Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. október 2018

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 7Csp/196/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117227799
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlasta Ondrejková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2018:6117227799.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Vlastou Ondrejkovou, v spore žalobcu: SPP-distribúcia, a.s., so

sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 44/b, IČO: 35 910 739, zastúpený SOUKENÍK-ŠTRPKA, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: W.. L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom
I., M. 11X/XX, o zaplatenie sumy X.XXX,XX eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom, doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 04.08.2017 v rámci
upomínacieho konania, domáhal zaplatenia sumy 1.098,58 eura s príslušenstvom. Návrh odôvodnil

tým, že na odbernom mieste Sojčia 2379/3, Nitra, žalovaného v období od 29.07.2015 do 19.02.2016
dochádzalo k neoprávnenému odberu zemného plynu bez zmluvy o dodávke plynu cez meradlo č.
60067410B905, typ BK4T G4 P0B9, pričom takýto odber je v zmysle ust. § 82 zákona č. 251/2012 Z.z. o
energetike považovaný za neoprávnený odber plynu. V prípade neoprávneného odberu zemného plynu
zákon o energetike ukladá odoberateľovi povinnosť uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu
spôsobenú neoprávneným odberom plynu. Konaním žalovaného vznikla žalobcovi škoda vo výške
1.098,58 eura, ktorá bola vyčíslená v súlade s vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012

Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu a táto
bola vyúčtovaná žalovanému vo faktúre č. 9000220414 zo dňa 04.03.2016, splatná dňa 21.03.2016.
Žalobca vyzval žalovaného na úhradu škody za neoprávnený odber zemného plynu listom zo dňa
04.03.2016, na ktorú výzvu žalovaný nereagoval a faktúru za neoprávnený odber neuhradil. V danom
prípade je tak žalovaný v omeškaní s úhradou uvedenej faktúry, preto žalobcovi patrí aj nárok na
úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1098,58 eura od 22.03.2016. K návrhu pripojil ako
prostriedky procesného útoku plnomocenstvo, cenník externých služieb SPP-distribúcia, a.s., faktúru

č. 9000220414, fotodokumentáciu, odstúpenie od zmluvy, ftc. doručenky, vyúčtovanie škody, výpočet
škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu, záznam zo systému žalobcu o odbernom
mieste, výpis LV č. 357 pre kat- úz. Zobor, zápis zo dňa 19.02.2016.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 04.09.2017 platobný rozkaz sp. zn. 18Up/193/2017-39, proti
ktorému podal odpor žalovaný.

3. Žalovaný v odpore namietal, že v čase neoprávneného odberu mal v rodinnom dome Nitra, Sojčia
2379/3 nájomníka p. L. R. na základe platnej nájomnej zmluvy. Žalovaný namieta spôsob preukazovania
výšky škody a množstva plynu, ktoré množstvo je vysoko nadpriemerná ročná spotreba plynu bežného
rodinného domu za celé vykurovacie obdobie. V tomto prípade nikdy nebol prítomný pri odpočte plynua to ani v čase, keď bola zmluva o odbere plynu s jeho nájomcom ukončená a ani v čase ukončenia
neoprávneného odberu plynu, resp. odpočtu a zistenia stavu. Okrem toho namietal, že žalobca sám
svojím konaním spôsobil a zapríčinil vznik tejto situácie, pričom porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť.

Žalobca mal uzatvorenú zmluvu s jeho nájomcom L. R., ktorý využíval uvedenú nehnuteľnosť aj v čase
neoprávneného odberu v zmysle platnej nájomnej zmluvy. Dodal, že ak ho žalobca vedel kontaktovať v
súvislosti so vzniknutým dlhom, mohol a jednoznačne mal nájsť spôsob ako ho kontaktovať a upozorniť
ho na situáciu a spolu ju mohli vyriešiť. Problém s neplatením vznikal postupne, určite avizovali jeho
nájomníkovi dlh, bol upozorňovaný na možnosť odpojenia od plynu. Žalobca vedel že nájomca L.

R. nie je vlastníkom nehnuteľnosti, takže mohol a mal sa zachovať preventívne tak, aby ku škode
neprišlo. Dokonca ani po zistení neoprávneného odberu dňa 28.07.2015 neurobil absolútne nič na
minimalizovanie škôd, nie už vzniknutých, ale hlavne následných. Nekontaktoval ho, nehľadal riešenie
a naďalej nechal veci v pôvodnom stave, t.z. že nie len škodu si spôsobil sám, ale po 28.07.2015
sa podieľal na pokračovaní škodovej udalosti. Z uvedených dôvodov žiadal žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť.

4. Okresný súd Banská Bystrica dňa 08.11.2017 postúpil na návrh žalobcu o pokračovaní v konaní vec
Okresnému súdu Nitra ako súdu miestne príslušnému v zmysle § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z.
o upomínacom konaní.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu uviedol, že od 01.07.2007 došlo k liberalizácii trhu s
plynom, čo má za následok pôsobenie viacerých dodávateľov plynu na trhu. Je rozdiel medzi dodávkou
a distribúciou plynu, kedy dodávku plynu zabezpečujú pre koncového odberateľa rôzne licencované
subjekty, ktoré si koncový odberateľ vyberá podľa svojho uváženia a nemožno ich stotožňovať s
distribútorom. Distribúciu plynu zabezpečuje prevádzkovateľ distribučnej siete, ktorým je spoločnosť

