Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. apríl 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14C/40/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214201775
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2214201775.15

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v spore žalobcov:
1/ S. S., X.. X. E. XXXX a 2/ C. S., K.. H., X.. XX. E. XXXX, S. L. XXX XX Y. L. Č.. XXX, obaja právne
zastúpení JUDr. Ladislavom Angyalom, advokátom so sídlom Alžbetínske nám. 328/6, 929 01 Dunajská
Streda, proti žalovanej: A.. H. Š.U., K.. J., X.. XX. G. XXXX, L. E. XXXX/X, XXX XX X. - B., právne
zastúpená Mgr. Jánom Polákom, advokátom so sídlom Miletičova 64, 821 08 Bratislava, o určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy a určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcami v 1/ a 2/ rade a žalovanou
zo dňa 20. 02. 2012 o predaji nehnuteľnosti, vedené správou katastra v G. R., na LV č. XX, v k. ú. Y. L.,
parc. registra C, prac. č. XXX/X, záhrady vo výmere XXXX m2, rodinný dom, súpisné č. XXX, na parc.
č. XXX/XX, evidované správou katastra, pod č. Y.-XXX/XX, zastavuje.

II. Súd určuje, že výlučnými vlastníkmi nehnuteľností, vedené správou katastra v G. R. na LV č. XX v k.
ú. Y. L. ako parcely registra C, parc. č. XXX/X záhrady vo výmere XXXX m2, parc. č. XXX/XX ostatné
plochy vo výmere XXXX m2, parc. č. XXX/XX zastavené plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parc. č.
XXX/XX zastavené plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parc. č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria
vo výmere XX m2 a parc. č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX m2, stavby: rodinný dom
súp. č. XXX na parc. č. XXX/XX, hospodárska budova súp. č. XXXX na prac. č. XXX/XX a hospodárska
budova súp. č. XXXX na parc. č. XXX/XX, sú žalobcovia v 1/ a 2/ rade a medzi sebou v bezpodielovom
spoluvlastníctve.

III. Žalobcovia v 1/ a 2/ rade majú nárok voči žalovanej na náhradu trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1/ a 2/ sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 7. februára 2014 domáhali rozhodnutia,
ktorým by súd určil neplatnosť kúpnej zmluvy a určil ich vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vedených
Okresným úradom G. R., katastrálnym odborom na LV č. XX v k. ú. Y. L.. Žalobu odôvodnili tým, že
pred asi dvomi rokmi sa dostali do veľmi tiesnivej finančnej situácie, ktorú si chceli riešiť pôžičkou.
Získali kontakt na pána E. J., ktorý im sľúbil vybaviť výhodnú pôžičku. Následne im predstavil žalovanú,
ktorá im sľúbila poskytnúť pôžičku vo výške ich dlhu v OTP banke. E. J. ich vzal k notárovi v G. R.
na podpis zmluvy o pôžičke. Zmluvu nečítali, bolo im povedané, že ju musia na mieste podpísať a je
v nej len to, čo si povedali. Zároveň im oznámil, že zmluvu o pôžičke dostanú neskôr. Boli v tiesnivej
situácii a preto mu dôverovali. Zmluvu o pôžičke však doteraz nedostali. Následne po podpise u notára
spoločne s pánom J. išli do OTP G. R., kde im dal sumu 34.011,78 eur, ktorú žalobkyňa 2/ vložila na
účet, ako splátku celkového dlhu na ich úvere. Pred nejakým časom sa dozvedeli, že žalovaná bola
v katastri nehnuteľností v G. R. zapísaná ako vlastníčka nehnuteľností na LV č. XX, k.ú. Y. L., ktoré
vlastnili žalobcovia. Až po previerke na katastrálnom úrade sa dozvedeli, že žalovaná zavkladovala

vlastnícke právo k ich nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy pod číslom Y.- XXX/XXXX. Žalobcovia
svoje nehnuteľnosti nechceli žalovanej predať a ani nie sú si vedomí toho, že by boli so žalovanou
podpísali kúpnu zmluvu a ani inú zmluvu s následkom prevodu vlastníckych práv k nehnuteľnostiam. Je
zrejmé, že u notára nepodpisovali zmluvu o pôžičke, ako sa domnievali, ale zmluvu, ktorú im podstrčili.
Z kúpnej zmluvy použitej na zmenu vlastníckych práv na žalovanú vyplýva, že im malo byť vyplatených
110.000 eur v hotovosti. Im však okrem 34.011,78 eur nebolo vyplatené nič. Žalovaná toho času na nich
nalieha, aby platili nájomné, alebo sa vysťahovali, resp. že ich nehnuteľnosť zaťaží úverom.

2. Súd žalobu aj s prílohami v súlade s platnou a účinnou právnou úpravou spolu s procesnými
poučeniami doručil žalovanej do vlastných rúk dňa 23. júla 2014 (č.l. 21) spolu s výzvou, aby sa k žalobe
vyjadrila. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov (č.l. 38, 54), svedkov (č.l. 56, 92, 113 - 116,
129, ) a žalovanej (č.l. 55), ako aj oboznámením sa so žalobou a pripojenými listinnými dôkazmi,
najmä listom vlastníctva č. 39 vyhotoveného 14.apríla 2014 (č.l. 11), sobášnym listom žalobcov, listom
vlastníctva č. 39 vyhotoveného 4.apríla 2007 (č.l. 17 - 18), dodatkom č. 1 k Zmluve o zriadení záložného
práva (čl. 26 - 28), dodatkom č. 1 k Zmluve o špecifickom spotrebnom úvere (č.l. 29 - 31), potvrdením o
vklade hotovosti z 20.februára 2012 (č.l. 32), kúpnou zmluvou z 20.februára 2012 (č.l. 33 - 36), výpisom
z obchodného registra (č.l. 49 - 50), pokladničným dokladom z 20.febuára 2012 (č.l. 51), vyjadrením
konajúcej notárky (č.l. 63), upovedomením o vznesení obvinenia (č.l. 100 a 125), listom vlastníctva
č. 1239 (č.l. 102), žalobou na určenia vlastníckeho práva (č.l. 103), uzneseniami organov činných v
trestnom konaní (č.l. 137 - 168), konečnými návrhmi účastníkov (č.l. 172 - 177 a 179 - 180), ako aj
s pripojeným katastrálnym spisom Y.- XXX/XXXX a vyšetrovacím spisom 2Pv 128/2014, uznesením
Krajského súdu v Trnave č.k. 10Co/134/2016-229, rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom
č.k. 10C/25/2014-188, rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 4C/300/2015-468 a upovedomením
KR PZ v Žiline o podaní obžaloby (č.l. 294) na základe čoho zistil tento skutkový stav:

4. Z výpovede žalobcu 1/ súd zistil, že v roku 2007 kúpili rodinný dom. Chceli vybaviť pôžičku, lebo
priateľka ich syna mala pôžičku v OTP banke, spočiatku riadne splácala tento úver. Žalobcovia zriadili
záložné právo v prospech banky, a to predmetnou nehnuteľnosťou v roku 2010. Neskôr pani E. - priateľka
syna už tento úveru neplatila, a tým sa dostali do podlžností. Žalobcovi 1/ J. J. ponúkol, že mu vie
vybaviť pôžičku pre jeho syna. J.Á. J. mal byť podľa udaniach jeho syna realitným agentom. 20.2.2012
sa žalobcovia dostavili na notársky úrad v G. R., kde ich pán J. ubezpečoval, že u notára podpíšu pôžičku
vo výške 34.000 Eur. Po podpise istých dokumentov u notára sa presunuli do OTP banky, kde pán J.
vložil na účet 34.011,78 Eur a pani žalobkyňa 2/ iba podpisovala túto pokladničnú potvrdenku. Pán J.
následne sľuboval žalobcom, že sa u nich doma zastaví do pol hodinky, po 2 hodinách sa ozval, že sa
zdržal, potom že mal dovolenku, že bol chorý. Potom sa s ním už nestretli. Po dvoch týždňoch dostali
vyrozumenie z katastra nehnuteľnosti, že predali rodinný dom. Ich syn bol oboznámený so všetkým a
chcel splácať pôžičku vo výške 34.000 Eur, len nevedel komu. Následne vyhľadali žalovanú, ohľadne
splácania pôžičky, ktorá im prisľúbila pomoc pri vybavovaní exekúcie. Neskôr ich prišla upozorniť pani
X., že žalovaná chce zobrať na nehnuteľnosť úver vo výške 100.000 Eur, ktorý po čase by nesplácala a
tým pádom došli by o nehnuteľnosť. Žalobca 1/ navrhol určiť neplatnosť kúpnej zmluvy, pričom sa mieni
dohodnúť so žalovanou ohľadne splácania úveru. Tvrdí, že svoju nehnuteľnosť nepredal za 100.000
Eur, ako je uvedené v kúpnej zmluve, mienil si len požičať 34.000 Eur. Prekvapilo ho, že kataster mu
oznamoval, že predal nehnuteľnosť, avšak aktívne neriešil tuto situáciu v dohľadnej dobe. Ďalej uviedol,
že kúpnu zmluvu z 01.03.2012 nemal, túto si vyžiadal od pani žalovanej cca pred pol rokom, z ktorého
sa práve dozvedel, že rodinný dom predal. Na pojednávaní dňa 10. októbra 2014 uviedol, že keď boli
u notárky s pánom J., celý čas rozprávali len o pôžičke. Vôbec nemal v úmysle predávať rodinný dom.
Po podpísaní nejakých papierov išli do OTP banky, vyplatili dlh, a následne po hodine sa mal ozvať J.,
avšak od tej doby sa už neozval. Ak by bola pravda, že u notárky by dostal 110.000 Eur nemal by prečo
ísť s pánom J. do OTP banky vyplatiť dlh, bol by to spravil sám. Pán J. nebol celý čas spolu s nimi,
totiž v banke im povedali, že nech hodinku počkajú, že sa musia opýtať na pobočke v Bratislave, či je
možné zaplatiť dlh celosti. Medzitým pán J. sa vzdialil, po hodine sa vrátil, banka im oznámila, že môžu
zaplatiť, následne zaplatili 34.000 Eur. K tomu právny zástupca žalobcov uviedol, že zaplatenie dlhu
v banke bolo 11:35 hod. a návrh na vklad je takisto tým istým dátumom s časovým označením 10:24,
teda ešte pred zložením finančných prostriedkov v banke. Zároveň upozornil súd, že u notárky boli zatiaľ
podpísaní len žalobcovia, pričom však v návrhu na vklad tým istým dňom o 10:24 hod. už bola podpísaná
aj žalovaná. Pričom tento návrh na vklad bol podaný v čase, keď žalobcovia boli v banke bez pána J..

