Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. december 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/253/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314220259
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4314220259.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek
senátu JUDr. Viery Koscelanskej a JUDr. Lenky Halmešovej, spore žalobkyne: V. V., nar. XX.X.XXXX,
bytom Q. XXX, A., zast.: JUDr. Roman Jurík, advokát so sídlom Jazerná 19, 940 71 Nové Zámky, proti
žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava 829 90, IČO: 31
320 155, o určenie, že záložné právo k nehnuteľnostiam nie je, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku

Okresného súdu Levice č.k. 7C/271/2014-183 zo dňa 11. mája 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa po pripustení
zmeny petitu ( uznesením zo dňa 16.01.2018 č.k. 7C/271/2014-141) domáhala, určenia, že záložné

právo žalovaného k nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XXX v katastrálnom území Q., obec A.,
okres R., pozemky parcela registra „C“ č. XX/X, výmera XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a
nádvoria, parcela registra „C“ č. XX/X, výmera XX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
parcela registra „C“ č. XX, výmera XXX m2, stavba na parcele č. XX/X so súpisným číslom XXX, druh
stavby rodinný dom a stavba na parcele č. XX/X so súpisným číslom XXX, druh stavby garáž, nie je.
O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému priznal nárok na ich náhradu vo výške 100%, ktorú

zaviazal zaplatiť žalobkyňu žalovanému.
Svoje rozhodnutie odôvodni ust. § 52, § 53, § 100, § 101, § 110 ods. 1 veta druhá, § 151a, j, § 37 ods.
1, § 39, § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 137 ods. 1 písm. c) CSP a na základe takto zisteného
skutkového stavu dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodne podaná. Prijal záver, že naliehavý právny
záujem na požadovanom určení v posudzovanej veci je daný. Žalobkyňa ako záložca sa môže úspešne
domáhať len určenia, že tu záložné právo nie je (neexistuje, t. j. vec - záloh nie je zaťažený záložným

právom), keďže takýmto určením možno odstrániť stav ohrozenia práva žalobkyne alebo neistotu v
jej právnom postavení. Rozhodnutím o takejto žalobe sa záväzne pre strany sporu vyrieši konkrétna
spornosť vo vzťahu k záložnému právu, pričom takéto rozhodnutie môže byť podkladom pre výmaz
záložného práva v evidencii nehnuteľností.
Z hľadiska skutkového stavu uviedol, že žalobkyňa ako záložca uzatvorila Zmluvu o zriadení záložného
práva k nehnuteľnosti reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX dňa 25.11.2008 so žalovaným ako záložným

veriteľom, predmetom ktorej bolo zabezpečenie flexihypotéky poskytnutej V. V. a F. V. vo výške 42 000
eur na základe úverovej zmluvy uzavretej dňa 1.10.2008. Na základe predmetnej zmluvy o záložnom
práve bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobkyne a
ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území Q., a to rodinný dom súpisné číslo
XXX na parcele "C" katastra nehnuteľností č. XX/X, garáž súpisné číslo XXX na parcele registra "C"
katastra nehnuteľností č. XX/X, parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape a to pozemok

parc. č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, pozemok parc. č- XX/X zastavané
plochy a nádvoria o výmere XX m2, pozemok parcelné číslo XX o výmere XXX m2, záhrady, vrátanevšetkých súčastí a príslušenstva. Vklad zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti bol povolený
Správou katastra Levice dňa 18.12.2008 pod č. V-6597/2008. Záložný veriteľ pristúpil k realizácii
záložného práva po tom, čo pohľadávka dlžníkov nebola i napriek jeho výzve zo dňa 16.1.2014 a v nej

stanovenej lehote uhradená. Boli vyzvaní na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom, ktorú
skutočnosť uviedla i samotná žalobkyňa. Žalovaný oboznámil žalobkyňu o výkone záložného práva, o
čom žalobkyňa súdu predložila Oznámenie o dražbe, ktorá okolnosť ju aj viedla k podaniu predmetnej
žaloby a domáhania sa svojich práv.
Konštatoval, že Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 25.11.2008, uzavretá

