Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. jún 2020

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 19C/26/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6419203891
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2020:6419203891.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdŽiarnadHronomvkonanípredsudkyňouJUDr.AndreouGindlovou,vprávnejvecižalobcu:

D. Z., V.. XX.XX.XXXX, B. P. L. XXXX/X, XXX XX V., Š. N. T., v konaní právne zastúpeného JUDr.
Romanom Kasanom, advokátom, so sídlom M. R. Štefánika 655, Nová Baňa, proti žalovanej: J. J., V..
XX.XX.XXXX, B. P. E. Č.. XXX, XXX XX, Š. N. T., v konaní právne zastúpenej: Mgr. Martinom Bubákom,
advokátom, so sídlom Komenského 14A, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Súd p r i z n á v a žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX domáhal, aby súd určil, že je
vlastníkom nehnuteľností - parc. A. Č.. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 88 m2, parc. F. Č..
XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 205 m2, stavby súp. č. XXX označenej ako rodinný dom
na parc. XXXX, všetko evidované na LV č. XXXX pre k. ú. V. P., obec V. P., okres Ž.. V žalobe poukázal
na to, že je spolu so žalobkyňou podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností, a to žalobca
v podiele 3 v pomere k celku a žalovaná v podiele 1 v pomere k celku. Uviedol, že XX.XX.XXXX došlo k
uzavretiu kúpnej zmluvy na Štátnom notárstve v Ž. V. X. registrovanej pod č. I. XXX/XX, ktorej účastníkmi

boli na strane predávajúcich Q. B., I.. M., V.. XX.XX.XXXX, ktorá na základe plnej moci zastupovala R.
O., V.. XX.XX.XXXX, D. Z., V.. XX.XX.XXXX (žalobca), Y. M., V.. XX.XX.XXXX D. J. R., V.. XX.XX.XXXX
a na strane kupujúcej vystupovala J. Q., V.. XX.XX.XXXX. V ďalšom žalobca poukázal na to, že je zrejmá
skutočnosť, že predávajúci Q. M. D. Y. M. v roku 1981 uvedenou kúpnou zmluvou odpredali celé svoje
podielyknehnuteľnostiparc.XXXXadomč.p.XXXsdvoromB.vovýmere789m2.Uvedenáskutočnosť
je zrejmá z formulácie zmluvy, kde je uvedené, že celý svoj podiel odpredávajú. Nehnuteľnosti, ktoré boli
predmetom kúpnej zmluvy boli i zamerané geometrickým plánom, z ktorého je zrejmé, že novovytvorená

parcela XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 205 m2 bola písaná na meno žalobcu,
novovytvorená parcela XXXX/X zastavaná plocha a nádvoria bola písaná na meno D. Z.Ť. (žalobca), J.
Q. a J. R. v rovnakých podieloch a novovytvorená parcela XXXX/X zastavaná plocha o výmere 67 m2
bola písaná na meno žalobcu. Novovytvorený stav zachytený geometrickým plánom zobrazuje stav na
základe dohody podielových spoluvlastníkov v čase uzavretia kúpnej zmluvy. Od času uzavretia kúpnej
zmluvy žalobca nehnuteľnosti označené v žalobe užíval bez akýchkoľvek sporov ohľadne vlastníckeho
práva k nim vychádzajúc zo skutočnosti, že pôvodní podieloví spoluvlastníci Q. B. D. Y. M. svoje podiely

k nehnuteľnosti odpredali v roku 1981 J. Q. a takýto stav bol rešpektovaný. Odstupom času však žalobca
v zápisoch katastra nehnuteľností zistil, že na nehnuteľnostiach, ktoré sú jeho vlastníctvom figurujú aj
pôvodní spoluvlastníci, ktorí svoje podiely v minulosti odpredali. Z uvedeného dôvodu oslovil dotazom
zo dňa 07.07.2016 Okresný úrad Ž., katastrálny odbor a žiadal vysvetlenie zápisu vykonaného nazáklade kúpnej zmluvy z roku 1981. Katastrálny odbor mu oznámil, že zmluva riešila len vlastníctvo
kupujúcej a vlastníctvo pôvodných spoluvlastníkov zostalo v pôvodných zbytkových parcelách. Podľa
názoru žalobcu mala byť v katastri nehnuteľností vykonaná zmena v zmysle kúpnej zmluvy a katastrom

