Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. júl 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/85/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7621202511
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Galdunová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7621202511.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň
JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobkyne: M. X., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom
Q. V., X. F. XX, proti žalovanému: P. X., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q. V., X. F. XX, zastúpenému
JUDr. Ladislavom Zátorským, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Štefánikovo námestie č. 5, o
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská

Nová Ves zo dňa 19. mája 2021, sp. zn. 1C/31/2021

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 19. mája 2021, č.k. 1C/31/2021-8 tak,
že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

Žalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) uznesením zo dňa
19. mája 2021, č.k. 1C/31/2021-8 rozhodol nasledovne:
I. Súd n a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:
i. Súd ukladá žalovanému povinnosť dočasne nevstupovať do bytu č. X nachádzajúcom sa na X. X.
bytového domu súpisného čísla XXX, popisného Č. XX, stojaceho na parcele č. XXX/X M. Z. E. Č.. XXXX
pre katastrálne územie Q. V., obec Q.É. V., H. Q. Z. V., vo vlastníctve sporových strán v pomere 1/1.

ii. Súd ukladá žalovanému - P. X., Z.. XX.X.XXXX, K. B. X. F. XX, XXX XX Q. V., aby sa nepribližoval
k osobe žalobcu - M. X., Z.. X.XX.XXXX, K. B. X. F. XX, XXX XX Q. V., na vzdialenosť menšiu ako 10
metrov, mimo úkonov trestného, priestupkového alebo občianskeho konania, na ktoré budú obe sporové
strany predvolané v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch.
II. Súd ukladá žalobcovi povinnosť podať voči žalovanému na tunajšom súde žalobu vo veci samej
týkajúcu sa spoločného užívania predmetnej spoločnej nehnuteľnosti a to v lehote 40 dní od

právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Súd žalovaného poučuje, že súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré
bolo nariadené alebo ho zruší bez návrhu v rozhodnutí vo veci samej alebo samostatným uznesením,
ak nebude žaloba vo veci samej podaná v určenej lehote.
IV. Žalobca má voči žalovanému právo na plnú náhradu trov tohto konania o nariadenie neodkladného
opatrenia, o výške ktorej bude rozhodnuté v prípade podania súdom určenej žaloby, v rozhodnutí vo veci

samej a v prípade jej nepodania, samostatným uznesením po zrušení tohto neodkladného opatrenia..

2. Rozhodol tak o návrhu, ktorý žalobkyňa odôvodnila tým, že žalovaný bol v trestnom konaní vedenom
na Obvodnom oddelení Policajného zboru Spišské Vlachy pod ČVS: ORP-499/SV-SN-2021 obvinený z
trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 a ods. 2 písm. b/ Trestného zákona a ona
v tomto konaní vystupuje v procesnej pozícii poškodeného. Žalovaný bol dňa 17.5.2021 o 15:30 hod. na

dobu 10 dní vykázaný zo spoločného obydlia podľa § 27a zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore,
kvôli čomu žalobkyňa navrhla nariadiť neodkladné opatrenie na uloženie povinnosti nevstupovať dotohto spoločného obydlia. Žalobkyňa vyhlásila, že má obavu z toho, ako sa bude žalovaný k nej správať,
keď mu toto desaťdňové vykázanie políciou skončí. Zo správania žalovaného - manžela má žalobkyňa
strach, pretože je teraz trestne stíhaný. Uviedla, že pracuje ako zdravotná sestra v Krompachoch a

potrebuje pokojne žiť a pracovať. Ak by sa trestne stíhaný manžel vrátil do spoločnej domácnosti počas
doby tohto trestného stíhania, tak je si istá, že z toho vzniknú ďalšie problémy a osočovanie, bude jej
vulgárne nadávané a je presvedčená, že môže dôjsť aj k fyzickému útoku zo strany žalovaného. K
svojmu návrhu žalobkyňa pripojila aj listinné dôkazy a to:
a) Potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia vydané Obvodným oddelením PZ Q. V. zo dňa

