Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. máj 2020

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 14P/37/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5319202517
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lenka Lenártová

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2020:5319202517.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca sudkyňou Mgr. Lenkou Janíkovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa:

D., nar. XX.XX.XXXX,

bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca,
dieťa rodičov - matka J., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. a otec I., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., o úpravu
práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Maloletú D., nar. XX. XX. XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať
a spravovať jej majetok.

II. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej D. sumou 215 € mesačne od 20. 09. 2019, vždy
do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.

III. Otec je p o v i n n ý platiť výživné vo forme tvorby úspor na maloletú D. v sume 85 € mesačne,
vždy do 15. dňa v mesiaci, a to od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

IV. Otec je p o v i n n ý uhradiť nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 20. 09. 2019 do
31. 05. 2020 na maloletú D. v sume 618,83 €, pričom mu je povolené uvedený nedoplatok splácať v
mesačných splátkach po 70 € mesačne spolu s bežným výživným tak, že omeškanie s plnením jednej
splátky má za následok zročnosť celého nedoplatku.

V. Matka je p o v i n n á zriadiť osobitný účet maloletému dieťaťu a do 14 dní od zriadenia tohto účtu
oznámiť otcovi číslo účtu, ako aj zaslať druhopis zmluvy o zriadení účtu v príslušnom peňažnom ústave.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom osobne podaným na súde dňa 20.09.2019 matka žiadala o úpravu rodičovských práv a

povinností k mal. dieťaťu s tým, že v spoločnej domácnosti s otcom nežijú približne rok. Býva u svojich
rodičoch, ktorí jej finančne pomáhajú. Poberá rodičovský príspevok, prídavok na dieťa a nepravidelne
jej otec prispieva sumou 100 €. Občas kúpi maloletej nejaké oblečenie. Má vedomosť, že otec pracuje
v zahraničí, kde má pomerne vysoký príjem.

2. Otec sa k návrhu písomne nevyjadril, doručil súdu len vyplnené tlačivo - Vyhlásenie o osobných,
majetkových a zárobkových pomeroch, z ktorého vyplýva, že má stredoškolské vzdelanie bez maturity.

Prax ako šofér, strojník a tesár. Doložil aj potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej
činnosti za roky 2017-2019 a potvrdenie o platbách.3.Napojednávanienariadenévtejtovecinadeň11.05.2020sanedostavilotec,ktorýsvojuneprítomnosť
neospravedlnil, ani nepožiadal o odročenie pojednávania. Za splnenia podmienok podľa ust. § 31 CMP,
podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní, súd konal a rozhodol v neprítomnosti

otca.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky a kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s
listinnými dôkazmi týkajúcimi sa príjmov a výdavkov účastníkov konania a rozhodol podľa nasledovných
ustanovení zákonov:

5. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine (ZR), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich
výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.

6. Podľa § 36 ods. 1, veta prvá, druhá a štvrtá ZR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu
sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd

môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

7. Podľa § 24 ods. 3 a 4 ZR - rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri

rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje
právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem
maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného
prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov

a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho
osobného styku s obidvomi rodičmi.

8. Podľa § 62 ZR, ods. 1 - 5
- plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti

nie sú schopné samé sa živiť.
- obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
- každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť
svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na

nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
- pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
- výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré

nie je nevyhnutné vynaložiť.

9. Podľa § 63 ods. 3 ZR, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby
dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu
výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval

na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný
súhlas súdu.

10. Podľa § 65 ods. 1,2 ZR, ak rodičia mal. dieťaťa spolu nežijú súd upraví rozsah ich vyživovacej

povinnosti, alebo schváli dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia
spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

11. Podľa § 75 odsek 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.12. Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa
začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

13.Súdmalvdanejvecipreukázané,žerodičianežijúvspoločnejdomácnosti,čímbolisplnenézákonné
podmienky pre úpravu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu súdnou cestou.

Úprava osobnej starostlivosti k mal. dieťaťu

14. Vo vzťahu k osobnej starostlivosti o mal. dieťa je nepochybné, že výchovu maloletej zabezpečuje
matka, v ktorej starostlivosti neboli zistené nedostatky, pričom otec uvedené nenamietal. Preto súd mal.
D. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.