mala byť rešpektovaná vôľa pôvodných podielových spoluvlastníkov vyjadrená na základe dohody a v
zmysle vyhotoveného geometrického plánu. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca oslovil pôvodných
spoluvlastníkov, resp. ich právnych nástupcov, ktorí na liste vlastníctva figurujú neoprávnene. Na jeho
list reagoval Y. M., ktorý danú skutočnosť uznal v telefonickom rozhovore. Rovnako jeho právo uznal aj
dedič po Q. B.. Počas prípravy zmlúv na zjednotenie nápravy však Y. M. zomrel a k uzavretiu zmluvy

nedošlo, z uvedeného dôvodu jeho podiel v dedičskom konaní prešiel na žalovanú, ktorá požaduje
jeho výplatu i napriek skutočnosti, že jej podiel odpredal ešte jej otec počas svojho života. Podiel, ktorý
pripadol dedičovi po Q. B. mu právny nástupca previedol zmluvou bezodplatne rešpektujúc skutočnosť,
že uvedený podiel odpredala kúpnou zmluvou jeho právna predchodkyňa z roku 1981. Potom ako
žalovaná zdedila podiel po Y. M. v dedičskom konaní XXD/XXX/XXXX ju žalobca oslovil niekoľkokrát
a vysvetlil jej skutočnosti ohľadne zápisu vlastníckych vzťahov, avšak jej stanovisko zostalo nemenné,

z ktorého dôvodu bol nútený obrátiť sa so žalobou o určenie vlastníckeho práva na súd. V závere
žalobca uviedol, že svoj nárok uplatnený podanou žalobou opiera o zákonnú úpravu inštitútu zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou, ktoré v roku 1981 spočívalo v oddelení a
odpredaní podielov podielových spoluvlastníkov Q. B. D. Y. M. v prospech kupujúcej J. Q., ktoré boli
vyčlenené geometrickým plánom v prospech kupujúcej. Zostávajúca časť nehnuteľností podľa deľby

označenej na geometrickom pláne mala pripadnúť do jeho vlastníctva. V ďalšom žalobca poukázal
na to, že svoju žalobu opiera o inštitút vydržania vlastníckeho práva odvodený od skutočnosti, že od
roku 1981 predmetné nehnuteľnosti na základe skutočností uvedených v kúpnej zmluve, vychádzajúc
z geometrického plánu, ako aj vzájomnej dohody podielových spoluvlastníkov, oprávnene užíval a v
súčasnosti ich užíva ako vlastné, pričom je považovaný každým za vlastníka nehnuteľností. Domovú

nehnuteľnosť časom na vlastné náklady zrekonštruoval a pozemky riadne obhospodaruje. Záznam v
evidencii nehnuteľností považuje za nesprávny a domáha sa jeho nápravy. Na doriešenie vlastníckych
vzťahov k predmetu žaloby má preto ako ukrátený spoluvlastník oprávnený záujem.

2. Žalovaná vo svojom vyjadrení poukázala na nedôvodnosť žaloby a žiadala ju zamietnuť v celom

rozsahu. Vo svojom vyjadrení nepoprela, že je spolu so žalobcom podielovou spoluvlastníčkou
predmetných nehnuteľností v podieloch tak, ako ich uviedol žalobca vo svojej žalobe. Taktiež nepoprela,
že XX.XX.XXXX došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi predávajúcimi Q. B., R. O., D. Z., Y. M. D. J.
R. a kupujúcou J. Q.. Poprela však tvrdenie žalobcu o tom, že predmetom kúpnej zmluvy bol prevod
celého spoluvlastníckeho podielu jej otca Y. M. k nehnuteľnosti - parc. č. XXXX o výmere 789 m2,

resp. k parc. č. XXXX/X, ktorá bola vytvorená odčlenením od pôvodných parciel XXXX D. XXXX/X
na základe geometrického plánu č. XXX-X-XXX-XXX-XX vyhotoveného dňa XX.XX.XXXX. Poukázala
na to, že v čl. II kúpnej zmluvy boli jednoznačne špecifikované parcely, ktoré v zmysle kúpnej zmluvy
nadobudla kupujúca, pričom sa jednalo o parcely A. Č.. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X D. XXXX/X. Zo
znenia kúpnej zmluvy, podľa žalovanej, nijako nevyplýva, že predmetom prevodu bola aj novovytvorená

