Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. august 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Tos/36/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1519010284
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 08. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Zelenayová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1519010284.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Zelenayovej a sudkýň
Mgr. Marcely Kosovej a JUDr. Márie Šimkovej v trestnej veci odsúdenej H. H., pre prečin krádeže podľa
§ 212 ods. 1, ods. 2 písm. f/ Tr. zák., o sťažnosti odsúdenej proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava
V sp.zn. 0T/103/2019 zo dňa 15.07.2021, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 2. augusta 2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdenej H. H., nar. XX.XX.XXXX, z

a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava V zhora citovaným uznesením podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. vyslovil, že odsúdená
H. H. sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, určenej jej trestným rozkazom Okresného súdu
Bratislava V sp.zn. 0T/103/2019 zo dňa 07.05.2019, právoplatným dňa 07.05.2019, neosvedčila a trest
odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace vykoná.

Zároveň podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. rozhodol, že pre výkon tohto trestu sa zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto uzneseniu, hneď po jeho vyhlásení, a teda v zákonnej lehote v zmysle § 187 ods. 1
Trestného poriadku, ako osoba oprávnená na podanie sťažnosti v zmysle § 186 ods. 1 Trestného

poriadku, podala sťažnosť odsúdená H. H. (č.l. 95) bez jej bližšieho odôvodenia.

Krajský súd ako nadriadený orgán podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť všetkých výrokov
napadnutého uznesenia, proti ktorým mohol sťažovateľka podala sťažnosť, ako i konanie, ktoré
napadnutému uzneseniu predchádzalo a tak zistil, že sťažnosť odsúdenej nie je dôvodná.

Krajský súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že odsúdená H. H. bola trestným rozkazom
Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 0T/103/2019 zo dňa 07.05.2019 uznaná za vinnú z prečinu krádeže
podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. f/ Tr. zák., za čo jej bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3
mesiace s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky. Uvedený trestný
rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 07.05.2019, a teda podľa § 50 ods.1 Tr. zák. skúšobná doba
odsúdenej začala plynúť dňa 08.05.2019 a v celosti jej uplynula dňa 07.05.2021.

Krajský súd ďalej zistil, že odsúdená H. H. bola trestným príkazom Okresného súdu v Nymburku, Česká
republika, sp. zn. 3T/30/2020 z 11.05.2020 právoplatným dňa 05.08.2020, uznaná za vinnú z prečinu
poškodenia cudzej veci podľa § 228 ods. 1 Trestného zákonníka Českej republiky a odsúdená o. i. na
trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu
v trvaní 12 mesiacov. Podľa skutkovej vety k dokonaniu skutku došlo dňa 13.04.2020, z čoho je zrejmé,

že tento skutok spáchala počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia.Z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov (č.l. 76 - 92) vyplýva, že H. H. má dva záznamy,
a to za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov, ktorého sa sťažovateľka mala dopustiť tým, že dňa 13.07.2020 odcudzila tovar

v HM V. Z., čím mala spôsobiť majetkovú škodu vo výške 2,33 eur, za ktorý dostala blokovú pokutu vo
výške 20 eur. V druhom prípade sa odsúdená H. H. dopustila priestupku podľa § 32 ods. 1 písm. a/
zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, a to porušenia
zákazu vychádzania dňa 28.10.2020, kedy v čase o 14:00 hod. porušila zákaz vychádzania, čím
nerešpektovala uznesenie vlády SR č. 678 zo dňa 22.10.2020, nakoľko prišla na Obvodné oddelenie

PZ Trnava nahlásiť stratu svojho občianskeho preukazu, pričom predmetný občiansky preukaz stratila
dňa 21.10.2020 a teda v čase kedy neplatil zákaz vychádzania, za čo jej bolo uložené pokarhanie.

Súd I. stupňa postupoval procesným spôsobom, keď oboznámil všetky potrebné listinné dôkazy.
Následne skúmal, či odsúdená v priebehu plynutia skúšobnej doby žila riadnym životom a zistil, že
v priebehu skúšobnej doby sa dostala do rozporu so zákonom, pretože spáchala v Českej republike

uvedený trestný čin a na území Slovenskej republiky dva priestupky, a to dňa 13.07.2020 a dňa
28.10.2020, z čoho je zrejmé, že sa uvedených priestupkov taktiež dopustila počas plynutia skúšobnej
doby.

Podľa § 50 ods. 4 Tr. zák., ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a splnil povinnosť nahradiť

škodu spôsobenú trestným činom alebo zaplatiť dlh alebo zameškané výživné, ak boli uložené, súd
vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, že sa trest odňatia slobody vykoná. Ak sa odsúdený nachádza vo
výkone trestu odňatia slobody, súd rozhodne tak, aby výkony trestov odňatia slobody nasledovali plynule
za sebou. Výnimočne môže súd vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať podmienečné odsúdenie v
platnosti, hoci odsúdený konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu,

a súčasne môže a) ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad a uložiť doteraz neuložené primerané
obmedzenia alebo primerané povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4 smerujúce k tomu, aby viedol riadny
život, b) primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú
hranicu skúšobnej doby ustanovenej v odseku 1.

K priestupku týkajúceho sa porušenia zákazu vychádzania, sťažnostný súd poznamenáva, že vzhľadom
na okolnosti spáchania priestupku by nepovažoval spáchanie len tohto priestupku za dôvod pre
neosvedčenie sa odsúdenej v skúšobnej dobe. Odsúdená sa však dopustila trestnej činnosti v Českej
republike, ako aj majetkovej protiprávnej činnosti vo forme priestupku, ktorá má obdobný charakter
s trestnou činnosťou, za ktorú bola podmienečne odsúdená, a teda za takejto situácie okresný súd

nemohol vysloviť inak, než že odsúdená neviedla riadny život a následne rozhodol o jej neosvedčení
sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. V posudzovanom prípade tak podmienky pre použitie
vyššie citovaného ustanovenia o premene trestu boli splnené. Ako vyplýva z vyššie uvedených
skutočností, odsúdená H. H. sa počas trvania skúšobnej doby dopustila trestnej činnosti v zahraničí, v
Českej republike, ako aj priestupku proti majetku, za ktorý bola právoplatne postihnutá, a súd I. stupňa

preto postupoval v súlade so zákonom, keď nariadil trest pôvodne podmienečne odložený odsúdenej
vykonať. Odsúdená sa tohto konania dopustila úmyselne, naviac v čase, keď si musela byť vedomá, že
jej plynula skúšobná doba podmienečného odsúdenia a aké následky môže mať porušenie povinnosti
viesť riadny život v skúšobnej dobe.

Súd I. stupňa taktiež postupoval v súlade so zákonom a § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., keď zaradil
odsúdenú H. pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko v
posledných 10. rokoch pred spáchaním uvedeného trestného činu nebola odsúdená vo výkone trestu
odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

Na podklade týchto skutočností krajský súd konštatuje, že prvostupňový súd rozhodol vo veci správne,
nakoľko sú splnené základné podmienky na premenu trestu, nezistil dôvody pre zrušenie alebo zmenu
I. stupňového rozhodnutia, preto sťažnosť odsúdenej ako nedôvodnú musel v zmysle § 193 ods. 1 písm.
c/ Tr. por. zamietnuť.

Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.