Na otázku za akých podmienok dohadoval žalobca poskytnutie pôžičky s J., žalobca 1/ uviedol, že došla
výzva od OTP banky na zapletenie 34.000 Eur, na to svojho syna poprosili, aby okamžite našiel riešenie
na vyplatenie dlhu. Ich syn z novín vyčítal inzerát na výhodnú pôžičku a skontaktoval sa cez uvedené
číslo s J.. Následne niečo podpísali u notára, potom vyplatili v OTP banke 34.000 eur a následne sa
s J. dohodli, že dôjde do pol hodinky k nim, dohodnúť vrátenie peňazí. Na otázku či podpis na kúpnej
zmluve je pána žalobcu 1/, uviedol, že nie, on kúpu zmluvu nepopisoval. Na otázku či žalovaná bola
predstavená ešte pred časom podpisovania u notárky, žalobca 1/ uviedol, že nie. Na otázku či sa im
žalovaná vyhrážala tým, že ich vysťahuje z domu alebo zaťaží nehnuteľnosť, na to žalobca 1/ uviedol,
že nie, nevyhrážala sa s vysťahovaním, avšak prišla ich varovať pani X., že pani Š. chce zobrať úver
vo výške 110.000 Eur. Na otázku koľkokrát bola u nich pani Némethová, uviedol, že asi 2-krát, žalobca
nevedel kto je pani X., prišla k nim pre nich neznáma osoba, že ona je X., s návrhom na dohodu na
urovnanie sporu s tým, že 30.000 Eur bude žalobca, resp. ich syn splácať mesačnými splátkami, a že
bola vyslaná žalovanou, túto dohodu žalobca 1/ podpísal. Na to predstúpila žalovaná, ktorá uviedla,
že nikdy žiadnu pani neposielala za pánom žalobcom na údajnú dohodu na vyrovnanie sporu a raz
ho kontaktoval pán žalobca pýtajúc sa, že či má záujem uzavrieť dohodu, či poslala pani Némethovú;
žalovaná došla osobne, a vysvetlila, že neposlala takú pani. Na vysvetlenie právny zástupca žalovanej
dodáva, že z vyšetrovacieho spisu vyplýva jedno späťvzatie návrhu, ktoré pravdepodobne podpisoval
pán žalobca 1/ spolu s dohodou o urovnaní sporu, avšak táto nebola uzavretá medzi účastníkmi konania.
Na otázku či bol niekedy oboznámený s tým, že čo podpisuje u notára, či mal možnosť prečítať si
uvedené papiere, uviedol, že celý proces u notárky trval 10 minút, pán J. celý čas mal pri sebe papiere,
pri pultíku im ukázal, že toto podpíšte, najprv sa podpísal žalobca 1/ potom sa odstúpil, podpísala aj
žalobkyňa 2/. Na otázku čo si pri podpise všimol, uviedol, že všimol si len poslednú vetu, že pán P. bude
splácať pôžičku. Na otázku či tam bolo aj miesto pre ďalšie osoby pre prípadný podpis, uviedol, že áno.
Na otázku koľko listín podpisoval, koľko vyhotovení, uviedol, že raz na tom papieri a raz do zošita -
notárskej knihy, takže 2 podpisy. Na pojednávaní dňa 20.marca 2015 (č.l. 94) uviedol, že on nikdy nebol
v L., s pánom J. sa stretli na ulici pred notárskym úradom v G. R., blízko bankomatu, pri hlavnej ceste.
Išli do vnútra, pán J. držal papiere pod pazuchou , žalobca 1/ chcel ešte raz prečítať tie papiere, on
mu to nedovolil, pri podpise stihol si prečítať, že pôžičku bude splácať J. P., teda jeho syn. Na otázku
ako vyzerala miestnosť, uviedol, taký vyšší pult tam bol, prišla pani, prezrela papiere, notárka obdržala
papiere, on len videl posledné vety, nič iné, celú zmluvu vôbec nevidel. U notárky bol maximálne 5 minút,
a určite nič nepodpisovali 8 krát. Na otázku či je pravda, že pred bankou po vyplatení dlhu dal niečo J.,
uviedol, že nie je pravda, nič mu nedal, žiaden príjmový pokladničný doklad nedával. Pán J. mu nedával
žiadnu kópiu zmluvy, návrh na vklad, akurát pri okienku v banke pán J. vyplatil 34.000 Eur. Povedal pán
J., že za pol hodinku príde naspäť, že vyriešia ešte tú pôžičku. Na to už však nikdy neprišiel. Žiadnu
kúpno - predajnú zmluvu nepodpisovali, ani občiansky preukaz J. nikdy nedával odfotiť. Na otázku kedy
naposledy videl pána J., uviedol, že od odchodu z OTP banky ho už nevidel, iba tu na pojednávaní, ešte
sa čudoval, ako veľmi schudol. Na otázku či si spomenul koľkokrát podpisoval u notárky, uviedol, že raz
na papier a raz do tej písanky. Na otázku kedy tá pôžička mala byť vrátená J., uviedol žalobca 1/, že
nikdy neprišiel, nedohodli sa. Na otázku súdu, ako sa dohadovali pri podpisovaní tej pôžičke, dodal, že
im uviedol, že on má na to ľudí, on to vie zabezpečiť, potom to bude splácať jeho syn.

5. Z výpovede žalobkyne 2/ súd zistil, že pán J. na nich veľmi dobre pôsobil, ktorý tiež mienil kúpiť
nehnuteľnosť v ich obci. Sľuboval vybaviť pôžičku pre jej syna, resp. priateľku. OTP banka žiadala od
nich, aby začali splácať úver, aj pán J. na nich tlačil, aby to išli riešiť k notárovi (mysliac na pôžičku), a že
pani E. dajú tiež na súd. Snažili sa skontaktovať so žalovanou, pričom sa ozvala nejaká iná osoba, ktorá
sa predstavila ako pani Š. a utvrdzovala ich v tom, že pôžičku vybaví. Žalobcovia si mysleli, že vec sa raz
vybaví a zbavia sa dlhov. Boli v kontakte s nejakými osobami, syn tiež telefonoval, ktorého tieto osoby
ubezpečovali, že pôžičku vybavia, nemali tušenia, že sa stali obeťami podvodu. Včera z vyšetrovacieho
spisu sa žalobkyňa 2/ dozvedela, že žalovaná kúpila nehnuteľnosť s pani P., s ktorou sa dohodli, že
sa podelia rovným dielom. Na pojednávaní dňa 10. októbra 2014 uviedla, že najprv boli u pani notárky,
u vyšetrovateľa zle vypovedala, bola vo veľkom strese, tam uviedla, že najprv boli v banke. U notárky
nikto cudzí nebol, manžel dobre nevidí, neprečítala si vôbec čo podpisuje, čo dnes veľmi ľutuje, len
jej bolo ukázané, aby tu a tu podpísala. Na otázku koľkokrát podpísala papiere u notára, uviedla, že
dvakrát podpisovala, jeden krát čo predložil pán J., a jeden krát do notárskeho zošita. Na pojednávaní
dňa 20. marca 2015 (č.l. 94) uviedla, že keď k nim prvýkrát prišiel pán J., sedel v kuchyni, bol milý,
prisľúbil, že im pomôže, bude žalovať E., aby sa domohol peňazí, potom sa ozval synovi, že zohnal
peniaze a dohodol stretnutie. Asi 20 minút ho čakali pred notárskym úradom, potom išli dnu, veľmi sa
hanbí, že to neprečítala, že to podpísala, ale určite podpisovala len jeden papier, na pravej strane hore.

Pri nahliadnutí kúpnej zmluvy, na otázku, či je to jej podpis, uviedla, že môže zo byť jej podpis, lebo je
jednoduchý, ale nepamätá si, že by toľko bolo písané na tej strane. Keď išli do banky, museli čakať dlho,
pretože im banka musela schváliť takýto vysoký vklad, celý čas pán J. držal u seba papiere, už nikde
nič žiadne papiere nepodpisovali, potom ich oslovila pani z banky, že môžu predložiť peniaze, tam sa
podpisovala pani žalobkyňa 2/, že vložila v hotovosti tých 34.000 Eur (č.l. 32). Tiež uviedla, že v žiadnom
L. nikdy nebola. Vôbec ich neoboznamoval s papiermi. Nikdy nemali záujem predať svoj dom. Na to od
pani žalovanej došiel návrh, že je ochotná odpredať naspäť manželom - žalobcom tento rodinný dom,
avšak nakoľko aj ona vydala peniaze 50.000 Eur, tak aj nejaké úroky, teda za 60.000 eur, na to žalobca
1/ nesúhlasil s tým, stále trvá na určení neplatnosti kúpnej zmluvy.

