Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. jún 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 76Cb/145/1999

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1099899781
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1099899781.28

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek

senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Moniky Školníkovej v právnej veci žalobcu v 1. rade : AKUS, a.s.,
Miletičova 23, 821 09 Bratislava, IČO: 36 617 946, v 2.rade: JUDr. Ján Polomský, Miletičova 21, 821
08 Bratislava - správca konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárske družstvo Agrokombinát Dolná
Nitra, Veľký Cetín, IČO: 00 198 862, obaja právne zastúpení Consilior Iuris s.r.o., Radlinského 51, 811
07 Bratislava, IČO: 47 231 157 konajúci prostredníctvom konateľa JUDr. Róberta Dupkalu, advokáta
a konateľa, proti žalovanému: AGILE, s.r.o., 951 07 Malý Cetín 155, IČO: 34 102 868, zastúpený
JURISTINVEST, advokátska kancelária, v.o.s., Pluhová 5, 831 03 Bratislava , IČO: 31 371 761, o určenie

neúčinnosti právnych úkonov, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcov v 1. a 2. rade z a m i e t a .

Súd priznáva žalovanému proti žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.8.1997 sp. zn. Z-2-3K 290/96 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu Poľnohospodárske družstvo Dolná
Nitra, sídlo Veľký Cetín (ďalej len PD Dolná Nitra) a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený

JUDr. Július Goga. Uznesením č. k. Z-2-3K 290/96 -951 bol za správcu
konkurznej podstaty ustanovený JUDr. Ján Polomský, Miletičova 21, 821 08 Bratislava.

2. Krajský súd v Bratislave vo svojom rozsudku č. k. 76Cb/145/1999-329 zo dňa 27.5.2011 žalobu
zamietol. Najvyšší súd SR uznesením č. k. 5Obo/70/2011-373 zo dňa 31.10.2012 rozsudok Krajského
súdu v Bratislave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Pred Krajským súdom v Bratislave prebiehalo ďalšie konanie 68Cbi/25/2000. V tomto konaní Krajský
súd v Bratislave rozsudkom č. k. 68Cbi/25/2000-136 zo dňa 27.5.2011 žalobu zamietol. Najvyšší súd
SR uznesením č. k. 3Obo/71/2011 zo dňa 11.12.2012 rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie.

4. Dňa 2.6.2014 Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 76Cb/145/1999-454 spojil na spoločné konanie
veci vedené pod sp. zn. 76Cb/145/1999 a 68Cbi/25/2000 s tým, že ďalej budú vedené pod sp. zn.

76Cb/145/1999.5. Krajský súd v Bratislave následne rozsudkom č. k. 76Cb/145/1999-538 (kde už boli obidvaja
žalobcovia) žalobu opätovne zamietol. Najvyšší súd SR uznesením č. k. 5Obo/14/2015-796 zo dňa
30.3.2017 rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

6. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí 5Obo/14/2015-796 zo dňa 30.3.2017 k nárokom žalobcov zaujal
právny názor a určil, ako má súd prvej inštancie vo veci postupovať. Konštatoval, že súd prvej inštancie
neposudzoval vec podľa § 15 ods. 4 písm. c/ Zákona o konkurze a vyrovnaní v znení účinnom od
1.2.1998 ako mu uložil odvolací súd v rozhodnutí 5Obo/70/2011-373 zo dňa 23.10.2012. Ak súd

nepostupoval v zmysle záverov odvolacieho súdu, mal svoj odklon zdôvodniť a mal vysvetliť prečo svoje
závery vyvodil z predpokladov uvedených v §15 ods.5 ZKV a nie z §15 ods.4 písm. c/ Zákona o konkurze
a vyrovnaní. Podľa odvolacieho súdu žalobca musí preukázať existenciu vymáhateľnej pohľadávky
konkurzného veriteľa, ktorej uspokojenie je ukrátené v dôsledku odporovaných úkonov urobených
v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu, pričom úmysel ukrátiť veriteľa sa predpokladá.
Žalovaný však môže preukázať, teda nesie dôkazné bremeno, že nemohol ani pri náležitej starostlivosti

poznať úmysel dlžníka ukrátiť konkurzného veriteľa (pri náležitej starostlivosti sa vyžaduje určitá aktivita
osoby uvedenej v § 15 ods. 4 písm. c/ ZKV smerujúca k tomu, aby úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa
spoznala).

7. Najvyšší súd SR v uznesení 5Obo/14/2015-796 k námietke žalovaného o nesprávnom postupe súdu

prvej inštancie pri pripúšťaní zmien na strane žalobcu v 1. rade v bode 40. odôvodnenia rozhodnutia
uviedol, že postúpenie pohľadávky bolo vykonané spôsobom, ako to vyžadovalo ust. § 7 ods.4 zák.
č. 328/1991 Zb. v znení platnom v čase uzavretia jednotlivých zmlúv o postúpení pohľadávky žalobcu
v 1. rade. K tvrdeniu žalovaného, že dôvodom na zastavenie konania na strane žalobcu v 2. rade
je skutočnosť, že nepodal odporovateľnú žalobu ale žalobu na plnenie, odvolací súd uviedol, že k

tejto skutočnosti sa odvolací súd vyjadril vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí a na závere o druhu
žaloby zotrváva ( bod 25 a 38). V predchádzajúcom rozhodnutí (uznesenie č. k. 3Obo/29/2010 zo dňa
26.1.2011) Najvyšší súd SR uviedol, že súd mal nárok žalobcu v konaní 68Cbi/25/2000 posudzovať
podľa jeho obsahu a nie len podľa vysloveného petitu. Z tohto vyplýva, že nárok uplatnený v konaní
68Cbi/25/2000 je nárokom o neúčinnosť odporovacích právnych úkonov.