SPP-distribúcia, a.s. Spoločnosť SPP-distribúcia, a.s. je prevádzkovateľom distribučnej siete. Zmluvy
o dodávke plynu spoločnosť SPP-distribúcia, a.s. neuzatvárala a ani neuzatvára. Zmluvy o dodávke
plynu uzatvárajú len dodávatelia, ktorých voľba je výlučne záležitosťou spotrebiteľov ako konečných
odberateľov. Zamestnancov žalobcu je možné stretnúť pri montáži, údržbe plynových meradiel a pri
vykonaní odpočtov. Žalobca vo svojom systéme registruje odberné miesta a udržuje v distribučnej

plynovej sieti stály tlak za účelom zabezpečenia cirkulácie plynu v potrubnej sieti, pričom je oprávnený
požadovať náhradu škody, ktorá mu vznikne v prípade predpokladaných zákonom, t.j. ak dochádza k
neoprávnenému odberu plynu. V danom prípade si odoberateľ plynu L. R. neplnil svoje povinnosti voči
dodávateľovi plynu (spoločnosť Slovenský plynárenský priemysel, a.s.), ktorý jednostranne odstúpil od
zmluvy o dodávke plynu, ktorá bola ukončená dňa 29.07.2015. V čase ukončenia zmluvy o dodávke

plynu bol stav plynomeru 50674 m3 plynu a ďalšia hodnota plynu nad rámec uvedenej spotreby
nebola odoberateľovi vyfaktúrovaná a ani vymáhaná. Po ukončení zmluvného vzťahu nebol na danom
odbernom mieste evidovaný žiaden odoberateľ plynu ani dodávateľ plynu. Je logické, že po zániku
zmluvy má nastať stav, kedy ďalšia spotreba plynu neprebieha. V prípade, ak je spotreba vyššia, je
potrebné konštatovať, že na danom odbernom mieste došlo k neoprávnenému odberu podľa § 82

ods. 1 písm. a) zákona o energetike. Dňa 16.02.2016 vykonal zamestnanec žalobcu kontrolu daného
odberného miesta za účelom demontáže plynomeru, dôvodom bola skutočnosť, že na danom mieste
nebola evidovaná uzavretá zmluva s dodávateľom plynu. Pracovník žalobcu vtedy zistil, že meradlo
vykazuje spotrebu 55831 m3. Keďže žalobcovi bolo zrejmé, že na danom odbernom mieste bola v čase
ukončenia zmluvy o dodávke plynu zaznamenaná spotreba 50674 m3 a pri kontrole bolo zistené, že

meradlo vykazuje vyššie hodnoty 55831 m3, bolo zrejmé, že na odbernom mieste žalovaného došlo k
spotrebe plynu bez platne uzatvorenej zmluvy o dodávke plynu, t.j. k neoprávnenému odberu zemného
plynu. Obrana žalovaného, že danú nehnuteľnosť prenechal na základe riadne uzatvorenej nájomnej
zmluvy inej osobe, nemôže podľa názoru žalobcu obstáť. Takáto delegácia povinností žalovaného
zakladá maximálne možnosť regresného uplatnenia škody, ktorá môže žalovanému ako prenajímateľovi

voči L. R. ako nájomcovi vzniknúť. Množstvo nameraného plynu bolo zo strany žalobcu určené na
základe nameraných hodnôt, ktoré riadne vykazovalo meradlo, nejde o žiadne zákonné fikcie spotreby,
ktoré sa uplatňujú v niektorých iných prípadoch ako napr. pri porušení blomby. Ide o skutočne namerané
množstvo plynu.

6.Právnyzástupcažalobcunapojednávanídňa07.02.2018zotrvalnapodanejžalobe,ktorousažalobca
domáha náhrady škody za neoprávnený odber plynu na odbernom mieste za obdobie od 29.07.2015
do 19.02.2016, v ktorom období bol evidovaný neoprávnený odber plynu bez zmluvy. Na odbernom
mieste bola vypovedaná zmluva dodávateľa plynu v apríli 2015, následne dodávateľ požiadal žalobcuo demontáž meradla. V júli 2015 sa žalobca snažil meradlo demontovať, toto bolo nedostupné, bolo
zapísané číslo plynomeru a bol zanechaný odkaz s tým, aby bol kontaktovaný žalobca za účelom
demontáže meradla. Dňa 16.02.2016 bolo opätovne vykonané demontovanie meradla, ktoré bolo

nedostupné a súčasne bolo zistený stav meradla viac o 5157 m3 plynu ako bolo v čase prvého pokusu o
demontáž meradla. Výška škody zodpovedá skutočnej výške odobratého plynu. Vlastník nehnuteľnosti
si mal s nájomcom dohodnúť, aby mu tento preukázal, že platí poplatky spojené s energiami, žalovaný
má právo regresu voči nájomcovi.

7. Žalovaný na pojednávaní dňa 07.02.2018 uviedol, že je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti.
Nespochybňuje, že v danom čase došlo k neoprávneného odberu plynu, pričom v danom období bola
nehnuteľnosť v nájme na základe riadnej nájomnej zmluvy. Namieta, že škodu nezapríčinil a v tomto
prípade absentujú predpoklady týkajúce sa jeho zodpovednosti za škodu, kedy absentuje protiprávne
konanie na jeho strane, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním na jeho strane a následkom.
Nie je daná objektívna zodpovednosť ako vlastníka predmetnej nehnuteľnosti, nedopustil sa žiadneho

protiprávneho konania. Na základe nájomnej zmluvy nájomca uzatvoril priamo zmluvy s dodávateľom
energií a to aj pre dodávku zemného plynu, dostavil s nájomcom do plynárni, kde sa odhlásil a jeho
nájomca sa prihlásil. Žalobca a aj SPP, a.s. mali konať preventívne, t.j. kontaktovať ho hneď ako zistili, že
došlo k protiprávnemu stavu a nie byť 7 mesiacov pasívny. Po doručení vyúčtovania škody kontaktoval
nájomcu, ktorý uviedol, že celú situáciu vyrieši, keďže mal záujem zotrvať v nájomnom vzťahu. K

demontáži meradla došlo až na jeho podnet. Pokiaľ ho žalobca vedel identifikovať po 7 mesiacoch,
mohol a mal ho vedieť kontaktovať skôr, čím by sa predišlo k vzniku škody.

8. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 12.02.2018 uviedol, že je daná jeho aktívna vecná legitimácia
na uplatňovanie žalovaného nároku v tomto spore. Žalobcovi nie je zrejmé, ako mal zabrániť

neoprávnenémuodberuplynu,keďmeradložalovanéhosanachádzanaverejne neprístupnommiestea
jedine žalovaný je tou osobou, ktorá je oprávnená vpustiť zamestnancov žalobcu na demontáž meradla.
Súčasne poukazuje na povinnosť vlastníka umožniť prevádzkovateľovi distribučnej siete nevyhnutý
prístupkplynovémuzariadeniu.Vdanomprípadesameradlonachádzanaverejneneprístupnommieste
zaplotomnapozemkužalovaného,atedanemoholžalobcameradloodmontovaťbezjehosprístupnenia

vlastníkom nehnuteľnosti. Keďže žalovaný je majiteľom danej nehnuteľnosti nesie aj následky za škody
spôsobené svojím majetkom. Nájomca je zas zodpovedný za škodu voči vlastníkovi a samozrejme
aj za škodu, ktorú spôsobí užívaním bytu/domu. Zodpovednosť za škodu vzniknutú neoprávneným
odberom má objektívny charakter, a teda existuje bez zreteľa na zavinenie, predpokladom jej vzniku je
neoprávnený odber plynu, ktorý je v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Jeho existenciu preukazuje

poškodený, ktorého v tomto smere zaťažuje dôkazné bremeno. Žalobcovi nemôže byť zrejmé, kto je
na danom odbernom mieste odberateľom plynu vzhľadom na absenciu zmluvy o dodávke plynu, z
ktorej možno vyvodiť odoberateľa plynu. Z uvedeného dôvodu je potrebné za takéhoto odoberateľa v
prvom rade považovať práve vlastníka nehnuteľnosti, ktorý je oprávnený na danom odbernom mieste
nehnuteľnosť užívať a taktiež je oprávnený zmluvu o dodávke plynu uzavrieť. V zmysle uzatvorenej

nájomnej zmluvy mohli okrem nájomcu L. R. užívať aj ďalšie 4 osoby. Skutočnosť, že žalovaný delegoval
niektoré svoje povinnosti na inú osobu, zakladá možnosť regresného nároku uplatnenia škody, ktorá
môže žalovanému ako prenajímateľovi voči nájomcovi L. R. vzniknúť. Uvedené bolo pritom priamo
dojednané v rámci nájomnej zmluvy. Okrem toho žalovaný v zmysle nájomnej zmluvy bol oprávnený
4 krát do roka kontrolovať ako nájomca užíva nehnuteľnosť, t.j. kontrolovať aj to či nájomca užíva

nehnuteľnosť v súlade so zákonom a či je stále uzatvorená zmluva s dodávateľmi energií a či uhrádza
tieto služby. Žalovaný napriek vedomosti o vypovedaní zmluvy o dodávke plynu nájomcovi, už v tom
čase mohol od nájomnej zmluvy odstúpiť pre závažné porušenie jej podmienok. Žalobca správne v
súlade s rozhodovacou praxou súdov ako aj zákonom o energetike uplatnil svoj nárok na náhradu škody
voči žalovanému ako vlastníkovi nehnuteľnosti, ktorý zodpovedá za riadnu realizáciu odberu plynu a

je oprávnený s nehnuteľnosťou nakladať a disponovať podľa svojho uváženia. Na uvedenom nemení
nič skutočnosť, že žalovaný tieto povinnosti preniesol na základe nájomnej zmluvy na inú osobu, t.j.
nájomcu. V danom prípade škoda vznikla voči vlastníkovi nehnuteľnosti, ktorým je žalovaný. Pokiaľ
žalovaný túto škodu skutočne zaplatí, je oprávnený si uplatniť právo regresu od svojho nájomníka, ktorý
nedodržal povinnosti z nájomnej zmluvy.

9. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 09.05.2018 uviedol, že k ukončeniu zmluvy o dodávke
plynudošlodňa22.04.2015,účtovnebolodemontovanék23.04.2015.Nemávedomosťotomkomubola
zaslaná výzva na skončenie neoprávneného odberu a kedy bol vykonaný pokus o demontáž meradla.Predpokladá, že výzva bola zaslaná na adresu odberného miesta. Predpokladá, že bol vyzývaný
žalovaný, aby sprístupnil plynomer za účelom jeho demontáže, pretože vždy je výzva na sprístupnenie
plynomeru. Dňa 19.02.2016 bol vykonaný pokus o demontáž meradla, kedy sa k nemu žalobca nedostal

a kedy bol zistený stav meracieho zariadenia od posledného merania. Žalovaný nie je znalec aby bol
spôsobilý hodnotiť namerané množstvo plynu.

10. Žalovaný na pojednávaní dňa 09.05.2018 uviedol, že nájomca L. R. býval v dome do mesiaca
júl/august 2016, k ukončeniu nájomného vzťahu došlo výpoveďou z jeho strany, následne nájomca

so svojou manželkou a deťmi opustil predmetnú nehnuteľnosť. Aj keď nepopiera, že došlo k
neoprávnenému odberu, v tomto prípade však nie je pasívne vecne legitimovaný na náhradu tohto
neoprávneného odberu. Prvýkrát sa o skutočnosti dozvedel na jar 2016 a keďže mal s nájomcom
korektné vzťahy a tento tvrdil, že situáciu vyrieši, poskytol mu priestor, avšak v júli 2016 zistil, že situácia
nebola vyriešená, nedošlo zo strany nájomcu k obnoveniu zmluvy o dodávke plynu, sám inicioval fyzické
odpojenie meradla, k čomu došlo dňa 26.07.2016. A zo zápisu z tohto dňa je zrejmé, že zamestnanec

žalobcu ako odoberateľa uvádza L. R. a na jeho dopyt bol na zápis dopísaný ako majiteľ. Okrem
toho nie je pre žalobcu problém zistiť kto je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, čo napokon vyplýva
aj z listu vlastníctva pripojeného k žalobe. Pre preukázanie výšky škody je nepostačujúca doložená
fotodokumentácia.