medzi žalobkyňou ako záložcom a záložným veriteľom - žalovaným spĺňa všetky zákonné náležitosti ,
nakoľko záloh predstavujú predmetné nehnuteľnosti, ktoré zabezpečujú úver vo výške 42 000 eur a
príslušenstvo. Poukázal na tvrdenie žalobkyne v tom, že zmluvu o zriadení záložného práva podpísala
pod nátlakom, nakoľko syn a nevesta ju takmer rok presviedčali, aby poskytla svoj rodinný dom ako
záloh. Nakoniec zmluvu podpísala, pretože syn jej sľúbil, že po 1,5 roku preloží záložné právo na
svoj byt, čo do dnes neurobil. Zdôraznil, že vôľa ako psychický vzťah konajúceho má právny význam

iba vtedy, ak je vážna a slobodná. Vôľa nie je vážna, ak konajúci nesledoval právne dôsledky, ktoré
by z jeho prejavu inak nastali. Sloboda vôle je vylúčená, ak konajúci robí úkon pod tlakom fyzického
násilia alebo ak ide o psychické donútenie bezprávnou vyhrážkou. Naplnenie týchto pojmových znakov
nedostatku vôle alebo jej slobody žalobkyňa v konaní netvrdila. Žalobkyňa bola s obsahom záložnej
zmluvy oboznámená, čo potvrdila svojim podpisom. Záväzkovo právny vzťah, ktorý záložnou zmluvou

vznikol je výsledkom dohody zmluvných strán. Pretože žalobkyňa v tomto smere neprodukovala žiadny
dôkaz, netvrdila akým spôsobom bola donútená zabezpečiť pohľadávku prijal záver, že žalobkyňa, ktorá
uzatvorila záložnú zmluvu so žalovaným takto vstúpila do záväzkovo právneho vzťahu slobodne a vážne
a je viazaná touto zmluvou. Bolo len jej vecou, keďže nie je obligačnou dlžníčkou, či svoju nehnuteľnosť
založí alebo nezaloží, pričom sama si mala zvážiť, či k zriadeniu záložného práva dá súhlas.

K námietke premlčania, ktorú žalobkyňa vzniesla uviedol, že záložné právo je právom, ktoré nepochybne
premlčaniu podlieha, pretože nejde o majetkové právo, ktoré by bolo z možnosti premlčania vylúčené.
Poukázalnato,žepokiaľniejepremlčanápohľadávka,ktorájezabezpečenázáložnýmprávom,nemôže
sa premlčať ani samotné záložné právo. V danom prípade záložca a obligačný dlžník resp. dlžníci sú
rozdielne osoby, z ktorej okolnosti vyplýva aj to, že zatiaľ čo námietku premlčania pohľadávky môže

účinne vzniesť iba obligačný dlžník (avšak nie záložca), v spojení s § 100 ods. 2 Obč. zák. platí, že
námietku premlčania práva domáhať sa uspokojenia zo zálohu, môže vzniesť iba záložca (avšak nie
obligačnýdlžníkzabezpečenejpohľadávky). Konštatoval,žedlžnícisisvojzáväzokzúverovejzmluvyzo
dňa1.10.2008neplnili.Žalovanýpredčasnezosplatnilúverzabezpečenýzáložnýmprávomatopodaním
zo dňa 16.1.2014. Vzhľadom na splatnosť zabezpečenej pohľadávky začala plynúť premlčacia doba od