8. Súd predovšetkým skúmal, či žaloby (v konaní 79Cb/145/1999 a 68Cbi/25/2000) boli podané včas.
Pri podaní odporovacej žaloby podľa §15 ods.1 Zákona o konkurze a vyrovnaní (účinného od 1.2.1998)
treba rozlišovať dve lehoty. V danom prípade ide o lehotu vyplývajúcu z ust. §15 ods. 4 ZKV, ktorá
je hmotnoprávnou podmienkou na úspešnosť takejto žaloby a súd jej dodržanie skúma z úradnej

povinnosti. Musí ísť o právny úkon, ku ktorému došlo v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu
medzi dlžníkom a právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b)
majetkovú účasť aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon. Pre podanie odporovacej
žaloby platí tiež všeobecná trojročná premlčacia doba vyplývajúca z ust. § 101 Občianskeho zákonníka
(nakoľko Zákon o konkurze a vyrovnaní otázku premlčania osobitne nerieši) , ktorá začína plynúť odo

dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, čo je v tomto prípade deň nasledujúci po vyhlásení
konkurzu. Premlčania sa musí sporová strana dovolať. V prejednávanej veci súd konštatuje, že nárok
žalobcov v 1. a 2. rade bol podaný včas (konkurz bol vyhlásený dňa 22.8.1997 a účinky jeho vyhlásenia
nastali vyvesením uznesenia o vyhlásení konkurzu na úradnej tabuli konkurzného sudu t. j. 22.8.1997,
ideoprávneúkonyuskutočnenédňa2.12.1995a1.2.1996,žalobavkonaní79Cb/145/1999bolapodaná

dňa 25.3.1998 a v konaní 68 Cbi/25/2000 dňa 25.2.2000).

9. Súd zistil, že žalobca v 1. rade sa žalobou doručenou súdu dňa 25.03.1998 domáhal určenia, že
právne úkony - kúpne zmluvy zo dňa 01.02.1996 označené ako V-355/96, V-356/96, V-360/96 až
V-368/96, V-370/96, V- 373/96, V-374/96 a dohoda o vydaní majetku družstva na majetkové podiely

oprávnených osôb a vyrovnacieho podielu členov družstva zo dňa 02.12.1995, ktorými bol žalobca ako
konkurzný veriteľ ukrátený o čiastku 741.851,96 Eur (30.127.556,- Sk), sú voči konkurzným veriteľom
právne neúčinné. Všetko, o čo sa týmito odporovateľnými právnymi úkonmi dlžníkov majetok ukrátil,
sa musí vrátiť do podstaty, a ak to nie je možné, musí sa poskytnúť peňažná náhrada a zároveň sa
domáhal náhrady trov konania.

10. Žalobca v 1. rade žalobu odôvodnil tým, že dlžník PD Agrokombinát Dolná Nitra so sídlom vo Veľkom
Cetíne je vedený v obchodnom registri Okresného súdu v Nitre ako družstvo a v štatutárovom orgáne
družstva - predstavenstve je zapísaný okrem iných aj Š.U. R. ako člen predstavenstva a V.. K. F. akočlenka predstavenstva. V spoločnosti žalovaného, ako vyplýva z výpisu z obchodného registra - medzi
jej spoločníkov patrí aj Š. R. s majetkovou účasťou 14,4 % a V.. K. F. s majetkovou účasťou 14,4 %.

11. Dlžník PD Agrokombinát Dolná Nitra so sídlom vo Veľkom Cetíne ako predávajúci uzavrel s
kupujúcim Agile s.r.o., Malý Cetín kúpne zmluvy:
Kúpna zmluva z 01.02.1996 o prevode : Vrátnica - parc. č. XXX/X, Kancelária - parc. č. XXX/XX, Sklad
- parc. č. XXX/X, Kravín - parc. č. XXX/X v cene 29.877,85 eur (900.100,- Sk),
Kúpna zmluva z 01.02.1996 o prevode: Kravín - parc. č. XXX/X, Výkrmňa ošípaných - parc. č. XXX/X a

PHM - čerpacia stanica - parc. č. XXX/XX v cene 29.711,88 eur (895.100,- Sk),
Kúpna zmluva z 01.02.1996 o prevode : Kravín - parc. č. XXX/XX v cene 63.085,04 eur (1.900.500,- Sk),
Kúpna zmluva z 01.02.1996 o prevode : Ošipáreň - parc. č. XXX/X, Silážna jama - parc. č. XXX/XX,
Silážna jama - parc. č. XXX/XX v cene 29.974,11 eur (903. 000,- Sk),
Kúpna zmluva z 01.02.1996 o prevode : Kravín - parc. č. XXX/XX, Ošipáreň - matečník- parc. č. XXX/
XX v cene 29.300,27 eur (882.700,- Sk),

Kúpna zmluva z 01.02.1996 o prevode : Ošipáreň - predvýkrm - parc. č. XXX/X, Ošipáreň - prasnice -
parc. č. XXX/XX, Dielňa - parc. č. XXX/XX, Dielňa - parc. č. XXX/XX, Dielňa - parc. č. XXX/XX v cene
37.306,65 eur (1.123.900,- Sk),
Kúpna zmluva z 01.02.1996 o prevode : Sklad - parc. č. XXX/X v cene 25.492,93 eur (768.000,- Sk),
Kúpna zmluva z 01.02.1996 o prevode : Dielňa ŽV - parc. č. XXX/XX, Šopa - oblúková hala - parc. č.

XXX/XX v cene 59.679,35 eur (1.797.900,- Sk),
Kúpna zmluva z 01.02.1996 o prevode : Sklad - parc. č. XXX/XX, Garáž - parc. č. XXX/X, Sklad - parc.
č. XXX/XX, Dielňa - parc. č. XXX/XX v cene 62.882,56 eur (1.894.400,- Sk),
Kúpna zmluva z 01.02.1996 o prevode : Kotolňa - parc. č. XXX/XX, Sociálne zariadenie - parc. č. XXX/
XX, Kravín - výkrmňa HD - parc. č. XXX/XX v cene 58.730,-eur (1.769.300,- Sk),

Kúpna zmluva z 01.02. 1996 o prevode : Kancelária - parc. č. XXX/XX, Sklad - parc. č. XXX/XX, Dielňa
- parc. č. XXX/XX v cene 60.718,32 eur (1.829.200,- Sk),
Kúpna zmluva z 01.02.1996 o prevode : Sklad - parc. č. XXX/X v cene 50.521,14 eur (1.522.000,- Sk,)
Kúpna zmluva z 01.02.1996 o prevode : Dielňa - parc. č. XXX/XX, Šopa - sušiareň - parc. č. XXX/XX,
Šopa - sušiareň - parc. č. XXX/XX, Ošipáreň - matečník - parc. č. XXX/XX, Teľatník - parc. č. XXX/

