Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. jún 2020

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 19Csp/85/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718202474
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Tagaj

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2020:6718202474.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Michalom Tagajom, v právnej veci žalobkyne: L. U.,

E.. E., O. XX.XX.XXXX, V. R.. B. XX, XXX XX Y., D. F., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia
s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti
úverových zmlúv, o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 4 619,56 Eur a o priznanie finančného
zadosťučinenia v sume 500 Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.07.2013, uzavretá medzi žalobkyňou
a žalovaným j e n e p l a t n á .

II. Súd u r č u j e , že zmluva o úvere č.XXXXXXXXXX zo dňa 19.07.2013, uzavretá medzi žalobkyňou
a žalovaným j e n e p l a t n á.

III. Žalovaný je p o v i n n ý vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie v sume 3 108,33 Eur a
to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni finančné zadosťučinenie vo výške 500 Eur a to do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

VI. Žalobkyni súd nárok na náhradu trov konania voči žalovanému n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 29.03.2018 bola súdu doručená žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že zmluvy o
úvere č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX, uzavreté dňa 19.07.2013 medzi žalobkyňou a žalovaným,

sú bezúročné a bez poplatkov, ďalej určenia neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX
a č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.07.2013, neplatnosti rozhodcovských zmlúv č. XXXXXXXXXX a č.
XXXXXXXXXX zo dňa 19.07.2013 a tiež vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1 215 Eur a
to všetko na tom skutkovom a právnom základe, že zmluvy o úvere uzavrela v tiesni, za účelom
vysporiadania ťarchy pôvodného majiteľa bytu v Detve, ktorý chcela v danom čase kúpiť. Zmluvy
boli vopred pripravené žalovaným a boli v nich iba doplnené čiastočne údaje v počítači a čiastočne
rukou obchodným zástupcom žalovaného. Žalovaný neskúmal jej bonitu a taktiež ju neoboznámil s

podmienkami a dodatkami ani všeobecnými obchodnými podmienkami. Nemohla si zmluvu prečítať ani
zobrať domov, nevidela ju pred vytlačením a nemohla ovplyvniť jej obsah. Nemohla odmietnuť dodatky
alebo dohody a bola len upozornená, že musí všetko podpísať, inak úver nedostane. Žalovaný jej
nevedel poskytnúť úver v plnej výške, ale mal ihneď pripravené riešenie a to uzavretie dvoch zmlúv, kdesa ňou požadovaná suma rozdelí. Z tohto dôvodu sú obe zmluvy podpísané jeden deň. Žalovaný vždy
uzatváral dve zmluvy, aby mohol účtovať extrémne vysoký poplatok za každú zmluv a tiež dohodu o
poskytnutí služieb. Takýmto spôsobom sa snažil obísť zákon, aby v konečnom dôsledku dosiahol vyšší

zisk,keďžezákonjehovýnosyobmedzil.Napriektomu,žeobezmluvysúnaposkytnutieúverovpo1500
Eur, poskytli jej len 2x po 1 284,25 Eur. Za poskytnutie úverov si žalovaný účtoval poplatok 2x 215,25 Eur,
ktoré sumy boli odrátané z výšky úverového rámca a opakovane si tieto sumy započítal aj do splátok a do
celkových nákladov. Dohoda o zrážkach zo mzdy je včlenená do Všeobecných obchodných podmienok
dodávateľa, ktorú sú súčasťou zmluvy o úvere. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy bola aj dohoda o

poskytovaní služby, za ktorú bola vyčíslená odplata, rozdelená a pripočítaná k mesačnej splátke, pričom
nie je jasne, zrozumiteľne a nesporne uvedené, čo za túto odplatu spotrebiteľ dostane a žiadne služby
jej naviac neboli poskytnuté. V zmluve sú okrem iného neprijateľné podmienky a ustanovenia v rozpore
s § 54 ods. 1 a inými kogentnými ustanoveniami zákona (veľmi malé písmeno zmluvných podmienok,
rozhodcovská zmluva, sankčné poplatky, dohoda o zrážkach zo mzdy a pod.). Žalobkyňa ďalej uviedla,
žejesamoživiteľka4detíavroku2014sadostaladoproblémov,keďnemohlaúverysplácať.Nazáklade

rozhodcovskej zmluvy rozhodcovský súd vyhovel návrhu žalovaného a následne súdny exekútor L.. P.
V. vykonával zrážky z jej mzdy. Rozhodcovská zmluva je neprijateľná podmienka, ktorú nemala možnosť
odmietnuť. Samotná zmluva o úvere už len v kontexte neprijateľných podmienok, absenciou povinných
náležitostí, svojim obsahom ako aj účelom odporuje zákonu, zákon obchádza a ako celok sa prieči
dobrým mravom a tak je neplatná od počiatku. Uviedla ďalej, že na oba úvery splatila po 323,60 Eur a

ďalej jej bolo zrazené zo mzdy 3 136,78 Eur a tak bezdôvodné obohatenie predstavuje sumu 1 215 Eur.

2. K žalobe žalobkyňa priložila emailovú komunikácia zo dňa 08.03.2018; Prehľad vykonaných zrážok;
výpis z bankového účtu OTB banky žalovanej zo dňa 22.07.2013, preukazujúci obdržanie - 2 x sumy 1
284,25 Eur; výpis z Internet bankingu, preukazujúci úhradu sumy 80,37 Eur zo dňa 09.01.2014, sumy

80,37 Eur zo dňa 09.01.2014; sumy 81,31 Eur zo dňa 13.11.2013 a sumy 81,31 Eur zo dňa 13.11.2013;
a výpis z internet bankingu, preukazujúci úhrady z 09.01.2014 - 2x suma 80,37 Eur a 2x 81,31 Eur zo
dňa 13.11.2013.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril (pozn. súdu pod nesprávnou spisovou značkou 16Csp/7/20018) dňa

16.05.2018 a žiadal žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť a zaviať žalovanú na náhradu
trov konania. Žalovaný i.a. uviedol, že medzi stranami sporu prebehlo pred Slovenským arbitrážnym
súdom rozhodcovské konanie, v ktorom bol vydaný rozhodcovský rozsudok, právoplatný 31.12.2014
a vykonateľný 06.01.2015 (ďalej len ako „Rozhodcovský rozsudok“), na podklade ktorého prebieha
exekučné konanie a preto žalovaný vznáša námietku už rozhodnutej veci.

4. Na základe vyššie uvedených skutočnosti tunajší súd uznesením č.k. XXCsp/XX/XXXX-XXX konanie
zastavil v častiach o určenie, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.07.2013 je bezúročná a bez
poplatkov; o určenie, že dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.07.2013 uzatvorená
medzižalobkyňouažalovanýmjeneplatná;ourčenie,žerozhodcovskázmluvač.XXXXXXXXXXzodňa

19.07.2013 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná a v časti o vydanie bezdôvodného
obohatenia z Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.07.2013 vo výške 607,50 Eur.

