej názoru je

uvedená nejasne a nezrozumiteľným spôsobom. Spôsob uvedenia RPMN nekorešponduje so zákonom
požadovanou formou uvedenia RPMN v spotrebiteľských zmluvách. Výška RPMN uvedená v zmluvách
nezodpovedá (v neprospech klienta) skutočnej výške RPMN, vypočítanej vzhľadom na výšku úveru,
poplatok, počet a výšku splátok, celkové náklady spojené s úverom (v tomto prípade aj Dohody o
poskytnutí služby). V zmluvách uvedená RPMN tak žalobkyňu (spotrebiteľa) uviedla do omylu a vyvolala

u nej domnienku výhodnosti úverov, čím narušila ekonomické správanie spotrebiteľa.

11. Pokiaľ ide o Dohody o poskytnutí služby, tieto síce formálne predstavujú samostatnú zmluvu, avšak
v skutočnosti ide o akcesorické zmluvy, nadväzujúce na úverovú zmluvu. Do RPMN mala byť zahrnutáaj odmena podľa tejto zmluvy, ako to vyplýva z § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Podľa tohto ustanovenia do celkových nákladov
spotrebiteľského úveru patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom

úvere. Odmena za možnosť odloženia splátok predstavuje pri každej zo zmlúv 367,49 eur, čo je ďalšie
24 %-né navýšenie nákladov z poskytnutých úverov a výrazne presahuje dohodnutý úrok a poplatok za
garantovanú službu. Ide o zmluvnú podmienku dohodnutú zjavne v neprospech žalobkyne.

12. Takto vyrátaná RPMN predstavovala pri úvere č. 1 a úvere č. 2 hodnotu 112,13 %, nakoľko v zmysle

bodu č. 8.4 zmluvy bol poplatok za fiktívnu službu splatný už pri poskytnutí úveru, teda poskytnutý úver
pri jednotlivých zmluvách predstavuje iba sumu 1 132,51 eur, čo je v podstatnom rozpore s údajom
69,66 %, uvádzaným v zmluvách. Skutočná výška RPMN je tak po dosadení správnych vstupných
údajov vyššia ako jej výška uvedená v predmetných zmluvách o viac ako 42 %. O nesprávnosti údajov
uvedených v predmetných zmluvách svedčí aj fakt, že ročná úroková sadzba je vyššia ako údaj o
RPMN, čo je nepochopiteľné, nakoľko ročná úroková sadzba je len jednou zložkou výpočtu celkových

nákladov úveru a až celkové náklady sú predpokladom pre výpočet RPMN úveru. Z tohto vyplýva, že
ročná úroková sadzba môže byť nanajvýš totožná s údajom RPMN. Inak je vždy nižšia. Vzhľadom na
vyššie uvedené sa zmluva a úver z nej vyplývajúci považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1, v spojení
s ustanovením § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, za bezúročný a bez
poplatkov. Žalobkyňa poukázala aj na to, že v zmluvách absentuje údaj o výške splátok istiny, úrokov

a poplatkov.
13. Žalobkyňa uzavrela so žalovaným okrem požadovaného úveru aj revolvingový úver, ktorého
uzatvorenie bolo automaticky vopred písané v texte zmluvy. Tento vopred predpísaný text nemohla
ovplyvniť. Jej zámerom nebolo uzatvorenie revolvingového úveru, no jeho uzatvorenie jej bolo vnútené
predpísanou formou zmluvy o revolvingovom úvere. Vopred predpísaný text zmluvy predstavuje značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa podľa ustanovenia
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
14. V ďalšom namietala, že predmetné zmluvy nemajú náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona
č. 129/2010 Z. z., absentuje doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru, čo podľa § 11 ods. 1
zákona o spotrebiteľských úveroch má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

15. Žalovaný so žalobkyňou, spoločne so zmluvami, uzavrel dňa 17. 10. 2012 aj Dohody o poskytnutí
služieb, závislej na zmluve o úvere, ktoré sú absolútne v rozpore s dobrými mravmi, v rozpore
so zákonom o spotrebiteľských úveroch a Občianskym zákonníkom. Na základe týchto dohôd o
poskytovaní služieb žalovaný ako veriteľ poskytol žalobkyni služby, spočívajúce v možnosti odkladu
splatnosti splátok. Za túto službu žalovaný zinkasoval odplatu 367,49 eur pri každej zmluve, ktorá

predstavovala ďalšie 24 %-né navýšenie nákladov spotrebiteľa. Uvedená výška sumy nie je žiadnym
spôsobom odôvodnená.
16. V danom prípade ide o spotrebiteľský úver, ktorého podstatnou náležitosťou je dohoda o výške
RPMN. Z predmetných zmlúv vyplýva, že výška RPMN je iná v návrhu na uzavretie zmluvy (bod 5
zmluvy) ako v jej akceptácii (bod 6 zmluvy). Z hľadiska zmluvného práva je irelevantné, či takáto

zmluva je pre spotrebiteľa výhodná alebo nevýhodná. Podstatná je skutočnosť, že návrh nebol
prijatý bezvýhradne. Preto dojednanie o ročnej percentuálnej miere nákladov nemožno považovať
za platné zmluvné dojednanie, keďže v danom prípade chýba bezvýhradná akceptácia návrhu a k
zmluvnému konsenzu medzi zmluvnými stranami nedošlo. V predmetných zmluvách dohodnutá výška
úrokovej sadzby viac ako šesťnásobne prevyšuje mieru z úverov obchodných bánk v čase uzatvorenia

predmetných zmlúv, teda ide o neplatný právny úkon. Na základe uvedeného je potrebné vnímať dohodu
o výške úrokovej sadzby v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka ako priečiacu sa dobrým mravom a v
dôsledku toho ako absolútne neplatnú. Nakoľko ide o neplatné zmluvné dojednanie, treba naň prihliadať
akoby vôbec nebolo obsahom zmluvy. V dôsledku toho zmluva tak neobsahuje určenie výšky úrokovej
sadzby, pričom úrok z úveru je jedným zo znakov, ktoré zmluvu o úvere definujú. Zmluva o úvere je

teda neplatná pre absenciu jej podstatnej náležitosti (dojednanie o úroku) a žalobkyňa je povinná vrátiť
žalovanému len poskytnutú sumu úveru.
17. Úver zo zmluvy o úvere, a to z oboch zmlúv, sa má považovať za bezúročný a bez poplatkov, preto by
žalobkyňa mala povinnosť splatiť úvery len do výšky istiny, ktorá sa rovná výške požičanej sumy úveru,
a to pri úvere č. 1 vo výške 1 132,51 eur, pretože žalovaný poskytol žalobkyni len úver v tejto výške,

keďže poskytnutú sumu znížil o poplatok v zmysle bodu 8.4 zmluvy úveru a pri úvere č. 2 rovnako sumu
vo výške 1 132,51 eur, nakoľko žalovaný poskytol žalobkyni úver len v tejto výške, keďže poskytnutú
sumu znížil v zmysle bodu 8.4 zmluvy. Žalobkyňa ku dňu podania žaloby zaplatila na účet žalovaného
z uvedených zmlúv minimálne 7 000 eur, teda o 4 734,98 eur viac ako jej bolo poskytnuté. Žalobkyňačiastočne vzala žalobu späť čo do sumy 3 260,01 eur. Predmetom sporu je suma 1 474,97 eur (pôvodne
uplatnený nárok vo výške 4 734,98 eur mínus čiastočné späťvzatie vo výške 3 260,01 eur = žalovaná
suma 1 474,97 eur), ktorá suma bola súdom priznaná žalobkyni ako bezdôvodné obohatenie, ktoré bol

žalovaný povinný žalobkyni vydať. K uvedenej sume priznaného nároku žalobkyne premlčacia doba
spočíva. Ide o splátky od 10. 06. 2014 do 20. 02. 2015 na zmluvu č. XXXXXXXXXX v sume 771,70 eur
a o splátky od 25. 06. 2014 do 22. 02. 2015 na zmluvu č. XXXXXXXXXX v sume 693,45 eur.
18. V rámci plynutia trojročnej objektívnej premlčacej doby zostalo žalobkyňou neuplatnených 1734,05
eur, t.j. všetky splátky od 26. 02. 2016 na zmluvu č. XXXXXXXXXX v sume 880 eur a splátky od 26. 02.

