Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoE/293/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212207892
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4212207892.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: COFIDIS, a.s., so sídlom Suché mýto 1, Bratislava,
IČO: 36 816 337, zastúpený: Advokátska kancelária Antovszká, s.r.o., so sídlom Bárdošova 2/A,
Bratislava, IČO: 36 866 881, proti povinnému: E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. C. 5, o vymoženie sumy
883,17 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno, č. k.
6Er/601/2012-13 zo dňa 19. mája 2014, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Komárno ako súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdnej
exekútorky JUDr. Lucie Adamcovej o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu.
Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní. Konštatoval, že súdny exekútor doručil súdu dňa 24.04.2012 žiadosť o udelenie

poverenianavykonanieexekúcievočipovinnémuovymoženie883,17eurspríslušenstvomnapodklade
exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného Najvyšším rozhodcovským súdom, a.s., sp. zn. NRS 310/2011 zo dňa 15.03.2012.
Súd považoval za nesporné, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 16.04.2009 Zmluvu o revolvingovom
úvere, ktorá bol spotrebiteľskou zmluvou, ktorej súčasťou boli aj Všeobecné obchodné podmienky, v
ktorých bola obsiahnutá rozhodcovská doložka (článok 12.8). S poukazom na rozhodnutia Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 2 Cdo/245/2010 a sp. zn. 5 Cdo 375/2012 uviedol, že rozhodcovská zmluva musí mať
písomnú formu, pričom písomná forma je zachovaná za predpokladu podpísania rozhodcovskej zmluvy
účastníkmi. Rozhodcovská zmluva je neplatná, ak nie je dodržaná jej zákonom predpísaná forma.
Rozhodcovská zmluva je samostatnou zmluvou s vlastným právnym osudom, ktorá spravidla zostáva v
platnosti aj v prípade, ak dôjde k odstúpeniu od hlavnej zmluvy, čo je dôvodom pre ktorý je nevyhnutné
osobitne podpísať aj rozhodcovskú zmluvu, resp. všeobecné obchodné podmienky, v ktorých je uvedená

rozhodcovskádoložka.Zdôraznil,žerozhodcovskázmluvajesamostatnouzmluvousvlastnýmprávnym
osudom, preto musí byť aj samostatne podpísaná a preto nemožno akceptovať odkaz hlavnej zmluvy
na Zmluvné dojednania, v ktorých je dohodnutá rozhodcovská doložka. Aj napriek zneniu článku 12.8
Všeobecných obchodných podmienok, nemožno z tohto ustanovenia vyvodiť vznik novej zmluvy -
rozhodcovskej zmluvy/doložky, nakoľko táto nebola osobitne podpísaná. V tomto ohľade mal za to, že
ak je rozhodcovská zmluva neplatná, alebo ak neexistuje, rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľným

exekučným titulom. Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil rozhodcovskú doložku ako doložku,
ktorá nebola dojednaná platne pre nedostatok písomnej formy a na základe toho súd nepristúpil k
skúmaniu primeranosti, zákonnosti a možnosti plnenia, úroku z omeškania a zmluvnej pokuty, ktoré
boli oprávnenému priznané exekučným titulom, nakoľko predmetný rozhodcovský rozsudok nie je
vykonateľným exekučným titulom a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol.Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal
nesprávneprávneposúdenieveci,nedostatočnézistenieskutkovéhostavu.Maltiežzato,žesúdprvého

stupňa konal nad rámec právomoci, ktorú mu zákon zveril. Zdôraznil, že exekučný súd nie je z hľadiska
preskúmania exekučného titulu po materiálnej stránke oprávnený posudzovať právny vzťah, ktorý bol
základom pre nárok priznaný exekučným titulom. Vyjadril názor, že exekučný súd nemôže zaujímať
právne stanoviská a úvahy k výroku exekučného titulu. V tejto súvislosti poukázal na Nález ÚS SR
5/2000. Uviedol, že v bode 12.8 Všeobecných obchodných podmienok bolo okrem iného uvedené,

