Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. júl 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/41/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4621010105
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Matyóová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4621010105.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov
senátu Mgr. Adriany Némethovej a Mgr. Moniky Farkašovej, v trestnej veci obžalovaného Z. P., pre
prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie
a obchodovanie s nimi podľa § 171 odsek 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného Z. P. proti
rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 28.04.2021, sp.zn. 2T/18/2021, na verejnom zasadnutí

konanom v Nitre dňa 21.07.2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku s a odvolanie obžalovaného Z. P. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Topoľčany (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom z 28.04.2021, sp.zn. 2T/18/2021
(ďalej len „napadnutý rozsudok“) uznal obžalovaného Z. P. (ďalej len „obžalovaný“) za vinného zo
spáchania prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich

držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 odsek 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že:
od presne nezisteného času do 13.00 hod. dňa XX.XX.XXXX v Z., pri rieke O. za oddychovou
zónou U. pri sebe neoprávnene prechovával pre vlastnú potrebu 1 ks kovovej drvičky modrej farby
s obsahom neznámej zelenej sušenej látky rastlinného pôvodu, pričom vykonaným expertíznym
skúmaním Kriminalistickým a expertíznym ústavnom PZ v Bratislave bolo zistené, že predložená kovová
drvička obsahovala sušené konope (marihuanu) s hmotnosťou 822 mg, obsahujúc viac ako 30 mg

účinnej látky tetrahydrokanabinolu (THC), čo je množstvo považované za minimálne 3 bežné jednotlivé
dávky drogy, pričom rastliny rodu Cannabis (konopa) sú zaradené v zmysle zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v
platnom znení do I. skupiny omamných látok.
Za tento prečin uložil súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom obžalovanému podľa § 171 odsek 1
Trestného zákona za zistených poľahčujúcich okolností podľa § 36 písmeno l/, písmeno n/ Trestného

zákona, zistenej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno m/ Trestného zákona, postupom podľa § 38
odsek 2, odsek 3 Trestného zákona a § 49 odsek 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 1
rok. Zároveň podľa § 48 odsek 2 písmeno b/, odsek 4 Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu
odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 98 odsek
3 Trestného poriadku súd prvého stupňa nariadil zničenie veci, a to 1 kus kovovej krabičky - drvičky
modrej farby.

Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, podal odvolanie obžalovaný a to proti výroku o vine aj
treste, ktoré odvolanie bolo odôvodnené prostredníctvom jeho obhajcu.
V písomnom odôvodnení zdôraznil, že na pojednávaní urobil vyhlásenie o tom, že nepopiera spáchanie
skutku uvedeného v obžalobe, súčasne však namietal, že skutok nepovažuje za trestný čin a to ho
priviedlo k záveru, že nie je možné aby bol za tento skutok odsúdený. Pri kontrole jeho osoby bola u
neho nájdená marihuana, ktorú mal výlučne pre svoju potrebu a nemal žiaden úmysel ju použiť inak,

len jednorazovo ju spotrebovať. Množstvo zaistenej látky zodpovedalo podľa neho jednej dávke, ktorú
chcel užiť. V jeho konaní mu chýba subjektívna stránka trestného činu (úmysel), t.j. chápanie skutku akoúmyselného trestného činu. Uvedená látka v značnom rozsahu po celom svete sa nechápe ako droga
ale ako liek, v dôsledku čoho moderné štáty užívanie marihuany za trestný čin nepovažujú. V súčasnosti
sa stará o maloletú G. sa jej matkou a tiež sa zamestnal na dohodu. Z týchto dôvodov obžalovaný

navrhol postupom podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku zrušenie napadnutého rozsudku, vrátenie
veci na nové konanie a rozhodnutie v intenciách odvolania.
Na verejné zasadnutie odvolacieho súdu sa obžalovaný nedostavil, a preto toto bolo za splnenia
podmienok uvedených § 293 odsek 5 Trestného poriadku vykonané v jeho neprítomnosti.
Obhajca obžalovaného zotrval na písomných dôvodoch odvolania, pričom navrhol napadnutý rozsudok

zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie, alternatívne navrhol, aby
odvolací súd vo veci sám rozhodol tak, že obžalovanému uloží iný druh trestu ako trest odňatia slobody
nepodmienečne.
Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedla, že uložený trest obžalovanému
možno považovať skôr za mierny ako prísny, a to s poukazom na špeciálnu recidívu ako aj skutočnosť,
že skutok obžalovaný spáchal v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu. Navrhla

odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť ako nedôvodné.
Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou,
preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie. Zároveň preskúmal vec i z pohľadu chýb, ktoré neboli
odvolaním vytýkané a ktoré by mohli odôvodňovať podanie dovolanie podľa § 371 odsek 1 Trestného

poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Na margo danej veci je treba uviesť, že súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní pred vyhlásením
obžalovaného, v ktorom nepoprel svoju vinu a učinil vyhlásenie podľa § 257 Trestného poriadku,
postupovalzákonnýmspôsobom. Obžalovanýbolriadnepoučenýodôsledkochsvojhorozhodnutiaapo
súhlasnom prednese prokurátora, súd prvého stupňa v zmysle § 257 odsek 7 Trestného poriadku prijal

vyhlásenie obžalovaného a vykonal dokazovanie súvisiace s výrokom o treste. Odvolací súd z týchto
dôvodov a z dôvodov uvedených v § 317 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal výlučne napadnutý
výrok o uloženom treste.
Po preskúmaní výroku o treste uloženom obžalovanému napadnutým rozsudkom krajský súd zistil,
že súd prvého stupňa pri určení druhu trestu, jeho výmery a účelu postupoval v súlade s kritériami

uvedenými v § 34 odsek 1 - 4 Trestného zákona, správne priznal obžalovanému poľahčujúce okolnosti
uvedené v § 36 písmeno l/, písmeno n/ Trestného zákona a správne u obžalovaného zistil priťažujúcu
okolnosť uvedenú v § 37 písmeno m/ Trestného zákona. Pri ukladaní trestu súd prvého stupňa správne
postupoval podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona. Krajský súd sa stotožňuje s úvahami súdu
prvého stupňa odôvodňujúcimi uloženie trestu odňatia slobody nepodmienečne. Aj krajský súd je toho

názoru, že na splnenie účelu trestu v prípade obžalovaného je s poukazom na jeho osobu nevyhnutné
uloženie trestu odňatia slobody spojeného so samotným jeho výkonom. Obžalovaný sa skutku dopustil
počas plynutia skúšobnej doby po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, pričom
je potrebné uviesť, že tento trest mu bol uložený za obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovania s nimi. Je

teda možné konštatovať, že obžalovaný sa už v minulosti dopustil trestnej činnosti rovnakého druhu,
a ani dlhodobý trest odňatia slobody a ani následne súdom určená skúšobná doba po podmienečnom
prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, neviedli k jeho náprave, a preto nie je možné zmierňovať
zavinenie obžalovaného jeho nevedomosťou, t.j. nedostatkom subjektívnej stránky trestného činu
spočívajúcej v úmyselnom zavinení obžalovaného, pretože aj v prípade jeho odsúdenia Okresným

súdom Topoľčany sp.zn. 2T/26/2016 išlo o trestnú činnosť totožného charakteru.

Pretože krajský súd nezistil žiadne také zákonné dôvody uvedené v ustanovení § 321 písmeno a/ až
e/ Trestného poriadku, ktoré by odôvodňovali akúkoľvek zmenu výroku o trest odvolaním obžalovaného
napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa v prospech obžalovaného, odvolanie obžalovaného podľa

§ 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.

Neušlo pozornosti krajského súdu pochybenie súdu prvého stupňa, ktorý o zničení veci rozhodol
výrokom v odsudzujúcom rozsudku. O zničení vecí v zmysle ustanovenia § 98 odsek 5 Trestného
poriadku bolo potrebné rozhodnúť uznesením.

Toto uznesenie bol prijaté pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok (§ 185 odsek 2 veta druhá Trestného poriadku).