17.5.2021 o tom, že žalovaný bol o dňa 17.5.2021 o 15:30 hod vykázaný z dvojizbového bytu číslo X
nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu XXX/XX V. Q. V. z dôvodu podozrenia z domáceho
násilia voči ohrozenej osobe - manželke (žalobkyni);
b) Upovedomenie o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia vydaného Obvodným oddelením PZ
Spišské Vlachy dňa 17.5.2021, z ktorého vyplýva, že vo veci oznámenej žalobkyňou ako poškodenou
bolo začaté trestné stíhanie a bolo vznesené obvinenie určitej osobe pre prečin nebezpečného

vyhrážania podľa § 360 ods. 1 a ods. 2 písm. b/ Trestného zákona;
c) Poučenie ohrozenej osoby pri vykázaní zo spoločného obydlia vydané dňa 17.5.2021 žalobcovi
Obvodným oddelením PZ Spišské Vlachy.

3. Súd vec právne posúdil podľa čl. 2 ods. 1, čl. 3 ods. 1 základných princípov CSP spolu s § 324 ods.

1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. f/, § 325 ods. 2 písm. h/, § 326 ods. 1, § 329 ods. 1, 2, § 332 ods.
2, § 334, § 336 ods. 1, 2, 3 CSP a § 27a ods. 1 až 12 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore.
Sám si zaobstaral výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Q. V., H. Q. V., H. Q. Z. V.,
z ktorého mal súd preukázané, že žalobkyňa a žalovaný sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. X
nachádzajúcom sa na X. X. bytového domu súpisného čísla XXX, popisného čísla XX, stojaceho na

parcele č. XXX/X.

4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa v návrhu dostatočne opísala rozhodujúce
skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi ňou a žalovaným a dostatočne
opísala skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť

ochrana nariadením neodkladného opatrenia.

5. Z predloženého potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia vydaného Obvodným oddelením PZ
Spišské Vlachy zo dňa 17.5.2021 mal súd za preukázané, že žalovaný bol dňa 17.5.2021 o 15:30 hod
vykázaný z bytu na dobu 10 dní v zmysle § 27a zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore z dôvodu

domácehonásilia.ZpredloženéhoupovedomeniaozačatítrestnéhostíhaniaavzneseníobvineniaČVS:
ORP-499/SV-SN-2021vydaného Obvodným oddelením PZ Spišské Vlachy dňa 17.5.2021, vyplýva, že
vo veci oznámenej žalobkyňou ako poškodenou bolo začaté trestné stíhanie a bolo vznesené obvinenie
pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 a ods. 2 písm. b/ Trestného zákona.

6. Súd vyhovel návrhu žalobcu a nariadil neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. f/ CSP
(žalovanému nariadil nevstupovať bytu) a podľa § 325 ods. 2 písm. h/ CSP (nariadil žalovanému
nepribližovať sa k osobe žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov), pretože mal za to, že v tomto
byte býva osoba (žalobkyňa), vo vzťahu ku ktorej je žalovaný dôvodne podozrivý z domáceho násilia
(a poškodená osoba v trestnej veci, v ktorej je žalovaný trestne stíhaný ako podozrivý zo spáchania

prečinu nebezpečného vyhrážania).

7. Zo tvrdení žalobkyne a predložených písomností mal súd za preukázané, že žalovaný sa voči
žalobkyni dopúšťa fyzického a psychického násilia. Podľa súdu prvej inštancie okolnosti uvedené v
predložených písomnostiach nasvedčujú tomu, že k istej forme psychického a fyzického násilia zo strany

žalovaného k žalobkyni v ich vzájomnom vzťahu a v spoločnej domácnosti bezpochybne dochádza.
Zistiť konkrétnu intenzitu a okolnosti tohto násilia je prinajmenšom v takto skrátenom konaní veľmi
náročné,avšaksúdmázato,ževmanželskomspolužitíjeakákoľvekformanásilianeprípustnáasúdmá
povinnosťochrániťslabšiustranuatoajprostredníctvomobmedzeniapribližovaniasa,tedaobmedzenia
slobody pohybu hoci aj potencionálneho násilníka.

8. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP.9. Proti uvedenému uzneseniu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. a/, f/ a h/ CSP a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v zmysle ust. § 388 CSP
zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol s tým, že súčasne mu prizná náhradu

trov konania.

