Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. júl 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/200/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7620201719
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7620201719.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň

JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobkyne: Y. Z., nar. XX. X. XXXX, bytom
J.. N. XXX/X, N. Š., zastúpenej JUDr. Michalom Michalovčíkom, advokátom, so sídlom v Košiciach -
Staré Mesto, Pri jazdiarni 1, proti žalovanej: POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598, so sídlom v
Bratislave, Pribinova 25, zastúpenej JUDr. Katarínou Hegedűšovou, advokátkou, so sídlom v Bratislave,
Majerníkova 3/A, o určenie neprijateľných zmluvných podmienok a vydanie bezdôvodného obohatenia,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 17. augusta 2020 č.k.
7C/22/2020-74

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom uvedeným v
záhlaví určil, za neprijateľnú zmluvnú podmienku v Zmluve o úvere č. 802200232 zo dňa 30.01.2012,
uvedená v bode 10. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, v znení: „Dlžník uznáva dlžnú sumu
vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky
tak, ako je uvedené v tejto zmluve a zaväzuje sa ju uhradiť v splátkach/e tak, ako je to uvedené na prvej

strane tejto zmluvy. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady
na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou“ (I.
výrok), žalovanému uložil povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 465,75 € s
úrokom z omeškania 5 % z dlžnej sumy ročne od 29.4.2020 až do zaplatenia (II. výrok) a žalobkyni
priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 % (III. výrok).

2. Rozhodol tak o nároku žalobkyne zo zmluvy o úvere č. 802200232 uzavretej dňa 30.1.2012 (ďalej

aj „zmluva“), podľa obsahu ktorej mal byť žalobkyni poskytnutý úver v hodnote 300 €, ktorý mala vrátiť
spolu s poplatkom v sume 288 € v 12-tich mesačných splátkach vo výške 49 €, počnúc dňom 15.2.2012.
Žalobkyňa vrátila žalovanému sumu 765,75 €, a v konaní sa domáhala vydania peňažného plnenia
vo výške 465,75 €, ktorú sumu poukázala nad rámec prijatých finančných prostriedkov dôvodiac, že
žalovanému nevznikol nárok na úroky a poplatky zo zmluvy pre neprijateľné zmluvné podmienky a
absenciu náležitosti zmluvy vyžadované § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, iných
úveroch a pôžičkách (ďalej zákon č. 129/2010 Z.z.).

3. Súd prvej inštancie vychádzajúc z charakteru zmluvy a postavenia zmluvných strán posudzoval ju
v súlade s § 52, § 53 OZ ako zmluvu spotrebiteľskú. Prvotne sa vysporiadal námietkou premlčania
nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vznesenou žalovaným. Vychádzajúc z vykonanéhodokazovania mal nesporne zistené, že suma, ktorej vydania sa žalobkyňa v konaní od žalovaného
domáha, bola žalovanému uhradená ku dňu 27.7.2018 a nakoľko bola žaloba na súd podaná dňa
25.3.2020, žalobkyňa si svoj nárok uplatnila včas v zákonnej dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote,

akoajtrojročnejobjektívnejpremlčacejlehote,akovyplývaliz§107OZ.Vychádzajúcztvrdenížalobkyne
dospel k záveru, že ustanovenie bodu 10 všeobecných obchodných podmienok predstavuje neprijateľnú
zmluvnú podmienku, pretože zakladá hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Dôvodil, že ak zmluvné ustanovenia uvádzajú, že spotrebiteľ uznáva svoj
záväzok na úhradu dlžnej sumy vrátane poplatku a berie na vedomie, že tretina poplatku predstavuje

dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, tak z
obsahu zmluvy nie je možné zistiť aké protiplnenie žalovaný poskytol za požadovaný administratívny
poplatok, ani jeho výšku. Súd poukázal tiež na judikatúru Súdneho dvora EÚ, v zmysle ktorej pre
spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb, ktorými sa neposkytuje
skutočné protiplnenie, ale tieto existujú len vo výlučnom záujme dodávateľa. Súd konštatoval, že
akékoľvek vymedzenia administratívneho poplatku malo byť obsahom samotnej zmluvy, a mohlo byť

