Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. jún 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/13/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8719010062
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8719010062.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov Mgr.
Iva Maruščáka a JUDr. Mariána Sninského na verejnom zasadnutí konanom dňa 24.06.2021, v trestnej
veci obžalovaného P.. B. A., pre prečin pohŕdania súdom podľa § 343 písm. c) Tr. zákona, o odvolaní
okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/4/2019 zo dňa 09.10.2019,
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku oslobodil obžalovaného P..
B. A., nar. XX.XX.XXXX Q. F., trvale bytom F., spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Poprad
pre skutok uvedený v obžalobe sp. zn. 1Pv 508/2018 zo dňa 28.01.2019 právne kvalifikovaný ako prečin
pohŕdania súdom podľa § 343 písm. c) Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že

- ako účastník na strane žalovaného v civilnom konaní vedenom na Okresnom súde Poprad, pod
sp. zn. 13C/23/2016 o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu,
sa odmietol bez dostatočného a právnymi predpismi akceptovateľného ospravedlnenia dostaviť k
znalcovi pribratému do konania uznesením Okresného súdu Poprad, sp. zn. 13C/23/2016-106 zo dňa
22.09.2016, právoplatného dňa 30.09.2016, za účelom vykonania znaleckého dokazovania genetickou

metódou - analýzou DNA, v riadne a včas mu oznámených termínoch vykonania odberu biologických
vzoriek za účelom analýzy DNA, keď bol znalcom predvolaný na vykonanie odberu biologických vzoriek
na deň 01.02.2017, pričom predvolanie zo dňa 20.01.2017 mu bolo doručené dňa 24.01.2017, ďalej
na deň 12.05.2017, pričom predvolanie zo dňa 28.04.2017 mu bolo doručené dňa 04.05.2017 a na
deň 02.10.2017, pričom predvolanie zo dňa 13.09.2017 mu bolo doručené dňa 23.09.2017, a to aj
napriek tomu, že v uznesení o pribratí znalca mu bola uložená povinnosť dostaviť sa v stanovenom

čase na miesto určené znalcom a poskytnúť znalcovi potrebnú súčinnosť a v písomných predvolaniach
zo dňa 20.01.2017, dňa 28.04.2017 a dňa 13.09.2017 bol upozornený na povinnosť poskytnúť znalcovi
potrebnú súčinnosť a tiež napriek tomu, že mu boli za neuposlúchnutie predvolaní súdu opakovane
uložené súdom poriadkové pokuty a to uznesením Okresného súdu Poprad, sp. zn. 13C/23/2016-175
zo dňa 15.06.2017, právoplatným dňa 15.06.2017 vo výške 300,- eur a uznesením Okresného súdu
Poprad, sp. zn. 13C/23/2016-244 zo dňa 28.11.2017, právoplatným dňa 05.12.2017 vo výške 800,-eur,

pretože skutok nie je trestným činom.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie okresná prokurátorka, v ktorom
zrekapitulovala odôvodnenie oslobodzujúceho rozsudku okresného súdu ku ktorému uviedla, že s
odôvodnením rozsudku okresného súdu sa nestotožňuje, pretože síce obžalovaný sa z plánovaného

odberu biologických vzoriek vždy vopred ospravedlnil, avšak podľa názoru prokurátorky v zmysle
platnej legislatívy toto ospravedlnenie musí byť dostatočné, pričom za dostatočné ospravedlneniesa dá považovať písomné ospravedlnenie doručené súdu v primeranom predstihu bez odkladu po
tom, ako sa predvolaný dozvedel o dôvode brániacemu dostaviť sa. Ospravedlnenie musí byť aj
dôvodné. Za relevantný dôvod je možné podľa prokurátorky považovať napríklad práceneschopnosť

alebo neprítomnosť na území Slovenskej republiky v čase úkonu, na ktorý bol predvolaný, aj to však
len v prípade, ak by bola táto neprítomnosť preukázateľne plánovaná pred doručením predvolania
tejto osobe na príslušný procesný úkon. V predmetnom prípade sa obžalovaný dostatočne a dôvodne
ospravedlnil z úkonu, ktorý bol plánovaný na deň 01.02.2017. Ďalší odber biologických vzoriek bol
znalkyňou naplánovaný na deň 12.05.2017, pričom aj tu obžalovaný ospravedlnil svoju neúčasť, avšak

toto ospravedlnenie, aj keď ho akceptovala znalkyňa, nie je v žiadnom prípade možné akceptovať ako
dostatočné a odôvodnené, čo potvrdil aj Okresný súd Poprad, ktorý obžalovanému ako žalovanému
uložil v civilnom konaní uznesením poriadkovú pokutu. Na margo uvedeného je, podľa prokurátorky,
potrebné poukázať aj na fakt, že posúdiť ospravedlnenie žalovaného v civilnom konaní z hľadiska jeho
dostatočnosti a dôvodnosti, je výlučne v kompetencii súdu a nie znalkyne. Rovnako obžalovaný, ako
odporca, ospravedlnil svoju neúčasť na odbere biologických vzoriek aj dňa 02.10.2017, pričom neúčasť

ospravedlnil SMS správou adresovanou znalkyni. Aj v tomto prípade Okresný súd Poprad nepovažoval
takéto ospravedlnenie za dostatočné a dôvodné a opätovne uložil žalovanému v civilnom konaní
poriadkovú pokutu. Z uvedeného podľa prokurátorky vyplýva, že obžalovaný ako žalovaný v civilnom
konaní opakovane nerešpektoval a neuposlúchol príkaz Okresného súdu Poprad, aby sa podrobil
vyšetreniu a odberu biologických vzoriek za účelom vykonania dôkazu analýzou DNA bez dostatočného

ospravedlnenia, a to aj napriek upozorneniu súdu, čím preukázateľne sťažil postup konania súdu.
Prokurátorka ďalej v odvolaní uviedla, že je možné prisvedčiť okresnému súdu, že uloženie poriadkovej
pokuty nie je vždy obligatórnou podmienkou vyvodenia trestnoprávnej zodpovednosti, avšak v tomto
prípade z odôvodnenia vyššie uvedených uznesení Okresného súdu Poprad jednoznačne vyplýva, že
obžalovanému ako žalovanému v civilnom konaní boli uložené poriadkové pokuty z dôvodu, že svojou

neúčasťou na odobratí biologických vzoriek za účelom analýzy DNA sťažil postup konania, kde nakoniec
obžalovaný ako žalovaný vyhlásil, že sa vyšetreniu nepodrobí a nesúhlasí s odberom biologických
vzoriek, čo malo za následok upustenie od vykonania tohto dôkazu. Uvedené len potvrdzuje, že
obžalovaný ako žalovaný od nariadenia vykonania tohto dôkazu nemal v úmysle sa vyšetreniu a
odberu biologického materiálu podrobiť. Podľa prokurátorky je pravda, že uvedené konanie obžalovaný

nakoniec zdôvodnil výhradou k osobe znalkyne, avšak je treba rovnako poukázať na fakt, že obžalovaný
nenavrhol zmenu znalca a ani voči osobe znalkyne nevzniesol žiadne konkrétne pripomienky, ale
rovno sa odmietol podrobiť odberu biologického materiálu. Pokiaľ ide o tvrdenie okresného súdu,
že rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil aj Krajský súd v Prešove, ktorý v rozsudku sp. zn.
21Cop/49/2019 zo dňa 26.09.2019 vo veci právoplatne rozhodol a zároveň konštatoval, že postup

prvostupňového súdu vo veci upustenia od vykonania dôkazu analýzou DNA možno akceptovať, je
potrebnéuviesť,žeto,žesakrajskýsúdstotožnilsrozhodnutímaprocesnýmpostupomprvostupňového
súdu ešte neznamená, že obžalovaný ako žalovaný svojím konaním nenaplnil obligatórne znaky
skutkovej podstaty trestného činu pohŕdania súdom. Prokurátorka má za to, že konaním obžalovaného
boli naplnené všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty trestného činu pohŕdania súdom tak, ako to

predpokladá ustanovenie § 343 písm. c) Tr. zákona, pretože obžalovaný porušil záujem spoločnosti na
ochrane autority, vážnosti a rešpektu k súdom, čo v namietanom rozsudku konštatoval aj samotný súd,
keď uviedol, že civilný súd uložil poriadkové pokuty, ktoré slúžili na to, aby si súd mohol vynucovať a
upevňovať svoju autoritu. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že konaním obžalovaného bol zasiahnutý
objekt ako jeden z obligatórnych znakov skutkovej podstaty. Pokiaľ ide o obligatórnu stránku, je

nesporné, že obžalovaný najmenej dvakrát bez dostatočného ospravedlnenia neposlúchol pokyn súdu,
aby sa podrobil odberu biologickej vzorky za účelom analýzy DNA, a to aj napriek upozorneniu súdu na
potrebu dostavenia sa k znalkyni, ako aj na následky neuposlúchnutia tohto pokynu súdu. Následkom
tohto nerešpektovania príkazu súdu obžalovaný podstatným spôsobom sťažil konanie súdu a súd
nakoniec od vykonania tohto dôkazu upustil. Je síce pravda, že k upusteniu od vykonania dôkazu

došlo na základe návrhu žalobkyne, avšak žalobkyňa tento podala až po vyhlásení obžalovaného, že
sa odberu biologického materiálu nepodrobí. Na margo objektívnej stránky, ktorá vyžaduje úmyselné
zavinenie, poukázala na to, že obžalovaný už čase nariadenia vykonania dôkazu analýzou DNA
nemal úmysel sa znaleckému dokazovaniu podrobiť, pričom svoju prítomnosť viackrát nedostatočne
ospravedlňoval, nakoniec vyhlásil, že sa odberu biologických vzoriek ani nepodrobí. Z uvedeného

vyplýva, že obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v § 343 písm. c) Tr. zákona porušiť alebo ohroziť
autoritu, vážnosť a rešpekt k súdom. Pokiaľ ide o naplnenie obligatórnych znakov skutkovej podstaty
predmetného trestného činu, ako aj skúmanie materiálneho korektívu v predmetnej veci, upriamila
pozornosť na to, že okresný súd v predmetnej veci dňa 07.05.2019 vydal trestný rozkaz, ktorýmobžalovaného, vtedy obvineného, uznal za vinného zo spáchania predmetného skutku. Bez toho, aby
bola zásadným spôsobom zmenená skutková situácia, dňa 09.10.2019 okresný súd konštatuje, že
nebolo dokázané, že skutok je trestným činom. V zmysle § 353 ods. 1 Tr. poriadku môže samosudca

vydať trestný rozkaz, ak je spoľahlivo zistený skutkový stav. Hoci dňa 07.05.2019 bol skutkový stav
zistený spoľahlivo v takom rozsahu, že samosudkyňa vydala vo veci trestný rozkaz, dňa 09.10.2019
za prakticky rovnakého skutkového stavu je konštatované, že nebolo dokázané, že skutok je trestným
činom. Je možné prisvedčiť, že za situácie, keď sa zmení skutkový stav, môže súd dospieť k uvedenému
záveru a po vydaní trestného rozkazu na hlavnom pojednávaní oslobodiť obžalovaného spod obžaloby,

avšak za danej procesnej a skutkovej situácie ide o zjavné pochybenie okresného súdu. Navrhla preto,
aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a
rozhodnutie.

Na základe podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.
poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší

rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom
na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.

Keďže krajský súd v danom prípade nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 ods. 1 Tr. poriadku, preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a po
takomto preskúmaní dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné, aj keď sa
krajský súd celkom nestotožnil s dôvodmi, ktoré viedli súd prvého stupňa k napadnutému rozsudku.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy
pri rozhodovaní o vine. Súd prvého stupňa v dôvodoch konštatoval, že nebolo preukázané, že
by obžalovaný opakovaným konaním napriek predchádzajúcemu upozorneniu bez dostatočného
ospravedlnenia neuposlúchol príkaz súdu alebo jeho predvolanie, keď takéto správanie obžalovaného
prokurátor v konaní pred súdom nepreukázal. Obžalovaný, podľa súdu prvého stupňa, bol predvolaný

na odber biologického materiálu pre určenie otcovstva na deň 01.02.2017, 12.05.2017 a 02.10.2017.
Obžalovaný sa ako účastník na strane žalovaného v civilnom konaní o určenie otcovstva a úpravu
práv a povinností k maloletému dieťaťu opakovane odmietol bez dostatočného a právnymi predpismi
akceptovateľného ospravedlnenia dostaviť k znalkyni pribratej do konania na základe uznesenia
Okresného súdu Poprad sp. zn. 13C/23/2016 zo dňa 22.09.2016 za účelom vykonania znaleckého

dokazovania analýzou DNA, avšak obžalovaný prvé oznámenie o termíne vyšetrenia u znalkyne
na deň 01.02.2017 prevzal 24.01.2017, pričom 16.01.2017 zaslal konajúcemu súdu doklad o
práceneschopnosti trvajúcej od 21.09.2016, ktorá práceneschopnosť bola zobjektivizovaná aj listinným
dôkazom, a to potvrdením o dočasnej práceneschopnosti. Preto okresný súd konštatuje, že nie je
možné dospieť k záveru, že obžalovaný sa dostatočným spôsobom neospravedlnil z tohto termínu.

Pokiaľ ide o termín 12.05.2017, tu právny zástupca obžalovaného konajúcemu súdu oznámil neúčasť
na tomto odbere, čo znalkyňa akceptovala. Pokiaľ ide o tretí termín na deň 02.10.2017, z emailovej
korešpondencie plynie, že obžalovaný svoju neúčasť na tomto znaleckom vyšetrení preukázateľne
ospravedlnilSMSsprávouzobjektívnycharodinnýchdôvodov,pretosúdprvéhostupňadospelkzáveru,
že je namieste použiť ustanovenie o tzv. materiálnom korektíve upravenom v ustanovení § 10 ods. 2 Tr.

zákona, podľa ktorého nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti,
za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je jeho závažnosť nepatrná.

Krajský súd sa s takýmto odôvodnením okresného súdu celkom nestotožňuje. Je potrebné v krátkosti
uviesť, že trestné stíhanie v prejednávanej trestnej veci bolo začaté na podklade trestného oznámenia

oznamovateľky, ktorá podala na Okresný súd Poprad dňa 16.2.2016 návrh na určenie otcovstva a
úpravu práv a povinností rodičov k dieťaťu maloletému R. K. narodenému XX.XX.XXXX, kde ako otca
dieťaťa označila obžalovaného B. A., ktoré konanie o určenie otcovstva bolo vedené Okresným súdom
Poprad pod sp. zn. 13C/23/2016. Oznamovateľka je matkou tohto maloletého dieťaťa, pričom uviedla,
že v konaní o určenie otcovstva k maloletému R. K. znalkyňa z odboru genetiky, odvetvia analýzy DNA

vytýčila termíny na odobratie DNA vzoriek na deň 28.11.2016, 04.01.2017, 12.05.2017, 08.06.2017 a
02.10.2017, pričom obžalovaný buď nepreberal predvolania na vyšetrenie alebo sa na nich nedostavil,
ona s maloletým dieťaťom sa ich zúčastňovala s tým, že oznamovateľka vyslovila domnienku, že
obžalovaný voči okresnému súdu v tomto konaní nemá žiadny rešpekt. Okrem iného, obžalovaný ničímneprispel na výživu maloletého dieťaťa, tento stav je v dôsledku konania odporcu (obžalovaného B. A.)
neudržateľný, navrhovateľka nemá maloletého syna z čoho živiť. Vo veci napokon rozhodol Okresný súd
Poprad rozsudkom zo dňa 8.11.2018 sp. zn. 13C/23/2016 tak, že určil, že obž. B. A. je otcom maloletého

R.K. a určil povinnosť platiť mesačné výživné k rukám matky vo výške 170 eur, Krajský súd v Prešove
rozhodol o odvolaní obžalovaného a navrhovateľky rozsudkom zo dňa 26.9.2019 sp. zn. 21CoP/49/2019
tak, že potvrdil rozsudok vo výroku, ktorým bol obžalovaný B. A. určený za otca maloletého R. K., výrok
o výživnom zmenil tak, že obžalovanému určil výživné vo výške 242 eur mesačne do budúcna.

Krajský súd z pripojených spisov zistil, že obžalovaný, ktorý bol opakovane predvolávaný na odber
DNA vzorky, sa na tieto úkony ani raz nedostavil. Pokiaľ ide o termíny, na ktoré obžalovaný prevzal
predvolanie, ktoré mu bolo doručené poštou na deň 01.02.2017, je pravdou, že z tohto sa ospravedlnil
z dôvodu trvajúcej práceneschopnosti, avšak nebolo bližšie preskúmané, či bola práceneschopnosť
obžalovanéhoktomutodňuopodstatnená.Samotnýdokladopráceneschopnostisícejeakceptovateľný,
ale v danom prípade, kedy obžalovaný evidentne oddiaľoval určenie otcovstva vo vzťahu k maloletému

dieťaťu, by bolo možné uvažovať aj o pribratí znalca za účelom posúdenia dôvodnosti trvania
práceneschopnosti obžalovaného. Pokiaľ ide o termíny stanovené znalkyňou pre odobratie vzorky
DNA na dni 12.05.2017 a 02.10.2017, podľa názoru krajského súdu, formálne naplnil obžalovaný
všetky znaky skutkovej podstaty prečinu pohŕdania súdom podľa § 343 písm. c) Tr. zák., ktorého
sa dopustí ten, kto opakovaným konaním napriek predchádzajúcemu upozorneniu bez dostatočného

ospravedlnenia neuposlúchne príkaz súdu alebo jeho predvolanie. Obžalovaný opakovane predvolaný
súdom k znaleckému úkonu a bez dostatočného ospravedlnenia neuposlúchol predvolanie okresného
súdu v konaní o určenie otcovstva. Podľa názoru krajského súdu nie je možné akceptovať všeobecné a
ničím nepodložené ospravedlnenie obžalovaného, ktorý sa na predvolanie súdu opakovane nedostavil s
tvrdením, že mal rodinné problémy alebo iné povinnosti. Krajský súd takéto ospravedlnenia nepovažuje

za riadne a včasné ospravedlnenie. Tým, že obžalovaný neuposlúchol predvolanie súdu, podľa názoru
krajského súdu, formálne naplnil znaky prečinu pohŕdania súdom podľa § 343 písm. c) Tr. zákona.

Na druhej strane však, vychádzajúc zo spisu Okresného súdu Poprad sp. zn. 13C/23/2016 v konaní
o určenie otcovstva plynie, že uznesením tohto súdu zo dňa 15.06.2017, bola obžalovanému za to,

že sa nedostavil ku znalkyni za účelom odobratia vzorky DNA dňa 12.5.2017, kedy už mal ukončenú
práceneschopnosť, uložená poriadková pokuta vo výške 300,- eur. Z uznesenia Okresného súdu Poprad
v konaní o určenie otcovstva zo dňa 28.11.2018 vyplýva, že v tomto civilnom konaní bola obžalovanému
uložená pokuta vo výške 800,- eur za neúčasť na znaleckom úkone dňa 02.10.2017.

Krajský súd dospel k záveru, že v prípade prvého termínu (1.2.2017), ktorý je predmetom obžaloby
a ktorý mal podľa obžaloby napĺňať znaky trestného činu pohŕdania súdom, obžalovaný predložil
doklad o práceneschopnosti, pričom, či už znaleckým posudkom alebo iným zákonným dôkazom toto
ospravedlnenie či trvanie práceneschopnosti obžalovaného nebolo vyvrátené, preto v tomto štádiu
konania aj krajský súd musí vychádzať z toho, že išlo o riadne ospravedlnenie. Iná by bola situácia,

pokiaľ by sa preukázal opak, teda že práceneschopnosť v tom čase už nebola dôvodná. K termínom
určeným znalkyňou pre odobratie vzoriek DNA dňa 12.05.2017 a 02.10.2017 krajský súd uvádza, že
sa ich obžalovaný nezúčastnil, pričom sa z účasti neospravedlnil riadne, avšak za neúčasť na týchto
úkonoch u znalkyne bola obžalovanému uložená v civilnom konaní pokuta vo výške 300,- eur a 800,-
eur. Za takejto situácie krajský súd konštatuje, že pokiaľ by aj v trestnom konaní bol obžalovaný za

tieto dve neúčasti postihnutý, išlo by o porušenie zásady ne bis in idem, čiže nie dvakrát o tej istej veci,
keď uloženie pokuty vo výške 300,- eur a 800,- eur považuje aj krajský súd za dostatočnú sankciu.
Pri trestnom čine pohŕdania súdom podľa § 343 Tr. zák. je možné jeho páchateľovi uložiť trest odňatia
slobody až na dva roky, resp. aj peňažný trest vo výške od 160 eur. Obžalovanému za neuposlúchnutie
predvolania okresného súdu v konaní o určenie otcovstva bola uložená pokuta vo výške 300,- eur a

800,- eur.

Podľa § 215 ods.2 písm. b) Tr. por. prokurátor môže zastaviť trestné stíhanie, ak o skutku obvineného
bolo už právoplatne rozhodnuté disciplinárne iným orgánom alebo orgánom na konanie o priestupku
alebo o inom správnom delikte, cudzozemským súdom alebo iným cudzozemským orgánom príslušným

na konanie o trestnom čine, priestupku alebo o inom správnom delikte a toto rozhodnutie možno
považovať za dostačujúce.V danom prípade sa obžalovaný dopustil v civilnom konaní o určenie otcovstva súdneho deliktu, za čo
mu boli uložené okresným súdom pokuty vo výške 300,- eur a 800,- eur. Pre totožný skutok, pre ktorý
bol v civilnom konaní obžalovaný sankcionovaný uložením pokuty, bolo proti obžalovanému vedené aj

trestné konanie.

Podľa názoru krajského súdu právo nebyť potrestaný dvakrát má širší význam než stanovuje § 2 ods.8
Tr. poriadku, či vyššie citované ustanovenie § 215 ods. 2 písm. b) Tr. poriadku. V rozhodovacej praxi
súdov sa posudzuje, či predchádzajúca sankcia v inom konaní za ten istý skutok je dostatočná, pritom

sa prihliada aj na stupeň závažnosti sankcie za správny delikt a porovnáva sa, či táto už skôr uložená
sankcia za ten istý skutok je porovnateľná so sankciou, ktorá obžalovanému v prípade uznania viny
hrozí v trestnom konaní. Krajský súd dospel k záveru, že pokuta uložená obžalovanému vo výške spolu
1.100 eur v civilnom konaní za ten istý skutok ako je skutok obžaloby je dostatočná na potrestanie
obžalovaného, keď v trestnom konaní mu mohol byť ukladaný peňažný trest vo výške od 160 eur.
Vzhľadom na tieto okolnosti potom dospel krajský súd k záveru, že závažnosť konania obžalovaného je

nepatrná a nejde v tomto prípade o prečin. Iná by bola situácia, ak by napríklad obžalovanému v konaní
o určenie otcovstva nebola uložená pokuta, alebo ak by aj po uložení pokuty neuposlúchol predvolanie
súdu. Napokon v čase rozhodovania o obžalobe okresného prokurátora už bolo civilné konanie o určenie
otcovstva právoplatne skončené, teda bol dosiahnutý účel sankcií, ktorým v tomto prípade bol záujem
na určení otcovstva maloletého, ako aj určenie výživného, ktoré konanie trvalo viac ako 3 roky, pričom

dĺžka konania súdu bola spôsobená konaním obžalovaného.

Z týchto dôvodov potom, pokiaľ ide o samotný výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý obžalovaného
spod obžaloby oslobodil, pretože nejde o prečin pohŕdania súdom, odvolanie okresného prokurátora
ako nedôvodné zamietol.

jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.