2016 na zmluvu č. XXXXXXXXXX v sume 854,05 eur.
19. Vo vzťahu k splátkam od 26. 03. 2015 do 23. 11. 2015 na zmluvu č. XXXXXXXXXX v sume 689,35
eur a splátkam od 26. 03. 2015 do 31. 12. 2015 na zmluvu č. XXXXXXXXXX v sume 712,40 eur by
zo strany žalovaného pravdepodobne bolo namietané premlčanie v objektívnej premlčacej dobe, a teda
za účelom zjednodušenia priebehu konania toto plnenie žalobkyňa nebude uplatňovať, aj keď má za to,
že vo vzťahu k týmto splátkam, by sa mala použiť 10-ročná objektívna premlčacia doba. Žalobkyňou

neuplatňované splátky predstavujú sumu 1401,75 eur.
20. Preplatok vo výške 3902,02 eur tak zakladá bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobkyne.
Žalobkyňa sa pokúsila so žalovaným riešiť nesúlad zmlúv mimosúdnou cestou, predsporovou výzvou zo
dňa 14. 08. 2016. Žalovaný odpoveďou zo dňa 26. 08. 2016 vyjadril svoj negatívny postoj k doriešeniu
danej veci.

21.Súdvovecivydalplatobnýrozkazsp.zn.2Csp/151/2017-23dňa21.04.2017,protiktorémužalovaný
podal kvalifikovaný odpor s odôvodnením a uviedol, že objektívne neexistuje právna norma, na základe
ktorej by sa žalobkyňa mohla domáhať rozhodnutia uvedeného v petite žaloby a ani žalobkyňa ju v
podanej žalobe neoznačila. Dôvodil, že bezdôvodné obohatenie nie je osobitným nárokom, ktorý by
bol upravený spotrebiteľským právnym režimom a posudzuje sa podľa § 451 a nasl. Občianskeho

zákonníka. K napádaným zmluvným ustanoveniam o výške RPMN, o ktorej žalobkyňa prehlasuje, že
je uvedená nejasným a nezrozumiteľným spôsobom, nakoľko bod 5 a 6 zmluvy obsahujú rozdielny
údaj o RPMN, žalovaný zdôraznil, že podstatné pre konanie je v prvom rade ustanovenie článku 2
ods. 2.1 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere, v zmysle ktorých: „Vyplnená Žiadosť o
poskytnutie revolvingového úveru podpísaná Dlžníkom, Spoludlžníkom 1 a Spoludlžníkom 2, je návrhom

na uzatvorenie Zmluvy o RU. Zmluva o RU je uzatvorená a nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu
Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2 a Veriteľa. Dlžník vyplní do formulára Žiadosti o poskytnutie
revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere ním požadovanú výšku úveru a súhlasí s tým,
že Veriteľ je oprávnený po posúdení schopnosti Dlžníka splácať úver, výšku úveru znížiť a schváliť
iné parametre požadovaného úveru ako Dlžník uviedol v bode 5 Žiadosti o poskytnutie revolvingového

úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere, pričom výška úrokovej sadzby a RPMN nebude vyššia než v
prípade úveru požadovaného Dlžníkom v bode 5 Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o
revolvingovom úvere bez toho, aby to znamenalo porušenie povinnosti zo strany Veriteľa.
22. Údaj o RPMN sa v zmysle žiadneho zákona dohodnúť nedá. Ani zákon č. 129/2010 Z. z. neurčuje,
že pôjde o dohodnutý údaj, ale o vypočítaný ukazovateľ. Tento zákon určuje aj to, kedy sa tento údaj

má vypočítať - v čase uzavretia zmluvy o úvere (a nie napríklad v čase podania žiadosti o úver, čo
sa žalobkyňa mylne domnievala, ak vychádzala z toho, že medzi stranami sporu nedošlo k dohode o
RPMN, pretože žalobkyňa navrhla iný údaj a žalovaný v prijatí návrhu uviedol iný).
23. V súvislosti s údajom o RPMN žalovaný poukázal aj na ustanovenia smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. 04. 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice

Rady 87/102/EHS (Ú.v. EÚ L 133, 22. 05. 2008).
24. Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pokiaľ ide o údaj RPMN a o to, na základe čoho a kedy
má byť určený, je formulovaný v predmetnej smernici (článok 10, ods. 2 písm. g), podľa ktorého zmluva
musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery.

Na základe uvedeného žalovaný tvrdí, že aj únijné právo jednoznačne určuje okamih, kedy a ako sa
má určiť hodnota RPMN. Smernica výslovne uvádza, že údaj bude vypočítaný v čase uzavretia zmluvy,
teda nie, že tento údaj bude dohadovaný stranami. Záver žalobkyne o tom, že by sa údaj RPMN ako
aj údaj uvádzaný v zmluve o spotrebiteľskom úvere mal dohodnúť, odporuje unijnému právu a ide o
porušenie článku 22 ods. 1 Smernice. V bode 5 formuláru žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru

sa uvádza údaj o hodnote RPMN, ktorý je s ohľadom na údaje uvedené v žiadosti predpokladaná RPMN
za úver, presný údaj o RPMN je uvedený v bode 6 ako RPMN za úver. Rozdiel medzi predpokladanou
hodnotu RPMN a RPMN schváleného úveru vyplýva výhradne z toho, že RPMN schváleného úveru je
možné určiť až po jeho schválení. Táto hodnota je v bode 6 uvedená presne. Pre výpočet RPMN majúvýznamtietoúdaje:sumaúveru,celkovénáklady,dátumsplatnostiprvejsplátky,dátumvystaveniaúveru
a dátum splatnosti každej splátky. Pri podaní žiadosti o úver, údaj o dátume vyplatenia úveru známy
nie je. Tento sa stane známy až pri schválení úveru. Z toho dôvodu sa údaj RPMN môže odchyľovať.

To však nie je zmenou návrhu. Žalovaný poprel tvrdenie žalobkyne o nesprávnom údaji o RPMN a
žalobkyňa neoznačila žiaden dôkaz, uvádzala neurčité a paušálne tvrdenia. Na preukázanie opaku
tvrdenia žalobkyne žalovaný predložil ako dôkaz rozpis vzorca určeného zákonom na výpočet RPMN. Z
dôvodu právnej istoty poukázal na to, že keďže táto dohoda bola dobrovoľná a nebola podmienkou na
získanie úveru, tak sa ani odplata za poskytnutie balíka služieb nemohla zahrnúť do výpočtu RPMN pre

úver. Z ustanovenia § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. vyplýva, že do výpočtu celkových nákladov
sa nezapočítavajú náklady, ktoré vyplývajú z dojednaní predstavujúcich podmienku pre získanie úveru.
Aj poskytnutá služba v zmysle dohody o jej poskytnutí je voliteľná. Ak by teda žalobkyňa dohodu vôbec
nepodpísala, táto by nevznikla. Pokiaľ by odplata za poskytnuté služby bola zahrnutá do celkových
nákladov, potom by taký postup bol v rozpore so zákonom. Vzhľadom k tomu, že dohoda predstavovala
fakultatívne dojednanie je vylúčené, aby nezapočítaním poplatku za jej uzatvorenie predstavovalo umelé

znižovanie ceny úveru.
25. Žalovaný poprel tvrdenia žalobkyne týkajúce sa úrokovej sadzby. Zo žiadnej právnej normy,
ktorá sa týka spotrebiteľských úverových zmlúv a ktorá by bola platná a účinná v čase uzatvorenia
zmluvy nevyplýva, že sa má výška úrokovej sadzby riadiť priemernou úrokovou sadzbou bánk.
Zmluva bola medzi sporovými stranami uzavretá dňa 17. 10. 2012. Úverová zmluva, kam patrí aj

zmluva, uzavretá medzi stranami sporu, sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka a v otázkach,
ktoré neupravuje Obchodný zákonník, ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Prednostné použitie
Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské vzťahy, bolo totiž do Občianskeho zákonníka zavedené
zákonom č. 102/2014 Z. z. a účinné od 01. 04. 2015. Na uzavretú zmluvu sa preto môžu použiť len tie
predpisyzObčianskehozákonníka,ktorévr.2012osobitneupravovaliotázkyneregulovanéObchodným

zákonníkom.
26. Poukázal na stanovisko Úradu dohľadu nad finančným trhom č. 1/2015 k použitiu Občianskeho
zákonníka v spotrebiteľských obchodných vzťahoch, ktoré sa osobitne zaoberá aplikáciou ustanovenia
§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka na všeobecnú úpravu záväzkov podľa Obchodného zákonníka,
zmluvu o úvere, použitie ustanovení Obchodného zákonníka ako zmluvných ustanovení, všeobecné

obchodné podmienky (§ 273 Obchodného zákonníka), vzťahu k osobitným sektorovým normám
finančného trhu a časovej pôsobnosti tohto ustanovenia.
27. Priemerné úrokové sadzby, na ktoré poukazuje žalobkyňa, sa použiť nedajú už len preto, že ide
o vyjadrenie priemeru. Teda stav, kedy banky poskytovali úvery aj za vyššie úverové sadzby a to s
prihliadnutím na obsah rizika, mieru zabezpečenia a podobne. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že v

zmysle § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka, nie je v prípade úverovej zmluvy podľa zákona možné
vysloviť neplatnosť celého dojednania o odplate ani v prípade, ak by toto bolo v rozpore so zákonom.
Právna norma jednoznačne určuje iný následok ako sa navrhuje podaným návrhom.
28. Výška odplaty za úver poskytnutý na základe spotrebiteľskej zmluvy bola ku dňu 17. 10. 2012
upravená v zmysle ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak predmetom

spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri
posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru
zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
29. Tvrdenia žalobkyne sú nesprávne už zo samotného dôvodu slovného základu pojmu odplata. Pojem

odplataaúrokniesútotožné,pretoniejemožnéhodnotiťcelkovúodplatuibazpohľadujednejjejzložky-
ročnej úrokovej sadzby. V zákone bolo výslovne určené, že pri porovnávaní sa má zobrať nielen hodnota
obvyklej odplaty, ale aj spôsob a miera zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých prostriedkov a
lehota splatnosti. Žalobkyňa toto vôbec nerešpektuje rovnako ako fakt, kedy aplikáciu ňou označeného
ustanovenia vylučuje ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Pri porovnaní výšky odplaty

s hodnotou priemernej odplaty za spotrebiteľské úvery je na mieste podľa žalovaného záver, že táto
nebola podstatne prevýšená. Obvyklou odplatou, vzhľadom na spôsob jej určovania, v korelácií s tým, že
ide o odplatu na finančnom trhu (nie na bankovom trhu), je práve hodnota priemernej odplaty určovanej
Ministerstvom financií Slovenskej republiky. Táto v rozhodnom období bola 45,60 %. Dohodnutá odplata
v zmluve priemernú odplatu na finančnom trhu podstatným spôsobom neprevyšovala.

30. Žalovaný k absencii spôsobu započítania splátky úveru na istinu, úroky a iné poplatky, čo má
predstavovať neprijateľnú podmienku a dôvod bezúročnosti úveru poukázal na to, že zmluva obsahuje
v bode 6 zákonom požadovanú výšku splátky (77,05 eur), termín splatnosti splátky (ku ktorému dňu
sa platí - 19. deň v mesiaci, uvedené v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi a splátkovomkalendári, ktoré predstavujú neoddeliteľnú súčasť zmluvy) a počet splátok (48 splátok), teda aj náležitosť
podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSU. Nad rámec toho zmluva obsahuje aj dátum splatnosti prvej splátky (v
oznámení veriteľa o schválení úveru). Preto žalovaný jednoznačne tvrdí, že zmluva obsahuje náležitosť

aj podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSU. Nakoľko ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. sú výsledkom
implementácie Smernice Rady 2008/48, je dôležité a podstatné vychádzať pri výklade § 9 ods. 2 písm.
k) zákona č. 129/2010 Z. z. aj z jej ustanovení, osobitne to určuje ako povinnosť aj článok 22 ods. 1
Smernice. V ďalšom žalovaný poukázal na znenie čl. 10 ods. 1 písm. h) spomenutej Smernice. Výklad
ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. ako to prezentuje žalobkyňa, predstavuje

v podstate požiadavku, aby sa v zmluve o úvere uvádzala amortizačná tabuľka. Uvádzanie spôsobu
započítania zákonná úprava vyžaduje len v prípade, ak je spotrebiteľský úver úročený viacerými
úrokovými sadzbami. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. sa vyžaduje uvádzať prípadné
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Okolnosť, spočívajúcu v tom, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere nemusí obsahovať uvádzanie delenia splátok na istinu, úrok a poplatky, pritom

konštatoval aj Súdny dvor EÚ. Žalovaný okrajovo poukázal na názor Národnej banky Slovenska ako
inštitúcie dohľadu nad ochranou finančného spotrebiteľa, ktorý bol prijatý po rozsudku C-42/15: vo svetle
rozsudku nemožno podľa smernice 2008/48 žiadať v rámci tejto náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, čo fakticky prestavuje požiadavku na rozpis splátok
po častiach. Pokiaľ zákon o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 9 ods. 2 písm. l) hovorí o

výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, bude NBS pri vybavovaní podaní
spotrebiteľov, výkone dohľadu a vedení prvostupňových konaní uplatňovať výklad, v zmysle ktorého sa
týmto neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke osobitne, ale
ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky. Žalovaný považuje tak
za zvláštny paradox, aby názor Súdneho dvora EÚ vyslovený v rozhodnutí C-42/15 niektoré ústavné

orgány akceptovali a iné rozhodovali tak, akoby neexistoval.
31. Smernica predstavuje sekundárny akt únijného práva, ktorý je typický tým, že vo svojej podstate
zaväzujelenčlenskýštátpovinnosťouprijaťprávnuúpravu.ZjudikatúrySúdnehodvoraEÚsavyvodzuje
a všeobecne uznáva princíp nepriameho účinku smernice spočívajúci v tom, že pochybenie štátu pri
implementácii smernici sa rieši tzv. súladným eurokonformným výkladom. Súd členského štátu nemôže

na únijné právo, ktoré by mal zohľadniť pri dodržaní nepriameho účinku nazerať ako na porušenie
vlastného právneho poriadku.
32. Žalovaný poprel aj pravdivosť tvrdenia žalobkyne o absencii údaja o dobe trvania zmluvy a termíne
konečnej splatnosti úveru. Z ustanovenia čl. 4 ods. 4.5 zmluvných dojednaní vyplýva, že deň splatnosti
poslednej splátky úveru resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej

splatnosti úveru. Z ustanovenia čl. 9 ods. 9.1 zmluvných dojednaní vyplýva, že zmluva o RÚ je
uzavretá na dobu neurčitú s tým, že revolving sa uskutoční za podmienok stanovených touto zmluvou
o RÚ. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam je v prípade predmetnej zmluvy termínom konečnej
splatnosti dátum 19. 10. 2016, čo vyplýva z oznámenia o schválení úveru veriteľom dlžníkovi. Predmetné
oznámenie zároveň obsahuje údaj o dátume splatnosti prvej splátky. Obsah zmluvy tvoria zmluvné

dojednania, ktoré sú v zmysle článku 13 neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ako aj prílohy tvoriace súčasť
zmluvy o RÚ (článok 7., ods. 7.1 písm. g) zmluvných dojednaní. Žalovaný tvrdí, že doba trvania
zmluvy a tiež termín konečnej splatnosti úveru sú riadne uvedené a je splnená zákonná požiadavka.
Zmluva obsahovala údaj o termíne konečnej splatnosti úveru vymedzený dňom poslednej splátky úveru,
resp. revolvingu, tak aj náležitosť, pokiaľ ide o dobu trvania zmluvy - zmluva je uzatvorená na dobu

neurčitú.PodpornežalovanýpoukázalnarozhodnutieSúdnehodvoraEÚvoveciC-42/15,kedysamotný
súdny dvor uvádza: „Ohľadne splatnosti splátok nie je potrebné, aby zmluva uvádzala splatnosť splátok
spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez
ťažkostí a s istotou identifikovať dátum týchto splátok.“ Závery označeného rozhodnutia Súdneho dvora
EÚ potvrdzuje aj zmena právnej úpravy v zákone č. 129/2010 Z. z., ktorá bola NR SR schválená dňa 12.

10. 2017. Zákonom, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. a ďalšie právne predpisy (vrátane
ZoSÚ) bolo okrem iného schválené, že v § 9 ods. 2 písm. d) sa vypúšťajú slová „a termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru.“
33. Žalovaný poprel tvrdenia žalobkyne týkajúce sa Dohody o poskytnutí služby, z ktorých nevyplýva, v
čommáspočívaťneprijateľnosťpoplatkov.Žalobkyňavpodanejžalobenespochybňuje,žesasdohodou

oboznámila a uzavrela ju dobrovoľne, s poukazom na bod 8., ods. 8.6 Dohody o poskytnutí služby.
Preto žalovaný tvrdí, že Dohoda o poskytnutí služby je individuálnym dojednaním v zmysle § 53 ods.
2 Občianskeho zákonníka. Predmetná odplata je cenou plnenia, čiže z hľadiska ustanovenia § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka úvaha o neprijateľnosti dojednania o odplate je vylúčená. Ani cena plneniaa to v zmysle výslovného znenia smernice Rady 93/13/EHS v článku 4 ods. 2 a ani dojednanie o nej
nie sú neprijateľnou podmienkou.
34. Tvrdenie žalobkyne, že uzavretie revolvingového úveru je neplatné, žalovaný označil ako nesprávne,

pretože žalobkyňa bez akéhokoľvek zdôvodnenia založeného na konkrétnych skutočnostiach
spochybňuje vlastný prejav vôle a zo žaloby nevyplýva, že by pred podpisom zmluvy nevedela akú
zmluvu uzatvára a čo je jej obsahom. Naviac poskytnutie revolvingu nie je obligatórne, nakoľko v
prípade nezáujmu má klient možnosť vopred vypovedať revolving (článok 9 zmluvných dojednaní), resp.
požiadať o jeho stornovanie. Žalovaný nemá vedomosť o tom, že by žalobkyňa požiadala o storno

revolvingu a vyplatenú čiastku vrátila.
35. Žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatňovaného nároku žalobkyňou z pohľadu uplynutia
subjektívnej ako aj objektívnej premlčacej lehoty. V zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka
najneskôrsaprávonavydanieplneniabezdôvodnéhoobohateniapremlčízatriroky,aakideoúmyselné
bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Žalovaný tvrdil, že žalobkyňa
žiadnym spôsobom nepristúpila k preukázaniu požadovaného nároku na vydanie bezdôvodného

obohatenia, t. j. momentu, v ktorom sa dozvedela o bezdôvodnom obohatení, poukazujúc na to, že
subjektívna premlčacia doba je viazaná na to, že poškodený subjekt má k dispozícii skutkové okolnosti
z ktorých odvodzuje svoje údajné nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia. Tvrdenia žalobkyne
nie sú schopné objektívnym spôsobom podporiť uplatnený nárok, nakoľko takto všeobecne uvádzaná
skutočnosť by mohla určiť začiatok a koniec premlčacej doby v podstate kedykoľvek.