5. Na základe odvolania žalobkyne odvolací súd uznesením č.k. 12Co/377/2018-200 zo dňa 16.10.2019
predmetné uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie. Odvolací súd dospel k záveru, že predmetná Rozhodcovská zmluva nebola
dojednaná individuálne, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, teda aj absolútne neplatnou zmluvnou
podmienkou a neplatná Rozhodcovská zmluva nemohla ani v danom prípade založiť právomoc
rozhodcovského súdu. Preto ním vydaný rozhodcovský rozsudok nemohol z pohľadu preskúmavanej
veci založiť prekážku veci právoplatne rozhodnutej, Rozhodcovská zmluva je neprijateľnou zmluvnou

podmienkou, a teda aj absolútne neplatnou zmluvnou podmienkou.

6. Na pojednávaní dňa 10.01.2020 (na ktorom sa žalovaný nezúčastnil) žalobkyňa uviedla, že exekúcie
voči nej boli vedené nezákonne. Aktuálne sú už obidve exekúcie ukončené - boli ukončené vysplácaním
na základe zrážok zo mzdy, kedy len exekútor jej zo mzdy zrazil sumu 5 030,11 Eur, naviac ešte zaplatila

2x po 322,24 Eur a teda rozdiel nad 2x sumu 1 284,25 Eur žiada, aby jej bolo vydané ako bezdôvodné
obohatenie. Ako listinný dôkaz predložila Upovedomenie o ukončení exekúcie a Konečné vyúčtovanie
exekúcie (č.l. 218). Uviedla ďalej, že v relevantnom čase nepodala žalobu o zrušenie Rozhodcovského
rozsudku, nakoľko nemala ešte v tom čase vedomosť o možnostiach obrany. V roku 2018 podala zdôvodu podania žaloby návrh na zastavenie exekúcie, o ktorej Exekučný súd rozhodol, že všetko je v
poriadku a exekúcia sa má ďalej vykonávať. Taktiež dala návrh na vydanie Neodkladného opatrenia,
ktoré mu bolo aj vyhovené, napriek tomu mzdárka u jej zamestnávateľa naďalej vykonávala zrážky zo

mzdy.

7. Na základe žiadosti súdu súdny exekútor L.. P. V. dňa 16.01.2020 súdu oznámil (č.l. 228), že v exekúcii
vedenej voči žalobkyni poukázal v prospech účtu oprávneného sumu 5 030,11 Eur.

8. Podaním doručeným súdu dňa 27.02.2020 žalobkyňa zmenila žalobu tak, že žiadala určiť neplatnosť
oboch úverových zmlúv (č. XXXXXXXXXX R. Č..XXXXXXXXXX) zo dňa 19.07.2013, zaviazať
žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 4 619,56 Eur a určenie výšky finančného
zadosťučinenia v sume 2 500 Eur, s odôvodnením, že bola nezákonne uvedená do finančnej tiesne a
bola jej rozhodnutím súdu znížená životná úroveň, k čomu prispel aj nárast iných povinných platieb a
úrokov z omeškania.

9. K zmenenej žalobe sa žalovaný vyjadril dňa 23.03.2020 a uviedol, že zo zmluvy o úvere
č. .XXXXXXXXXX bola uhradená suma 322,42 Eur a žalobyňa neuhradila ani len istinu úveru a preto
akékoľvek tvrdenia o existencii bezdôvodného obohatenia sú v celom rozsahu sú nedôvodné. Čo sa
týka zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, o nárokoch žalovaného (veriteľa) bolo právoplatne rozhodnuté

Rozhodcovským rozsudkom a tieto nároky boli vymožené v riadne vedenom exekučnom konaní, voči
ktorému žalobkyňa neuplatnila žiadnu vecne dôvodnú, oprávnenú a aktuálnu procesnú obranu alebo
námietkyapretoneexistujeakákoľvekprávnaaleboináokolnosť,ktorábyumožňovalakonštatovaťvznik
bezdôvodného obohatenia. Ak exekučný titul nebol zrušený, potom plnenie vymožené na jeho základe
nemá a nemôže mať povahu bezdôvodného obohatenia. Rozhodcovský rozsudok nebol napadnutý

žalobou o jeho zrušenie a pre žalobkyňu je zaväzujúci. Plnenie, ktoré bolo od žalobkyni vymožené, nie
je bezdôvodným obohatením žalovaného, ale oprávnene prijatým plnením. Účinky exekúcie v tomto
prípade nie je možné meniť či negovať podaním žaloby tak, ako to spravila žalobkyňa. Žalovaný
ďalej namietal, že vymožená suma v exekúcii zahŕňala nielen nárok žalovaného, ale aj trovy súdneho
exekútora - za nárok zodpovedajúci trovám súdneho exekútora žalovaný nemôže zodpovedať. Pokiaľ

ide o návrh na určenie neplatnosti úverových zmlúv, žalovaný uviedol, že na požadovanom určení
nemôže byť žiadny právny záujem, tak ako to vyžaduje ust. § 137 CSP. Pokiaľ ide o požadovaný
nárok na priznanie finančného zadosťučinenia v sume 2 500 Eur, žalovaný žiadal aj v tejčo časti
žalobu zamietnuť, nakoľko neexistuje žiadna skutočnosť, ktorá by zakladala akúkoľvek zodpovednosť
žalovaného vo vzťahu k žalobkyňou uvádzaným tvrdeniam, nie je zrejmé, aké rozhodnutie malo znížiť

životnú úroveň žalobkyne a súčasne žalovaný vznáša aj námietku premlčania voči tomuto nároku.

10. Na pojednávaní dňa 20.05.2020 (na ktorom sa žalovaný opäť nezúčastnil) zotrvala žalobkyňa na
zmene žaloby s tým, že nežiadal priznať finančné zadosťučinenie v sume 2 500 Eur, ale len v sume
500 Eur.

11. Uznesením č.k. 19Csp/85/2018-294 zo dňa 20.05.2020, právoplatným dňa 29.05.2020, tunajší súd
predmetnú zmenu žaloby pripustil.