6. Z výpovede žalovanej súd zistil, že so spätným prevodom nehnuteľnosti nemôže súhlasiť, ak jej
nebude vrátená kúpna cena, totiž z jej strany bolo vyplatených 50.000 eur, ktorú zaplatila pani B.
P. v hotovosti. Na pojednávaní dňa 10. októbra 2014 uviedla, že pred kúpnou zmluva predchádzala
komunikácia medzi ňou a pani P., o ktorej vedela, že sa venuje realitám. J. P. jej ponúkla predmetnú
nehnuteľnosť začiatkom januára, ukázala fotky o nehnuteľnosti. Prejavila záujem o nehnuteľnosť vo
Y. L., s tým, že 110.000 Eur určite nemá, preto jej J. P. navrhla, že skúsi zohnať aspoň 50.000 eur,
že rodinný dom kúpia spoločne, pričom však nehnuteľnosť by napísali na žalovanú, pretože pani P.Á.
tvrdila, že je v rozvodovom konaní a bolo by to pre ňu náročné. Dohodli sa, že po roku nehnuteľnosť
vyporiadajú a následne sa vzájomne vyplatia. Vo februári sa žalovaná ozvala pani P., že má 50.000
eur, teda môžu kúpiť nehnuteľnosť. Dňa 20.2.2012 cca o 8:00 hod. bola pani P. v Nitre u žalovanej, s
tým, že doniesla 4 alebo 5 rovnopisov kúpnych zmlúv, 2 návrhy na vklad. Tieto pani žalovaná podpísala,
vystavila výdavkový pokladničný doklad na 50.000 Eur pre pani P., a jej vyplatila a tieto peniaze a
ona ich aj prevzala. Tiež vyplnila príjmový pokladničný doklad na sumu 110.000 Eur, ktoré mala ona
vyplatiť žalobcom. Za dva dni prišla pani P. opäť, odovzdala jej od notára potvrdenú kúpnu zmluvu a
podpísaný príjmový pokladničný doklad od žalobcov, ako aj prijatý návrh na vklad. Na to pani žalovaná
výdavkový pokladničný doklad vrátila pani P.. Neskôr sa vzťahy medzi žalovanou a pani P. zhoršili, už
nekomunikovali, na to v máji 2013 sa išla osobne pozrieť na rodinný dom vo Y. L., kde sa prvý krát
stretla so žalobcami, bol doma aj ich syn. Tam sa dozvedela, že žalobcom nebola vyplatená kúpna
cena, že dostali len 40.000 až 45.000 Eur na vyrovnanie pôžičky. Následne sa už s pani P. žalovaná
nevedela kontaktovať. Žalovaná uzavrela nájomnú zmluvu so žalobcami na čas, kým nezoženú peniaze
na vyplatenie kúpnej ceny ktorú vyplatila žalovaná. Nájomná zmluva bola písaná na ich syna p. P..
Žalovaná bola oslovená pre ňu neznámou osobou, pravdepodobne pani Némethovou, že keď jej vyplatí
5.000 Eur, tak presvedčí žalobcu 1/, aby vzal späť návrh. Táto pani ju kontaktovala ešte v novembri, že
žalobcovia sa chystajú podať žalobu, aj trestné oznámenie. Bolo to v čase, keď žalovaná ešte nemala
vedomosť o konaní, či už na civilnom súde alebo pred orgánom činnom v trestnom konaní. Ponuku
späťvzatia návrhu odmietla takýmto spôsobom riešiť. Žalovaná tvrdí, že nikdy sa nevyhrážala žalobcom,
že ich z domu vyženie alebo, že zaťaží dom úvermi, ani nikdy nebola v banke za účelom zaťaženia
nehnuteľnosti. Pani X. vôbec nie je od nej. Do rodinného domu investovala 50.000 Eur ako kúpnu cenu,
tiež ešte v roku 2012 zistila, že na pozemku stáli čierne stavby, ktoré chcela legalizovať, na to dala
vypracovať geodetický plán zamerania, následne tieto stavby boli zapísané, tiež požiadala o výmaz
ťarchy voči banke. Vzhľadom na neplánovanú kúpu tejto nehnuteľnosti vo februári 2012 musela čerpať
hypotekárny úver na ťarchu inej nehnuteľnosti. Na otázku ako sa oboznámila s nehnuteľnosťou, resp.
ako bola jej prezentovaná nehnuteľnosť, žalovaná uviedla, že prostredníctvom fotiek, pani P. jej ukázala
10-15 fotiek. Ona osobne nebola pri podpísaní zmluvy, konala v jej mene pani P.. V jej mene konala
realitná spoločnosť pani P.. Dôverovala pani P., aj z dôvodu, že na kúpnej cene sa podieľala vo väčšej
miere Na otázku prečo ste sa rozhodla nehnuteľnosť kúpiť aj s ťarchou voči OTP uviedla, že bola
informovaná pani P., že ťarcha bude vyplatená z kúpnej ceny nehnuteľnosti. Na otázku či pozná pána
J., žalovaná uviedla, že v čase podpisovania zmluvy vedela, že pán J. je druhom pani P., avšak s ním
nebola v kontakte. Na otázku z čoho si pamätá tak presne dátum kúpnej zmluvy uviedla, že na základe
dátumu uvedeného na kúpnej zmluvy, určite by si ten dátum nepamätala len tak a ráno o 8:00 v ten deň
bola pani P. bola u nej v Nitre. Na otázku ohľadne znaleckého posudku, prečo ho iniciovala, uviedla, že
ona neobjednala znalecký posudok, avšak na popud žalobcov, že jeden posudok bol vypracovaný bola
osobne navštívi pani H., a žiadala o vyhotovenie kópie znaleckého posudku, ktoré následne v jednom
exemplári odovzdala žalobcom, tento znalecký posudok mal slúžiť na zabezpečenie alebo vybavenie si
pôžičky na kúpnu cenu, ktorú už sama investovala do domu. Súd zistil, že z vyšetrovacieho spisu, že
je tam založená kópia č. 2, č. úkonu 45/2013, vypracované 7.9.2013, pričom zadávateľom je žalovaná
a objednávka z 3.9.2013, účelom znaleckého posudku zriadenie záložného práva. Na otázku prečo sa
zhoršili vzťahy s pani P., uviedla, že neplnila dohody tak, ako sa dohodli, napr. že mali predať po roku

túto nehnuteľnosť a následne bola nútená zobrať hypotéku. Žalobca 1/ namietal výpoveď pani žalovanej
s tým, že prvý krát ich navštívila v lete 2013, totiž hneď ako sa dozvedeli z katastra, že predali dom,
hneď volali J., avšak sa mu nedovolali, následne telefonovali pani žalovanej, že nech sa dostaví, že keď
vyplatila pôžičku, oni jednali jedine o pôžičke, nie o predaji nehnuteľnosti. Na to pani žalovaná uviedla, že
takto to určite nebolo. V roku 2012 jej nikto nevolal. Na pojednávaní dňa 20. marca 20115 (č.l. 95) uviedla
na otázku súdu, že kedy sa rozprávali, uviedla, že v lete 2012, uviedla, že bola v júni alebo v máji 2012.
Na otázku či sa rozprávali o pôžičke, uviedla, že nie, podpísali len nájomnú zmluvu, čo doložila do spisu.

7. Z výpovede svedka J. P. súd zistil, že je synom žalobkyne 2/, mali finančné problémy, nakoľko s
bývalou priateľkou, si zobrali vysoký úver na vyrovnanie už exitujúcich úverov, polovicu ona a polovicu
on. Avšak týmto úverom zaťažili rodinný dom rodičov, následne sa s priateľkou rozišli. Pretože neplnili
riadne a včas pre OTP banku, mala byť exekúcia na ich dom, potreboval riešiť tento problém, v novinách
našiel inzerát - výhodné pôžičky, na ktoré zavolal a skontaktoval sa s J., ktorý aj prišiel vysvetlil mu, že je
investorom, že mu môže pomôcť. Následne sa mu ozval, že zohnal peniaze a že tento starý úver z OTP
prekryje novým. Bolo to už v čase podpisovania pred notárom. Skutočne sa stalo, že v OTP banke bol
vyplatený úver, následne sa mal u nich zastaviť aj s prefotenými papiermi, ale už sa nezastavil, ani sa už
neozval. Takto ho naháňal 2-3 mesiace, kým mu nezavolala údajne pani Š., že čo s tým úverom urobia.
Následne zistil, že to nebola pani Š., ktorá tu sedí, bola to úplne iná pani, ktorá uviedla, resp. nahovárala,
aby si vybavil nejaký úver, že ona splátky nechce. Svedok si úver nevedel vybaviť. Po mesiaci sa ozvala
skutočná pani Š., že pán J. ako aj tá druhá pani na ňu urobili podvod, a že ako vyriešia danú situáciu.
Následne svedok oslovil aj iné banky, avšak neúspešne. Na otázku kedy ich prvý krát navštívil osobne
pán J., uviedol, že koncom januára - začiatkom februára 2012 ho navštívil doma u jeho rodičov, aby mu
podmienky vysvetlil, pričom si fotil priestory, nepýtal sa prečo fotí, mal za to, že to ukáže investorovi,
či by do toho išli. U notára on sám nebol, stal vonku, mal za to, že J. doniesol zmluvy o pôžičke, že
jeho rodičia neboli kvôli overovania podpisov na kúpnu zmluvu, mal za to, že súhlasia s podmienkami
pôžičky. O predaji rodinného domu nebola nikdy žiadna reč. Potom zistil, že sa predal dom za 110.000
Eur, takú hodnotu nemá. J. už s nimi nekomunikoval. Poslal fotky, že je v nemocnici, že je na prístrojoch,
že nevie rozprávať, dal kontakt na pani Š.. Následne už došiel výpis z katastra nehnuteľnosti o zmene
vlastníka. Žiadna zmluva o pôžičke alebo o kúpe alebo akákoľvek iná zmluva mu nebola odovzdaná.
Na otázku či poskytli jeho rodičia nejaký osobný údaj, svedok uviedol, že nie, ani rodné číslo. Na otázku
aké boli podmienky pôžičky, uviedol, že neposkytol žiadne údaje, vôbec sa nedohodli tak, že poskytne
určitú časť financií, že musí splácať, nič takéto nebolo.

8. Z výpovede svedka E. J. súd zistil, že s prítomnými žalobcami sa stretol dvakrát, a to raz pri ohliadke
ich nehnuteľnosti, a raz pri podpisovaní a overení kúpnej zmluvy, a následnom vyplatení podlžností
v OTP banke. Žalovanú pozná cez bývalú priateľku, pani P., vie, že boli kamarátky, a že sa tiež
zaujímala o nehnuteľnosti. O veci vie toľko, že bol už na polícii vypovedať, ohľadne toho, že tu prítomní
žalobcovia tvrdia, že nepodpisovali údajne kúpnu zmluvu, že nič nepodpisovali a má za to, že klamú,
lebo podpisovali sa u notára. Oslovil ho syn žalobcov, vždy komunikoval len s ich synom, že jeho bývalá
priateľka mala dlhy, že im hrozí dražba zo strany banky, on im navrhol, že pracuje pre pani P., ktorá také
situácie rieši tak, že nehnuteľnosť ponúkne investorom, tí to odkúpia, a potom následne to môže odkúpiť
späť. Pýtal sa tiež ich syna, či by dostal úver, na čo povedal, že áno. Žalobcovia s tým súhlasili, aj tak by
dom chceli dať synovi. Žalobcom sa ľúbilo takéto riešenie. Odfotil ich občianske preukazy, vyčíslenie od
banky, nehnuteľnosť, jej miestnosti, ako aj okolie a rozišli sa s tým, že keď mu to tak súri, tak aj oni môžu
niekoho hľadať, a keď zas on niekoho nejakého záujemcu nájde, tak im ozve. Syn žalobcov mu často
volal, skoro denne, že či už má nejakého záujemcu, v tom čase nemal, neskôr sa ozvala pani P., že či
je to ešte aktuálne. Tak sa dohodli, kedy by mohli byť pripravené zmluvy a peniaze a dohadovali termín
podpisu. Žalobcovia sa potom stretli v hoteli L., kde dostali každý po jednej zmluve, a návrh na vklad,
ktorý si prečítali, aj im vysvetlil, čo sa bude podpisovať, v akom poradí to budú riešiť. Na to žalobcovia
podpísali aj príjmový pokladničný doklad, aj ostatné dokumenty, aj tie ktoré sa neoverovali, pričom si
jedno určite nechali, nebol si istý či jedno alebo dve. Odtiaľ išli do OTP banky, kde vyplatili podlžnosť,
už sa nepamätá v akej výške. Potom on išiel ešte na katastrálny úrad s návrhom na vklad - na podanie.
Potom sa dohodol s ich synom, že keď príde LV z katastrálneho úradu, tak nech mu to oznámi, a nech
zavolá znalkyňu, aby sa zistila cena, aby si to mohol späť odkúpiť. Potom mu volal ich syn, že už má nový
list vlastníctva, prišla aj znalkyňa ohodnotiť nehnuteľnosť, však zistila nejakú novú prístavbu, vie, že s
tým, boli nejaké problémy. Ich syn sa neskôr už zatajoval, menil zamestnania, nevedel si vysvetliť, ale
mal zato, že zrejme chcel vylákať nejaké peniaze. Neskôr pani P., ukončila s ním spoluprácu, že mu to
dlho trvá, že to bude ona riešiť, a aj ako partneri sa rozišli. So žalovanou bol v kontakte. Syn žalobcov mu