vyžadované len za službu, ktorá bola reálne žalobkyni poskytnutá, čo sa však v danom prípade nestalo,
preto dospel k záveru, že je potrebné vysloviť neprijateľnosť takej zmluvnej podmienky. Posudzujúc
obsahové náležitosti zmluvy podľa § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. ustálil, že obsahom zmluvy nie je
náležitosť vyžadovaná § 9 ods. 2 písm. f/ a i/ citovaného zákona, a to vymedzenie konkrétneho termínu
konečnej splatnosti úveru a údaj o úrokovej sadzbe. Zo zmluvy mu tiež vyplynulo, že hodnota RPMN vo

výške 300,29 % zohľadňuje len poplatok 288 € nie však úroky z úveru, z ktorých dôvodov konštatoval
aj absenciu náležitosti zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. y/ zákona č. 129/2010 Z.z.. Poukázal na
to, že v zmluve uvedená hodnota RPMN viacnásobne prekračovala priemernú hodnotu RPMN na
trhu, ktorá v čase rozhodnom v 4. štvrťroku 2011 predstavovala 41,82 %, preto odplatu zo zmluvy
hodnotil ako úžernú. Vychádzajúc z § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. konštatoval, že žalobkyni

poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za úver bez úrokov a bez poplatkov, pretože zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahovala zákonom vyžadované náležitosti a súčasne ročná percentuálna
miera nákladov bola uvedená nesprávne a v neprospech spotrebiteľa. Vychádzajúc z nespornej
skutočnosti, že žalobkyňa nad rámec poskytnutého úveru zaplatila 465,75 € zaviazal žalovaného na
jej zaplatenie titulom vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 OZ spolu s úrokmi z omeškania,

na ktoré žalobkyni patrí právo podľa § 517 ods. 1, 2 OZ. Výšku úrokov z omeškania stanovil podľa §
3 nariadenia vlády č. 87/95 Z.z. zodpovedajúcej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu zvýšenej o 5 percentuálnych bodov. O nároku na
náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP priznajúc plne procesne úspešnej žalobkyni
nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %.

4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný uplatňujúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1
písm.f),h)CSP,žesúdprvejinštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovým
zisteniam (f) a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h). Žiadal, aby
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na opätovné konanie.

5. Odvolateľ zastával názor, že posudzovaná zmluva spĺňala všetky zákonom ustanovené náležitosti
vo vzťahu a nenastala žiadna z foriem bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 OZ, keď zmluva bola
platneuzavretá,dôvodplnenianeodpadolamajetkovýprospechnebolžalovanýmzískanýznepoctivých
zdrojov. Vyjadrujúc sa k posudzovaniu prípustnosti výšky odplaty dohodnutej zmluve odkazom na §

53 ods. 6 OZ tvrdil, že nemožno vychádzať výlučne z údajov bánk o úrokových sadzbách, keďže
odplata na finančnom trhu je tvorená aj inými účastníkmi finančného trhu, a zákonom nedovolené
je len neprimerané navýšenie odplaty. Uviedol, že u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku
odplaty odvodzovať od úroku požadovaného bankami, keď je potrebné vziať do úvahy, že v porovnaní s
bankami nebankové subjekty vyžadujú menšie zabezpečenie, preto požiadavky na poskytnutie úverov

sú vybavované pružnejšie. K administratívnemu poplatku poukazoval na to, že tento poplatok žalobkyňa
v čase uzatvorenia zmluvy nenamietala, vyhovoval jej, je jednoznačne vymedzený a spotrebiteľka
musela vedieť posúdiť hodnotu protiplnenia, ktorú mal v okamihu podpisovania zmluvy. Nedostatok
opatrnostispotrebiteľanespôsobujeneplatnosťprávnehoúkonu,pričomnastranežalobkyneneboldaný
nedostatok jej vôle takú zmluvu uzavrieť, keďže túto potvrdila podpisom zmluvy.

6. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu vyjadrila názor, že argumentácia odvolateľa nezodpovedá obsahu
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý vzhliadol dôvody pre vyslovenie, že úver je bez
úrokov a bez poplatkov pre absenciu priemernej hodnoty RPMN, neuvedenia úrokovej sadzby, kuktorým skutočnostiam sa odvolateľ nevyjadril, a ak zastával názor, že nenastala ani jedna z foriem
vydania bezdôvodného obohatenia, táto jeho úvaha nie je žiadnym spôsobom podložená. Žiadala, aby
bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdené a žalobkyni priznaná náhrada trov

odvolacieho konania.

7. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že trvá na svojich doterajších podaniach a podanom odvolaní.

8. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní strany sporu nepodali.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas
oprávnenou osobou (§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355
až 358 CSP) bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom
z § 379 a § 380 CSP z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie je
nedôvodné.

10. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 8.7.2021 pričom miesto a
čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského
súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 3 CSP.

11. Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je daný v prípade nesprávneho
postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak
súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené,
prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol

na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové
zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré
vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický
rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je
v súlade s § 191 ods. 1,2 CSP, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť

zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192,§ 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia,
na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je naplnený v prípade, keď na zistený skutkový
stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu, aplikoval nesprávnu normu, obsah správnej právnej normy

nesprávne interpretoval alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne
aplikoval.

13. Odvolací súd preskúmaním rozhodnutia súdu prvej inštancie a postupu, ktoré mu predchádzalo
dospelkzáveru,žerozhodnutiejevecnesprávne.Pokiaľajsúdvychádzalznesprávnejúvahyoabsencii

termínu konečnej splatnosti úveru ako náležitostí zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010
Z.z., boli splnené podmienky pre potvrdenie odvolaním napadnutého rozsudku, keďže rozhodnutie o
tom, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je bez úrokov a bez poplatkov z dôvodov absencie údajov o
úrokovej sadzbe, o priemernej hodnote RPMN, že zmluva obsahuje dohodu o neprimeranej odplate a
neprijateľnej zmluvnej podmienky, je založená na správnych skutkových zisteniach a správnom právnom

posúdení veci, ktoré závery súd aj zrozumiteľne a obsahovo preskúmateľným spôsobom uviedol v
odôvodnení napadnutého rozsudku.

14. K výhradám žalobkyne, že zmluva neobsahuje údaj o dobe trvania a konečnej splatnosti zmluvy sa
žiada uviesť, že tieto informácie nemusia byť uvedené opakovane a výslovne, pokiaľ celkom zjavne a

bez akýchkoľvek pochybností vyplývajú zo zmluvy, a pre priemerného spotrebiteľa sú vyvoditeľné bez
toho, aby ich musel zisťovať zložitými matematickými výpočtami, či porovnávaním obsahu zmluvy s
jej obchodnými podmienkami, či dodatkami. V prejednávanej veci zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
uzavretej stranami sporu dňa 30.01.2012 nepochybne vyplýva, že žalobkyňa mala uhradiť záväzok
v celkovej výške 588 eur v 12-tich pravidelných mesačných splátkach v hodnote 49 eur, počnúc

15.02.2012. Z uvedených údajov nevyplýva žiadna pochybnosť o identifikácii sumy, ktorú bola povinná
zaplatiť a dobe trvania zmluvného vzťahu, ktorý je jednoducho identifikovateľný a vymedzený časovým
údajom „12 pravidelných mesačných splátok“, ktoré počínajú dňom 15.02.2012. Hodnota mesačnej
splátky rozpočítaná na jednotlivé obdobia zodpovedá termínu splatnosti 12.mesiacov (588 : 12 = 49).Žalobkyňa teda mala možnosť bez akýchkoľvek ťažkostí identifikovať dátum splatnosti prvej, poslednej
splátky, a teda aj dátum konečnej splatnosti úveru, a tak i dobu trvania zmluvy. Pokiaľ v zmluve absentuje
výslovné uvedenie informácie, ktorú je bez zložitých matematických operácií, či študovania k zmluve

pripojených listín možné identifikovať, nemožno absenciu tejto náležitosti spájať s bezúročnosťou a
bezpoplatkovosťouzmluvy,keďžebytoodporovalozákladnémuprincípuzmluvnýchvzťahov„pactasunt
servanda“. Len vyhľadávanie formálnych nedostatkov, pre ktoré by mali byť zmluvy so spotrebiteľom
považované za bezúročné a bez poplatkov, nesvedčí ani o dobrom úmysle a poctivosti konania
spotrebiteľa. Predmetná zmluva nespadá do obsahovej charakteristiky tých zmlúv, ktoré postrádajú

možnosť nepochybného určenia konečnej splatnosti, či dobu trvania zmluvy z dôvodu, že v nich
absentuje jednoznačne určený čas splatnosti prvej splátky, alebo počet celkových splátok. Zohľadňujúc
uvedené, nie je preto správny záver súdu prvej inštancie, že v zmluve chýbala informácia o dobe trvania
zmluvy a konečnej splatnosti záväzku.

