Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. júl 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/31/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6920200276
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6920200276.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
sudcov JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Danice Kočičkovej, v spore žalobkyne H.Y.narodenej T., trvale
bytom XXX, X., právne zastúpenej JUDr. Róbertom Lakatošom, advokátom, Advokátska kancelária so
sídlom Daxnerova 5, 979 01 Rimavská Sobota, proti žalovanému Q.i S., narodenému XX. XX. XXXX,
trvale bytom L. X. XXXX, XXX XX H. X., právne zastúpenému JUDr. Marian Dzuroška s.r.o., so sídlom

Hviezdoslavova 468/31, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 47 254 513, o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota
č.k. 12C/2/2020-118 zo 14. mája 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, do

troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej aj „okresný súd,“ alebo „súd prvej inštancie,“ resp.
„prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým uznesením zo dňa 14. 05. 2021 konanie zastavil (prvý
výrok). O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na
náhradu trov konania (druhý výrok).

Z odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobkyňa žalobu vzala späť, pretože
dňa 08. 04. 2021 spoločne so žalovaným odpredali spoločný byt ako najhodnotnejšiu položku ich
bezpodielového spoluvlastníctva a utŕženú kúpnu cenu si rozdelili.
Keďže žalobkyňa žalobu v plnom rozsahu vzala späť, s čím žalovaný súhlasil, súd prvej inštancie
konanie podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj ,,CSP“) zastavil.
O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 256 ods. 1 s poukazom na

čl. 4 ods. 1, § 255 ods. 2 CSP.
Podľa názoru súdu prvej inštancie v posudzovanej veci boli dané dôvody na použitie ustanovenia § 256
ods. 1 CSP, pretože formálne zavinila zastavenie konania žalobkyňa, keď žalobu vzala späť, avšak bolo
potrebné zohľadniť to, že k späťvzatiu žaloby došlo aj z dôvodov správania sa žalovaného po podaní
žaloby.
Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa navrhla spoločný byt (ako najväčšiu položku v rámci

vyporiadania) prikázať žalovanému a žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť jej sumu 17 920,- Eur na
vyrovnanie hodnoty jej podielu. V priebehu konania (po vyše roku od podania žaloby) strany sporu
spoločne predali uvedený byt. Ak žalovaný namietal, že v žalobe sa žalobkyňa domáhala vyporiadania
aj ďalšieho spoločne nadobudnutého majetku, pričom ide o hodnotovo bezvýznamné položky, avšak
napriek tomu vzala žalobu späť, a preto nesie procesnú zodpovednosť za zastavenie konania, podľa
názoru súdu prvej inštancie žalovaný mal možnosť nesúhlasiť so zastavením konania pre späťvzatie a

domáhať sa vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva (ďalej aj ,,BSM“) v celom rozsahu, čo všakneurobil.Vkonečnomdôsledkutedažalobkynibolvyplatenýjejpodielzospoločnéhobytu,akotožiadala
v žalobe, i keď nie žalovaným, ale na základe predaja bytu, k čomu došlo až vyše roka po podaní žaloby.
Súd prvej inštancie rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, nakoľko v

konečnom dôsledku obe strany mali akoby čiastočný úspech. Žalobkyňa sa rozhodla žalobu vziať späť
bez toho, aby bolo rozhodnuté o vyporiadaní všetkých položiek, avšak žalovaný s týmto súhlasil, teda
netrval na súdnom vyporiadaní.
Súd prvej inštancie dodal, že mimosúdne dojednanie má vždy prednosť pred súdnym rozhodnutím a
v danom prípade sa tak predíde aj ďalším trovám, ak by sa mali položky, o ktorých sa vedia strany

mimosúdne dohodnúť (a jedná sa už o menej hodnotné veci, ako bol predmetný byt), prejednávať v
súdnom konaní.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie, konkrétne do výroku o náhrade trov konania (druhý výrok),
žalovaný podal včas odvolanie.
Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania (druhý

výrok) v zmysle ustanovenia § 388 CSP zmenil tak, že žalobkyňa je povinná mu zaplatiť náhradu trov
prvoinštančného ako aj odvolacieho konania (vrátane trov právneho zastúpenia) v plnej (100%) výške,
v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia o ich priznaní.
Poukázal na to, že bola to žalobkyňa, ktorá sa v žalobe domáhala, aby byt bol prikázaný do jeho
výlučného vlastníctva a jej bola vyplatená suma 17 920,- Eur na vyrovnanie podielu, a to napriek tomu,