začal nedôverovať, pretože dvakrát volali nejaké ženy. Predstavovali sa ako pani Š., on s ním pracovať
nechce. Potom už o veci nič nevedel, až keď bol volaný na políciu, asi koncom minulého roku, kde sa
dozvedel, že žalobcovia tvrdia, že nepodpisovali kúpne zmluvy. Upozornil tiež, že cez internet sa šíria
nejaké fámy, kde si ľudia dávajú nejaké rady, ako nevyplatiť, ako to dať na políciu a ako zadarmo bývať
ďalej v nehnuteľnosti. Na otázku ako sa dostal k telefónnemu číslu pána J. syn žalobcov, na to uviedol,
že pani P. mala realitnú spoločnosť, ktorá mala tiperov, a on konkrétne bol kontaktovaný z jedným z nich,
a on od neho dostal tel. č. na syna žalobcov. Na otázku zavolal syna žalobcov, uviedol, že áno. Na otázku
ako chcel riešiť ich situáciu, uviedol, že už to povedal, neponúkal poskytnutie úveru, ale mu dôsledne
vysvetlil, nakoľko mu hrozila dražba nehnuteľnosti, že nehnuteľnosť môže predať, potom si vybaví úver,
a následne môže odkúpiť nehnuteľnosť. Zdôraznil svedok, že keď bol u nich na návšteve, boli tam všetci,
aj žalobcovia, aj ich syn, pričom im uviedol, že sa ich nehnuteľnosť môže predať, a následne spätne
odkúpiť. Na otázku či sa dohodli na kúpnej cene, svedok uviedol, že cenu dohodla pani P., tú oznámil
synovi žalobcov, následne sa dohodli na cene, výšku si nepamätá. Na otázku akým spôsobom bola
kúpna cena vyplatená, uviedol, že jeho úlohou bolo dať podpísať kúpne zmluvy a vyplatiť dlh v banke,
ostatné mala riešiť pani P.. Opätovne svedok vysvetlil, že v L. manželom bol vysvetlený postup, následne
išli k notárovi, kde sa podpisovali všetky kúpne zmluvy, vrátane príjmového pokladničného dokladu, ako
aj návrhu na vklad, pričom si príjmový pokladničný doklad ponechali, tento dali pánovi J. až po vyplatení
dlhu v banke. Na otázku či bola nejaká hotovosť odovzdaná manželom, svedok uviedol, že nie. Dlh
v banke sa vyplatil z prostriedkov, ktoré pani P. dala pánovi J., od pani Š., aby z neho vyplatil dlh v
banke. Pri podpisovaní nebola vyplatená hotovosť, pretože tá bola zložená do banky na úhradu dlhov.
Predstúpil žalobca 1/, ktorý vyjadril svoje hlboké znepokojenie, keď svedok pod prísahou tvrdí také veci,
ktoré nie sú pravdivé, pretože on tvrdil, že on vybaví pôžičku. K tomu ešte uviedol, že prečo tvrdí, že u
notára prevzal 110.000 Eur a ešte aj dlh čo mu vyplatil 34.000 Eur, teda z toho vyplýva, že on predal
dom za 148.000 Eur alebo koľko mal dostať. V hotovosti on nič neprevzal. Na to reaguje svedok, že
ten kto klame, je pán S.Ý., nie on, pretože aj u pani P. mala byť zmluva o sprostredkovaní predaja ich
domu, on nikdy nesprostredkovával úvery, pracoval vždy s nehnuteľnosťami, keby to bola pôžička, tak
by sa minimálne informovali, ako ju splácať, nikdy sa však nikomu neozvali, dobre vedeli, že podpisujú
kúpnu zmluvu, vybrali z katastra aj nový výpis z LV. Niekoľko rokov nič neriešili, až teraz si spomenuli, že
nepodpisovali kúpnu zmluvu, ale chceli pôžičku. Na otázku či okrem tohto Dunajskostredského prípadu,
či bol vypočutý na polícii aj inde, či voči nemu boli podané aj iné trestné oznámenia, uviedol, že áno,
pretože si odovzdávajú informácie internetom a generálna prokuratúra to už tretí krát zamietla.

9. Z výpovede svedkyne C. L. (č.l. 113) súd zistil, že žalobcov pozná iba z rozprávania a má o tom
vedomosť, že aj oni boli podvedení o dom. Žalovanú pozná zo súdu z Považskej Bystrice. Manžel
svedkyne pred koncom roka 2011 dostal exekúciu z Orange, peniaze nemali, mal zablokovaný účet,
chcel si vybrať peniaze z banky 100 Eur na Vianoce, avšak nevedeli. Neskôr našiel inzerát, že nejaký
pán J. sa zaoberá s pôžičkami. Zavolali ho a chceli si od neho požičať 3.000 Eur. Ona ho sama spoznala
až vtedy, keď u nich sedel v kuchyni. V tom čase jej muž bol nezamestnaný a sľúbil im, že im požičia
3.000 Eur. Potom sa odmlčal, na to zavolal manžel, že čo je s tou pôžičkou. Dňa 24.1.2012 im zavolal
pán J., že má už peniaze a že to treba iba podpísať. Stretli sa v Púchove na parkovisku, mali ísť k
pani K., pri pošte mala kanceláriu, aby mohli podpísať zmluvu o pôžičke. Nič im neukazoval, ukázal
len poslednú stranu. Celý čas to držal v podstate pod pazuchou, povedal im „však viete, sú to zmluvy“.
Ukázal poslednú stranu, že tam to môžu podpísať. Svedkyňa uviedla, že ju dostal do omylu, potom sa
podpísala aj do knihy. Ešte pán J. zaplatil za ňu 10 eur, lebo nemala pri sebe nič. Potom vonku jej dal
3.000 eur (6 x 500 Eur), poďakovali sa, a poprosili ho, aby ten úver rýchlo vybavil, aby neplatili vysoké
úroky. Papiere stále držal pri sebe. Pretože pani Š., ako investorka im takto pomohla, tak aby mohli
vedieť splácať. Potom rozmenil 500 Eur, aby vrátila 10 eur pánovi J., a rozlúčili sa s ním. Sadli si do
auta, potom si uvedomil, že nemajú nič u seba, ani zmluvu o pôžičke, ani žiadne potvrdenie. Zavolali
pána J., že nedal im zmluvu, on oznámil, že zajtra ide cez Belušu a zmluvu im dá, nestalo sa tak, stále
nič sa nedialo, ubehla nejaká doba, dostali list z katastra, že dom už nie je v ich vlastníctve, že predali
dom, patrí firme MSGO. Neskôr zistila, že už vlastníkom nie je MSGO, ale pani Š.. Až vtedy zistili, že sa
nejednalo o úverovú zmluvu, ale o kúpnu zmluvu, s kúpnou cenou 50.000 Eur. Ďalej uviedla, že či je to
možné, že kúpila niečo a dom ani nevidela. Neskôr volali p. Š., ktorá ich utvrdzovala, že všetko vybaví,
že všetko je v poriadku, môže v kľude spávať. Koncom decembra 2012 im uviedla, že 7.1.2013 sa ozve
a porieši úver. 8.1.2013 nikto nevolal, a už keď pani svedkyňa volala pani Š., nikto nebral, našli na ňu
nové číslo, ohlásila pani Š., pričom zistili, že po celý čas sa za ňu vydávala pani P., odôvodňujúc, že
aby nezaťažovali investorku. K tomu uviedla ešte, že vzala si úver zo Slovenskej sporiteľne ešte v roku
2007, pričom v kúpnej zmluve sa dočítala, že kupujúca pani Š. sa zaviazala úver zaplatiť, že dom kupuje

aj s touto ťarchou. Na otázku načo išli k pani K., kvôli čomu, uviedla, že pani K. bola právnička, a mali ju
navštíviť v advokátskej kancelárii za účelom podpísania zmluvy o pôžičke. Na otázku kedy zistila, že išlo
o nehnuteľnosť, čo spravili, uviedla, že muž chcel ísť na políciu podať trestné oznámenie, ona ho však
zadržiavala, lebo sa obávala, že nedostanú úver. Na otázku či podali žalobu uviedla, že až v januári 2013
podali oznámenie na políciu a podali aj žalobu v Považskej Bystrici. Na záver právny zástupca žalobcov
predložil súdu inzerciu pána J., ako aj výpis z LV č. XXXX k.ú. L. na podporu uvádzaných skutočností
svedkyňou. Na otázku odkiaľ sa dozvedela, že tu v Dunajskej Strede prebieha konanie, uviedla, že od
žalobcu, on ju zavolal. Na otázku o čom sa rozprávali, uviedla, že nebola konkrétna, uviedla len to čo
sa im stalo, čo sa ďalším ľudom stalo, pričom zistili, že je ďalších 40 takto podvedených. Na otázku
kto a kedy sa dohodol s pánom J. o úvere, uviedla, že na chodbe ešte pred podpisom otvoril zmluvu o
pôžičke, kde im oznámil, že ide o 3.000 Eur na 3 mesiace s 10 % úrokom. Na otázku koľko zaplatila,
uviedla, že nezaplatila nič, lebo nemala komu. Na otázku či bol vyhotovovaný v tomto období znalecký
posudok, uviedla, že áno, pán J. zabezpečil vypracovanie znaleckého posudku, vo februári 2012. Na
otázku kto uhrádzal náklady na vypracovanie znaleckého posudku, uviedla, že ona nie. Na otázku či mali
úver v Slovenskej sporiteľni, či informovali pána J. o tomto úvere, uviedla, že áno, všetko vedel, aj mu
povedala, že muž je nezamestnaný. Na otázku čo rozumela pod tým, že úver bude vybavený, uviedla,
že slovenská sporiteľňa sa nemala vôbec riešiť, mal to byť iný úver. Na otázku ako sa dozvedela, že sa
nejedná o pani Š., uviedla, že v skutočnosti od pani Š. sa dozvedela, že po celý čas bola v kontakte s pani
P.. Na otázku o akých podobných prípadoch má vedomosť, uviedla, že keď bola na súde v Považskej
Bystrice, tam sa dozvedela, že prebieha konanie aj v Bánovciach nad Bebravou, a ďalšie 4 prípady sú
s pani Š.F.. Na to právny zástupca žalobcov predložil súdu žalobu na určenie vlastníckeho práva, ktorá
prebieha na Okresnom súde Galanta. K tomu dodala svedkyňa, že na pojednávaní v Považskej Bystrici
sa pani Š. pýtal sudca, že koľko nehnuteľností vlastní, pani Š. uviedla, že tri v Nitrianskom kraji.

