Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. august 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Tos/70/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1519010291
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 08. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Blažová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1519010291.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Magdalény Blažovej a sudcov JUDr.
Danice Veselovskej a JUDr. Márie Šimkovej, v trestnej veci odsúdeného T. W. pre prečin výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a iné, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu
Bratislava V sp.zn. 0T/106/2019 zo dňa 15.07.2021, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 04.08.2021
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného T. W., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením podľa 50 ods. 4 Tr. zák. vyslovil, že odsúdený T. W. sa v
skúšobnej dobe uloženej mu trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 0T/106/2019 zo
dňa 09.05.2019 v trvaní 2 roky neosvedčil a uložený trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov vykoná.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona okresný súd zaradil odsúdeného do ústavu na výkon trestu

odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že pre vyslovenie či odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život je
podstatné najmä to, či z negatívneho hľadiska sa dopustil úmyselného trestného činu alebo priestupku,
prípadne ich množstvo a spoločenskú nebezpečnosť. U konkrétneho odsúdeného je zrejmé, že sa
dopustil dvoch priestupkov, jedného, ktorý už aj vzhľadom na jeho vyriešenie Mestskou políciou

pokarhaním je možné považovať za banálny, avšak druhý priestupok je závažný, jednalo sa o dopravnú
nehodu 26.09.2019, kedy T. W. ako účastník dopravnej nehody ju neohlásil policajtovi, nezotrval na
mieste dopravnej nehody do príchodu policajta a spôsobil nehodu pod vplyvom alkoholu cca 0,35mg
etanolu na liter vydychovaného vzduchu, čo je v prepočte asi trištvrte promile alkoholu. Pojítkom medzi
spáchaným trestným činom vo veci 0T/106/2019 a dopravou nehodou z 26.09.2019, je alkohol. V prvom
prípade sa jednalo o skutok po požití štrnástich pív, v druhom prípade o spôsobenú dopravnú nehodu

pod vplyvom cca 0,75 promile alkoholu s útekom z miesta nehody. I keď je dôvodom na neosvedčenie
sa odsúdeného v skúšobnej dobe iba jeden priestupok, jedná sa o tak závažný priestupok a opätovne s
negatívnymvplyvomalkoholu,ktorénepreukazujevedenieriadnehoživotaodsúdenýmajetakdôvodom
na vyslovenie, že sa odsúdený v skúšobnej dobe neosvedčil a že uložený trest odňatia slobody v trvaní
10 mesiacov vykoná. Výnimka z takého rozhodnutia v podobe ustanovenie nad odsúdeným probačného
dohľadu alebo primeraného predlženia skúšobnej dobe v zmysle §50 ods. 4 Tr. zák. je neuplatniteľná,

keďže skúšobná doba už skončila. Na výkon trestu súd prvého stupňa zaradil odsúdeného do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním
trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý (by) mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť, ktorú odôvodnil písomným
podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 19.07.2021. Odsúdený na svoju obhajobu uvádza, že sa

dlhodobo lieči u MUDr. T. U. ( psychiatrická ambulancia P. ) z psychických problémov. Odborný lekár mu
predpísal lieky, ktoré aj užíva. Odsúdený mal aj vôľu podstúpiť protialkoholické liečenie, no existenčnéproblémy mu to nedovoľovali. A tak jeho rozhodnutie podstúpiť liečenie stále odkladal. Keby mohol,
tak sa ide liečiť hneď. Od spáchania dopravného priestupku v septembri 2019, ktorého je mu úprimne
ľúto, sa nedopustil žiadneho ďalšieho deliktu. Odsúdený žiada, aby tieto skutočnosti boli zohľadnené pri

rozhodovaní o jeho osvedčení sa v skúšobnej lehote, ktorá mu bola súdom uložená.

Krajský súd v Bratislave ako nadriadený orgán podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal
správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako i
konanie, ktoré predchádzalo týmto výrokom napadnutého rozhodnutia a zistil, že sťažnosť odsúdeného

nie je dôvodná.

Sťažnostný súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že odsúdený T. W. bol trestným rozkazom
OkresnéhosúduBratislava sp.zn.0T/106/2019zodňa09.05.2019uznanývinnýmzospáchaniaprečinu
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. v súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa §
360 ods. 1, ods. 2 písm. e) Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov

s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky.

Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 09.05.2019. V zmysle § 50 ods. 1 Trestného zákona,
veta druhá, skúšobná doba podmienečného odsúdenia začala plynúť dňa 10.05.2019 a uplynula dňa
09.05.2021.

Súd prvého stupňa nariadil vo veci verejné zasadnutie za účelom zisťovania vedenia riadneho života
odsúdeným v skúšobnej dobe, o termíne verejného zasadnutia bol odsúdený upovedomený dňa
06.07.2021. Súd prvého stupňa dňa 15.07.2021 vykonal verejné zasadnutie v prítomnosti odsúdeného
a rozhodol napadnutým uznesením.

Súd prvého stupňa z vykonaných listinných dôkazov zistil, že odsúdený sa dopustil 2 priestupkov na
úseku cestnej premávky. V prvom prípade ide o priestupok vybavený napomenutím. V druhom prípade
ide o priestupok za dopravnú nehodu pod vplyvom alkoholu s tým, že odsúdený dopravnú nehodu
neohlásil a ani na mieste dopravnej nehody nezotrval. Za tento priestupok bol sankcionovaný peňažnou

pokutou vo výške 500 eur a zákazom činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 24 mesiacov.
Prokurátor na verejnom zasadnutí navrhol rozhodnúť o premene trestu.

Odsúdený uviedol, že ho to veľmi mrzí, nemôže ísť do basy.

Podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a splnil povinnosť nahradiť
škodu spôsobenú trestným činom alebo zaplatiť dlh alebo zameškané výživné, ak boli uložené, súd
vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že sa trest odňatia
slobody vykoná. Rovnako súd postupuje aj v prípade iných obmedzení alebo povinností podľa § 51 ods.
3 a 4, ak boli uložené. Ak sa odsúdený nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, súd rozhodne tak,

aby výkony trestov odňatia slobody nasledovali plynule za sebou. Výnimočne môže súd vzhľadom na
okolnosti prípadu ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním spáchaným v
skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže
a) ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad a uložiť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo
primerané povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4 smerujúce k tomu, aby viedol riadny život,

b) primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú
hranicu skúšobnej doby ustanovenej v odseku 1.

Podľa § 50 ods. 5 Trestného zákona ak súd do roka od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie
podľa odseku 4 bez toho, že by odsúdený mal na tom vinu, má sa za to, že sa odsúdený osvedčil.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

Vo svojom uznesení okresný súd v súlade s ustanovením § 176 ods. 2 Trestného poriadku rozviedol všetkyzákonné

a právne skutočnosti, na základe ktorých mal za to, že odsúdený sa v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia neosvedčil a preto trest, ktorý mu bol uložený v trvaní 10 mesiacov vykoná.Krajský súd sa so správnymi úvahami obsiahnutými v napadnutom uznesení v plnej miere stotožňuje a
v podrobnostiach na ne poukazuje a to preto, že tieto plne zodpovedajú obsahu spisového materiálu.

Sťažnostný súd len dodáva, že za vedenie riadneho života treba považovať to, že odsúdený dodržiaval
právny poriadok a ďalšie základné normy občianskej spoločnosti, plnil si svoje povinnosti voči štátu,
rodine i spoločnosti, nezneužíval svoje práva voči spoluobčanom, nenarušoval občianske spolužitie v
bydlisku ani zamestnaní, nedopúšťal sa priestupkov, iných deliktov a trestných činov. Pri posudzovaní
otázky, či sa podmienečne odsúdený osvedčil, možno hodnotiť len tie okolnosti, ktoré nastali v skúšobnej

dobe. Pritom však treba skúmať správanie odsúdeného počas celej skúšobnej doby.

Zároveň krajský súd poukazuje aj na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
v zmysle ktorej ak podmienečne odsúdený závažným spôsobom poruší právne normy, najmä tým,
že spácha úmyselný trestný čin, prípadne spácha závažný priestupok, svedčí to spravidla o tom, že
sa neosvedčil, že podmienečné odsúdenie nesplnilo svoj cieľ a že podmienečne uložený trest treba

vykonať.

Skutočnosť, že odsúdený bol v skúšobnej dobe uznaný za vinného zo spáchania trestného činu alebo
závažného priestupku, nemožno v každom prípade automaticky posudzovať ako dôvod na nariadenie
výkonu trestu. Tu treba rozlišovať závažnosť trestného činu a priestupku spáchaného v skúšobnej dobe

a treba zisťovať, či odsúdený má snahu napraviť sa a viesť riadny život. V prípade odsúdeného T. W. súd
prvého stupňa správne ustálil, s poukazom na jeden závažný priestupok proti bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky v priebehu skúšobnej doby, že odsúdený nemá snahu sa napraviť a viesť riadny život,
a preto neprichádza do úvahy nič iné, len vysloviť, že sa v skúšobnej dobe neosvedčil a uložený trest
odňatia slobody vykoná.

Z rozhodnutia o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu, oddelenia bezpečnosti cestnej
premávky, Okresného riaditeľstva PZ Bratislava V č.p. ORP-P-717/BAV-OBCP -2019 zo dňa 28.11.2019
vyplýva, že Michal Konopa bol uznaný za vinného z priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b), písm. g), písm. k), písm. e) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov. Bola mu uložená pokuta vo výške 500,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu
24 mesiacov.

Odsúdený T. W. bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 0T/106/2019 zo dňa

09.05.2019 uznaný za vinného z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák v súbehu s
prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. e) Tr. zák., ktorých sa dopustil pod
vplyvom alkoholu. Odsúdený svoje konanie oľutoval už dňa 09.05.2019 pri výsluchu, kedy vyslovil svoju
ľútosť nad svojím protiprávnym konaním. Aj predmetného priestupku sa odsúdený dopustil rovnako pod
vplyvom alkoholu, pričom mu muselo byť zrejmé, že v čase vedenia motorového vozidla mal v sebe

zostatkový alkohol, preto aj podľa svojho vyjadrenia z miesta dopravnej nehody odišiel.

Je nesporné, že odsúdený T. W. neviedol v skúšobnej dobe riadny život, a preto i krajský súd konštatuje,
že na zabezpečenie účelu trestu u odsúdeného, najmä za účelom zabezpečenia funkcie individuálnej aj
generálnej prevencie, je potrebné odsúdenému T. W. nariadiť výkon trestu odňatia slobody.

Sťažnostný súd konštatuje, že ani z formálneho hľadiska nebolo možné ponechať podmienečné
odsúdenie v platnosti a predĺžiť skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia, pretože táto v čase
rozhodovania súdu prvého stupňa už neplynula. Neboli splnené ani materiálne podmienky uvedené v
citovanom ustanovení § 50 ods. 4 Trestného zákona. Z tohto je zrejmé, že musí byť splnená podmienka

výnimočnosti v zmysle uvedenia takých okolností, ktoré sa vymykajú z rámca bežných okolností.
Okolnosti uvádzané odsúdeným sú úplne bežnými okolnosťami, ničím sa nevymykajúcimi z bežnej
praxe. Odsúdený neuviedol ani v podanej sťažnosti žiadne neobvyklé skutočnosti, ktoré by bolo možné
vyhodnotiť v uvedenom zmysle. Každý trest má zákonite obmedzujúci vplyv na bežný život odsúdeného
a na jeho rodinu, pretože sa jedná o trest za trestný čin, a jeho účelom je o. i. aj potrestanie páchateľa.

V súlade so zákonom postupoval súd prvého stupňa aj v časti, v ktorej odsúdeného podľa § 48 ods. 2
písm. a) Trestného zákona zaradil pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia, nakoľko z odpisu registra trestov je zrejmé, že pred spáchaním trestnej činnosti, ktorá jepredmetom tohto konania, nebol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody pre
úmyselný trestný čin.

Sťažnostný súd po preskúmaní veci konštatuje, že súd prvého stupňa sa v konaní predchádzajúcom
napadnutému uzneseniu nedopustil žiadnych vážnych pochybení. Na verejnom zasadnutí vykonal
dokazovanie zákonným spôsobom a v rozsahu potrebnom pre spravodlivé rozhodnutie, ktoré je vecne
správne a zákonné.

Krajský súd nezistil dôvody pre zrušenie alebo zmenu napadnutého uznesenia, preto sťažnosť
odsúdeného ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.