Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. december 2020

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12C/41/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4120204880
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2020:4120204880.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v spore žalobkyne: H. W., nar.XX.X.XXXX, bytom K. XXXX, S.-K., prechodne bytom

S. XXX, zast.: Mgr. Jozef Slíška, so sídlom advokátskej kancelárie Coboriho 2, Nitra, proti žalovanému:
L. W., nar.XX.X.XXXX, bytom K. XXXX, S.-K., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,
sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v
katastrálnom území K., obec S.-K., okres B., vedenej na Okresnom úrade Nitra, kat. odbor, na LV č.
XXXX, a to stavba dom, súpisné číslo XXXX na parc. č. XXX.

II. Nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území K., obec S.-K., okres B., vedené na Okresnom
úrade Nitra, kat. odbor, na LV č. XXXX, a to stavba dom, súpisné číslo XXXX na parc. č. XXX súd
prikazuje do výlučného vlastníctva žalovaného.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 15 000 Eur z titulu náhrady za spoluvlastnícky podiel vo
výške 1 k celku do 3 dní od právoplatnosti toho rozsudku.

IV. Súd priznáva žalobkyni náhradu trov konania v plnej výške, ktorú je povinný zaplatiť žalovaný s tým,
že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 22.4.2020 domáhala zrušenia podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území K., obec S.-K., okres B.,
vedenej na Okresnom úrade Nitra, kat. odbor, na LV č. XXXX, a to stavba dom, súpisné číslo XXXX
na parc. č. XXX. Nehnuteľnosti navrhla prikázať do výlučného vlastníctva žalovaného a požadovala od
žalovaného zaplatiť sumu 15.000 eur z titulu náhrady za spoluvlastnícky podiel vo výške 1 k celku.

2.Žalovanému bola žaloba spolu s prílohami, poučením a výzvou na vyjadrenie sa k podanej žalobe
doručená do vlastných rúk dňa 29.9.2020. K podanej žalobe sa nevyjadril, pričom bol poučený, že
stranysúpovinnéuplatniťprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobrany(najmäskutkové
tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom
protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky) včas. Prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by
konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku

a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to
vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu (§ 153 v spojení s
§ 149 CSP). Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do
vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (§ 154 CSP).3.Súd vo veci pojednával v súlade s ustanovením § 180 CSP v neprítomnosti žalobkyne a žalovaného.
Žalovaný dňa 7.12.2020 telefonoval do civilnej kancelárie, uviedol, že bude na pojednávanie meškať asi

15-20 minút. Pojednávanie vo veci malo začať o 13.00 hodine, začalo o 13.20 hodine tak ako žiadala
žalovaný, žalovaný sa na pojednávanie nedostavil. Dostavil sa na súd až po skončení pojednávania a
vyhlásení rozsudku cca o 13.50 hodine s tým, že mu bolo oznámené, že pojednávanie sa už skončilo,
vo veci bolo rozhodnuté a bude mu doručený rozsudok.

4.Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní trval na podanej žalobe. Po právnej stránke ju
odôvodňoval s poukazom na § 142 ods. 1 OZ. Uviedol, že žalobkyňa sa pokúsila so žalovaným uzatvoriť
mimosúdnudohodu,rodinnýdomjevpodielovomspoluvlastníctve.Žalovanývlastípodiel3/4,žalobkyňa
podiel 1/4. Rodinný dom nie je možné reálne rozdeliť. Podľa úvahy žalobkyne je jeho hodnota cca
80.000 eur. V danej lokalite sa za obdobnú cenu predávajú takéto nehnuteľnosti. Žalobkyňa požaduje od
žalovaného za vyplatenie hodnoty jej podielu len sumu 15.000 eur. Žalobkyňa nemá záujem zotrvávať

v podielovom spoluvlastníctve. Nehnuteľnosť neužíva, užíva ju žalovaný. Svoj podiel nadobudla od
žalovaného darovacou zmluvou.

5.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobkyne, oboznámením sa s
obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav:

Žalobkyňa a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území K.,
obec S.-J. , okres B. vedených na Okresnom úrade Nitra, katastrálny odbor na LV č. XXXX, druh stavba-
rodinný dom súpisného čísla XXXX, na parcele číslo XXX, a to žalobkyňa v podiele 1/4 - ina k celku a
žalovaný v podiele 3 - iny k celku.

Žalobkyňa nadobudla spoluvlastnícky podiel k predmetnej nehnuteľnosti na základe Darovacej zmluvy
zo dňa 10.2.2009 od žalovaného - v tom čase jej manžela.

Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn. 12C/207/2010 zo dňa 13.10.2010, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 18.11.2010 a vykonateľnosť dňa 15.12.2010 bolo manželstvo žalobkyne a žalobcu
rozvedené.

Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 11.3.2019 vyzvala žalobcu na
mimosúdnu dohodu z dôvodu, že žalobkyňa nemá záujem zotrvať v podielovom spoluvlastníctve so

žalobcom, pričom žalobca na písomnú výzvu nereagoval.

Medzi podielovými spoluvlastníkmi nedošlo k dohode o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a
žalobkyňa nemá záujem zotrvať v podielovom spoluvlastníctve so žalovaným.

Žalobkyňa predmetnú nehnuteľnosť neužíva, od roku 2011 býva spoločne aj so ZŤP dcérou W. W. na
adrese S. č. XXX a nemá záujem o predmetné nehnuteľnosti.

Rodinný dom užíva v celom rozsahu žalovaný.

Rozdelenie rodinného domu nie je reálne.

Trhovú hodnotu nehnuteľnosti žalobkyňa odhadla na sumu 80.000 eur, potom hodnota jej podielu 1 -
ina z celku je 20.000 eur, od žalovaného požadovala zaplatenie sumy 15.000 eur.

6.Podľa § 142 ods.1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak vec žiadny
zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

7.Podielové spoluvlastníctvo predstavuje vlastnícky vzťah viacerých osôb k určitej veci, vyjadrený
určenou výškou podielov. Pri úprave zániku podielového spoluvlastníctva sa vychádza zo zásady,
že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Jedným zo spôsobov zánikupodielového spoluvlastníctva je dohoda spoluvlastníkov o jeho zrušení a vyporiadaní. Ak k dohode
nedôjde,zrušíavyporiadapodielovéspoluvlastníctvosúd.Jednotlivéspôsobyvyporiadaniapodielového
spoluvlastníctva upravuje Občiansky zákonník, ktorý súčasne ustanovuje aj ich poradie, ktoré je pre súd

záväzné. Prvý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva - reálne rozdelenie medzi
spoluvlastníkov podľa výšky podielov - prichádza do úvahy iba tam, kde predmet sporu vlastníctva je
reálne deliteľný. Ak reálne rozdelenie predmetu spoluvlastníctva nie je možné, druhý spôsob zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo
viacerým spoluvlastníkom, prihliada sa na účelné využitie veci, ale aj na násilné správanie podielového

spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.

8.Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností nachádzajúcej sa v katastrálnom území K., obec S.-K., okres B., vedenej na Okresnom
úrade Nitra, kat. odbor, na LV č. XXXX, a to stavba dom, súpisné číslo XXXX na parc. č.
XXX.Spoluvlastnícky podiel žalobkyne na predmetných nehnuteľnostiach predstavuje podiel 1/4 k celku

a spoluvlastnícky podiel žalovaného predstavuje podiel 3/4 k celku. Nepochybné v konaní je, že strany
sporu sú bývalými manželmi, podielové spoluvlastníctvo spoločne neužívajú, užíva ho výlučne sám
žalovaný, žalobkyňa sa vyjadrila, že v podielovom spoluvlastníctve zotrvať nechce, no k mimosúdnej
dohodeozrušeníavyporiadanípodielovéhospoluvlastníctvamedziniminedošlo,hocižalobkyňazaslala
žalovanému návrhu na mimosúdnu dohodu, žalovaný sa k jej návrhu nevyjadril. Na základe týchto

zistení možno potom dospieť k záveru, že žaloba na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bola
podaná dôvodne. Reálna deľba predmetných nehnuteľností - rodinného domu nie je možná, tvrdila
to žalobkyňa, žalovaný uvedené skutočnosti výslovne nepoprel a preto tieto skutkové okolnosti súd
považoval za nesporné s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1 CSP. Reálne rozdelenie stavby je
síce možné, ale museli by vzniknúť na základe stavebných úprav samostatné budovy /R 108/1967/.