36. Súd vykonal dokazovanie, oboznámil obsah listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:
37. Dňa 17. 10. 2012 bola uzavretá zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX s úverovým limitom
vo výške 1 500 eur. Zo zmluvy o úvere bolo preukázané, že žalobkyni bol schválený revolvingový
úver, ktorý mala splácať v 48 splátkach s výškou mesačnej splátky 77,05 eur, pričom celková čiastka,
ktorú mala uhradiť, bola určená na sumu 3 698,40 eur s údajom RPMN 69,66 %, ročnej úrokovej

sadzbe 70,01%. Ročná úroková sadzba úveru je uvedená údajom 70,01 %, priemerná RPMN 45,50
%, poskytnutá čiastka 628,73 eur, celková čiastka pri revolvingu a úroky za dobu čerpania revolvingu
1 849,20 eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 60,19 %, ročná úroková sadzba
revolvingu 80,98 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 8,15 %. Z dôvodu existencie poplatku
uvedeného v čl. 8.1 úverovej zmluvy vo výške 367,49 eur, bol žalobkyni vyplatený úver v celkovej výške

1 132,51 eur.
38. Dňa 17. 10. 2012 bola uzavretá zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX s úverovým limitom
vo výške 1 500 eur. Zo zmluvy o úvere bolo preukázané, že žalobkyni bol schválený revolvingový úver,
ktorý mala splácať v 48 splátkach s výškou mesačnej splátky 77,05 eur, pričom celková čiastka, ktorú
mala uhradiť, bola určená na sumu 3 698,40 eur s údajom RPMN 69,66 %, ročnej úrokovej sadzbe 70,01

%. Ročná úroková sadzba úveru je uvedená údajom 70,01 %, priemerná RPMN 45,60 %, poskytnutá
čiastka revolvingu 628,73 eur, celková čiastka pri revolvingu a úroky za dobu čerpania revolvingu 1
849,20 eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 60,19 %, ročná úroková sadzba
revolvingu 80,98 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 8,15 %. Z dôvodu existencie poplatku
uvedeného v čl. 8.1 úverovej zmluvy vo výške 367,49 eur, bol odporkyni vyplatený úver v celkovej výške

1 132,51 eur. Celkom žalobkyni bol vyplatený úver z oboch úverových zmlúv dva krát po 1 132,51 eur =
2 265,02 eur. Stranami sporu nebolo rozporované, že žalobkyňa na oba úvery spolu uhradila najmenej
7 000 eur. Rozdiel medzi uhradenou sumou 7 000 eur a prijatým plnením zo strany žalovaného vo výške
2 265,02 eur, teda 4 734,98 eur - preplatok, jeho vydanie pôvodne uplatnila titulom bezdôvodného
obohatenia. Po úprave petitu žiadala vydať preplatok vo výške 3 209,02 eur s príslušenstvom v rozsahu

ako bola právoplatnene pripustená zmena žaloby. O nároku žalobkyne čo do sumy 1 474,97 eur s
príslušenstvom bolo rozhodnuté rozsudkom č. k. 2Csp/151/2017-223 zo dňa 31. 01. 2019, pričom súd
opomenul rozhodnúť o nároku žalobkyne na zaplatenie sumy 1 734,05 eur (pripustená zmena žaloby
čo do sumy 3 902,02 eur - rozhodnuté čo do sumy 1 474,97 eur = 1 734,05 eur rozhodnutie formou
dopĺňacieho rozsudku).

39. Žalovaný namietal miestnu príslušnosť súdu podľa § 19 písm. d) CSP, nakoľko vzťah medzi
žalobkyňou a žalovaným nie je spotrebiteľským vzťahom. Toto tvrdenie zo strany žalobkyne nebolo
akceptované, nakoľko nemá oporu v právnom poriadku a je snahou oddialiť rozhodnutie vo veci. Z
ustanovenia § 19 písm. d) CSP vyplýva, že popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne
príslušný aj súd, v ktorého obvode má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak

ide o spotrebiteľský spor. Pojem spotrebiteľa je definovaný v § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
Nie je akceptovateľná ani argumentácia žalovaného, že v prípade bezdôvodného obohatenia už o
spotrebiteľský vzťah nepôjde. Bezdôvodné obohatenie ako také je samostatným inštitútom, avšak jehovznik a celkové posúdenie dôvodnosti nároku žalobkyne vyplýva zo spotrebiteľského charakteru zmluvy
uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným.
40. Spotrebiteľský charakter tohto sporu zostáva zachovaný v celom rozsahu, keďže bezdôvodné

obohatenie je posudzované ako dôsledok porušenia povinností žalovaného. Žalobkyňa naďalej zotrvala
na stanovisku, že v oboch zmluvách je nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa,
neprimeraná výška úrokovej sadzby úveru vo výške 70,01 %. Tvrdenie žalovaného o prednostnej
aplikácii Obchodného zákonníka na výšku úrokovej sadzby pred úpravou obsiahnutou v Občianskom
zákonníku z dôvodu zásady zákazu retroaktivity označila za účelové, nemajúce oporu v právnom

poriadku Slovenskej republiky. Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj
na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v
Košiciach sp. zn. 6Co/139/2013: „Platí totiž zásada, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak

mali použiť normy obchodného práva“. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je aplikácia ustanovenia §
502 Obchodného zákonníka pre rozpor so zásadou ochrany spotrebiteľa ako aj zásady prednostnej
aplikability občianskoprávnej normy v prospech spotrebiteľa vylúčená. Žalobkyňa opakovane namietala
neuvedenie spôsobu započítania splátky úveru na istinu, úroky a poplatky. Absencia spôsobu
započítania má za následok, že klient nie je schopný posúdiť akým spôsobom vlastne spláca úver,

ako sa započítavajú splátky na istinu a úroky a následne veriteľ zneužíva túto nejasnosť zmlúv tak,
že po odstúpení od úverových zmlúv tvrdí, že spotrebiteľ vlastne do odstúpenia uhradil len úroky
úveru a naďalej je povinný ešte uhradiť celú istinu alebo jej podstatnú časť. Nakoľko sa jedná o spor
medzi jednotlivcami, priamy účinok smernice je vylúčený a výklad formou nepriameho účinku nie je
možný, pretože by sa jednalo o výklad práva contra legem. Žalobkyňa sa pridržiavala argumentácie

ohľadom neuvedenia údaja o dobe trvania zmluvy, termíne konečnej splatnosti a neplatnosti Dohody
o poskytnutí služby uzatvorenej spolu so zmluvou o revolvingovom úvere, ktorá bola už súdom v
obdobných prípadoch vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku (rozhodnutie Okresného súdu
Stará Ľubovňa sp. zn. 1C/125/2013 zo dňa 09. 01. 2014). Na základe rozhodnutia súdu sa má žalovaný
zdržať používania Dohody o poskytnutí služby ako bola uzatvorená aj v tomto prípade. Obdobne

judikoval aj Krajský súd v Košiciach v rozhodnutí zo dňa 26. 05. 2016, sp. zn. 2Co/177/2015, či Krajský
súd v Prešove v rozhodnutí sp. zn. 19Co/282/2015.
41. Žalobkyňa opakovane vo vyjadrení z 05. 06. 2017 zdôraznila, že uzatvorenie revolvingového
úveru nevyjadruje jej skutočnú vôľu uzatvoriť ďalší úverový vzťah, ale je prejavom vôle žalovaného.
Dojednania o revolvingu inkorporované v nepodpísaných zmluvných dojednaniach sú neplatné, pretože

v zmluve je uvedená iba výška revolvingu, ročná úroková sadzba revolvingu vo výške 80,98 %, spôsob
vyplácania revolvingu ako aj neprimerane ohraničené možnosti vypovedania revolvingu sú uvedené v
nepodpísanýchzmluvnýchdojednaniach.ŽalovanýjeoprávnenýformounáslednéhoOznámeniazmeniť
zmluvné podmienky získania revolvingu bez súhlasu žalobkyne - spotrebiteľa a neexistuje osobitná
podpísaná zmluva, v ktorej by bol tento záväzok individualizovaný.