12. Na pojednávaní dňa 24.06.2020 (na ktorom sa žalovaný opäť nezúčastnil) súd vykonal dokazovanie

listinnými dôkazmi, in concreto - emailovou komunikácia zo dňa 08.03.2018; Prehľadom vykonaných
zrážok; Výpisom z bankového účtu OTB; Výpisom z Internet bankingu zo dňa 09.01.2014 a zo dňa
13.11.2013;lustrácioužalovanejvREGOB;Prehľadomsplácaniažalovanoukzmluveč.XXXXXXXXXX;
Prehľadom splácania žalovanou k zmluve č. XXXXXXXXXX; Štandardnými európskymi informáciami o
spotrebiteľskom úvere; Hodnotením dlžníka k úverovej zmluve č. XXXXXXXXX; Hodnotením dlžníka k

zmluve č. XXXXXXXXXX; Prehľadom vykonaných zrážok zo dňa 19.06.2018; Zmluvou o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.07.2013; Zmluvnými dojednania zmluvy o revolvingovom úvere
spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., č. zmluvy (VS): XXXXXXXXXX; Oznámením veriteľa o
schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.07.2013;
Rozhodcovskou zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.07.2013; Dohodou o zrážkach zo mzdy dlžníka

č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.07.2013; Zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
19.07.2013; Zmluvnými dojednaniami zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT
Slovakia s.r.o. č. zmluvy: XXXXXXXXXX; Oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluvou o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.07.2013; Rozhodcovskou zmluva č. XXXXXXXXXXXzo dňa 19.07.2013; Dohodou o zrážkach zo mzdy iných príjmov dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa
19.07.2013; Prehľadom splácania - č. zmluvy: XXXXXXXXXX; Prehľadom splácania - č. zmluvy:
XXXXXXXXXX; Upovedomením o ukončení exekúcie konečné vyúčtovanie exekučného konania L.. P.

V., súdneho exekútora zo dňa 10.05.2019; listom - Odpoveďou L.. P. V., súdneho exekútora, tunajšiemu
súdu zo dňa 15.01.2020; listom žalobkyne adresovaným spoločnosti ANACO s.r.o. zo dňa 26.01.2018;
listom žalobkyne adresovaným žalovanému zo dňa 12.01.2017, označeným ako mimosúdna dohoda
o vysporiadaní vzájomných záväzkov; listom žalobkyne adresovaným žalovanému zo dňa 22.09.2017
označeným ako “Mimosúdna dohoda o vrátení bezdôvodného obohatenia“; Príkazom na začatie

exekúcie od súdneho exekútora L.. P. V., súdneho exekútora z 23.04.2015; Návrhom žalobkyne zo
dňa 12.01.2018 súdnemu exekútorovi L.. P.N. V. na okamžité zastavenie exekúcie a námietky voči
trvaniu exekúcie s poštovým podacím lístkom; Prehľadom vykonaných zrážok zo dňa 13.02.2020;
emailovou komunikácia medzi žalobkyňou a žalovaným zo dňa 03. resp. 05.06.2020 a tiež 17.06.2020
a z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 16Csp/7/2018 splátkovým kalendárom k zmluve č.
XXXXXXXXXX; splátkovým kalendárom k zmluve č. XXXXXXXXXX; Odpoveďou SPP, a.s. tunajšiemu

súdu zo dňa 30.01.2018; Prehľadom vykonaných zrážok zo dňa 30.01.2018; žiadosťou o vykonanie
zrážok žalovaného adresovaný SPP, a.s. zo dňa 12.01.2013; listom žalovaného adresovaným SPP, a.s.
zo dňa 29.05.2014; odpoveďou SPP, a.s. žalovanému zo dňa 21.01.2013, označeným ako stanovisko k
žiadosti o vykonanie zrážok zo mzdy; emailovou komunikácia medzi X. H. - zamestnankyňou spoločnosti
SPP a spoločnosťou a Plnou mocou od žalovaného pre spoločnosti ANACO, s.r.o. na vymáhanie

pohľadávok.

13. Podľa § 3 ods. 3 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon
o ochrane spotrebiteľa“), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v

spotrebiteľských zmluvách.

14. Podľa § 3 ods. 5 in fine Zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na
primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto

zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

15. Podľa § 137 písm. d/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len ako „CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti,
ak to vyplýva z osobitného predpisu.

16. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „Zákon o
spotrebiteľských úveroch“) v znení neskorších predpisov, spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať
určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti

poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.

17. Podľa § 451 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako „Obč. Z.“) v znení
neskorších predpisov, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

18. Podľa § 43a Obč. Z. v znení neskorších predpisov, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý
je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak
je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

19. Podľa § 43c Obč. Z. v znení neskorších predpisov, včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť
okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi.

20. Podľa § 44 ods. 1 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie

návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú
prijatie návrhu.21. Podľa § 44 ods. 2 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky,
výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím
návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede

nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

22. Podľa § 52 Obč. Z. v znení účinnom do 31.03.2015, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa § 52a ods. 1 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské
zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv
samostatne.

24. Podľa § 52a ods. 2 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, ak však z povahy zmlúv alebo stranám
známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba
vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z
týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik
ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami.

25. Podľa § 53 ods. 1 Obč. Z. v znení účinnom do 31.05.2014, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené

určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

26. Podľa § 53 ods. 2 Obč. Z. v znení účinnom do 31.05.2014, za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

27. Podľa § 53 ods. 3 Obč. Z. v znení účinnom do 31.05.2014, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

28. Podľa § 53 ods. 4 písm. a),k), r) Obč. Z. v znení účinnom do 31.05.2014, za neprijateľné podmienky

uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

29. Podľa § 53 ods. 5 Obč. Z. v znení účinnom do 31.05.2014, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

30. Podľa § 53 ods. 10 Obč. Z. v znení účinnom do 31.05.2014, neprijateľnosť zmluvných podmienok
sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky
okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky
zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

31. Podľa § 54 ods. 1 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sanajmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.

32. Podľa § 39 ods. 1 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, neplatný je právny úkon, ktorý svojím
obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

33. Podľa § 40 ods. 1 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, ak právny úkon nebol urobený vo forme,
ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

34. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) b), d) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.05.2014,
poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom
úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne
ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

35. Podľa § 9 ods. 1 prvá veta Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.05.2014,
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

36. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.05.2014, zmluva

o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

37. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.05.2014, zmluva
o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať

ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

38. Podľa § 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.03.2015, celkovými

nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií,
daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal

spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

39. Podľa § 2 písm. i) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.03.2015, ročnou
percentuálnou mierou nákladov sa rozumejú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.

40. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.05.2014,
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

41. Podľa § 9 ods. 7 (prvá veta pred bodkočiarkou) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
do 31.05.2014, veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy
zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona.

42. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

43. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú

za nesporné.44. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

45. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

46. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

47. Za nesporné medzi stranami sporu súd považoval najmä to, že :
47.1 dňa 17.07.2013 žalobkyňa podpísala dve žiadosti o poskytnutie „revolvingového“ úveru (značené
tiež ako „zmluvy“ o revolvingovom úvere) v sume 1 500 Eur na každý úver s tým, že žalovaný obe tieto
žiadosti podpísal dňa 19.07.2013;

47.2 žalovaný poslal na bankový účet žalobkyne 2x sumu 1 284,25 Eur;
47.3 na základe rozhodcovskej zmluvy a Rozhodcovského rozsudku bola voči žalovanej vedená
exekúcia súdnym exekútorom L.. V., v ktorej priebehu boli zo mzdy žalovanej vykonávané zrážky zo
mzdy v prospech žalovaného ako oprávneného.

48. Za sporné medzi stranami sporu súd považoval najmä to, či
48.1 boli zmluvy o úvere uzatvorené platne;
48.2 bola exekúcia voči žalovanej zákonná;
48.3 na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu a prípadne v akej výške;
48.4 má žalobkyňa nárok na finančné zadosťučinenie;

48.5 či má žalobkyňa právny záujem na určení neplatnosti úverových zmlúv.

49. Žalovaný namietal, že žalobkyňa nemá právny záujem na určení neplatnosti úverových zmlúv s
poukazom na ust. § 137 CSP. V zmysle ustanovenia § 137 v písm. d) žalobou možno požadovať, aby
sa rozhodlo určení právnej skutočnosti (v danom prípade neplatnosti úverových zmlúv), ak to vyplýva

z osobitného predpisu. Súd konštatuje, že takáto možnosť žalobkyni vyplýva z ustanovenia § 11 ods.
4 Zákona o spotrebiteľských úveroch a preto je takéto žalobkyňou požadované určenie prípustné z
procesného hľadiska.

50. Po právnom zhodnotení veci a po vykonanom dokazovaní (bod 12 odôvodnenia tohto rozsudku)

dospel súd k záveru, že žaloba je v prevažnej časti dôvodná. Vzhľadom na spotrebiteľských charakter
úverových zmlúv (§ 52 Obč. Z.) bol súd povinný podrobiť tieto „zmluvy“ kontrole z hľadiska dodržania
ich zákonných náležitostí v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch (§ 9 a § 11) a ako aj kontrole
z hľadiska prípadných neprijateľných zmluvných podmienok, pričom súd zdôrazňuje, že je povinný
prihliadať na absolútnu neplatnosť právnych úkonov aj z ostatných dôvodov (napr. § 39 Obč. Z., §

43a a nasl. Obč. z.) a na zákonné následky bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (§ 11 Zákona o
spotrebiteľských úveroch).

51. V zmysle § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch musí mať zmluva o spotrebiteľskom úvere
písomnú formu a musí obsahovať náležitosti uvedené v § 9 predmetného zákona. Podstatné náležitosti

zmluvy musia byť výsledkom zhodné prejavu vôle oboch zmluvných strán a nemôže byť ich určenie a
doplnenie ponechané na svojvôli veriteľa, bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť ich obsah. Kontraktačný
mechanizmus uzatvárania zmlúv upravuje Obč. Z. v § 43a nasl., v zmysle ktorých ustanovení prijatie
návrhu na uzavretie zmluvy (akceptácia) nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s
obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi (t.j. doručením akceptácie) a týmto okamihom je potom zmluva

uzavretá.Pokiaľprijatienávrhuobsahujezmeny,jeodmietnutímnávrhuapovažujesazanovýnávrhana
uzavretie zmluvy sa potom vyžaduje akceptácia zmeneného návrhu zo strany pôvodného navrhovateľa
(v danom prípade žalobkyne), pričom jeho mlčanie alebo jeho nečinnosť samy o sebe neznamenajú
prijatie nového návrhu.

52. Z bodu 13 (oboch) žiadosti o úver síce vyplýva, že k uzatvoreniu zmluvy dochádza (už) riadnym
vyplnením a následným podpisom návrhu (žiadosti) všetkými stranami, podľa názoru súdu ale pre
neplatnosť tohto zmluvného ustanovenia k uzatvoreniu zmluvy takýmto spôsobom nemohlo dôjsť -
neplatné je predmetné ustanovenie z dôvodu rozporu a obchádzania zákona (Obč. Z.). V zmysle § 54ods. 1 Obč. Z. zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto
zákona v neprospech spotrebiteľa a spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu
tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje

zmluvné postavenie. Súd má za to, že cit. ustanovenie bodu 13 žiadostí sa odchyľuje od ust. Obč.
Z. v neprospech spotrebiteľa (žalobkyne), nakoľko veriteľovi (žalovanému) umožňuje v zásade doplniť
akékoľvek údaje do bodu 6 žiadosti, ktoré nebudú korešpondovať s údajmi v (bode 5) návrhu (žiadosti)
spotrebiteľa (žalobkyne). Pokiaľ žalovaný zaslal žalobkyni listinu „Oznámenie veriteľa o schválení
úveru“, v predmetnom oznámení sú uvedené úplne nové resp. iné údaje ako boli v žiadosti (návrhu)

žalobkyne na uzavretie zmluvy (napr. o dátume splatnosti prvej splátky, dátume splatnosti poslednej
splátky etc.), ktoré údaje pritom tvoria zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

53. To, že predmetné ustanovenie bodu 13 žiadostí o úver sa neprípustne odkláňa od ust. Obč. Z. o
spôsobe uzavretia zmluvy v neprospech spotrebiteľa potvrdzuje aj skutočnosť, že podľa Zmluvných
dojednaní (bod 2.1) mala žalobkyňa vopred súhlasiť s tým, aby žalovaný (veriteľ) schválil iné parametre

požadovaného úveru ako uviedla žalobkyňa v žiadosti (čo samo o sebe je odmietnutím návrhu v
zmysle Obč. Z.) bez toho, aby to znamenalo porušenie povinností žalovaného a tiež mala žalobkyňa
vopred súhlasiť s tým, aby bol termín splatnosti v prípade akceptácie návrhu zo strany žalovaného
stanovený (jednostranne) žalovaným na bližšie nekonkretizovaný deň (medzi v poradí 1.-15. dňom)
a teda žalobkyňa sa tak vopred vzdala práva poznať konkrétny deň splatnosti splátok ako jednej zo

zákonných náležitosti zmluvy. Takisto mala byť stanovená jednostranne žalobcom aj splatnosť prvej
splátky (medzi 1.-15. dňom nasledujúceho mesiaca po poskytnutí úveru, tak že minimálne to bude 32 dní
od poskytnutia úveru a nie viac ako 48 dní). Celková výška úveru (RPMN), taktiež obligatórna náležitosť
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, mala byť (čl. 3, bod 3.1 Zmluvných dojednaní) žalobkyni (jednostranne)
oznámenážalovaným.Čosatýkavýškyúrokov,žalobkyňasamalazaviazaťvopredplatiťúrokyuvedené

nie v bode 5 žiadosti, ale v bode 6 (bod 5.1 a 5.2 Zmluvných dojednaní), ktoré ale nesmela vyplniť
(na tlačive žiadosti je poznámka „nevypĺňajte“) a dopĺňal ich následne veriteľ (žalovaný) a výšku týchto
úrokov mal opäť následne len (jednostranne) oznámiť spotrebiteľovi (žalobkyni).