17.1.2014. V priebehu plynutia premlčacej lehoty dlžníci z úverovej zmluvy V. V. a F. V. dňa 19.2.2015
uznali písomne svoj záväzok z úverovej zmluvy zo dňa 1.10.2008 vo výške 47 189, 51eura, uznali
svoju pohľadávku čo do dôvodu i výšky. Momentom uznania záväzku začala plynúť nová desaťročná
premlčacia lehota v zmysle § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka, a doposiaľ ešte neuplynula.
Vzhľadom k tomu, že zabezpečená pohľadávka nie je premlčaná, nie je premlčané ani predmetné

záložné právo (§ 100 ods. 2 Obč. zák.).
Súd prvej inštancie dospel aj k záveru, že uznanie záväzku zo dňa 19.2.2015 spĺňa všetky náležitosti
uznania dlhu. K podpísaniu uznania dlhu nedošlo na predtlačenom formulári, nenachádzajú sa v
ňom mylné informácie prípadne, že by uznanie dlhu bolo tak formulované, že dlžníci nemali vôbec
vedomosť ani vôľu takéto uznanie záväzku učiniť. Nie je z neho evidentné, že úmyslom žalovaného ako

veriteľa bolo zabezpečiť si pre seba právne postavenie na úkor nevedomosti dlžníkov ako spotrebiteľov.
Žalobkyňa ani neuviedla konkrétne dôvody, aké neprijateľné zmluvné podmienky predmetné uznanie
obsahuje. Súd prvej inštancie nevzhliadol pri tomto právnom úkone nekalú obchodnú praktiku zo strany
žalovaného, ako aj že by jeho konanie bolo rozporné s dobrými mravmi. Prijal záver, že tento právny
úkon nie je neplatný v zmysle § 39 Obč. zákonníka. Zdôraznil, že voľba výberu prostriedku, ktorým sa

bude veriteľ domáhať uspokojenia svojej pohľadávky, je v jeho dispozičnej sfére. Je len na jeho uvážení,
ktorý jemu z dostupných prostriedkov využije a ktorý mu zabezpečí najväčšiu istotu pri uspokojovaní
pohľadávky. Preto bez ďalšieho nemožno v prejednávanej veci označiť nevyužitie domáhania sa plnenia
z iných procesných úkonov, nevykonaných zo strany žalovaného, a pristúpenie ním k výkonu záložného
práva zo záložnej zmluvy za konanie v rozpore s dobrými mravmi.

Knámietkežalobkyne,že zákonnáúpravavýkonuzáložnéhoprávaprostredníctvomdobrovoľnejdražby
odporuje základným súkromnoprávnym zásadám, podstatným spôsobom zasahuje do základných práv
garantovaných Ústavou SR a nie je konformná s právom Európskej únie, keďže umožňuje uspokojenie
pohľadávky veriteľa z majetku záložcu bez súdnej kontroly, čo má byť podľa nej v kolízii s úniovýmprávom uviedol, že mimosúdny výkon záložného práva nie je v rozpore so žiadnym ustanovením práva
Európskej únie a ani v rozpore s pravidlami verejného poriadku, keďže ho priamo umožňuje ustanovenie
§ 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka. Výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby

predstavuje teda zákonnú možnosť danú na základe ustanovenia § 151j Obč. zák.
Záverom uviedol, že nepristúpil k prieskumu platnosti úverovej zmluvy. V tejto súvislosti poukázal na
to, že aj v prípade, že by nemala náležitosti požadované zákonom č. 258/2001 Z. z. (§ 4 ods. 2 písm.
a), b), d) - j), k), l)) bolo by potrebné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov príp.
ak by zmluva bola uzavretá s neprijateľnou zmluvnou podmienkou, tak by to neznamenalo, že úverová

zmluva je ako celok neplatná.
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP.
Tak, že v konaní úspešnému žalovanému priznal ich náhradu voči žalobkyni celom rozsahu
2.Proti tomuto rozsudku podala písomne v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a
rozhodnutie, alternatívne napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie. V dôvodoch svojho

odvolania uviedla, že konanie má iný nedostatok, ktorý mohol mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vytýkala súdu
prvej inštancie, že súd prvej inštancie po otvorení pojednávania neuviedol, ktoré skutočnosti považoval
za nesporné, ktoré za sporné, ktoré dôkazy vykoná, ktoré nevykoná a neuviedol predbežné právne

