Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. júl 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11CoP/1/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7619204642
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:7619204642.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a

sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa U.
N., nar. XX. augusta XXXX, s trvalým pobytom U. XX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Lučenec, dieťa rodičov - otca U.. Y. N., nar. XX. novembra XXXX, s trvalým
pobytom U. XX, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária Hovan a Hospůdka, s.r.o., so sídlom
M. Gorkého 8, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 47 233 419, a matky U.. L. M., nar. XX. júna XXXX, s
trvalým pobytom M. XX, T., toho času Y. 2, F. O. X., zastúpenej JUDr. Ľubomírou Bašistovou Virovou,
advokátkou, so sídlom Zimná 62, Spišská Nová Ves, o návrhu otca na rozhodnutie súdu pri nezhode

rodičov a na zmenu výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní otca a matky maloletého dieťaťa
proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 6P/63/2019-238 zo dňa 15. júla 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým uložil matke maloletého (ďalej len “matka“) povinnosť
prispievať výživným na maloletého U. sumou 170,- Eur mesačne, a to tak, že sumu 120,- Eur odovzdá
k rukám otca maloletého (ďalej len „otec“) a 50,- Eur vloží na účet maloletého za účelom tvorby úspor
(III. výrok), vo výroku, ktorým uložil otcovi povinnosť oznámiť matke číslo účtu maloletého, na ktorý bude
matka tvoriť úspory (IV. výrok) a vo výroku, ktorým povolil matke platiť zameškané výživné od 2. augusta

2019 do rozhodnutia súdu vo výške 1.224,52 Eur v splátkach po 20,- Eur spolu s bežným výživným s
tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stane zročným celý dlh (V. výrok) m e n í tak, že:
MatkajepovinnáprispievaťnavýživumaloletéhosynaU.N.,nar.XX.augustaXXXX(ďalejaj„maloletý“),
sumou 140,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca.
Zameškané výživné od 2. augusta 2019 do 29. júla 2021 povoľuje matke splácať v splátkach po 30,- Eur
spolu s bežným výživným. Zročné výživné je splatné prvým mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti
tohto rozhodnutia, s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stane zročným celý dlh.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým zamietol návrh otca na priznanie výživného od 2.
novembra 2018 do 1. augusta 2019 (VI. výrok) p o t v r d z u j e .

III. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti VII. výroku, ktorým otcovi po ukončení styku (matky s
maloletým) uložil povinnosť v stanovenom čase prevziať maloletého v mieste bydliska matky, kde je
matka povinná dieťa otcovi v stanovenom čase vrátiť m e n í tak, že matka je po ukončení styku povinná
v stanovenom čase vrátiť maloletého otcovi v mieste bydliska otca.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania..

o d ô v o d n e n i e :

1. 1. Okresný súd Lučenec (ďalej aj „okresný súd“ resp. „súd prvej inštancie“ event. „prvoinštančný súd“)
rozsudkom č.k. 6P/63/2019-238 zo dňa 15. júla 2020 (ďalej len „napadnutý rozsudok“ alebo „napadnutérozhodnutie“) zastavil konanie čo do udelenia súhlasu na návštevu pedagogicko-poradenského centra
v P. (I. výrok). V časti schválil dohodu rodičov v znení: „Maloletý U., nar. 19. augusta 2004 sa zveruje
do osobnej starostlivosti otca, ktorý je oprávnený a povinný dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec sa zaväzuje poskytovať matke informácie týkajúce sa maloletého U..“ (II. výrok). Matke uložil
povinnosť prispievať výživným na Maloletého U. sumou 170,- Eur mesačne, a to tak, že sumu 120,-
Eur odovzdá k rukám otca a 50,- Eur vloží na účet maloletého za účelom tvorby úspor (III. výrok) a
zároveň uložil otcovi povinnosť oznámiť matke číslo účtu maloletého, na ktorý matka bude tvoriť úspory
(IV. výrok). Zameškané výživné od 2. augusta 2019 do rozhodnutia súdu vo výške 1.224,52 Eur povolil

matke zaplatiť v splátkach po 20,- Eur spolu s bežným výživným s tým, že nezaplatením čo i len jednej
splátky sa stane zročným celý dlh (V. výrok). Návrh otca na priznanie výživného od 2. novembra 2018
do 1. augusta 2019 zamietol (VI. výrok). Ďalej upravil styk matky s maloletým (VII. výrok) tak, že matka
je oprávnená stýkať sa s maloletým U.
- každý tretí víkend v mesiaci od piatku od 15:30 hod. do nedele do 18:00 hod.;
- počas jarných prázdnin, ak tieto pripadajú na párny týždeň v roku v čase od štvrtka od 9:00 hod. do

nedele do 18:30 hod. pripadajúcich na týždeň uvedených jarných prázdnin a ak pripadnú na nepárny
týždeňvrokuvčaseodsobotyod9:00hod.párnehovíkendupredchádzajúcehotýždňajarnýchprázdnin
do štvrtku do 9:00 hod. pripadajúceho na týždeň jarných prázdnin;
- počas veľkonočných sviatkov v párnom roku v čase od Veľkonočnej soboty od 10:00 hod. do
Veľkonočného pondelka do 19:00 hod. a v nepárnom roku od stredy pred Zeleným štvrtkom od 16:30

hod. do Veľkonočnej soboty do 16:30 hod.;
- počas letných prázdnin v párnom roku od 1. júla od 19:00 hod. do 15. júla do 19:00 hod. a od 1. augusta
od 19:00 hod. do 15. augusta do 19:00 hod. a v nepárnom roku od 16. júla od 19:00 hod. do 31. júla do
18:00 hod. a od 16. augusta od 19:00 hod. do 31. augusta do 19:00 hod.;
- počas vianočných prázdnin v párnom roku v čase od 27. decembra od 10:00 hod. do 4. januára do

18:00 hod. a v nepárnom roku v čase od 23. decembra od 10:00 hod. do 27. decembra do 18:00 hod.
Otcovi maloletého uložil povinnosť umožniť matke styk s maloletým dieťaťom, dieťa na styk s matkou
riadne pripraviť a odovzdať jej ho v stanovenom čase v mieste svojho bydliska. Po ukončení styku bola
otcovi uložená povinnosť v stanovenom čase maloletého prevziať v mieste bydliska matky. Zároveň
prvoinštančný súd vo výroku (VIII. výrok) konštatoval, že napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok

Okresného súdu Zvolen č.k. 5P/167/2012-99 zo dňa 8. apríla 2013 v časti zverenia maloletého do
osobnej starostlivosti, rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 16P/16/2014-260 zo dňa 2.
septembra 2014 v časti úpravy styku k maloletému dieťaťu a rozsudok Okresného súdu Spišská Nová
Ves č.k. 16P/172/2015-226 zo dňa 21. novembra 2016 v časti určenia výživného. Návrh otca čo do
pozastavenia výživného zamietol (IX. výrok). O trovách konanie rozhodol tak, že žiaden z účastníkov

nemá nárok na náhradu trov konania (X. výrok).
1. 2. V úvode odôvodnenia rozhodnutie súd prvej inštancie konštatoval, že otec maloletého sa návrhom
podaným dňa 21. marca 2019 domáhal vydania rozhodnutia pri nezhode rodičov. Návrh odôvodnil
tým, že rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. 5P/167/2012-99 zo dňa 8. apríla 2013 bol maloletý
U. zverený do osobnej starostlivosti matky, avšak od 2. novembra 2018 žije maloletý s ním, nakoľko

sa k matke odmietol vrátiť. Podľa zistení otca bolo potrebné, aby sa maloletý podrobil pedagogicko-
psychologickému vyšetreniu, pretože mu bol diagnostikovaný Aspergerov syndróm a matka na súhlas
s vyšetrením nereagovala. Vec bola postúpená Okresnému súdu Spišská Nová Ves, na ktorom otec
maloletého podal aj ďalšie návrhy, a to dňa 21. apríla 2019 návrh na pozastavenie výživného a dňa 2.
augusta 2019 návrh na zmenu výkonu rodičovských práv a povinností.

1. 3. Z ďalšej časti odôvodnenia vyplýva, že dňa 1. októbra 2019 bola Okresnému súdu Spišská
Nová Ves doručená dohoda rodičov o úprave výkonu práv a povinností k maloletému dieťaťu. Dňa 19.
novembra 2019 bola vec postúpená Okresnému súdu Lučenec, ktorý konanie o návrhu na rozhodnutie
súdu pri nezhode rodičov, konanie o zmene úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu
a konanie o návrhu otca na pozastavenie výživného na maloletého spojil na spoločné konanie. Na

pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 1. júna 2020 zobral otec návrh v časti udelenia súhlasu na
návštevu pedagogicko-psychologického poradenského centra späť, žiadal, aby bol maloletý zverený do
jeho osobnej starostlivosti a matka platila na maloletého výživné vo výške 200,- Eur odo dňa, kedy sa
maloletýnachádzalvjehostarostlivosti,t.j.odnovembra2018.Matkasúhlasila,abybolmaloletýzverený
do osobnej starostlivosti otca a čo sa týka výživného, mala záujem platiť výživné vo výške 50,- Eur a 30,-

Eur na tvorbu úspor. Dňa 15. júla 2020 sa uskutočnilo druhé pojednávanie, na ktorom právny zástupca
otca predložil výpočet dlžného výživného vo výške 5.066,57,- Eur zahŕňajúce výšku výživného 200,- Eur
mesačne od 2. novembra 2011, od ktorej odrátal matkou uhradené výživné a prídavky na maloletého.
Matka s návrhom otca na platenie spätného výživného nesúhlasila. Maloletý na pojednávaní uviedol, žesa mu lepšie býva u otca, pretože mama naňho nemala čas a zvykla ho biť a kričať naňho. Tvrdil aj,
že ho otec vedie k tomu, aby sa s matkou stretával a komunikoval s ňou. S mamou sa chce stretávať
aj počas prázdnin, ale nie na dlho.

1. 4. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a oboznámením
sa s (presne špecifikovanými) listinnými dôkazmi. Počas konania matka prezentovala svoje výdavky, a
to 40,- Eur na výživné, 160,- Eur na nájom, 35,- Eur na elektrinu, 4,64 Eur na koncesionárske poplatky,
13,48 Eur na poistku maloletého, 18,- Eur na telefón, 20,85 Eur na poistku matky, 11,95 Eur na internet,
117,72 Eur na ďalšiu poistku matky, 294,23 Eur na splátku hypotekárneho úveru, 45,90 Eur na stravné

lístky a 65,- Eur na osobnú hygienu. Ročne platí poistku za byt vo výške 97,30 Eur, poistku na auto
vo výške 70,30 Eur, prezúvanie pneumatík 40,- Eur, zubné ošetrenie 205,- Eur, daň z nehnuteľnosti vo
výške 15,97 Eur a diaľničnú známku vo výške 50,- Eur. Matka je zároveň členkou sociálnej komisie pri
Mestskom zastupiteľstve v T., je odmeňovaná polročne za každú účasť na zasadnutí vo výške 4,98 Eur.
Za prvý polrok 2020 sa zasadnutí nezúčastnila, za rok 2019 jej bolo vyplatených 14,54 Eur. Z potvrdenia
o príjme matky zo Slovenského červeného kríža mal súd za preukázané, že čistá priemerná mzda matky

za rok 2018 bola vo výške 1.034,73 Eur, za rok 2019 vo výške 805,91 Eur a za rok 2020 vo výške
848,79 Eur.
1. 5. Ročné výdavky otca tvoria diaľničná známka vo výške 50,- Eur, zákonné poistenie vo výške 60,-
Eur, havarijné poistenie 65,- Eur, poistenie domácnosti v sume 35,- Eur, STK a emisná kontrola 75,- Eur
každé dva roky a olej a filtre 35,- Eur, prezutie pneumatík 25,- Eur, televízia 95,- Eur. Medzi pravidelné

mesačné platby patrí platba za mobil vo výške 20,- Eur, životné poistenie vo výške 26,16 Eur, výživné
na maloletého v sume 140,- Eur, dobíjanie kreditu maloletému vo výške 7,- Eur, pohonné hmoty 25,-
Eur, výdavky na stravu 300,- Eur, dobrovoľný príspevok do DSS v sume 5,- Eur, krmivo pre psa 20,-
Eur. Otec má zároveň pôžičky od Združenia evanjelických duchovných vo výške 68,- Eur na zakúpenie
auta, 50,- Eur platí aj Poštovej banke, a.s. a sumu 50,- Eur MUDr. Kohajdovej. Pôžičky od brata a matky