10. Z výpovede svedkyne V. K. (č.l. 114) súd zistil, že žalobcov pozná, ako poškodených, a
žalovanú vôbec nepozná. K veci uviedla, že presne takým istým spôsobom je poškodená aj ona, ako
prítomní žalobcovia. Pričom sa malo jednať o prefinancovanie úveru, nakoniec z toho bolo scudzene
nehnuteľnosti. J. J. si ju našiel, nevie si predstaviť akým spôsobom, vedel osobné údaje, bydlisko, a keď
ju navštívil, predstavil sa, ako exekútor, s ponukou na prefinancovanie nebankového úveru, pretože mal
o tom vedomosť, že jej hrozí exekútor. Teda ponúkol jej prefinancovanie nebankového úveru, nájde jej
investora, následne vybaví úver, a úver potom bude splácať ona. Túto ponuku odmietla trikrát svedkyňa,
avšak keď manžel prišiel o zamestnanie, nechali si riadne vysvetliť riešenie splatenia nebankového
úveru, pričom im J. ponúkol tzv. fiktívnu kúpnu zmluvu s uvedením, že investor nepovažuje notársku
zápisnicu za dôveryhodnú. Pričom však svedkyňa v prvom rade navrhovala, keď už riešiť takúto vec, tak
notárskou zápisnicou. Určite trvala, že keby by bola predsa len kúpna zmluva, aby tam mala zapracované
predkupné právo. J. ju ubezpečil, že v zmluve je zapracované doplatenie sumy nebankovky, kvôli čomu
viazne na nehnuteľnosti záložné právo. Potom išli k notárovi, svedkyňa sa domáhala prečítania kúpnej
zmluvy, J. ju odmietol, že potom, keď vystúpia z auta, potom že nemôže, že sa ponáhľa. Keď boli u notára,
notár jej predložil tri zmluvy, ktoré boli prekryté opačnou stranou, a tieto aj podpísala, pričom si všimla, že
podpis investora tam nebol, a tieto dokumenty zviazané neboli. Po podpise žiadny exemplár nedostala.
Potom sa už J. ponáhľal za ďalším investorom, ostala bez zmluvy, bez potvrdenia. Neskôr sa jej ozval, že
ide ten úver vybaviť a potrebuje od nej nejaké doklady. Avšak neprišiel. Svedkyňa ho hľadala, keď sa mu
dovolala, tak sa aj spýtal, že v podstate na akej sume sa dohodli v tej zmluve ohľadne prefinancovanie
tej nebankovky, na čo J. uviedol, že možno 8.000 - 10.000 Eur. Na to sa zháčila, že to „neviete?“. Neskôr
sa im ozval, že neprešli úverom, ani ona, ani jej manžel, svedkyňa sa dotazovala, že „ veď ste nás
uisťovali, že to vybavíte“.... - trvalo to asi tri mesiace, furt ich zavádzal, že klient bol odcestovaný, zas bol
zaneprázdnený, potom sa im ozval v decembri 2013, že má klienta, a že papiere sú v banke. Vo februári
2013 sa ozval investor, pán F., svedkyňa mu chcela vrátiť peniaze, že chce nehnuteľnosť späť, na to F.,
že musí si zavolať. Hneď v zapätí volal J., vynadal jej, že toto sa nerobí. Keďže sa im to celé už nezdalo
navštívili centrum právnej pomoci a podali žalobu na Okresný súd Brezno, ako aj trestné oznámenie.
Z katastra si vypýtala nakoniec kúpnu zmluvu, pričom zistila, že najprv bola nehnuteľnosť prevedená
na CASH REÁL, a následne si to pán F. previedol na seba. Tiež podotkla, že pán F. bol podmienečne
odsúdený, na čoho dôkaz právny zástupca žalobcov predložil výňatok trestného rozsudku. Tiež predložil
list vlastníctva č. XXX k.ú. X., jedno z 29.októbra 2010, druhé zo 14.septembra 2011, a tretie z 13.mája
2015.

11. Z výpovede svedkyne U. Š. (č.l. 115) súd zistil, že žalobcov pozná cez internet a vie, že aj oni
boli podvedení pánom J.. Žalovanú nepozná, len vie, že je žalovaná v tomto konaní a tiež patrí k nim,

ktorí sprostredkovávajú tieto prefinancovania. K veci uviedla, že ide o obdobný spôsob konania, tiež
mali pôžičku z Triangelu, aj úver z Poštovej banky, tieto úvery chceli spojiť a refinancovať. Cez internet
našli inzerát a spoločnosť FC REÁL, ktorá refinancuje úvery, pričom im pani povedala, že ich telefónne
číslo dá ďalej, že sa im ozve pán J.. Aj sa ozval, za hodinu aj prišiel k nim, vysvetlili mu, že chcú
refinancovanie úverov, ubezpečil ich, že to vie zabezpečiť, ale musia ručiť nehnuteľnosťou. Nakoľko sa
jednalo o troch vlastníkov, a títo vyjadrili súhlas, dohodli sa J., ktorý následne poslal znalkyňu, pani H.,
za účelom znaleckého posudku. Posudok svedkyňa nikdy nevidela, znalkyňa posudok dala priamo J..
Potom sa spolu stretli u notárky pani Š., v Novom Meste nad Váhom, kde malo dôjsť k podpísaniu zmluvy.
Svedkyňa sa domáhala prečítania tejto zmluvy, avšak J. ju upokojoval, že všetko je pravdivé, a že sa
musí ponáhľať za klientmi. Zmluvu svedkyňa nemala vôbec možnosť si prečítať, videla len poslednú
stranu, túto podpísala, a aj do knihy sa podpísala. Po podpise nedostala žiadnu zmluvu, ani potvrdenie,
J. ju opäť ubezpečoval, že jej to donesie osobne, alebo pošle poštou. Za dva týždne Katastrálny úrad
poslal rozhodnutie, že vlastníkom ich nehnuteľnosti je pán U. G., investor z Nitry. Mesiac a pol ich J. opäť
presviedčal, že všetko je v poriadku, avšak po mesiace zistili, že novým vlastníkom je E. L. a E. L.. Býva
tam toho času síce pani svedkyňa, avšak uviedla, že následne po tejto zmluve platila do januára 2015
nájom vo výške 670 Eur. Potom však zistila, že na iné číslo účtu má platiť len 608 Eur, tak jej to nedalo,
navštívila nového majiteľa, že ako to bude ďalej financované, tam bola viac menej vypoklonkovaná, že
na budúce nech volá, a že stretnú sa na pol ceste, a za prítomnosti pani P.. Ešte uviedla, že dostala
tiež upozornenia, že aby sa vysťahovala z nehnuteľnosti, nakoľko je vlastníkom pán L., tam sa odvolala,
je to v štádiu riešenia. Dňa 27.03.2014 podala žalobu na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, a tiež
trestné oznámenie. Na otázku či sa vyplatil úver, svedkyňa uviedla, že neplatil sa úver, Poštovú banku
ešte stále platí, avšak zistila, že na ten predaný dom si L. zobral hypotéku a z nej vyplatil Triangel. Na
otázku či L. niečo zaplatila, uviedla, že veď platila 670 Eur, akože nájom. Tiež podotkla, že ešte pri
prvom prevode, keď vlastníkom sa stal pán G. a aj ťarcha naňho prešla, ona ešte asi pred 6 alebo 7
mesiacmi platila Triangel. Toho času už Triangel je vyplatený. Na otázku či bola svedkyňou, že pani
Š. je investorom nejakej pôžičky, uviedla, že priamo svedkyňou nebola, jedine z internetovej stránky
„podvod.sk“ si všimla, že tam figuruje.

12. Z výpovede svedkyne R. Y. (č.l. 129) súd zistil, že žalobca ju oslovil, vzhľadom na to, že majú podobnú
situáciu. Mali tiež ťaživú finančnú situáciu, totiž nemali dokončený rodinný dom a potrebovali peniaze.
Na internete našla inzerát, skontaktovala sa s pánom J. za účelom vybavenia pôžičky, na to J. uviedol,
že potrebuje nejaké dokumenty a že bude vedieť pomôcť, aby nemali dlhy a aby splatili nebankový úver.
Pred Vianocami, to bolo asi v r. 2011 im zavolal, že už má pripravené papiere, že môžu sa stretnúť
u notára v Trnave a že tam overia iba podpisy. Zmluvy nikdy nevidela, J. ich nedal na nahliadnutie,
dôverovali mu. Podpísali zmluvu, potom sa už J. ponáhľal, neozval sa. Keď sa skontaktovali, tak vtedy
sa vyhováral. Až v januári 2013 im volal, že ho pani P. vyhodila pre ktorú pracoval a že všetky veci
majú riešiť s ňou, s pani P.. Volali jej a dohodli sa, že budú platiť 250 eur na účet Home Credit a.s.,
toto aj platila rok, potom sa ozvala tretia osoba, na ktorú bol napísaný dom, že on je vlastníkom domu
a brala hypotéku na rodinný dom. Vtedy zistila, že hypotéka bola 150 Eur, a 100 Eur si nechala pani P..
Neskôr volali aj z Národnej kriminálnej agentúry a potom bola aj na výsluchu v Trnave. Na otázku keď
išli overovať podpisy, ako im to bolo vysvetlené, aké dokumenty podpisujete, uviedla, že mala za to, že
podpisuje zmluvu o úvere, zmluvu nečítala, nakoľko tieto dokumenty mal v rukách J. a že sa overujú
podpisy na zmluve o úvere. Až neskôr zistila, že to museli by byť kúpne zmluvy a že predali dom. Na
otázku prečo nežiadala, aby im bola listina predložená, uviedla, že J. sa ponáhľal, že musí vyplatiť tú
nebankovku, a vec dať na kataster. Na otázku keď zistili, že ich nehnuteľnosť bola prevedená, aké
právne úkony vykonali, uviedla, že podala návrh na súd a aj plombu na kataster potom za 10 dní im
volali z NAKA. Na otázku prečo bola predvolaná ako svedkyňa v trestnej veci, uviedla, že v trestnej veci
proti P. a J. s uvedením, že pani P. zatkli.

13. Z listu vlastníctva č. XX vyhotoveného 4. apríla 2007 (č.l. 17-18) je zrejmé, že zapísané nehnuteľnosti
nadobudli žalobcovia kúpnou zmluvou, zapísanou vkladom pod č. Y.-XXXX/XX z 3. apríla 2007.

14. Z listu vlastníctva č. XX vyhotoveného 14. apríla 2014 (č.l. 11) je zrejmé, že zapísané nehnuteľnosti
sú vo vlastníctve žalovanej, ktorého vklad Y.-XXX/XX bol povolený dňa 1. marca 2012 na základe kúpnej
zmluvy.

15. Z kúpnej zmluvy z 20. februára 2012 (č.l. 33 - 36) vyplýva, že žalobcovia ako predávajúci a žalovaná
ako kupujúca sa dohodli na kúpnej zmluve o prevode vlastníctva nehnuteľností zapísaných na LV č. XX.

V článku II. tejto zmluvy mali účastníci dohodnutý záväzok, že „zmluvou vzniká predávajúcemu povinnosť
odovzdať predmet kúpy kupujúcemu a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.“. V článku IV. tejto zmluvy, okrem iného mali dohodnutú kúpnu cenu
110.000 eur, ktorá mala byť uhradená v plnej výške pri podpise tejto zmluvy k rukám predávajúcich, ktorí
ich prevzatie potvrdzujú podpisom tejto zmluvy. V článku V. tejto zmluvy je ozrejmená ťarcha viaznuca
na prevádzanej nehnuteľnosti pod Y. XXXX/XX z 26. mája 2008, ako záložné právo v prospech OTP
Banka Slovensko, a.s., pričom kupujúca prehlásila, že touto zmluvou túto ťarchu preberá. V článku
VI. tejto zmluvy je okrem iného dohodnuté, že predávajúci sa zaviazali fyzicky odovzdať kupujúcej
prevádzané nehnuteľnosti najneskôr do 90 dní od podpísania tejto zmluvy. Pokiaľ tak predávajúci v tejto
lehote odmietnu učiniť alebo neučinia má kupujúca právo vstúpiť do držby nehnuteľnosti aj svojpomocne
bez osobitného súhlasu predávajúcich. Predávajúci sú povinní najneskôr do doby uvedenej v čl. VI.
tejto zmluvy uvoľniť nehnuteľnosti a umožniť kupujúcej vstup a neobmedzené užívanie prevádzaných
nehnuteľností. Podpisy sa nachádzajú na tretej strane zmluvy, dátum je označený len v záhlaví, overenie
podpisov predávajúcich je na osobitnej strane. Originál kúpnej zmluvy nebol v konaní predložený.