XX v cene 30.543,09 eur (920.141,- Sk),
Kúpna zmluva z 1.2.1996 o prevode : Sklad - parc. č. XXX/XX v cene 46.683,93 eur (1.406.400,- Sk).
Žalobca v 1.rade tvrdil, že dohodou o vydaní majetku družstva z 02.12.1995, ktorou došlo k vydaniu
hnuteľného majetku podľa prílohy č. 2 v zostatkovej hodnote 166.248,22 eur (5.008.394,- Sk) a k
vydaniu pohľadávok PD v sume 219.296,32 eur (6.606.521,- Sk), čím došlo uvedenými právnymi úkonmi

k zníženiu majetku v celkovej sume 1.000.051,60 eur (30.127.556,- Sk), pretože žalovaný neuhradil
žiadnu protihodnotu v prospech dlžníka a o túto čiastku bol žalobca ako konkurzný veriteľ ukrátený.
Podaním zo dňa 29.5.2014 žalobca v1. rade špecifikoval svoj nárok, pričom presnú sumu, ktorú žiada
vrátiť do konkurznej podstaty konkrétne neuviedol. V špecifikácii o.i. uviedol, že v prílohe k tomuto
podaniu priložil zoznam prihlásených konkurzných veriteľov spolu s pohľadávkami splatnými ku dňu

realizácie dlžníkových odporovateľných právnych úkonov, z ktorého vyplýva, že suma týchto pohľadávok
predstavovala sumu 2.971.279,62 eur (89.512.769,70 Sk). Výška pohľadávok vyplýva zo zoznamu,
ktorý správcovi predložil dlžník. Žalovaný výšku pohľadávok nenamietal. V podaní zo dňa 27.10.2014
špecifikoval svoj nárok len čo sa týka faktúr č.352294, 352094, 352194 a 12795 vo výške 219.296,32
eur (6.606.521,- Sk). Pri hnuteľnom majetku súhrnnú sumu neuviedol.

13. Žalobca v 2. rade v žalobe uviedol, že dlžník PD Agrokombinát Dolná Nitra, so sídlom vo Veľkom
Cetíne je zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu v Nitre v odd. Dr. vl. č. 129/N, okrem iných
sú v štatutárnom orgáne družstva - v predstavenstve zapísaní aj Š. R. ako člen predstavenstva a V..
K. F. ako členka predstavenstva. V obchodnom registri Okresného súdu v Nitre je zapísaný žalovaný

s dátumom vzniku 15.06.1994. Medzi jej spoločníkov okrem iných patrí aj Š. R. s majetkovou účasťou
14,4% a V.. K. F. s majetkovou účasťou 14,4%.

14. Medzi dlžníkom zastúpeným V.. Z. Y., predsedníčkou družstva na strane predávajúceho a žalovaným
zastúpeným V.. H. Č., konateľom zo strany kupujúceho s odvolaním sa na uznesenie predstavenstva

družstva zo dňa 21.08.1995 došlo k uzavretiu kúpnych zmlúv, ktorými došlo k zníženiu majetku úpadcu
a to:1/ Kúpnymi zmluvami V-355/96, V-356/96, V-360/96 až V-368/96, V-370/96, V- 373/96, V-374/96
špecifikovanými tak, ako uviedol žalobca v 1.rade.
2/ dohodou o vydaní majetku družstva na majetkové podiely oprávnených osôb a vyrovnacieho podielu

členov družstva z 02.12.1995, ktorou došlo:
k vydaniu hnuteľného majetku podľa prílohy č. 2 v zostatkovej hodnote vykazovanej sumou 166.248,22
Eur (5.008.394,- Sk),
k vydaniu pohľadávok družstva v sume 219.296,32 Eur (6,606.521,- Sk),
k vydaniu nehnuteľností a to: cesty v areáli - inv. č. 3034; akvaglóbus - inv. č. 4036; rozvod vody inv. č.

- 3048; prenosná bunka inv. č. 2254, 2255, 9796; oceľový sklad inv. č. 2272,2492 v hodnote 51.666,30
Eur (1,556.499,- Sk),
Kúpno-predajná zmluva č. 27/EP/94 zo dňa 01.07.1994, ktorou došlo k prevodu majetku družstva na
žalovaného a to:
zásoby za cenu: 103.066,72 eur (3.104.988,- Sk),
poľnohospodárskych prác v cene: 149.741,59 eur (4.502.981,- Sk),

zvieratá v cene: 134.997,05 eur (4.066.921,- Sk).

15. Vyššie uvedenými právnymi úkonmi došlo k zníženiu majetku dlžníka v celkovej sume 1.439.253,30
Eur (43.358.945,- Sk), o ktorú sumu je ukrátená majetková podstata úpadcu. Dňa 29.5.2014 žalobca v
2. rade špecifikoval uplatnenú sumu, pričom uviedol to isté čo v konaní 76Cb/145/1999.

16. Žalovaný dňa 4.6.2020 predložil súdu odborné vyjadrenie znalca Jozefa Marka č. 11/2020, ktoré
malo potvrdiť jeho tvrdenie, že ceny, za ktoré boli predané nehnuteľnosti boli primerané trhové ceny v
mieste, v čase a stave, v ktorom boli kúpne zmluvy uzatvorené.

17. Žalobcovia sa podaním doručeným súdu dňa 22.6.2020 vyjadrili k znaleckému posudku. Uviedli, že
kúpne ceny boli uzatvárané v roku 1996 za účinnosti Vyhlášky č. 465/1991 Zb. Z textu vyhlášky vyplýva
(§1), že ustanovenia tohto predpisu sa vzťahovali aj na dojednávanie ceny v prípade zmlúv o prevodoch
nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto sporu. Zároveň podľa § 589 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len OZ) cenu treba dojednať v súlade so všeobecnými právnymi predpismi, inak je

zmluva neplatná podľa § 40a. Tým, že pri dojednaní kúpnej ceny zmluvné strany nerešpektovali cenu
určenú podľa cenového predpisu, zavinili, že všetky zmluvy o prevodoch nehnuteľností boli relatívne
neplatné. Pretože sa relatívnej neplatnosti zmlúv nikto nedovolal, tieto sú naďalej platné. Občiansky
zákonník v znení platnom v čase uzatvárania zmlúv vyžadoval pri dojednávaní kúpnej ceny vychádzať
z ceny zistenej podľa cenového predpisu pod sankciou relatívnej neplatnosti a neumožňoval dojednať

nižšiu cenu. Zmluvné strany pri uzatváraní zmlúv nepostupovali podľa v súlade s platnou právnou
úpravou a dojednaná kúpna cena bola stanovená v rozpore s cenovým predpisom.