54. Podľa čl. 2, bod 2.2 Zmluvných podmienok (č.l. 103 resp. č.l. 112) tak mali byť konkrétne (zákonné)

náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy, na ktorých sa mali zmluvné strany ako výsledok ich konsenzu
a teda ich zhodného súhlasného prejavu vôle (písomne) dohodnúť, len jednostranne určené žalovaným
a tento ich mal následne len oznámiť žalobkyni. Je absolútne neprípustné a v neprospech žalobkyne
(spotrebiteľa), aby takto malo dôjsť k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy potom, ako žalovaný (veriteľ)
doplní do zmluvy, resp. uvedie v jednostrannom úkone (Oznámení o schválení úveru) nové alebo iné

údaje, čo sa naviac nemalo považovať za porušenie povinnosti žalovaného a tieto (aj zmenené a nové
doplnené údaje) mal žalovaný len oznámiť (jednostranným úkonom) žalobkyni.

55. Z listinných dôkazov na č.l. 103 a 110 vyplýva, že v posudzovanej veci dňa 17.07.2013 žalobkyňa
podpísala dva predtlačené formuláre (vyhotovené žalovaným) na uzavretie dvoch zmlúv, ktoré zhodne

v bode 5 obsahovali údaje o požadovanom spotrebiteľskom úvere s poznámkou „vyplňte“ (hoci ho
evidentne vyplnil sám žalovaný) a v bode 6 obsahovali údaje o schválených spotrebiteľských úveroch
s poznámkou „nevypĺňajte“, ktoré až následne dňa 19.07.2013 doplnil (dopísal) žalovaný a ktoré údaje
v bode 6 oproti údajom v bode 5 obsahovali zmeny a doplnenia - údaj RPMN sa zmenil z 70,01 % na
67,53 % a v bode 6 bol oproti bodu 5 doplnený nový údaj o ročnej úrokovej sadzbe úrokov z omeškania

5,5 %. Predmetné zmeny v bode 6 potom podľa názoru súdu spôsobili právny následok (§ 44 ods. 2
Obč. Z.) odmietnutia návrhu žalobkyne zo strany žalovaného a následne išlo už o nový návrh zo strany
žalovaného, pričom žalovaný v spore nepreukázal akceptáciu jeho nového návrhu na uzavretie zmluvy
zo strany žalobkyne. Nečinnosť a mlčanie žalobkyne pritom za akceptáciu nového návrhu (žalovaného)
považovať nie je možné (§ 44 ods. 1 Obč. Z.).

56.Nazákladeskutočnostívyššieuvedenýchtakdospelsúdkzáveru,žemedzižalobkyňouažalovaným
nedošlo k platnému uzavretiu (obligatórne písomnej) zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX a ani zmluvy
o úvere č.XXXXXXXXXX. Na podporu svojich záverov súd poukazuje aj na v zásade rovnaké názory
Krajského súdu v Banskej Bystrici v rozsudku č.k. 15Co/755/2015 zo dňa 27.01.2016 a Krajského súdu

v Prešove v rozsudku č.k. 19Co/197/2017 zo dňa 26.04.2018.

57. Nakoľko dňa 19.07.2013 nedošlo k platnému uzavretiu úverových zmlúv č. XXXXXXXXXX R.
Č..XXXXXXXXXX, v zmysle § 52a ods. 2 Obč. Z. nemohlo dňa 19.07.2013 dôjsť medzi žalobkyňouplatne ani k uzavretiu ďalších „zmlúv“, závislých na samotných úverových zmluvách, a to Rozhodcovskej
zmluvy č. XXXXXXXXXX, Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX;
Rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXXX a ani Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka

č. XXXXXXXXXX. Naviac, záver o neplatnosti Rozhodcovskej zmluvy vyslovil aj odvolací súd v
uznesení č.k. 12Co/377/2018-200 zo dňa 16.10.2019, keďže Rozhodcovská zmluva nebola dojednaná
individuálne, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, teda aj absolútne neplatnou zmluvnou podmienkou
a neplatná. Tieto závery odvolacieho súdy sú plne aplikovateľné na obidve rozhodcovské zmluvy v
prejednávanej veci a taktiež na samotné Dohody o zrážkach zo mzdy. V predmetnej veci však dospel

súd prvej inštancie k záveru, že tieto („vedľajšie“) zmluvy sú v zmysle § 52a ods. 2 Obč. Z. neplatné pre
svoju závislosť na (neplatných) úverových zmluvách.

58. Z listinného dôkazu na č.l. 218 vyplýva, že predmetom exekúcie boli aj nároky žalovaného na
zaplatenie zmluvných pokút. V prvom rade súd konštatuje, že úverové zmluvy neobsahujú ustanovenia
o zmluvných pokutách vôbec - ustanovenia o zmluvných pokutách boli uvedené len v bode 14.1

Zmluvnýchdojednaní,ktorénebolianilenpodpísanéatedaniesúsplnenénáležitostiopísomnejdohode
zmluvnýchstránnazmluvnejpokute,takakotopredpokladá§544anasl.Obč.Z..Naviac,preneplatnosť
hlavných (úverových) zmlúv nemohlo platne dôjsť ani k platnému dojednaniu o zmluvných pokutách v
Zmluvných dojednaniach, ktoré majú tvoriť podľa bodov 13 úverových zmlúv ich neoddeliteľnú súčasť.
Pre inkorporáciu ustanovení o zmluvnej pokuty do zmluvných dojednaní by naviac boli predmetné

ustanovenia neplatné aj pre neprijateľnosť zmluvných podmienok v zmysle § 53 Obvč. Z., nakoľko
žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť obsah formulárových ustanovení - zmluvných dojednaní a musela
zmluvu uzavrieť len v celku, vrátane jej (žalovaným vopred pripravených) zmluvných dojednaní.

59 Z vyššie uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že dňa 19.07.2013 neboli zmluva o úvere č.

XXXXXXXXXX a zmluva o úvere č XXXXXXXXXX uzavreté platne a preto v týchto častiach súd žalobe
vyhovel a rozhodol tak, ako je vo výroku I. a výroku II. tohto rozsudku uvedené.