že rozhodnutie rozhodcovského súdu bude pre zmluvné strany konečné a záväzné, pričom touto
doložkou nie je dotknuté právo navrhovateľa predložiť spor na rozhodnutie príslušnému súdu Slovenskej
republiky, s čím zmluvné strany súhlasia. Z uvedeného vyplýva, že povinný mal možnosť podať žalobu
na príslušný všeobecný súd. Okrem toho, povinný bol rozhodcovským súdom vyzvaný na vyjadrenie k
žalobnej odpovedi, mohol podať vzájomnú žalobu a tiež žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Dojednanározhodcovskádoložkaneobsahovalamožnosťriešiťsporyvýlučnevrozhodcovskomkonaní,

na základe toho mal za to, že rozhodcovský súd mal právomoc v predmetnej veci rozhodovať.
Rovnako poukázal na to, že rozhodcovská doložka neobsahovala konkrétne mená rozhodcov, ktorí
mali spor vzniknutý zo zmluvy o revolvingovom úvere riešiť. Tiež zdôraznil, že zo znenia písm. q)
prílohy 1 Smernice (93/13/EHS) je jednoznačné, že nemá za cieľ zakázať rozhodcovské doložky
v spotrebiteľských zmluvách en bloc, ale zakazuje len také ustanovenia, ktoré nútia spotrebiteľa

domáhaťsasvojichnárokovvočidodávateľovivýlučnevrozhodcovskomkonaníneupravenomprávnymi
predpismi. Okrem toho mal za to, že pri postupe súdu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd
v tomto štádiu nesmie preskúmavať, či právoplatný exekučný titul je tým exekučným titulom, ktorý je
správny podľa hmotného práva alebo na základe iných ustanovení a predpisov, ktoré sa skúmajú v
priebehu exekúcie. Pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemá exekučný

súd zmocnenie preskúmať správnosť záverov rozhodcovského rozhodnutia, pretože takýmto postupom
by odpieral možnosť oprávneného prístupu k právu, t.j. exekučnému konaniu.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník. Zákonný sudca nemienil odvolaniu oprávneného
vyhovieť, preto ho predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie.

Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 OSP preskúmal napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa §

212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní napadnutého
uznesenia dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a preto napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa je potrebné podľa ustanovenia § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdiť.

Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia

vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného
predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto
zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie
na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania
zaväzovať.

Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1
alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého
predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru
2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie
a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného
podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa

nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosťo udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, súd príslušný na
výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti
ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 citovaného zákona v znení účinnom do 31.12.2014, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez

návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie začalo dňa 13.04.2012, kedy
bola pred súdnou exekútorkou JUDr. Luciou Adamcovou spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie
exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
spoločnosti Najvyšší rozhodcovský súd, a.s., sp. zn. NRS 310/2011 zo dňa 15.03.2012, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 23.03.2012 a vykonateľnosť dňa 27.03.2012, podkladom ktorého bola Zmluva o
revolvingovom úvere č. 71034945 zo dňa 16.04.2009. Súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné obchodné
podmienky. Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté uznesenie.

V zmysle ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, exekučný

súd je oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu
právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v ustanovení § 45 citovaného zákona. Exekučný súd je
teda oprávnený a zároveň aj povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka na
plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Preto, ak súd prvého stupňa posudzuje rozhodcovský rozsudok v tomto zmysle, nekoná nad rozsah
zákona a pre toto posudzovanie potrebuje predloženie dokladov, na základe ktorých bol vyhotovený
rozhodcovský rozsudok, ktorými v danom prípade je úverová zmluva a jej súčasti.

Podľa Zákona o rozhodcovskom konaní, ak bolo zistené, že povinný bol zaviazaný k plneniu,

ktoré je právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, exekučný súd konanie zastaví a podľa
Exekučného poriadku, ak zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne a až následne konanie zastaví. Zákonná úprava teda dáva
exekučnému súdu právo preveriť a posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené vo
výrokovejčastirozsudkujedovolenéačizároveňniejevrozporesdobrýmimravmi.Uvedenéposudzuje

exekučný súd ako predbežnú otázku predtým, ako vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie
exekúcie.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru, že súd
prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny

právny záver a svoje rozhodnutie správne odôvodnil, preto sa odvolací súd v danej právnej veci v celom
rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, preto sa v odôvodnení
rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa §
219 ods. 2 OSP.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutie odvolací súd dodáva, že spotrebiteľská zmluva je
v našom právnom poriadku definovaná v ustanovení § 52 Občianskeho zákonníka ako každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie
zmlúv ako spotrebiteľských je najmä tá skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľa jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom
za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne
ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na

dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny.