42. K premlčaniu nároku žalobkyňa uviedla, že plynutie subjektívnej dvojročnej lehoty je logicky
naviazané na vznik vedomosti oprávnenej strany o tom, že sa na jej úkor niekto bezdôvodne obohatil.
V tomto prípade je začiatok plynutia subjektívnej lehoty viazaný na moment, kedy právny zástupca
žalobkyneposúdilpodkladytýkajúcesažalobkyne,prevzalprávnezastúpenie(konkrétnemesiacaugust
2016) a informoval žalobkyňu o tom, že žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohatil, teda že žalobkyňa

má nárok na vydanie takého bezdôvodného obohatenia. Subjektívna lehota v tomto prípade stále
plynie a uplatnenie nároku žalobkyne na súde bolo vykonané v priebehu jej plynutia (subjektívna
lehota na uplatnenie nároku žalobkyni uplynie najskôr mesiacom august 2018), a preto z pohľadu
plynutia premlčacej lehoty je vznesená námietka premlčania bezpredmetná. Obdobný právny názor o
začiatku plynutia subjektívnej premlčacej lehoty vyslovil Krajský súd v Košiciach v rozhodnutí sp. zn.

2Co/177/2015,KrajskýsúdvBanskejBystricivrozhodnutísp.zn.13Co/462/2015.Súdysatiežvyjadrilik
otázke znalosti právnej úpravy zo strany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych
vzťahov realite praktického života, aj zdravému rozumu odporuje požiadavka podrobnej (až detailnej)
znalosti právnych predpisov (akým je v danej situácii zákon o bankách) zo strany spotrebiteľa. Preto
neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže byť na

ujmu (Najvyšší súd Slovenskej republiky, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012).
43. Začiatok plynutia objektívnej premlčacej lehoty je viazaný na objektívne skutočnosti, bez ohľadu na
subjektívnu stránku účastníkov právneho vzťahu. Objektívna premlčacia doba je rozdelená na trojročnú
lehotu a desaťročnú lehotu, ktorá sa uplatní v prípade úmyselne získaného bezdôvodného obohatenia.Predmetné zmluvy boli podpísané 17. 10. 2012 a plnenie z týchto zmlúv nastalo po tomto dátume,
avšak k ukončeniu zmlúv by v zmysle zmluvy došlo až dňa 19. 10. 2016. Žaloba bola vyhotovená
a podaná dňa 18. 04. 2017, teda pol roka po v zmluve dojednanom splatení a ukončení zmluvy.

Žalobkyňa plní žalovanému do dnešného dňa (05. 06. 2017) nad rámec poskytnutej istiny, bezdôvodné
obohacovanie zo strany žalovaného stále vzniká, teda námietka premlčania neprichádza do úvahy.
Ďalším argumentom spochybňujúcim premlčanie je fakt, že bezdôvodné obohacovanie mohlo vzniknúť
až splatením istiny, keďže uvedené úvery sú zo zákona bezúročné a bezpoplatkové, a teda až po
uhradení 15-tich splátok po 77,05 eur, čo znamená, že začalo vznikať až uhradením splátky dňa 19.

02. 2014. Ak by teda aj začalo plynúť bezdôvodné obohatenie týmto dátumom, premlčalo by sa najskôr
19. 02. 2017 a jednotlivé splátky by sa premlčali až následne. Avšak väčšina úhrad z oboch zmlúv bola
realizovaná už v období kratšom ako 3 roky pred podaním žaloby, teda pred uplynutím objektívnej lehoty.
Z uvedených dôvodov vznesená námietka premlčania žalovaným je irelevantná. Žalovaný sa vyjadril, že
okamih začatia plynutia subjektívnej premlčacej lehoty nebol viazaný na vedomosť právneho zástupcu
žalobkyne, ale na okamih skutočnej vedomosti spotrebiteľa o vzniku bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ

ide o plynutie objektívnej lehoty, žalovaný má za to, že začala plynúť okamihom preplatenia istiny úveru,
t.j. 17. 01. 2014 a preto tvrdí, že uplatnený nárok žalobkyne je v celom rozsahu premlčaný aj z pohľadu
uplynutia objektívnej premlčacej lehoty.
44. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 15. 12. 2017 trval na vznesenej námietke miestnej
nepríslušnosti a vo svojom podaní vychádzal z právneho názoru vysloveného Krajským súdom v Žiline,

v uznesení sp. zn. 9Co/516/2015 z 29. 10. 2015, v ktorom sa uvádza posúdenie nároku z bezdôvodného
obohateniapojehovecnejstránke.Konštatujesa,ženejdepovahouospotrebiteľskýnárok.Bezdôvodné
obohatenie ani nie je osobitne regulované pre oblasť spotrebiteľských vzťahov. Jeho právna úprava je
spoločná pre všetky súkromnoprávne vzťahy, žiadna osobitná právna úprava bezdôvodného obohatenia
v súvislosti so spotrebiteľskými vzťahmi neexistuje.

45. Žalovaný vo vzťahu k svojmu stanovisku k tvrdeniu žalovanej, že revolvingová zmluva nevznikla,
trvá na svojom vyjadrení, ktoré je obsahom bodu 24 odôvodnenia rozhodnutia a uvedené podporuje
odkazom na ustanovenie § 2 písm. i) a § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa § 2
písm. i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19. Podľa § 9

ods. 2 písm. j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú
sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Poukázal ma
prílohu č. 2 k zákonu o spotrebiteľských úveroch a demonštroval vzorec výpočtu RPMN. V ďalšom
ohľadom správnosti výpočtu RPMN žalovaný zotrval na svojom stanovisku, ktoré je obsahom bodu 22

až 24 odôvodnenia. Výpočet uvádzaný žalobkyňou prostredníctvom internetovej kalkulačky žalovaný
nepovažuje za hodnoverný dôkaz, pretože výpočet RPMN ovplyvňujú nasledovné údaje: suma úveru,
celkové náklady, dátum splatnosti prvej splátky, dátum vyplatenia úveru a dátum splatnosti jednotlivých
splátok a predložený výpočet z kalkulačky neobsahoval všetky podstatné údaje potrebné pre výpočet
RPMN, preto má za to, že nie je možné naň v konaní prihliadať.

46. Žalovaný sa v celom rozsahu pridržiaval svojich vyjadrení obsiahnutých v podaní zo dňa 15. 11.
2017 a za účelom podpory svojich predchádzajúcich tvrdení a popretia tvrdení žalobkyne, poukázal na
rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 43CoR/5/2016-14, v ktorom súd druhej inštancie
konštatoval oprávnenosť postupu žalovaného pre prípad uzatvorenia dohody o poskytnutí služby a
odobril postup žalovaného, ktorý si dohodnutú odmenu odrátal od poskytnutého úveru, čo vyplýva zo

samotnej dohody o poskytnutí služby a žalobca s takým postupom súhlasil.
47. Podľa § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné

dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

48. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajúhlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
49. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia

dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
50. Podľa § 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal
možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.
51. Podľa § 53 ods. 4 písm. o) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v

spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom,
že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo vykladať zmluvu iba dodávateľovi.
52. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
53. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na

finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
54.Podľa§54ods.1,2Občianskehozákonníka,zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
55. Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia
úverovej zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie:
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania

b) veriteľom fyzická alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci
svojej podnikateľskej činnosti.
56. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
57. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom

v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
58. Podľa § 11 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od
spotrebiteľa jednorázové splatenie spotrebiteľského úveru.
59. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.
60. Podľa § 215 ods. 1, 2 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa

zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
61. Podľa § 232 ods. 2, 3, 4 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil
povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a

splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie
s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
62. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako
dlžníčkou, boli uzavreté zmluvy o poskytnutí revolvingových úverov, ktoré sú zmluvami spotrebiteľskými.
Zmluvy uzavrela žalobkyňa ako nepodnikateľka. Súd skúmal, či tieto zmluvy obsahujú všetky náležitosti

v zmysle vyššie uvádzaných ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobkyne,
že zmluva v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. neobsahuje celkovú dobu trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti úveru súd odkazuje na článok 9 ods. 1 zmluvných
dojednaní, v ktorých sa uvádza, že zmluva je uzavretá na dobu neurčitú s tým, že revolving sauskutoční za podmienok stanovených zmluvou o revolvingovom úvere. Termín konečnej splatnosti úveru
jeupravenývčlánku4.5tak,žedeňsplatnostiposlednejsplátkyúveruresp.revolvingupodľaposledného
splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Celková výška revolvingového úveru je