60. Ďalším žalobkyňou uplatneným nárokom bolo bezdôvodné obohatenie, ktoré malo vzniknúť na
strane žalovaného a to v žalobkyňou vyčíslenej sume 4 619,56 Eur. K predmetnej sume žalobkyňa

dospela tak, že žalovanému zaplatila priamymi platbami spolu 2 x sumu 323,36 Eur (spolu 646,72 Eur)
a v exekúcii jej formou zrážok zo mzdy bolo zrazených 6 541,34 Eur, spolu tak žalovanému mala zaplatiť
sumu 7 188,06 Eur, od ktorej odpočítala sumu 2 568,50 Eur (ako 2x poskytnutá sumu 1 284,25 Eur zo
strany žalovaného).

61. Pokiaľ súd dospel k záveru o neplatnosti úverových zmlúv, dve poskytnuté platby po 1 284,25 Eur
(spolu 2 568,50 Eur) dňa 22.07.2013 (č.l. 21) predstavovali najskôr bezdôvodné obohatenie na strane
žalobkyne, ktoré však žalobkyňa sama priamymi platbami dňa 13.11.2013 (4x platba v sume 81,31 Eur -
č.l. 22 a 23), priamymi platbami dňa 09.01.2014 (4x platba v sume 80,37 Eur - č.l. 22 a 23)- spolu 646,72
Eur, čiastočne žalovanému splatila a následne bola na základe Rozhodcovského rozsudku vedená voči

žalovanej exekúcia súdnym exekútorom L.. V., v ktorej tento v prospech žalovaného ako oprávneného
postupne zrážkami zo mzdy žalobkyne vymohol a poukázal na účet žalovaného sumu 5 030,11 Eur (č.l.
218), s tým, že boli zúčtované aj trovy exekúcie v ďalšej sume 1 357,76 Eur.

62. Nakoľko úverové zmluvy neboli platne uzavreté, žalovaný mal voči žalobkyni oprávnenú pohľadávku

len vo výške istiny poskytnutých plnení v sume spolu 2 568,50 Eur za dve poskytnuté platby po 1 284,25
Eur, a to bez nároku na úroky, poplatky, platby za služby, zmluvné pokuty a iné nároky. Na základe vyššie
uvedeného možno konštatovať, že žalobkyňa predmetnú sumu žalobcovi nielenže postupne splatila, ale
v prospech žalovaného boli následne v exekúcii poukázané finančné prostriedky nad rámec predmetnej
sumy 2 568,50 Eur, keď celkové plnenie v prospech žalovaného priamymi platbami (13.11.2013 a

09.01.2014) a následne zrážkami zo mzdy v exekúcii predstavovalo spolu sumu 5
676,83 Eur (ďalšia suma 1 357,76 Eur predstavovala trovy exekúcie, ktoré neboli poukázané v prospech
žalovaného).

63. Pre neplnenie splátok žalobkyňou bol v prospech žalovaného vydaný Rozhodcovský rozsudok a po

právoplatnosti a vykonateľnosti Rozhodcovského rozsudku bola na jeho základe (ako exekučného titulu)
vedená voči žalobkyni exekúcia. Súd však konštatuje, že Rozhodcovská zmluva nebola platne uzavretá
(bod 57 odôvodnenia tohto rozsudku), v dôsledku čoho nemohol nadobudnúť účinky (materiálnu
vykonateľnosť) exekučného titulu ani Rozhodcovský rozsudok a súd naň musí ex offo prihliadaťako na nulitný akt. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či
neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 1/2012 z 21.03.20012,

rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn 2 Cdo 370/2012 z 18.03.2013). Právoplatný rozhodcovský
rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR -
R 46/2012). Treba ale osobitne zdôrazniť, že tento právny záver je opodstatnený len vtedy, ak bol
rozhodcovský rozsudok vydaný na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej
doložky - iba platná rozhodcovská doložka alebo rozhodcovská zmluva totiž zakladá oprávnenie

rozhodcovského súdu prejednať a rozhodnúť spor medzi sporiacimi sa stranami. Ak je rozhodcovská
doložka (zmluva) absolútne neplatná, treba mať na zreteli, že jej absolútna neplatnosť (negotium nullum)
nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege), v dôsledku čoho sa na takúto doložku (zmluvu) hľadí
tak, ako keby nebola nikdy uzatvorená. Na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť (každého) právneho
úkonu musí súd pritom vždy prihliadnuť, a to aj bez návrhu (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn.
3 Cdo 27/2011 a sp.zn. 2 Cdo 458/2014). Rozhodnutie postihnuté nedostatkom právomoci orgánu,

ktorý ho vydal, tak nie je spôsobilé ani založiť prekážku rei iudicata (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 4 MCdo 6/2012, 6 MCdo9/2012 a tiež 6 MCdo 14/2012). Rozhodnutie rozhodcovského súdu
vydané v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či
už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc
rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne (rozhodnutia Najvyššieho

súdu SR sp.zn. 6 Cdo 31/2013 a 6 ECdo 199/2013).

64. Otázkou, či sa spotrebiteľ môže po skončení exekučného konania domáhať voči veriteľovi vydania
bezdôvodného obohatenia v civilnom sporovom konaní žalobou, sa zaoberal niekoľkokrát už aj Najvyšší
súd SR, ktorý v rozhodnutí sp.zn. 7 Cdo 85/2013 vyslovil názor, že ak sa totiž domáha vrátenia plnenia

ten, kto plnil povinnosť uloženú mu súdom, závisí dôvodnosť jeho návrhu na splnenie povinnosti vrátiť
plnenie od toho, či právny dôvod jeho plnenia spočíval na reálne existujúcom hmotnoprávnom základe.
Ak právny dôvod plnenia podľa hmotného práva tu bol, tak potom trvá naďalej, bez ohľadu na to, či
právoplatný a vykonateľný rozsudok (ktorý toto právo iba deklaroval) bol či nebol zrušený. Otázku, či
tu bola povinnosť plniť podľa hmotného práva a rozsah tejto povinnosti rieši súd v konaní o návrhu na

vydanie bezdôvodného obohatenia ako predbežnú. Obdobné stanovisko zaujal aj Najvyšší súd ČR v
rozsudku sp.zn. 28 Cdo 2242/2010 z 08.09.2010.