16. Z pokladničného dokladu z 20. februára 2012 (č.l. 51) je zrejmé, že týmto dňom došlo k notárskym
úkonom v cene spolu 20,06 eur.

17. Z vyjadrenia konajúcej notárky (č.l. 63) súd zistil, že na súdom položenú otázku koľko krát podpisovali
zmluvné strany kúpnu zmluvu dňa 20. februára 2012, notárka nemienila na túto otázku odpovedať,
dôvodiac, že je viazaná mlčanlivosťou .

18. Z dodatku č. 1 k Zmluve o zriadení záložného práva (čl. 26 - 28) je zrejmé, že sa jedná len o akýsi
návrh, kde záložným veriteľom je OTP Banka Slovensko, a.s. a záložcami sú žalobcovia. Totiž zo strany
záložného veriteľa chýba podpis, ako aj dátum pristúpeniu k takejto dohode. Hoc na poslednej strane (č.l.
28) je pripojená osvedčovacia doložka zo 7.júla 2010 konajúceho notára o pravosti podpisov žalobcov.

19. Z dodatku č. 1 k Zmluve o špecifickom spotrebnom úvere (č.l. 29 - 31), je zrejmé, že sa opäť jedná
len o akýsi návrh, kde OTP Banka Slovensko, a.s. a dlžník - pre súd neznáma osoba, mienili uzavrieť
predloženú dohodu. Z výpovedí vyplynulo, že sa malo jednať o priateľku syna žalobcov.

20. Z potvrdenia o vklade hotovosti z 20. februára 2012 (č.l. 32) je zrejmé, že týmto dňom žalobkyňa
2/ vložila v hotovosti 34.011,78 eur v prospech účtu č. 9278324/5200, typ účtu Exim Banka, technický
účet, variabilný symbol 12064001.

21. Z výpisu z obchodného registra (č.l. 49 - 50) súd zistil, že označený svedkovia (E. J. C. B. P.)
boli spoločníkmi zapísanej spoločnosti FC Real, s.r.o., IČO: 46 187 014 v období od 20. júla 2011 do
12. septembra 2012. Štatutárnym orgánom tejto spoločnosti bol E. J. v období od 20. júla 2011 do
13.decembra 2012 a B. P. počnúc od 20.júla 2011. Predmetom činnosti tejto spoločnosti bol okrem
iného poskytovanie úverov alebo pôžičiek z peňažných zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy
a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt; sprostredkovanie poskytovania úverov alebo pôžičiek z
peňažných zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt;
ako aj sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností.

22. Z upovedomenia o vznesení obvinenia (č.l. 100 a 125) je zrejmé, že voči E. J., tu svedkovi, ako
aj voči B. P. bolo vznesené obvinenie dňa 23.februára 2015 pre pokračovací obzvlášť závažný zločin
podvodu spolupáchateľstvom.

23. Ďalšími predloženými listinami /list vlastníctva č. 1239 (č.l. 102), žaloba na určenia vlastníckeho
práva (č.l. 103), uznesenia organov činných v trestnom konaní (č.l. 137 - 168)/ žalobcovia poukazovali
na obdobné konania v iných veciach.

24. V konečnom návrhu žalobcovia (č.l. 172 - 177) uviedli, že dňa 20. februára 2012 pán J. (vo funkcii
finančného poradcu a zástupca v úzadí vystupujúceho investora) na Notárskom úrade v Dunajskej
Strede predložil žalobcom na overenie ich podpisu kúpnu zmluvu o prevode ich nehnuteľnosti v kat.
úz. Y. L., vedenej na LV č. XX. Žalobcov uistil, že ide len o overenie ich podpisu na vopred dohodnutej
zmluve o poskytnutí finančnej pôžičky s investorkou. Žalobcovia túto zmluvu podpísali s presvedčením,
že sa jedná o Zmluvu o pôžičke na sumu 34.011,78 eur, tak ako im to prezentoval na predchádzajúcom

stretnutí na ich byte a následne telefonicky aj ich uistil, že našiel už „investora,“ preto sa majú stretnúť
toho kritického dňa u konkrétneho notára, v záujme overenia ich podpisu na zmluve o pôžičke. Po
podpise zmluvy aj ihneď vyhľadali ich záložného veriteľa v OTP banke a tam skutočne došlo svedkom
J. z jeho vlastných finančných prostriedkov k vyplateniu v hotovosti a reálne tej dohodnutej sumy ako
pôžičky vo výške 34.011,78 eur, potrebnej na uhradenie ich záväzku proti veriteľovi. Takéto správanie
sa svedka J. u nich vyvolalo a muselo vyvolať absolútnu dôveru a uistenie, že išlo o podpis zmluvy o
pôžičke pred notárom. Napriek tomu, že neposkytol im možnosť takto podpísanú listinu ani prečítať,
oboznámiť sa s jej obsahom, aj posledná strana tejto listiny pri podpise pred notárom bola zakrytá
ďalšou stranou tejto listiny, pričom neodovzdal im ani exemplár z tejto listiny, s tvrdením že zmluvy
ešte musí podpísať aj „investorka“. Tak všetky exempláre aj boli ním odobraté a schované do šanónu,
čo držal počas celej doby pod pazuchou. Žalobcovia boli spokojní až do momentu, kým po zápise
vlastníckeho práva neobdržali rozhodnutie od príslušnej správy katastra s konštatáciou, že údajne
mali predať svoj rodinný dom. Len z obsahu následne zadováženého exemplára kúpnej zmluvy získali
vedomosti o tom, že údajne mali predať žalovanej, ktorú ani nepoznali, nestretli sa a bola pre nich
neznámou osobou, svoju nehnuteľnosť za 110.000 eur a údajne mali taktiež dostať v hotovosti a pred
notárom pri podpise zmluvy tú deklarovanú kúpnu cenu v celej výške. Je vylúčené, že by žalobcovia
mali dňa 20.februára 2012 vôľu predať svoj rodinný dom s priľahlými parcelami, o čom vôbec nevedeli
a nikdy nemienili učiniť, nakoľko v tejto nehnuteľnosti bývajú a užívajú doteraz s celou rodinou od
roku 2007, kedy predali ich dom v Bratislave a inú nehnuteľnosť nevlastnia. Je tiež len predmetom
túžby, že by mali žalobcovia prijať v hotovostí a pred notárom, tú deklarovanú kúpnu cenu. Ak by mali
žalobcovia vôľu predmetnú nehnuteľnosť predať a reálne prijať tú deklarovanú kúpnu cenu pred notárom
v hotovosti, tak žalobcovia logicky z tejto kúpnej ceny najmenej mohli ihneď vyplatiť čiastku vo výške
34.011,78 Eur, potrebnú uhradenie ich záväzku proti veriteľovi a k odvráteniu hroziacej dražby na ich
dom a neinkasovať túto sumu od svedka J. z jeho vlastných finančných prostriedkov. Logicky by mohli
žalobcovia z týchto finančných prostriedkov zabezpečiť inú nehnuteľnosť na bývanie a nebývať doteraz
s celou rodinou v predmetnom rodinnom dome. A najpodstatnejšou skutočnosťou, že žalobcovia v
prípade prevzatia tej deklarovanej kúpnej ceny, nemali by dôvod podať návrh na vydanie predbežného
opatrenia o zákaze disponovania s predmetnou nehnuteľnosťou, podania predmetného žalobného
návrhu na určenie absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 20.2.2012 a naviac ešte podanie
trestného oznámenia proti konkrétnym osobám z dôvodu podozrenia zo zločinu podvodu za prevod ich
nehnuteľnosti. Na druhej strane žalobcovia považujú kúpnu cenu v predmetnej kúpnej zmluve za úplne
nereálnu a nehodnovernú, nakoľko predmetnú nehnuteľnosť v roku 2007 kúpili za dohodnutú kúpnu cenu
49.790 Eur, ako to vyplýva aj z obsahu tejto kúpnej zmluvy. Predmetná nehnuteľnosť bola postavená v
roku 1953, teda žiadny spôsobilí kupujúci by nekúpil nehnuteľnosť, ktorá má viac ako 60 rokov, ktorá
okrem výmeny okien a bez opravy a úpravy za 5 rokov od nadobudnutia, za viac ako dvojnásobnú kúpnu
cenu. Tiež poukázali na výpoveď pána J., ktorý uviedol, že „jeho úlohou bolo dať podpísať kúpne zmluvy
a vyplatiť dlh v banke, ostatné mala riešiť pani P.; Dlh v banke sa vyplatil z prostriedkov, ktoré pani P.
dala pánovi J.; Pri podpisovaní nebola vyplatená hotovosť, pretože tá bola zložená do banky na úhradu
dlhov.“. Preto ustálil, že kúpna zmluva z 20.2.2012 je z dôvodu absencie vôle predávajúcich vykonať
tento právny úkon je absolútne neplatná. K naliehavému právnemu záujmu uviedli, že nakoľko žalovaná
neuznáva vlastnícke právo žalobcov, preto je jediným spôsobilým právnym prostriedkom nápravy tohto
nezákonného stavu a taktiež nezákonného zápisu práve súdne rozhodnutie, pričom poukázali aj na
judikát č. R48/2004. Poukazujúc na ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj judikátu
R78/1968 dodal, že nebol učinený, vôle smerujúci k prevodu ich vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam, prejav vôle žalobcov vtedy smeroval k inému následku, než k prevodu, preto nesleduje
ich konanie právny následok, ktorý nastal. Preto žiadal určiť neplatnosť právneho úkonu - kúpnej zmluvy,
ako aj určiť vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam.