uvedená v zmluve a podmienky upravujúce jeho čerpanie sú upravené v zmluvných dojednaniach
v článku 2 bod 2.3 tak, že veriteľ poskytne dlžníkovi schválenú výšku úveru na účet dlžníka v deň
nadobudnutia účinnosti zmluvy, pričom z článku 4 ods. 4.3 zmluvných dojednaní tiež plynie, že revolving
bude poskytnutý bezhotovostným spôsobom, a to bankovým prevodom na účet dlžníka.
63. Vymedzenie náležitostí v zmluve o spotrebiteľských úveroch a sankcionovanie ich absencie

bezúročnosťou a bez poplatkovosťou, je vždy viazané na zmysel a účel sledovaný zákonodarcom,
ktorým je ochrana spotrebiteľa pred zavádzajúcim, nečestným konaním dodávateľa a súčasne
požiadavka na dostatočné vymedzenie podstatných náležitostí zmluvného vzťahu, do ktorého
spotrebiteľ vstupuje. Výklad zákona však nemá sledovať jeho formalistické uplatňovanie a
zdôrazňovanie absencií jednotlivých slovných spojení, ale zabezpečiť, aby bola naplnená zákonom
sledovaná ochrana spotrebiteľa. Výklad zákona o spotrebiteľských úveroch tiež nemožno realizovať bez

reflexie na právnu ochranu spotrebiteľa v práve Európskej únie, ktorého implementácia sa odráža v
práve vnútroštátnom.
64. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. 04. 2008
o zmluve o spotrebiteľskom úvere (ďalej „Smernica“), zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza
výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať

k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia.
Podľa čl. 10 ods. 2 písm. i) Smernice, zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza v prípade
amortizácie istiny na základe zmluvy o úvere s dobou určitou, právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu
vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere.
65. Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 09. 11. 2016 vo veci C-42/15 Home Credit, a.s., proti

Kláre Bírovej (ďalej len rozsudok SDEÚ C-42/15) konštatuje, že čl. 10 ods. 2 písm. h/ Smernice sa má
vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok
spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez
ťažkosti a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Zmluva o úvere musí uvádzať iba výšku, počet
a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým

nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. Z čl. 10 ods. 2 písm.
i/ Smernice vyplýva, že iba na žiadosť spotrebiteľa je veriteľ povinný bezplatne a kedykoľvek počas
doby trvania zmluvy odovzdať mu výpis vo forme amortizačnej tabuľky, pričom Smernica nestanovuje
povinnosť zahrnúť do zmlúv o úvere takýto výpis vo forme amortizačnej tabuľky. Rozsudok SDEÚ
C-42/15 v bode 55 ďalej konštatuje, že pokiaľ ide o zmluvy patriace do pôsobnosti Smernice, členské

štáty by nemali ukladať zmluvným stranám povinnosti, ktoré Smernica neupravuje, ak táto Smernica
obsahuje harmonizované ustanovenia oblastí, do ktorej patria tieto povinnosti.
66. Vychádzajúc z citovaných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, Smernice, rozsudku SD
EÚ C-42/15 súd prijal záver, že vnútroštátna úprava nie je v rozpore s úpravou Smernice a je prípustný
aj možný eurokonformný výklad vnútroštátnej úpravy priamo zodpovedajúci aj výslovnému zneniu § 9

ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.
Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, neobsahuje v sebe požiadavku
„členenia“ splátky, ale jej špecifikáciu vzťahuje iba na počet splátok, termín splatnosti a sumu splátky. S
odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/146/2017 z 22. 02. 2018,
ktorý skrz zásadu eurokonformného výkladu vnútroštátneho práva s prihliadnutím na závery rozhodnutia

Európskeho súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 konštatoval, že sa nevyžaduje, aby zmluva o
spotrebiteľskomúvereobsahovalaakopodstatnúnáležitosťzmluvyčleneniesplátkynajednotlivézložky.
Požiadavku, aby splátky úveru boli vymedzené v členení na jednotlivé zložky istiny, úroku, poplatku,
nemožno vyvodiť z gramatického znenia zákona, ani z výkladu teleologického, prihliadajúceho na jeho
účel a zmysel, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. V zmluvách uzavretých so žalobkyňou sa pre riadnu

dohodu o splátkach nevyžadovalo členenie splátky, preto z uvedených dôvodov nemožno považovať
úver za bezúročný a bez poplatkov.
67. Z obsahu každej jednotlivej zmluvy mal súd preukázané, že ročná úroková sadzba úveru uvedená
v týchto zmluvách je stanovená vo výške 70,01 %, čo značne prevyšuje priemerné úrokové miery bánk,
zistené z internetovej stránky Národnej banky Slovenska.

68. Podľa ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, účinného ku dňu uzavretia zmlúv t.j.
ku dňu 17. 10. 2012, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské
úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnúsituáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných
prostriedkovalehotusplatnosti.Uvedenéustanoveniealenemožnovykladaťtak,abydoodplatyobvykle
požadovanej na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, sa zahrňovali údaje

i o tých subjektoch finančného trhu, ktoré poskytujú neprimerané až úžernícke úroky. Výška obvyklej
odplaty musí vychádzať z údajov finančných inštitúcií poskytujúcich spotrebiteľské úvery za primerané
odplaty riadiac sa zásadou dobrých mravov upravených § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
69. Ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka je všeobecným ustanovením hmotnoprávnej povahy a
dáva súdu možnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade,

ak to tak nie je, požadovanú ochranu odoprieť. Dobré mravy sú súhrnom spoločenských, kultúrnych
a mravných noriem, ktoré preukázali počas historického vývoja určitú mieru stálosti a nemennosti,
vyjadrujú podstatné historické tendencie a stotožňuje sa s nimi podstatná časť spoločnosti.
Pri dojednávaní úrokov koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok
bez ohľadu na to, či dlžník uzatvára zmluvu v situácii preňho nepriaznivej. Preto v súlade s dobrými
mravmi je také konanie veriteľa, ktorý sa pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí bez ohľadu

na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutých
finančných prostriedkov a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom.
Tiež je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o úrokoch z dôvodov
svojej inak neriešiteľnej situácie, a preto nezodpovedá všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi
- dobrým mravom, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané, až úžernícke úroky.

Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presiahne
úrokovú mieru v dobe dojednania, obvykle určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám
uplatňovanými bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Z internetového portálu Národnej banky
Slovenska mal súd preukázané, že priemerná hodnota ročnej úrokovej sadzby bola 11,57 % pre
obdobné typy úverov so začiatočnou fixáciou úrokovej sadzby v mesiaci október 2012. V zmysle zmlúv

je dohodnutá ročná úroková sadzba úveru 70,01 %, čo predstavuje takmer viac ako šesťnásobok
ako je priemerná hodnota v bankách. Dohoda o výške úrokov musí byť v zmysle rozhodovacej
praxe slovenských súdov, napr. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 05. 11. 2014, sp. zn. 3
Co/114/2014, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. 06. 2013, sp. zn. 4 Cdo 51/2012
v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, čo znamená, že výška úrokov sa nesmie priečiť

dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. Dohodnutá výška úrokovej sadzby viac ako
šesťnásobne prevyšuje mieru z úverov obchodných bánk v čase uzavretia predmetných zmlúv, teda
ide o neplatný právny úkon. Takýto rozpor s dobrými mravmi a neplatnosť právneho úkonu judikoval aj
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 1M Cdo 1/2009 zo dňa 31. 07. 2009. Na
základe uvedeného je potrebné vnímať dohodu o výške úrokovej sadzby v zmysle § 39 Občianskeho

zákonníka ako priečiacu sa s dobrým mravom a tým pádom ako absolútne neplatnú. Pri nebankových
subjektoch, ktorým je aj žalovaný účastník a ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu, sa vzhľadom na
vyššiumierurizikavovšeobecnostidajúakceptovaťvyššieúroky,rozhodnenievšakopäťnásobokoproti
priemeru bánk. V jednotlivých zmluvách dohodnutá sadzba úverov vo výške 70,01 % skoro 5-násobne
prevyšuje priemerné úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek, a

teda zmluvné dojednanie o výške úroku je pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle ustanovenia § 39
Občianskeho zákonníka neplatné.
70. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

71. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie

prípustnej výške.
72. Niet sporu, že posudzované zmluvy o revolvingových úveroch, ktoré uzatvárala žalobkyňa v pozícii
fyzickej osoby nepodnikateľa, majú charakter zmluvy spotrebiteľskej vychádzajúc zo zákonnej definície
vymedzenej § 52 Občianskeho zákonníka. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom
od 01. 04. 2015 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak malipoužiť normy obchodného práva. Záväzkový vzťah strán sporu, ktorý je založený na zmluve o úvere
podľa § 497 Obchodného zákonníka, sa posudzuje skrze ustanovení Občianskeho zákonníka, pokiaľ
je to pre spotrebiteľa priaznivejšie, a pokiaľ nejde o také práva a povinnosti, ktoré sú upravené výlučne

ustanoveniami Obchodného zákonníka.
73. Podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere je dohoda o povinnosti platiť úroky z úveru (§ 497 Obchodný
zákonník), nevyhnutým znakom nie je dohoda aj o výške úrokov (§ 502 ods. 1 Obchodný zákonník).
Výkladové pravidlo, týkajúce sa výšky dohodnutých úrokov zo spotrebiteľských zmlúv o úvere, je
vymedzené v ustanovení § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Uvedené referenčné kritérium však

nevylučuje možnosť súdu posudzovať záväzkový vzťah v časti úrokov aj z pohľadu dobrých mravov ako
vyplýva z § 3 Občianskeho zákonníka, keď dobré mravy predstavujú jeden zo základných princípov, na
dodržiavaní ktorých je potrebné trvať v dodávateľsko---spotrebiteľskom vzťahu.
Povinnosť konať v rámci dodávateľsko-spotrebiteľských vzťahov v súlade s dobrými mravmi
jednoznačne vyplýva aj z § 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa platného v čase vzniku
zmluvného vzťahu, v zmysle ktorého sa za konanie v rozpore s dobrými mravmi považovalo každé

také, ktoré vykazovalo znaky diskriminácie, vybočenia z pravidiel morálky, a ktoré mohlo privodiť ujmu
spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti, praxe, a využívalo najmä omyl, lesť,
vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán či porušovanie zmluvnej slobody.
74. Ustanovenie § 502 Obchodného zákonníka, ktoré použitia sa žalovaný dovoláva odkazuje na
zákonnú úpravu výšky úrokov pri zmluvách o úvere, ktorá absentuje, preto výška úrokov vychádza

len zo vzájomných dohôd medzi poskytovateľom úveru a ich prijímateľom, keďže platí zásada
zmluvnej voľnosti. Limity zmluvnej voľnosti vyplývajú z princípov, na ktorých stojí právo, kam patrí
princíp zákazu zneužitia práv, zákaz konania v rozpore s dobrými mravmi, zákaz konania v rozpore
so zásadami poctivého obchodného styku, čo zohľadnil súd pri posudzovaní primeranosti výšky
úrokov zo spotrebiteľského úveru podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, teda pri posudzovaní

súladnosti dohody o úrokoch so zákonom. Niet žiadnej prekážky, aby východiskovým údajom pre
zhodnotenie primeranosti dohodnutých úrokov v zmluvách boli úroky poskytované peňažnými ústavmi
pri obdobných typoch úveroch, aj keď posudzovaný vzťah sa dotýka spotrebiteľa a nebankového
subjektu. Je prirodzené, že nebankové subjekty môžu mať so svojou činnosťou spojené vyššie náklady,
čo však neznamená, že v neakceptovateľnom rozsahu zneužívajú situáciu na finančnom trhu (napr. že

spotrebiteľovi by nebol poskytnutý úver zo strany banky) do takej miery, že úroky dosahujú 7- násobok
úrokov v peňažných ústavoch.
75. Úrokové sadzby vo všeobecnosti na finančnom trhu v rámci Slovenska medzi bankovými a
nebankovými subjektmi, podľa štatistických údajov Národnej banky Slovenska neprekročili v rozhodnom
období pri obdobnom type úverov hodnotu 25% (výlučne u bankových subjektov priemerná úroková

sadzba činila 11,57 % ročne). Dohoda so spotrebiteľom o úrokovej sadzbe v rozsahu 70 % ročne je
nepochybne konaním, ktoré možno hodnotiť ako nepoctivý úkon, s cieľom obohatiť sa na úkor slabšej
strany zmluvy, a to spôsobom, ktorý má vzbudiť zdanie, že právny úkon je súladný so zákonom.
76. Názor žalovaného, že pre prípad, ak by súd dospel k neplatnosti dohody o úrokoch, mal považovať
za neplatnú dohodu len v tej časti, v ktorej výška úrokov z omeškania prekračovala podľa názoru súdu

zásadu primeranosti a dobrých mravov, je neakceptovateľný. Je z podstaty vylúčená možnosť ponechať
v platnosti časť dohody o úrokoch, nakoľko v dôsledku absolútnej neplatnosti, žiadna dohoda o úrokoch
neexistuje, vo vzťahu ku ktorej by bolo možné právny úkon konvalidovať, čo i len sčasti. Dohoda o výške
úrokov je na účely aplikácie § 41 Občianskeho zákonníka z tohto pohľadu nedeliteľnou.
Iný výklad by viedol aj k absurdnému záveru, že veriteľ by sa bezdôvodne spoliehal na možnosť dohody

o akejkoľvek neúnosnej úrokovej miery v zmluvách so spotrebiteľom s tým, že pre prípad absolútnej
neplatnosti tohto úkonu mu bude priznané úroky len v rozsahu uznanom súdom. Takéto moderačné
právo v prípade absolútne neplatného právneho úkonu postihujúceho v celom rozsahu tú časť dohody,
ktorej sa týka, zákonná úprava nepredpokladá, nepripúšťa a je to v rozpore aj s jej zmyslom a účelom.
Preto súd dospel k záveru, že žalovanému zo zmluvy nepatria žiadne úroky.

77. Keďže súd dospel k záveru, že obe posudzované spotrebiteľské zmluvy sú bezúročné a bez
poplatkov, bolo potrebné posúdiť uplatnený nárok žalobkyne o vydanie bezdôvodného obohatenia
v danom prípade o nerozhodnutej časti uplatneného nároku v rozsahu vo výške 1.734,05 eur s
príslušenstvom i z pohľadu vznesenej námietky premlčania žalovaným.
78.Súdsineosvojilprávnynázoržalobkyne,žesubjektívnapremlčacialehotajejzačalaplynúťažpotom,

čo od právneho zástupcu získala vedomosť o tom, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov a objektívna
premlčacia lehota nemohla uplynúť skôr, než nastala splatnosť celého dlhu.
79. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
80. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia

sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.
81. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

82. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 169/2017 zo dňa 10. 01. 2018, týkajúcom sa plynutia
premlčacej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia v spotrebiteľských sporoch, zotrval na už skôr
vyslovenom právnom názore v rozhodnutí sp.zn. 1 Cdo 67/2011 podľa ktorého, právo na vydanie plnenia
z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného
obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové

okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j. keď
nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu
na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. To, kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k
záveru), ako takýto jeho nárok, vyplývajúci z týchto skutkových okolností, možno právne kvalifikovať, nie
je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné. Oprávnený

sa dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, keď získa znalosť tých
skutkových okolností, z ktorých je možné vyvodiť zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie.
83. Vzhľadom na povahu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vyplývajúceho zo zmluvy, u
ktorej boli neplatne dojednané úroky, a ktorý dlh žalobkyňa uhrádzala v splátkach, žalobkyni začala
plynúť subjektívna, ako aj objektívna premlčacia lehota dňom každej uhradenej splátky dlhu nad rámec

toho, čo bola povinná plniť. Možno súhlasiť so žalobkyňou, že pokiaľ predmetom jej povinnosti na
plnenie, bola iba suma 1 132,51 eur z každej zmluvy, čo zodpovedalo počtu zhruba 15 splátok, tak za
situácie, že dlh v dohodnutých splátkach plnila a 15. splátka bola splatná 19. 01. 2014, všetky splátky
poukazované od 19. 02. 2014 znamenali plnenie poskytované bez právneho dôvodu.
84. Súd z prehľadu splátok ku dňu 26. 11. 2018 (č. l. spisu 195) zistil, že žalobkyňa na zmluvu č.

XXXXXXXXXX zaplatila celkom k uvedenému dňu 3 500,05 eur. Dňa 27. 01. 2014 realizovala splátku
vo výške 78 eur. V ďalších splátkach pokračovala nasledovne: 10. 06. 2014 poukázala 78,25 eur, 02.
07. 2014 - 77,05 eur, 07. 08. 2014 - 77,05 eur, 23. 09. 2014 - 154,10 eur, 23. 10. 2014 - 77,05 eur, 24.
11. 2014 - 77,05 eur, 12. 01. 2015 - 77,05 eur, 20. 02. 2015 - 77,05 eur, 26. 03. 2015 - 77,05 eur, 11. 05.
2015 - 77,05 eur, 10. 06. 2015 - 77,05 eur, 25. 06. 2015 - 77,05 eur, 06. 08. 2015 - 77,05 eur, 24. 09.

2015 - 77,05 eur, 06. 11. 2015 - 150 eur, 23. 11. 2015 - 77,05 eur, 26. 02. 2016 - 99 eur, 31. 03. 2016
- 123 eur, 29. 04. 2016 - 74 eur, 25. 05. 2016 - 90 eur, 30. 06. 2016 - 74 eur, 22. 07. 2016 - 70 eur, 31.
08. 2016 - 70 eur, 22. 09. 2016 - 70 eur, 22. 11. 2016 - 70 eur, 23. 01. 2017 - 70 eur, 23. 03. 2017 - 70
eur. V období od 19. 02. 2014 do 20. 04. 2017 žalobkyňa na predmetnú zmluvu oproti prijatej sume 1
132,51 eur zaplatila naviac čiastku 2 341,05 eur, čo reprezentuje výšku bezdôvodného obohatenia.