15. Oprávnene však boli konštatované nedostatky zmluvy, čo do absencie dohody o úrokoch,

neprimeranej hodnote odplaty reprezentovanej údajom RPMN, o existencii neprijateľnej zmluvnej
podmienky, ktorou sa spotrebiteľ zaväzuje na plnenie, ktorého povaha a výška mu nie je známa
v čase vzniku zmluvného vzťahu. Z obsahu písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa
30.1.2012 je zrejmé, že jej predmetom bola len úprava poskytnutých finančných prostriedkov v rozsahu
300 € a povinnosť žalobkyne na vrátenie tejto finančnej čiastky „zvýšenú o príslušný poplatok“ vo

výške 288 €. Celkovú čiastku 588 € mala žalobkxyňa uhradiť v 12-tich mesačných splátkach vo
výške 49 € počínajúc dňom 15.2.2012. V zmysle § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, čo neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určite, jasne, zrozumiteľne, alebo

ak boli individuálne dojednané. Niet pochýb, že zmluva o úvere je vyhotovená na vopred predtlačenom
formulári, do textu ktorého sa dopĺňali iba údaje o spotrebiteľovi a výška požadovanej finančnej čiastky.
Spotrebiteľ na vyhotovovaní tejto zmluvy neparticipoval, nemožno preto uvažovať o tom, aby išlo o
individuálne dohodnuté zmluvné podmienky. Zo základných ustanovení písomnej zmluvy tiež nemožno
vyvodiť, aké nároky mal zahrňovať „poplatok“ 288 €. Zmluva tak nespĺňa ani požiadavku určito a

jasnej dohodnutej zmluvnej podmienky, preto v celom rozsahu podliehala ex offo súdnej kontrole
prijateľnosti zmluvných podmienok. Pokiaľ zo všeobecných zmluvných podmienok vyplýval uznávací
prejav žalobkyne vo vzťahu k finančnej čiastke, ktorej obsah nie je vopred definovaný, a zo zmluvy
nevyplýva,aképrotiplneniezapoplatokdostáva,nemožnonežsúhlasiťsozáveromsúduprvejinštancie,
že sa jedná o neplatnú dohodu založenú na neprijateľnej zmluvnej podmienke, lebo v neprospech

spotrebiteľa zakladá záväzok, ktorý nebol stranami sporu určito a zrozumiteľne definovaný pri uzavretí
zmluvy. Je tiež nesporné, že text zmluvy neobsahuje žiadne údaje o uplatňovanej úrokovej sadzbe,
či priemernej RPMN, správne je preto konštatovanie súdu prvej inštancie o obsahových nedostatkoch
zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. i/, y/ zákona č. 129/2010 Z.z., ktoré v spojení s § 11 ods. 1 písm. a/
cit. zák. znamenajú, že zmluva sa považuje za zmluvu bez úrokov a bez poplatkov.

16. Súd prvej inštancie sa nedopustil pochybenia ani pokiaľ konštatoval neprimeranosť dohodnutej
odplaty vyjadrenej v RPMN zmluvy 300,29%. Tak zákon o spotrebiteľských úveroch, ako aj Smernica
RadyaEurópskehoparlamentu2008/48ESozmluváchospotrebiteľskomúvere(ďalejSmernica),ktorej
obsah bol transponovaný do vnútroštátneho práva, vytvorili legislatívny rámec, ktorý má zabezpečiť

prehľadné podnikanie na finančnom trhu a dodržiavanie ustanovení na ochranu spotrebiteľa v tejto
oblasti podnikania tak, aby nedochádzalo k zneužívaniu neznalostí, dobromyseľnosti spotrebiteľa, či
ku konaniu dodávateľa v rozpore s dobrými mravmi. Posudzovaná zmluva o úvere však nasvedčuje
nepoctivým záverom žalovaného. Napriek tomu, že dohoda o odplate pri finančných pôžičkách je
založená na súkromnej dohode dodávateľa a spotrebiteľa, jej obsah nesmie už na prvý pohľad

vzbudzovať dojem, že jediným zámerom bola snaha o obchádzanie zákona a zneužitie dominantného
postavenia subjektu, ktorý disponuje finančnými prostriedkami požadovaných druhou zmluvnou stranou.
Suma odplaty vyplývajúca z preskúmavanej zmluvy, ktorá predstavuje takmer 100% navýšenie
požičaných finančných prostriedkov je zjavne odporujúca princípom dobrých mravov i poctivého
obchodného styku, keď neprimerane vybočuje z obvyklých úrokových sadzieb na finančnom trhu,

dokladovaných tiež hodnotou priemernej RPMN, na ktorú poukázal súd prvej inštancie vo svojom
rozhodnutí a ktorá činila 41,82% ročne. RPMN v hodnote 300,29% ročne, pokiaľ mala odrážať skutočné
náklady spojené s poskytnutím úveru, tak nepochybne nasvedčuje záver, že z pohľadu veriteľa sa
jednalo až o úžerné poskytovanie finančných prostriedkov, čo je v rozpore s § 53 ods. 6 OZ, platnéhov čase uzavretia zmluvy a odporuje tiež zásadám primeranosti pri poskytovaní finančných prostriedkov
v zmysle zásady dobrých mravov podľa § 3 OZ.

17. Záver súdu prvej inštancie, ktorý vychádzajúc z § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. dospel k posúdeniu
zmluvy o úvere, ako zmluvy bez úrokov a bez poplatkov, vychádzajúc z absencie úrokovej sadzby,
neprimeranej odplaty, absencie priemernej hodnoty RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere, nemožno
vytknúť žiadne nedostatky a nezaložili odvolacie dôvody vytýkané žalovaným. Rozhodnutie vychádzalo
zo správneho vyhodnotenia dôkazov v zmysle zásad vyplývajúcich z § 191 a § 192 CSP, skutkové

zistenia boli podriadené pod príslušné právne normy, ktoré boli aj správne súdom prvej inštancie
interpretované. Zákonu zodpovedajúce je tiež rozhodnutie o povinnosti žalovaného na vydanie
bezdôvodného obohatenia podľa § 451 OZ, ktoré vzniklo v dôsledku porušenia zmluvných povinností
dodávateľa v postavení veriteľa v zmluvnom vzťahu. Následkom nedodržania zákonom ustanoveného
postupu pri úprave zmlúv uzatváraných so žalobkyňou ako spotrebiteľkou, je žalovaný sankcionovaný
stratou práva na úroky a poplatky. Pokiaľ takéto plnenie prijal, prijal ho bez právneho dôvodu a je

povinný bezdôvodné obohatenie vydať v zmysle zásad vyplývajúcich z § 451 OZ. Rozsah nároku na
vydanie bezdôvodného obohatenia nebol v konaní sporný, finančné plnenie poskytnuté žalobkyňou
nad rámec úveru získaného žalovaným vo výške 465,75 € bolo v konaní riadne preukázané. Pretože
žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, vznikla mu tiež povinnosť na zaplatenie úrokov z
omeškania v súlade s § 517 ods. 1,2 OZ vo výške 5% z dlžnej sumy ročne, ktorá hodnota úrokov z

omeškania zodpovedá zákonnej úprave § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Zákonu zodpovedajúce
je tiež rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania, keď v zhode s § 255 ods. 1 CSP
zohľadňuje plný procesný úspech žalobkyne v konaní. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zo všetkých
vyššie uvedených dôvodov bolo ako vecne správne potvrdené podľa § 387 ods. 1 CSP.

18. Výrok o náhrade trov odvolacieho konania je daný § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP.
Žalovaný ako odvolateľ bol v odvolacom konaní neúspešný, preto mu nevzniklo právo na náhradu trov
odvolacieho konania a žalobkyni patrí nárok na ich náhradu v rozsahu 100% ako plne úspešnej sporovej
strane.

19. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).