parcela č. XXXX/X, ktoré skutočnosti napokon potvrdil aj Okresný úrad Ž., katastrálny odbor v liste zo
dňa XX.XX.XXXX. Žalovaná poukázala na fakt, že v kúpnej zmluve je ako kupujúca označená výlučne
J. Q., keby teda predmetom kúpnej zmluvy skutočne bola aj parcela XXXX/X, túto by nadobudla J.
Q. a nie žalobca. Pokiaľ žalobca poukazuje na údaje o vlastníkoch uvedené v geometrickom pláne,
tieto nie sú právne záväzné a geometrický plán nemôže byť titulom nadobudnutia vlastníckeho, či

užívacieho práva k nehnuteľnostiam. Predmetný údaj v geometrickom pláne predstavuje len navrhovaný
stav v zmysle údajov poskytnutých zo strany objednávateľa geometrického plánu. Z uvedeného dôvodu
nemožno z geometrického plánu vyvodzovať žiadne závery vo vzťahu k vlastníctvu parcely č. XXXX/
X. Žalovaná mala preto za to, že nie je dôvod spochybňovať správnosť zápisov v pozemno-knižných
vložkách, resp. v katastri nehnuteľností, ktoré zápisy korešpondujú s dôkazmi predloženými žalobcom.

Žalovaná pripustila, že žalobca predmetné nehnuteľnosti užíval, avšak poukázala na to, že nemá
vedomosť o tom, že by žalobca s jej otcom uzatvoril akúkoľvek dohodu, v zmysle ktorej by mu
daroval svoj spoluvlastnícky podiel k parcele č. XXXX/X. Podľa jej dostupných informácií jej otec
Y. M. mal vedomosť o tom, že je vlastníkom nehnuteľností na V. P., pričom súhlasil s tým, aby v
rámci zachovania dobrých rodinných vzťahov parcelu č. XXXX/X užíval žalobca, resp. jeho rodinní

príslušníci. Po smrti otca parcelu č. XXXX/X nadobudla v rámci dedičského konania, nemala žiadny
dôvod pochybovať o existencii vlastníckeho práva jej otca k spoluvlastníckemu podielu k parcele č.
XXXX/X. Z uvedeného dôvodu nevidela žiaden dôvod pristúpiť na požiadavku žalobcu na darovanie
nehnuteľností, o čom žalobcu aj písomne informovala. Pokiaľ ide o podiel právneho nástupcu pôvodnejvlastníčky Q. B. - R. B. síce so žalobcom skutočne uzavrel darovaciu zmluvu, predmetom ktorej
bol prevod spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam, avšak na základe ústnej dohody zmluvných
strán mal žalobca následne poskytnúť R. B. odplatu za takto uskutočnený prevod nehnuteľnosti, k

čomu však zo strany žalobcu nedošlo. O týchto skutočnostiach R. B. žalobcu informoval listom zo
dňa XX.XX.XXXX, ktorý jej zaslal na vedomie, a z ktorého vyplýva, že R. B. sa konaním žalobcu
cíti podvedený. Žalobca tak úmyselne zavádza pokiaľ tvrdí, že R. B. uznal existenciu jeho nárokov.
Žalobkyňa v závere poukázala na to, že uplatnený nárok žalobcu považuje za zmätočný, nakoľko
svoj nárok opiera o zákonnú úpravu inštitútu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva

reálnou deľbou, hoci v petite žaloby žiadne zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
nenavrhuje.Taktiežzpredloženýchdôkazovnijakonevyplýva,žebykedykoľvekvminulostibolozrušené
a vyporiadané podielového spoluvlastníctvo pôvodných spoluvlastníkov. Pokiaľ ide o inštitút vydržania,
žalovaná uviedla, že je potrebné predovšetkým zohľadniť či existuje právny titul, o ktorý sa opiera dobrá
viera držiteľa a či vydržiteľ mohol byť v dobrej viere, že mu vec podľa práva patrí. Nestačí pritom len
subjektívne presvedčenie držiteľa o tom, že vec alebo právo mu patrí, ale je potrebné, aby bol držiteľ v