10. Žalovaný predovšetkým poukázal na nekompletný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorý nespĺňa základne náležitosti v zmysle § 326 CSP, keďže v ňom nedošlo k pravdivému a
úplnému opísaniu rozhodujúcich skutočností, s ktorými je spojená povinnosť tvrdenia strany a dôkazná

povinnosť. Žalovaný má dokonca za to, že v návrhu vôbec nedošlo k opísaniu rozhodujúcich
skutočností, ktoré by odôvodňovali potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Žalobkyňa v návrhu len
stroho poukázala na vedené trestné stíhanie voči žalovanému, pričom neuviedla, prečo sa takejto
úpravy domáha a aké konanie žalovaného to odôvodňuje. Žalovaný sa preto domnieva, že neboli
splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia a súd mal takýto návrh odmietnuť.
Zároveň žalobkyňa nepredložila dôkazy, ktoré by reálne odôvodňovali potrebu neodkladnej úpravy

pomerov medzi stranami napriek tomu, že v prípade návrhu neodkladného opatrenia v žalobkyňou
požadovanom znení (povinnosť nevstupovať do domu) žalobkyňu zaťažuje dôkazné bremeno na
preukázanie odôvodneného podozrenia z násilia, t.j. že jej telesná alebo duševná stránka nesú stopy
psychického alebo fyzického násilia, čo sa najčastejšie preukazuje lekárskou správou. Poukázal na
rozhodnutie Krajský súdu v Nitre sp. zn. 7Co/13/2019, ktorý v podobnej veci konštatoval: „Podľa názoru

odvolacieho súdu iba na základe tejto skutočnosti, t.j. že žalovaný bol políciou vykázaný zo spoločného
obydlia a zo zranenia, ktoré žalovaná podľa lekárskej správy utrpela pri konflikte so žalovaným dňa
23.9.2018, nie je možné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť.“ Z uvedeného je
zrejmé, že sa jednalo dokonca o prípad, kde bola predložená aj lekárska správa. Ďalej žalovaný uviedol,
že prípad riešený pred OO PZ Spišské Vlachy si žalobkyňa podľa neho „vymyslela“ a v ten istý deň

došlo k spísaniu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalovaný v plnom rozsahu namieta
pravdivosť tvrdení žalobkyne. Označuje tvrdenia, ktoré žalobkyňa uvádza v návrhu, ako aj vo výpovedi
pred orgánmi činnými v trestnom konaní za lož. Má za to, že bol nespravodlivo vykázaný z obydlia, cíti
krivdu začatým trestným stíhaním a vydaním neodkladného opatrenia. Uvádza, že nikdy z jeho strany
nedošlo k fyzickému ani psychickému násiliu a popiera, žeby bolo potrebné nevyhnutne upraviť pomery

medzi ním a žalobkyňou.

11. Odvolanie bolo doručené žalobkyni, ktorá sa však k nemu nevyjadrila.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako

podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. §
379 a § 380 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že nie sú splnené
podmienky ani na jeho potvrdenie ani na zrušenie, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 388 CSP zmenil
tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

13. V prejednávanej veci nie sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia,
z ktorého dôvodu odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol.

14. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení môže súd na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

15. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa § 325 ods. 2 písm. f/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje.

17. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní protiuzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

18. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

19. V prejednávanom spore bol podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím
konania.

20. Neodkladné opatrenie je zabezpečovacím prostriedkom ktorým sa upravujú pomery účastníkov,
ak ide o stav, ktorý neznesie odklad. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda

požiadavky rýchlosti. Z tohto dôvodu pred nariadením neodkladného opatrenia súd nemusí zisťovať
všetky skutočnosti, ktoré by boli potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie
musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku,
ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej
úpravy právnych pomerov sporových strán by bolo právo navrhovateľa neodkladného opatrenia

ohrozené.

21. Pred nariadením neodkladného opatrenia nie je síce potrebné zisťovať všetky tie skutočnosti, ktoré
treba zistiť pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale musia byť osvedčené okolnosti,
z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi

danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočnosti,
odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených
listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ako aj z dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho
posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a aj pružné riešenie tej situácie, ktorá
vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie NS SR 2Mcdo/3/2010).

22. Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava
2010, strana 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých
dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na
neodkladné opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia

ako nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR I. ÚS 102/2005, III. ÚS 298/2008, atď.).

23. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej
procesnej ochrany, či
a/ je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, t.j. osvedčenie dôvodnosti a

trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana,
b/ navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie, t. j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy
c/ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa
navrhovateľ domáha,

d/ navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolnosti prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav,
e/ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad
nevyhnutný rozsah,
f/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením

24. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne. Je povinnosťou súdu dôsledne
skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z uvedeného je teda zrejmé, že
pre nariadenie neodkladného opatrenia musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že

bez okamžitej, i keď len prípadne dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené.

25. Zároveň pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného
opatrenia sa nevytvorí nezvratný stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do právdotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených
záujmov, t.j., či ide o zásah primeraný.

26. Aj keď výklad pojmu osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom
označenýchdôkazovzisťujenajvýznamnejšieskutočnostidôležitéprerozhodnutie,pričompostačuje,že
osvedčené skutočnosti sa javia nanajvýš pravdepodobné, v danom prípade žalobkyňa nepreukázala ani
takéto osvedčenie. Dôkazné bremeno tu spočívalo výlučne na navrhovateľke neodkladného opatrenia.
Žalobkyňa toto dôkazné bremeno neuniesla, neosvedčila dostatočným spôsobom pravdepodobnosť

nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a neosvedčil ani potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi
stranami sporu (potrebu neodkladnej úpravy pomerov).

27. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f/ CSP musí mať súd za
osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh
smeruje.

28. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná
istota a bezpečnosť. K ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza
pôsobením násilia, pričom pojem násilia možno charakterizovať ako istý druh ľudského konania, ktoré
je zámerné a spôsobuje telesnú alebo duševnú ujmu. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu

nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v
konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím
je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť alebo jej bráni robiť niečo, čo
chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože
zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie

je každý správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce
žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Obzvlášť komplikované je
preukazovanie správania sa nesúceho znaky psychického násilia páchaného zo strany partnera.

29. Pri rozhodovaní o návrhu na neodkladné opatrenie podľa citovaného ustanovenia musí súd vziať do

úvahy aj právo na slobodu pohybu a pobytu, zaručované aj žalovanému Ústavou SR. Zároveň je však
nutné uviesť, že právo na ochranu života a zdravia, ktoré je násilníkom ohrozované, má absolútnu
povahu, a teda je silnejšie ako vlastnícke právo násilníka, či právo, ktoré mu vyplýva z vlastníctva,
či už podielového alebo bezpodielového. Právo nebyť vystavovaný násiliu alebo jeho bezprostrednej
hrozbe je základným ľudským právom, pretože je zaručené aj Ústavou SR, ktorá zakotvuje právo

na nedotknuteľnosť súkromného života osoby, čo v sebe zahŕňa aj právo na pokojný rodinný život.
Neznesiteľnosť spolužitia v dôsledku fyzického alebo psychického násilia musí mať značnú intenzitu,
musí byť dlhotrvajúce a stupňujúcej intenzity.

30.Odvolací súdstarostlivozvážilskutočnostiuvedenévnávrhuavyplývajúcezpredloženýchlistinných

dôkazov, ako aj všetky námietky žalovaného a dôvody odvolania a dospel k záveru, že súd prvej
inštancie nerozhodol vecne správne, ak návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.

31. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že návrh považoval za dôvodný, nakoľko
tvrdeniami uvádzanými v návrhu žalobkyňa dostatočne opísala rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce

potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi ňou a žalovaným a dostatočne opísala skutočnosti
hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana nariadením
neodkladného opatrenia.

32. Odvolací súd sa s týmto konštatovaním súdu prvej inštancie nestotožňuje, naopak má za to, že

žalobkyňa v návrhu dostatočným spôsobom neopísala skutočnosti, ktoré by osvedčovali dôvodnosť a
trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana ani dostatočne neopísala rozhodujúce skutočnosti
odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi ňou a žalovaným.