18. Na pojednávaní dňa 24.6.2020 PZ žalovaných na otázku súdu, aká je suma, o ktorú boli konkurzní
veritelia odporovateľnými právnymi úkonmi ukrátení, uviedol, že pri nehnuteľnostiach ide o rozdiel medzi

ocenenými nehnuteľnosťami a predajom podľa kúpnych zmlúv, t. j. 373.013,88 Eur (11.237.416,- Sk)
pri hnuteľných veciach ide pravdepodobne o ceny podľa účtovnej evidencie - presnú sumu uvedie a pri
pohľadávkach ide o čiastku 219.296,32 Eur (6.606.521,- Sk). Po prerušení pojednávania PZ žalovaných
vyčíslil hodnotu hnuteľných vecí, ktoré žiada vrátiť do konkuzrnej podstaty vo výške 149.271,76 Eur
(4.496.961,- Sk). K právnemu posúdeniu veci súdom tiež uviedol, že čo sa týka cien dojednaných pri

prevodoch nehnuteľností v čase ich prevodu bolo potrebné aplikovať § 589 OZ, podľa ktorého je cenu
potrebné dojednať v súlade so všeobecne záväznými cenovými predpismi, inak je cena neplatná podľa
§ 40a OZ. V tom čase bola platná vyhláška Min. fin. SR č. 465/91 Zb., ktorá bola cenovým predpisom na
rozdiel od v súčasnosti platnej Vyhlášky o stanovení ceny majetku. Tento cenový predpis neumožňoval
dojednanie inej ceny než ako ceny podľa neho zistenej. Z toho vyplýva, že zmluvné strany v otázke

dojednania ceny nemali zmluvnú voľnosť v plnom rozsahu, to znamená nemohli dojednať cenu nižšiu
ako bola určená znaleckým posudkom.

19. Podľa PZ žalovaného názor PZ žalobcov nemá oporu v zákone, je neopodstatneným výkladom
žalobcov, žiadny predpis ani v čase uzatvorenia kúpnych zmlúv neprikazoval postup, v ktorom by bola

určená taxatívne výška ceny prevádzaného majetku (nehnuteľnosti).

20. Vo svojej záverečnej reči PZ žalobcov uviedol, že v priebehu tohto konania si splnili všetky
podmienky pre preukázanie dôvodnej odporovateľnosti žalovaných právnych úkonov. Poukázal navšetky písomné a ústne vyjadrenia ako aj na obsah zrušujúcich uznesení NS SR a navrhol, aby súd
žalobe vyhovel v zmysle špecifikácie petitu zo dňa 27. 10. 2014 a priznal žalobcom náhradu trov konania
v plnom rozsahu.

21. PZ žalovaného vo svojej záverečnej reči konštatoval, že napriek dlhoročne vedenému súdnemu
sporu, napriek záverom súdu aj v poslednom uznesení NS SR žalobca doteraz nesplnil základné
zákonné predpoklady pre uplatnenie nároku v tomto konaní. Žalobcovia doteraz nepreukázali najmä
faktické ukrátenie veriteľov, nepreukázali, že došlo k zníženiu majetku dlžníka, taktiež nepreukázali, že

označené právne úkony, teda kúpne zmluvy a Dohoda z 2.12.1995 sú tými právnymi úkonmi, ktorým
možno odporovať. Nebolo preukázané, že bola ukrátená majetková podstata úpadcu a súčasne, že
práve týmito úkonmi ušlo niečo z majetku nezákonným spôsobom. Žalobcovia nesplnili svoju dôkaznú
povinnosť. Napriek tomu žalovaný v konaní preukázal podstatné skutočnosti a teda, že majetok, ktorý
od úpadcu nadobudol na základe platných právnych úkonov a ich cena bola primeraná a stanovená v
súlade so zákonom. V majetku úpadcu sú doteraz veci a nehnuteľnosti, ktoré nie sú predané, a s ktorými

by mohli byť veritelia uspokojení. Z podaní žalovaného je zrejmé, že napadnutými právnymi úkonmi
nedošlo k ukráteniu veriteľov. Navrhol, aby súd zamietol žalobu v celom rozsahu a priznal žalovanému
náhradu trov konania v plnej výške.

22. Súd si dal pripojiť konkurzný spis sp.zn.Z-2-3K 290/1996. Na otázku súdu, čo chceli žalobcovia

preukázať pripojením konkurzného spisu sp. zn. Z-2-3 PZ uviedol, že týmto spisom, najmä jeho
prílohami, chceli preukázať koľko veriteľov dlžníka sa stalo konkurznými veriteľmi, koľko im úpadca dlžil
a o akú sumu sa zmenšil majetok, to znamená aké bolo pomenšenie možností výplaty pohľadávok
konkurzných veriteľov. Na konkrétne doklady, ktoré by uvedené skutočnosti preukazovali, nepoukázal.

23. Súd postupoval v zmysle právneho názoru Najvyššieho súdu SR 5Obo/14/2015 zo dňa 30.3.2017
a vec právne posúdil v zmysle zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len ZKV) účinného
od 1.2.1998.

24. Podľa § 15 ods.1 ZKV, konkurzný veriteľ alebo správca sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove

právne úkony podľa odsekov 2 až 6, ak ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky konkurzného
veriteľa,súvočikonkurznémuveriteľoviprávneneúčinné.Totoprávomákonkurznýveriteľalebosprávca
aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak
už bol uspokojený.

25. Podľa ods. 2 odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch pred
začatím konkurzu v úmysle ukrátiť svojho konkurzného veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane
známy.

26. Podľa ods. 4 odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol konkurzný veriteľ dlžníka ukrátený a

ku ktorému došlo v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu medzi dlžníkom, ktorý je právnickou
osobou, a
a) členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom;
b) osobou blízkou 4) osobe uvedenej v písmene a);
c) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť

aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon;
d) právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom
štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom;
e) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34% v čase,
keď sa uskutočňuje tento právny úkon;

alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech tejto osoby; to však neplatí, ak druhá strana
preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť konkurzného veriteľa.