dobrej viere „s prihliadnutím na všetky okolnosti“, že mu vec alebo právo patrí. Podľa žalovanej, žalobca
doposiaľ nepreukázal existenciu čo i len domnelého právneho titulu, na základe ktorého by sa mohol
domnievať, že mu patrí vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Svoj nárok opiera len o tú skutočnosť,
že predmetné nehnuteľnosti dlhodobo užíva. Takýmto právnym titulom nemôže byť ním predložená
kúpna zmluva, keďže v tejto kúpnej zmluve bola ako kupujúca uvedená výlučne J. Q.. Žalobca v

predmetnej kúpnej zmluve vystupoval výlučne v pozícii predávajúceho, a preto je vylúčené, aby sa
dobromyseľnedomnieval,žeuzavretímkúpnejzmluvynadobudolvýlučnévlastníctvokparceleč.XXXX/
X. Ako účastník kúpnej zmluvy musel mať navyše vedomosť o tom, čo bolo predmetom kúpnej zmluvy.
Pokiaľ by aj bolo pravdivé tvrdenie žalobcu o tom, že predmetom prevodu na základe predmetnej kúpnej
zmluvy bola aj parcela č. XXXX/X, ani v takom prípade by žalobca nemal žiadny dôvod domnievať

sa, že je výlučným vlastníkom parc. č.XXXX/X. Žalobca počas celého obdobia užívania nehnuteľností
preukázateľne vedel, že nie je ich výlučným vlastníkom, t.j. ich nikdy nemal v oprávnenej držbe, teda
nemohol splniť podmienky pre nadobudnutie nehnuteľností vydržaním. Hoci žalobca v podanej žalobe
žiada, aby ho súd určil ako výlučného vlastníka všetkých nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, teda
aj parc. č. XXXX a rodinného domu, žaloba neobsahuje žiadnu argumentáciu, ani žiadne dôkazy, ktoré

by preukazovali nadobudnutie týchto nehnuteľností vydržaním v prospech žalobcu.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením výpisu z LV č. XXXX pre k. ú. V. P. zo dňa
XX.XX.XXXX a zo dňa XX.XX.XXXX, kúpnou zmluvou spísanou vo forme V.Á. O. V. Č.. XX/XXXX,
pozemno-knižnou vložkou č. XXXX pre k.ú. V. P., geometrickým plánom č. XXX-X-XXX-XXX-XX zo dňa

XX.XX.XXXX, stanoviskom Okresného úradu Ž., katastrálnym odborom zo dňa XX.XX.XXXX, listom
žalovanej adresovaným žalobcovi zo dňa 07.02.2017, listom R. B. zo dňa 11.03.2016 adresovaným
žalobcovi, výpisom z LV č. XXXX pre k. ú. V. P., č. XXXX pre k.ú. V. P., č. XXXX pre k.ú. V. P., Č.. XXXX
pre k.ú. V. P., Č.. XXXX pre k.ú. V. P., výsluchom svedka R. B., ako aj ostatnými listinnými dôkazmi
založenými v spisovom materiáli a zistil nasledovný skutkový stav veci:

4. Žalobca a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností evidovaných katastrálnym úradom
na LV č. XXXX pre k.ú. V. P., a to parc. A. Č.. XXXX o výmere 88 m2 zastavaná plocha a nádvorie,
parc. F. Č.. XXXX/X o výmere 205 m2 zastavaná plocha a nádvorie a rodinný dom súp. č. XXXX
na parc. č. XXXX o veľkosti spoluvlastníckych podielov žalobca 3 a žalovaná 1. Žalobca nadobudol

predmetnýspoluvlastníckypodieltitulomdedeniavkonaníE.,E.,akoajdarovanímnazákladedarovacej
zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. Žalovaná nadobudla predmetný spoluvlastnícky podiel na základe dedenia
v dedičskom konaní č. k. XXD/XXX/XXXX, E. XX/XX. Pôvodne bola predmetná nehnuteľnosť evidovaná
v Y. Č.. XXXX- a to parc. č. XXXX a dom č. p. XXX s dvorom „B.“ o výmere 789 m2 s tým, že predmetná
nehnuteľnosť bola evidovaná na D. Z. v 2/4 a mal. Q. M. v 1 a mal. Y. M. v 1.

