Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. december 2020

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 15T/97/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7820010337
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Majerník

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2020:7820010337.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Miroslav Majerník na hlavnom pojednávaní konanom dňa

22.12.2020 v Rožňave, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný Z. F., X.. XX.XX.XXXX Y. K., V. L. K., Š. XXX/XX

uznáva sa za vinného, že

dňa 06.09.2020 okolo 18,00 hod. riadil osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, ev. č.
K. XXX M., smerom od Tornale na Rožňavu, pričom s vozidlom zastavil v obci Čoltovo, okres Rožňava,

na čerpacej stanici OMV, kde bol kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ SR v Plešivci, ktorou
bol vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške na zistenie návykovej látky - alkoholu, ktorú odmietol a
tiež sa odmietol podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického
materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou,

teda

vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky činnosť, pri ktorej
by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, pričom sa odmietol
podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou alebo orientačným
testovacím prístrojom, alebo sa odmietol podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi
alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo
spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie,

čím spáchal

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 2 Trestného zákona

za to mu ukladá:

Podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona, § 56 ods. 1, 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona
(§ 36 písm. l/ Trestného zákona) peňažný trest vo výške 800,- EUR (osemsto eur).

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4
(štyroch) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona (§ 36 písm. l/ Trestného zákona)
trestzákazučinnostiviesťvšetkydruhymotorovýchvozidielnadobu 12(dvanásť)mesiacov. o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný Loránt Kovács na hlavnom pojednávaní pred súdom vyhlásil, že je vinný zo spáchania
žalovaného skutku. Súd položil obžalovanému nasledovné otázky a to či rozumel, čo tvorí podstatu

skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, či bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve
na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť
o spôsobe obhajoby, či rozumel právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, či bol oboznámený s
trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu a či sa dobrovoľne priznal
a uznal vinu za spáchaný skutok. Obžalovaný na všetky vyššie uvedené otázky odpovedal kladne.

Súd prijal jeho vyhlásenie, keďže bolo dostatočne podporené dôkazmi zabezpečenými v prípravnom
konaní(výpoveďousvedkovalistinnýmidôkazmi),akoajkladnýmiodpoveďamiobžalovanéhonaotázky
v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. poriadku a súhlasným stanoviskom prokurátora.
Dokazovanie bolo na hlavnom pojednávaní vykonané listinnými dôkazmi v rozsahu potrebnom pre
rozhodnutie o druhu a výške ukladaného trestu.

Súd na hlavnom pojednávaní pokračoval čítaním listinných dôkazov.

Z evidenčnej karty vodiča vyplýva, že obžalovaný je dlhoročným držiteľom vodičského oprávnenia na
skupiny AM, A1, A2, A, B1, B, C1, C, D1, D, BE, C1E, CE,D1E, DE a T. Zároveň z karty vyplýva, že od

udelenia vodičského oprávnenia v roku 1985 má evidované 3 priestupky za prekročenie rýchlosti (2 v
roku 2017 a jeden v roku 2019) a jeden priestupok z roku 2016 za iné protiprávne konanie. Z evidenčnej
karty taktiež vyplýva, že obžalovanému bol dňa 18.02.2019 uložený trest zákazu činnosti na dobu 6
mesiacov za súčasného uloženia pokuty vo výške 250,- EUR z dôvodu vedenia motorového vozidla v
čase po požití alkoholu. Vodicˇsky´ preukaz bol obzˇalovane´mu vra´teny´ dnˇa 18.08.2019.

Z charakteristiky mesta Rožňava vyplýva, že obžalovaný je vdovec a má jednu dcéru.

Podľa pracovného posudku spoločnosti DEKO s.r.o. je obžalovaný zamestnancom firmy od 23.06.2020
a je hodnotený kladne, ako dobrý pracovníkom a profesionál, ktorý si vykonáva svoju prácu čestne a

svedomito, je empatický, srdečný a nápomocný aj na úkor svojho voľného času rád pomáha. Medzi
ľuďmi je obľúbený.

Rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu, č. k. ORPZ-RV-ODI2-33-144/2020 zo dňa
14.09.2020 bol vodičský preukaz s evidenčným číslom: N 6864892, ktorého držiteľom je obžalovaný

zadržaný dňa 06.09.2020.

Obžalovaný nemá záznam v registri trestov ani v registri priestupkov vykonanej súdom.

Postupom podľa § 272 ods. 3 Tr. por. súd odmietol vykonanie dôkazu a to čítanie komunikácie medzi

obžalovaným a jeho dcérou s odôvodnením, že uvedený dôkaz sa týka skutočnosti nepodstatnej pre
rozhodnutie.

V súvislosti s rozhodovaním o treste považuje súd za potrebné poukázať na základné pravidlá dôležité
pri ukladaní trestu.

Podľa ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zák. zakotvujúceho účel trestu, trest má zabezpečiť ochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov;
trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Trest je opatrením štátneho donútenia, ktoré v mene štátu, na základe a v medziach zákona ukladajú
v predpísanom konaní na to povolané súdy páchateľovi za spáchaný trestný čin. V tejto definícii je
vyjadrená zásada "nulla poena sine lege, sine crimine, sine iudicio".Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v
tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej

prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti -
potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie
trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa teda uskutočňuje dvoma prvkami, a
to prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom
treste,pričomtrebamaťnazretelidôležitosťvzájomnéhopomerumedzitrestnourepresiouaprevenciou.

Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých
členov spoločnosti, robí z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest pritom
nesmie byť prostriedkom na riešenie iných spoločenských problémov. Preto Trestný zákon vychádza z
myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich
páchateľmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu,
aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych

páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných
členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo,
že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiadúce, varuje ich pred páchaním trestnej
činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej
a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi

jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.

Trest zároveň musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (retribúcia). V treste je
teda obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak

právne, ako aj etické.

Ustanovením, ktoré musí súd aplikovať pri úvahách týkajúcich sa ukladania trestu je § 34 ods. 3, 4 Tr.
zák., podľa ktorých trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na
jehorodinuajemublízkeosobyapriurčovanídruhutrestuajehovýmerysúdprihliadnenajmänaspôsob

spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadol na všetky skutočnosti v zmysle ust. § 34 Tr. zák.
významné a rozhodujúce pre rozhodnutie o druhu a výmere trestu (poľahčujúcu okolnosť podľa § 36
písm. l / Tr. zák.), predovšetkým prihliadol k tomu, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní prejavil k
páchanej trestnej činnosti úprimnú ľútosť a uložil obžalovanému peňažný trest vo výške 800,- EUR, ktorý

nie je zanedbateľnej výmery aj z pohľadu osobných, majetkových pomerov samotného obžalovaného.
Zároveň súd v súlade s ustanovením § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol
úmyselné zmarený ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) mesiacov.

Súdobžalovanémupopripeňažnomtresteuložilajtrestzákazučinnostinadolnejhranicitrestnejsadzby,

ktorý je možné podľa § 61 ods. 1 Tr. zák. uložiť fakultatívne (Trest zákazu činnosti môže súd uložiť na
jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.) Súd na
tomtomiestevyslovujeprávnynázor,žeajvovzťahuktrestuzákazučinnostijepotrebnéaplikovaťvyššie
prezentované zásady ukladania trestov. Predmetný zákaz činnosti by pri uložení trestu v dlhšom trvaní,
ako bol uložený rozsudkom v predmetnej trestnej veci (1 rok) pre obžalovaného mohol znamenať stratu

zamestnania a príjmu. Pritom pri dnešnej situácií na trhu práce, by nielenže sa mohol stať obžalovaný
nezamestnaným a odkázaným na sociálnu pomoc štátu, ale najmä uloženie trestu v dlhšom trvaní
mohlo spôsobiť dokonca existenčné problémy obžalovaného. Trh práce v oblasti, v ktorej obžalovaný
žije neposkytuje možnosť zamestnať sa ihneď, čo by znamenalo, že obžalovaný by musel opustiť blízku
osobu, dcéru, s ktorou žije v jednej domácnosti. Nemožno opomenúť pozitívnu správu zamestnávateľa

hodnotiacehoobžalovanéhoakoobľúbeného,dobréhopracovníka,profesionála,ktorýsivykonávasvoju
prácu čestne a svedomito, je empatický, srdečný a nápomocný aj na úkor svojho voľného času rád
pomáha. Pri ukladaní trestu zákazu činnosti súd neprehliadol, že v prípade obžalovaného došlo v
roku 2019 k protiprávnemu konaniu vo forme priestupku, kedy viedol motorové vozidlo pod vplyvomalkoholu, čo malo okrem iného za následok uloženie trestu zákazu činnosti na dobu 6 mesiacov.
Uvedená skutočnosť v prípade obžalovaného zakladá prekážku prípadného postupu podľa § 69 ods.
1 Tr. zák. a teda podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti, čo znamená,

že obžalovaný si bude musieť bezpodmienečne vykonať celý trest. Prokurátorom navrhované uloženie
trestu zákazu činnosti na dobu dvoch rokov by vo svetle vyššie uvedeného podľa názoru súdu bolo
neprimerane prísne. Súd pritom prihliadol aj na osobný status obžalovaného, ktorý je vdovec a žije
s jedinou dcérou. Rovnako súd zohľadnil to, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný a jeho
hodnotenia od zamestnávateľa, či z miesta bydliska sú mimoriadne kladné. Je zrejmé, že v prípade

obžalovaného išlo len o exces v jeho bežnom správaní, nakoľko ide o osobu s minimálnou kriminálnou
históriou,kdetátospočívalenv4priestupkochnaúsekudopravy,atoajnapriekdlhoročnémuvlastníctvu
vodičského oprávnenia viacerých skupín. Z uvedených dôvodov, hlavne k skutočnosti, že uloženie trestu
zákazu činnosti dlhšieho trvania by malo podstatný vplyv na obžalovaného, či jeho dcéru súd tento druh
trestu obžalovanému uložil na dolnej hranici. Ulozˇene´ tresty, podlˇa na´zoru su´du, v takejto vy´mere
a kombina´cii splnia za´konom sledovany´ u´cˇel trestu tak z hlˇadiska individua´lnej prevencie, ako aj

genera´lnej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15
dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie.

Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2)
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.