27. Podľa § 16 ods. 4 právny úkon, ktorému konkurzný veriteľ alebo správca s úspechom odporoval, je
voči konkurzným veriteľom právne neúčinný; všetko, o čo sa odporovateľným právnym úkonom dlžníkov

majetok ukrátil, sa musí vrátiť do podstaty, a ak to nie je možné, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

28. Súd z dokladov založených účastníkmi konania zistil, že dôvodom odporovania právnych úkonov
žalobcovv1.a2.radejenaplnenieskutkovejpodstatyuvedenejv§15ods.4písm.c)ZKV,podľaktoréhoodporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol konkurzný veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému
došlo v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou,
a právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú časť

aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon. Š. R. a V.. K. F. boli členmi predstavenstva
PD Agrokombinát Dolná Nitra od 29.06.1993, Š. R. je spoločníkom žalovaného od 15.6.1994 doteraz,
V.. K. F. bola spoločníčkou žalovaného od 15.06.1994 do 05.05.2006 (táto skutočnosť vyplýva z výpisu
z obchodného registra žalovaného). Je nesporné, že v rozhodnom období bola výška základného
imania žalovaného AGILE s.r.o. 140.000,- Sk, peňažný vklad V.. F. bol 20.000,- Sk, čo predstavovalo

výšku jej obchodného podielu 14,28% a peňažný vklad Š. R. bol 20.000,- Sk, čo predstavovalo výšku
jeho obchodného podielu 14,28%. V.. K. F. pracovala ako vedúca strediska výroby zeleniny v Malom
Cetíne a Š. R. pracoval ako zásobovač v Čechynciach. V.. K. F. bola zodpovedná za odborné
prevádzkovanie živnosti v súlade so Živnostenským zákonom a v prípade Š. R. sa jednalo o robotnícku
profesiu. Z článku 10 stanov PD vyplýva, že za družstvo môže rozhodovať Predstavenstvo družstva
ako kolektívny orgán. Toto Predstavenstvo malo spolu 15 členov. Z kúpnych zmlúv, ktoré žalobca

odporuje je zrejmé, že tieto boli uzavreté medzi predávajúcim zastúpeným predsedkyňou družstva
a členom predstavenstva V.. S. na strane kupujúceho, konateľom spoločnosti Agile s.r.o. V.. H. Č.,
ktorý nebol ani členom predstavenstva, bol radový zamestnanec družstva, ktorý pracoval v zaradení
agronómvoVeľkomCetíne.Podľanázorusúdubolasplnenápodmienkapersonálnehoprepojeniamedzi
úpadcom a žalovaným v zmysle § 15 ods.4 písm. c) ZKV, t. j. že Š. R. a V.. F. boli v rozhodnom čase

členmi predstavenstva a zároveň spoločníkmi žalovaného. Tvrdenie žalovaného, že pán R. vykonával
robotnícku funkciu a V.. K. F. pôsobila ako - vedúca strediska zeleniny a nemali možnosť žiadnym
spôsobom ovplyvniť konečné rozhodnutie predstavenstva PD Agrokombinát, je irelevantné.

29. Súd zistil, že v Poľnohospodárskom družstve Agrokombinát Dolná Nitra vo Veľkom Cetíne - úpadcu

bola realizovaná transformácia v zmysle platných právnych predpisov, teda zák. č. 42/1992 Z.z. o
úprave majetkových vzťahov a vysporiadaní majetkových nárokov v družstvách. PD Agrokombinát
Dolná Nitra sa transformovalo a osoby, ktoré mali voči úpadcovi pohľadávky, t.j. oprávnené osoby
postúpili na základe zmlúv o postúpení pohľadávok svoje pohľadávky právnickým, resp. iným osobám. V
rámci transformačného procesu, ktorý bol realizovaný v rokoch 1992 až 1993 získali oprávnené osoby

majetkové podiely. Oprávneným osobám boli v rámci transformácie družstva vydané sumárne listy,
teda súpis ich majetkových podielov, ktoré boli podkladom na vydanie osvedčenia o výške majetkových
podielov oprávnených osôb s presne uvedenou výškou ich majetkového podielu. Osoby, ktoré mali voči
dlžníkovi (toho času úpadcovi) pohľadávky z titulu majetkového podielu zrušili v priebehu rokov 1994 až
1995 členstvo v družstve, podľa článku 20 bodu 5 a 6 Stanov družstva, aby získali finančné prostriedky.

Skutočnosť, že členstvo niektoré osoby nemali zrušené, žalobcovia ničím nepreukázali. Oprávnené
osoby následne po tom, ako zrušili členstvo v družstve, postúpili svoje pohľadávky z titulu majetkových
podielov žalovanému. Bolo uzatvorených spolu 303 zmlúv o postúpení pohľadávok medzi oprávnenými
osobami a žalovaným podľa zoznamu vlastníkov pohľadávok s uvedením presnej výšky jednotlivých
pohľadávok. V každom jednotlivom prípade boli vypracované písomné zmluvy o odplatnom postúpení

pohľadávok uzatvorených dňa 19.6.1995 v súlade s ustanoveniami §§ 524-530 OZ. Na základe takto
uzavretých zmlúv namiesto doterajšieho veriteľa (postupiteľa) nastúpil do trvajúceho záväzku nový
veriteľ (postupník), teda žalovaný, ktorý prevzal pohľadávky jednotlivých postupiteľov voči dlžníkovi PD
Agrokombinát Dolná Nitra na vydanie majetkového podielu pri zrušení ich členstva v PD v ich plnej
výške 674.944,86 Eur a zároveň sa zaviazal zaplatiť jednotlivým postupiteľom postúpené pohľadávky v

plnej výške. Žalovaný podal písomnú žiadosť vedeniu družstva o vydanie majetku do výšky prevzatých
dlhov, teda čiastky 674.944,86 Eur. K žiadosti pripojil i zoznamy oprávnených osôb, ktoré mu postúpili
svoje pohľadávky. Na členskej schôdzi poľnohospodárskeho družstva ešte v roku 1995 bol prejednaný
spôsob vydania majetku spoločnostiam, ktoré odkúpili pohľadávky oprávnených osôb, medzi ktorými
bol aj žalovaný.

