Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. apríl 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/17/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715010181
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bobor
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6715010181.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr.
Jána Bobora a JUDr. Adriány Považanovej v trestnej veci obžalovaného O. U., stíhaného pre prečin
podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 11. apríla 2019, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 2T/38/2015 zo dňa 07.11.2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného O. U. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 2T/38/2015 zo dňa 07.11.2018 bol obžalovaný
O. U. uznaný vinným z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zák., pretože

v období od 15.októbra 2010 do 15. apríla 2011 vo R., okres R. vystupujúc pod menom A. G. vylákal
od poškodeného O. S., nar. XX.XX.XXXX za účelom vyplatenia exekúcie na ťahači finančné prostriedky

s prísľubom ich vrátenia po predaji ťahača a to aj finančných prostriedkov, ktoré si od poškodeného
požičali S. O. a V. N., pričom to v úmysle nemal a od poškodeného postupne prevzal finančné prostriedky
dňa 15.10.2010 vo výške 190 €, dňa 18.10.2010 vo výške 200 €, dňa 20.10.2010 vo výške 250,- €,
dňa 23.10.2010 vo výške 1750,- €, dňa 02.11.2010 vo výške 1000,- €, dňa 05.11,2010 vo výške 350,-
€, dňa 30.11.2010 vo výške 270 €, dňa 06.12.2010 vo výške 230 €, dňa 16.12.2010 vo výške 146,- €,
dňa 21.12.2010 vo výške 240 €, dňa 13.01.2011 vo výške 280 6, dňa 14.01.2011 vo výške 260,- €, dňa

17.01.2011 vo výške 120 €, dňa 18.01.2011 vo výške 350,- €, dňa 19.01.2011 vo výške 600?- €, dňa
27.01.2011 vo výške 8 200 €, dňa 15.02.2011 vo výške 60 €, dňa 08.03.2011 vo výške 80,- € a 80,- €, dňa
10.03.2011 vo výške 60,- €, dňa 15.03.2011 vo 370,- €, dňa 23.03.2011 vo výške 500 €, dňa 25.03.2011
vo výške 200,- €, dňa 27.03.2011 vo výške 120,- €, dňa 28.03.2011 vo výške 70,- €, dňa 29.03.2011 vo
výške 100,- €, dňa 31.03.2011 vo výške 350,- €, dňa 01.04.2011 vo výške 300,- €, dňa 03.04.2011 vo
výške 190 €, dňa 05.04.2011 vo výške 50,- €, dňa 08.04.2011 vo výške 570 €, dňa 13.04.2011 vo výške

50 €, dňa 14.04.2011 vo výške 200,- € a 40,- € a dňa 15.04.2011 vo výške 195,- € a 50,- €, pričom do
dnešného dňa finančné prostriedky poškodenému nevrátil, ktorým konaním spôsobil poškodenému O.
S., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., Ul. J.C.C. XXXX/XX škodu v celkovej výške 18.071,- €.

Za toto konanie okresný súd obžalovanému uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov
nepodmienečne, pričom pre výkon trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so
stredným stupňom stráženia. Súčasne podľa § 42 ods. 2 Tr.zák. súd zrušil výrok o treste uloženom
obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn. 2T/23/2014 zo dňa 28.02.2017 v
spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 1To/51/2017 zo dňa 30.05.2017, vo výmere 2 rokov
nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ako aj všetky

rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,stratili podklad, pričom rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn. 2T/23/2014 zostal vo výroku o
škode nedotknutý.

Ďalej podľa § 287 ods. 1, 2 Tr.por. súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému O. S.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom R., J. C. C. XXXX/XX, škodu vo výške 18 071,- €, pričom podľa § 288 ods. 2
Tr.por. súd poškodeného O. S., nar. XX.XX.XXXX, so zvyškom jeho nároku na náhradu škody odkázal
na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení podal odvolanie obžalovaný, ktoré prostredníctvom svojho
obhajcu aj dodatočne písomne zdôvodnil. Z písomných dôvodov odvolania v podstate vyplynulo, že toto
smerovalo proti výroku o vine, treste a škode. Pokiaľ ide o výrok o vine obžalovaného, tento namietal,
pretože podľa jeho názoru vina nebola vôbec preukázaná. V tomto smere poukázal na výpoveď svedka
S. O. na hlavnom pojednávaní dňa 07.11.2018, v ktorej namietal dôveryhodnosť tohto svedka, pričom
pri hodnotení tejto výpovede zotrval na tom, že finančné prostriedky odovzdával S. O. na vyplatenie

exekúcií v zmysle dohody s poškodeným a teda nespáchal trestný čin, ktorý mu je kladený za vinu.
Výpoveď svedka V. N. považuje za účelovú, keďže podľa jeho názoru existuje dôvodný predpoklad, že
ak by tento svedok vypovedal pravdivo, vystavoval by sa nebezpečenstvu trestného stíhania.

Vo vzťahu k uloženému trestu obžalovaný namietal, že súd prvého stupňa mal zrušiť aj výroky o treste

ďalších rozsudkov, ktoré boli vyhlásené medzi spáchaním skutku, pre ktorý bol trestne stíhaný v tomto
konaní a vyhlásením napadnutého rozsudku 2T/38/2015 zo dňa 07.11.2018. Súčasne vymenoval všetky
rozhodnutia, ktoré boli v uvedenom období vyhlásené.

Vzhľadom na vyššie uvedené obžalovaný považoval napadnutý rozsudok vo všetkých výrokoch za

nesprávny a požiadal, aby odvolací súd zrušil tento rozsudok a spod obžaloby ho oslobodil. Eventuálne,
ak by odvolací súd bol toho názoru, že jeho vina za skutok uvedený v rozsudku súdu prvého stupňa
bola preukázaná bez dôvodne pochybnosti, požiadal, aby odvolací súd zrušil výrok o treste a naň
nadväzujúce výroky rozsudku Okresného súdu Zvolen, sp.zn. 2T/38/2015 zo dňa 07.11.2018 a sám
rozhodol tak, že mu uloží súhrnný trest a súčasne zruší výroky o treste a naň nadväzujúce výroky vo

všetkých vyššie uvedených rozsudkoch.

Krajská prokurátorka na verejnom zasadnutí uviedla, že na rozdiel od obhajoby, považuje napadnutý
rozsudok za zákonný a správny vo všetkých jeho výrokoch, ako aj vo výroku o súhrnnom treste a z toho
dôvodu navrhla, aby odvolanie obžalovaného bolo zamietnuté.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedol, že sa pridržiavajú písomných dôvodov ich
odvolania, pričom dodal, že z rozsudku prvostupňového súdu nie je zrejmé, prečo okresný súd rozhodol
tak, ako rozhodol, v napadnutom rozsudku okresný súd riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie o uložení
súhrnného trestu, predovšetkým prečo neboli zrušené ďalšie rozhodnutia, ktoré nespadali do výnimky

uvedenej v § 41 Tr.zák. Z uvedeného dôvodu navrhol, aby krajský súd rozhodol v zmysle petitu
uvedeného v ich písomnom odvolaní.

Obžalovaný sa na verejné zasadnutie nedostavil, požiadal však písomne o vykonanie verejného
zasadnutie v jeho neprítomnosti. Preto krajský súd vec prejednal v neprítomnosti obžalovaného.

Na základe podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného
O. U. nie je dôvodné.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky potrebné a dostupné dôkazy na objasnenie skutkového stavu v zmysle § 2 ods.
10 Tr.por. vrátene doplnenia dokazovania, ktoré mu nariadil odvolací súd. Vykonané dôkazy správne
vyhodnotil jednotlivo aj v ich súhrne tak, ako mu to ukladá ust. § 2 ods. 12 Tr.por.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr.por. vyložil, ktoré skutočnosti vzal
za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladalso zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčené alebo pochybné a akými úvahami sa spravoval pri
hodnotení dôkazy, najmä tých, ktoré si vzájomne odporovali.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynulo, že obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti
usvedčovali svedok poškodený O. S., svedkovia V. N. a S. O., ktoré výpovede korešpondovali s
vykonanými listinnými dôkazmi, najmä zápisnicou o rekognícii, z ktorej vyplynulo, že poškodený poznal
O. U. a označil ho ako osobu, ktorá vystupovala pod menom A. G., ako aj rozpis platieb od poškodeného,
prehlásenie so zmluvou o pôžičke, s čestným vyhlásením A. G. o požičaní peňazí od poškodeného a

bankové výpisy Slovenskej sporiteľne o výberoch finančných prostriedkov poškodeným v žalovanom
období. Okresný súd v tomto smere výrok o vine riadne odôvodnil, s ktorým sa odvolací súd stotožnil
a v podrobnostiach naň poukazuje. Vzhľadom na vyššie uvedené okresný súd správne konanie
obžalovaného kvalifikoval ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr.zák., keďže na škodu cudzieho
majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu.

Pokiaľ ide o výrok o treste, v tomto smere sa odvolací súd stotožnil so záverom prokurátora a nestotožnil
sa s výkladom obhajoby v súvislosti s ust. § 42 ods. 1 Tr.zák. čo do počtu rozhodnutí, ktoré mal
prvostupňový súd zrušiť. Pri ukladaní súhrnného trestu sa totiž mal zrušiť len rozsudok, pred ktorým bola
spáchaná trestná činnosť, jedná sa o mnohopočetnosť trestnej činnosti len vo vzťahu k prvému rozsudku
v poradí a ostatné prípadné rozsudky, ktoré nasledujú po rozsudku v prvom poradí sú z hľadiska ust. §

42 ods. 1 Tr.zák. právne irelevantné, pričom okresný súd pri ukladaní trestu prihliadol k okolnostiam, na
ktoré podľa zákona mal prihliadnuť, najmä na osobu obžalovaného a samotný postoj obžalovaného k
danej veci a svoje rozhodnutie dostatočne zdôvodnil. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd nestotožnil
so závermi obhajoby a preto na túto neprihliadal.

Vo vzťahu k výroku o náhrade škody, okresný súd nepochybil, keď priznal finančnú náhradu prostriedkov
vo výške 18 071,- € poškodenému, ktorý si škodu riadne uplatnil, pričom o tejto sume prvostupňový súd
nemal pochybnosť, preto ju priznal a vo zvyšku uplatneného nároku poškodeného odkázal na civilný
proces. Správne pritom v tomto výroku poukázal na to, že rozhodovanie o nároku poškodeného by už
presahovalo potreby dokazovania v tomto konkrétnom trestnom konaní.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Za takého stavu, keď Krajský súd v Banskej Bystrici nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku,
odvolanie obžalovaného O. U. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.