nespláca. Náklady na maloletého od 2. novembra 2018 vyčíslil v celkovej sume 2.189,- Eur; medzi tieto
náklady zaradil kúpu okuliarov, ošatenia a hygienických potrieb, opravu telefónu, náklady na opravu 12
zubov, náklady na tanečnú - venček, školské poplatky a výlety, školské potreby, ale aj náklady na kino,
zmrzlinu a pizzu ako aj kúpu skeatboardu.
1. 6. Medzi účastníkmi konania zostala sporná výška výživného a miesto, kde dôjde k prevzatiu

maloletého pri začatí styku a následne pri odovzdaní maloletého po ukončení styku. Dohoda uzatvorená
medzi rodičmi dňa 18. augusta 2019 nebola podľa názoru prvoinštančného súdu v časti platenia
výživného vo výške 40,- Eur v záujme maloletého, nakoľko tento má vyššie výdavky súvisiace so
zabezpečením základných osobných potrieb. Z tohto dôvodu dohodu rodičov (v tejto časti) neschválil a
zohľadnil skutočné príjmy a výdavky na strane rodičov. Z vykonaného dokazovania mal prvoinštančný

súd za preukázané, že otec je evanjelickým farárom s čistým mesačným príjmom okolo 600,- Eur, pričom
za vyučovanie náboženstva vykazuje príjem v priemere 50,- Eur mesačne. Výdavky so zabezpečením
potrieb v domácnosti nemá. Za opodstatnené náklady považoval otec maloletého výdavky, ktoré od
roku 2018 vyčíslil na sumu 2.189,- Eur, nešpecifikoval však, ktoré z týchto výdavkov má maloletý aj v
súčasnosti.Zrozhodovacejpraxebolosúduprvejinštancieznáme,žemaloletémunaošateniepostačuje

suma 30,- Eur mesačne, zároveň zohľadnil príspevky do školy v sume 10,- Eur ročne (t.j. 0,83 Eur
mesačne), okuliare pre maloletého v sume 105,- Eur ročne (t.j. 8,75 Eur mesačne), školské potreby v
sume 75,- Eur ročne (t.j. 6,25 Eur mesačne), zubára vo výške 560,- Eur ročne (t.j. 46,66 Eur mesačne) a
náklady na stravu vo výške 150,- Eur mesačne; maloletý sa zároveň podieľa aj na výdavkoch súvisiacich
s úhradou nákladov na domácnosť, a to na televíziu v polovici výdavkov otca, teda 47,50,- Eur ročne

(t.j. 3,96 Eur mesačne). Mesačné náklady na maloletého teda predstavujú sumu 246,45 Eur. Čo sa týka
príjmov matky, súd mal za preukázané, že matka je riaditeľkou Slovenského červeného kríža v Spišskej
Novej Vsi. Jej priemerný čistý mesačný príjem za roky 2018 - 2020 bol v sume 905,10 Eur. Nakoľko je
matka činná aj ako členka sociálnej komisie pri Mestskom zastupiteľstve v T., kde v roku 2019 dosiahla
príjem 14,54 Eur (t.j. 1,21 Eur mesačne), prvoinštančný súd vychádzal zo sumy jej čistého mesačného

príjmu 906,31 Eur, pričom zohľadnil výdavky na strane matky pozostávajúce z nájmu vo výške 160,- Eur
mesačne, elektriny v sume 35,- Eur mesačne, koncesionárskych poplatkov vo výške 4,64 Eur mesačne,
internetu vo výške 11,95 Eur mesačne, stravných lístkov vo výške 45,90 Eur, ktoré platí mesačne do
pokladne zamestnávateľa a zohľadnil aj daň z nehnuteľnosti vo výške 15,97 Eur ročne (t.j. 1,33 Eur
mesačne). Napriek tomu, že si matka za hygienu vyčíslila sumu 65,- Eur, túto nemal súd za preukázanú

a konštatoval, že je postačujúca a primeraná je suma 30,- Eur mesačne. Výdavky matky teda ustálil
na sume 288,82 Eur mesačne, pričom neprihliadol na hypotekárny úver matky, poistky, ktoré platí sebe
a maloletému synovi, ako ani poistku za auto a byt, zubné ošetrenie, diaľničnú známku ani prezutie
pneumatík a telefón, pretože ide o výdavky, ktoré síce matka môže mať, ale až potom, čo uhradí výživnéna svojho maloletého syna. Súd uviedol, že predmetné výdavky nie sú podstatné na zabezpečenie
základných potrieb matky a nie sú ani v záujme maloletého, preto na ne neprihliadol. Základom pre
určenie výživného po odrátaní výdavkov na strane matky bola suma 617,49 Eur a konštatoval, že v

zmysle rozhodovacej praxe súdov platí, že výživné rodiča na všetky jeho deti by malo byť určené v
rozmedzí 25 % - 30 % z jeho príjmu, čo v prípade matky predstavuje rozmedzie 154,37 Eur až 185,25
Eur. Keďže osobnú starostlivosť o maloletého poskytuje otec, s prihliadnutím na jeho starostlivosť mal
za to, že zo strany matky je adekvátne platenie výživného v sume 170,- Eur mesačne. Keďže však
maloletý nespotrebuje celú časť výživného na krytie jeho základných potrieb, určil matke povinnosť platiť

výživné k rukám otca vo výške 120,- Eur mesačne a zvyšnú časť vo výške 50,- Eur mesačne bola matka
zaviazaná uhrádzať maloletému na jeho účet, ktorý otec zriadi za účelom tvorby úspor a s ktorými bude
oprávnený nakladať len so súhlasom súdu.
1. 7. V súvislosti so zameškaným výživným, ktoré otec maloletého požadoval odo dňa, kedy sa maloletý
nachádzal v jeho osobnej starostlivosti, t.j. od novembra 2018, súd prvej inštancie uviedol, že v zmysle
zákonných ustanovení je možné priznať nárok na platenie výživného najskôr odo dňa podania návrhu

na začatie konania, pričom odkloniť sa od zákonných ustanovení je možné len v prípade, ak súd
uzná, že boli dané dôvody hodné osobitného zreteľa. Skutočnosti, ktoré otec uvádzal, teda že patrí
do nízkopríjmovej skupiny, prvoinštančný súd nepovažoval za dôvody hodné osobitného zreteľa. Otec
podal návrh na platenie výživného až v auguste 2019, pričom neuviedol žiaden dôvod, ktorý mu bránil v
podaní návrhu bezprostredne po tom, čo sa maloletý ocitol v jeho starostlivosti. Z tohto dôvodu priznal