11. Súd vo veci rozhodol spor na pojednávaní dňa 17.10.2018, na ktoré sa nedostavil žalobca, preto
súd pojednával v neprítomnosti žalobcu, za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného.

12. Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči uviedol, že zotrváva na svojich doterajších písomných
a ústnych podaniach, žalobe žiada vyhovieť a žalobcovi priznať nárok na náhradu trov konania.

Meracie zariadenie je vlastníctvom žalobcu, pričom v tomto prípade sa meracie zariadenie nachádza na
neverejne neprístupnom mieste a žalobca nemal možnosť len tak prísť a odmontovať toto zariadenie.
Bol vykonaný prvý pokus a druhý pokus. Žalobca má nespočetne veľa zariadení, nie je možné
ich každodenné kontrolovanie. Naviac zákonodarca upravil zodpovednosť za neoprávnený odber na
objektívnom princípe, t.j. bez ohľadu na zavinenie.

13. Žalovaný v záverečnej reči uviedol, že neexistuje právna norma, súdne rozhodnutie, ktoré by
objektívne spájalo vznik škody s vlastníctvom nehnuteľnosti. Keď sa žalobca dozvedel o ukončení
zmluvysnájomcomaprišlidemontovaťmeradlo,sícepo3mesiacochazistili,žemeradlojenapozemku,
neurobili nič, následne prišli po ďalších 7 mesiacoch s tým, že museli vedieť, že skutkový stav sa

nezmenil. Zo strany žalobcu ide o zjavnú povrchnosť. Následne po roku, keď nič neurobili, mu poslali
vyúčtovanie o škode. Má za to, že nepochybil, nie je zodpovedný za škodu, neurobil nič s čím by náš
právny poriadok spájal zodpovednosť vo vzťahu k jeho osobe. Z uvedených dôvodov žiada žalobu
zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

14. Súd uvádza, že dokazovanie listín na pojednávaní dňa 17.10.2018 čítaním ich častí alebo
oboznámením o ich obsahu podľa § 204 CSP nevykonal, nakoľko listiny, ktoré tvorili prílohy podaní
oboch sporových strán boli protistranám v priebehu konania doručované a právny zástupca žalobcu a
žalovaný, prítomní na pojednávaní uviedli, že netrvajú na tom, aby súd oboznamoval obsah spisu, keďže
tento je im známy. Súd sa oboznámil so žalobou, cenníkom externých služieb SPP-distribúcia, a.s.,

faktúrou č. 9000220414, fotodokumentáciou, výpismi zo systému žalobcu o mieste odberu, výpisom LV
č. 357 pre kat. úz. Zobor, odstúpením od zmluvy zo dňa 09.04.2015 spolu s ftc, doručenky, vyúčtovaním
škody neoprávneným odberom zo dňa 04.03.2016 spolu s výpočtom škody spôsobnej neoprávneným
odberom, zápisom zo dňa 19.02.2016, zmluvou o nájme zo dňa 18.08.2014, súhlasom klienta L. R. zo
dňa 15.08.2014, potvrdením o pobyte L. R., odpoveďou SPP, a.s. zo dňa 28.02.2018, zápisom zo dňa

26.07.2016,dohodououkončenínájomnejzmluvyzodňa02.07.2016,výučtovacoufaktúrouzadodávku
elektriny zo dňa 07.03.2016, potvrdenie o úhrade sumy 47 eur, sms správami a mailovými správami
medzi žalovaným a L. R., prekladom mailovej a sms komunikácie vyhotovený W.. I. N., prekladateľka
jazyk: slovenský - anglický a písomnými podaniami strán sporu a zistil nasledovný skutkový a právny
stav:

15. Žalobca faktúrou č. 9000220414 zo dňa 04.03.2016, splatná dňa 21.03.2016, vyúčtoval žalovanému
ako dlžníkovi škodu za odber zemného plynu podľa § 82 zákona č. 251/2012 Z.z. v celkovej výške
1098,58 eura, pozostávajúca z hodnoty zemného plynu odobratého za obdobie: 29.07.2015-19.02.2016na odbernom mieste Sojčia 2379/3, Nitra v sume 1057,60 eura (55.633,716 kWh, 19,01/1000kwh) a
nákladov zisťovania v sume 40,98 eura.

16. Z vyúčtovania škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa 04.03.2016
adresované žalovanému vyplýva, že na odbernom mieste Sojčia 2379/3, Nitra v období od 29.07.2015
do 19.02.2016 dochádzalo k odberu zemného plynu bez zmluvy o dodávke plynu meradlo č.
60067410B905 typ: BK4T G4 P0B, ktorý je v zmysle ustanovenia § 82 zákona o energetike č.
251/2012 Z.z. považovaný za neoprávnený odber. Zákon o energetike ukladá odoberateľovi plynu

povinnosťuhradiťprevádzkovateľovidistribučnejsieteškoduspôsobenúneoprávnenýmodberomplynu.
Za odoberateľa sa v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe súdov považuje aj vlastník nehnuteľností.
Škoda predstavuje sumu 1098,58 eura, vypočítaná v súlade s vyhláškou MH č. 449/2012 Z.z. a
zodpovedajúca cene skutočne odobratého množstva zemného plynu.

17. Zo zápisu zo dňa 19.02.2016 o vykonanej kontrole odberného miesta na základe príkazu/zákazky,

o neoprávnenom odbere zemného plynu odoberateľa súd zistil, že ako odoberateľ je uvedený: L. R.,
odberné miesto: Sojčia 3/2379, Nitra a zamestnanci žalobcu potvrdzujú, že odoberateľ/vlastník objektu
nebol prítomný, meradlo neprístupné, zanechaný oznam, pričom ide o meradlo plynomer BK4T G4,
výrobné číslo 60067410B905, stav počítadla (m3) 55831, meradlo je verejne neprístupné, na odbernom
mieste ukončená zmluva dňa 22.04.2015 so stavom 47949 m3, vyhotovená fotodokumentácia.