Úprava výživného na mal. dieťa
15. Maloletá D. je zatiaľ v celodennej starostlivosti matky, je vo veku 2 rokov. Maloletú už odučili od
plienok, preto má výdavky na hygienické potreby nižšie, môžu byť vo výške cca 50 €. Ďalšie mesačne
výdavky má na stravu cca 80 až 100 €, za ošatenia je to 50 až 70 € mesačne, na obuv 25 € mesačne.

Na voľno časové aktivity (bicyklovanie, výlety) vynakladá matka asi 40 €. Mesačné výdavky na maloletú
predstavujú spolu sumu 245-285 €.

16. Matka je aktuálne na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok a prídavok na dieťa spolu
v sume 294 € mesačne. Vlastní osobné motorové vozidlo, na ktoré si požičala od svojho otca, ktorú

pôžičku spláca po 100 € mesačne; túto však neplatila pravidelne, zostáva jej doplatiť ešte suma 500-600
€. Ročné poistenie automobilu ju vyjde na cca 120-130 €. Matka býva spolu so svojimi rodičmi, ktorým
prispieva na bývanie sumou 100 €, 10 € mesačne na elektrinu. Platí tiež 20 € na šetrenie a 25 € výdavok
za telefón. Nákup potravín do domácnosti urobí raz ona, raz urobia nákupy rodičia, pričom môže ísť o
sumu cca 150 €.

17. Otec pracuje v spoločnosti S., pričom u tohto zamestnávateľa mal za obdobie 03-12/2019 čiastkový
základ dane 10.266,38 € (v priemere mesačne 1.026 €). Otec sa pred kolíznym opatrovníkom vyjadril,
že jeho príjem v čistom činí cca 850 € mesačne plus diéty 700 € mesačne. Pracuje v zahraničí v J..
Otec tiež uviedol, že s navrhovanou výškou výživného nesúhlasí, neuviedol však, akú predstavu má o
výživnom, toto ponechal na úvahe súdu. Otec býva v prenajatom byte, za ktorý platí poplatky 210 €, za

elektrickú energiu 35 € a internet 25 €. Spláca úver vzatý na nákup osobného motorového vozidla a na
zariadenie bytu mesačne vo výške 268 €, za telefón platí 72 €. Je zdravý.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené súd vychádzal z príjmu otca vo výške 1.500 € mesačne v čistom. Otec
je zamestnancom, t. z. ubytovanie a cestu do zamestnania v zahraničí mu platí zamestnávateľ. Diéty

mu teda slúžia na zabezpečenie stravy počas výkonu práce v zahraničí.

19. Pri určení presnej sumy výživného súd vychádzal z tohto príjmu otca, majúc za to, že rozsah
vyživovacej povinnosti otca by bol primeraný vo výške 20 % z príjmu (cca 300 € mesačne), pričom
zohľadnil, že otec príležitostne zakupuje dieťaťu aj oblečenie (hoci v nesprávnej veľkosti; uvedené

si však musia rodičia navzájom odkomunikovať tak, aby otec vedel, aké veci maloletá potrebuje a
najmä v akej veľkosti). Výživné má zároveň spotrebný charakter, t. z. výška výživného má zodpovedať
odôvodneným mesačným nákladom dieťaťa. Je potrebné dbať na to, aby výživné nad túto hranicu
nepriamo neuspokojovalo z časti i potreby iných osôb. Súd v priebehu konania ustálil, že výdavky
dieťaťa sú v sume maximálne 285 €, pričom matka sa musí podieľať na výžive maloletej nie len osobnou

starostlivosťou, ale čiastočne aj finančne. Preto výdavky maloletej rozdelil medzi rodičov tak, že otec sa
bude podieľať na výdavkoch maloletej v 3/4-nách a matka v 1/4-ne, zohľadniac jej osobnú starostlivosť
o maloletú.

20. Po zhodnotení vyššie uvedených skutkových okolností súd určil výživné vo výške 215 € mesačne,

ktorá suma na mal. D. je vo vzťahu k príjmu otca primeraná, pričom takto určené výživné zodpovedá
odôvodneným potrebám mal. dieťaťa vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca.21. Otec je povinný uvedené výživné uhrádzať do 15. dňa mesiaca vopred v súlade s ust. § 76 ods. 1
Zákonaorodine,podľaktoréhovýživnésaplatívpravidelnýchopakujúcichsumách,ktorésúzročnévždy
na mesiac dopredu. Výživné sa uhrádza k rukám matky, dokým maloleté dieťa nenadobudne plnoletosť.

