Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. máj 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/29/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217211344
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Terézia Mecelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2217211344.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Terézie Mecelovej a členov

senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a JUDr. Róberta Foltána, vo veci žalobkyne: Tatra Banka, a.s., Hodžovo
námestie 3, Bratislava, IČO: 00 686 930, zastúpenej: RASLEGAL, s.r.o., Mostová 2, Bratislava-Staré
mesto, IČO: 36 855 561, proti žalovaným: 1/ RIOPEX, s.r.o., Hlavná 326, Dunajská Streda, IČO: 46 124
357, 2/ F. G., nar. XX. F. XXXX, bytom K E. XXXX/X, X., o zaplatenie 20.069,86 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo 14. júna 2019 č. k.
16Cb/104/2017-150, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo vzťahu k žalovanému 2/ p o t

v r d z u j e .

II. Žalobkyňa má voči žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni
20.069,86 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 20.069,86 eur od 24.5.2017
do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných
zaniká v rozsahu plnenia povinnosť plniť druhého žalovaného, II. žalobkyni priznal voči žalovaným 1/
a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká

v rozsahu plnenia povinnosť plniť druhého žalovaného, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne
súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 261 ods. 1 a 7, § 303, § 365, § 369, § 497, §
506 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Obchodný
zákonník“), § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 1 ods.
1 a 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka.

Vecne dôvodil, že na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaná 1/ ako dlžník
uzavrela so žalobkyňou ako veriteľom dňa 4.3.2015 zmluvu o splátkovom úvere č. MU-8002174901
v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá v bode 6.6 obsahovala aj dohodu o ručení
uzavretú so žalovaným 2/ v zmysle § 303 Obchodného zákonníka. Zo zmluvy vyplynulo, že išlo o
investičný úver, a teda žalovanej 1/ bol úver poskytnutý na podnikateľské účely. Žalovaná 1/ nedodržala
povinnosti vyplývajúce jej z úverovej zmluvy a dostala sa do omeškania s platením dohodnutých splátok,
na základe čoho žalobkyňa pristúpila k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Žalovaní 1/ a 2/ boli

vyzvaní na plnenie. Napriek výzvam žalovaní predmetný dlh dobrovoľne nesplatili. Z tohto dôvodu a
podľa zmluvných i zákonných ustanovení vznikol žalobkyni voči žalovanej 1/ ako úverovému dlžníkovi
a voči žalovanému 2/ ako ručiteľovi nárok v celkovej výške 20.069,86 eur spolu s príslušenstvom.Súd prvej inštancie dodal, že vychádzal zo zhodných tvrdení strán sporu, resp. z tvrdení žalobkyne,
ktoré neboli žalovanými (účinne) popreté. Pokiaľ ide o výšku pohľadávky 20.069,86 eur, táto suma
pozostáva z istiny 18.879 eur, úrokov 975,27 eur, úrokov z omeškania 191,59 eur a poplatkov 24 eur.

Uvedený celkový zostatok pohľadávky z úveru spolu s rozpisom jej jednotlivých položiek jednoznačne
vyplýva z prílohy žalobkyne - aktuálny stav úveru (č. l. 38), ako aj z prehľadu splácania poskytnutého
úveru (č. l. 65 spisu) predloženého žalobkyňou (celková suma úhrad započítaná na istinu úveru je
podľa tohto prehľadu 5.621 eur). Žalobkyňa týmito listinnými dôkazmi potvrdzujúcimi správnosť a
pravdivosť jej skutkových tvrdení v otázke výšky zostatku pohľadávky z úveru v plnom rozsahu uniesla

dôkazné bremeno, pričom žalovaný 2/ svoje námietky o tom, že zostatok pohľadávky by mal byť
menší nepodložil žiadnymi dôkazmi, jeho námietky zostali len v rovine ničím nepodložených tvrdení a
neúčinného popretia skutkových tvrdení žalobkyne. To isté platí aj pri námietke ohľadom nedoručenia
oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzvy na zaplatenie z 3.8.2016 žalovanému 2/, ktorá
neobstojí vo svetle predložených listinných dôkazov, t. j. podací hárok (č. l. 37 spisu), z ktorého vyplýva
odoslaniepredmetnejzásielkysoznámenímomimoriadnejsplatnostiúveružalovanému2/dňa4.8.2016