18. Z výstupu z interného systému žalobcu vyplýva, že v prípade miesta odberu na Sojčia 3, Nitra dňa
11.01.2013 došlo k zmene osoby na žalovaného, následne dňa 21.08.2014 došlo k zmene na osobu:
L. R..

19. Z výstupu z interného systému žalobcu označené ako zmena demontáž vyplýva, že ku dňu
23.04.2015 meradlo účtovne demontované, zaslaná výzva na skončenie neoprávneného odberu dňa
31.07.2015, plynomer za plotom, tel. len zvoní, nik nedvíha, neprístupný.

20. Podľa výpisu LV č. 357 pre kat.úz. Zobor žalovaný je vedený ako výlučný vlastník nehnuteľností a

to parcely registra „C“ parcely č. 548 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 108 m2, parcely č. 549
- vinice o výmere 702 m2, parcely č. 3829 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 388 m2, parcely č.
3831 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 179 m2, parcely č. 6087 - záhrady o výmere 647 m2,
parcely č. 6088 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 290 m2, a stavieb a to rodinného domu súp. č.
117 na parcele č. 548, rodinného domu súp. č. 1020 na parcele č. 3831, domu súp. č. 1279 na parcele č.

6088. Titulom nadobudnutia Kúpna zmluva V 5989/10-739/10, Kúpna zmluva V 1756/12-334/12, Kúpna
zmluva V 81/13-81/13.

21. Podľa nájomnej zmluvy zo dňa 18.08.2014 žalovaný ako prenajímateľ a L. R., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Z. Y. XXA/X/XX, D., L. ako nájomca uzatvorili nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol prenájom

domu súp. č. 2379 na parcele registra „C“ parc. č. 6088 a pozemkov a to parcely registra „C“ parc. č.
6087 - záhrady o výmere 647 m2, parc. č. 6088 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 290 m2, ktoré
nehnuteľnosti sú vedené na LV č. 357 pre kat. úz, Zobor, a to na dobu určitú s tým, že nájom vzniká
dňom od 18.08.2014 a končí dňom 17.08.2024.
Podľa čl. II. ods. 3 nájomnej zmluvy nájomca bude priestory, ktoré sú predmetom nájmu podľa tejto

zmluvy užívať len na bývanie a to Mgr. G. W., X. W., W. W., W. W., L. R..
Podľa čl. III ods. 1 nájomnej zmluvy nájomné za prenájom domu a pozemku bolo stanovené dohodou
účastníkov tejto zmluvy a činí 400 eur mesačne.
Podľa čl. III ods. 2 nájomnej zmluvy v cene nájomného v ods. 1 tohto čl. nie sú zahrnuté náklady na
skutočne spotrebované vodné a stočné. Nájomca sa zaväzuje uhrádzať prenajímateľovi nad rámec

nájomného v ods. 1 čl., náklady za skutočne spotrebované vodné a stočné vzniknuté v dobe trvania
nájmu na základe tejto zmluvy. Nájomca sa zaväzuje uhrádzať uvedenému prenajímateľovi zálohy
na úhradu vyššie uvedených nákladov v sume 50 eur mesačne spoločne s nájomným. Poskytovanie
elektrickej energie, plynu a odvoz komunálneho odpadu bude nájomca uhrádzať po celé obdobie nájmu
poskytovateľovi týchto energií a služieb a to na základe zmluvy uzatvorenej priamo s poskytovateľom,

ktorú nájomca uzatvorí najneskôr do 5 prac. dní od podpisu tejto zmluvy,
Podľa čl. IV ods. 3 nájomnej zmluvy vyššie uvedený nájomca v plnom rozsahu zodpovedá za škodu
vzniknutú na predmetnom dome a bytovom zariadení počas doby, v ktorej predmetný dom na základetejto zmluvy užíval, preukázateľne spôsobenú nájomcom a zaväzuje sa takto vzniknutú škodu v plnom
rozsahu vyššie uvedenému prenajímateľovi nahradiť.
Podľa čl. IV ods. 8 nájomnej zmluvy vyššie uvedený nájomca je povinný umožniť vyššie uvedenému

prenajímateľovi vstup do rodinného domu za účelom kontroly spôsobu užívania domu a stavu domu, a
to 4 krát ročne, na základe dohovoru a v sprievode nájomcu.
Podľa čl. V ods. 1 nájomnej zmluvy nájom, ktorý vznikol na základe tejto zmluvy je možné zo strany
ktorejkoľvek z jej účastníkov vypovedať pred uplynutím doby uvedenej v čl. II tejto zmluvy písomnou
výpoveďou a to vo výpovednej dobe bez udania dôvodu.

22. Z odstúpenia od zmluvy zo dňa 09.04.2015 adresované L. R., M. 3, I. vyplýva, že Slovenský
plynárenský priemysel, a.s. odstupuje od zmluvy o dodávke plynu na odberné miesto č. 4100398672
z dôvodu, že v zmysle platných obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy o dodávke plynu,
bol L. R. ako zákazník povinný v lehote splatnosti uhrádzať faktúry a aj preddavky za opakované
dodávky zemného plynu, s úhradou ktorých sa dostal do omeškania, na čo bol upozornený listom zo dňa

11.02.2015, v ktorom bola poskytnutá dodatočná lehota na splnenie záväzkov, v ktorej neboli záväzky
voči SPP, a.s. splnené. Z dôvodu odstúpenia od zmluvy je daná povinnosť sprístupniť prevádzkovateľovi
distribučnej siete odberné miesto za účelom demontáže meradla.