30. Následne PD Agrokombinát Dolná Nitra zvolalo predstavenstvo na 21.08.1995 s bodom programu
- schválenie výšky vydávaného majetku družstva. Zo zasadnutia predstavenstva bola vyhotovená
zápisnica č. 5/1995 a následne bolo schválené Uznesenie zo zasadnutia predstavenstva z 21.08.1995,
kde sa rozhodlo, že postupníkom, teda aj žalovanému vydá svoj majetok do výšky prevzatých dlhov

voči oprávneným osobám, a že predaj bude realizovaný v účtovných zostatkových hodnotách tak ako je
vyššieuvedené.Krealizáciiuzneseniadošlouzatvorenímdohôdz02.12.1995(dohodyovydanímajetku
družstva na majetkové podiely oprávnených osôb). V nadväznosti na tieto dohody boli uzatvorenéjednotlivé kúpne zmluvy ohľadne prevodu nehnuteľného majetku, keďže aj tento majetok bol predmetom
vydania. Spolu bolo uzatvorených 14 Kúpnych zmlúv zo dňa 01.02.1996.
Jenesporné,ževuvedenýchkúpnychzmluváchbolstanovenýspôsobvysporiadaniadohodnutejkúpnej

ceny za predaj a kúpu nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre kat. územie I. X. tak, že prvú v
zmluve určenú časť ceny zaplatí kupujúci v hotovosti do pokladne družstva, ktorá bola určená na úhradu
správnych poplatkov súvisiacich s podaním návrhov kúpnych zmlúv na vklad do Katastra nehnuteľností.
Druhú v zmluve presne určenú časť ceny zaplatí kupujúci titulom dane z prevodu nehnuteľností a
tretiu zostávajúcu sumu z dohodnutej kúpnej ceny zaplatí kupujúci osobám, ktoré získali majetkové

podiely v rámci transformácie družstva v zmysle zák. č. 42/1992 Z.z.. Žalovaný v hotovosti do pokladne
PD Agrokombinát Dolná Nitra pre všetky zmluvy pri podpise kúpnej zmluvy zaplatil čiastku 1.761,77
Eur (18.514,-Sk). Ďalšiu časť kúpnej ceny určenej na daň z prevodu nehnuteľností pre všetky zmluvy
spolu v čiastke 26.320,79 Eur (594.920,-Sk) zaplatil žalovaný priamo Daňovému úradu v Nitre. Tieto
úhrady žalovaný doložil dokladmi. Zostávajúcu časť kúpnej ceny bol žalovaný, ktorý prevzal dlh PD
Agrokombinát Dolná Nitra voči oprávneným osobám, povinný vysporiadať voči týmto osobám podľa

predmetných kúpnych zmlúv tak, že túto sumu im vyplatí spôsobom a v lehotách dohodnutých v
zmluvách o postúpení pohľadávok spolu vo výške 653.478,49 Eur (19.686.693,-Sk). Súd mal teda za
preukázané, že žalovaný za vydaný majetok prevzal záväzky PD Agrokombinát Dolná Nitra a celú
hodnotu uhradil. Je potrebné uviesť, že žalovaný nadobudol majetok, teda nehnuteľnosti bez pozemkov,
do ktorého investoval 2.292.119,- Eur (69.052.369,- Sk). Tvrdenie žalobcov, že žalovaný neuhradil

žiadnu protihodnotu v prospech dlžníka a o túto čiastku bol žalobca ako konkurzný veriteľ ukrátený, je
preto v rozpore so skutočnosťou. Jednotlivé úhrady žalovaný preukázal.

31. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR č. k. 5 Obo/14/2015-796 zo dňa 30.3.20107 je na žalobcoch
aby preukázali, že právnymi úkonmi dlžníka boli ukrátené vymáhateľné pohľadávky veriteľov, ktorí

si ich v konkurznom konaní zákonom stanoveným spôsobom prihlásili, pričom musí ísť o ukrátenie
takých pohľadávok, ktoré mali veritelia už v dobe vykonania odporovateľných právnych úkonov. Tiež
musia preukázať, že právnymi úkonmi, ktoré žalobcovia odporujú, sa dlžník dostal do úpadku. Taktiež
musí byť preukázaná výška pohľadávok, o ktoré boli veritelia ukrátení (špecifikácia č. l. 447-145/1999
a 412-25/2000). Žalobcovia musia v konaní preukázať, aký majetok zostal dlžníkovi na uspokojenie

vymáhateľných pohľadávok.

32. Z vyššie uvedeného je teda nesporné, že žalobcovia preukázali výšku pohľadávok veriteľov v
čase uskutočnenia odporovacích právnych úkonov (2.971.279,62 eur-89.512.769,70 Sk) a personálne
prepojenie medzi úpadcom a žalovaným (teda, že úmysel ukrátiť veriteľa sa predpokladá).

Ďalším predpokladom úspešného odporovania právnych úkonov je, že žalobcovia musia preukázať
aj a) výšku pohľadávok, o ktoré boli veritelia ukrátení a b) aký majetok zostal v čase uskutočnenia
odporovateľných právnych úkonov dlžníkovi na uspokojenie vymáhateľných pohľadávok veriteľov.

33. Právnym úkonom dlžníka musí teda dôjsť k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľov, čo je

dôkazným bremenom žalobcu. Úspešnosť odporovateľnosti bude závisieť od toho, či sa majetok dlžníka
jeho právnymi úkonmi zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostane na uspokojenie pohľadávky.
Aj keď právnymi úkonmi dlžníka dôjde k zmenšeniu majetku, nie je možné domáhať sa úspešne
odporovateľnosti, ak majetok dlžníka, ktorý mu zostal, postačuje na uspokojenie pohľadávky, lebo týmto
úkonom nedošlo ku kráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa.

K bodu a)

34. Podaním zo dňa 29.5.2014 žalobcovia v oboch sporoch špecifikovali svoj nárok (žalobca 1. aj dňa
27.10.2014), pričom presnú sumu, ktorú žiadajú vrátiť do konkurznej podstaty upresnili na pojednávaní

dňa 25.6.2020 a to tak, že pri nehnuteľnostiach ide o rozdiel medzi ocenenými nehnuteľnosťami a
predajom podľa kúpnych zmlúv, t. j. 373.013,88 Eur (11.237.416,- Sk), pri hnuteľných veciach ide
pravdepodobne o ceny podľa účtovnej evidencie vo výške 149.271,76 Eur (4.496.961,- Sk) a pri
pohľadávkach ide o čiastku 219.296,32 Eur (6.606.521,- Sk) t.j. 741.581,96 Eur (22.340.898,- Sk).
Táto suma však nekorešponduje s tvrdením žalobcov, že boli ukrátení o sumu 1.000.051,60 Eur

(30.127.556,- Sk, podľa žalobcu v 1.rade) a sumu 1.437.624,31 Eur (43.309.870,-Sk) s 18% úrokom z
omeškania (podľa žalobcu v 2. rade). Súd poukazuje - pri žalobcovi v 1. rade, že ten vo vyjadrení zo
dňa 1.7.2010 (sp.zn. 76Cb/145/1999 č.l.266) uviedol, že odporuje právnym úkonom, ktoré predstavujú
sumu 1.000.051,60 Eur (30.127.556,-Sk), pričom poukazuje pri nehnuteľnostiach na rozdiel cenypodľa znaleckého posudku a kúpnej ceny spolu vo výške 371.690,90 Eur (11.197.560,-Sk), hnuteľný
majetok, ktorý žalovaný nadobudol je vo výške 166.248,22 Eur (5.008.394,-Sk) a pohľadávky v hodnote
219.296,32 Eur (6.606.521,-Sk). Po sčítaní uvedených súm však výsledná hodnota majektu, ktorý

žalobca v 1. rade odporuje, je 757.235,44 Eur (22.812.475,-Sk) a nie 1.000.051,60 Eur (30.127.556,-
Sk).