otcovi zameškané výživné len odo dňa podania návrhu, t.j. od 2. augusta 2019 do rozhodnutia súdu.
Keďže určil výživné vo výške 170,- Eur mesačne, na jeden augustový deň pripadá suma 5,48 Eur x 30
dní, t.j. 164,52 Eur a následne 10 mesiacov po 170,- Eur, t.j. spolu 1.864,52 Eur. Súd mal za preukázané,
že matka od septembra 2019 zaplatila otcovi na výživnom sumu 640,- Eur (9 x 40,- Eur + 2 x 140,-
Eur). Zameškané výživné vo výške 1.224,52 Eur tvorí rozdiel medzi sumou, ktorú matka mala zaplatiť

a sumou, ktorú zaplatila; túto sumu povolil súd matke splácať v splátkach po 20,- Eur mesačne spolu
s bežným výživným tak, že nezaplatením čo len jednej splátky sa stane zročným celý dlh. Návrh otca
na priznanie výživného od 2. novembra 2018 do 1. augusta 2019 zamietol, pretože nebol daný dôvod
hodný osobitného zreteľa na to, aby spätne toto výživné priznal.
1. 8. Čo sa týka úpravy styku, prvoinštančný súd vychádzal z dohody rodičov, ktorú premietol do

výrokovej časti rozhodnutia. Rozpor nastal len v časti prevzatia, resp. odovzdávania maloletého pri
ukončení styku. Pri tomto určení vychádzal z výraznej vzdialenosti medzi bydliskami oboch rodičov
a z ich majetkových pomerov. Mal za preukázané podstatne vyššie výdavky matky súvisiace so
zabezpečením jej osobných potrieb v porovnaní s otcom, ktorý neplatí za svoje bývanie. Za spravodlivé
preto považoval, aby vzhľadom na vyššie finančné zaťaženie matky, cestu pri prevzatí maloletého

absolvovala matka a odovzdanie maloletého po ukončení styku vykonával otec.
1. 9. V súvislosti s návrhom otca na pozastavenie výživného prvoinštančný súd uviedol, že právny
poriadok Slovenskej republiky takýto pojem nepozná. Pokiaľ otec poukazoval na to, že výživné
na maloletého musel platiť aj potom, čo bol maloletý v jeho starostlivosti, súd túto argumentáciu
neakceptoval, nakoľko návrh na zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti mohol podať skôr a

súčasne rozhodnutia týkajúce sa starostlivosti o maloletého boli v jeho neprospech, nakoľko ho odňal
zo starostlivosti matky.
1. 10. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 52 zákona č. 161/2015
Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“) [poznámka odvolacieho súdu - prvoinštančný
súd nesprávne uviedol „CSP“ t.j. Civilný sporový poriadok], v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá

nárok na náhradu trov konania.

2. 1. Proti rozsudku súd prvej inštancie podal otec v zákonnej lehote odvolanie, ktorým napadol III.,
IV, V, VI výrok a VII. výrok v časti „otec je povinný v stanovenom čase maloletého prevziať v mieste
bydliska matky, kde je matka povinná dieťa v stanovenom čase vrátiť“. Navrhol, aby odvolací súd zmenil

rozsudok v III. výroku tak, že matka je povinná prispievať výživným na maloletého sumou 170,- Eur
mesačne k rukám otca vždy do 15. dňa v mesiaci. V. a VI. výrok navrhol zmeniť tak, že zmeškané
výživné od novembra 2018 vo výške 2.754,52,- Eur povoľuje matke vyplácať vo výške 30,- Eur spolu s
bežným výživným s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stane zročným celý dlh. V napadnutej
časti VII. výroku navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu tak, že otec maloletého je

povinný styk matke s maloletým dieťaťom umožniť, dieťa na styk s matkou riadne pripraviť a odovzdať ho
matke v stanovenom čase v mieste svojho bydliska. Po ukončení styku je matka povinná dieťa otcovi v
stanovenom čase odovzdať v mieste bydliska otca. Aplikoval odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h)zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), argumentujúc tým, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2. 2. V odôvodnení odvolania otec uviedol, že súdom určené výživné vo výške 170,- Eur by akceptoval,

nakoľko zohľadňuje potreby 16-ročného syna, je v možnostiach matky a zodpovedá jej príjmom a
výdavkom. To však neplatí, ak od tejto sumy musí odpočítať sumu 50,- Eur na tvorbu úspor, nakoľko
výživné vo výške 120,- Eur nie je postačujúce. Pri všetkých výdavkoch a finančných povinnostiach mu
pomáhajú príbuzní, nakoľko patrí do nízkopríjmovej skupiny a kvôli veľmi nízkemu výživnému vo výške
120,- Eur sa bude zadlžovať pre potreby svojho syna. V tejto súvislosti podotkol, že vo výroku absentuje

údaj o splatnosti výživného.
2. 3. K V. a VI. výroku, ktorým súd určil zameškané výživné od 2. augusta 2019 a nepriznal výživné
od novembra 2018, nakoľko neboli dané dôvody hodné osobitného zreteľa, otec opakovane tvrdil, že
patrí do nízkopríjmovej skupiny, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa. Tvrdil, že dlhodobo bojoval
o svojho syna a nemal finančné prostriedky na podávanie kvalifikovaných návrhov na výživné skôr ako
v auguste 2019. Konštatoval, že ak súd určil výživné vo výške 170,- Eur od 2. augusta 2019, potom

nie je dôvodné zamietnutie jeho návrhu na priznanie výživného od novembra 2018, teda od kedy s
ním maloletý žije. V kontexte k uvedenému dodal, že ak súd o zmeškanom výživnom od augusta 2018
uvažoval o výške 170,- Eur mesačne, potom logicky vyvstáva otázka, prečo súd o výživnom do budúcna
rozhodol v sume 120,- Eur + 50,- Eur na sporiacu časť.
2. 4. V časti odvolaním napadnutého VII. výroku sa otec nestotožnil s argumentáciou prvoinštančného

súdu, nakoľko nutnosť jeho výjazdu po svojho syna potom, čo ukončí styk s matkou, sa vymyká
akejkoľvek ustálenej rozhodovacej praxi. Celá ťarcha starostlivosti o syna je na ňom a preto ak matka
deklaruje záujem o syna, tak raz do mesiaca môže znížiť jeho náklady tým, že syna k nemu aj privezie.