23. Z oznámenia SPP, a.s. zo dňa 28.02.2015 vyplýva, že SPP, a.s. evidoval na predmetnom odbernom

mieste Sojčia 2379/3, Nitra nasledovných zákazníkov: X. S. v období od 20.09.2004-06.09.2012, S. W.
od 07.09.2012 - XX.XX.XXXX, W.. L. M. od 12.01.2013 - 21.08.2014, L. R. od 22.08.2014 - 22.04.2015,
W.. L. M. od 27.03.2017 - trvá. V období od 23.04.2015 do 26.03.2017 nemala SPP, a.s. uzatvorenú
zmluvu na dané odberné miesto so žiadnym zákazníkom. Odpočty meradiel dodáva prevádzkovateľ
distribučnej siete spoločnosť SPP -distribúcia, a.s. a ku dňu ukončenia zmluvy s p. R. t.j. k 22.04.2015

bol SPP - distribúcia, a.s. dodaný stav meradla 47 949 m3.

24. Zo zápisu zo dňa 26.07.2016 o demontáži plynomeru z odberného miesta Nitra, Sojčia 3 vyplýva, že
ako odberateľa žalobca uvádza Ronald Ivo. Zápis je podpísaný za prevádzkovateľa distribučnej siete a
súčasne aj žalovaným, ktorý na jeho žiadosť je vyznačený v zápise ako vlastník.

25. Podľa dohody o ukončení nájomnej zmluvy zo dňa 02.07.2016 žalovaný ako prenajímateľ a L. R. ako
nájomca sa vzájomne dohodli na ukončení nájomnej zmluvy dohodou ku dňu 31.08.2016, ku ktorému
dňu bude nehnuteľnosť uvoľnená.

26. Podľa § 3 písm. c) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, na účely tohto zákona sa rozumie v
plynárenstve, bod 5. prevádzkovateľom distribučnej siete plynárenský podnik oprávnený na distribúciu
plynu podľa tohto zákona, 6. dodávateľom plynu osoba, ktorá má povolenie na dodávku plynu, 10.
odberateľom plynu osoba, ktorá nakupuje plyn na účel ďalšieho predaja alebo na účel vlastnej spotreby,
14. oprávneným odberateľom plynu osoba, ktorá je oprávnená na výber dodávateľa plynu.

27. Podľa § 64 ods. 2 zákona o energetike, prevádzkovateľ distribučnej siete má ďalej právo bez
nároku na náhradu škody okrem prípadov, ak škoda vznikla zavinením prevádzkovateľa distribučnej
siete, obmedziť alebo prerušiť distribúciu plynu v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas len v
prípade písm. e) nedodržania zmluvných podmienok za distribúciu plynu, g) neoprávneného odberu

plynu,i)zabráneniaprístupukmeraciemuzariadeniuodberateľomplynuaj)opakovanéhoneumožnenia
prístupu k plynárenským zariadeniam nachádzajúcim sa na cudzej nehnuteľnosti alebo v cudzej
nehnuteľnosti.

28. Podľa § 73 ods. 1 zákona o energetike, žiadať o vybudovanie a pripojenie odberného plynového

zariadenia môže iba vlastník nehnuteľnosti alebo správca nehnuteľnosti. Ak žiada o pripojenie osoba,
ktorá nie je vlastníkom nehnuteľnosti, je povinná požiadať vlastníka nehnuteľnosti alebo správcu
nehnuteľnosti o predchádzajúci súhlas s vybudovaním a pripojením odberného plynového zariadenia;
odmietnutie poskytnutia predchádzajúceho súhlasu treba odôvodniť.

29. Podľa § 82 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona o energetike, neoprávneným odberom plynu je odber bez
uzavretej zmluvy o dodávke alebo združenej dodávke plynu.30. Podľa § 82 ods. 2 zákona o energetike, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný
uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete,
prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene

odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi
prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

31. Podľa § 2 ods. 6 písm. d) č. 265/1999, vyhlášky ktorou sa ustanovujú podrobnosti o
podmienkach pripojenia dodávok a merania plynu odberateľ predloží dodávateľovi najneskôr 30 dní

pred požadovaným termínom odberu tieto doklady: a) špecifikáciu odberného plynového zariadenia, b)
doklad, že montáž odberného plynového zariadenia vykonala oprávnená osoba, c) doklad o vykonaní
skúšky odberného plynového zariadenia, d) súhlas vlastníka nehnuteľnosti s pripojením, ak žiadateľ nie
je vlastníkom nehnuteľnosti.

32. Žalobca v konaní požaduje od žalovaného zaplatenie škody, ktorú mu mala vzniknúť odberom

zemného plynu v období od 29.07.2015 do 19.02.2016 na odberom mieste Sojčia 2379/3, Nitra
žalovaným bez uzavretej zmluvy o dodávke zemného plynu, pretože tento odber bol podľa § 82 ods. 1
písm. a) bod 2 zákona o energetike neoprávneným odberom a žalovaný je túto škodu povinný nahradiť
žalobcovi podľa § 82 ods. 2 zákona o energetike.

33. Vzhľadom na procesnú obranu žalovaného sa súd v prvom rade zaoberal tým, či je žalobca na
podanie takejto žaloby aktívne legitimovaný. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že
žalobca je oprávnený plyn distribuovať, a preto podľa § 82 ods. 2 zákona o energetike a § 3 písm.
c) bod 5 zákona o energetike je aktívne legitimovaný požadovať ako prevádzkovateľ distribučnej siete
od odberateľa, ktorý neoprávnene plyn odoberal skutočne vzniknutú škodu a preto súd túto námietku

žalovaného vyhodnotili ako nedôvodnú.