22. Podľa § 232 ods. 3 a 4 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti
splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak
súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za

následok splatnosť celého plnenia.

23. Vzhľadom k tomu, že počiatok plnenia výživného bol stanovený od 20.09.2019 (teda od podania
návrhu), otcovi vznikol nedoplatok na výživnom do 31.05.2020 v sume 618,83 €. Alikvotná čiastka
výživného za september 2019 predstavuje sumu 78,83 € a za obdobie 8 mesiacov ide o sumu 1720 €
(8 x 215 €), t.j. spolu zročné výživné predstavuje sumu 1798,83 €. Otec však uhradil na výživu mal. D.

spolu sumou 1180 € (v septembri uhradil 100 €, v októbri 100 €, v novembri 100 € a následne 380 € a
v decembri uhradil 250 € a následne 250 €), ktorú sumu súd odrátal od zročného výživného (1798,83 €
- 1180 € = 618,83 €). Tento nedoplatok bude otec povinný splácať v mesačných splátkach po 70 € za
podmienok splatnosti uvedených vo výroku tohto rozsudku.

24. Pokiaľ sa týka peňažných prostriedkov na tvorbu úspor, výživné vo výške 85 € mesačne súd zaviazal
otca platiť na osobitný účet mal. dieťaťa, ktorý zriadi matka tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku
a tieto finančné prostriedky budú tvoriť majetok mal. dieťaťa v zmysle § 63 ods. 3 Zákona o rodine.
Súd rozhodol, že je potrebné zaviazať otca na tvorbu úspor vzhľadom na to, že majetkové pomery otca
dovoľujú tieto úspory tvoriť, čím je naplnená dikcia § 62 ods. 2 druhá veta Zákona o rodine, podľa ktorej

dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov a § 63 ods. 3, 1.veta Zákona o rodine. Súd preto za
odôvodnenú potrebu dieťaťa považoval aj tvorbu úspor vo výške uvedenej vo výroku tohto rozhodnutia,
pričom výška výživného, ktorým budú tvorené úspory, je v súlade s preukázanou výškou mesačného
zárobku otca (viď odsek 18 ako aj s poukazom na odsek 19). Jediným kritériom pri stanovovaní výšky
výživného určeného na tvorbu úspor sú majetkové pomery povinného rodiča (§ 63 ods. 3, 1. veta

Zákona o rodine). Cieľom, ktorý bol sledovaný rozhodnutím súdu o tvorbe úspor pre mal. dieťa, bolo
poskytnúť, či už povinnému rodičovi ako i dieťaťu, určitý stupeň istoty a dostatočnú záruku, že nasporená
čiastka bude skutočne použitá na plánovaný účel a nebude zneužitá na účely, ktoré nebudú v konečnom
dôsledku skvalitňovať život samotného dieťaťa. Pre nakladanie s prostriedkami na účte mal. dieťaťa
pred dosiahnutím jeho plnoletosti je potrebný súhlas súdu tak, ako je to uvedené v § 63 ods. 3, posledná

veta Zákona o rodine.

25. Matka pôvodne žiadala výživné v sume 250 € mesačne, pričom na pojednávaní uviedla, že súhlasí s
výživným v sume 215 € a so sumou 85 € mesačne na tvorbu úspor. Vo veciach starostlivosti o mal. dieťa
nie je súd viazaný návrhmi účastníkov konania, tieto môže prekročiť, prisúdiť i viac (§ 40 CMP), prípadne

rozhodnúť inak, tak ako tomu je aj v tomto prípade, kedy súd určil výživné vychádzajúc z možností a
schopností otca ako i odôvodnených potrieb mal. dieťaťa a výživné rozdelil na dve sumy (bežné výživné
215 € a výživné vo forme tvorby úspor 85 €, spolu v sume 300 € mesačne).

26. Po vyhlásení rozsudku sa kolízny opatrovník vzdal práva podať voči nemu odvolanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné.
Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Okresnom súde Čadca.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
vecisatýka,čosanímsleduje,podpisaspisovúznačkutohtokonania)uvedie,protiktorémurozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon

rozhodnutia.