posúdenie sporu. Bránila sa tým, že súd nevykonal navrhnutý dôkaz, oboznámenie sa so zmluvou o
poskytnutí bezúčelovej flexihypotéky, hoci obstaranie tohto dôkazu žalobkyňa navrhla včas priamo v
žalobe. Tento dôkaz pritom mohol mať podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci, napríklad s ohľadom na
všeobecne známu praktiku žalovaného, spolupracujúceho v tom čase so svojou dcérskou spoločnosťou
Consumer Finance Holding, a.s., medzičasom už zaniknutou. Z takého dôkazu mohla vyplynúť aj

neplatnosť celej úverovej zmluvy, ktorá by mala za následok jednak neplatnosť záložnej zmluvy a
jednak neplatnosť uznania záväzku. Ide nateraz o hypotetickú úvahu, keďže súd dôkaz nevykonal.
Žalobkyňa sa taktiež nestotožnila ani s formalistickým prístupom súdu. Formalizmus podľa jej názoru
je vidieť už v automatickom akceptovaní uznania záväzku. Podľa názoru žalobkyne súd tiež nevenoval
pozornosť skutočnosti, že uznanie záväzku nemohla žalobkyňa nijako ovplyvniť. Hoci z doslovného

výkladu zákona vyplývajú následky takého právneho úkonu aj na záložcu pri zohľadnení právnych
noriem na ochranu spotrebiteľa takýto záver neobstojí. Žalobkyňa taktiež poukázala na skutočnosť,
že síce podľa platnej právnej úpravy následkom premlčania nie je zánik práva. Premlčané záložné
právo má ale určité špecifiká. Premlčania v zásade znemožňuje veriteľovi uplatniť si právo, i keď v
zásade len na námietku premlčania a z práva sa stáva naturálna obligácia bezprávneho nároku. Záložné

právo ale nie je potrebné procesne uplatniť. Premlčané záložné právo zapísané na liste vlastníctva
sa potom na rozdiel od iných subjektívnych práv, nemení na naturálnu obligáciu, ale zostáva napriek
premlčaniu i napriek vznesenej námietke premlčania exekučným titulom vykonávaným mimosúdne na
dobrovoľnej dražbe. Reálnu ochranu záložcu tak možno dosiahnuť len autoritatívnym rozhodnutím súdu
o neexistencii záložného práva.

3.K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania. Uviedol, že
považuje napadnutý rozsudok za správny. Je toho názoru, že súd prvej inštancie riadne a úplne zistil
skutkový stav a zároveň naň správne aplikoval ustanovenia príslušných právnych predpisov. Listina
„Uznanie záväzku“, zo dňa 19.02.2015, ktorou dlžníci V. V. a F. V. uznali svoj dlh, jasne a prehľadne na

jednej strane obsahuje dôvod aj výšku dlhu, ktorý dlžníci týmto úkonom uznali a nepripúšťa podľa názoru
žalovanéhožiadnepochybnostiovôliúčastníkovtohtoprávnehoúkonu.Žalovanýpoukázalnaargument
žalobkyne o nelogickosti uznávania záväzku zo strany dlžníkov nepovažoval žalovaný za každých
okolností za racionálny. Plynutie premlčacej lehoty totiž núti veriteľov k žalovaniu ich pohľadávok voči
dlžníkom, resp. k výkonu záložného práva, pokiaľ je toto k pohľadávke zriadené. Ani jedno z týchto

riešení však nie je v záujme dlžníka, keďže jednak navyšuje jeho náklady, resp. sa priamo dotýka jeho
nehnuteľnosti. Žalovaný uviedol, že pohľadávka z úverovej zmluvy nemôže byť premlčaná, nakoľko
v priebehu plynutia premlčacej lehoty (ktorá začala plynúť od zosplatnenia úveru dňa 16.01.2014 na
základe výzvy na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom) dlžníci písomne uznali záväzok
čo do dôvodu i výšky. Momentom uznania záväzku začala plynúť nová desaťročná premlčacia lehota.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez
nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebnépodľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.
Podľa § 295 CSP súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre

rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
V zásade platí, že záložné právo ako zabezpečovací právny vzťah predpokladá existenciu iného
právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom (vzťah zaisťovaný), ktorý podmieňuje jeho vznik a trvanie,
čo vyplýva s jeho akcesorickej povahy. Slúži na zabezpečenie pohľadávky s tým, že ak zabezpečená
pohľadávka nie je splnená riadne a včas, záložný veriteľ sa môže domáhať jej uspokojenia zo zálohu.

V danej veci záložná zmluva, ako skcesorický vzťah, ktorú žalobkyňa uzatvorila slúži na zabezpečenie
právneho vzťahu - zmluvy o poskytnutí bezúčelovej flexihypotéky uzatvorenej medzi žalovaným ako
veriteľom a dlžníkmi V. V. a F. V. dňa 1.10.2008. V zásade platí, že platná záložná zmluva mohla byť
uzatvorená len za predpokladu existencie platne uzatvorenej zmluvy o úvere. Z uvedeného dôvodu,
pokiaľ súd rieši otázku platnosti záložnej zmluvy, musí sa predbežne vysporiadať otázkou platnosti
úverovej zmluvy aj jej možné posúdenie ako bezúročnej a bez poplatkov. Z dôvodov uvedených v bode

48. napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie napriek návrhu žalobkyne sa so zmluvou o
úvere nezaoberal a túto na jej návrh ani nezabezpečil. Napriek tomu konštatoval, že bola uzatvorená
podľa zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, pričom aj
keby neobsahovala náležitosti uvedené v ust. § 4 ods. 2 písm. a/, b/, d/ -j/, k/,l/ zák. č. 258/2001 Z.z.

nebola by ako celok neplatná.
Uvedený postup súdu prvej inštancie nie je správny, pretože závery súdu prvej inštancie sú predčasné
a nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd prvej inštancie vychádzal zo záveru, že zmluva o
poskytnutí bezúčelovej flexihypotéky uzatvorenej medzi žalovaným ako veriteľom a dlžníkmi V. a F. dňa
1.10.2008 je zmluvou platnou bez toho, aby túto zmluvu vyžiadal od žalovaného a vykonal dokazovanie

touto listinou. Uvedená vada zakladá dôvod pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP,
pretože súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď nepovažoval za potrebné predbežne
vyriešiť otázku platnosti úverovej zmluvy a vykonať dokazovanie touto listinou v súlade s príslušnými
ustanoveniami CSP.
V ďalšom konaní súd prvej inštancie vyzve žalovaného, aby predložil zmluvu o poskytnutí bezúčelovej

flexihypotéky uzatvorenej medzi žalovaným ako veriteľom a dlžníkmi V. V. a F. V. dňa 1.10.2008 a
predbežne sa bude zaoberať tým, podľa akého zákona bola táto zmluva uzatvorená . Až potom bude
môcť prijať záver, či ide o zmluvu o spotrebiteľských úveroch uzatvorenú zák. č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o
Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ktorá požíva ochranu podľa tohto zákona

alebo ide o spotrebiteľskú zmluvu uzatvorenú podľa Obchodného zákonníka, na ktorú sa vzťahujú ust.
52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Následne sa súd prvej inštancie bude zaoberať aj tým, či ide o platne
uzatvorenú zmluvu , prípadne ktoré dojednania je možné považovať za neplatné , a aký vplyv má táto
skutočnosť na platnosť celej zmluvy. V prípade platnosti zmluvy sa vyporiada s tým, či boli splnené
podmienky na zosplatnenie úveru. Napokon sa bude zaoberať aj s ďalšími námietkami žalobkyne

uvedenýmivpodanomdovolaní.Vďalšomkonanísabudedôsledneriadiťust. §295CSP,podľaktorého
súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).