25. V záverečnom návrhu žalovaná uviedla, že tvrdenie, že pri podpise zmluvy boli žalobcovia uvedení
do omylu a túto podpisovali v domnení, že podpisujú zmluvu o pôžičke nebolo ničím v konaní preukázané
a ostalo sporné nielen s ohľadom na výpoveď svedka J. ale predovšetkým s ohľadom na obsah a
podpisovú časť zmluvy samotnej a správanie sa žalobcov po uzavretí zmluvy. Ak by aj bolo pravdivé
tvrdenie, že žalobcovia si zmluvu neprečítali, tak na strane opatrenej podpismi je nielen zo záverečného
textu zmluvy, ale aj z označenia žalobcov ako predávajúcich evidentné, že sa jedná o zmluvu kúpnu. Z
výpovede žalobcu 1/ (8.8.2014) taktiež vyplýva, že podľa informácie, ktorú on sám obdržal priamo od
svojho syna (p. P.), pracuje p. J. ako „realitný agent“ (tzn. osoba zaoberajúca sa sprostredkovaním kúpy a
predaja nehnuteľností) a táto skutočnosť potom vyvracia „legendu“ žalobcov, podľa ktorej mali v úmysle
uzatvoriť iba zmluvu pôžičke a nie zmluvu kúpnu. Rovnako tak nesvedčí tvrdeniu žalobcov výpoveď ich

syna J. P. zo dňa 10.10.2014, kde na otázku „aké boli podmienky pôžičky“ nebol schopný uviesť ani jeden
konkrétny parameter zmluvy o pôžičke, ako napr. doba splatnosti alebo výška úroku. Uvedené platí aj
vo vzťahu k žalobcom samotným, ktorý neuviedli ani jednu z dohodnutých náležitostí údajnej zmluvy o
pôžičke. Ako zjavne nepravdivé sa ukázalo aj ich tvrdenie o počte listín, ktoré opatrili u notára svojim
podpisom a toto bolo vyvrátené o.i. relevantnými listinnými dôkazmi. Tvrdenie, že o zmene vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam sa žalobcovia dozvedeli pred nejakým časom po „previerke na katastrálnom
odbore“, vyvracia o.i. listinný dôkaz - Rozhodnutie Správy katastra Dunajská Streda zo dňa 1.3.2012
č. vkladu Y. XXX/XX v spojení s výpoveďou žalobcu v I. rade zo dňa 8.8.2012, kde priznáva, že po
dvoch týždňoch dostali vyrozumenie z Katastra nehnuteľností, že predali rodinný dom. Ďalším listinným
dôkazom je „Zmluva o nájme nehnuteľnosti“ uzatvorená medzi žalovanou a J. P. (synom žalobcov)
dňa 29.7.2013, z ktorej vyplýva že syn J. P. a žalobcovia užívajú predmetné nehnuteľnosti s vedomím,
že nie sú ich vlastníkmi. Tvrdenie uvádzané v žalobe, že žalovaná hrozila vysťahovaním žalobcov
alebo zaťažením nehnuteľnosti úverom bolo vyvrátené výpoveďou žalobcu v 1.rade (10.10.2014), ktorý
priznal, že žalovaná takto voči nim nikdy nepostupovala. Žalobca v 1.rade súčasne priznal, že ich
takto informovala a kontaktovala žena menom Némethová, ktorá iniciovala začatie súdneho konania a
podanie trestného oznámenia, pričom z výpovede žalovanej vyplýva, že táto istá žena oslovila následne
aj žalovanú, od ktorej pýtala finančné prostriedky za to, že zabezpečí späťvzatie žaloby a trestného
oznámenia. Okrem uvedeného vyplýva z vykonaného dokazovania celý rad aj iných skutočností, ktoré
nezodpovedajú tvrdeniam žalobcov (napr. tvrdenie, že B. P. je vo výkone trestu odňatia slobody a s
tým spojená nehospodárna a nezmyselná účasť zástupcov procesných strán v ÚVTOS Nitra Chrenová,
kde vyšlo najavo, že B. P. sa vo výkone trestu odňatia slobody nenachádza), pričom dôkazy vykonané
na návrh žalobcov (výsluchy svedkov, ktorí mali byť poškodení zhodným modus operandi), svedčia
iba o skutočnosti, že svedkovia sa vzájomne koordinujú pri postupe voči osobám J., P. s tým, že
svedkovia peniaze, ktoré obdržali od kupujúcich a použili na úhradu vlastných dlhov nikomu nevrátili
a nehnuteľnosti naďalej bezodplatne užívajú. Údaje o začatých trestných stíhaniach nemajú nijakú
výpovednú hodnotu, pretože ani v jednom prípade nebola žiadna osoba doposiaľ uznaná vinnou zo
spáchania skutku odôvodňujúceho záver, že v prípade žalobcov by sa mohlo jednať o podvod pri zmene
vlastníctva predmetných nehnuteľností. Je však pravdou, že z dokazovania vykonaného pred súdom sa
javí tvrdenie žalobcov o tom, že neobdržali celú kúpnu cenu ako pravdivé. Na tomto mieste však treba
potom zdôrazniť, že podľa ustanovení občianskeho zákonníka a aj podľa ustálenej judikatúry súdov
platí, že aj keby údaj v kúpnej zmluve o zaplatení kúpnej ceny v hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy
nebol presný (cena by v skutočnosti nebola zaplatená), zakladalo by to právo na zaplatenie kúpnej
ceny, nie však vadu neplatnosti celej zmluvy. Údaj v kúpnej zmluve o tom, že došlo k zaplateniu kúpnej
ceny, má charakter potvrdenia o prijatí plnenia (tzv. kvitancia - § 569 OZ), ktorý je však od ostatného
obsahu kúpnej zmluvy oddeliteľný čo znamená, že môže byť dôvodom jej neplatnosti a úspešné popretie
pravdivosti kvitancie potom umožňuje vymáhať len nárok na zaplatenie kúpnej ceny alebo jej časti z
takto uzavretej kúpnej zmluvy. Záverom treba uviesť, že žalovaná uzatvárala zmluvu v dobrej viere a
s plným vedomím, že sa jedná o zmluvu kúpnu. Do kúpnej ceny a následného zhodnotenia predmetu
kúpy investovala vlastné finančné prostriedky a sama sa zaťažila úročeným úverom. Tieto skutočnosti
neboli v konaní sporné a boli riadne preukázané. Naopak žalobcovia v tomto konaní nepreukázali žiadnu
okolnosť, ktorá by robila kúpnu zmluvu neplatnou a je evidentné, že nemajú ani finančné prostriedky,
ktoré by v prípade ich úspechu v tomto súdnom konaní boli povinní vrátiť žalovanej a nič im nebránilo a
ani nebráni v uplatnení práva na doplatenie kúpnej ceny. Na základe uvedeného žalovaná navrhla súdu
žalobu zamietnuť a priznať jej nárok na náhradu súdneho konania.

26. O nároku žalobcov rozhodol tunajší súd rozsudkom zo dňa 30.10.2015, č.k. 14C/40/2014-204, ktorý
napadla odvolaním žalovaná, pričom Krajský súd v Trnave predmetný rozsudok uznesením zo dňa
31.05.2017, č.k. 10Co/134/2016-229 v napadnutej časti určenia neplatnosti kúpnej zmluvy a v časti
náhrady trov konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

27. Žalobcovia dňa 06.03.2018 doložili do spisu upovedomenie Krajského prokurátora v Žiline o podaní
obžaloby dňa 26.02.2018 na Okresný súd v Žiline vo veci obvinených E. J. C. B. P. pre pokračujúci
obzvlášť závažný zločin podvode v spolupáchateľstve, z ktorého vyplynulo, že medzi poškodenými
figurujú aj žalobcovia.

28. Na pojednávaní konanom dňa 19.01.2018 právny zástupca žalobcov uviedol, že netrvá na určení
neplatnosti kúpnej zmluvy, v tejto časti berie svoju žalobu späť a žiadal, aby sa ďalej konalo o určení
vlastníckeho práva žalobcov k nehnuteľnostiam.

29. Podľa ustanovenia § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)
žalobca môže vziať žalobu späť.

30. Podľa ustanovenia § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

31. Podľa ustanovenia § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

32. S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia a
konanie čo do určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcami v 1/ a 2/ rade a žalovanou
zo dňa 20. 02. 2012 o predaji nehnuteľnosti, vedené správou katastra v Dunajskej Strede, na LV č. XX,
v k. ú. Y. L., parc. registra C, č. XXX/X, záhrady vo výmere XXXX m2, rodinný dom, súpisné č. XXX, na
parc. č. XXX/XX, evidované správou katastra, pod č. Y.-XXX/XX zastavil.

33. Na pojednávaní dňa 18.04.2014 žalovaná namietla všetky skutkové tvrdenia žalobcov, z ktorých
vyplýva, že by nevedeli, že uzatvárajú riadnu kúpnu zmluvu, ktorou prevádzajú svoju nehnuteľnosť na
žalovanú. Žalovaná tvrdila, že s ohľadom na všetky okolnosti, žalobcovia vedeli a vedieť museli, že
uzatvárajú riadnu kúpnu zmluvu a že touto zmluvou prevádzajú svoje vlastnícke právo na žalovanú.
Z dokazovania vyplýva, že žalobcovia sa vo viacerých podstatných okolnostiach, ktoré tvrdili najskôr
v žalobe a neskôr aj na pojednávaniach, odchýlili a uvádzali rôzne skutočnosti. Tak listinné dôkazy
založené v spise ako aj svedecké výpovede, vrátanie výpovedi účastníkov, sami vedú k jednoznačnému
záveru, že medzi žalobcami a žalovanou bola uzatvorená platná kúpna zmluva a preto žalovaná navrhla,
aby súd žalobu zamietol.

34. Podľa ustanovenia § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení , či tu právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného
predpisu.

35. Skôr ako súd pristúpil k skúmaniu merita veci, riešil otázku naliehavého právneho záujmu, ktorý
je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c/ CSP. Pri skúmaní
existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne
zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva,
a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne
konanie alebo konania. Súdna prax sa pritom ustálila na názore, že určovacia žaloba je prípustná pri
spornosti práv (právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok
vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Tento právny záver zaujal
Najvyšší súd Slovenskej republiky napríklad v rozhodnutí sp. zn. 1Cdo 56/2003 publikovanom v časopise
Zo súdnej praxe pod č. 48/2004, v ktorom uviedol, že ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností
ako vlastník spornej nehnuteľnosti, žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho
práva. V danom prípade (vzhľadom na reálny stav správania sa strán) odopretím určovacej žaloby by
došlo k porušeniu ústavného práva navrhovateľov na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky. Preto je daný naliehaný právny záujem.

36. Podľa čl. 20 Ústavy SR zákon č. 460/1992 Zb., každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym
poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje. Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na
ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho
práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru
ustanovenú zákonom.

37. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich s
občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmoch
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

38. Podľa ustanovenia § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k
vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom
spájajú.

39. Podľa ustanovenia § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo
opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel
účastník prejaviť.

40. Podľa ustanovenia § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami treba
vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia.

41. Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a
vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

42. Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

43. Podľa ustanovenia § 49a Občianskeho zákonníka, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba
urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba,
ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto
neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

44. K tomu, aby právne úkony vyvolali zamýšľané právne účinky, musia byť splnené ich náležitosti tak,
ako sú stanovené v § 37 a nasl. Občianskeho zákonníka. Esenciálnou náležitosťou každého právneho
úkonu je, že musí byť urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný (§ 37 ods.
1 O. z.). Vôľa je psychický stav konajúceho človeka k zamýšľanému, chcenému dôsledku. Z povahy
občianskoprávnych vzťahov vyplýva, že psychologické skúmanie existencie skutočnej a objektívnej vôle
pri každom jej prejave nie je možné. To, že je tu existencia vôle sa pri jej prejave posudzuje predovšetkým
z objektívnych skutočností, teda z okolností, za ktorých bol prejav vôle urobený. Pritom sa však prihliada
k dobrej viere adresáta prejavu. Neprihliada sa však k vnútornej pohnútke (motívu) adresáta prejavu.
Takáto pohnútka je v tomto prípade úplne irelevantná. Náležitosťou vôle konajúcej osoby je sloboda
a vážnosť pri jej prejave pri zachovaní absencie omylu a tiesne, pričom v občianskom práve tieto dve
stránky nie je možné skúmať oddelene, nakoľko nech sú z teoretického hľadiska oba atribúty vôle
rovnocenné, pre možnosť posúdenia náležitostí právneho úkonu je rozhodujúca sloboda prejavu vôle.