3. 1. Proti rozsudku súd prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie i matka, ktorým napadla III.,

IV. a V. výrok. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v tomto rozsahu zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie. Uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p., argumentujúc
tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
3. 2. Matka v odvolaní namietala, že prvoinštančný súd mal pri určení výšky výživného prihliadať

na možnosti a schopnosti povinného rodiča a nie všeobecne rozhodnúť, že výška výživného má
odzrkadľovať 20 - 30 % z príjmu povinného rodiča. Mala za to, že svoje náklady preukázala, pričom
súd pri určení výšky výživného nezohľadnil jej hypotekárny úver a poistky (či už životnú alebo poistku
v súvislosti s hypotekárnym úverom). Po rozvode s otcom maloletého bola nútená kúpiť si byt za
účelom zabezpečenia bývania pre ňu a ich spoločné deti, ktoré jej boli zverené do osobnej starostlivosti.

Hypotekárny úver predstavuje nevyhnutný výdavok, nakoľko nemá takú možnosť aká je v prípade otca,
teda aby jej zamestnávateľ zabezpečil bývanie a znášal všetky náklady s tým spojené.
3. 3. V ďalšej časti odvolania matka konštatovala, že pri určenom výživnom vo výške 120,- Eur a 50,-
Eur na tvorbu úspor, by bola životná úroveň syna podstatne vyššia ako u samotných rodičov. Uviedla, že
sa po celý čas zodpovedne starala o deti, keď jej boli zverené do osobnej starostlivosti, pričom staršia

dcéra si musela výživné od otca vymáhať exekučne, keďže jej ho dobrovoľne neplatil. Ňou navrhnuté
výživné vo výške 80,- Eur (z toho 50,- Eur na bežné výživné a 30,- Eur na tvorbu úspor) považuje za
postačujúcenapokrytienákladovnadieťa,nakoľkosynnemážiadnenákladynazáujmovúčinnosť,ktoré
by otec preukázal. Výživné určené prvoinštančným súdom podľa jej názoru neodzrkadľuje jej schopnosti
a možnosti, keďže čistý mesačný príjem dosahuje vo výške 850,- Eur, jej mesačné náklady sú vo výške

825,- Eur, a to neuviedla náklady na stravu a ošatenie.
3. 4. Matka sa nestotožnila ani s priznaním spätného výživného od podania návrhu, nakoľko
prvoinštančný súd sa podľa jej názoru nevysporiadal so skutočnosťou, že otec v rozpore s rozsudkom
súdu, ktorým bol maloletý zverený do jej osobnej starostlivosti, nevrátil dieťa zo styku a určenie spätného
výživného by bolo otcovi odmenou za to, že konal v rozpore s rozhodnutím súdu.

3. 5. Čo sa týka určenia zameškaného výživného, túto časť rozhodnutia považovala za zmätočnú. Súd
určil výživné 170,- Eur, pričom nie je zrejmé, či 120,- Eur z tejto sumy predstavuje bežné výživné a suma
50,- Eur má byť poukazovaná na samostatný účet na tvorbu úspor. Namietala aj, že na zameškané
výživné uhradila viac ako určil súd prvej inštancie, nakoľko od septembra 2019 do júla 2020 platila sumu
40,- Eur (t.j. 11 x 40) a 11 mesiacov po 140,- Eur, t.j. vcelku 2.020,- Eur. Z uvedeného dôvodu nesúhlasila

s určením spätného výživného.
3. 6. V závere odvolania poukázala na nezhody, ponižovanie či fyzické násilie otca voči nej počas
manželstva, ako aj na vzťah otca k ich spoločnej dcére, ktorej otec na výživné počas štúdia na vysokej
škole neprispieval, v štúdiu ju nepodporoval a bol k nej násilnícky.4. K odvolaniam otca a matky maloletého podal vyjadrenie Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Lučenec,
ktorýzotrvalnasvojichpodaniachaústnychvyjadreniachpočaskonania.Poukazovaniečastifinančných

prostriedkov na tvorbu úspor považoval za rozhodnutie v záujme maloletého. Za primerané s poukazom
na vzdialenosť medzi bydliskom otca a matky považoval aj rozdelenie nákladov spojených s úpravou
styku.

5. 1. Otec vo vyjadrení uviedol, že syn bol dňa 2. septembra 2020 prvýkrát v škole a musel mu kúpiť

prezuvky za 27,- Eur a vyhotoviť fotky na preukážky za 10,- Eur. Matka kúpila byt v Spišskej Novej
Vsi, v ktorom býva sama, ale trvalé bydlisko má v T., kde sa dosť často zdržiava, teda má aj inú
možnosť bývania. Tvrdil, že byt v F. O. X. má matka luxusne zariadený, žila z financií, ktoré dostávala na
maloletého a má aj iné príjmy, ktoré nepriznala. Otec ďalej konštatoval, že matka môže byt prenajímať,
čím by získala financie, aby mohla synovi posielať o 30,- Eur vyššiu sumu výživného ako posielal on
z oveľa nižšieho príjmu, alebo si znížiť hypotéku v banke. Poukázal aj na garáž, ktorú matka vlastní a

ktorú taktiež môže predať alebo prenajímať. Znížiť alebo zrušiť sa podľa názoru otca dá aj poistenie
hypotekárneho úveru.
5. 2. Syn, ktorý navštevuje strednú školu má vyžiť zo 120,- Eur na mesiac, t.j. zo 4,- Eur na deň, avšak
finančné prostriedky potrebuje na cestovné, stravu, ale aj na pekné a slušné oblečenie, drogériu a
voňavky. Keďže bol maloletý prijatý na kynológiu, musia si zabezpečiť čistokrvného psa, postaviť mu

voliéru a kupovať mu kvalitné krmivo a pochúťky, na ktoré sa pes cvičí.
5. 3. K tvrdeniam matky ohľadom platenia výživného uviedol, že výživné začala matka platiť od 24.
septembra 2019. Od tohto dňa začala vracať aj výživné vo výške 140,- Eur, ktoré posielal na maloletého.
Tvrdil, že dňa 14. júla 2020 jej poslal výživné 140,- Eur, ktoré však matka nevrátila a nevrátila ani
uhradené výživné od 14. októbra 2018 do 14. augusta 2019, a tak sa neoprávnene obohatila o 1.680,-

Eur.Matkaneposlalavýživnézajúlaaugust2020arodinnéprídavkyzačalaposielaťažodjanuára2020.
Tieto od novembra 2018 do decembra 2020 neposielala, čím sa obohatila o 315,10,- Eur. Neposielala
ani daňový bonus na dieťa, čím sa obohatila o 513,64,- Eur, čo by spolu so zameškaným výživným vo
výške 200,- Eur od októbra 2018 predstavovalo sumu celkom vo výške 6.788,74 Eur. Ohľadom nákladov
na stravu otec konštatoval, že maloletý potrebuje stravu bohatú na vitamíny.

5. 4. V závere vyjadrenia uviedol, že maloletý súrne potrebuje bicykel, na ktorý mu matka odmieta
prispieť. Vyjadrenia matky na jeho osobu považuje za výmysly a tvrdil, že práve matka má autoritatívny
až agresívny prístup k synovi a klame.

6. 1. K odvolaniu otca podala matka vyjadrenie, v ktorom sa nestotožnila s tvrdením otca, podľa ktorého

je súdom určené výživné nepostačujúce. Uviedla, že výživné má vychádzať z možností a schopností
povinného rodiča. Opätovne poukázala na svoj čistý mesačný príjem a mesačné náklady ako aj na
skutočnosť, že otec si nemusí zabezpečovať bývanie, nakoľko býva na fare. Rozdelenie výživného na
bežné výživné a na tvorbu úspor má podľa názoru matky opodstatnenie, ale musí odzrkadľovať možnosti
a schopnosti povinného rodiča.

6. 2. Čo sa týka zameškaného výživného, matka uviedla, že súd svoje rozhodnutie správne odôvodnil
a dodala, že konanie otca bolo v rozpore s rozsudkom, ktorým bol maloletý zverený do jej osobnej
starostlivosti. Stotožnila sa aj s tým, že v rámci styku má otec maloletého absolvovať jednu cestu.

7. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie

sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, vo vyjadrení opäť len zotrval na svojich vyjadreniach.
K tomuto vyjadreniu sa vyjadril otec maloletého, ktorý súhlasil s úradom práce, že syn má mať úspory; za
týmto účelom mu uzatvoril poistku so sporením. Navrhol, aby aj matka predložila potvrdenie, koľko má
syn našetrené, keďže tvrdila, že synovi platí poistenie. Syn má zabezpečené základné úspory u oboch
rodičov, preto žiadal, aby syn mohol žiť na úrovni svojich rodičov, a teda aby otec dostával 200,- Eur

na zabezpečenie potrieb pre syna, pretože výživné vo výške 120,- Eur je príliš nízke a vychádza na 4,-
Eur denne. Otec sa nestotožnil s tvrdením úradu práce ohľadom delenia nákladov spojených s úpravou
styku. Pracovné povinnosti mu zároveň neumožňujú chodiť pre syna do Spišskej Novej Vsi.

8. S ďalšími vyjadreniami matky a otca sa odvolací súd oboznámil, ale nepovažoval za hospodárne

premietať ich obsah do písomného vyhotovenia odôvodnenia rozhodnutia, nakoľko obaja rodičia len
spochybňovali vyjadrenia toho druhého a tieto skutočnosti nemajú vplyv na rozhodnutie súdu o výške
vyživovacej povinnosti a úprave styku.9. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 65 a
§ 66 C.m.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219 ods. 3
C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti, t.j. v III., IV., V. výroku a v časti

VII. výroku podľa § 388 C.s.p. zmenil a v VI. výroku v zmysle § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.

10. 1. Podľa § 387 ods. 1 C. s. p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
10. 2. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.
10. 3. Podľa § 388 C. s. p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

11. Odvolací súd preskúmal odvolanie otca aj matky maloletého, napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Z vykonaného dokazovania sú zrejmé
pomery povinnej z výživného, otca, ako aj odôvodnené potreby maloletého. Prvoinštančný súd síce
dostatočne zistil skutočný stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností na posúdenie otázky výšky výživného, výsledky vykonaného dokazovania

však nezhodnotil celkom správne. Odvolací súd s určenou výškou výživného na maloletého spolu s
tvorbou úspor, ani s rozhodnutím prvoinštančného súdu v časti odovzdania maloletého po ukončení
styku nesúhlasí. Za zmätočné zároveň považuje rozhodnutie prvoinštančného súdu v časti týkajúcej sa
zameškaného výživného, pri ktorom vychádzal z výživného 170,- Eur, napriek tomu, že výživné platené
k rukám otca určil vo výške 120,- Eur a 50,- Eur tvorili finančné prostriedky určené na tvorbu úspor.

12. 1. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vyplýva priamo z ustanovenia § 62 ods. 1 zákona
č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) a trvá, pokým dieťa nie je schopné samostatne sa
živiť. Súd je pri určovaní výšky výživného povinný prihliadať na odôvodnené potreby oprávneného, ale
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine), ktoré však

odôvodnené potreby oprávneného bezprostredne ovplyvňujú.
12. 2. Pri určovaní výšky výživného je potrebné brať predovšetkým ohľad na potreby oprávneného, teda
maloletého dieťaťa. Súd prvej inštancie mal preukázané náklady maloletého ako aj náklady a výdavky
otca a matky, ktoré vynakladajú na uspokojenie svojich nevyhnutných potrieb. Otec v priebehu konania
vyčíslil náklady, ktoré mu v súvislosti so starostlivosťou o dieťa od roku 2018 vznikli, a to vo výške 2.189,-

Eur, nešpecifikoval však, ktoré z týchto výdavkov má maloletý aj v súčasnosti, na čo prvoinštančný
súd správne poukázal v napadnutom rozhodnutí. Mesačné výdavky na maloletého prvoinštančný súd
ustálil vo výške 246,45 Eur; zarátal medzi ne okrem ošatenia, nákladov spojených s návštevou školy
a stravy aj náklady na okuliare vo výške 105,- Eur ročne (t.j. 8,75 Eur mesačne) a náklady na zubára
vo výške 560,- Eur ročne (t.j. 46,66 Eur mesačne). V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že finančné

prostriedky na opravu zubných kazov maloletého boli vynaložené jednorazovo okolo roku 2018, pričom
nie je možné predpokladať a tvrdiť, že aj v súčasnosti ide o výdavok, ktorý otec každý mesiac vynakladá
na maloletého. Obdobne to platí aj pri zakúpených okuliaroch, nakoľko otec maloletého nepreukázal,
že by sa maloletému pravidelne zhoršoval zrak, na základe čoho by bola potrebná každoročná výmena
dioptrických skiel v okuliaroch. Napriek tomu, že náklady súvisiace so zdravím a zdravým vývojom

dieťaťa bezpochyby patria k najdôležitejším odôvodneným potrebám, vyššie uvedené výdavky nie je
možné považovať za pravidelne opakujúce sa náklady odôvodňujúce ich započítanie k mesačným
výdavkom dieťaťa, z ktorých následne súd, s prihliadnutím aj na schopnosti a majetkové pomery rodičov,
určí výšku výživného. Odvolací súd preto zohľadnil náklady na ošatenie vo výške 30,- Eur mesačne,
príspevky do školy, náklady na školské potreby a cestovné celkom vo výške 25,- Eur mesačne (cestovné

náklady zohľadnil, nakoľko maloletý začal navštevovať strednú školu v meste Lučenec), náklady na
stravu vo výške 150,- Eur ako aj výdavky na televíziu tak, ako ich vyčíslil súd prvej inštancie vo výške
3,96 Eur mesačne. Medzi odôvodnené potreby oprávneného je potrebné zahrnúť aj výdavky na hygienu,
na ktoré súd neprihliadol. Odvolací súd zastáva názor, že u 17-ročného chlapca je postačujúca suma
10,- Eur mesačne. Otec nepreukázal, že by maloletý navštevoval krúžky a mal mimoškolské aktivity,

napriek tomu je odvolací súd toho názoru, že výživou dieťaťa sa zabezpečujú všetky životné potreby
pre telesný a duševný rozvoj dieťaťa, a teda aj kultúrne alebo športové aktivity dieťaťa, preto prihliadol
aj na takéto náklady, a za primeranú považoval sumu 20,- Eur mesačne. Odvolací súd preto pri určení
výživného vychádzal z mesačných výdavkov na maloletého vo výške 238,96 Eur.12. 3. Potreby dieťaťa sa skúmajú aj vo vzťahu k životnej úrovni rodičov. Pri vyššej životnej úrovni
rodiča povinného z výživného súd určí výživné na maloleté dieťa vo výške, ktorá prevyšuje jeho reálne
odôvodnené potreby. Ak to súčasne majetkové pomery tohto rodiča dovoľujú, za odôvodnenú potrebu

je možné považovať aj tvorbu úspor (§ 63 ods. 3 Zákona o rodine). Napriek tomu, že otec maloletého
sám seba zaraďuje medzi nízkopríjmovú skupinu obyvateľstva, súd prvej inštancie mal z vykonaného
dokazovania za preukázané, že jeho čistý mesačný príjem sa pohybuje okolo 600,- Eur mesačne;
zároveň za vyučovanie náboženstva dostane sumu v priemere 50,- Eur mesačne. Čistý mesačný príjem
otca tak predstavuje 650,- Eur (z úcty k povolaniu otca maloletého súd nezisťoval výšku milodarov od

veriacich). Otec je evanjelickým farárom, býva na fare a výdavky súvisiace s bývaním nemá, nakoľko
tieto sú hradené evanjelickým cirkevným zborom. Na jednej strane je pravdou, že nedosahuje príjmy
vo výške matky maloletého, na strane druhej však okrem stravy a hygienických potrieb nemá žiadne
reálne preukázané odôvodnené potreby. Matka maloletého je riaditeľkou Slovenského Červeného kríža
v Spišskej Novej Vsi a je zároveň členkou sociálnej komisie pri Mestskom zastupiteľstve v T.; pri
určení čistého mesačného príjmu matky súd vychádzal z jej priemerných mesačných príjmov v rokoch

2018 - 2020 ako aj z potencionálneho príjmu z mestského zastupiteľstva; vychádzal tak zo sumy
906,31 Eur. Schopnosti a možnosti rodičov súd zohľadňuje s prihliadnutím na ich vek, zdravotný stav,
dosiahnutú kvalifikáciu ako aj možnosti ich uplatnenia. Pri takomto skúmaní súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, a teda aj takéto výdavky sa považujú
za príjem rodiča, z ktorého súd pri rozhodovaní o výške výživného vychádza. Na základe uvedeného

súd prvej inštancie správne neprihliadol na poistky matky (životná poistka, poistky za byt a auto;
rovnako nie je možné prihliadať ani na poistky otca a maloletého), zubné ošetrenie, prípadne prezúvanie
pneumatík, nakoľko výživné je prednostná pohľadávka a má prednosť pred uspokojením vlastných
potrieb povinného rodiča. Napriek tomu netreba opomínať aj tú skutočnosť, že medzi základné životné
potreby bezpochyby patrí aj riešenie bytovej otázky, preto, ak po rozvode manželstva bola matka nútená

zabezpečiť bývanie sebe a maloletému synovi, ktorý jej bol zverený do osobnej starostlivosti, je potrebné
považovať za odôvodnený výdavok matky aj hypotekárny úver.
12. 4. Odvolací súd zastáva názor, že nie je možné od matky spravodlivo požadovať, aby uhrádzala
takmer všetky náklady na maloletého (otec žiadal výživné 200,- Eur, pričom odvolací súd ustálil výdavky
maloletého v sume 238,96 Eur) a otec by sa na výžive podieľal len osobnou starostlivosťou. Napriek

tomu, že matka má vyšší príjem ako otec maloletého, má bezpochyby aj vyššie mesačné náklady. Pokiaľ
všakmatkamaloletéhouvádzala,žemaloletémunavýživupostačuje80,-Eurmesačne,stýmtoodvolací
súd nesúhlasí a prihliadnuc na už uvedené považuje za spravodlivé, aby matka prispievala na výživu
maloletého sumou 140,- Eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca.
12. 5. V napadnutom rozhodnutí prvoinštančný súd poukázal aj na „rozhodovaciu súdnu prax“, v

zmysle ktorej by malo byť výživné rodiča na jeho deti určené v rozmedzí 25 % až 30 % jeho
príjmu. Odvolaciemu súdu je známe, že ide len o rozhodovaciu prax Krajského súdu v Trnave. Podľa
názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky však takéto ustálenie rozsahu výživného nie je možné.
Uvedené vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/148/2019 zo dňa 25.
septembra 2019, v ktorom uviedol: „... určenie výšky výživného je vždy výsledkom posúdenia vysoko