33. Žalobkyňa v návrhu neuviedla žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by osvedčovali, že je ohrozená jej

telesná alebo duševná integrita konaním žalovaného a že zo strany žalovaného dochádza ku konaniu,
ktoré by vyžadovalo bezprostredný zásah súdu v podobe nariadenia navrhovaného neodkladného
opatrenia. Vyjadruje len hypotetické predpoklady (domnienky) o správaní sa žalovaného v budúcnosti,vôbec neuvádza okolnosti týkajúce sa jeho doterajšieho správania, na základe ktorých by bolo možno
považovať jej očakávania za dôvodné.

34. Odvolací súd dáva za pravdu odvolateľovi, že žalobkyňa v návrhu vôbec neuviedla skutočnosti,
pre ktoré malo dôjsť k vykázaniu žalovaného zo spoločného obydlia. Samotné potvrdenie o vykázaní
zo spoločného obydlia vydané obvodným oddelením policajného zboru nemožno považovať za
postačujúce, nakoľko z neho nie je možné zistiť na základe akých skutočností došlo k vykázaniu.
Nemožno preto preskúmať či dôvody, pre ktoré obvodné oddelenie policajného zboru pristúpilo k

vykázaniu považuje aj súd za také, ktoré osvedčujú či už fyzické, alebo psychické násilie odôvodňujúce
nariadenie neodkladného opatrenia v požadovanom znení.

35. Podobne z upovedomenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, ktoré pripojila žalobkyňa
nemožno vyvodiť voči akej osobe bolo začaté trestné stíhania a vznesené obvinenie a ani skutkové
okolnosti, pre ktoré k tomu malo dôjsť, teda zo žiadnej zo žalobkyňou predložených písomností nemožno

dospieť k záveru, že dochádza k istej forme psychického a fyzického násilia zo strany žalovaného voči
žalobkyni, ako to nesprávne konštatoval súd prvej inštancie.

36. Nemožno súhlasiť ani s konštatovaním súdu, že žalovaný takýmto neodkladným opatrením celkom
zrejme nebude vážnym spôsobom obmedzený na svojich základných právach a slobodách a to najmä

s poukazom na tú skutočnosť, že pri takomto zásahu dochádza k stretu dvoch práv (na strane
žalobkyne a žalovaného), v dôsledku čoho je nevyhnutné vykonať test proporcionality a dôsledne
posúdiť oprávnenosť zásahu do základných práv žalovaného. Uvedené však nie je možné práve bez
toho, aby žalobkyňa v návrhu uviedla podstatné skutočnosti odôvodňujúce takýto zásah a dostatočným
spôsobom tieto skutočnosti aj osvedčila. V danom prípade takýto test nebolo možné vykonať, nakoľko

z návrhu a predložených listinných dôkazov vôbec nevyplýva aké konanie žalovaného podľa žalobkyne
odôvodňuje požadovaný zásah.

37. Za daného stavu (keďže z návrhu a predložených dôkazov nie je možné vyvodiť záver, že by konania
žalovaného napĺňalo znaky násilia, či už fyzického alebo psychického) odvolací súd má za to, že aj keď

pri nariadení neodkladného opatrenia by vlastnícke právo žalovaného zostalo zachované a obmedzila
by sa len jedna jeho zložka - ius utendi, takéto účinky neodkladného opatrenia by obmedzili žalovaného
neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah.

38. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil podľa ust. § 388 CSP

tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

39. Odvolací súd dodáva, že žalobkyni nič nebráni podať nový návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorý riadne odôvodní tak, aby už z návrhu a pripojených listín jednoznačne vyplývala
potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu, a teda bude v ňom dostatočným spôsobom

osvedčené splnenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia.

40. V danom prípade napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodoval o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorý bol podaný mimo konania vo veci samej, preto odvolací súd v zmysle
ust. § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP rozhodoval aj o nároku na

náhradu trov konania. Žalovaný bol v konaní úspešný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov celého
konania (pred súdom prvej inštancie, aj pred odvolacím súdom). Odvolací súd preto o trovách konania
rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.

41. Senát Krajského súdu v Košiciach rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).