Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. august 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoE/59/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814203942
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8814203942.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený: Advocate, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: G. M., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Y. XXX/XX, XXX XX X. O. Z., o udelenie poverenia pre vymoženie 549,79 Eur s prísl., o

odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 9Er/425/2014 -23 zo
dňa 17.06.2019, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie v napadnutej časti, t.j. vo výroku II. o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) o žiadosti

súdneho exekútora o udelenie poverenia pre vymoženie 549,79 Eur s prísl. na podklade exekučného
titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom, pod sp. zn. SR 01632 zo
dňa 05. 06. 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.06.2013 a vykonateľnosť dňa 27.06.2013
rozhodol tak, že výrokom I. nevylúčil súdneho exekútora z vykonávania exekučného konania a výrokom
II. zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 30 ods. 1, 3, 7, 9, 10, 11, § 44 ods. 2, 3, § 243h zák. č. 233/1995
Z.z. Exekučného poriadku; § 2 ods. 1 zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
(ďalej len „ZoSRK“); § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 4 písm. r), ods. 5, § 54 ods. 1 zák. č. 40/1964 zb.
Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“); s poukazom na čl. 3 ods. 3, čl. 6 Smernice č. 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a prílohy Smernice č. 93/13/EHS ods. 1 písm. q).

3. Vo vzťahu k oznámeniu súdneho exekútora ohľadom jeho možného vylúčenia, prvoinštančný súd
dospel k záveru, že tu neboli dôvody na vylúčenie exekútora z exekúcie. Samotná skutočnosť, že
súdny exekútor bol niekedy v pracovnom pomere u oprávneného a poberal od neho pôžitky zo závislej
činnosti ešte sama o sebe nemôže vzbudiť pochybnosť o tom, či súdny exekútor postupuje vo veci
nestranne a nezaujato. Kolegiálny vzťah by mohol byť dôvodom pre vylúčenie súdneho exekútora z
vykonávania exekúcie, ale skôr ak by šlo o vzťah medzi súdnym exekútorom a povinnou, voči ktorej

exekútor vykonáva úkony exekučnej činnosti a nie o vzťah medzi súdnym exekútorom a oprávneným,
voči ktorému má exekútor skôr povinnosť, ak nie zodpovednosť vymôcť pre neho plnenie v exekučnom
konaní od povinnej spôsobom ustanoveným v právnych predpisoch. V exekučnom konaní je výber
exekútora na vôli oprávneného, preto aj výber exekútora L.. E. M. zo strany oprávneného prebehol
nezávisle od súdneho exekútora. Možno len logicky odôvodniť, že oprávnený si zvolí osobu, s ktorou má
dobré predchádzajúce skúsenosti. Súdny exekútor, ak postupuje v zmysle právnych predpisov, nemá

možnosť ísť nad rámec exekúcie a nemá možnosť ovplyvňovať exekúciu vo výhodnejšom smere koprávnenému. Dôvodom na vylúčenie exekútora z dôvodu zaujatosti preto nie je tvrdenie, že súdny
exekútor je bývalým zamestnancom oprávneného.

4. Uviedol, že právny vzťah medzi povinnou a oprávneným vznikol na základe Zmluvy o úvere
zo dňa 21.07.2011, pričom svoj záväzkový vzťah zabezpečili (zmluvu o úvere) neúplnou zmenkou
(blankozmenka) vystavenou dňa 21.07.2011 (dalej len „Zmenka“), kde povinná vystupuje ako vystaviteľ
a oprávnený ako remitent a ktorá bola doplnená v zmysle bodu 13 Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru (ďalej len ,,VPPÚ“). Predmetná zmenka bola vyhotovená na zabezpečenie peňažného záväzku

dlžníka vyplývajúceho z úverovej zmluvy. Vystaviteľ vystavil zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková
suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní
na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa stane celý dlh splatný okamžite, pričom zmenková suma
bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú
ku dňu vyplnenia zmenky. Takto vyplnená zmenka má predstavovať samotný zmenkový nárok veriteľa
voči dlžníkovi, ktorý si veriteľ uplatnil návrhom na začatie rozhodcovského konania. Po podaní návrhu na

začatie rozhodcovského konania do dňa vyhotovenia návrhu na vykonanie exekúcie povinná neuhradila
žiadnu splátku.