5. Kúpnou zmluvou spísanou vo forme notárskej zápisnice V. O. E. XX.XX.XXXX, ktorá bola Štátnym
notárstvom registrovaná pod I. XXX/XX previedli Q. B., R. O., D. Z., Y. M. D. J. R. ako predávajúci na
kupujúci J. Q. nehnuteľnosti - novovytvorené parc. F. Č.. XXXX/X rodinný dom č. p. X/XXX o výmere
106 m2, F. Č.. XXXX/X záhrada o výmere 324 m2,1605/3 rodinný dom č. p. X/XXX o výmere 153 m2,

parc. č. XXXX/X spoločný dvor o celkovej výmere 738 m2 v 1/3.

6. Geometrickým plánom č. XXX-X-XXX-XXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX S.. A., overeným XX.XX.XXXX
S.. R. došlo k rozdeleniu parciel - parc. F. Č.. XXXX o výmere 789 m2 zastavané plochy evidovanej vY. XXXX, parc. XXXX/X o výmere 425 m2 zastavané plochy evidovanej v Y. XXXX a parc. č. XXXX/X
o výmere 317 m2 záhrady evidovanej v Y. XXXX.

7. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.1982, vec môže byť v osobnom
spoluvlastníctve viacerých občanov.

8. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase podpisu kúpnej zmluvy, spoluvlastníci
sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom

spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

9. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná a preto ju zamietol
v celom rozsahu. Predtým ako súd pristúpil k hmotnoprávnemu preskúmaniu nároku žalobcu skúmal, či
je predmetný nástroj procesnej obrany prípustný v súlade s § 137 písm. c) CSP, teda či je na takomto
určení vlastníckeho práva naliehavý právny záujem. Súd má za to, že žalobca osvedčil naliehavý

právny záujem na určení vlastníckeho práva, nakoľko sa domáha určenia vlastníckeho práva k časti
nehnuteľnosti, kde je na liste vlastníctva evidovaná žalovaná, a teda len týmto spôsobom (určovacou
žalobou) môže odstrániť nejasnosť v majetkovoprávnych vzťahoch medzi stranami sporu, teda medzi
stavomfaktickýmevidovanýmnalistevlastníctvaaprávnym,keďžemimosúdnouformoumedzistranami
sporu nie je možné spor urovnať. Pokiaľ ide o parc. A. Č.. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere

88 m2,súd žalobu v tejto časti zamietol z toho dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia
a súdu nepreukázal právne relevantnými prostriedkami procesného útoku, že predmetná parcela vznikla
odštiepením od parc. č. XXXX, a že sa v skutočnosti jedná o časť danej parc. č. XXXX/X, tak ako to v
konaní pred súdom na otázku súdu uvádzal PZ žalobcu. V konaní nebolo preukázané, že predmetná
časť parcely bola mapovaním prečíslovaná, a že v skutočnosti ide o práve túto nehnuteľnosť. V konaní

nebol produkovaný žiaden dôkaz, ktorý by tieto skutočnosti potvrdil. Preto súd v tejto časti žalobu ako
nedôvodnú a ničím nepodloženú zamietol.

10. Pokiaľ ide o zvyšnú časť žaloby, teda o parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere
205 m2 a stavbu so súp. č. XXX evidovanú na parc. č. XXXX, rodinný dom, ktoré sú evidované na

LV č. XXXX pre k.ú. V. P., obec V. P., okres Ž., súd aj v tejto časti žalobu žalobcu považoval za
nedôvodnú, a preto ju zamietol. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predmetná parcela F. Č..
XXXX bola pôvodne evidovaná v Y. XXXX pre k.ú. V. P. o výmere 789 m2 zastavané plochy a nádvoria,
ktorá bola evidovaná v spoluvlastníctve D. Z. o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 2/4, mal. Q. M.
o veľkosti spoluvlastníckeho podiel 1 a mal. Y. M. o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1. Uvedené