45. V zmysle citovaného § 49a Občianskeho zákonníka má omyl konajúceho za následok neplatnosť
právneho úkonu vtedy, ak bol podstatný (rozhodujúci pre uskutočnenie právneho úkonu konajúceho)
a súčasne za predpokladu, že druhý účastník právneho úkonu omyl konajúceho vyvolal alebo o ňom
(t.j. o omyle a nie o skutočnosti, ktorá bola pre uskutočnenie právneho úkonu rozhodujúca), hoci ho
sám nevyvolal, so zreteľom ku všetkým okolnostiam musel vedieť. Vo vzťahu k v poradí druhému
predpokladu rozlišuje zákon dve situácie - jednak ide o situáciu, kedy druhý účastník omyl vyvolal
a potom o situáciu, kedy druhý účastník musel o omyle konajúceho vedieť; obe situácie z hľadiska
právnej relevancie sú rovnocenné a stačí, ak je daná jedna z nich. Omyl je vyvolaný druhým účastníkom
vtedy, ak tento účastník bez úmyslu uviesť mýliaceho sa účastníka do omylu, vznik omylu spôsobil,
napr. uvedením nepravdivých skutočností, ktoré boli pre utváranie vôle konajúcej osoby rozhodujúce.
O prípad, kedy omyl musel byť druhému účastníkovi známy, ide vtedy, keď druhý účastník buď omyl
poznal alebo vzhľadom k okolnostiam musel poznať a mýliaceho sa na jeho omyl neupozornil. Pre
úplnosť treba uviesť, že tretím prípadom neplatnosti právneho úkonu pre omyl je prípad, kedy bol omyl
druhým účastníkom vyvolaný úmyselne (ľsťou), pričom zákon nevyžaduje, aby v tomto prípade išlo o
omyl podstatný (§ 49a veta druhá Občianskeho zákonníka).

46. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo 96/1995 (publikovanom v časopise
Zo súdnej praxe pod č. 39/1998) uviedol, že absolútna neplatnosť právneho úkonu (negotium nullum)
nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege), v dôsledku čoho sa hľadí na absolútne neplatný
úkon tak, ako keby nebol nikdy urobený. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky
ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností. Ak je určitý úkon absolútne neplatný, nastáva jeho neplatnosť priamo zo zákona už v čase
jeho urobenia. Ani pri uplatnení princípov spravodlivosti a dobrých mravov pri výkone práv a povinností

nemá súd možnosť dodatočne zvážiť, či absolútnu neplatnosť úkonu „uzná alebo neuzná“ (resp. či ju
zohľadní alebo nezohľadní). Na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí súd vždy
prihliadnuť, a to aj bez návrhu (z úradnej povinnosti - ex officio).

47. Súd poukazuje na závery Ústavného súdu Slovenskej republiky v uznesení z 10. februára 2010
sp. zn. I. ÚS 50/10. Poukázal v ňom na zásadu rímskeho práva (nemo plus iuris ad alium transferre
potest, quam ipse habet), v zmysle ktorej z nepráva nemôže vzniknúť právo. Zdôraznil, že platne nemôže
nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca, ak subjekt, od ktorého odvodzuje (derivatívne) svoje
vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol, a teda ho ani nemohol ďalej platne
previesť. Vo všeobecnosti možno za vlastníka považovať osobu, v prospech vlastníctva ktorej svedčí
nadobúdacie konanie („modus“) a zodpovedajúci právny titul („titulus“), napríklad zmluva. Pokiaľ „titulus“
preukazuje právo inej osoby než „modus“, je potrebné určiť, kto je vlastníkom. Za vlastníka je v takom
prípade považovaný ten, v prospech práva ktorého svedčí nadobúdací titul. Neplatný právny úkon ale
nemá právne následky, aké má platný právny úkon; na jeho základe preto nedochádza k prevodu
nehnuteľnosti. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu
vlastníckeho práva; nemožno preto ani uvažovať o ochrane vlastníckeho práva, hoc i dobromyseľného
nadobúdateľa. Rovnako tak nie je možné za uvedeného stavu uprednostniť požiadavku právnej istoty a
ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť
viac práv, ako má sám. Pri právnom úkone, ktorý je absolútne neplatný, nastáva situácia, ako keby
právny úkon nebol vôbec urobený, v prípade vyslovenia neplatnosti takéhoto právneho úkonu dochádza
k obnoveniu právneho stavu pred porušením vlastníckeho práva, ktorým naďalej svedčí vlastnícke právo.

48. Súd pripomína, že Kúpna zmluva je zmluva, z ktorej vznikne predávajúcemu povinnosť predmet
kúpy kupujúcemu odovzdať do vlastníctva a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť
zaň predávajúcemu dohodnutú kúpnu cenu. Na vznik kúpnej zmluvy treba zhodný prejav vôle (konsens)
zmluvných strán, teda od akceptácie návrhu (oferty) obsahujúceho podstatné náležitosti zmluvy. Týmito
náležitosťami sú predmet kúpy a kúpna cena. Kúpnu zmluvu môže ako predávajúci platne uzavrieť
zásadne len vlastník nehnuteľnosti, lebo len on je oprávnený s vecou takto disponovať. Obsahom
právneho vzťahu z kúpnej zmluvy sú práva a povinnosti predávajúceho a kupujúceho. Tieto práva a
povinnosti zmluvných strán sú vzájomné (synalagmatické), z čoho vyplýva, že každý z účastníkov je
povinný plniť len, keď už druhý účastník plnil, alebo je pripravený plniť.

49. V predmetnom prípade bola dňa 20. februára 2012 podpisovaná - uzatvorená medzi žalobcami
a žalovanou kúpna zmluva, ktorá sa stala podkladom pre povolenie zápisu vlastníckeho práva k
vyššie špecifikovaným nehnuteľnostiam v prospech žalovanej, pričom vklad vlastníckeho práva bol
povolený Okresným úradom Dunajská Streda, pod č. Y.-XXX/XX dňa 1.marca 2012. Avšak záväzok
žalobcov predmet zmluvy kupujúcej odovzdať do vlastníctva, ako ani záväzok žalovanej predmet
kúpy prevziať a zaplatiť zaň žalobcom, ako predávajúcim dohodnutú kúpnu cenu, nenastal. Ani v
neskoršom období sa žalobcovia nedomáhali zaplatenia, alebo doplatenia kúpnej ceny a žalovaná sa
taktiež nedomáhala odovzdania nehnuteľnosti ani prevzatia nehnuteľnosti do svojej držby. O tom, že
nehnuteľnosti žalobcovia predali sa títo dozvedeli až následne, keď prebehlo zavkladovanie. Súd má tak
za preukázané, že žalobcovia mienili svoju ťaživú finančnú situáciu riešiť refinancovaním už existujúceho
úveru v OTP banke, mali záujem o poskytnutie pôžičky a nie o predaj svojej nehnuteľnosti. Súd zároveň
poukazuje na skutočnosť, že žalovaná kupovala nehnuteľnosti bez predchádzajúcej riadnej obhliadky
nehnuteľností a bez osobného stretnutia so žalobcami ako predávajúcimi, čo je pri kúpe nehnuteľností
úplnou samozrejmosťou.

50. V danom prípade súd dospel k záveru, že takouto kúpnou zmluvou došlo k neoprávnenému zásahu
do vlastníckeho práva žalobcov, pričom každé vlastnícke právo je chránené priamo Ústavou SR. Na
základe vyššie citovaných zákonných ustanovení má súd za to, že žalobe bolo potrebné vyhovieť,
pričom zistil, že kúpna zmluva z 20. februára 2012 je právnym úkonom absolútne neplatným, a to z
dôvodu jeho rozporu s dobrými mravmi ako aj z dôvodu že tu absentovala slobodná vôľa žalobcov,
ako aj omyl konajúcich žalobcov vyvolaný ľsťou pána J.. Dobré mravy ako právny inštitút je podľa
názoru súdu potrebné chápať ako súbor spoločenských noriem, ktoré síce nie sú explicitne vyjadrené v
zákone, avšak sú spoločnosťou všeobecne akceptované. Na základe toho je potrebné konštatovať, že
v konaní bolo preukázané, že žalobcovia vôbec neiniciovali právny úkon spočívajúci v kúpnej zmluve.
Mienili si totiž zaobstarať pôžičku na splatenie iného dlhu. Svedok podvodným konaním, resp. konaním
v rozpore s dobrými mravmi, za účelom získať majetkový prospech dosiahol prevod vlastníckeho

práva k predmetným nehnuteľnostiam na žalovanú, a tak neoprávnene zasiahol do vlastníckeho
práva žalobcov. Predmetný právny úkon nebol zo strany žalobcov urobený slobodne a vážne a ani
pri najmenšom neodzrkadľoval skutočnú vôľu žalobcov, nakoľko títo nikdy nemali v úmysle svoje
nehnuteľnosti žalovanej, osobe, ktorú vôbec nepoznali a s ktorou sa nikdy dovtedy nestretli, odpredať.
Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že právny úkon - kúpna zmluva, trpí vadou,
čo spôsobuje jeho absolútnu neplatnosť. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho
zo zákona a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený, táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným
schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútne
neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne
rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Pri posudzovaní dôvodov neplatnosti
zmluvy je potrebné rozlišovať medzi dôvodmi neplatnosti, ktoré musia byť účastníkom tvrdené (v tomto
prípade najmä nedostatok slobody, vážnosti, rozpor s dobrými mravmi, omyl) a ostatnými, ku ktorým súd
prihliada z úradnej povinnosti (nedostatok formy, neurčitosť, nespôsobilosť subjektu zmluvu uzavrieť,
rozpor so zákonom a pod.). Preto na návrh žalovanej na spätné odkúpenie nehnuteľnosti nebolo možné
reflektovať a súd by v tomto smere ani nemohol schváliť eventuálne navrhnutý zmier medzi účastníkmi
konania.

51. V zmysle katastrálneho zákona určovací výrok súdu je verejnou listinou, na základe, ktorej sa v
zmysle § 34 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov záznamom zapisujú do katastra nehnuteľností práva k
nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods.1 citovaného zákona, ktoré vznikli, zmenili sa, alebo zanikli.

52. Podľa ustanovenia § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne
vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

53. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

54. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

55. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

56. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 C.s.p., keď v spore úspešným
žalobcom priznal náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %, nakoľko boli so svojou žalobou
neúspešní v plnom rozsahu. O ich výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 8. 8. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.