individuálnych, jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s
okolnosťami relevantnými v iných veciach, pretože kritéria na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti
(napr. schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného ako aj odôvodnené potreby dieťaťa a ďalšie)
sú rozdielne v každej veci a odlišujú sa od prípadu k prípadu. Iný výklad by viedol k rozporu so záujmami
dieťaťa, ktorému sa výživné priznáva (porovnaj 8 Cdo 50/2017). Každé jedno rozhodnutie o výživnom

na dieťa je založené na riešení čisto individuálnych otázok, ktoré nemôže byť považované za pravidlo
pre iné prípady (porovnaj 5 Cdo 87/2017, 3 Cdo 226/2017). Je preto namieste konštatovanie, že v takto
vysokoindividuálnejotázke(akoujeurčeniekonkrétnehorozsahuvyživovacejpovinnosti)saaninemôže
vytvoriťustálenározhodovaciapraxdovolaciehosúdu.Priposúdeníahodnotenízákonomustanovených
východísk na určenie výživného postupujú totiž súdy vždy diferencovane v každom konkrétnom prípade

a nezotrvávajú na určitých striktných hraniciach (porovnaj 8 Cdo 50/2017, 3 Cdo 226/2017, 3 Cdo
88/2017). V takto individualizovanom rámci určovania konkrétnej výšky výživného zovšeobecnenie ani
neprichádza do úvahy (porovnaj 3 Cdo 226/2017).“
12. 6. Súd prvej inštancie určil matke povinnosť platiť sumu 50,- Eur na tvorbu úspor dieťaťa. Ako už bolo
uvedené vyššie, tvorbu úspor je možné v zmysle § 63 ods. 3 zákona o rodine považovať za odôvodnenú

potrebu dieťaťa len v prípade, ak to dovoľujú majetkové pomery povinného rodiča. Odvolací súd nemal
preukázané, že by súčasné majetkové pomery matky dovoľovali pristúpiť k plneniu výživného aj formou
tvorby úspor, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že navýšil výživné, ktoré je matka povinná platiť krukám otca. Ak otec argumentuje, že matka maloletého má aj iné príjmy, uvedené v konaní preukázané
nebolo.

13. 1. Čo sa týka odvolania otca do výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol jeho návrh na priznanie
výživného od 2. novembra 2018 do 1. augusta 2019 (VI. výrok) a priznal výživné až od 2. augusta
2018, t.j. od doby kedy podal návrh na zmenu výkonu rodičovských práv a povinností, tak v tejto
časti sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie. Otec maloletého
totiž v tejto súvislosti opakovane tvrdil, že patrí do nízkopríjmovej skupiny a dodal, že na podanie

kvalifikovaného návrhu skôr ako v auguste 2019 nemal finančné prostriedky. Žiaden z týchto dôvodov
nemožno podľa názoru odvolacieho súdu subsumovať pod dôvod hodný osobitného zreteľa. Ak otec
tvrdí, že patrí do nízkopríjmovej skupiny, s čím sa odvolací súd nestotožňuje, nič mu nebráni v tom, aby
si našiel brigádu, privyrobil si a zabezpečil sebe a svojmu maloletému synovi vyšší životný štandard.
Ak otec argumentuje, že kvôli nedostatku finančných prostriedkov nemohol podať kvalifikovaný návrh
na zmenu výkonu rodičovských práv a povinností, uvedené neobstojí, nakoľko takéto konanie je

oslobodené od platenia súdnych poplatkov a je postačujúce podať návrh obsahujúci obligatórne
náležitosti podania. Otec maloletého sa zároveň mohol obrátiť na Centrum právnej pomoci poskytujúce
právne služby občanom, ktorí nemajú dostatok finančných prostriedkov. Na základe uvedeného odvolací
súd rozhodnutie prvoinštančného súdu v uvedenom (VI. výroku) v zmysle § 386 ods. 1,2 C.s.p. potvrdil
ako vecne správne.

13. 2. Za zmätočné odvolací súd považoval rozhodnutie prvoinštančného súdu v súvislosti s určenou
výškou zameškaného výživného, pri ktorej tento vychádzal zo sumy 170,- Eur. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku nie je zrejmé, či 120,- Eur má predstavovať výživné platené k rukám otca a 50,-
Eur na tvorbu úspor maloletého. Keďže však došlo k zmene výroku o výške výživného, musel odvolací
súd zmeniť aj súvisiaci výrok týkajúci sa zročného výživného, preto rozhodol, že zameškané výživné

pre maloletého za obdobie od 2. augusta 2019 do 29. júla 2021 (t.j. do doby rozhodovania odvolacieho
súdu) povoľuje matke splácať v mesačných splátkach po 30,- Eur spolu s bežným výživným, pričom
zročné výživné je splatné prvým mesiacom po právoplatnosti tohto rozhodnutia s tým, že omeškaním čo
i len jednej splátky sa stane zročným celý dlh na výživnom. Výška zameškaného výživného je presne
určiteľná, a to porovnaním súm, ktoré z titulu výživného matka v uvedenom období poskytla a sumou,

ktorú podľa rozhodnutia odvolacieho súdu poskytnúť mala.

14.OdvolacísúdzmenilrozhodnutieprvoinštančnéhosúduvčastiVII.výroku,ktorýmotcovipoukončení
styku (matky s maloletým) uložil povinnosť v stanovenom čase prevziať maloletého v mieste bydliska
matky, tak, že matka je po ukončení styku povinná v stanovenom čase vrátiť maloletého otcovi v mieste

bydliska otca. Odvolací súd prihliadol na intenzitu styku matky s maloletým (raz do mesiaca), ako aj na
príjmy matky a pracovné povinnosti otca. Javí sa byť vo finančných možnostiach matky, aby matka raz
do mesiaca absolvovala obe cesty, a to pri prevzatí ako aj pri odovzdaní dieťaťa.

15. Vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu majú obaja rodičia, a teda nielen matka ako povinná z výživného,

ale aj otec, ktorý je taktiež povinný poskytovať maloletému adekvátny príspevok na výživu. Na základe
uvedeného sa javí byť spravodlivé, aby matka maloletého prispievala na výživu syna tak, ako vyplýva
z výrokovej časti tohto rozhodnutia a aby zároveň absolvovala raz do mesiaca obe cesty za účelom
styku s maloletým.

16. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 52 CMP a
preto rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).