35. K tvrdeniu žalobcov, že v prípade nehnuteľného majetku kúpna cena vo všetkých prípadoch bola
nižšia, ako bola cena stanovená znalcom (tento rozdiel predstavuje sumu 371.690,90 Eur - 11.197.560,-

Sk) a tým sa DP nevýhodne zbavilo majetku družstva v prospech subjektov, v ktorých mali majetkovú
účasťatiežktvrdeniu,že „Pokiaľdlžníkodpredalmajetokzanižšiucenuakábolacenamajetkuocenená
znaleckým posudkom, je zrejmé, že sa jeho majetok o rozdiel sumy ocenenej a odpredajom získanej,
zmenšil“ (uznesenie NS SR 3Obo/71/2011), súd dodáva, že aj keby predmetné nehnuteľnosti boli
predané za nižšiu cenu ako boli ocenené, to ešte neznamená, že hodnota prijatá za tieto nehnuteľnosti
bola nižšia ako bola ich priemerná hodnota v čase vykonania sporných právnych úkonov.

36. K tomu žalovaný uviedol, že v účtovnej evidencii PD musel byť znížený majetok v zostatkovej
účtovnej hodnote o sumu 679.811,46 Eur (20.480.000,-Sk) a zároveň o tú istú sumu znížené záväzky
PD voči oprávneným osobám. Žiadne iné ocenenie majetku alebo záväzkov podľa zák. č. 563/1991 Zb.
o účtovníctve neprichádzalo do úvahy, lebo by to malo za následok porušenie bilancie (súvahy medzi

majetkom a záväzkami). Znalecké posudky na nehnuteľný majetok museli byť vypracované z dôvodu
zavkladovania týchto nehnuteľností do katastra nehnuteľností z dôvodu podania daňového priznania z
danezprechoduaprevodunehnuteľností.Keďžetietoznalecképosudkyslúžilivýlučnenauvedenýúčel,
nebola rozhodujúca cena stanovená znaleckými posudkami. V nadväznosti na transformačný projekt
PD, majetok, ktorý sa vydáva oprávneným osobám podľa § 13 ods. 2, 3 zák. č. 42/1992 Zb. sa vydáva v

naturálnej forme, pri oceňovaní majetku v takejto forme sa v zásade vydáva a zúčtováva v takej forme,
v akej bol ocenený v transformačnom projekte PD t. j. v zostatkovej účtovnej hodnote.

37. Súd sa s názorom žalovaného stotožnil. Znalecké posudky museli byť vypracované výlučne
z dôvodu zavkladovania nehnuteľností do katastra nehnutenľostí podľa vtedy platného zákona č.

162/1995 Zb. v platnom znení, ktorý stanovil ako podmienku zavkladovania predloženie znaleckého
posudku hlavne z dôvodu daňového priznania z dane z prechodu a prevodu nehnuteľností. Preto nebola
rozhodujúca cena stanovená znaleckými posudkami. Platným cenovým predpisom na stanovenie
úradnej ceny nehnuteľností bola v tom čase Vyhláška Ministerstva financií SR č. 465/1991 Zb. o cenách
stavieb, pozemkov, trvalých porastov v znení neskorších predpisov. Podľa tejto vyhlášky znalci zisťovali

cenu nehnuteľností, ktorá bola potom najnižším základom dane z prevodu, prechodu a darovania
nehnuteľností a kataster z nej percentuálne stanovoval správny poplatok za návrh na začatie konania
o povolení vkladu práva k nehnuteľnosti. Cena zistená podľa tejto vyhlášky však neodrážala skutočnú
hodnotunehnuteľností.Od1.1.2004bolapôvodnávyhláškač.465/1991Zb.zrušenáaplatnýmcenovým
predpisom sa stala vyhláška č. 82/2002 Z.z..

38. Žalovaný predložil aj Metodiku, podľa ktorej „majetok, ktorý sa má vydať oprávneným osobám
podľa §13 ods.2,3 a členom družstva ako vyrovnací podiel aj v naturálnej hodnote, v akej bol ocenený
v transformačnom projekte družsva. Rozdiel vyplývajúci z odlišného ocenenia vydávaného majetku
ovplyvňuje hospodársky výsledok družstva alebo inej obchodnej spoločnosti, ktorá prevzala záväzky

voči oprávneným osobám z titulu ich majetkových podielov. Navyše nie je prípustné meniť spôsob
ocenenia majektu v účtovníctve v priebehu roka“. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalovaný nebol
povinný nehnuteľný majetok odpredať minimálne za znaleckú cenu. Zároveň súd poukazuje aj na
odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 1T 28/2002 zo dňa 3.9.2004, v ktorom súd poukázal
na § 33b ods. 3 zák. č. 264/1995 Zb., v zmysle ktorého ak sa vydáva majetkový podiel oprávnenej osobe

prevodom viacerých vecí do jej vlastníctva, vychádza družstvo zo štruktúry svojho hmotného majetku.
Ak ide o prevádzané veci, ktoré tvorili súčasť majetku družstva pri transformácii, cena týchto vecí je
totožná s cenou s akou sa tieto prevádzané veci zahrnuli do čistého imania družstva pri transformácii,
ak sa nedohodne inak. To znamená, že ak bol majetok resp. jeho hodnota zahrnutá do čistého imania
družstva v zostatkovej účtovnej hodnote, nebolo možné meniť túto zostatkovú účtovnú hodnotu v čase

realizácie právneho úkonu. Predaj nehnuteľností za zostatkovú účtovnú hodnotu nebol preto v rozpore
so zákonom.39. K predloženému znaleckému posudku zo strany žalovaného dňa 4.6.2020 znalca Jozefa Marka č.
11/2020, ktorým chcel žalovaný preukázať, že ceny, za ktoré boli predané nehnuteľnosti boli primerané
trhové ceny v mieste, v čase a stave, v ktorom boli kúpne ceny uzatvorené súd uvádza, že tento