5. Rozhodcovská zmluva uzatvorená účastníkmi spolu s úverovou zmluvou je formulárová, ktorú
oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého

druhu a neurčitého počtu a predkladá ju spotrebiteľovi na podpis bez náležitého vysvetlenia, čo
tvorí podstatu rozhodcovského konania. Dojednanie rozhodcovskej zmluvy k spotrebiteľskej zmluve
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatná. Spotrebiteľka sa
v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu,
ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ju vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené

dodávateľom bez toho, aby mohla podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah.

6. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj ustanovením rozhodcovskej zmluvy čl. II bod 2., z ktorého vyplýva,
že zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane

sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto
skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy, ustanovenie tejto vety sa nepoužije
v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo
veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského
súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

7.Zistil,žesavymáhaplneniezozmenky,ktorouoprávnenýapovinnázabezpečilisvojzáväzkovývzťah.
Keďže si povinná svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne nesplnila, čím sa stal dlh
v zmysle dohodnutých podmienok splatný vcelku, oprávnený vyplnil zmenku povinnej v zmysle dohody
o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou čl. 13 VPPÚ, na sumu 549,79 Eur s dátumom začiatku úročenia

dňa 21.10.2012. Oprávnený pripojil k exekučnému titulu aj zmluvu o úvere uzavretú dňa 21.07.2011.
Súčasťou zmluvy sú aj VPPÚ vyhotovené ako formulár. Z predložených listinných dôkazov dospel k
záveru, že povinná mala už pri uzatváraní kauzálneho záväzkového vzťahu postavenie spotrebiteľky,
povinná tak bola v postavení spotrebiteľky aj v prípade vystavenia blankozmenky, ktorá v prípade
spotrebiteľky môže mať iba zabezpečovaciu funkciu. V danom prípade bolo teda nevyhnutné aplikovať

právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku
bez ohľadu na dohodu strán.

8. Poukázal na to, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v
predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľky dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným

súdom, ak dodávateľ už pred spotrebiteľkou podal žalobu na rozhodcovskom súde. V rámci modelu
spotrebiteľskej zmluvy je to zvyčajne veriteľ, kto dá návrh na začatie konania proti spotrebiteľovi, ktorý
získal služby. Veriteľ môže na základe predmetnej rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie
rozhodcovskému orgánu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Na základe
tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľka ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť

sa voči takýmto nárokom na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Ak rozhodcovská doložka dáva
na výber medzi štátnym a rozhodcovským súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského konania
dodávateľom sa musí spotrebiteľka podrobiť rozhodcovskému konaniu, nie je možné poskytnúť súdnuochranu v rámci exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným je dodávateľ.
V tomto prípade však neboli splnené podmienky prijateľnosti rozhodcovskej zmluvy.

9. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojom
dôsledku k tomu, že spotrebiteľke bola odopretá ochrana, ktorú jej poskytujú ustanovenia § 52 a nasl.
OZ a taktiež Smernice č. 93/13/EHS. Uvedené problémy týkajúce sa nekalých praktík oprávneného už
konštatovala aj Európska komisia /napr. C(2013) 2215 final/. Na základe uvedených skutočností súd
prvej inštancie dospel k záveru, že táto rozhodcovská zmluva, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľky je v zmysle § 53 ods. 1 OZ
neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Preto je táto rozhodcovská zmluva neplatná a spotrebiteľka ňou
nie je viazaná.