že ju viackrát žiadal o to, aby byt spoločne predali a získanú kúpnu cenu si rozdelili. Žalobkyňa zrejme
z dôvodu netrpezlivosti podala žalobu a do tejto zahrnula aj ďalšie, z hľadiska pomeru k hodnote bytu,
bezvýznamné položky.
Až keď začali stúpať ceny na trhu nehnuteľností, žalobkyňa ,,pristúpila“ na jeho návrh na odpredaj
bytu a napriek pôvodne ňou požadovanej sumy 17 920,- Eur, neskôr 20 000,- Eur, získala sumu 25

000,-Eur. Následne vzala žalobu späť s tým, že po odpredaji bytu, ako najhodnotnejšej položky ich
bezpodielového spoluvlastníctva, v spore nemieni pokračovať.
Podľa jeho názoru súd prvej inštancie bližšie neodôvodnil, aké jeho správanie po podaní žaloby
žalobkyňou zohľadnil pri rozhodovaní o trovách konania. Bol to práve on, kto po podaní žaloby (ale už
aj predtým) intenzívne hľadal záujemcov o kúpu bytu, pretože to bolo jediné možné riešenie, aby sa

aj žalobkyňa mohla z ich spoločného majetku uspokojiť, keďže je dôchodcom, má vážne zdravotné
problémy a prikázanie bytu do jeho vlastníctva by sumy požadované žalobkyňou nedokázal zaplatiť.
V konečnom dôsledku bolo jeho zásluhou, že žalobkyňa získala až o 5 000,- Eur vyššie vyrovnanie,
než pôvodne požadovala.
Bol presvedčený, že ak by od začiatku žalobkyňa akceptovala jeho návrh na spoločný odpredaj bytu,

k sporu nemuselo dôjsť.
Podľa jeho názoru tvrdenia súdu prvej inštancie, že trovy konania mu nepriznal aj z toho dôvodu, že
nežiadal, aby sa pokračovalo v konaní, neobstojí. Bol to práve súd prvej inštancie, ktorý vo svojej výzve
zo dňa 21. 04. 2021 akcentoval, že k nesúhlasu so späťvzatím žaloby žalobkyňou môže pristúpiť len
z vážnych dôvodov. Je zrejmé, že práve v dôsledku obsahovej náplne žaloby po odpredaji bytu vážne

dôvody na nesúhlas so späťvzatím žaloby odpadli. Evidentne to bola teda žalobkyňa, ktorá s cieľom
navýšiť sumu na vyplatenie zníženého podielu do žaloby uviedla aj ďalšie položky.
Mal za to, že žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania, keď skôr, ako došlo k úplnému
vyporiadaniu ňou v žalobe špecifikovanej masy bezpodielového spoluvlastníctva, vzala žalobu späť. Je
nepochybné, že odpredaj bytu sa mohol realizovať aj bez podania žaloby žalobkyňou o to viac, že k

nemu mali obaja dispozičné právo a bolo to jediné riešenie, keďže ani jeden nedisponovali finančnými
prostriedkami potrebnými na vzájomné vyrovnanie si znížených podielov.
Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie ohľadne trov konania vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a súd prvej inštancie na základe dôkazov dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla, aby odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP
uznesenie súdu prvej v celom rozsahu potvrdil. Zároveň si uplatnila nárok na náhradu trov odvolacieho
konania
Uviedla, že odvolanie žalovaného považuje za nedôvodné. Je nesporné, že vo veci podala žalobu,
ktorou sa domáhala vyporiadania rozvodom manželstva zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva

manželov. V konaní vedenom na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 10Pc/6/2019 boli
podrobne rozvedené dôvody rozvodu ich manželstva a z jeho odôvodnenia vyplynulo, že to bol žalobca,
ktorý ju sústavne ponižoval a psychicky depta1, čo viedlo k prerušeniu ich manželského spolužitia a k
jej opusteniu spoločnej domácnosti. Pretože v ich spoločnom byte zostal bývať žalovaný, nemala inúmožnosť, než v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov žiadať, aby bol spoločný
byt prikázaný do výlučného vlastníctva žalobcu s povinnosťou finančne vyrovnať jej podiel tak, aby si
prípadne vedela zabezpečiť iné bývanie.