34. Vzhľadom na procesnú obranu žalovaného sa súd ďalej zaoberal tým, či je žalovaný v konaní
pasívne legitimovaný. Z vykonaného dokazovania a to zmluvy o nájme zo dňa 18.08.2014, dohody o
ukončení nájomnej zmluvy zo dňa 02.07.2016 mal súd za preukázané, že v nehnuteľnosti vo vlastníctve

žalovaného, v ktorej sa nachádzal plynomer č. 60067410B905, typ BT G4 P0B9, do ktorej bol plyn
v rozhodnom období od 29.7.2015 do 19.02.2016 dodávaný a odoberaný nebol jeho odoberateľom
žalovaný, ale jeho nájomca, s ktorým aj dodávateľ plynu uzavrel zmluvu o dodávke a to s nájomcom
L. R. zmluvu dňa 22.08.2014 č. 9105519971, ktorá bola skončená odstúpením od zmluvy zo strany
SPP, a.s. listom zo dňa 09.04.2015 z dôvodu že si L. R. neplnil svoje povinnosti uhrádzať v lehote

splatnosti faktúry a preddavky za opakované dodávky zemného plynu. U. odstúpenie bolo doručené
nájomcovi L. R. dňa 15.04.2015. Z nájomnej zmluvy vyplýva, že táto bola uzatvorená na dobu určitú od
18.08.2014 do 17.08.2024, pričom k jej ukončeniu došlo dohodu medzi účastníkmi nájomnej zmluvy zo
dňa 02.07.2016 a to ku dňu 31.08.2016. Z týchto listinných dôkazov mal súd za preukázané, že nájomca
si svoje povinnosti platiť za dodaný a odobratý plyn riadne neplnil a dodávateľ z uvedeného dôvodu od

zmluvy o dodávke plynu odstúpil listom z 09.04.2015, ktorý doručil odberateľovi 15.04.2015. Uvedené
skutočnosti neboli sporné medzi stranami sporu. Rovnako tak z nájomnej zmluvy a dohody u ukončení
nájomnej zmluvy a vyjadrenia žalovaného mal súd za preukázané, že plyn bol počas celého rozhodného
obdobia dodávateľom dodávaný do nehnuteľností, ktoré boli predmetnom nájmu a ktoré užíval nájomca
L. R., ktorý predmetnú nehnuteľnosť užíval a plyn od 29.07.2015 do 19.02.2016 odoberal. Zo zápisu zo

dňa 19.02.2016 mal súd za preukázané, že rovnako žalobca evidoval ako odberateľa plynu nájomcu L.
R. a až následne žalovaného. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané to, že žalobca o tom,
že žalovaný v rozhodnom období nehnuteľnosť neužíva, ale ju užíva jeho nájomca vedel, pretože s ním
dodávateľ plynu uzavrel zmluvy o dodávke plynu, ktorá povinnosť nájomcovi L. R. vznikla na základe
nájomnej zmluvy uzavretej so žalovaným. Podľa § 2 ods. 6 písm. d) č. 265/1999, vyhlášky ktorou sa

ustanovujú podrobnosti o podmienkach pripojenia dodávok a merania plynu sa na uzavretie zmluvy
o dodávke v prípade inej osoby ako vlastníka vyžaduje súhlas vlastníka, ktorý bol súčasťou nájomnej
zmluvy a preto dodávateľ plynu a aj žalobca museli vedieť o obsahu tohto nájomného pomeru a aj tom,
že nájomná zmluva je uzavretá na dobu určitú a to do 17.08.2024 a teda, že nájomca nehnuteľnosť
užíva a plyn odoberá.

35. Pretože súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že plyn v nehnuteľnosti, ktorá patrí
žalovanému žalovaný v rozhodnom období neodoberal, ale ho odberal jeho nájomca o čom žalobca
vedel, nie je žalovaný v konaní pasívne legitimovaný a zodpovedný za škodu, ktorá žalobcovi vzniklapodľa § 82 ods. 2 zákona o energetike neoprávneným odberom, o ktorom žalobca tvrdil, že k nemu
prišlo bez uzavretej zmluvy podľa § 82 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona o energetike, a preto žalobu ako
nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

36. Súd sa z dôvodu hospodárnosti ďalšími námietkami vznesenými žalovaným a to
spoluzodpovednosťou žalobcu na spôsobení škody, námietkami proti jej výpočtu a skutočností, či
žalovaný umožnil alebo neumožnil žalobcovi prerušiť dodávky plynu zaberal iba v krátkosti a to aj s
poukazom na tvrdenia žalobcu ohľadne právneho základu svojho nároku. Z vykonaného dokazovania
však nebolo preukázané, že by žalovaný žalobcovi bránil v demontáži meradla, žalobca za účelom

odvrátenia hroziacej škody nevyužil svoj zákonné možnosti, pričom nepreukázal, že by žalovaného ako
vlastníka nehnuteľnosti za stavu, že vedel, že je prenajatá nevyzval na súčinnosť a túto mu žalovaný
neposkytol, a preto by aj za stav, že by žalovaný za neoprávnený odber zodpovedal, pripadala do úvahy
aplikácia § 441 Občianskeho zákonníka. Naviac v konaní bolo preukázané, že žalovaný situáciu riešil a
až na jeho podnet došlo k odpojeniu meradla z predmetného odberného miesta dňa 26.07.2016. Súd
musí dať za pravdu aj ďalšej námietke žalovaného a to, že žalobca nepreukázal aký bol stav meradla

v čase odstúpenia od zmluvy a teda aká škoda mu neoprávneným odberom skutočne vznikla a tak
ani výšku škody, za ktorú by žalovaný mal titulom neoprávneného odberu bez zmluvy o dodávke plynu
zodpovedať

37. Súd poukazuje aj na to, že žalobca v žalobe tvrdil, že konaním žalovanému, ktorý v danom

období zemný plyn odoberal, a to bez zmluvy o dodávke plynu, čím dochádzalo k neoprávnenému
odberu, mu vznikla škoda vyfakturovaná faktúrou splatnou dňa 21.03.2016. V žalobe sa nijako nezmienil
o tom, na akom podklade ustálil žalovaného za neoprávneného odberateľa, keď navyše podľa ním
doložených listín - zápisu zo dňa 19.02.2016 o demontáži meradla žalovaný uvedený nebol a ako
odberateľ na odbernom mieste Sojčia č. 3, Nitra bol uvádzaný výlučne L. R... Rovnako tak v zápise zo