na adresu K E. XXXX/X, X., ktorá bola ako adresa uvedená v záhlaví zmluvy o splátkovom úvere č.
MU-8002174901 zo 4.3.2015 (platila v zmysle jej čl. IX. bod 9.1 ako adresa pre účely doručovania
ručiteľovi - žalovanému 2/). Zásielka sa vzhľadom na dohodnutú fikciu doručenia v bode 16.3 písm.
c/ Všeobecných úverových podmienok (č. l. 18 spisu), s ktorými žalovaný 2/ bezvýhradne súhlasil
(viď najmä body 2.2 a 9.4.1 zmluvy), považuje za doručenú tretím dňom nasledujúcim po jej odoslaní

na určenú adresu žalovaného 2/, v tomto prípade dňom 7.8.2016. Žalovaný iba všeobecne namietal,
že doporučená zásielka, preukázateľne odoslaná dňa 4.8.2016 mu nebola doručená, pričom netvrdil
a ani nepreukazoval, že by od uzavretia zmluvy došlo k zmene v zmluve vzájomne dohodnutých
podmienok doručovania. Súd prvej inštancie doplnil, že aj keby zmluvne dohodnutá fikcia doručenia
neplatila, v zmysle všeobecných ustanovení o pôsobení prejavu vôle voči neprítomnej osobe (§ 45 ods.

1 Občianskeho zákonníka) sa písomnosť považuje za doručenú už vtedy, keď dôjde do sféry dispozície
adresáta(keďmáadresátmožnosťoboznámiťsasdoručovanoupísomnosťou).Kručiteľskémuzáväzku
súd prvej inštancie doplnil, že hoci predmetný právny vzťah je obchodno-právnym vzťahom, pri ktorom
sa ustanoveniami Obchodného zákonníka riadi aj zabezpečovací právny vzťah, nemusí sa nevyhnutne
aj na predmetný akcesorický vzťah aplikovať ust. § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka, keď toto

ustanovenie nie je podľa § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka kogentné, a teda podľa uvedeného
ustanovenia si zmluvné strany môžu povinnosť obsiahnutú v § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka v
zmluve dohodnúť inak alebo ju úplne vylúčiť. Práve uvedené sa stalo v danom prípade na základe
dohody zmluvných strán v bode 6.6.1 zmluvy, s ktorou žalovaný 2/ podpísaním zmluvy súhlasil a ktorou
bola vylúčená zákonom upravovaná časová postupnosť pri domáhaní sa splnenia záväzku od dlžníka

a ručiteľa. V danej veci bolo nepochybné, že žalobkyňa mohla žalovaného 2/ ako ručiteľa vyzvať na
splnenie dlhu namiesto žalovanej 1/ ako dlžníka bez toho, aby najskôr vyzvala žalovanú 1/ a poskytla
jej primeranú lehotu na splnenie dlhu. Súd však poznamenal, že k súdnemu vymáhaniu úverovej
pohľadávky žalobkyňa pristúpila až po tom, ako bola z jej strany realizovaná aj výzva žalovanej 1/
na splatenie dlhu, avšak bezvýsledne. Zároveň platí, že doručením žaloby, ktorou sa veriteľ domáha

splnenia záväzku od dlžníka aj ručiteľa, dlžníkovi, je splnená podmienka písomnej výzvy v zmysle § 306
ods. 1 Obchodného zákonníka (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 1.1.1998 sp. zn. 4
Obo 248/98). Na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
V časti o trovách konania súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), vecne

úspechom žalobkyne v konaní v plnom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal žalovaný 2/ včas odvolanie s návrhom na
zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie a vrátenie mu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 CSP. Uviedol, že súd prvej inštancie pojednával v

jeho neprítomnosti, keď neakceptoval jeho ospravedlnenie, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Predmetné pojednávanie bolo nariadené na 14.6.2019, pričom žalovaný sa o nevyhnutnosti
akútnej potreby starostlivosti o rodinného príslušníka zo zdravotných dôvodov a zabezpečenia prevozu
v rámci Českej republiky dozvedel až neskoro večer dňa 13.6.2019. Žalovaný 2/ mal záujem dostaviť
sa na pojednávanie osobne. Bolo nespravodlivé žiadať, aby si ustanovil zástupcu. Záver súdu ohľadom