Poukázalana ustálenújudikatúru(napr.2Cdo83/98akoaj6Cdo2/2016),podľa ktorej platnádohodao
vyporiadaní BSM ako aj prípadné súdne rozhodnutie takú dohodu nahrádzajúce sa musí týkať všetkého
majetku tvoriaceho bezpodielové spoluvlastníctvo, ktorý existoval v čase zániku tohto spoluvlastníctva.
Poprela, že by žalovaný v súvislosti s vyporiadaním BSM navrhol spoločný predaj bytu, pričom sa
necíti byť zodpovednou za nárast cien nehnuteľností. Spoločný predaj bytu bol dohodnutý až v priebehu

súdneho konania za účasti ich už plnoletých detí. Nielen žalovaný ale aj ona hľadala záujemcov o
kúpu ich bytu.
Podotkla, že žalovaný nikdy nechcel predať byt, chcel v byte zostať bývať a neskorším predajom ich
spoločného bytu žalovaný získal finančnú výhodu, pričom po odpredaji bytu si žalovaný v súvislosti s
jeho vyprataním väčšinu ním označovaných ,,bezvýznamných“ položiek zobral.

4. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne trval na odvolaní a ním uvedených argumentoch.
Uviedol, že žalobkyňa ničím nepreukázala snahu o mimosúdne vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva a ihneď vec riešila súdnou cestou. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení akcentujúc ustálenú
judikatúru prízvukuje, že vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva sa musí týkať všetkého majetku
tvoriaceho masu bezpodielového spoluvlastníctva. Žalobkyňa sa však touto zásadou neriadila a po

odpredaji bytu bez toho, aby došlo k vyporiadaniu aj ďalšieho, v žalobe uvedeného majetku, žalobu
vzala späť. Žalobkyňa nepoprela, že pred vyvolaním súdneho sporu hľadal intenzívne kupca na ich
byt, a teda je evidentné, že vyporiadanie bytu ako jediný cieľ podania žaloby žalobkyňou mohol byť
zrealizovaný aj mimosúdne.
Mal za to, že žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania, keď skôr ako došlo k úplnému

vyporiadaniu ňou v žalobe špecifikovanej masy bezpodielového spoluvlastníctva, vzala žalobu späť.
Je nepochybné, že odpredaj bytu sa mohol realizovať aj bez podania žaloby žalobkyňou o to viac, že
k nemu mali obaja dispozičné právo a bolo to jediné riešenie, keďže ani jeden z nich nedisponoval
finančnými prostriedkami potrebnými na vzájomné vyrovnanie si ,,znížených podielov.“

5. Krajský súd, ako odvolací súd (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379,
§ 380 CSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario a uznesenie súdu
prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku o trovách konania (druhý výrok) podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdil.

6. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobkyňa sa žalobou domáhala vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov po tom, ako Okresný súd Rimavská Sobota rozsudkom č.k. 10Pc/6/2019-43
zo dňa 07. 05. 2019 rozviedol manželstvo žalobkyne a žalovaného.

7. Žalobkyňa vzala žalobu späť v celom rozsahu z dôvodu, že dňa 08. 04. 2021 spolu so žalovaným

predali ich spoločný byt ako najhodnotnejšiu položku ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov a
získanú kúpnu cenu si rozdelili. Žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil. Následne prvoinštančný súd
odvolaním napadnutým uznesením zastavil konanie podľa ustanovenia § 145 ods. 1 CSP (prvý výrok).

8. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

9. Pokialˇ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku spätˇvzatia žaloby, potom je povinnostˇou
súdu pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania skúmatˇ procesnú zodpovednostˇ pri zastavení
konania na oboch procesných stranách (na strane žalobcu i žalovaného) a definitívne ju vyriešitˇ v rámci

aplikácia právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 256 ods. 1 CSP. Pre vyriešenie otázky nároku na
náhradu trov konania je preto klˇúcˇové zistenie, či a pokialˇ áno, ktorá zo strán z procesného hlˇadiska
nesie zodpovednostˇ za zastavenie konania, teda ktorá zo strán zastavenie konania zavinila. Kritérium
procesného zavinenia je potom treba posudzovatˇ z objektívneho hlˇadiska, a to vo vztˇahu medzi tým,
cˇo žalobca v konaní požadoval, resp. akého výsledku sa domáhal a skutocˇnostˇou, pre ktorú žalobca

neskôr vzal žalobu spätˇ s tým, aby konanie bolo zastavené.

10. Z odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že prvoinštančný súd pri rozhodovaní o
náhrade trov konania postupoval správne podľa § 256 ods. 1 CSP, ktorá je špeciálnou právnou úpravou,keďže zavinenie na zastavení konania je potrebné posudzovať len z procesného, nie z hmotnoprávneho
hľadiska.

11. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že pri posudzovaní zavinenia použitý
výraz „zavinenie“ nemožno interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej
súvislosti, v ktorej príčinou bolo správanie strany sporu (teda i jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí
návrhu).

12. Odvolací súd konštatuje, že podstatnou okolnosťou v posudzovanej veci bolo, že pred
začatím konania nedošlo medzi stranami k uzavretiu dohody o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, pričom až po začatí konania došlo k predaju bytu, ktorý bol predmetom
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov a k následnému rozdeleniu finančnej hotovosti
nadobudnutej z titulu kúpnej ceny bytu medzi žalobkyňou a žalovaným, a to v rámci vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov s tým, že nielen žalobkyňa ale ani žalovaný netrvali

na vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu ohľadom vecí, ktoré
žalobkyňa a taktiež žalovaný zahrnuli do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

13. Odvolací súd zdôrazňuje, že konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
je konaním, v ktorom majú strany na oboch stranách spolu tak postavenie žalobcu, ako aj postavenie

žalovaného (iudicium duplex). Táto skutočnosť sa prejavuje najmä tým, že podaním žaloby je uplatnené
aj právo žalovaného na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom, taktiež jeho
právo na súdnu ochranu v tejto veci; uplatneniu jeho práva by naďalej bránila prekážka litispendencie.
Preto v prípade žaloby na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov treba ,,žalobcom”
v zmysle ustanovenia § 144 CSP rozumieť tak žalobkyňu, ako aj žalovaného. Z tohto dôvodu treba k

účinnosti späťvzatia žaloby súhlas žalovaného, a to aj v prípade, že k späťvzatiu došlo prv, než začalo
konanie. V tomto prípade nejde o nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby podľa § 146 ods. 1 CSP,
ale o skutočnosť, že za žalobcu treba považovať obidve strany sporu, a preto späťvzatie žaloby urobené
len jednou z nich nemôže viesť bez súhlasu (vyjadrenia zhodnej vôle) druhej strany k zastaveniu konania
v zmysle ustanovenia § 146 ods. 2 CSP (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/52/2008

zo dňa 29. 04. 2009).

14. Vzhľadom na to, že zastavenie konania zavinili obe strany (žalobkyňa i žalovaný), ktorí netrvali
na vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu ohľadom vecí, ktoré
žalobkyňa a taktiež žalovaný zahrnuli do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom

prvoinštančný súd správne rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, preto
odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom
výroku o trovách konania (druhý výrok) potvrdiť (§ 387 ods. 1 CSP).

15. Odvolaním nenapadnutý výrok uznesenia súdu prvej inštancie (prvý výrok) zostal nedotknutý (§

367 ods. 3 CSP).

16. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval

zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP,
podľa ktorého ,,súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.“ V tomto
prípade bola v odvolacom konaní plne úspešná žalobkyňa, preto jej podľa vyššie uvedených ustanovení
vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

17. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).