Nie je prípustné delenie podľa poschodí /horizontálne delenie/, ale len vertikálne delenie a to tak, že
vznikne samostatná vec. Okrem toho, spoluvlastníci by sa museli vysloviť, že sú ochotní vynaložiť
náklady na rozdelenie veci, ak by žiadny zo spoluvlastníkov nebol ochotný nič vynaložiť na vykonanie
nevyhnutných stavebných úprav, musela by byť stavba považovaná za nedeliteľnú /R 45/1991/. Preto
v danej veci pripadá do úvahy druhý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva a to

prikázanie celej veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Súd preto zrušil
podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam a mal za to, že najideálnejším spôsobom
vyporiadania spoluvlastníctva bude prikázať nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území K.,
obec S.-K., okres B., vedenej na Okresnom úrade Nitra, kat. odbor, na LV č. XXXX, a to stavba dom,
súpisné číslo XXXX na parc. č. XXX do výlučného vlastníctva žalovaného ako to navrhla žalobkyňa a

to vzhľadom ku skutočnostiam, že nehnuteľnosti užíva výlučne sám žalovaný, žalobkyňa ich neužíva
od roku 2011, žalovaný ma väčší podiel na nehnuteľnostiach ako žalobkyňa a žalobkyňa nemá o
spornú nehnuteľnosť záujem. Z uvedeného prikázania nehnuteľností však vyplýva pre žalovaného
povinnosť vyplatiť žalobkyňu, súd uložil žalovanému na vyrovnanie podielu zo zrušeného podielového
spoluvlastníctva zaplatiť žalobkyni sumu 15.000 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Čo sa

týka trhovej hodnoty nehnuteľností, žalobkyňa v žalobe uvádzala sumu 80.000 eur, čo je podľa jej
tvrdenia cena obvyklá v danom čase a mieste a v čase rozhodovanie súdu, opätovne súd uvádza, že
žalovaný sa v tomto smere k veci vôbec nevyjadril a skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne
nepoprela, sa považujú za nesporné /§ 151 ods.1 CSP/. Potom súd vychádzal z nespornej skutočnosti,
že hodnota vyporiadavanej nehnuteľnosti je 80.000 eur. Žalovaný nenavrhol vykonať dokazovanie na

zistenie aktuálnej všeobecnej hodnoty nehnuteľností. Civilný sporový poriadok kladie zvýšený dôraz
na procesnú aktivitu strán konania, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej
presun takmer bezvýnimočne na procesné strany. Žalovaný ako strana sporu má jednak povinnosť
tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého
rozhodnutia nesie tá strana konania, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Čo sa týka skutočností, že podiel

k nehnuteľnosti nadobudla žalobkyňa darovacou zmluvou od žalovaného, nič nemení na tom, že sa
stala podielovou spoluvlastníčkou a má nárok na vyplatenie primeranej náhrady za jej podiel. Žalovaný
daroval žalobkyni spoluvlastnícky podiel 1- iny k celku na dome súp.č.XXXX Darovacou zmluvou
zo dňa 10.2.2009. Ak by sa žalobkyňa správala k žalovanému tak, že by hrubo porušovala dobré
mravy, mohol by sa žalovaný domáhať vrátenia daru. K ničomu takému však nedošlo a vrátenia

daru sa žalovaný nedomáhal a v čase rozhodovania súd vychádzal zo skutočnosti, že obaja sú
podielovýmispoluvlastníkminehnuteľnosti,pričomjebezpredmetnéakýmspôsobomkaždýznichpodiel
na nehnuteľnostiach nadobudol. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné
ustanovenia súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a uložil žalovanémupovinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 15 000 Eur z titulu náhrady za spoluvlastnícky podiel vo výške 1
k celku do 3 dní od právoplatnosti toho rozsudku, pričom súd vychádzal z nespornej skutočnosti, že
hodnota vyporiadavaných nehnuteľností je 80.000 eur, hodnota podielu 1 - iny je 20.000 eur, žalobkyňa

si však uplatnila sumu 15.000 eur.

9.O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni súd náhradu trov
konania priznal v plnej výške, nakoľko vo veci mala plný úspech, v sporových konaniach sa uplatňuje
zásada úspechu, teda strana, ktorá mala v konaní plný úspech, čo je v tomto prípade žalobkyňa, keďže

žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené tak ako žiadala, proti neúspešnej strane, čo je žalovaný a
v konaní neboli zistené žiadne výnimočné okolnosti, ani dôvody hodné osobitného zreteľa, a to ani
v okolnostiach danej veci, ani u strán sporu a to s poukazom na ustanovenie § 257 CSP. V zmysle
ustanovenia § 262 ods. 1, 2 CSP rozhodol súd len o nároku na náhradu trov konania a o výške bude
rozhodovať samostatným uznesením vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre
prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.