zostatku úveru nie je správny. Žalovaný 2/ navrhoval zabezpečiť prostredníctvom žalovanej 1/ doklady
o jednotlivých úhradách. Už v odpore proti platobnému rozkazu žalovaný 2/ upozornil na skutočnosť,
že on týmito dokladmi nedisponuje. Súd prvej inštancie tento dôkaz nevykonal a v odôvodnení sa
s týmto ani žiadnym spôsobom nevysporiadal. Súd prvej inštancie ďalej neskúmal, z akého dôvodunebola žalovanému 2/ písomnosť (oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a výzva na
zaplatenie) doručená, keď sa zaoberal len podacím hárkom a žalobkyňa nepredložila obálku, ako to
bolo v prípade žalovanej 1/. Ani s uvedeným sa súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal. Nesúhlasil ani

s výkladom ustanovenia § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal ani
so skutočnosťou, či žalovanej 1/ bola žaloba doručená.

3. Žalobkyňa uviedla, že svoje právo na vyjadrenie nateraz nevyužíva, nakoľko medzi ňou a žalovaným
2/ prebiehajú mimosúdne rokovania.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal rozhodnutie v medziach daných

rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné
vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný
skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219

ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie treba (napriek námietkam žalovaného
2/) považovať za vo výroku vecne správny, keď súd prvej inštancie v miere postačujúcej pre rozhodnutie
zistil skutkový stav a vec aj správne posúdil po právnej stránke.
Odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s argumentáciou použitou súdom prvej inštancie na podporu
ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (tak ako táto - rozumej argumentácia - vyplýva z odôvodnenia

napadnutého rozsudku). U dôvodov predostretých súdom prvej inštancie dostatočne jasne a i objektívne
presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len konštatovať ich správnosť a odvolať sa na ne (prvá časť
ust. § 387 ods. 2 CSP), odvolací súd však aj v tejto konkrétnej veci musí učiniť zadosť tiež povinnosti
vyporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 3 veta druhá CSP) a preto,
ale aj pre celkovú úplnosť nad rámec už uvedeného súdom prvej inštancie dopĺňa (§ 387 ods. 2 CSP

in fine) nasledovné:

5. V danej veci nebolo sporné, že žalovaná 1/ ako dlžník uzavrela so žalobkyňou ako veriteľom dňa
4.3.2015 zmluvu o splátkovom úvere č. MU-8002174901 v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka,
ktorá v bode 6.6 obsahovala aj dohodu o ručení uzavretú so žalovaným 2/ v zmysle § 303 Obchodného

zákonníka.

6. K námietke žalovaného 2/ ohľadom pojednávania vykonaného v jeho neprítomnosti odvolací súd
uvádza, že túto nepovažuje za dôvodnú a to z nasledovných dôvodov.

7. Podľa § 183 ods. 1 CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže
byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže
dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali
zastúpiť.

8. Podľa § 183 ods. 2 CSP od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním
a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom
zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany
možnovždyspravodlivožiadať,abysadalanaďalšompojednávanízastúpiťinouosobou,akkodročeniu
pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu.

9. Podľa § 183 ods. 4 CSP ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie
je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje
odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno
upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.

10. Právo na spravodlivé prejednanie veci zahŕňa v sebe najmä princíp „rovnosti zbraní“, princíp
kontradiktórnosti konania, právo byť prítomný na pojednávaní, právo na odôvodnenie súdneho
rozhodnutie a ďalšie požiadavky spravodlivého súdneho konania. Konaním súdu sa rozumie jehoprocesný postup. Konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom
ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Procesný postup súdu pri konštituovaní
rozhodnutia, ktorý nenachádza oporu v zákone, je preto potrebné považovať za závažnú vadu

nenaplňujúcu materiálnu stránku práva na súdnu ochranu, práva na spravodlivý proces, ktorá v
konečnom dôsledku objektívne bráni riadnemu (účinnému a efektívnemu) uplatneniu dôležitých
procesných práv strán sporu. Nemožno opomenúť, že procesný úkon strany sporu, ktorý má podstatný
vplyv na ďalšie súdne konanie, je možné považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu.
Ak je strana sporu z uplatnenia tohto procesného úkonu vylúčená alebo v značnej miere obmedzená

pri jeho uplatnení v dôsledku nesprávneho postupu súdu, dochádza v takomto prípade k stavu, kedy
sa jej postupom súdu odníma možnosť konať pred súdom, porušuje ústavné právo na súdnu ochranu
a spravodlivý proces.

11. V prejednávanej veci súd prvej inštancie nariadil pojednávanie na deň 14.6.2019 o 12.30 hod.,
na ktoré riadne predvolal právneho zástupcu žalobkyne a žalovaných 1/ a 2/. Žalovaný 2/ prevzal

predvolanie dňa 29.4.2019. Žalovaný 2/ e-mailom doručeným súdu prvej inštancie dňa 14.6.2019 o
5.08 hod. ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a zároveň požiadal o jeho odročenie. Ako dôvod
uviedol akútnu potrebu starostlivosti o rodinného príslušníka zo zdravotných dôvodov a zabezpečenia
prevozu v rámci Českej republiky s tým, že nemá dostatok času na ustanovenie si zástupcu. Žalovaný
2/ súčasne dodal, že výška istiny je pre neho likvidačná, a preto sa chce pojednávania zúčastniť. Z

obsahuspisuďalejvyplýva,žesúdprvejinštanciebezodkladneoznámilnauvedenúelektronickúadresu,
že predmetné skutočnosti nepredstavujú ospravedlniteľný dôvod pre odročenie pojednávania, preto
pojednávanie sa vykoná a nebude odročené na opakovanú žiadosť žalovaného 2/. Súd prvej inštancie
na pojednávaní 14.6.2019 preto rozhodol uznesením, že bude pojednávať v neprítomnosti žalovaných
1/ a 2 a na tomto pojednávaní po vykonaní dokazovania vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom.

12. Odvolací súd dospel k záveru, že zo strany súdu prvej inštancie nedošlo k nesprávnemu procesnému
postupu. Súd prvej inštancie postupoval v zmysle zákona a v súlade so zásadou hospodárnosti konania,
pričom je dôležité zdôrazniť najmä tú skutočnosť, že žalovaný 2/ tvrdený ospravedlniteľný dôvod
žiadnym spôsobom nepreukázal (a to ani v rámci odvolacieho konania). Žalovaný 2/ mal v konaní

dostatočný priestor na uplatnenie prostriedkov procesnej obrany. Žalovaný sa počas konania písomne
vyjadril, a to v rámci jeho podania - odporu proti platobnému rozkazu (č. l. 55). Relevantné skutočnosti
tvrdené žalovaným 2/ súd prvej inštancie zohľadnil, čo sa premietlo do jeho konečného rozhodnutia.
V neposlednom rade je potrebné doplniť, že nešlo o prvú žiadosť o odročenie pojednávania, ale z
dôvodu práceneschopnosti žalovaný 2/ žiadal odročiť pojednávanie nariadené súdom prvej inštancie

1.2.2019 ako i dňa 22.3.2019 (č. l. 82, 112 spisu). Uznesením súdu prvej inštancie z 5.4.2019 č. k.
16Cb/104/2017-119 bol žalovaný 2/ upozornený, že je možné od neho spravodlivo požadovať, aby si
dopredu zabezpečil prípadné zastúpenie.

13. Len pre úplnosť sa uvádza, že výsluch účastníka konania je iba jedným z dôkazných prostriedkov.

Nevykonanie dôkazu výsluchom účastníka konania nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi
možnosť konať pred súdom podľa § 237 písm. f/ O. s. p. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 2 Cdo 96/99, ZSP 26/2000).

14. K dokazovaniu vo vzťahu k výške istiny, resp. k nevykonaniu dokazovania navrhnutého žalovaným

2/ je potrebné uviesť, že súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná (§ 185 ods. 1 CSP).
Označením dôkazov na preukázanie svojich tvrdení plnia strany dôkaznú povinnosť. Pokiaľ účastník/
strana navrhne súdu dôkaz, je povinný uviesť, ktoré skutočnosti sa týmto dôkazom majú preukázať, lebo
inak sa vystavuje možnosti, že súd nevykoná dokazovanie dôkazom, ak nebude zrejmý účel vykonania
navrhovaného dôkazu. Súd však nie je viazaný návrhmi účastníkov/strán na vykonanie dokazovania

a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4 Cdo 262/2009).

15. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný 2/ v odpore namietal výšku istiny s tým, že dokladmi
o platbách disponuje žalovaná 1/, ktorá by ich mala predložiť. Z predložených listinných dôkazov,

ktoré súdu predložila žalobkyňa jednoznačne vyplynula výška istiny, čo súd prvej inštancie podrobne
uviedol v odseku 8 odôvodnenia rozsudku, preto akékoľvek ďalšie dokazovanie by bolo nadbytočné
a nehospodárne. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom pre vyhlásenie rozhodnutia, pre svoje skutkové zistenia vzal do úvahy skutočnosti, ktorévyplynuli z vykonaných dôkazov, žiadne podstatné skutočnosti, ktoré boli v tomto konaní vykonanými
dôkazmi preukázané alebo vyšli za konania najavo neopomenul. Odvolací súd nezistil, že by
prvoinštančný súd porušil zásady vyplývajúce z ust. § 191 CSP v súvislosti s hodnotením dôkazov, jasne

a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, pričom svoje skutkové zistenia správne subsumoval
pod aplikované právne predpisy a daný právny vzťah správne právne posúdil. Súd prvej inštancie svoje
rozhodnutie náležite, podrobne a logicky odôvodnil, odôvodnenie napadnutého rozsudku dalo jasné a
zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej

ochrany, t. j. s uplatnením nároku a obranou proti takému uplatneniu. Súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

16. Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd
neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi

závermi, tým nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. Do práva na
spravodlivý proces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi
názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania
(strana) pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS
50/04).

17.Aninámietkužalovaného2/vovzťahukdoručeniuoznámeniaozosplatneníúveruavýzvynaplnenie
odvolací súd nepovažoval za dôvodnú, keď žalobkyňa predložila podací hárok a bolo nepochybné, že
zásielka sa dostala do sféry dispozície adresáta (§ 45 Občianskeho zákonníka), t. j. žalovaného 2/ (a to
odhliadnuc od fikcie doručenia upravenej vo všeobecných podmienkach), preto je potrebné považovať

ju za doručenú.

18. Čo sa týka námietky ohľadom výkladu ustanovenia § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka, odvolací
súd uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s vysloveným právnym názorom súdom prvej inštancie.

19. Ustanovenie ods. 1 (§ 306 Obchodného zákonníka) je dispozitívne. Strany sa preto môžu dohodnúť,
že výzva dlžníka na plnenie nie je potrebná a veriteľ môže požiadať ručiteľa o plnenie splatnej
pohľadávky priamo (porov. Oľga Ovečková a kolektív. Obchodný zákonník. Veľký komentár. Bratislava :
Wolters Kluger s. r. o., 2017, 222 s.).

20. Z bodu 6.6.1 zmluvy jednoznačne vyplýva, že veriteľ je oprávnený vyzvať a domáhať sa zaplatenia
zabezpečovanej pohľadávky od ručiteľa bez predchádzajúceho vyzvania dlžníka a poskytnutia ďalšej
primeranej lehoty na plnenie dlžníkovi.

21. Preto poukaz (a to len pre úplnosť) na rozhodnutie najvyššieho súdu týkajúce sa splnenia podmienky

v zmysle § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka (doručenie žaloby) ostáva bez právneho významu, pričom
je potrebné dodať, že bez splnenia podmienky doručenia žaloby by súd prvej inštancie v konaní nemohol
pristúpiť k rozhodnutiu vo veci samej.

22. Skutočnosti uvedené v odvolaní žalovaného 2/ neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových

a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a vecnú správnosť napadnutého rozsudku,
preto odvolanie žalovaného 2/ z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za
opodstatnené.

23. Odvolací súd, osvojujúci si aj dôvody súdu prvej inštancie, preto rozsudok súdu prvej inštancie

podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil, čo sa týkalo aj vecne správneho a odvolaním nespochybneného
rozhodnutia o trovách prvoinštančného konania.

24. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1
CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnej žalobkyni priznal právo na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný úspech vo veci

(žalobkyňa), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech
nemala (žalovaný 2/).
O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania

len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea)dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej

strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.