skutočnosti medzi stranami sporu neboli sporné. Sporná bola tá skutočnosť, či predmetná nehnuteľnosť
prešla na základe kúpnej zmluvy spísanej vo forme notárskej zápisnice dňa XX.XX.XXXX na J. Q. a
či došlo k usporiadaniu podielového spoluvlastníctva tak, ako bol navrhovaný daný stav geometrickým
plánom č. XXX-X-XXX-XXX-XX vyhotoveným dňa XX.XX.XXXX. Z vykonaného dokazovania mal súd za
preukázané, že hoci predmetný geometrický plán rozdelil parcelu F. XXXX o výmere 789 m2 zastavané

plochy na parcelu č. XXXX/X s výmerou 205 m2 zastavané plochy, ktorá časť mala pripadnúť na žalobcu,
predmetom kúpnej zmluvy nebolo vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, resp. prevod podielov k
tejto časti nehnuteľnosti, avšak len prevod určitej časti nehnuteľností, ktoré boli špecifikované v čl. II
kúpnej zmluvy. Aj keď súd pripúšťa, že predmetná kúpna zmluva nebola koncipovaná zrozumiteľne,
keďže v článku I. sa konštatovalo, že Q. M., ako aj Y. M. prevádzajú celý svoj podiel k nehnuteľnosti

zapísanej v pozemkovej knihe v k.ú. V. P. vo vložke XXXX, a to parc. č. XXXX, kde súčasne bol uvedený
aj podiel Y. M. o výmere 197 m2 (ktorý je totožný s jeho spoluvlastníckym podielom k tejto parcele)
avšak v článku II. predmetnej kúpnej zmluvy sú konkrétne uvedené nehnuteľnosti, ktoré boli vytvorené
predmetným geometrickým plánom a súčasne boli prevedené na kupujúcu J. Q.. V uvedenom článku
II. kúpnej zmluvy sú uvedené len parc. F. Č.. XXXX/X rodinný dom čp. X/XXX o výmere 106 m2,

F. Č.. XXXX/X záhrada o výmere 324 m2, F. Č.. XXXX/X rodinný dom čp. X/XXX o výmere 153 m2,
kde ako vlastníčka vzhľadom na svoj 1- inový podiel sa zapísala v celosti J. Q. a parc. F. Č.. XXXX/X
spoločný dvor o celkovej výmere 738 m2, kde sa kupujúca J. Q. zapísala v 1/3- ine. V danom článku
II., v ktorom bol bližšie špecifikovaný predmet predaja sa parc. F. Č.. XXXX neuvádza, a teda sa súd
stotožňuje s právnym názorom žalovanej, že predmetná parcela nebola predmetom prevodu. Už vôbec

sa v danej kúpnej zmluve nehovorí o zrušení a vzájomnom vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
tak ako na to poukazuje žalobca. Takýto spôsob usporiadania vzájomných majetkových vzťahov z
kúpnej zmluvy nevyplýva. Z uvedeného dôvodu zostal aj vlastnícky vzťah k predmetnej nehnuteľnosti
nezmenený a predmetná nehnuteľnosť zostala v spoluvlastníctve žalobcu o veľkosti spoluvlastníckehopodielu 1, Y. M. o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 a Q. B. o veľkosti spoluvlastníckeho podielu
1. Podiel po Q. B. nadobudol na základe osvedčenia o dedičstve XXD/XXX/XX, E. XX/XX zo dňa
XX.XX.XXXX R. B., ktorý následne predmetný podiel darovacou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX previedol

na žalobcu. Podiel Y. M. nadobudla na základe osvedčenia o dedičstve XXD XXX/XXXX, E. XX/XX zo
dňa XX.XX.XXXX žalovaná. Súd nemal za preukázané, že medzi právnymi predchodcami žalovanej
a R. B. akýkoľvek právny úkon, na základe ktorého by došlo k prevodu danej časti nehnuteľnosti, či
vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva, na základe ktorého by žalobca nadobudol nehnuteľnosti,
ktoré sú predmetom tohto konania. Súd sa stotožňuje s tvrdením žalovanej, že pokiaľ aj bol v roku 1980

vypracovaný geometrický plán, na základe ktorého malo dôjsť k rozčleneniu predmetnej parc. č. XXXX,
s tým že následne novovytvorená parc. XXXX/X o výmere 205 m2 zastavaná plocha mala pripadnúť do
výlučného vlastníctva žalobcu, žiaden takýto právny úkon medzi spoluvlastníkmi ohľadne danej parc.
XXXX napokon realizovaný nebol. Predmetom vyporiadania v zmysle predloženej kúpnej zmluvy zo dňa
XX.XX.XXXX boli len parcela F. Č.. XXXX/X a parc. F. Č.. XXXX/X, ktoré podiely boli aj zohľadnené na
listoch vlastníctva vedených k predmetným nehnuteľnostiam.