65. S poukazom na neplatnosť úverových zmlúv, na neplatnosť Rozhodcovskej zmluvy a nulitnosť
Rozhodcovského rozsudku, ako aj s poukazom na vyššie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, najmä

na rozhodnutie sp.zn. 7 Cdo 85/2013, súd konštatuje, že žalobkyňa mala v exekúcii povinnosti
žalovanému plniť podľa hmotného práva len v rozsahu neuhradeného zvyšku (istiny) plnenia, ktoré dňa
22.07.2013 obdržala v celkovej sume 2 568,50 Eur, po ponížení o splatené časti tohto plnenia (dňa
13.11.2013 resp. 09.01.2014) pred vykonaním exekúcie v celkovej sume 646,72 Eur a táto jej povinnosť
plniť podľa hmotného práva (vrátiť bezdôvodné obohatenie podľa § 451 a nasl. Obč. Z.) zanikla v

priebehu exekúcie okamihom vysplácania obdržaného plnenia v sume 2 568,50 Eur - to znamená,
že po vrátení bezdôvodného obohatenia, napriek prebiehajúcej exekúcii, žalobkyňa nemala povinnosť
ďalšieho plnenia žalovanému podľa hmotného práva, keďže celé bezdôvodné obohatenie v sume 2
568,50 Eur žalovanému už vrátila. Ďalšie nároky žalovaného predstavovali najmä úroky a zmluvné
pokuty, na ktoré žalovaný pre neplatnosť úverových zmlúv a pre neprijateľnosť zmluvných podmienok

nemal nárok. Nakoľko žalobkyňa zaplatila oprávnenému pred exekúciou sumu spolu 646,72 Eur a v
exekúcii formou zrážok zo mzdy sumu 5 030,11 Eur, celkom tak plnila žalovanému sumu 5 676,83 Eur
- po odpočítaní žalobkyňou prijatého plnenia od žalovaného v sume 2 568,50 Eur potom predstavuje
bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného rozdiel medzi týmito sumami, t.j. sumu 3 108,33 Eur, na
zaplatenie ktorej sumy žalobkyni súd žalovaného aj zaviazal (výrok III.). Vo zvyšnej časti uplatneného

nároku na zaplatenie (vydanie) bezdôvodného obohatenia súd žalobu zamietol (výrok V.), nakoľko
zvyšná časť zrážok zo mzdy žalobkyni v exekúcii bola zúčtovaná na trovy exekúcie, ktoré ale neboli
poukázané v prospech žalovaného ako oprávneného, ale predstavujú odmenu a hotové výdavky a ich
náhrady súdneho exekútora, preto v tejto časti nemohlo na strane žalovaného dôjsť k bezdôvodnému
obohateniu.

66. Súd tiež poznamenáva, že v prípade ak by aj nedospel k záveru o neplatnom uzavretí úverových
zmlúv, žalovaný by nemal okrem nároku na vrátenie istiny poskytnutého úveru nárok na úroky, poplatokza službu a ani na zmluvné pokuty, čo by opätovne znamenalo, že v rozsahu nad istinu prijatého plnenia
od žalovaného, nemala žalobkyňa povinnosť podľa hmotného práva plniť žalovanému, nakoľko:
66.1 úvery z predmetných zmlúv (ak by boli platne uzavreté) by boli ex lege bezúročné a bez poplatkov

- ako už bolo vyššie uvedené, konkrétne (zákonné) náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluva (termín
splatnosti splátok, termín konečnej splatnosti úveru), na ktorých sa mali zmluvné strany ako výsledok
ich konsenzu (a teda ich zhodného súhlasného prejavu vôle) dohodnúť, boli len jednostranne určené
žalovaným (čo nemožno považovať za dojednanie zmluvných strán - dvojstranný právny úkon) a
teda nedošlo k písomne dohode zmluvných strán na týchto povinných náležitostiach spotrebiteľskej

úverovej zmluvy, čo v prípade platného uzavretia zmluvy spôsobuje ex lege bezúročnosť úveru a jeho
bezpoplatkovosť. Úver z úverových zmlúv by za predpokladu ich platného uzavretia bol bezúročný a bez
poplatkov aj z dôvodu, že sú v nich uvedené nesprávne údaje o ročnej percentuálnej miere nákladov
v neprospech žalobkyne (spotrebiteľa). V zmluve uvedená RPMN (v bode 5 ako 70,01 % a v bode 6
ako 67,53 %) nekorešponduje so skutočnou RPMN, nakoľko je súd toho názoru, že v rozpore s ust. §
1 Nariadenia Vlády SR zmluva v časti RMPN nezohľadňuje aj poplatky za službu v sume 215,75 Eur

- túto platbu bolo podľa názoru súdu nutné do RPMN zahrnúť, čo ale žalovaný neurobil. Do celkových
nákladov uviedol žalovaný len sumu 3 375,54 Eur, ktorá suma zodpovedá súčinu 42 splátok po 80,37
Eur, nezahŕňa ale odplaty za služby v sume 215,75 eur, ktoré si žalovaný započítal už pri poskytnutí
„úverov“. Ak len výška úrokovej sadzby bola 70,01 %, nemôže potom RPMN predstavovať 67,53 % - o
to viac, ak okrem úroku 70,01 % mala žalobkyňa zaplatiť aj sumu 215,75 Eur za „služby“, čo predstavuje

percentuálne ďalších 14,38 % vo vzťahu k výške úveru 1 500 Eur. Ustanovenia úverových zmlúv v časti
RPMN, ako aj v časti celkovej čiastky, ktorú mala žalobkyňa zaplatiť, tak považoval súd za zavádzajúce
(klamlivé) vo vzťahu k žalobkyni (spotrebiteľovi) a v jej neprospech;
66.2 nárok na zmluvnú pokutu by žalovanému taktiež nevznikol pre neprijateľnosť (neplatnosť) zmluvnej
podmienky (bod 14.1 Zmluvných dojednaní) o zmluvnej pokute, tak ako súd už uviedol v bod 58

odôvodnenia tohto rozsudku;
66.3 pokiaľ ide o výšku úrokovej sadzby 70,01 %, toto dojednanie by v prípade platnosti úverovej
zmluvy spôsobilo čiastočnú neplatnosť ohľadom výšky úrokov a to pre rozpor s dobrými mravmi.
V čase uzavretia zmluvy bola podľa NBS priemerná úroková sadzba spotrebiteľských úveroch pri
splatnosti 1 až 5 rokov na úrovni 11,27 %, čo znamená, že žalovaný mienil úročiť úvery žalobkyni

úrokom zodpovedajúcim viac ako 6-násobku priemernej úrokovej sadzby pri spotrebiteľských veciach v
danom období, čo súd považuje za rozporné s dobrými mravmi. Nezodpovedá všeobecne uznávaným
vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Pri posúdení
primeranosti dojednanej výšky úroku treba prihliadnuť na celkové okolnosti úkonu, jeho pohnútky a
účel, ktorý sledoval. Predovšetkým však treba porovnať dojednaný úrok s úrokovou mierou obvyklou z

praxe peňažných ústavov pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
Zn. 1Cdo/57/2005, ZSP 35/2010). Občiansky zákonník a ani iné právne predpisy výslovne nestanovia,
do akej výšky je možné pri peňažnej pôžičke dojednať úroky, z tejto skutočnosti však nemožno
vyvodzovať, že by výška úrokov závisela len od dohody účastníkov zmluvy o pôžičke, nakoľko i tu platí
ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností, vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov, nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Je nepochybné, že neprimerane
vysoké úroky, dojednané pri peňažnej pôžičke sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným
pravidlomsprávaniaavzájomnýmvzťahommedziľuďmiamravnýmprincípomspoločenskéhoporiadku,
a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s
dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára

zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie
veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník,
s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné
prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom
medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky.

Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods.
1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú
najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov
alebo pôžičiek. (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5 Cdo 26/2011 zo dňa 26.04. 2012). Dohoda o
výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom,

inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru
úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009). Podporne súd poukazuje na v zásade konštantnú rozhodovaciu prax
(najmä odvolacích) súdov, ktoré skonštatovali, že vo veciach tzv. nebankových subjektov sa vzhľadomna vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky. Rozhodne nie však viac ako
100% oproti priemeru bank a musia sa zohľadniť aj osobitosti prípadu .... je neobhájiteľné viac ako
stopercentné navýšenie ceny úveru oproti priemeru bánk. (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne

sp.zn. 17Co 313/2010 z 9.11.2010, rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp.zn. 7Co/112/2017, sp.zn.
17Co/26/2015, sp.zn. 3cO/105/2014, sp.zn. 3Co/151/2013, sp.zn. 3Co/151/2013, sp.zn. 17Co/26/2015,
sp.zn. 3Co 3/2011 z 12.10.2011);
66.4 čo sa týka poplatku za služby podľa bodu 8 úverových zmlúv („Dohoda o poskytnutí služby“),
v prípade platného uzavretia úverovýchch zmlúv by predmetné ustanovenia úverových zmlúv boli pre

rozpor s dobrými mravmi (§ 39 Obč. Z.) neplatné. Žalobkyňa uviedla, že jej nikdy žiadne služby zo
strany žalovaného poskytnuté neboli s tým, že žalovaný úmyselne rozdelil výšku ňou žiadaného úveru
(3 000 Eur) do dvoch zmlúv, aby z každej zmluvy mohol účtovať extrémne vysoký poplatok za dohody
o službách. S týmto názorom sa súd plne stotožňuje a podľa názoru súdu touto dohodou žalovaný
žalobkyni „vnútil“ aj iný úkon ako ten, ktorý bol pri podpise úverovej zmluvy vo sfére záujmu žalobkyne,
ktorá len podpisovala žalovaným vopred pripravené formulárové zmluvy, bez možnosti zasiahnuť do ich

obsahu. Nemožno opomenúť skutočnosť, že súdu je z jeho vlastnej činnosti známe, že spotrebitelia
o takýto druh služby žalovaného reálne „nežiadali“, avšak keby predpripravenú formulárovú žiadosť
o uzavretie takejto dohody nepodpísali, úver by im nebol poskytnutý a teda nemali možnosť takéto
„služby“ odmietnuť. Ide teda v zmysle § 53 ods. 4 Obč. Z. aj o neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko
podľa názoru súdu boli žalobkyni zo strany žalovaného „doplnkové služby“ nanútené, tieto služby neboli

individuálne so žalobkyňou dojednané a žalovaný opak nepreukázal. Predmetná dohoda o službách sa
prieči aj dobrým mravom - podľa názoru súdu ide o účelovo vymyslené „služby“, ktoré podstatne navýšili
celkovú cenu úveru, pričom je zrejmé, že za tieto “služby“ mala žalobkyňa zaplatiť vopred, bez ohľadu
na to, či by o takéto služby niekedy žiadala - reálne protiplnenie za svoje platby by teda ani nemusela
dostať (žalobkyňa tvrdila, že žiadne služby jej ani neboli poskytnuté).

67. Žalobkyňa žiadala priznať aj primerané finančné zadosťučinenie v sume 500 Eur. Podľa § 3
ods.5 in fine Zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto

zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Tak ako bolo vyššie uvedené, žalovaný porušil právne
predpisy regulujúce spotrebiteľské úverové zmluvy, keď porušil svoje povinnosti v zmysle Zákona o
spotrebiteľských úveroch (§ 9 a 11), do úverových zmlúv, do súvisiacich zmlúv (Rozhodcovské zmluvy,
Dohody o zrážkach zo mzdy) a do Zmluvných dojednaní inkorporoval neprijateľné zmluvné podmienky
a celé zmluvy pôsobia prima facie „úžernícky“ (70 % ročný úrok, poplatok za vymyslené služby a

zmluvné pokuty), pričom aj v dôsledku takéto nekalého konania žalovaného sa žalobkyňa dostala
do exekúcie, kedy jej až do výšky životného minima boli vykonávané zrážky zo mzdy pomerne dlhé
obdobie, pričom žalobkyňa je samoživiteľka rodiny so štyrmi deťmi, čo malo nepochybne negatívny
dopad (nielen z finančného hľadiska) na ňu a členov jej rodiny (deti). Keďže žalobkyňa úspešne uplatnila
svoje právo na súde, súd jej priznal finančné zadosťučinenie v celej výške 500 Eur (výrok IV.), ako

žiadala, pričom súd konštatuje, že nejde o neprimeranú výšku finančného zadosťučinenia, keďže len na
trovách exekúcie prišla žalobkyňa o ďalšiu sumu 1 357,76 Eur a teda priznané finančné zadosťučinenie
je len zlomkom nákladov, ktoré žalobkyni vznikli v dôsledku uvedeného konania žalovaného, dôsledkom
ktorého bola exekúcia vykonaná v neprospech žalobkyni, hoci táto v prevažnom rozsahu nemala
povinnosť plniť žalovanému v zmysle hmotného práva. Pokiaľ žalovaný voči tomuto nároku vzniesol

námietku premlčania, súd konštatuje, že tento nárok žalobkyni môže vzniknúť (a teda môže byť splatný)
až po právoplatnosti rozhodnutia súdu v zmysle § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, preto súd
považoval námietku premlčania za nedôvodnú.

68. Pokiaľ ide o rozhodovanie o trovách konaniach, žalobkyňa mala v spore prevažný pomerný úspech

a preto by jej v zmysle § 255 CSP mal prislúchať nárok voči žalovanému na náhradu trov konania.
Nakoľko však žalobkyni preukázateľne v spore žiadne trovy nevznikli, nebola právne zastúpená, súd
jej preto v zmysle § 257 CSP nárok na náhradu trov konania voči žalovanému nepriznal (výrok VI.). V
tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 28.02.2018,
podľa ktorého „ak podľa obsahu spisu strane žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných

princípov CSP (procesná ekonómia) rozhodnúť tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.“Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Zvolen, písomne v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 362 CSP odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo

v lehote podané na príslušnom odvolacom súde, ktorým je Krajský súd v Banskej Bystrici.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu
rozhodnutia nie je prípustné. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť

len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.