10. Na základe uvedeného súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia pre
vymoženie exekúcie zamietol.

11.Protitomutouzneseniu,atoprotivýrokuII.,podalvzákonomstanovenejlehoteodvolanieoprávnený.
V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril
zákon. Okrem ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku na zistený skutkový stav aplikoval aj
ustanovenie § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní. Súd prvej inštancie na správne zistený skutkový

stav veci nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní síce
upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konania v prípade, ak rozhodcovský rozsudok
ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale súd citované ustanovenie nesprávne aplikoval.
Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z predložených listín posudzuje
exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. V rámci materiálneho prieskumu exekučného titulu

exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie. Musí sa len obmedziť na skúmanie
výroku exekučného titulu. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie musí mať povahu zjavného
nedostatku exekučného titulu. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská
a úvahy k výroku samotného exekučného titulu. V prípade, ak exekučný súd na zistený skutkový
stav aplikoval ustanovenie § 45 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní, ukrátil strany exekučného

konania práv, ktoré im priznáva zákon. Takýmto postupom súdu dochádza k nahradzovaniu konania
o žalobách o zrušenie rozhodcovského rozsudku, čo je v rozpore s obsahom a účelom Zákona o
rozhodcovskom konaní. Oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl.
Zákona o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V
niektorýchprípadochjerozhodcovskádoložkadohodnutávrámcivšeobecnýchobchodnýchpodmienok,

ktoré sú pre zmluvné strany záväzné, Konajúci súd tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a zaťažil
konanie vadou nedostatočného zistenia skutkového stavu. V zmysle článku 2 zmluvy je daná právomoc
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. rozhodnúť spor
medzizmluvnýmistranami,rozhodcovskýsúdpostupujevsúladesoZákonomorozhodcovskomkonaní,
a preto bol exekučný titul vydaný v súlade s týmto zákonom. Na základe uvedeného oprávnený žiadal,

aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Z
obsahu odvolania vyplýva, že oprávnený napadol iba výrok II., ktorým súd prvej inštancie žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

12. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

13. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017), preskúmal
uznesenie v napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z

ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

14. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii
práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny

právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

15. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom (§ 52 ods. 1 OZ).16. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 OZ).

17. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 OZ).

18. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané (§ 53 ods. 1 OZ).

19. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ

možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemal možnosť ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 2 OZ).

20. Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a

aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná
bez nekalých podmienok.

21. Príloha Smernice Rady 93/13/EHS obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok,
ktorésamôžupovažovaťzanekalé.Medzinepatrízmysleods.1písm.q)ajneposkytnutiespotrebiteľovi

právo alebo bránenie mu v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný
prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami
výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného
bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah malo spočívať na inej zmluvnej strane

22. Použitie ustanovení Smernice sa opiera o nepriamy účinok práva EÚ na právne poriadky členských
štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku
riadnym implementovaním Smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného Smernicou jej
výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho súdu.

23. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.06.2000 Oceáno Grupo Editorial
SAprotiRocióMurcianoQuintero,cieľčlánku6Smernice(93/13/ES),ktorýodčlenskýchštátovvyžaduje
stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ
sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok, t.j. na základe uvedeného rozsudku má
vnútroštátnysúdoprávneniezhodnotiťzúradnejpovinnostinekalosťpodmienkyvspotrebiteľskejzmluve

za účelom dosiahnutia všeobecného efektu súdneho rozhodnutia.

24. Podľa rozsudku súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza
Claro proti Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza
ochrana, ktorú Smernica zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňuje to, že vnútroštátny súd má

posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá exituje
medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

25. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-40/08 zo dňa 06.10.2009 Asturcom
Telecomunicaciones SL c/a Cristine Rodríguezovej Nogueirovej Smernica č. 93/13 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý
rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti
spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na
tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi
podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže

takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak,
prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva
vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.26. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. c/
a Erzsébet Sustikné Györfi článok 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že nekalá zmluvná podmienka

nezaväzuje spotrebiteľa a že v tejto súvislosti nie je potrebné, aby spotrebiteľ túto podmienku vopred
úspešne napadol. Vnútroštátny súd je povinný preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky,
len čo má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné na tento účel. Ak považuje takúto
podmienku za nekalú, zdrží sa jej uplatnenia s výnimkou prípadu, keď spotrebiteľ proti tomu namieta.
Vnútroštátny súd má túto povinnosť tiež vtedy, ak preveruje svoju miestnu príslušnosť. Vnútroštátnemu

súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa
kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 Smernice 93/13
ako nekalú. V tejto súvislosti musí vnútroštátny súd zohľadniť skutočnosť, že podmienka obsiahnutá v
zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom, ktorá bola do nej vložená bez
osobitného vyjednávania a ktorá priznáva výlučnú právomoc súdu, v ktorého obvode sa nachádza sídlo
predajcu alebo dodávateľa, môže byť považovaná za nekalú.

27. Možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky vyplýva aj z rozsudku Súdneho dvora (ES)
vo veci C-473/00 zo dňa 21.11.2002 Cofidis SA c/a Jean-Louis Fredout.

28. Vzhľadom na obsah spisu odvolací súd vyhodnotil, že námietka oprávneného týkajúca sa

prekročenia rozsahu právomoci exekučného súdu preskúmať exekučný titul, ktorým je rozhodcovský
rozsudok, pri preskúmavaní žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného
titulu, nebola opodstatnená. Odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa
13.10.2011 sp. zn. 3Cdo 146/2011, podľa ktorého exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný
skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Rovnaký právny

názor vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.11.2012 sp. zn. 6Cdo 207/2011, podľa
ktorého už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora
vykonaním exekúcie sa exekučný súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného,
zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané v súlade
so zákonom, t.j. či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených

v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej (z
pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu
obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov
práva a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). Osobitosť
postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc vec prejednávať a

rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy.

29. Je treba zdôrazniť, že v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

30. Odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, podľa ktorého
v danom prípade predstavuje rozhodcovská zmluva neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rozhodcovská
zmluva nebola spotrebiteľkou individuálne dojednaná, ale bola uzatvorená na vopred pripravenom
formulári, ktorý oprávnený využíva v mnohých prípadoch pri uzatváraní zmlúv, pričom spotrebiteľka
nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť jej obsah, a to najmä pokiaľ ide o výber rozhodcovského súdu.

31. Zmluvné dojednanie, ktoré nebolo spotrebiteľkou individuálne dojednané, a ktoré vyžaduje od
spotrebiteľky, aby spory s dodávateľom riešila v rozhodcovskom konaní, odvolací súd považuje za
podmienku, ktorá bráni tomu, aby na jej základe bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by mohol byť
exekučným titulom.

32. Rozhodcovská zmluva nebola platne uzavretá, a teda ako taká nebola spôsobilá založiť
právomoc rozhodcovského súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy je základnou a nevyhnutnou
skutočnosťou, bez ktorej rozhodcovský súd nie je oprávnený konať a rozhodovať vo veci. Ak má byť
rozhodcovská zmluva právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom

slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi
viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Oprávnený si v tomto smere
dôkaznébremenonesplnil.Kritériomprezáver,ženejdeoindividuálnedojednanúzmluvujenepochybne
forma uzavretej zmluvy, t.j. skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola predložená povinnej v pozíciispotrebiteľa vo forme formulárovej zmluvy, bez možnosti zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho
rozhodcovského súdu, bez možnosti rozhodcovskú zmluvu neprijať.

33. Takúto rozhodcovskú zmluvu nemožno v žiadnom prípade považovať za individuálne dojednanú.

34. Postupom exekučného súdu nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom účastníkom konania, ani
k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná, prípadne práva na súdnu ochranu

zaručeného Ústavou Slovenskej republiky.

35. Naopak, nanútenie rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa vo vzťahu k spotrebiteľke je v rozpore
s právom na súdnu ochranu zaručeným Ústavou Slovenskej republiky. Posúdenie rozhodcovskej
zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je v súlade s ust. § 54 ods. 2 OZ, v zmysle ktorého v
pochybnostiach obsahu spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší,

čo je v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

36. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší

proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so
zreteľom na neplatnú rozhodcovskú zmluvu nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími
námietkami, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

37. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že oprávnený neuviedol vo svojom odvolaní
žiadnu takú relevantnú okolnosť, ktorá by bola spôsobilá privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého
uznesenia.

38. Preto odvolací súd uznesenie v napadnutej časti, t.j. vo výroku II. o zamietnutí žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa ust. § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vecne
správne potvrdil.

39. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).