11.Zuvedenéhodôvodu,ajkeďsažalobcadomáhalnadobudnutiavlastníckehoprávatitulomvydržania,
súd konštatuje, že neboli naplnené zákonné hmotnoprávne podmienky tohto inštitútu.

12. Hoci Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. držbu a vydržanie až do 01.04.1983 neupravoval, novela

vykonaná zákonom č. 131/1982 Zb. v ustanoveniach § 132a, § 135a nanovo upravila ochranu držby a
vydržanie s možnosťou započítania času predchádzajúcej nepretržitej držby pred 01.04.1983, s tým, že
tento čas sa neskončil skôr než 01.04.1984. Vydržanie pozemku bolo pritom upravené v § 135a ods.
2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na vydržanie pozemku sa vyžadovala nepretržitá držba 10
rokov, držiteľ s vecou nakladal ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný, že mu

vec patrí. Podľa uvedenej úpravy nebolo možné nadobudnúť vec z majetku v socialistickom vlastníctve.
Oprávnený držiteľ, ktorý mal však pozemok v držbe nepretržite po dobu 10 rokov sa môže stať jeho
vlastníkom vydržaním, a to aj v prípade, že sa stal oprávneným držiteľom pred 1. januárom 1992 a
podmienkyprenadobudnutievlastníckehoprávavydržanímbolizavŕšenépotom,čonadobudolúčinnosť
zákon č. 509/1991 Zb..

13. Z uvedeného vyplýva, že jedným zo základných predpokladov vydržania je preukázanie
dobromyseľnosti vydržiteľa a oprávnenej držby po zákonom stanovenú dobu, t.j. v danom prípade,
keďže ide o nehnuteľnosť po dobu 10 rokov. Pri posúdení oprávnenosti držby je potrebné zohľadniť, či
existuje právny titul, o ktorý sa opiera dobrá viera držiteľa. Môže ísť pritom o právne neperfektný právny

úkon, avšak z okolností daného prípadu musí byť jednoznačné, že držiteľ bol počas celej vydržacej
doby dobromyseľný v tom, že mu vec patrí. V danom prípade nebola naplnená daná hmotnoprávna
podmienka - oprávnená držba, nakoľko žalobca odvodzuje svoje vlastnícke právo od kúpnej zmluvy
zo dňa 16.02.1981, ktorá bola riadne registrovaná Štátnym notárstvom pod č. I. XXX/XX, pričom z
jej obsahu (článok II) nevyplýva, že predmetom prevodu, či vyporiadania podielového spoluvlastníctva

bola aj parcela F. Č.. XXXX. Následne bola predmetná kúpna zmluva, ako už bolo konštatované vyššie
registrovanáŠtátnymnotárstvomapremietnutávevidenciinehnuteľností,kdezostalevidovanýpôvodný
vlastnícky vzťah až do súčasnej doby. Žalobca tak nemohol byť dobromyseľný v otázke nadobudnutia
vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, ku ktorej sa domáha určenia vlastníckeho práva, keďže
zo samotnej zmluvy ako aj z evidencie nehnuteľností mu muselo byť zrejmé, že predmetná parcela mu

vlastnícky nepatrí. Nemožno preto hovoriť o dobromyseľnej a ničím nerušenej držbe nehnuteľnosti. Ako
vyplýva z konštantnej judikatúry, pre naplnenie dobrej viery nestačí, keď je tvrdené právo k nehnuteľnosti
dlhodobo vykonávané bez toho, aby vlastník nehnuteľnosti v jeho výkone bránil.

14. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

15. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal úspešnej žalovanej
nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O vyčíslení trov konania rozhodne vyšší
súdny úradník osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto právo nemajú strany sporu, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený

podať návrh na výkon exekúcie.