85. Súd z prehľadu splátok ku dňu 26. 11. 2018 (č. l. spisu 196) zistil, že žalobkyňa na zmluvu č.
XXXXXXXXXX zaplatila celkom k uvedenému dňu 3 500,33 eur. Dňa 27. 01. 2014 realizovala splátku
vo výške 78 eur. V ďalších splátkach pokračovala nasledovne: 02. 07. 2014 poukázala 77,05 eur, 07.
08. 2014 - 77,05 eur, 23. 09. 2014 - 154,10 eur, 23. 10. 2014 - 77,05 eur, 24. 11. 2014 - 77,05 eur, 12. 01.
2015 - 77,05 eur, 22. 01. 2015 - 77,05 eur, 20. 02. 2015 - 77,05 eur, 26. 03. 2015 - 77,05 eur, 29. 05. 2015

- 77,05 eur, 10. 06. 2015 - 77,05 eur, 25. 06. 2015 - 77,05 eur, 21. 08. 2015 - 154,10 eur, 24. 09. 2015 -
77,05 eur, 23. 11. 2015 - 77,05 eur, 31. 12. 2015 - 100 eur, 26. 02. 2016 -70 eur, 26. 02. 2016 - 99 eur, 31.
03. 2016 - 27 eur, 29. 04. 2016 - 86 eur, 25. 05. 2016 - 78 eur, 27. 06. 2016 - 74 eur, 22. 07. 2016 - 70,05
eur, 31. 08. 2016 - 70 eur, 22. 09. 2016 - 70 eur, 22. 11. 2016 - 70 eur, 23. 01. 2017 - 70 eur, 23. 03. 2017
- 70 eur. V období od 19. 02. 2014 do 20. 04. 2017 žalobkyňa na predmetnú zmluvu oproti prijatej sume

1 132,51 eur zaplatila naviac čiastku 2 340,95 eur, čo reprezentuje výšku bezdôvodného obohatenia.
86.Predmetom tohto konania zostala suma 1 734,05 eur, ktorá nebola uplatnená žalobkyňou v rámci
plynutia trojročnej objektívnej premlčacej doby, t.j. všetky splátky od 26. 02. 2016 na zmluvu č.
XXXXXXXXXX v sume 880 eur, realizované nasledovne: 26. 02. 2016 - 99 eur, 31. 03. 2016 - 123 eur,
29. 04. 2016 - 74 eur, 25. 05. 2016 - 90 eur, 30. 06. 2016 - 74 eur, 22. 07. 2016 - 70 eur, 31. 08. 2016 -

70 eur, 22. 09. 2016 - 70 eur, 22. 11. 2016 - 70 eur, 23. 01. 2017 - 70 eur, 23. 03. 2017 - 70 eur a splátky
od 26. 02. 2016 na zmluvu č. XXXXXXXXXX v sume 854,05 eur, ktoré boli realizované nasledovne: 26.
02. 2016 70 eur, 26. 02. 2016 - 99 eur, 31. 03. 2016 - 27 eur, 29. 04. 2016 - 86 eur, 25. 05. 2016 - 78eur, 27. 06. 2016 - 74 eur, 22. 07. 2016 - 70,05 eur, 31. 08. 2016 - 70 eur, 22. 09. 2016 - 70 eur, 22. 11.
2016 - 70 eur, 23. 01. 2017 - 70 eur, 23. 03. 2017 - 70 eur.
87. Žalobkyňa ako oprávnená sa o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jej úkor

obohatil dozvedela v čase, keď preukázateľne zistila skutkové okolnosti, na základe ktorých bola
oprávnená podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, teda mala vedomosť o osobe
obohateného, ktorým je žalovaný, ako aj o rozsahu bezdôvodného obohatenia (teda výške plnenej
sumy), čo sú aj okolnosti relevantné pre uplatnenie jej práva na súde.
Žalobkyňa naopak argumentuje skutočnosťou, že takúto z hľadiska práva relevantnú vedomosť mohla

mať až za situácie, keď sa do jej dispozície dostala vedomosť o tom, že toto plnenie má charakter
bezdôvodného obohatenia, a nie plnenia z riadnej zmluvy. No práve v zmysle záverov vyšších
súdnych autorít vychádzajúcich zo zmyslu a účelu právnej normy, právna kvalifikácia nároku ako
bezdôvodného obohatenia nie je relevantná pre začiatok plynutia premlčacej lehoty. Rozhodnutie súdu
vovzťahuknárokomžalobkynenavydaniebezdôvodnéhoobohatenianemákonštitutívneúčinky,alelen
deklaruje právny stav existujúci už v čase peňažného plnenia poskytnutého žalobkyňou. Z uvedených

dôvodov nemožno posudzovať začiatok plynutia premlčacej lehoty vo väzbe na súdne rozhodnutie,
konštatujúce neplatnosť dohody o úrokoch, či neexistenciu nárokov veriteľa na úroky a poplatky zo
zmluvy. Argumentácia žalobkyne vzťahujúca sa k počiatku plynutia subjektívnej premlčacej lehoty sa
bez ohľadu na spôsob použitých slovných spojení vždy napokon vzťahuje len k jej vedomosti o právnej
kvalifikácii nároku. Zákonná úprava ako v § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka však podmienku

„vedomosti“ o vzniku bezdôvodného obohatenia nespája s vedomím právnej kvalifikácii tohto nároku,
teda, že poskytnuté peňažné plnenie sa v zmysle práva za bezdôvodné obohatenie považuje.
Čas plynutia premlčacej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia sa viaže v prípade subjektívnej a
objektívnej lehoty na dátum, ku ktorému žalobkyňa nad rámec svojho záväzku plnila a pokiaľ len takéto
plnenie uskutočňovala v splátkach, plynie premlčacia lehota od každej jednotlivo vykonanej splátky.

88. Žalobkyňou v konaní uplatnená pohľadávka po pripustení zmeny žaloby v sume 3 209,02 eur nebola
popretá, súd považuje žiadanú sumu za dôvodnú a nebola ani spochybňovaná existencia záväzkového
vzťahu, ani skutočnosť, že žalobkyňa v splátkach hradila okrem poskytnutej istiny aj ďalšie nároky
veriteľa. Na obidva úvery za obdobie od 19. 02. 2014 do podania žaloby t.j. ku dňu 20. 04. 2017 nad
rámec prijatej sumy 2 krát po 1 132,51 eur = 2 265,02 eur uhradila naviac 4 682 eur, a to zo zmluvy č.

8300050708 sumu 2 341,05 eur a zo zmluvy č. 8300050709 sumu 2 340,95 eur. Keďže požadovala len
sumu 3 209,02 eur, súd nemohol rozhodovať nad rámec, preto priznal sumu žalobkyni sumu celkom 3
209,02 eur a rozsudkom č. k. 2Csp/151/2017-223 zo dňa 31. 01. 2019 sumu 1 474,97 eur a dopĺňacím
rozsudkom sumu 1 734,05 eur, ktorá bola uplatnená v subjektívnej lehote, berúc do úvahy jednotlivé
splátky podľa rozpisu plnenia. Pokiaľ ide o premlčanie nároku žalobkyne je pravdou, že táto mala a

mohla disponovať dôkazmi o čase a výške splátok dlhu. V danom spore nie je spochybnené, že nárok
žalobkyne voči žalovanému z titulu vydania bezdôvodného obohatenia existuje, a vzhľadom na čas,
kedy mohlo vznikať bezdôvodné obohatenie (úhradou splátok od 19. 02. 2014), pri zohľadnení času
podania žaloby k 20. 04. 2017 možno konštatovať s istotou, že nedošlo k uplynutiu premlčacej doby.
89. O úrokoch z omeškania súd rozhodol v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške

určenej vládnym nariadením č. 87/1995 Z. z. aktuálnym ku dňu omeškania žalovaného so zaplatením
peňažného záväzku. Výška úrokov z omeškania je v zmysle § 3 ods. 1 vládneho nariadenia č. 87/1995
Z. z. o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobkyni súd priznal úroky z omeškania odo dňa
26. 08. 2016 t.j. odo dňa vyjadrenia negatívneho postoja žalovaného k predsporovým výzvam žalobkyne

zo dňa 04. 08. 2016. Ku dňu 26. 08. 2016 bola sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,00 %,
preto súd priznal úroky vo výške 5,00 %.
90. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.
91. O trovách konania súd rozhodol podľa citovaného zákonného ustanovenia a priznal žalobkyni

náhradu trov konania vo výške 100 % čo zodpovedá jej úspešnosti v spore.
92. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní v 3 vyhotoveniach od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie

možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.