Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. august 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/48/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7120211456
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7120211456.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudkýň
JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobkyne: Taťjana Márkusová, nar. 23.8.1962,
bytom v Košiciach, Czambelova 12, zastúpená JUDr. Katarínou Habiňákovou, advokátkou, so sídlom v
Košiciach, Štúrova 20, proti žalovanému: N.. H. T., nar. XX.X.XXXX, bytom P. W., U. X, zastúpený JUDr.
Michalom Treščákom ml., so sídlom v Košiciach, Thurzova 6, o zaplatenie 604,68 € s príslušenstvom,

o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 4. februára 2021 sp. zn.
13C/37/2020

r o z h o d o l :

Mení uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 4.2.2021 č. k. 13C/37/2020-60 vo výroku II. tak, že
nepriznáva žalovanému právo na náhradu trov konania.

Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) zhora označeným uznesením
zastavil konanie o zaplatenie 604,68 € s príslušenstvom na základe späťvzatia žaloby žalobkyňou bez
uvedenia dôvodu a priznal žalovanému právo na náhradu trov konania proti žalobkyni v zmysle ust. §
256 ods. 1 CSP, keďže zastavenie konania zavinila žalobkyňa späťvzatím žaloby bez uvedenia dôvodu.

2. Proti výroku II. o priznaní žalovanému práva na náhradu trov konania v zákonnej lehote podala
odvolanie žalobkyňa a navrhla napadnutý výrok uznesenia zmeniť tak, že súd stranám sporu neprizná
právo na náhradu trov konania v zmysle ust. § 257 CSP. Poukázala na svoje nepriaznivé osobné a
majetkové pomery a na skutočnosť, že rozhodnutím Centra právnej pomoci jej bol priznaný nárok na
poskytovanie právnej pomoci a bola jej určená advokátka JUDr. Katarína Habiňáková na zastupovanie
vo veci vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 39C/541/2015, v ktorej uplatnila aj svoj vzájomný

návrh, ktorý bol vylúčený na samostatné konanie a ktorý bol následne vedený na Okresnom súde Košice
Ipodsp.zn.13C/37/2020.Jejpomerysanezmenili,jenezamestnanáaod9.2.2018jevedenávevidencii
uchádzačov o zamestnanie. Žije v spoločnej domácnosti s manželom a okrem bytu, v ktorom býva a
ktorý je jej výlučným vlastníctvom, nemá iný majetok. V konaní vedenom pod sp. zn. 39C/541/2015
bola oslobodená od súdnych poplatkov. Nemá žiaden príjem a živí ju jej manžel, ktorý je zamestnaný
s mesačným príjmom od 600 do 680 €. Žalobkyňa nepoberá žiadne dávky, nemá žiadne úspory ani

iný majetok väčšej hodnoty, okrem bytu. Náklady spojené s bývaním predstavujú mesačne 250 €. Má
zdravotné problémy (kardiopacient), ktoré ju obmedzujú v bežnom živote. K späťvzatiu žaloby došlo
z toho dôvodu, že jej nárok bol uplatnený ešte pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
v rámci širšieho vyporiadania a tento nárok bol uplatnený iným advokátom, o čom ona už po toľkých
rokoch nemala vedomosť. Advokát, ktorý ju zastupoval v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, odišiel do dôchodku a neodovzdal jej žiadne písomnosti týkajúce sa tohto sporu, preto

nemala vedomosť, že na tunajšom súde prebiehajú dve samostatné konania, v ktorých je uplatňovaný
ten istý nárok.3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380
CSP a dospel k záveru, že v napadnutom výroku II. uznesenia nie sú splnené podmienky ani na jeho
potvrdenie, ani na jeho zrušenie, z ktorého dôvodu zmenil napadnutý výrok v zmysle ust. § 388 CSP.

5.Ajkeďvprejednávanejvecizastaveniekonaniazavinilažalobkyňatým,žezobralažalobuspäť,pričom
dôvodom tohto späťvzatia nebolo konanie žalovaného a vznikla jej tak povinnosť nahradiť trovy konania
žalovanému v zmysle ust. § 256 ods. 1 CSP, súd je ex offo povinný skúmať, či nie sú dané dôvody hodné
osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnej strane v zmysle § 257 CSP.

6. V zmysle ust. § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

7. Citované ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a od
zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady

trov konania v zmysle vyššie citovaného ustanovenia vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok,
a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani
výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax.
Ide pritom o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú
zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť

trovy konania výnimočne prihliadnuť. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k
určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je
daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. K aplikácii vyššie citovaného
zákonného ustanovenia dochádza aj z aspektov sociálnych, kedy súd prihliada na majetkové, sociálne,
osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu, pričom si vždy všíma aj okolnosti, ktoré viedli

strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní. Dôvody hodné osobitného zreteľa teda buď
spočívajú v dôvodoch na strane sporovej strany alebo v okolnostiach prejednávaného sporu.

8. Aplikácia vyššie citovaného zákonného ustanovenia prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch
a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti.

9. Žalobkyňa spolu s odvolaním predložila potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o tom, že
od 9.2.2018 je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a platobné doklady SIPO, ako aj poštové
poukážky o úhrade za telekomunikačné služby.

10. Na výzvu odvolacieho súdu žalobkyňa doručila tlačivo pre dokladovanie pomerov strany a
z tohto tlačiva v spojení s prešetrením majetkových pomerov žalobkyne odvolacím súdom bolo
zistené, že žalovaná je nezamestnaná, vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od roku 2018,
pričom nepoberá dávku v hmotnej núdzi, nie je ani poberateľkou dávok dôchodkového poistenia,
nemocenského poistenia, dávok úrazového poistenia, dávok v nezamestnanosti ani dávok garančného

poistenia, nemá ani žiaden iný príjem, je vlastníčkou dvojizbového bytu, v ktorom býva spolu so
svojim manželom, je vedená v evidencii vozidiel ako držiteľ a vlastník motorového vozidla Š. C. Q.:
W. XXX W. od 17.1.2020, iné hnuteľné veci väčšej hodnoty nevlastní, nemá úspory, je vydatá, žije s
manželom v spoločnej domácnosti iba z jeho príjmu, ktorý predstavuje 680 € mesačne, nie je schopná sa
zamestnať zo zdravotných dôvodov a má aj zvýšené výdavky na lieky v súvislosti so svojimi zdravotnými

problémami. Náklady na bývanie predstavujú mesačne 250 €. Jej osobné, majetkové a zárobkové
pomery boli aj dôvodom jej oslobodenia od súdnych poplatkov v konaní sp. zn. 39C/541/2015, ktorého
predmetom bol aj nárok v súčasnosti vedený pod sp. zn. 13C/37/2020 a vo vyššie uvedenom konaní jej
bola Centrom právnej pomoci poskytnutá právna pomoc ako osobe v materiálnej núdzi.

11. Vychádzajúc z aktuálnych osobných, zárobkových a majetkových pomerov žalobkyne odvolací
súd konštatuje, že tieto pomery preukazujú splnenie podmienok pre aplikáciu § 257 CSP, zároveň
žalovaný nedokladoval ani netvrdil také svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery, ktoré by mali byť
rozhodnutím o nepriznaní mu náhrady trov tohto konania nepriaznivo ovplyvnené, preto odvolací súduznesenie v napadnutom výroku II. zmenil podľa ust. § 388 CSP tak, že nepriznal žalovanému náhradu
trov (prvoinštančného) konania.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, preto jej vzniklo právo
na náhradu trov tohto odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému, z ktorých dôvodov odvolací
súd priznal žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

13.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2poslednej
vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).