V danej právnej veci ide o spotrebiteľský vzťah, pretože účastníci bez pochýb vystupujú v postavení
spotrebiteľa a dodávateľa. Súd je oprávnený aj bez návrhu v exekučnom konaní skúmať nekalú
povahu sankcie obsiahnutú v zmluve o revolvingovom úvere a uplatnenú v rozhodnutí rozhodcovského

súdu, ale aj preskúmať rozpor rozhodcovskej doložky/zmluvy s vnútroštátnymi predpismi v oblasti
verejného poriadku, ako aj musí preskúmať aj bez návrhu nekalú povahu tejto doložky v súvislosti s
článkom 6 Smernice rady 93/13/EHS. Článok 6 ods. 1 tejto smernice má kogentnú povahu.

Právnym základom ochrany spotrebiteľa a spotrebiteľskej zmluvy je článok 153 Zmluvy o založení
Európskej únie, ktorý sa po vstupe Slovenskej republiky aplikuje aj na našom území a smernica Rady

č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré
medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodujú v
rozhodcovskom konaní, ktoré môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k

zmluve podľa § 3 ods. 1, 2 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Bez ohľadu na formu, ako
aj znenie rozhodcovskej doložky uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je potrebné považovať
rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku, ak vyznieva v neprospech spotrebiteľa a to vtedy,
ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v
neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná, čo platí aj pre daný prípad. Ak je exekučným

titulom rozhodcovský rozsudok, súd i bez návrhu skúma aj to, či zaväzuje účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Teda exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo
na základe uzavretej (resp. platnej) rozhodcovskej doložky (zmluvy) (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskejrepublikyz 9.februára2012sp.zn.3Cdo122/2011).Skúmanímplatnostirozhodcovskej

doložky (v spotrebiteľskej veci) súd prvého stupňa v exekučnom konaní nepreskúmaval vecnú
správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce z ustanovenia § 44
ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. marca 2012 sp. zn. 6 Cdo 1/2012). Odvolací
súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 372/2011-18 zo dňa

13.09.2011 súvisiace s problematikou neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom Ústavný súd SR
konštatoval, že: "všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú
splnenévšetkypredpokladynavedenietakéhotokonania.Jednýmztýchtopredpokladovjeajrelevantný
exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať". Ústavný súd SR v citovanom rozhodnutí
poukázalajnaustálenújudikatúruNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky,ktorývrozsudku z27.januára

1997 vydanom pod sp. zn. 3 Cdo/164/1996 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R
58/1997 uviedol, že "súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po
stránke formálnej a materiálnej". V tomto smere odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora vo
veci C - 40/80, Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira zo dňa 6. októbra
2009. Z výroku uvedeného rozsudku vyplýva, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon

právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď potom,
ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo
nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom
v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Taktiež § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom

konaní umožňuje súdu i bez návrhu exekúciu zastaviť.

S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd nesúhlasí s námietkou oprávneného, že súd prvého
stupňa preskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku. Uvedený postup súdu prvého stupňa
nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeroval k "zrušeniu" alebo

k"zmene"tohtorozhodnutia;súdprvéhostupňa sitaktiežneosvojovalanipostavenieodvolacieho
súdu. Skúmal iba, či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný titul,
medziiným, či ho vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor; pri riešení tejto otázky
nebol súd prvého stupňa viazaný tým, ako ju vyriešil rozhodcovský súd (R 46/2012). Súd prvého stupňabol oprávnený skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul z
hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky (viď IV. ÚS 78/2011 a
tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2012 sp. zn. 6 Cdo 105/2011, ktoré

bolo uznesením občianskoprávneho kolégia z 29. novembra 2012 navrhnuté na uverejnenie v Zbierke
stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky).

Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa, pričom zdôrazňuje mimoriadnu dôležitosť
rozhodcovskej doložky, keďže následne v prípade spornosti nároku, napríklad neplnenia odporcom

na základe uzatvorenej zmluvy, dochádza prakticky automaticky k podávaniu návrhov zo strany
dodávateľovnarozhodcovskýsúdakotomuboloivtomtoprípade.Tedavýberjednejzalternatívriešenia
sporov podľa tejto rozhodcovskej doložky spočíva výlučne na žalobcovi. Táto rozhodcovská doložka
síce formálne pripúšťa rozhodovanie sporu pred všeobecným súdom, avšak ak jedna zo strán podá
žalobu na rozhodcovský súd (žalobca) druhá strana (žalovaný) sa už nemôže domáhať svojich práv
na všeobecnom súde, pretože to priamo rozhodcovská doložka vylučuje. Takáto rozhodcovská doložka

odníma spotrebiteľovi možnosť domáhať sa svojho práva zo zmluvy na všeobecnom súde.

Podľa § 4 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon
o rozhodcovskom konaní“), rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom
zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou
iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a
označenie osôb, ktoré ju dohodli. Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť
vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej

v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je
rozhodcovská zmluva podľa § 3.

Odvolací súd v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR (3Cdo/146/2011, 6Cdo/143/2011) poukazuje,
že na platnú existenciu rozhodcovskej doložky je potrebné splniť okrem iných aj podmienku písomnej

formy. Má za to, že písomná forma rozhodcovskej doložky, ktorá je obsiahnutá v bode 12.8 Všeobecných
obchodných podmienok, nie je splnená. V zmysle ustanovenia § 4 zákona o rozhodcovskom konaní,
rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak
je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne

výmenných listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré
ju dohodli. Úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy
je v § 4 striktná, bez možnosti extenzívneho výkladu, z čoho vyplýva, že formálna podmienka písomnej
formy v danom prípade dodržaná nebola. Odvolací súd mal za to, že z obsahu zmluvy o revolvingovom
úvere, z pripojených Všeobecných obchodných podmienok je zrejmé, že rozhodcovská doložka nespĺňa

náležitosti, ktoré vyžaduje zákon, nakoľko nedošlo k podpisu uvedených Všeobecných obchodných
podmienok obidvoma sporovými stranami, čím rozhodcovská doložka založená nebola. Na platné
založenie rozhodcovskej doložky nestačí iba ustanovenie v zmluve o tom, že sa klient oboznámil s
Všeobecnými obchodnými podmienkami a že s nimi súhlasí. Nie je možné vyvodiť záver, že Všeobecné
obchodné podmienky obsahujú nepochybný prejav vôle účastníkov zmluvy, že sú s ňou oboznámení a

či s nimi súhlasia. Zmluvné strany musia bezpodmienečne so Všeobecnými obchodnými podmienkami
obsahujúcimi rozhodcovskú doložku vyjadriť súhlas a na to, aby boli pre zmluvné strany záväzné, zákon
vyžaduje, aby boli stranám uzatvárajúcim Zmluvu o úvere známe alebo, aby boli priložené k návrhu
zmluvy a podpísané obidvomi zmluvnými stranami. V prípade sporu je potrebné predpokladanú znalosť
Všeobecných obchodných podmienok preukázať. Štandardná rozhodcovská doložka má byť správne

uvedená priamo v konkrétnej zmluve ako jej článok alebo ustanovenie.

Odvolací súd považoval za jednoznačné, že ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej
zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok, preto exekučný súd nebol viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Keby

súd akceptoval rozhodcovský rozsudok pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského
súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o
akceptáciu nevykonateľného rozhodnutia majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník konania -povinná osoba nenamietala neexistenciu rozhodcovskej zmluvy v konaní a nevyužila možnosť domáhať
sa zrušenia rozhodcovského rozsudku návrhom podaným na príslušnom súde, je irelevantná.

Súd prvého stupňa ako exekučný súd správne v štádiu posudzovania rozporu žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného a exekučného titulu so
zákonom celú žiadosť súdneho exekútora zamietol, pretože exekučný titul, na základe ktorého žiadal
súdny exekútor exekúciu vykonať vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú
doložku) ani nemal byť vydaný, nakoľko rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor

účastníkov konania.

Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej doložky, keďže len platná rozhodcovská
doložka môže založiť právomoc na konanie rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní. Skúmaním

platnosti rozhodcovskej doložky v exekučnom konaní súd nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodnutia,
len realizoval svoje oprávnenie z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219
ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.