dňa 27.06.2016 ,kedy bol meradlo demontované je uvedený ako odberateľ výlučne L. R. a žalovaný
bol dopísaný na jeho podnet, keďže bol prítomný pri demontáži meradla. V žalobe teda nielenže netvrdil
žiadne právne významné skutočnosti vo vzťahu k žalovanému, ale vo vzťahu k žalovanému nepripojil ani
žiadne relevantné písomné dôkazy. Žalobca až po odpore žalovaného začal podrobnejšie špecifikovať
svoju žalobu a v písomnom vyjadrení zo dňa 26.10.2017 uviedol, že on nemal možnosť vedieť, kto

bol v rozhodnom období reálnym užívateľom nehnuteľnosti a kto vlastne plyn odoberal. Podľa neho
za odberateľa v prípade neoprávneného odberu plynu je potrebné považovať v prvom rade vlastníka
nehnuteľnosti, v ktorej k neoprávnenému odberu plynu dochádzalo. Zároveň však žalobca v tomto
vyjadreníuviedol,žezmluvaododávkeplynusodoberateľomplynuL.R.bolaukončenádňa29.07.2015,
následne na pojednávaní dňa 09.05.2018 tvrdil, že k ukončeniu došlo už dňa 22.04.2015. Následne

v písomnom vyjadrení zo dňa 12.02.2018 poukázal aj na ďalšie ustanovenia zákona o energetike -
§ 72 ods. 9 a § 76 ods. 1,2. Zároveň však žalobca v tomto vyjadrení uviedol, že žalobca mal po
skončení zmluvného vzťahu, ktorý bol vedený na predmetnú nehnuteľnosť s dodávateľom plynu vykonať
demontáž plynomeru a súčasne uzavrieť hlavný uzáver a tým prerušiť resp. zastaviť dodávku zemného
plynu žalovanému do jeho nehnuteľnosti. Malo prísť k demontáži plynomeru, avšak nebolo umožnené

demontovať meradlo, pretože sa nachádzalo na verejne neprístupnom mieste za plotom pozemku
žalovaného, a preto nemohol žalobca toto meradlo demontovať. Ďalej tvrdil, že žalovaný nesprístupnil
plynomer s cieľom prerušenia dodávky zemného plynu, avšak na druhej strane nijako neopísal, či
žalovaného o takom jeho postupe upovedomil a či mu na nejakom podklade preukázateľne stanovil
povinnosť byť pri tom prítomný. V tomto smere svoje skutkové tvrdenia nijakým spôsobom nepreukázal,

napriek tomu, že ho v tomto smere zaťažovala dôkazné bremeno. Zamestnanec žalobcu dodávku plynu
neprerušil s odôvodnením, že meradlo je verejne nedostupné. Súd dodáva, že zákon o energetike vo
svojich ustanoveniach neoprávnený odber a povinnosť nahradiť škodu s vlastníctvom nehnuteľnosti
nijako nespája a navyše v ustanovení §§ 2 - 3 tento zákon vysvetľuje len pojem „odberateľa plynu“,
„koncového odberateľa plynu“, „odberateľa plynu v domácnosti“, „odberateľa plynu mimo domácnosti“

a „oprávneného odberateľa plynu“. Za oprávneného odberateľa plynu sa podľa tohto zákona teda
považuje osoba, ktorá je oprávnená na výber dodávateľa plynu. Pojem „neoprávnený odberateľ“ v
zákone špecifikovaný nie je, čo znamená, že pokiaľ žalobca vo všeobecnosti o žalovanej osobe tvrdí, že
ide o neoprávneného odberateľa, musí túto okolnosť právne významnými dôkazmi preukázať. Ak teda
žalobca tvrdí, že daná osoba neoprávnene plyn odoberala, a voči nej sa na súde domáha náhrady škody

podľa § 82 ods. 2 zákona o energetike, musí navrhnúť vykonanie takých relevantných dôkazov, aby
nimi nad všetky pochybnosti preukázal, že táto osoba skutočne plyn neoprávnene odoberala v súlade
s ustanovením § 82 ods. 1 zákona o energetike. Za tým účelom má pred podaním žaloby vykonať
primeraným spôsobom všetky dostupné úkony s cieľom zistenia údajov nielen o neoprávnenom odbereplynu z technického hľadiska, ale a aj právne významné údaje o neoprávnenom odberateľovi. Ak má
byť žalobca v konaní o náhradu škody podľa § 82 ods. 2 zákona o energetike úspešný, musí preukázať
nielen to, že na nejakom odbernom mieste boli splnené podmienky neoprávneného odberu plynu podľa

§ 82 ods. 1, ale že plyn preukázateľne neoprávnene odoberala konkrétna žalovaná osoba a s následkom
vzniku škody.

38. Súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu v tom, že neoprávneným odberateľom je žalovaný z
titulu vlastníctva rodinného domu ako odberného miesta zemného plynu, pretože tak, ako je uvedené

vyššie, samotné vlastníctvo rodinného domu z hľadiska zákona o energetike nie je právne významné.
Takýmto odberateľom v rozhodnom období žalovaný podľa vykonaného dokazovania nebol. Žalovaný
tvrdil, žesa ho neoprávnený odber plynu vôbec netýkal, lebo v dome býval nájomca, ktorý bol predtým na
odber plynu prihlásený. Žalobca nepreukázal z akých dôvodov nepristúpil k odpojeniu plynu v niektorý
z bezprostredne nasledujúcich dní po ukončení zmluvného vzťahu s predchádzajúcim odberateľom , z
akých dôvodov teda ponechal odber plynu na odbernom miesto bez uzavretia zmluvy, z akých dôvodov

plyn odpojil za tých istých okolností po viac než roku, prečo neoprávnený odber neposúdil voči osobe,
ktorej bol bezprostredne predtým plyn dodávaný, a prečo so značným odstupom času žaloval inú osobu,
t.j. vlastníka nehnuteľnosti bez akéhokoľvek právne významného zdôvodnenia v žalobe.

39. Z uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

40. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

41. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

42. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

43. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

44. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní v

plnom rozsahu úspešný, priznal voči žalobcovi ok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške
ktorých rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Nitra písomne.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.