znalecký posudok nevzal do úvahy, nakoľko dôkazné bremeno v tomto smere je na žalobcoch. Nakoľko
nehnuteľnosti nemuseli byť predávané za znaleckú cenu, bolo úlohou žalobcov a nie žalovaného
preukázať, že kúpne ceny predmetných nehnuteľností nezodpovedali ich trhovej hodnote. Žalobcovia
mali dosť času na to, aby v konaní preukázali za akú kúpnu cenu sa predávali nehnuteľnosti v
katastrálnom území a že o kúpu v rozhodnom období mali záujem aj iní záujemcovia ako kupujúci a

ponúkli vyššiu kúpnu cenu, ako aj to, že nehnuteľnosti bolo možné predať za cenu podľa znaleckého
posudku. Túto skutočnosť žalobcovia nepreukázali. Cena, za ktorú by bolo možné nehnuteľnosti
predať je otázna i z toho dôvodu, že žalovaný nadobudol majetok - nehnuteľnosti bez pozemkov,
pretože družstvo nemalo žiadnu pôdu, hospodárilo cca na 50% prenajatej pôdy od vlastníkov a 50%
prenajatej pôdy od Pozemkového fondu. Súd podotýka, že v súčasnej dobe už znaleckým posudkom
by nebolo možné zistiť, akú trhovú hodnotu mali nehnuteľnosti v čase uskutočnenia odporovacieho

právneho úkonu, nakoľko nehnuteľnosti sú zrekonštruované. Cieľom PD bolo, aby osoby, ktoré mali voči
PD pohľadávky z titulu majetkového podielu, a ktoré zrušili v rokoch 1994 a 1995 členstvo v družstve,
získali v čo najkratšom čase finančné prostriedky, čo sa aj podarilo.

40. Ani pri hnuteľnom majetku ako aj pri pohľadávkach žalobcovia nepreukázali o akú výšku boli

konkurzní veritelia ukrátení. Majetok bol odpredaný v zostatkovej účtovnej hodnote, čo je v súlade so
zák. č. zák. č. 563/1991 Zb. ako aj 42/1992 Zb..
Okrem toho žalovaný prevzal nehnuteľnosti, hnuteľné veci a pohľadávky vo finančnom vyjadrení vo
výške 679.811,46 Eur (20.480.000,-Sk), preto nie je zrejmé ako dospeli žalobca v 1. rade k sume
1.000.051,60 Eur (30.127.556,- Sk) a žalobca v 2. rade k sume 1.437.624,31 Eur (43.309.870,-Sk).

41.Žalobcoviatedanepreukázalivýškupohľadávok,oktorúboli veriteliaodporovacímiprávnymiúkonmi
ukrátení.

K bodu b)

42. K preukázaniu, aký majetok zostal dlžníkovi v čase uskutočnenia odporovateľných právnych úkonov
na uspokojenie vymáhateľných pohľadávok veriteľov, žalobcovia vo vyjadrení zo dňa 29.5.2014 uviedli,
že kudňu31.12.1995boliaktívaúpadcuvovýške7.459.829,15Eur(224.734.813,-Sk)avýškazáväzkov
bola 3.593.718,18 Eur (108.264.354,-Sk), pričom k hnuteľnému majetku v hodnote 3.366.772,95 Eur

(101.427.402,-Sk) bolo zriadené záložné právo v prospech VÚB, a.s. Ku dňu uzatvorenia odporovaných
právnych úkonov malo PD majetok, z ktorého mohli uspokojiť veriteľov v hodnote 4.048.813,28 Eur
(121.974.549,- Sk) Táto suma sa odporovanými úkonmi znížila o 3.095.445,56 Eur (93.253.393,- Sk).
Odporovaný právny úkon sa týka prevodu majetku v hodnote 679.811,46 Eur (20.480.000,- Sk), v
dôsledku čoho na uspokojenie konkurzných veriteľov ostalo v súpisovej hodnote o 679.811,46 Eur

(20.480.000,-Sk) menej. K tomu súd dodáva, že ak PD zostal majetok na uspokojenie veriteľov
(v čase odporovaných právnych úkonov) vo výške 4.048.813,28 Eur (121.974.549,- Sk) potom ak
sa majetok znížil o hodnotu odporovateľných právnych úkonov 679.811,46 Eur (20.480.000,-Sk)
na uspokojenie veriteľov zostala suma 3.369.001,83 Eur (101.494.549,-Sk), ktorá postačovala na
uspokojenie pohľadávok veriteľov vo výške 2.971.279,62 Eur (89.512.769,70 Sk). Žalobca v 1. rade v

žalobe uvádza hodnotu odporovacieho právneho úkonu vo výške 1.000.051,60 Eur (30.127.556,- Sk). Z
čoho táto čiastka pozostáva ničím nepreukázal. Žalobca v 2. rade takisto nepreukázal z čoho pozostáva
hodnota odporovacieho právneho úkonu vo výške 1.437.624,31 Eur (43.309.870,- Sk).

43. Žalobcovia nepreukázali v akom rozsahu sa majetok dlžníka zmenšil a teda v akom rozsahu došlo

k ukráteniu vymáhateľných pohľadávok konkurzných veriteľov.

44. Takisto nepreukázali, že majetok dlžníka po účinnosti odporovaných právnych úkonov už nestačil
na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, v dôsledku čoho sa dostal dlžník do úpadku.

45. Keďže žalobcovia nepreukázali základ žaloby, teda v akom rozsahu sa majetok dlžníka zmenšil a
v akom rozsahu teda došlo k ukráteniu vymáhateľných pohľadávok konkurzných veriteľov, súd žalobu
žalobcov v 1. a 2. rade v celom rozsahu zamietol.46. Nakoľko žalobcovia právnym úkonom neodporovali úspešne, súd sa otázkou vydanie prospechu
z neúčinných úkonov voči konkurzným veriteľom podľa § 16 ods. 4 ZKV nezaoberal. Nezaoberal sa
ani tým, aby žalovaný v zmysle § 15 ods. 4 posledná veta preukazovali, že nemohli ani pri náležitej

starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť konkurzného veriteľa.

47. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa §§ 255 ods. 1, 262 ods. 1 CSP a žalovanému,
ktorý mal vo veci plný úspech, priznal proti žalobcom spoločne a nerozdielne právo na náhradu trov
konania v plnom rozsahu.

48. S poukazom na § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

49. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Bratislave (§362 ods.1 CSP).
V odôvodnení sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v §127 ods.1 CSP uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§364 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie.