Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. február 2019

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24C/131/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114209591
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Čisovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7114209591.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci žalobcov: X. H..P. V., O. B. S., Č. XX,

X. R. V., O. B. S., Č. XX, X. X. V., O. B. S., Č. XX, zastúpených: JUDr. Rastislav Cestický, advokát, so
sídlom v Košiciach, Štúrova 27 proti žalovanému: Univerzitná nemocnica L.Pasteura Košice, so sídlom v
Košiciach, Rastislavova 43, IČO: 00 606 707 zastúpenému: JUDr.Alena Zadáková, advokátka, so sídlom
v Košiciach, Kováčska 32, za účasti intervenienta: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance
Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, v konaní o náhradu škody a náhradu
nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 1. rade náhradu škody titulom pohrebných nákladov vo výške

3.054,18 EUR v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu o náhradu škody titulom náhrady pohrebných nákladov vo vzťahu k žalobcom v 2. a 3. rade z
a m i e t a .

Žalovaný je povinný zaplatiť titulom náhrady nemajetkovej ujmy žalobcovi v 1. rade sumu 30.000 EUR,
žalobcovi v 2. rade sumu 30.000 EUR a žalobcovi v 3. rade sumu 30.000 EUR v lehote do troch dní

od právoplatnosti tohto rozsudku.

Priznáva žalobcom v 1. až 3. rade náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou zo dňa 11.4.2014 domáhali, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť im spoločne
a nerozdielne náhradu škody vo výške 3.054,18 EUR a každému zo žalobcov osobitne náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 30.000 EUR.

2. Žalobu odôvodnili skutočnosťami, že dňa 29.12.2011 bola H.. U. V., manželka žalobcu v 1.rade a

matka žalobcov v 2. a 3. rade privezená na oddelenie urgentného príjmu žalovaného cestou rýchlej
lekárskej pomoci pre náhlu nevoľnosť, pocit tlaku na hrudi, zahmlenie pred očami, zhoršenie zraku a
bolesti hlavy. Následne bola vyšetrená na internej ambulancii, v ten istý deň na neurologickej ambulancii
aopäťnainternejambulancii.Dňa30.12.2011bolapopredchádzajúcomgastrofibroskopiskomvyšetrení
prijatá na II. chirurgickú kliniku, kde bola vyšetrená, pričom dňa 31.12.2011 bola v ranných hodinách
nájdená na toalete, kedy jej tlak krvi aj pulz boli nemerateľné, dýchanie nebolo prítomné, bolo
zahájené oživovanie, avšak životné funkcie sa nepodarilo obnoviť a právna predchodkyňa žalobcov

o 6:20 hod. daného dňa zomrela. Žalobcovia mali za to, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti
ich nebohej právnej predchodkyni došlo k porušeniu povinností žalovaného. Úrad pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou v oznámení o výsledku šetrenia konštatoval, že zdravotná starostlivosť
nebola poskytnutá štandardným spôsobom a správne, nakoľko na internej ambulancii oddeleniaurgentného príjmu žalovaného neboli využité všetky diagnostické možnosti na zistenie príčin bolesti
hrudníka,čímdošlokporušeniuust.§4ods.3zák.č.576/2004Z.z.ozdravotnejstarostlivostiaslužbách
súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, podľa ktorého bol žalovaný ako poskytovateľ

povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Žalovaný nevykonal všetky zdravotné výkony na
správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia nebohej a
so všetkými dostupnými poznatkami lekárskej vedy. Na základe uvedeného bolo v správnom konaní
dňa 6.9.2012 vydané rozhodnutie o uložení pokuty žalovanému vo výške 700 EUR. Medzi zavineným
konaním, resp. opomenutím žalovaného a smrťou právnej predchodkyne žalobcov je tak príčinná

súvislosť, ktorá zakladá ich právo na náhradu škody a na náhradu nemajetkovej ujmy, pretože došlo
k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu súkromia žalobcov v dôsledku úmrtia člena rodiny.
Vo vzťahu k náhrade škody žalobcovia žiadali nahradiť náklady spojené s pohrebom ich právnej
predchodkyne. Vo vzťahu k náhrade nemajetkovej ujmy mali žalobcovia za to, že smrť manželky a matky
je neodvrátiteľným faktom, ktorý natrvalo, rozhodujúcim spôsobom pretrhol rodinné a citové väzby s
manželom ako aj oboma deťmi. Smrť nebohej bola nečakaná a má dôsledky na existujúci súkromný

život žalobcov, s čím sa vyrovnávajú len veľmi ťažko. Nemateriálne zadosťučinenie je preto absolútne
nepostačujúce.

3. Žalovaný nárok neuznal ani čo do dôvodu, ani čo do výšky. Mal za to, že smrť nebohej
nebola zavinená nesprávnym postupom žalovaného. Poukázal na to, že Úrad pre dohľad nad

zdravotnou starostlivosťou vykonal dohľad s tým záverom, že nie je možné ustáliť príčinnú súvislosť
medzi nedodržaním štandardných postupov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a úmrtím právnej
predchodkyne žalobcov s ohľadom na tú skutočnosť, že nie je možné objektívne zistiť, či v čase
interného vyšetrenia dňa 29.12.2011 bola už disekcia aorty RTG vyšetrením, ktorého nevykonanie je
poskytovateľovi vytýkané, diagnostikovateľná. Žalovaný sa teda bránil tým, že hoci úrad pre Dohľad na

zdravotnou starostlivosťou konštatoval porušenie povinnosti zo strany žalovaného, z tohto záveru nie je
možné vyvodiť, že smrť pacientky bola v príčinnej súvislosti s týmto porušením povinnosti. Navrhol, aby
súd na preukázanie príčinnej súvislosti vykonal znalecké dokazovanie.

4. Žalovaný navrhol, aby do konania ako vedľajší účastník na jeho strane vstúpila Kooperativa poisťovňa

a.s. so sídlom v Bratislave, s ktorou má žalovaný uzavretú poistnú zmluvu pre poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone činnosti zdravotníckeho zariadenia.

5. Vedľajší účastník na strane žalovaného (s účinnosťou od 1.7.2016 intervenient) uviedol, že má právny
záujem na výsledku konania z dôvodu uzavretej poistnej zmluvy so žalovaným.

6. Súd vo veci rozhodol medzitýmnym rozsudkom č.k.24 C 131-2014 -284 zo dňa 22.6.2017 tak, že
základ nároku žalobcov na náhradu škody a nemajetkovej ujmy je dôvodný.

7. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k.9 Co 425/2017-314 zo dňa 23.11.2018 medzitýmny rozsudok

zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie nepreskúmateľnosť rozhodnutia, keďže základ nároku,
o ktorom rozhodol, neodôvodnil, lebo sa v dokazovaní zameral iba na postup lege non artis vo
vzťahu k žalovanej, avšak opomenul odôvodniť nárok, čo do nemajetkovej ujmy, ktorý je predmetom

prejednávaného sporu, ktorý nemožno stotožňovať s nárokom na náhradu škody. Súd sa nevysporiadal
so všetkými skutkovými a právnymi otázkami týkajúcimi sa základu nároku v zmysle § 11 Obč. zák.
so zreteľom na nemajetkovú ujmu a § 13 ods. 2 Obč. zák., nevykonal dokazovanie a nevyhodnotil ho
z hľadiska miery závažnosti zásahu do práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby, t.j. nevysporiadal
sa s výnimočnosťou tohto inštitútu v prejednávanom spore a ani ho žiadnym spôsobom neodôvodnil,

so zreteľom na splnenie zákonných podmienok a predpokladov, za ktorých možno tento nárok priznať.
Neodôvodnil ho vzhľadom k povahe a intenzite trvania, rozsahu pôsobenia, nepriaznivého následku
vo vzťahu k pociťovaniu a prežívaniu ako závažnej ujmy na strane žalobcov v dôsledku úmrtia ich
blízkej osoby. Svoje odôvodnenie zhrnul iba do krátkych viet a záveru, že čo sa týka existencie ujmy
na osobnostných právach, v konaní, že nebolo spochybňované, že medzi žalobcami a ich nebohou

manželkou a matkou v čase jej smrti existovali sociálne, morálne, citové a kultúrne vzťahy vytvorené
v rámci ich súkromného a rodinného života v takej intenzite, že smrť manželky a matky zasiahla do
práva žalobcov na súkromie, najmä do ich práva na rodinný život. Ak ide o požiadavku na prisúdenie
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, je na súde zistiť vprvom rade mieru závažnosti zásahu do práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby, t.j. overenie toho,
či k nemu došlo v značnej miere, čo predpokladá zhodnotenie, a to podľa celkovej povahy prípadu, tak
podľa jeho jednotlivých okolností. Určujúcim je, okrem iného predovšetkým zistenie, že v konkrétnom

prípade ide o nemajetkovú ujmu vzniknutú v osobnostnej sfére fyzickej osoby, ktorú táto fyzická osoba
objektívne, najmä vzhľadom k povahe, intenzite trvania a rozsahu pôsobenia nepriaznivého následku
môže pociťovať a prežívať ako závažnú . Súd sa, o.i., vo svojom rozhodnutí nevysporiadal ani so
základom nároku žalobcov na náhradu škody - nákladov spojených s pohrebom, ktorý neodôvodnil
vôbec. Povinnosťou súdu prvej inštancie bolo preto opätovne rozhodnúť o nároku žalobcov a to čo do

jeho základu, ako aj výšky jedným rozhodnutím.

9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov, oboznámením listinných dokladov tvoriacich obsah
spisu, ako aj znaleckým posudkom.

10. V konaní nebolo sporné a zo zdravotnej dokumentácie a obsahu spisu Úradu pre dohľad nad

zdravotnoustarostlivosťouvyplynulo,žeH..U.V.(ďalejlen„pacientka“)boladňa29.12.2011o14:53hod.
vyzdvihnutá Záchrannou službou Košice v mieste jej bydliska, pre nevoľnosť, tlak na hrudníku v pokoji.
Lekárovi záchrannej služby uviedla, že sa jej zatmelo pred očami, zhoršil sa jej zrak, má bolesti hlavy.
Bola bradykardická, odpovedala s miernou latenciou, bola zmätená. Lekár určil pri prevoze diagnózu
R 55 Kolaps.

11. Pacientka bola záchrannou službou privezená na Oddelenie urgentného príjmu (OUP) žalovaného.
Prvé vyšetrenie bolo vykonané dňa 29.12.2011 o 15:35 hod na internej ambulancii OUP MUDr Ľ..I..
V anamnéze sa uvádza, že pacientka pred 15. hodinou pocítila prudko tupú bolesť v hrdle, ktorá sa
šírila do hlavy a na hrudník. Trvalo to asi 10 minút, kým prišli záchranári, kedy prestala aj vidieť.

Bolesť hrdla spontánne zmizla, na hrudníku bolesti trochu poľavili, pretrvávajú, ale stále bolí hlava,
má akoby pocit na závrat, bolesti sa začali v pokoji; palpitácie, dýchavicu, nauzeu, vomitus a teploty
neguje, momentálne vidí normálne, nohy neopúchajú, pri zmene polohy máva závrate. Podobné ťažkosti
ešte nikdy nemala. Pacientke bolo vykonané fyzikálne vyšetrenie, vrátane merania tlaku krvi, EKG
vyšetrenie a bola podaná infúzia. Lekár určil diagnózu: Prekolapsový stav v.s. pri dehydratácii, vertigo,

so záverom: Aktuálne je pacientka kardiálne kompenzovaná, tlakovo stabilizovaná, udávanú klinickú
symptomatológiu dávame do súvisu s nedostatočným príjmom tekutín s možným podielom vertiga.
Kardiálny pôvod ťažkostí je nepravdepodobný, klinický ani EKG nález t.č. pre akútny koronárny syndróm
ani pľúcnu embolizáciu nesvedčia. Pacientka je odoslaná na neurologické vyšetrenie pre vertigo. Interné
vyšetrenie bolo ukončené o 16,10 hod. Poučenie a písomný informovaný súhlas pacienta s interným

vyšetrením pacientka podpísala o 15:35 hod.

12. Na internej ambulancii boli vyhotovené tri EKG záznamy: o 15:39:33 hod., o 15:39:39 hod.
a o 15:39:50, so záverom: sínusová bradykardia, hraničná inkompletná blokáda pravého ramienka
Tawarovho, nešpecifické repolarizačné zmeny vo V4-V5 bez signifikantných ischemických zmien.

13. Následne, dňa 29.12.2011 o 17,18 hod. bola pacientka vyšetrená na neurologickej ambulancii OUP
MUDr. X. X., neurológom. V anamnéze sa uvádza, že doma po 14. hodine je prišlo nevoľno - bolesti od
žalúdka aj v hrdle, celkovo slabá. Má aj bolesti hlavy, vyčerpaná, stoná, má kŕče brucha, odgrgáva sa jej,
vracia, bez poruchy reči, bez poruchy rovnováhy. Vyšetrenie bolo ukončené so záverom, že sa nejedná o

vertigo, neurologický nález je v norme, dyspeptický syndróm, abdominálny diskomfort, hypohydratácia.
Lekár odporučil riešiť akútne gastroenterologické ťažkosti. Poučenie a písomný informovaný súhlas s
neurologickým vyšetrením pacientka podpísala o 17:05 hod. V poučení sa uvádzajú ťažkosti: nevoľnosť,
bolesť žalúdka a hlavy.

14. Po neurologickom vyšetrení sa pacientka vrátila na internú ambulanciu OUP, kde jej bol o 19:20 hod.
premeraný krvný tlak. Pacientka uviedla, že ju bolí žalúdok, pôvodné bolesti v hrdle už necíti. MUDr.
Ľ..I. odporučil pravidelný pitný a stravovací režim a v prípade znovuobjavenia ťažkostí doplniť krčné a
gastroenterologické vyšetrenie. Pacientka bola poslaná domov. Vyšetrenie bolo ukončené o 19:25 hod.

15. Nasledujúci deň, 30.12.2011 sa pacientka dostavila na II.chirurgickú kliniku, endoskopické oddelenie
žalovaného, kde o 11,55 hod. podstúpila gastrofibroskopické vyšetrenie, ktoré vykonal MUDr. I. X..
Vyšetreniebolovykonanézdôvoduprotrahovanýchbolestívepigastriu avracania,vanamnézevredováchoroba duodena. Vyšetrenie bolo urobené so záverom: výrazne dráždivý a spastický žalúdok, hiátová
hernia bez iných zmien na gastroduodene. Doporučené bolo chirurgické vyšetrenie.

16. Následne, o 12,40 hod. bola pacientka na chirurgickom vyšetrení, ktoré vykonal MUDr. Q. J.. V
anamnéze je uvedené, že pacientka opakovane vracala bez krvi. Pri vyšetrení bolo brucho palpačne
bolestivé v epigastriu, bez hmatnej rezistencie, bez príznakov peritoneálneho dráždenia, bez defansu.
Lekár učinil záver: dráždivý a spastický žalúdok, hiátová hernia, kolika abnominalis. Doporučená bola
hospitalizácia pacientky na chirurgickej klinike. Poučenie a písomný informovaný súhlas pri prijatí na

II.chirurgickú kliniku pacientka podpísala o 12:40 hod. MUDr. Q. J. uviedol navrhovaný, resp. plánovaný
diagnosticko-liečebný postup: vyšetrenie, GFS, USG, CT.

17. Z príjímacej správy II.chirurgickej kliniky súd zistil, že dôvodom hospitalizácie boli: Kolika
abdominalis, dráždivý a spastický žalúdok, hiátová hernia, vredová choroba gastroduodena a stav po
prekolapsovom, vertiginóznom stave. Správu podpísal MUDr. V. B..

18. Lekár počas hospitalizácie na II.chirurgickej klinike naordinoval infúznu, spazmoanalgetickú a
antiulceróznu liečbu. O 13:30 hod. bol vykonaný odber krvi. Od 13:35 bola zahájená infúzna liečba. O
18. hodine ošetrujúci zdravotnícky personál v dekurze konštatuje, že po liečbe sa bolesti sa zmenšili,
pacientka zaspala, je potrebné sledovať stav. O 19:15 hod. kontrola stavu; v dekurze uvedené, že

pacientka sa cíti rovnako, doteká infúzia č. 3, bolesť v súvislosti so základným ochorením, prejavujúca
sa verbalizáciou. O 22:00 hod. pacientka pospáva, cíti sa trošku lepšie, podaný Buscopan, o 24:00
hod. podaný Analgin intravenózne. 31.12.2011 o 02:00 hod. pacientka spí, o 04:30 pacientka spí.
O 05:45 hod. pacientka pri rannej toalete na izbe neprítomná, nájdená službukonajúcou sestrou na
toalete, v bezvedomí, bez známok vitálnych funkcií, tlak krvi nemerateľný, bez spontánnej dychovej

aktivity. Bol privolaný službukonajúci lekár, začaté oživovanie, nepriama masáž srdca, intubácia kanylou,
podaný Adrenalin intravenózne, volaný internista. Napriek intenzívnej resuscitácii sa nedarí obnoviť
činnosť srdca, pacientka transportovaná na JIS. O 06:20 hod. konštatovaný exitus letalis na podklade
kardiorespiračného zlyhania pri susp. embólii pľúc. Ohliadajúci lekár nariadil pitvu.

19. V pitevnom protokole bolo uvedené: Príčina smrti - hemoperikard nezatriedený inde, Základná
choroba - puknutá aneuryzma hrudníkovej aorty, úmrtie z chorobných príčin, Ostatný nález - základná
príčina smrti: degenerácia médie aorty Erdheimovho typu a ruptúra disekujúcej aneuryzmy torakálnej
aorty nad chlopňami s rozšírením intramurálneho hematómu po bifurkáciu brušnej aorty (stanford A).
Ako komplikácie boli uvedené: hemoperikard (cca 500 g zrazenej krvi a cca 60 ml. tekutej krvi), ľahké

šokové zmeny na vnútorných orgánoch, krvné výrony v sliznici žalúdka, ľahký alveolárny edém, cyanóza
kože tváre, ľahké nedokrvenie vnútorných orgánov po krvácaní, ľahký edém mozgu, injekčné vpichy
v ľavej kubitálnej jame s krvným výronom v okolí. Ako bezprostredná príčina je uvedené: tamponáda
srdca pri masívnom hemoperikarde.

20. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v rámci šetrenia na podnet žalobcov vyžiadal
odborné stanovisko od dvoch konzultantov, jednak z odboru chirurgie a jednak z odboru interného -
vnútorné lekárstvo.

21. Z odborného stanoviska konzultanta MUDr. P.. Q. P., V.., Q. zamestnaného na I.internej klinike

FNsPBA zo dňa 21.3.2012 z odboru vnútorné lekárstvo, nefrológia súd zistil, že na otázku, či bolo interné
vyšetrenie na OUP žalovaného dňa 29.12.2011 realizované štandardným spôsobom, v dostatočnom
rozsahu a správne, uviedol, že je ťažké vyjadriť sa k štandardnosti vyšetrenia, pokiaľ nemá informácie o
tom, či u žalovaného existujú štandardy. Poznamenal, že pri bolestiach na hrudi na vylúčenie akútneho
koronárneho syndrómu, prípadne TECH, resp. iných akútnych stavov spojených s bolesťami na hrudi,

neboli realizované laboratórne vyšetrenia a RTG hrudníka. Tie by mali byť štandardnými. Zároveň mu
nebolo známe, či lekár v službe disponuje vyšetreniami ECHO, KG, resp. CT.

Na ďalšiu otázku, či boli výsledky realizovaných vyšetrení vrátane EKG zhodnotené správne, konzultant
uviedol, že v stanovisku internistu sa píše, že EKG bolo vo fyziologickom rozmedzí. Opomenuté je z

popisu blok PTR a bradykardia, nemožno ich hodnotiť ako fyziologické.

Na ďalšiu otázku, či klinický stav pacientky na základe anamnestických údajov a nálezov realizovaných
vyšetrení bol hodnotený správne, konzultant uviedol, že ďalší priebeh ukázal, že nebol.Na ďalšiu otázku, či zdravotný stav pacientky umožňoval jej prepustenie do domácej starostlivosti a či
vyžadoval stav pacientky hospitalizáciu, konzultant uviedol, že pri tak polymorfných ťažkostiach by bola

hospitalizácia lepším riešením.

Na ďalšiu otázku, či boli u pacientky prítomné prejavy suponujúce diagnózu disekujúcej aneuryzmy aorty
atýmindikujúceďalšievyšetreniavtomtosmereačibolomožnéstanoviťtútodiagnózupočasvyšetrenia
dňa 29.12.2011, konzultant uviedol, že podľa dokumentácie sa na túto diagnózu nemyslelo, preto

neboli indikované ďalšie vyšetrenia. Táto choroba patrí medzi jednu z najťažšie diagnostikovateľných,
nakoľko má menlivý priebeh a viac systémových príznakov. V tomto prípade - internistické, neurologické
a gastrointestinálne príznaky a to aj podľa rozsahu poškodenia aorty. Doplnené vyšetrenia by síce
nemuseli, ale zároveň aj mohli viesť k podozreniu na poškodenie aorty.

Na ďalšiu otázku, či je možné na základe dostupných údajov v zdravotnej dokumentácii a pitevného

nálezu sa vyjadriť k prognóze pacientky v prípade včasnej diagnostiky, t.j. už pri vyšetrení dňa
29.12.2011, konzultant uviedol, že podľa rozsahu príznakov bola disekcia rozsiahla už v deň prvých
vyšetrení. Z literárnych prameňov je známe, že takýto rozsah disekcie aorty býva spojený s vysokým
percentom úmrtnosti aj napriek liečebným intervenciám.

Na ďalšiu otázku, či bola pacientke poskytnutá interná zdravotná starostlivosť štandardným spôsobom,
v dostatočnom rozsahu a správne, konzultant uviedol, že nie je stanovené, kto je špecialista na disekciu
aorty. Klinické ťažkosti, ktoré disekcia v tomto prípade vyvolala, boli neurologické, internistické aj
chirurgické. Ani jeden špecialista však na disekciu nemyslel. V internom vyšetrení chýba laboratórne
vyšetrenie RTG hrudníka a správna interpretácia EKG vyšetrenia. V sťažnosti sa uvádza, že nebohá

čakala na CT vyšetrenie, pričom v lekárskych správach o tom nie je zmienka. Takéto vyšetrenie mohlo
pomôcť v stanovení diagnózy. Či by stanovenie diagnózy ovplyvnilo ďalší priebeh, je už otázne.

MUDr. Q. P. na záver uviedol, že po preštudovaní dokumentácie sa prikláňa k názoru, že diagnostika
a liečba žalovaného nebola poskytnutá lege artis.

22. Zo stanoviska P..Q.. P. Q., V.. mimoriadneho profesora, prednostu Chirurgickej kliniky JLF UK a
MFN v Martine zo dňa 7.3.2012 podaného na žiadosť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
súd zistil, že na otázku, či boli diagnostikované postupy počas hospitalizácie na II.chirurgickej klinike
realizované včas, štandardným spôsobom, v dostatočnom rozsahu a správne, konzultant odpovedal,

že pacientka bola prijatá na II.chirurgickú kliniku s klinickým nálezom náhlej príhody brušnej. Boli k
dispozícii výsledky odborného interného aj neurologického vyšetrenia, ktoré neuvádzali patologický
nález. Vzhľadom na priebeh a príznaky ochorenia boli indikované vyšetrenia realizované včas v
dostatočnom rozsahu a správne.

Na ďalšiu otázku, či boli výsledky realizovaných vyšetrení zhodnotené správne a či vyžadoval
stav pacientky realizáciu ďalších vyšetrení, konzultant odpovedal, že podľa doloženej zdravotnej
dokumentácie boli výsledky realizovaných vyšetrení vyhodnotené správne, klinický priebeh
nesignalizovalvznikakútnejkardiovaskulárnejpríhody, časovýintervalhospitalizácienedovoliluvažovať
a následne realizovať plánované vyšetrenia typu CT resp. MR vyšetrenia.

Na otázku, či bol klinický stav pacientky na základe anamnestických údajov a nálezov realizovaných
vyšetrení hodnotený správne, konzultant uviedol, že bol správny.

Na ďalšiu otázku, či boli u pacientky prítomné prejavy suponujúce diagnózu dissekujúcej aneuryzmy

indikujúce ďalšie vyšetrenia v tomto smere a či bolo možné stanoviť túto diagnózu počas danej
hospitalizácie konzultant uviedol, že klinické príznaky disekujúcej aneuryzmy sa môžu prejaviť ako
poruchy na úrovni kardiovaskulárneho systému alebo s neurologickou symptomatológiou. Pacientka
bola vyšetrená erudovaným internistom, neurológom a v klinickom obraze neboli popisované
príznaky suponujúce diagnózu disekujúcej aneuryzmy. Diagnóza by mohla byť stanovená detailnejším

morfologickým vyšetrením, ale v danom čase neboli prítomné klinické príznaky, ktoré by zamerali
pozornosť na oblasť oblúku aorty, preto považuje v tomto prípade možnosť diagnostikovania za
nepravdepodobnú.Na záver konzultant uviedol, že zdravotná starostlivosť v dňoch 30.12. až 31.12.2011 na II. chirurgickej
klinike bola poskytnutá pacientke štandardným spôsobom, v dostatočnom rozsahu a správne.

23. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v protokole č. 126/2012 o vykonanom dohľade zo
dňa 2.4.2012 uviedol, že pri vyšetrení na internej ambulancii bolo u pacientky realizované len objektívne
vyšetrenie a natočený EKG záznam. Vzhľadom na pacientkou udávané náhle vzniknuté tupé bolesti na
hrudníku s propagáciou, však na vylúčenie akútneho koronárneho syndrómu, prípadne trombembolickej
choroby, resp. iných akútnych stavov spojených s bolesťami na hrudi neboli realizované laboratórne

vyšetreniaaRTGvyšetreniehrudníka.AniEKGnáleznebolvofyziologickomrozmedzí,akotovosvojom
vyjadrení napísal službukonajúci lekár pre prítomnosť iBPTR a bradykardie. Pacientka bola prepustená
do domácej starostlivosti. Vzhľadom na polymorfné ťažkosti, bez jednoznačne určenej príčiny, by však
hospitalizácia bola lepším riešením. Čo sa týka postupu na II.chirurgickej klinike, tento bol realizovaný
štandardným spôsobom a správne. Klinický stav počas krátkodobej hospitalizácie nesignalizoval vznik
akútnej kardiovaskulárnej príhody. Časový rozsah hospitalizácie neumožňoval rozvinúť diferenciálne

diagnostický proces (realizáciu ďalších vyšetrení CT resp. MR vyšetrenie, echokardiologické vyšetrenie
atď.) a tým bola významne limitovaná možnosť správneho stanovenia diagnózy disekujúcej aneuryzmy
aorty. Podľa popisovaných príznakov bola disekcia u pacientky rozsiahla už v deň prvých vyšetrení.
Pacientkabolavyšetrenáinternistom,neurológom,gastroenterológomachirurgom.Anijedenšpecialista
však na disekciu aneuryzmy, ktorá patrí medzi najťažšie diagnostikovateľné ochorenia v dôsledku

menlivéhopriebehuaviacerýchsystémovýchpríznakov,nemyslel. NazákladeuvedenéhoÚraduzavrel,
že zdravotná starostlivosť nebola pacientke poskytnutá štandardným spôsobom a správne, nakoľko na
internej ambulancii neboli využité všetky diagnostické možnosti v rámci diferenciálnej diagnostiky bolesti
na hrudníku. Vzhľadom na rozsah a charakter ťažkostí pri ich nevyjasnenej príčine dňa 29.12.2012 mala
byť pacientke poskytnutá ústavná zdravotná starostlivosť.

24. Na základe vyššie uvedeného Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou konštatoval tieto
nedostatky:

1/ pri internom vyšetrení dňa 29.12.2012 neboli realizované všetky dostupné vyšetrenia na zistenie

príčin bolesti na hrudníku (laboratórne vyšetrenia krvi, RTG vyšetrenia hrudníka, echokardiografické
vyšetrenie)
2/ EKG záznam bol nesprávne interpretovaný ako vylučujúci akútny koronárny syndróm a pľúcnu
embolizáciu, napriek prítomnosti iBPTR a bradykardie, rovnako aj klinický nález napriek anamnesticky
udávaným bolestiam na hrudníku a bez realizovaných ďalších doplňujúcich vyšetrení, bol označený ako

nesvedčiaci pre akútny koronárny syndróm a pľúcnu embolizáciu
3/ vzhľadom na rozsah a charakter pacientkou udávaných ťažkostí pri ich nevyjasnenej príčine mala byť
pacientke dňa 29.12.2012 poskytnutá ústavná zdravotná starostlivosť.

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zároveň konštatoval, že žalovaný porušil ust. § 4 ods.

3 zák. č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti.

25. Po vyhodnotení námietok žalovaného voči záverom Protokolu č.126/2012 Úrad pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou zmenil závery protokolu tak, že vypustil konštatované nedostatky uvedené

v bode č. 3, t.j. že vzhľadom na rozsah a charakter pacientkou udávaných ťažkostí pri ich nevyjasnenej
príčine mala byť pacientke poskytnutá ústavná zdravotná starostlivosť.

26. Podľa Dodatku č. 1 k Protokolu o vykonanom dohľade Úrad pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou uložil žalovanému povinnosť usporiadať pre lekárov pracujúcich na oddeleniach

centrálneho príjmu v termíne do 30.6.2012 odborný seminár na tému štandardné diagnostické a
terapeutické postupy pri bolestiach na hrudníku, diferenciálna diagnostika bolesti na hrudníku s
akcentáciou na problematiku disekujúcej aneuryzmy aorty a jej
polyformnej symptomatológie zasahujúcej do pôsobnosti mnohých medicínskych odborov.

27. Žalovaný dňa 19.6.2012 písomne oznámil Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, že
splnil uložené nápravné opatrenie. Seminár na uloženú tému sa konal dňa 12.6.2012, pričom námestník
riaditeľa pre liečebnopreventívnu starostlivosť pre internistické odbory poveril primára oddeleniaurgentného príjmu a primára I. internej kliniky vypracovaním štandardných diagnostických postupov pri
diagnóze akútnej bolesti na hrudníku s akcentom na disekujúce aneuryzmatické stavy.

28. Súd nariadil znalecké dokazovanie z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvia Interná medicína
a kardiológia.

29. V záveroch znaleckého posudku č. 12/2016 súdny znalec Q.. V. P., V.. uvádza:

Naotázku,akosanavonokučlovekaprejavujúpríznakydisekujúcejaneuryzmyhrudníkovejaortyznalec
uviedol,žedisekujúcaaneuryzmaaortyvznikávdôsledkunatrhnutiavnútornejvrstvystenyaorty(intimy)
s následným vniknutím krvi pod intimu. Neexistuje pritom spôsob, ako zistiť hroziacu disekciu aorty.
Pacient je až do jej vzniku bez ťažkostí. Existujú však určité rizikové faktory, u ktorých je známe, že u nich
pomerne často disekcia vzniká. Najdôležitejší z nich je vysoký krvný tlak a niektoré genetické poruchy.
Chorobný proces vzniká porušením celistvosti vnútornej vrstvy steny aorty, pričom v dôsledku vysokého

tlaku v aorte sa táto stena začne oddeľovať od vonkajšej vrstvy aorty - odlupuje sa, medzi vonkajšou
a vnútornou vrstvou aorty vznikne postupne sa rozširujúci vak vyplnený krvou. Odlupovanie pokračuje
pozdĺž aorty v smere od srdca alebo k srdcu. V momente vzniku disekcie, t.j. natrhnutia vnútornej vrstvy
steny aorty a začiatku jej oddeľovania od vonkajšej vrstvy, dôjde u pacienta obyčajne k vzniku náhlej
krutej bolesti v hornej časti chrbta, ktorá má rezavý akoby trhajúci charakter s vyžarovaním do krku alebo

dole do chrbta. Táto bolesť pokračuje niekedy prerušovane počas celého procesu oddeľovania - minúty,
hodiny, niekedy aj dni. Pridružená môže byť porucha až strata vedomia, ťažkosti s dýchaním, poruchy
videnia, slabosť, ochrnutie jednej strany tela - podobne ako pri mozgovej porážke, slabý pulz na jednej
ruke v porovnaní s druhou. Pri podozrení na disekciu aorty, ak je dostatok času na správne stanovenie
diagnózy, je možné v tejto situácii vykonať náročný kardiochirurgický výkon - resekciu postihnutej časti

aorty a jej nahradenie implantátom. Ak odlupovanie intimy pokračuje smerom k srdcu, pri dosiahnutí
začiatku aorty krv z krvného vaku začne vnikať do osrdcovníka - perikardu. Vzhľadom k pitevnému
nálezu u nebohej pacientky - 500 g zrazenej krvi + 60 ml tekutej krvi v perikarde, je v danom prípade
opodstatnené predpokladať, že krvácanie trvalo dlhšiu dobu; začalo pravdepodobne krátko po vzniku
disekcie dňa 29.12.2011 okolo 15. hodiny. U pacientky bola pri pitve konštatovaná disekcia aorty typu

Stanford A, pri ktorej disekcia, t.j. odlupovanie intimy postihuje vždy prvú vzostupnú časť aorty. Disekcia
tohto typu však môže a nemusí pokračovať ďalej - postihovať obluk aorty a prípadne aj vzostupnú časť
hrudnej a brušnej aorty až po jej konečnú časť v panvovej oblasti, kde sa aorta delí na dve hlavné
stehenné tepny. V týchto častiach aorty (oblúk a vzostupná časť) k ruptúram aorty dochádza vzácne,
postihnuté však môžu byť odstupy tepien zásobujúce krvou hlavu a mozog, miechu a brušné orgány.

Zníženézásobeniekrvousapotommôžeprejaviťsymptómamisporuchamifunkciepostihnutéhoorgánu
(neurologické príznaky, poruchy videnia, ochrnutie, bolesti brucha atď.) U nebohej pacientky sa jednalo
práve o typ Stanford A, s postihnutím vzostupnej aorty, aortálneho oblúka a vzostupnej aorty až po jej
bifurkáciu.

Naotázku,akésúdiagnosticképostupypripodozrenínadisekujúcuaneuryzmuhrudníkovejaortyznalec
uviedol, že v súčasnosti existujú tri diagnostické metódy, ktoré sú schopné na 96 - 98 % správne stanoviť
diagnózu. Ide o transesofageálne echokardiografické vyšetrenie (ultrazvukové vyšetretrenie aorty
sondou zavedenou do pažeráka), kontrastné CT vyšetrenie aorty (vyšetrenie počítačovou tomografiou s
predchádzajúcim vstrieknutím kontrastnej látky do krvného obehu pacienta) a MR vyšetrenie (vyšetrenie

aorty magnetickou rezonanciou). Na vyšetrenie množstva tekutiny v perikarde postačuje klasické
transthorakálne echokardiografické vyšetrenie. Diagnostická obtiažnosť disekcia aorty nespočíva v
metodike - všetky tri vyššie uvedené diagnostické techniky sú v súčasnosti dostupné na niekoľkých
pracoviskách v každom kraji SR. Hlavným problémom je vôbec pomyslieť na možnosť disekcie, nakoľko
ide o vzácne ochorenie, s ktorým sa väčšina lekárov počas svojej celoživotnej praxe nestretne ani raz.

Príznaky môžu byť necharakteristické. Pre bližšiu ilustráciu znalec uviedol príklad z odbornej literatúry z
blízkeho regiónu - z Maďarska, kde sa počet správne diagnostikovaných pacientov zvýšil po roku 1990,
kedy bolo do praxe zavedené echokardiografické vyšetrenie.

Na otázku, aké liečebné postupy prichádzajú do úvahy pri potvrdení disekujúcej aneuryzmy hrudníkovej

aorty, znalec na základe konzultácie - odborného stanoviska primára Kardiochirurgickej kliniky
Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb v Košiciach uviedol, že pri diagnóze akútnej
disekcie aorty je jedinou a kauzálnou liečbou urgentný kardiochirurgický výkon. Jeho rozsah záleží
na extenzite, t.j. rozsahu disekcie, a teda, do úvahy prichádzajú tieto typy chirurgickej liečby: a/suprakoronárna náhrada asendentnej aorty (náhrada postihnutého úseku vzostupnej aorty), b/ náhrada
vzostupnej aorty a koreňa aorty vrátane aortálnej chlopne (Bentallova operácia), c/ parciálna alebo
totálna náhrada aortálneho oblúka (vrátane náhrady vzostupnej aorty), d/ náhrada aortálneho oblúka

spolu s implantáciou stentgraftu do descendentnej aorty.

Na ďalšiu otázku, aká je úspešnosť liečebných postupov pri uvedenej diagnóze, znalec uviedol,
že najväčší svetový register - IRAAD, uvádza 28 % hospitalizačnú mortalitu (úmrtnosť). V našich
podmienkach osciluje mortalita po urgentnej operácii od 25 do 30 %, takže prakticky identická, tzn. že

prežívanie po urgentnom kardiochirurgickom zákroku je približne 70 - 75 % prípadov. Tieto čísla sa
vzťahujú k hospitalizačnej úmrtnosti, teda časovému úseku od začiatku operácie, v priebehu operácie
až do prepustenia pacienta z nemocnice.

Na otázku, či bola zdravotná starostlivosť poskytnutá v dňoch 29.12.2011 až 31.12.2011 správna,
t.j. či boli bezodkladne vykonané všetky zdravotné výkony potrebné na určenie správnej diagnózy

a zabezpečený správny liečebný postup, znalec uviedol, že rutinné fyzikálne a EKG vyšetrenie
pacientky bolo vykonané správne. Nebolo vykonané laboratórne vyšetrenie, ktorého výsledok by
ale neumožnil stanoviť správnu diagnózu. Nebolo vykonané RTG vyšetrenie hrudníka a klasické
transthorakálneechokardiografickévyšetrenie.Výsledkybymohlibyťnápomocnépristanovenísprávnej
diagnózy, pokiaľ v tej dobe bola už v perikarde prítomná krv. Nebolo vykonané transesofageálne

echokardiografické vyšetrenie, event. kontrastné CT vyšetrenie, event. vyšetrenie magnetickou
rezonanciou. Každé z týchto vyšetrení by odhalilo prítomnosť disekcie aorty.

Na ďalšiu otázku, pokiaľ zdravotná starostlivosť poskytnutá správne nebola, v čom spočívala
nesprávnosť postupu žalovaného, znalec uviedol, že základnou príčinou nevykonania diagnostických

úkonov popísaných v odpovedi na predchádzajúcu otázku bola skutočnosť, že symptómy prítomné u
pacientky boli viac typické pre anginu pectoris či srdcový infarkt, než pre disekciu aorty. Neboli napr.
prítomné bolesti vzadu na šiji, chrbte medzi lopatkami. Nakoľko tlak krvi bol normálny, pacientka nemala
dýchavicu, cyanózu, ani poruchy srdcového rytmu a EKG nález nesvedčil ani pre anginu pectoris, ani
pre srdcový infarkt a tiež neurologický nález bol v norme a predovšetkým vzhľadom k skutočnosti, že sa

pridružili bolesti brucha, ďalší diagnostický postup bol nasmerovaný k vylúčeniu ochorenia tráviaceho
ústrojenstva.

Na ďalšiu otázku súdu, pokiaľ nebola zdravotná starostlivosť poskytnutá správne, aký mal tento
nesprávny postup vplyv na ďalší vývoj zdravotného stavu pacientky, znalec uviedol, že pokiaľ by bola

stanovená správna diagnóza a pacientka odoslaná na Kardiochirurgickú kliniku VÚSCH v Košiciach,
bola by okamžite operovaná a jej šanca na prežitie by bola približne 70 - 75 %.

K formulácii, uvedenej Q.. Ľ.. I. pri vyhodnotení EKG záznamu vrátane klinického nálezu zo dňa
29.12.2011 znalec uviedol, že lekár správne uviedol, že klinický ani EKG nález tohto času pre

akútny koronárny syndróm ani pľúcnu embolizáciu „nesvedčia“. Formulácia, že EKG záznam vrátane
klinickéhonálezu„vylučujú“akútnykoronárnysyndrómapľúcnuembolizáciu,jenesprávna,pretožeEKG
vyšetrenie pri podozrení na akútny koronárny syndróm alebo pľúcnu embolizáciu nemá 100 % senzitivitu
a teda, existujú prípady týchto ochorení, u ktorých je EKG záznam normálny. Pitevný nález nezistil ani
akútny koronárny syndróm ani pľúcnu embolizáciu. Pod akútny koronárny syndróm spadajú diagnózy

stabilnej a nestabilnej angíny pectoris a diagnóza srdcového infarktu. Ani jedno z týchto ochorení H.. V.
nemala. Disekujúca aneuryzma aorty medzi akútne koronárne syndrómy nepatrí.

Na otázku, či bolo na mieste odporúčanie ústavnej starostlivosti, t.j. hospitalizácie už dňa 29.12.2011
a či vyžadoval zdravotný stav pacientky nepretržité poskytovanie zdravotnej starostlivosti dlhšie ako

24 hodín, znalec uviedol, že disekujúca aneuryzma aorty je akútny, život bezprostredne ohrozujúci
stav, ktorý vyžaduje okamžitú hospitalizáciu, urgentnú operáciu a následnú intenzívnu pooperačnú
starostlivosť v trvaní niekoľkých dní až týždňov.

Na ďalšiu otázku, aký mohol byť vývoj zdravotného stavu pacientky za predpokladu, že by bola

stanovená správna diagnóza a správne realizovaný príslušný liečebný postup, znalec uviedol, že za
predpokladu, že by dňa 29.12.2011 bola správne stanovená diagnóza a pacientka by bola odoslaná na
Kardiochirurgickú kliniku, bola by šanca na jej prežitie v období od operácie do prepustenia z nemocnice
približne 75 %, následne, podľa štatistických údajov z pacientov po operácii typu A prežíva 1 rok poprepustení z nemocnice približne 96 % pacientov a 3 roky po prepustení z nemocnice približne 90 %
pacientov.

30. Na návrh žalovaného súd vypočul súdneho znalca. Žalovaný mal za to, že znaleckým posudkom
nebola zodpovedaná základná otázka a teda, či k úmrtiu nebohej došlo v priamej príčinnej súvislosti s
konaním resp. opomenutím žalovaného.

31.Súdnyznalecvypovedal,žepriebehochorenianebohejneprebiehalcelkomštandardnýmspôsobom.

U pacientky neboli prítomné všetky prejavy, ktoré sú typické pre disekciu aorty, ale niektoré príznaky
prítomné boli. Typickým priebehom aneuryzmy aorty sú bolesti, ktoré sú v šiji a medzi lopatkami, v
závislosti od miesta, v ktorom disekcia vzniká. Pacientka mala bolesti v krku a v šiji; bolesti v chrbte
neboli prítomné. Napriek tomu, aj takýto klinický priebeh, ako nakoniec aj skutočnosť ukázala, je možný.
U pacientky boli prítomné poruchy videnia, ktoré vznikajú práve v súvislosti s postihnutím krčných
artérií. Disekcia teda u pacientky postihovala aj odstup krčných artérií a tomuto bolo potrebné venovať

pozornosť. U skúseného lekára, ktorý sa v minulosti už s podobným prípadom stretol, mali príznaky,
ktoré boli u pacientky prítomné, vzbudiť podozrenie na disekciu aneuryzmy.

32. Na otázku žalovaného, či sa dá povedať priamo, že tá skutočnosť, že nebolo vykonané
echokardiografickévyšetrenievyšetrenienebohej,ktorémohloodhaliťdisekciuaorty,másúvislosťstým,

že pacientka umrela, súdny znalec odpovedal, že v znaleckom posudku uvádza tri vyšetrenia, ktorými sa
dá najbezpečnejšie určiť diagnóza disekcie aorty: 1. transesofageálne echokardiografické vyšetrenie, 2.
kontrastné CT vyšetrenie, 3. vyšetrenie magnetickou rezonanciou. V danom prípade nebolo vykonané
ani jedno z týchto troch vyšetrení, preto je možné povedať, že uvedená skutočnosť má súvis so smrťou
pacientky.

33. K dostupnosti týchto diagnostických metód súdny znalec uviedol, že žalovaný disponoval všetkými
troma zariadeniami na vykonanie týchto diagnostických metód. Pacientka prišla na ambulanciu dňa
29.12.2011 práve ku koncu pracovnej doby o 16,00 hod. a odchádzala niekedy okolo 19,00 hod.
Echokardiografické vyšetrenie vzhľadom na neprítomnosť odborníkov po pracovnej dobe nie je

dostupné. Avšak mohlo byť vykonané nasledujúci deň, 30.12.2011. Dňa 29.12.2011 o tej 16,00 bolo však
dostupné kontrastné CT vyšetrenie, ako aj vyšetrenie magnetickou rezonanciou, pretože tieto fungujú
aj počas služby, tzn. po pracovnej dobe. Tam je lekár aj personál, ktorý je schopný toto vyšetrenie urobiť.
CT vyšetrenie, ako aj vyšetrenie magnetickou rezonanciou sú časovo náročnejšie, obyčajne sa pacienti
na tieto vyšetrenia objednávajú aj niekoľko dní dopredu, avšak v prípade akútnej potreby je možné

tieto vyšetrenia vykonať v priebehu jednej až dvoch hodín. Echokardiografické vyšetrenie je podstatne
rýchlejšie a postačuje k diagnostike disekcie aorty. Toto vyšetrenie je možné vykonať v priebehu 10
minút, resp. do 30 až 60 minút.

34. Vzhľadom na to, že symptómy, prítomné u pacientky, boli viac typické pre anginu pectoris či

srdcový infarkt, na otázku, aký by mal byť ďalší postup lekárov, t.j. aké vyšetrenia je potrebné vykonať
na potvrdenie resp.vylúčenie týchto diagnóz a či pre vylúčenie tejto diagnózy postačuje vykonanie
EKG a neurologického vyšetrenia, súdny znalec odpovedal, že z hľadiska správneho postupu a
bezpečného vylúčenia akútneho koronárneho syndrómu s maximálnou možnou istotou je potrebné
vykonať vyšetrenie kardiošpecifických enzýmov, tzn. Troponinu T alebo N. Tieto vyšetrenia vykonané

neboli. Dodal, že symptómy pri akútnom koronárnom syndróme a disekcii aorty sa do značnej miery
prekrývajú, dá sa povedať, že v niektorých prípadoch sú totožné. Preto sa aj u pacientky myslelo sa
na tie najčastejšie príčiny - na angínu pektoris, na srdcový infarkt, na pľúcnu embóliu. Tieto ochorenia
sa vylúčili vykonaním EKG a neurologického vyšetrenia. Žiaden z lekárov však nemyslel na veľmi
zriedkavú, zato smrteľnú diagnózu - disekciu aorty.

35. Žalobca v 1.rade uviedol, že jeho manželka mala ísť na CT vyšetrenie. Tak im to povedala sestrička
na internej ambulancii. Problém nastal, keď bola manželka na druhom, neurologickom vyšetrení. Vtedy
nastal u nejakého iného pacienta kolaps a manželku vyviezli z vyšetrenia na chodbu, kde potom čakali
zbytočne 2 hodiny, pretože na ďalšie vyšetrenie ju už neposlali.

36. Podľa ust. § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.37. Podľa ust. § 13 ods.1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky

týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

38. Podľa ust. § 13 ods.2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie
podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho
vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

39.Podľaust.§13ods.3Občianskehozákonníka,výškunáhradypodľaodseku2určísúdsprihliadnutím
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

40. Podľa ust. § 15 Občianskeho zákonníka, po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu
jeho osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, jeho rodičom.

41. Predmetom tohto konania bol nárok žalobcov na priznanie finančnej náhrady za nemajetkovú ujmu,
ktorá im vznikla smrťou neb.H..U. V. (manželky žalobcu v 1.rade a matky žalobcov v 2. a 3.rade), podľa
vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti, ako aj nárok na náhradu
škody. Nároky boli uplatnené proti žalovanému ako poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti.

42. Predpokladmi vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy sú: 1. porušenie právnej povinnosti,
resp. protiprávny úkon (spočívajúci v konaní tretej osoby zodpovednej za zásah do osobnostných práv
žalobcov), 2. existencia ujmy v osobnostných právach a 3. príčinná súvislosť medzi touto ujmou a
protiprávnym konaním.

43. Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je jednak to, že došlo k
neoprávnenému zásahu a jednak to, že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach
chránených ustanovením § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Protiprávny úkon (neoprávnený zásah)

44. Pojem neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti pritom nemožno vykladať tak, že sa
musí jednať vždy len o aktívne chovanie; môže ísť aj o konanie pasívne - t.j. opomenutie, pretože aj
opomenutím môže byť porušená právna, či iná povinnosť a opomenutím môže byť spôsobená ujma

fyzickej osobe, či už majetková alebo nemajetková.

45. Zodpovednosť za neoprávnený zásah podľa § 13 Občianskeho zákonníka do práva na ochranu
osobnosti je založený na objektívnom princípe. To znamená, že vedľa neoprávnenosti zásahu do
osobnosti fyzickej osoby (objektívna kategória) sa nevyžaduje zavinenie (subjektívna kategória)

pôvodcu tohto neoprávneného zásahu.

46. Neoprávneným je taký zásah, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, t.j. s právnym poriadkom.
Pokiaľ bol neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby spôsobený niekým, kto bol vedome použitý
právnickou či inou fyzickou osobou k plneniu činnosti tejto právnickej či inej fyzickej osoby a takto použitá

fyzická osoba jednala v rámci svojho poverenia, postihuje občianskoprávna zodpovednosť podľa § 13
zásadne túto právnickú, či inú fyzickú osobu (obdobia pojatia prijatého v ustanovení § 420 ods. 2 v
spojení s ustanovením 853 Občianskeho zákonníka). Z uvedeného vyplýva, že zamestnanec, prípadne
iná použitá osoba právnickej osoby potom nezodpovedá priamo postihnutej fyzickej osobe.

47. Na právo na ochranu zdravia a života garantované článkom 40 Ústavy SR nadväzuje
občianskoprávna úprava práva na telesnú integritu podľa ustanovenia § 11 a nasl. Občianskeho
zákonníka v rámci ochrany osobnosti, avšak realizácia tohto práva v konkrétnostiach je daná ďalšími
zákonmi. Právny základ pre ochranu tohto práva je daný najmä zákonom č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej
starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

48. Právo na telesnú integritu ako súčasť všeobecného osobnostného práva pôsobí voči všetkým
ostatným právnym subjektom s rovnakým postavením, teda aj voči všetkým poskytovateľom zdravotnej
starostlivosti, či už ide o štát, obec, právnickú osobu alebo fyzickú osobu. Zo zmluvného vzťahuo poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktorého právny základ je daný práve zákonom o zdravotnej
starostlivosti, vznikajú obidvom stranám práva a povinnosti. Pacient, ktorému sa poskytuje zdravotná
starostlivosť, má predovšetkým právo na ochranu dôstojnosti a rešpektovanie jeho telesnej a

psychickej integrity, humánny, etický a dôstojný prístup zdravotníckych pracovníkov, zmiernenie
utrpenia, informácie súvisiace s jeho zdravotným stavom, informácie o účele, povahe, následkoch a
rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách
odmietnutia zdravotnej starostlivosti.

49. Podľa ustanovenia § 1 zákona č.576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich
s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
o zdravotnej starostlivosti“), v znení účinnom v čase vzniku zmluvného vzťahu účastníkov, t.j.
do 31.3.2005, tento zákon upravuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti, práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri
poskytovaní zdravotnej starostlivosti, postup pri úmrtí a výkon štátnej správy na úseku zdravotnej

starostlivosti.

50. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 citovaného zákona, zdravotná starostlivosť je súbor pracovných
činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych
pomôcok a dietetických potravín s cieľom predĺženia života fyzickej osoby (ďalej len osoba), zvýšenia

kvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií; zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu,
dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú
asistenciu.

51. Podľa ust. § 2 ods. 9 citovaného zákona, diagnostika je zisťovanie a hodnotenie zdravotného stavu

osoby a v prípade zistenia poruchy zdravia alebo choroby určenie závažnosti poruchy zdravia alebo
choroby; jej výsledkom je určenie choroby.

52. Podľa ust. § 2 ods.10 citovaného zákona, liečba je vedomé ovplyvnenie zdravotného stavu osoby s
cieľom navrátiť jej zdravie, zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej zdravotného stavu alebo zmierniť prejavy

a dôsledky jej choroby.

53. Podľa ustanovenia § 4 ods. 3 citovaného zákona, zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak
sa bezodkladne vykonajú všetky zdravotné výkony potrebné na určenie správnej choroby a zabezpečí
sa správny postup alebo správne liečebný postup.

54. Podľa ustanovenia § 8 ods. 1 citovaného zákona, ambulantná starostlivosť sa poskytuje osobe,
ktorej zdravotný stav nevyžaduje nepretržité poskytovanie zdravotnej starostlivosti dlhšie ako 24 hodín.

55. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 citovaného zákona, ústavná starostlivosť sa poskytuje na základe

odporúčania ošetrujúceho lekára, ak zdravotný stav osoby vyžaduje nepretržité poskytovanie zdravotnej
starostlivosti dlhšie ako 24 hodín.

56. V danom prípade mal súd vykonaným dokazovaním nepochybne za preukázané, že zdravotná
starostlivosť zo strany žalovaného ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti nebola právnej

predchodkyni žalobcov poskytnutá správne, pretože neboli bezodkladne vykonané všetky zdravotné
výkony potrebné na určenie správnej choroby a preto nebol zabezpečený správny liečebný postup.

57. V konaní nebolo sporné, že diagnóza nebohej právnej predchodkyne žalobcov spočívala v
disekcii aneuryzmy hrudníkovej aorty, ruptúre disekujúcej aneuryzmy torakálnej aorty nad chlopňami s

rozšírením intramurálneho hematómu po bifurkáciu brušnej aorty (tzv.typ Stanford A). Táto diagnóza
však bola zistená až pitvou nebohej.

58. Čo sa týka určenia času, kedy choroba prepukla, zo záverov znaleckého posudku vyplynulo,
že krvácanie do perikardu (osrdcovníka), ako následok postupujúcej disekcie aorty, s vysokou

pravdepodobnosťou začalo už dňa 29.12.2011 okolo 15,00 hod., t.j. už v čase prvého vyšetrenia právnej
predchodkyne u žalovaného. Uvedený záver opodstatňoval jednak pitevný nález u nebohej pacientky -
500 g zrazenej krvi + 60 ml tekutej krvi v perikarde a jednak symptómy, ktoré sa u pacientky prejavovali
už v čase prvého vyšetrenia u žalovaného (poruchy videnia, bolesti brucha, vracanie, slabosť). Totožnýzáver učinil aj ďalší odborník, konzultant Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou MUDr.Q. P.,
ktorý uviedol, že disekcia bola rozsiahla už v deň prvých vyšetrení.

59. Čo sa týka otázky, či symptómy, prítomné u pacientky, indikovali podozrenie na uvedenú diagnózu,
je pravdou, že súdny znalec, ako aj ostatní oslovení odborníci sa zhodli na tom, že ide o vzácne
ochorenie,sktorýmsaväčšinalekárovpočassvojejceloživotnejpraxenestretneaniraz,pričompríznaky
(symptómy) môžu byť necharakteristické a prekrývajúce sa so symptómami, ktoré sú charakteristické
pre akútny koronárny syndróm (anginu pectoris či srdcový infarkt). Zo zdravotnej dokumentácie a

záverov súdneho znalca však jednoznačne vyplýva, že u právnej predchodkyne žalobcov boli už dňa
29.12.2011 v čase prvých vyšetrení prítomné niektoré príznaky tejto choroby a to poruchy videnia,
bolesť v krku, slabosť, bolesť brucha. U pacientky teda neboli prítomné všetky prejavy, ktoré sú typické
pre disekciu aorty, ale niektoré príznaky prítomné boli. Poruchy videnia vznikajú práve v súvislosti s
postihnutím krčných artérií. Ako uviedol súdny znalec, u skúseného lekára, ktorý sa v minulosti už
s podobným prípadom stretol, mali príznaky, ktoré boli u pacientky prítomné, vzbudiť podozrenie na

disekciu aneuryzmy.

60. Požiadavka postupovať pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti „lege artis“, t.j. v súlade
s dostupnými poznatkami lekárskej vedy, tvorí pilier lekárskeho povolania. Právny základ tejto
požiadavky je vyjadrený v Etickom kódexe zdravotníckeho pracovníka tak, že poslaním zdravotníckeho

pracovníka je vykonávať zdravotnícke povolanie svedomito, statočne, s hlbokým ľudským vzťahom
k človeku, v súlade s právnymi predpismi, v súlade s dostupnými poznatkami lekárskych vied a
biomedicínskymi vedami, s prihliadnutím na technické a lekárske vybavenie zdravotníckeho zariadenia,
v ktorom sa zdravotná starostlivosť poskytuje. V rámci svojej odbornej spôsobilosti a kompetencie
vykonáva zdravotnícky pracovník preventívne výkony, diagnostické výkony, liečebné výkony spôsobom

zodpovedajúcim súčasným poznatkom lekárskej vedy.

61. Pre posúdenie, či zdravotnícke zariadenie splnilo povinnosť poskytovať zdravotnú starostlivosť „lege
artis“, t.j. v súlade s dostupnými poznatkami lekárskej vedy, je potrebné vymedziť, čo možno pokladať za
súčasné poznatky lekárskej vedy a zároveň, kedy je možné požadovať, aby tieto poznatky boli skutočne

aplikované v lekárskej praxi. Za poznatky lekárskej vedy sa pokladá všetko, či lekárska veda dosiahla;
samozrejme, využiteľnosť resp. aplikácia týchto poznatkov v praxi je podmienená aj inými aspektmi
ako medicínskymi. Vo všeobecnosti, z hľadiska vymedzenia pojmu „lege artis“, treba brať do úvahy
tie medicínske poznatky, ktoré sú obsahom výučby na lekárskych fakultách a sú uznávané odbornou
lekárskou obcou, v odbornej lekárskej tlači, na konferenciách a kongresoch.

62. Za porušenie požiadavky poskytovať zdravotnú starostlivosť „lege artis“ je preto možné považovať
napríklad nedostatočnú odbornosť (napr.neatestovaný lekár, nedostatok praxe, exces, t.j. vybočenie
z prislúchajúceho oprávnenia atď.), preceňovanie vlastných schopností (nevyžiadanie konziliárneho
vyšetrenia v prípade, kedy malo byť vyžiadané, neskoré odoslanie resp.neodoslanie pacienta

na nadväzujúce vyšetrenie, neskoré odovzdanie alebo neodovzdanie pacienta do starostlivosti
odborníkov iného odboru, podcenenie informácií o akútnom stave, neskoré zabezpečenie hospitalizácie,
nezabezpečenie včasného prevozu na kvalifikovanejsie pracovisko atď.), ďalšie odborné chyby
(zanedbanie určitých príznakov, nevykonanie nutných diagnostických výkonov, nesprávna interpretácia
výsledkov vyšetrení atď.), technické chyby, zlyhanie zručnosti a pod.

63. V danom prípade je zo záverov súdneho znalca, ako aj ďalšieho odborníka - konzultanta Úradu
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zrejmé, že súčasné medicínske poznatky podrobne popisujú
príčiny, príznaky, diagnostické metódy, ako aj liečebné postupy pri diagnóze disekujúcej aneuryzmy
aorty. Súd zastáva jednoznačný záver, že z objektívneho hľadiska je preto irelevantné, či je dané

ochorenie vzácne, že väčšina lekárov sa počas svojej celoživotnej praxe s ním nestretne, resp. že v
danom čase a na danom mieste sa nevyskytoval lekár, ktorý by mal skúsenosť s podobným prípadom.
Je teda irelevantné, že žiaden z vyšetrujúcich lekárov (internista, neurológ, chirurg) nemal podozrenie
na túto diagnózu (ako uviedol súdny znalec, ako aj MUDr. Q. P. “na túto diagnózu sa nepomyslelo“ ). Za
porušenie požiadavky poskytovať zdravotnú starostlivosť „lege artis“ je preto v danom prípade možné

považovať nedostatočnú odbornosť. Ako napokon vyplynulo z vykonaného dokazovania, Úrad pre
dohľad nad zdravotnou starostlivosťou uložil žalovanému povinnosť usporiadať pre lekárov pracujúcich
na oddeleniach centrálneho príjmu odborný seminár na tému štandardné diagnostické a terapeutické
postupy pri bolestiach na hrudníku, diferenciálna diagnostika bolesti na hrudníku s akcentáciou naproblematiku disekujúcej aneuryzmy aorty a jej polyformnej symptomatológie zasahujúcej do pôsobnosti
mnohých medicínskych odborov.

64. Súd v tomto smere (len na okraj) dodáva, že zo znaleckého posudku je zrejmé, že symptómy,
prítomné u pacientky, boli viac typické pre anginu pectoris či srdcový infarkt. Súdny znalec uviedol, že
na bezpečné potvrdenie resp. vylúčenie týchto diagnóz s maximálnou možnou istotou, je potrebné
vykonať vyšetrenie kardiošpecifických enzýmov, tzn. Troponinu T alebo N. Ani tieto vyšetrenia však
vykonané neboli. Boli vykonané len EKG a neurologické vyšetrenie, so záverom, že „klinický ani EKG

nález tohto času pre akútny koronárny syndróm ani pľúcnu embolizáciu nesvedčia“. Z vykonaného
dokazovania (výsledkov pitevného nálezu) nesporne vyplynulo, že tieto diagnózy skutočne u pacientky
zistené neboli. Súd sa touto otázkou zaoberal len z toho hľadiska, že hoci symptómy poukazovali skôr na
akútny koronárny syndróm, žalovanému postačovalo pre jeho „vylúčenie“ EKG vyšerenie a neurologické
vyšetrenie, napriek tomu, že pre jeho bezpečné vylúčenie by bolo potrebné vykonať aj ďalšie vyšetrenie.

65. Z hľadiska vykonania všetkých zdravotných výkonov, potrebných na určenie správnej choroby, zo
záverov súdneho znalca jednoznačne vyplýva, že existujú tri vyšetrenia, ktorými sa dá diagnóza disekcie
aorty najbezpečnejšie určiť. Sú nimi: 1. transesofageálne echokardiografické vyšetrenie (ultrazvukové
vyšetretrenieaortysondouzavedenoudopažeráka,2.kontrastnéCTvyšetrenie(vyšetreniepočítačovou
tomografiou s predchádzajúcim vstrieknutím kontrastnej látky do krvného obehu pacienta) a 3.

vyšetrenie aorty magnetickou rezonanciou. Každé z týchto vyšetrení by odhalilo prítomnosť disekcie
aorty s takmer 100 % istotou. Na vyšetrenie množstva tekutiny v perikarde postačuje klasické
transthorakálne echokardiografické vyšetrenie.

66. V danom prípade nebolo vykonané ani jedno z týchto troch vyšetrení. Z hľadiska ich aplikovateľnosti

v praxi pritom z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že metódy diagnostiky disekcie aorty
boli u žalovaného ľahko dostupné. Žalovaný disponoval všetkými troma zariadeniami na vykonanie
týchto diagnostických metód. CT vyšetrenie a vyšetrenie magnetickou rezonanciou mohli byť vykonané
už dňa 29.12.2011, aj v čase po 16,00h hod., t.j. po pracovnej dobe. Echokardiografické vyšetrenie,
vzhľadom na neprítomnosť odborníkov po pracovnej dobe, mohlo byť vykonané nasledujúci deň,

30.12.2011.

67. Zhrnúc vyššie uvedené, v dôsledku nevykonania (aspoň niektorého) z vyššie uvedených vyšetrení,
lekári žalovaného nezistili správnu diagnózu a pacientku dňa 29.12.2011 pustili domov. Správnu
diagnózu nezistili ani nasledujúci deň, kedy sa pacientka pre pretrvávajúce ťažkosti opätovne dostavila

k žalovanému a pre bolesti brucha, vracanie a nevoľnosť bola hospitalizovaná na II.chirurgickej klinike,
kde po 18 hodinách umrela.

68. Ako vyplynulo zo záverov súdneho znalca, disekcia aorty je akútny, život bezprostredne ohrozujúci
stav, ktorý vyžaduje okamžitú hospitalizáciu, urgentnú operáciu a následnú intenzívnu pooperačnú

starostlivosť v trvaní niekoľkých dní až týždňov. Nezistenie správnej diagnózy viedlo k tomu, že
zdravotnícky personál žalovaného nezvolil správny liečebný postup, zodpovedajúci disekcii aorty
- prevoz na Kardiochirurgickú kliniku VÚSCH v Košiciach a okamžitý kardiochirurgický operačný
výkon, zvolený v závislosti od zisteného rozsahu disekcie: a/ suprakoronárna náhrada asendentnej
aorty (náhrada postihnutého úseku vzostupnej aorty), b/ náhrada vzostupnej aorty a koreňa aorty

vrátane aortálnej chlopne (Bentallova operácia), c/ parciálna alebo totálna náhrada aortálneho oblúka
(vrátane náhrady vzostupnej aorty), d/ náhrada aortálneho oblúka spolu s implantáciou stentgraftu do
descendentnej aorty.

69. Podľa záverov súdneho znalca, v prípade takéhoto (správneho) postupu by nádej na prežitie

pacientky bola približne v rozsahu 70 - 75 % v období od operácie do prepustenia z nemocnice.

Existencia nemajetkovej ujmy

70.Čosatýkaďalšiehopredpokladu-ujmynaosobnostnýchprávach,súdvovzťahukotázkedôvodnosti
základu uplatneného nároku, ako aj vo vzťahu k otázke danosti aktívnej vecnej legitimácie žalobcov
poukazuje na nižšie uvedenú právnu argumentáciu, ktorá vychádza z ustálenej súdnej judikatúry:71. Podľa ustanovenia článku 8 odseku l Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných práv a
slobôd, publikovaného pod č. 209/1992 Zb., každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného
a rodinného života, obydlia a korešpondencie. Z ustanovenia článku 17 Medzinárodného paktu o

občianskych a politických právach publikovaného pod č 120/1976 Zb. vyplýva, že nikto nesmie byť
vystavený svojvoľnému zasahovaniu do súkromného života, rodiny, domova alebo korešpondencie a
každý má právo na zákonnú ochranu proti takým zásahom alebo útokom.

72. Právo na súkromie v rôznych poňatiach môže zahŕňať tak ochranu rodinného života, súkromie

obydlia, listové tajomstvo, ako aj ochranu cti, povesť človeka, či ochranu pred neoprávneným
zhromažďovaním údajov o osobe. V ústavnej rovine je toto právo zakotvené v článku 16 Ústavy
Slovenskej republiky - nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená, obmedzená môže byť len v
prípadochustanovenýchzákonomavčlánku19ods.1-každýmáprávonaochranupredneoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života.

73. Súčasťou práva na súkromie je právo na rodinný život. Európsky súd pre ľudské práva v rozsudku
z 21. júna 1988 vo veci Berrhab proti Holandsku konštatoval : „„Z pojmu rodina, na ktorom je založený
článok 8, vyplýva, že dieťa narodené z takéhoto zväzku je ipso iure súčasťou tohto vzťahu. Z tohto
dôvodu existuje od momentu narodenia dieťaťa a už vzhľadom na samotnú existenciu tejto skutočnosti
medzi dieťaťom a jeho rodičmi zväzok rovnajúci sa „rodinnému životu“, dokonca aj vtedy, keď už rodičia

neskôr spolu nežijú.“ Podstatou rodinného života je oprávnenie fyzickej osoby utvárať, udržiavať a
rozvíjať vzťahy medzi členmi rodiny založené na silných citových väzbách.

74. Človek vo všeobecnosti počas svojho života vstupuje do mnohých medziľudských vzťahov; v rodine,
škole,bydlisku,napracoviskuvytvárarôznespoločenstvá,partnerstváakolektívy.Rodinnévzťahypatria

medzi najfrekventovanejšie medziľudské vzťahy; najintímnejšími a najsúkromnejšími z nich sú spravidla
vzájomné vzťahy medzi manželmi a medzi rodičmi a deťmi. Vo vnútri rodiny vzniká celý komplex
najrozmanitejších vzťahov a väzieb takej povahy a takého charakteru, že jedným vonkajším zásahom
vedeným proti niektorému členovi rodiny môže byť porušené právo na ochranu osobnosti viacerých
členov rodiny. Osobitnou stránkou tohto komplexu je nielen to, že a/ určitý vonkajší negatívny vplyv

(zásah), ktorý jedna strana tohto vzťahu (jeden z manželov alebo jeden rodinný príslušník) považuje
subjektívne za ujmu na svojej osobnosti, je spravidla aj druhou stranou tohto vzťahu (druhým manželom
alebo rodinným príslušníkom) subjektívne vnímaný ako osobná ujma, ale tiež to, že b/ ujma spôsobená
jednej strane takéhoto rodinného vzťahu ujmou druhej strany daného vzťahu aj objektívne (skutočne)
môže byť. Nie je preto vylúčené, že ten istý zásah do niektorej súčasti všeobecného práva na ochranu

osobnosti jedného z manželov alebo členov rodiny je zároveň zásahom do niektorej (rovnakej alebo
odlišnej) súčasti všeobecného práva na ochranu osobnosti druhého manžela alebo iných členov rodiny.
Bezpochyby je aj v tomto prípade dotknutá konkrétna fyzická osoba s univerzálnymi a individuálnymi
vlastnosťami.

75. Do rámca vymedzeného ustanoveniami § 11 až 13 Občianskeho zákonníka teda ako integrálna
súčasť jednotného (všeobecného) práva na ochranu osobnosti patrí tiež právo na súkromie, zahŕňajúce
širokú oblasť súkromia fyzickej osoby, najmä jej súkromného života, intímnej a rodinnej sféry, vnútorného
myšlienkového a citového života. V najširšom zmysle sa toto právo týka aj práva na uchovanie
pamiatky po najbližšom rodinnom príslušníkovi. Negatívny zásah do tejto sféry pôsobí neraz zraňujúco,

znevažujúco, človeka zbavuje istoty a spôsobuje mu rozličné ujmy. Normy občianskeho práva preto v
rámci ochrany osobnosti zabezpečujú aj ochranu takto chápaného súkromia fyzickej osoby. Vychádzajú
z poznania, že za života vytvorené rodinné putá a citové väzby pretrvávajú spravidla aj po smrti fyzickej
osoby a sú naďalej pozostalými pociťované a prežívané vo forme pamiatky na zomrelého a úcty k nemu.
Význam takýchto pút a väzieb, i keď pretrvávajú v pozmenenej podobe poznačenej smrťou (ktorá v tejto

sfére môže mať niekedy dokonca aj umocňujúci vplyv), je nepopierateľný.

76. Samotný zánik rodinnoprávnych vzťahov (z pohľadu striktne právneho) v dôsledku smrti rodiča alebo
manžela neznamená automaticky zánik väzieb pozostalých na osobu zomrelého v celej ich škále. Nie
je preto vylúčené, že určitý zásah, ku ktorému došlo po smrti fyzickej osoby, je neoprávneným zásahom

nielen do osobnosti zomrelého (napríklad jeho občianskej cti a dôstojnosti), ale zároveň aj do osobnosti
pozostalých (napríklad do ich práva na súkromie, zachovanie úctivej pamiatky na zomrelého). Podľa
individuálnych okolností, za ktorých došlo k takémuto zásahu, prichádza preto do úvahy tak možnosťtzv. postmortálnej ochrany osobnosti zomrelého v zmysle ustanovenia § 15 Občianskeho zákonníka,
ako aj možnosť ochrany osobnosti pozostalej osoby v zmysle § 11 až 13 Občianskeho zákonníka.

77. Ak medzi fyzickými osobami existujú sociálne, morálne, citové a kultúrne vzťahy vytvorené v rámci
ich súkromného a rodinného života, môže porušením práva na život jednej z nich dôjsť k nedovolenému
zásahudoprávanasúkromiedruhejztýchtoosôb.Právonasúkromietotižzahŕňaajprávofyzickéosoby
vytvoriť a udržiavať vzťahy s inými ľudskými bytosťami, najmä v citové oblasti, aby tak fyzická osoba
mohla rozvíjať a napĺňať vlastnú osobnosť. Takýmto protiprávnym zásahom tretej osoby do práva na

súkromie, resp. práva rodinný život môže byť ďalšiemu účastníkovi vzťahu spôsobená taká ujma, ktorá
mu čiastočne alebo úplne bráni naplno napĺňať jeho citové potreby, t.j. nemajetková ujma postihujúca
inú ako majetkovú sféru osobnosti, sféru osobnostnú, ku ktorej nepochybne patrí aj citová (emocionálna)
ujma. Ak dôjde k smrti jedného z členov rodinného vzťahu, pozostalá osoba môže utrpieť citovú ujmu
vo forme šoku, smútku zo straty blízkej osoby a takisto aj spoločenstva (vzťahu) s blízkou osobou.

78. Osobnosť, ktorá je chránená prostredníctvom všeobecného osobnostného práva, v prípade, ak
došlo k zásahu do tohto práva, má možnosť využiť právne prostriedky ochrany osobnosti, ktoré sú
exemplifikatívne uvedené v ustanovení § 13 Občianskeho zákonníka. Prichádzajú do úvahy, pokiaľ
hrozí alebo je spôsobená ujma v osobnostnej nemajetkovej sfére a majú rôznu povahu. Ktoré z týchto
právnych prostriedkov príslušná fyzická osoba na ochranu svojej osobnosti uplatní, bude závislé v

prvom rade na jej vôli, ovplyvnenej predovšetkým intenzitou a povahou protiprávneho zásahu. Zásah do
emocionálnej sféry fyzickej osoby, spôsobený protiprávnym konaním tretej osoby, následkom ktorého
je úmrtie blízkej osoby, zakladá právo domáhať sa ochrany osobnosti podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka o ochrane osobnosti. Realizácia tejto ochrany je vo výlučnom záujme osôb, ktoré sú v takom
úzkom vzťahu k postihnutej fyzickej osobe, že ochrana integrity jeho osobnosti aj po jeho smrti (tzv.

postmortálna ochrana) je ich osobným záujmom; ide o najbližších príbuzných, a to manžela a deti, a
ak ich niet, o rodičov.

79. Vo vzťahu k posúdeniu existencie nemajetkovej ujmy žalobcov súd vykonal dokazovanie výsluchom
žalobcov.

80. Žalobca v 1.rade vypovedal, že s nebohou H..U. V. uzavreli manželstvo v roku 1984. Odvtedy
nepretržite žili v spoločnom zväzku, narodili sa im dvaja synovia (žalobcovia v 2. a 3. rade). Ich vzťah
bol harmonický. Vzhľadom k tomu, že žalobca sa snažil rodinu zabezpečiť predovšetkým finančne,
starostlivosť o spoločnú domácnosť a výchovu detí kompletne zabezpečovala ona. Ako rodina spolu

intenzívne trávili spoločný voľný čas; chodili cez víkendy pravidelne na chalupu, trávili tam sviatky i
prázdniny, navštevovali sa navzájom s ostatnou rodinou a spoločnými známymi. Neskôr, keď nastal útlm
v podnikaní a žalobcovi sa po finančnej stránke až tak nedarilo, manželka „potiahla“ aj túto stránku.
Nevedela si nájsť prácu na Slovensku, ale asi 4 až 5 rokov pred smrťou si našla prácu v zahraničí,
pričompracovalavrôznychprofesiách.Zarobilavpriemere1.500EURakeďžemalaajsociálnebenefity,

zarobila niečo cez 2.000 EUR. Takto mohla finančne prispievať deťom a synovi aj na kúpu motorového
vozidla. Zo zahraničia chodievala pravidelne domov, aj syn bol u nej na dlhší čas na brigáde. Zároveň,
on aj synovia chodievali za ňou do zahraničia a naďalej sa snažili byť čo najviac spolu. V zahraničí mu
predstavila svojich domácich, ukázala mu rôzne miesta, chodili tam na výlety. Telefonáty medzi členmi
rodiny boli absolútne bežné. Všetci sa tešili, že sa spolu doma zídu. Hoci pod jej odchode do zahraničia

nemohli už spolu tráviť toľko času ako predtým, ich vzťah bol naďalej harmonický. Manželka bola veľmi
šetrná, na seba nemíňala peniaze, všetko dávala rodine. Citová väzba medzi nebohou a členmi rodiny
bola nadštandardná. Ako rodina vždy držali spolu, pomáhali si navzájom. Vždy sa tešili, že budú spolu.
V čase, kedy manželka umrela (31.12.2011), mal žalobca v 1.rade 57 rokov, starší syn 26 rokov a mladší
syn 20 rokov. V čase smrti manželky podstate všetci žili v spoločnej domácnosti, okrem staršieho syna,

ktorý po tom, čo doštudoval vysokú školu, ostal žiť v Bratislave. Mladší syn v tom čase študoval na
vysokej škole. Keď sa to stalo, boli Vianoce, obaja synovia pricestovali domov. Žalobca dodnes nie je
vyrovnaný s tým, čo sa stalo. Mal za to, že keby bolo o manželku v nemocnici lepšie postarané, tak
by tu mohla dnes spolu s nimi byť. Nemuselo sa to stať. Všetko, čo predchádzalo jej smrti, prežíval
s ňou. Žalobca ostal sám, nenašiel si novú životnú partnerku. Život po jej smrti nebol a dodnes nie je

jednoduchý. Bola to hlboká trauma, ktorú mu pomohli prežiť deti. Všetci si navzájom pomáhali. Žalobca
spolu s mladším synom po tejto tragickej udalosti ostali bývať v tom istom byte. Vždy, keď sa žalobca
keď prechádza po byte, hovoria naňho spomienky, všade vidím manželku.81. Žalobca v 2. rade vypovedal, že prevažná časť jeho detstva sa odohrala na chalupe, kde trávili
ako rodina všetky víkendy, sviatky, aj prázdniny. Spoločne s rodinou sa venovali športovým aktivitám.
Športoval už na 1. stupni základnej školy. Pamätál si, že po vyučovaní mama vždy prišla pre neho,

vzala ho z družiny a v podstate pravidelne každý deň v zimnom období sa išli spolu lyžovať. Bola to
mama, ktorá ho vždy doprevádzala na akékoľvek športové aktivity. Chodil na tanec, na plávanie a pod.
Zároveň sa kompletne starala o celú domácnosť, o výchovu detí a organizáciu ich voľného času. Otec
totižchodievaldomovzpráceneskoro.Mamasnimirobiladomáceúlohy,pomáhalavypracovaťprojekty,
všeličo spolu vyrábali. Doteraz má v izbe ozdoby, ktoré spolu vyrobili. Po tom, čo mama odišla pracovať

do Anglicka, chodili pravidelne za ňou. Preňho bolo veľmi dôležité, že mu po skončení strednej školy
vybavila prácu v Anglicku, kedy v zahraničí spolu bývali štyri mesiace. Ona mu v podstate poskytla
základné pracovné návyky, pretože dovtedy sa venoval len športu. Po skončení strednej školy a po
absolvovaní tejto brigády žalobca nastúpil do 1. ročníka vysokej školy v Brne. V čase, kedy sa stala táto
tragická udalosť, študoval 1. semester a prišiel domov na vianočné sviatky a na Silvestra. Posledná
spomienka, ktorú má na mamu, sa viaže k momentu, keď odchádzal tráviť Silvester na chate a kývali si

na rozlúčku. Potom už len dostal telefonát, že mama zomrela. Bolo to hrozné. Ten pocit, že už si nikdy
nezavolajú, že sa neuvidia, že keď príde domov, mama tam už nebude. Všetky rodinné stretnutia už boli
beznej.Vjanuárihočakali skúšky,načosamuveľmiťažkosústredilo.Čosatýkafinancií,rodinnýpríjem
v tom čase hlavne mama. Bola veľmi šetrná, všetky peniaze sa snažila poskytnúť rodine. Kupovala
oblečenie, posielala zo zahraničia balíky. Práve z dôvodu, aby pomohol s rodinným rozpočtom, začal

žalobcapopriškolezarábať,vdôsledkučohoobetovalsvoješportovéaktivity,ktorýmsadovtedyvenoval
(baseball). Takto vlastne skončila jeho športová kariéra. Žalobca mal s mamou krásny vzťah, vychádzali
spolu veľmi dobre, nemali žiaden problém, žiadne konflikty, v podstate každý deň si telefonovali, tešil sa
na všetky sviatky, ktoré spolu strávia, na každé stretnutie. Tešil sa preto aj na Vianoce, keďže to bolo
prvýkrát po dlhšej dobe, čo sa od jeho odchodu na vysokú školu mali stretnúť. Ostal mu len jeden rodič,

polovica rodičovského sveta sa mu zrútila.

82. Žalobca v 3. rade vypovedal, že tvorili harmonickú rodinu. Mama sa o nich starala po každej stránke,
dá sa povedať, že nadštandardne. Keďže otec mal dobrý príjem, mohla ostať doma a naozaj sa veľmi
intenzívne venovať domácnosti a deťom. Otec bol stále v práci, chodil domov až večer. Mama sa im

neprestajne venovala, učila sa s nimi, robili spolu herbáre, projekty, naučila ich násobilku, pomáhala
im písať, čítať, pomáhala s domácimi úlohami. Každé ráno mal pripravenú desiatu, jablko bolo vždy
rozkrojené, pomaranč olúpaný, aby sa im lepšie jedlo. Neustále mu prala množstvo vecí, keďže
aktívne hral futbal. Čím je starší, tým viac si uvedomuje tieto drobnosti, ktoré pre nich robila úplne
prirodzene, s láskou a obetavo. Mama vždy stála pri nich, kedykoľvek pripravená pomôcť. Pre seba

veľa nepotrebovala. Keď nastal útlm v prísune financií zo strany otca z jeho podnikateľskej činnosti, zase
nastúpila mama, vzala to na seba, našla si prácu v Anglicku a išla zarábať. Vzťah s mamou bol skvelý
aj po jej odchode za prácou do zahraničia; naďalej boli v úzkom kontakte, pravidelne si telefonovali a
vždy, keď to bolo možné, stretli sa. Vďaka nej sa žalobca dostal k svojmu prvému autu, ktoré mu kúpila
za 7.000 EUR. Ako rodina chodili na spoločné dovolenky do Chorvátska, na lyžovačky do Slovenského

raja. Všetok voľný čas, prázdniny na jar a v lete trávili spolu ako rodina, mali veľa spoločných aktivít. Mali
naozaj harmonický vzťah. Mama mu vždy poradila, usmernila ho, chodili spolu na prechádzky, na výlety.
Keď odchádzal do školy alebo niekam na výlet, vždy ho nabalila, dala mu plnú tašku, napiekla. Mama
mu zvyšovala životnú úroveň. Peniaze, ktoré mu dávala, mu prišli vhod, mohol som si dopriať o niečo
viac, než len zo svojho príjmu. Zarábal v tom čase 550 EUR mesačne a jeho priateľka 500 EUR.. Síce

to postačovalo na vyžitie, ale vždy mu dobre padlo, keď mu mama prispela na viac. V danom čase bol
síce zárobkovo činný dva roky, avšak mama ho neustále finančne podporovala, pretože jeho nástupný
plat bol nízky. V čase, kedy mama umrela, žalobca už žil v Bratislave, kde ostal bývať po skončení
vysokej školy. Mama mala veľmi pekný vzťah aj s jeho priateľkou, nosila jej darčeky aj z Anglicka, bola
veľmi dobrosrdečná. Bol to obrovský šok, keď na Silvestra prišiel ten telefonát, že mama umrela. Na

Vianoce prišla ku nim do Košíc aj jeho priateľka. Veľmi ťažko to znášal aj brat, ktorý vtedy odišiel na
chatu. Žalobca si pamätal, že mama akurát varila, dvihla poklop od parených buchiet, keď jej prišlo
zle, úplne z ničoho nič. Bola predsa v poriadku, zdravá, normálne fungovala. Pred jej príchodom zo
zahraničia domov najprv priletela do Bratislavy, kde boli spolu na vianočných trhoch. Prežili pohodový
deň, išli spolu na prechádzku a následne s priateľkou mamu odprevadili na vlak do Košíc. Vážili si čas,

ktorý strávili spolu. Žalobca má teraz s priateľkou teraz dvojročného synčeka. Čo mu je najviac ľúto, je
to, že sa mama nedožila vnúčaťa. Ona by si to naozaj vychutnala. Žalobca uviedol, že mame by chcel
splatiť to, čo do nich vložila, vrátiť jej to na starobu. Toto mu umožnené nebolo. Ostalo im len spomínať
a ľutovať, že nie je s nimi.83. Zhrnúc vyššie uvedené, čo sa týka existencie ujmy na osobnostných právach, vykonaným
dokazovaním mal súd nesporne za preukázané, že medzi nebohou H..U. V. a žalobcom v 1.rade ako

jej manželom a rovnako aj žalobcami v 2. a 3.rade ako jej synmi v čase jej smrti existovali sociálne,
morálne, citové a kultúrne vzťahy vytvorené v rámci ich súkromného a rodinného života v takej intenzite,
že smrť manželky a matky zasiahla do práva žalobcov na súkromie a rodinný život. Žalobcovia utrpeli
vážnu citovú ujmu vo forme šoku, smútku zo straty najbližšej osoby a nenávratne stratili možnosť
udržiavať a rozvíjať vzťahy, založené na silných citových väzbách. Súd mal za preukázanú prítomnosť

najintenzívnejších interpersonálnych väzieb medzi žalobcami a nebohou, výsostne na emocionálnom
základe. Smrť manželky a matky bola pre žalobcov traumatizujúcim zážitkom, ktorý sa prejavil v ich
psychikevoformesmútkuzostratyblízkejosoby,ktorýsmútokneustálepretrváva.Žalobcoviasnebohou
tvorili plne fungujúcu rodinu, s dobre vyvinutými sociálnymi a citovými väzbami a z nečakanej smrti
doposiaľ prežívajú pocity úzkosti, smútku, zúfalstva. Odo dňa smrti manželky a matky stratili možnosť
viesť s ňou súkromný život, stratili možnosť ďalšieho udržiavania a rozvíjania vzťahov a túto stratu

doposiaľ prekonávajú s ťažkosťami. Ide o stav trvalý a nenapraviteľný. Trauma, ktorú žalobcovia utrpeli,
je neodstrániteľná.

84. Ľudský život nie je obchodovateľný tovar a jeho hodnota je v peniazoch nevyčísliteľná. Možno
iba zmierniť ťažkú citovú ujmu pozostalých formou právnych prostriedkov upravených v Občianskom

zákonníku. Je nutné vcítiť sa do prežívania pozostalých blízkych osôb, akú ujmu a traumu predstavuje
pre nich smrť blízkej osoby, ktorú stratili v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretej osoby.

85. Nemajetkovú ujmu, ktorú žalobcovia utrpeli, podľa názoru nie je možné odstrániť inak, ako priznaním
zadosťučinenia vo forme finančnej náhrady; žalobcom doposiaľ nikto neposkytol ani len morálne

zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia. Vzhľadom na to, že nemajetková ujma vzniknutá porušením
osobnostných práv sa vo všeobecnom zmysle slova ani nedá odškodniť a jej rozsah nie je možné ani
exaktne kvantifikovať a vyčísliť, namiesto nej je možné len poskytnutie zadosťučinenia.

86. Po ustálení záveru, že boli splnené všetky predpoklady vzniku nároku na náhradu nemajetkovej

ujmy, sa súd zaoberal výškou náhrady za nemajetkovú ujmu.

87. Tak ako morálne zadosťučinenie, tak aj zadosťučinenie v peniazoch sleduje rovnaký cieľ, t.j.
primerane, s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, optimálne a účinne vyvážiť a zmierniť
nepriaznivý následok neoprávneného zásahu. Z uvedeného vyplýva, že aj pri určení výšky relutárnej

satisfakcie sa musí prihliadať k prvoradej satisfakčnej funkcii priznávanej peňažnej čiastky.

88. Určenie výšky zadosťučinenia v peniazoch sa musí opierať o konkrétne a preskúmateľné okolnosti
posudzovaného prípadu. Pre určenie výšky požadovanej náhrady sú rozhodujúce výlučne hľadiská
vyplývajúce z ustanovenia § 13 odst. 3 Občianskeho zákonníka, t.j. 1. závažnosť (intenzita) vzniknutej

ujmy a 2. okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

89. Čo sa týka prvého hľadiska - závažnosti vzniknutej ujmy, intenzita nepriaznivého následku je
v prípade usmrtenia blízkej osoby jednoznačne vnímaná ako objektívne veľmi vysoká; ide totiž o
následok nereparovateľný, obsahujúci prvok nečakanosti a nezmeniteľnosti. Celková doba pôsobenia

nepriaznivého následku zásahu do osobnostných práv pozostalých je značne dlhá, časovo presnejšie
bližšie neurčiteľná.

90. Čo sa týka druhého hľadiska - okolností, za ktorých k porušeniu práva došlo, v rozhodovacej praxi
súdov sa postupne ustálili kritériá pre určenie výšky náhrady poskytovanej pozostalým osobám. Ide

jednak o okolnosti na strane žalobcov (pozostalých) a jednak o okolnosti na strane žalovaného ako
zodpovedného subjektu.

91. Medzi okolnosti na strane žalobcov patrí intenzita vzťahu žalobcov so zomrelým, vek zomrelého a
pozostalých, otázka hmotnej závislosti pozostalých na zomrelej osobe. Je zrejmé, že hoci strata rodiča

predstavuje ujmu v každom veku, bude táto inak znášaná u batoľaťa, ktoré si stratu nie je schopné
plne uvedomiť, avšak absencia rodiča ho bude ovplyvňovať a sprevádzať celým ďalším životom, inak
u dieťaťa školského veku, ktoré je na rodičovi citovo závislé, alebo u dospelého jedinca, ktorý už nežije
v spoločnej domácnosti s rodičom a má vlastní rodinu. Zohľadniť vek je však potrebné aj z opačnejperspektívy; inak je prežívaná strata novorodenca jeho rodičmi, inak strata dospelého jedinca - rodiča
jeho deťmi alebo strata osoby dôchodkového veku z pohľadu jeho vnúčat.

92. Súd pri úvahe o primeranosti a výške priznanej náhrady teda prihliadol na typ príbuzenského pomeru
medzi žalobcami a zomrelou, ktorí boli rodičmi žalobcov, na ich vek, ako aj intenzitu ich vzťahov.
Ako nesporne vyplynulo z vykonaného dokazovania, medzi žalobcami a nebohou existovali intenzívne
interpersonálne väzby postavené na vysoko pozitívnom emocionálnom základe. Žalobca v 1.rade a
nebohá žili v čase jej smrti už 27 rokov v harmonickom manželskom zväzku a bývali v spoločnej

domácnosti spolu s mladším synom - žalobcom v 2.rade, ktorý bol v tom čase síce plnoletý (20 ročný),
avšak odkázaný výživou na rodičov, pretože študoval prvý semester vysokej školy. Manželia boli v
aktívnom veku ( žalobca mal 56 rokov a nebohá 52 rokov), obaja pracovali. Nebohá bola zdravá, v
dobrej kondícii a hoci štyri roky pred smrťou začala pracovať v zahraničí, na kvalitu vzťahov táto
skutočnosť vplyv nemala. Ako je zrejmé z výpovedí žalobcov, členovia rodiny sa veľmi ľúbili a ako rodina
spolu intenzívne trávili voľný čas, mali mnoho spoločných aktivít, pomáhali si navzájom, zaujímali sa o

seba. Žalobca v 3.rade mal v čase smrti svojej matky 26 rokov a hoci už 3 roky (po skončení vysokej
školy) nežil s rodičmi a bratom v spoločnej domácnosti, vzťahy s matkou ostali nadštandardné. Naďalej
ostali v úzkom kontakte, pravidelne si telefonovali a vždy, keď to bolo možné, stretli sa. Žalobcovia
zhodne vypovedali, na akej úrovni sa nebohá zhostila role manželky a matky; obetavo a s láskou sa
venovala domácnosti i deťom a keď nastal útlm po finančnej stránke a žalobca v 1.rade už nemal

dostatočný príjem z podnikateľskej činnosti, neváhala a našla si prácu v Anglicku. V danom prípade
je preto významnou okolnosťou aj fakt, že nebohá umrela v čase, kedy jej syn, žalobca v 2.rade ešte
nebol schopný sám sa živiť, pričom príjem nebohej značne zvyšoval životnú úroveň celej rodiny. Hoci
žalobca v 3.rade bol už v tom čase zárobkovo činný, jeho nástupný plat po skončení vysokej školy bol
pomerne nízky, pričom nebohá mu aj naďalej i po tejto stránke vypomáhala, napríklad mu kúpila aj jeho

prvé auto. Nebohá mala výborný vzťah aj s priateľkou žalobcu v 3.rade, pričom po jej smrti sa žalobcovi
v 3.rade narodil syn. Žalobca v 3.rade preto prirodzene pociťoval smútok a ľútosť, že sa jeho mama
nedožila vnúčaťa.

93. Zhrnúc vyššie uvedené, po vyhodnotení všetkých okolností daného prípadu súd uzavrel, že suma

30.000 EUR pre každého zo žalobcov je primeraná a predstavuje optimálne a účinné vyváženie a
zmiernenie nepriaznivého následku neoprávneného zásahu do práv žalobcov. Súd pri rozhodovaní o
tejto otázke prihliadol aj na judikatúrnu činnosť súdov, ktorá vytvorila rámcový podklad, v ktorom je
možné sa orientačne pohybovať. Súd tiež konštatoval, že hľadiská vyplývajúce z ustanovenia § 13
odst. 3 Občianskeho zákonníka, t.j. závažnosť (intenzita) vzniknutej ujmy a 2. okolnosti, za ktorých k

porušeniu práva došlo, sa dotýkajú všetkých troch žalobcov v rovnakom rozsahu. Súd nezistil žiadne
skutočnosti na strane žalobcov, ktoré by odôvodňovali záver, že by niektorému zo žalobcov patrila či už
vyššia alebo nižšia náhrada nemajetkovej ujmy. Intenzita vzťahu žalobcov s nebohou bola s ohľadom
na najužšie príbuzenské vzťahy obdobná. Žalobca v 1.rade nenávratne stratil životnú družku, s ktorou
zdieľal spoločný život 27 rokov a vychoval s ňou dve deti. Žalobcovia v 2. a 3. rade v podstate v

porovnateľnom veku stratili nenávratne svoju matku, ktorá sa od narodenia do dospelosti o nich starala
a vychovávala ich. Súd za takýchto okolností nevidel dôvod nato, aby zo svojej moci diferencoval, že
vzťah medzi nebohou a niektorým zo žalobcov bol viac alebo menej intenzívnejší.

Príčinná súvislosť

94. Zhrnúc vyššie uvedené, súd uzavrel, že žalovaný porušil ust. § 4 ods. 3 zákona č.576/2004
Z.z. o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti,
pretože zdravotnú starostlivosť neposkytol správne, keď nevykonal bezodkladne všetky zdravotné

výkony potrebné na určenie správnej choroby a nezabezpečil správny liečebný postup. Nezistenie
správnej diagnózy a nezabezpečenie správneho liečebného postupu vylúčili existujúcu nádej právnej
predchodkyne na prežitie. V tom spočíva aj príčinná súvislosť medzi uvedeným protiprávnym konaním
(opomenutím) žalovaného a následkom - smrťou pacientky. Inak povedané, nebyť tohto porušenia,
nebohá právna predchodkyňa žalobcov mohla žiť. Je zároveň nepochybné, že spôsobená ujma je

jediným a priamym následkom protiprávneho konania žalovaného; inak povedané, nebyť protiprávneho
konania žalovaného, ktorým bola spôsobená smrť H.. U. V., žalobcovia by ujmu neutrpeli.95. Žalovaný pred vyhlásením medzitýmneho rozsudku (22.6.2017) a rovnako aj pred vyhlásením tohto
rozsudku (19.2.2018) navrhol vykonať ďalšie dokazovanie a to súkromným znaleckým posudkom z
odboru zdravotníctva, odvetvia kardiológie, s tým, že oslovený súdny znalec MUDr.Č. si vyžiadal na

vypracovanieposudkutrimesiace.Posudokmalspochybniťdanosťpríčinnejsúvislostimedziporušením
práva a následkom. Ako už súd uviedol v odôvodnení medzitýmneho rozsudku, návrhu na vykonanie
tohto dôkazu nevyhovel a to z dôvodu, že vykonané dokazovanie, t.j. znalecký posudok ako aj doplňujúci
výsluch súdneho znalca postačovali pre záver, že zo strany žalovanej došlo k protiprávnemu úkonu
spočívajúcemu v nesprávnom alebo v nedostatočnom postupe pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti,

pričom smrť nebohej právnej predchodkyne žalobcov bola v príčinnej súvislosti s týmto postupom.

Náhrada škody

96. Žalobcovia si okrem náhrady nemajetkovej ujmy uplatnili aj nárok na náhradu škody, ktorá im mala
vzniknúť vynaložením nákladov, spojených s pohrebom H..U. V..

97.Podľaust.§16Občianskehozákonníka,ktoneoprávnenýmzásahomdoprávanaochranuosobnosti
spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

98. Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil

porušením právnej povinnosti. Podľa ust. § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená
právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto
činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich
zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

99. Ust. § 16 Občianskeho zákonníka je ustanovením špeciálnym a jeho špecialita spočíva v tom, že
škoda - majetková ujma vznikne v dôsledku neoprávneného zásahu do osobnostnej sféry fyzickej osoby.
Na rozdiel od objektívnej zodpovednosti podľa § 13, zodpovednosť za škodu podľa tohto ustanovenia
je subjektívnou zodpovednosťou, pri ktorej sa vyžaduje zavinenie. Zásadný rozdiel medzi odškodnením
nemajetkovej ujmy v peniazoch a majetkovej ujmy náhradou škody spočíva v tom, že pri určení výšky

nemajetkovej ujmy v peniazoch sa vychádza iba z predpokladu, aký následok, t.j. akú ujmu mohol zásah
vyvolať. V tomto prípade nemožno zistiť skutočnú ujmu, a preto sa nemôže skúmať ani jej skutočný
dosah a rozsah a nemôže byť predmetom znaleckého dokazovania. V prípade náhrady škody treba
výšku škody presne uviesť a preukázať.

100. Základnými predpokladmi pre záver o zodpovednosti za škodu teda sú: 1. protiprávny úkon, 2.
existencia škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a 4. zavinenie.

101. Ako už súd uviedol vyššie, protiprávny úkon žalovaného, predstavujúci neoprávnený zásah do
práva na ochranu osobnosti spočíval v tom, že žalovaný porušil ust. § 4 ods. 3 zákona č.576/2004

Z.z. o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti,
pretože zdravotnú starostlivosť neposkytol správne, keď nevykonal bezodkladne všetky zdravotné
výkony potrebné na určenie správnej choroby a nezabezpečil správny liečebný postup. Nezistenie
správnej diagnózy a nezabezpečenie správneho liečebného postupu vylúčili existujúcu nádej právnej
predchodkyne žalobcov na prežitie.

102. V tom spočíva aj príčinná súvislosť medzi uvedeným protiprávnym konaním (opomenutím)
žalovaného a následkom - smrťou pacientky a teda, aj príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom
a skutočnou škodou, ktorú predstavujú náklady, ktoré museli byť vynaložené na jej pohreb.

103. Škodou je majetková ujma, ktorú možno vyjadriť v peniazoch. Na preukázanie existencie škody
a jej rozsahu žalobcovia predložili faktúry, príjmové pokladničné a účtovné doklady zo dňa 2.1.2012,
3.1.2012, 4.1.2012 a 5.1.2012, z ktorých súd zistil, že žalobca v 1.rade vynaložil sumu spolu vo výške
3.054,18 EUR. Výšku skutočnej škody žalovaný nespochybňoval. Čo sa týka aktívnej vecnej legitimácie
žalobcov, žalobcovia zhodne uviedli, že náklady na pohreb vynaložil zo svojich finančných prostriedkov

výlučne len žalobca v 1.rade. Žalobcovia vo vzťahu k tomuto nároku netvoria spoločné a nerozlučné
spoločenstvo. Preto súd nárok na náhradu škody priznal len žalobcovi v 1.rade.104. Čo sa týka zavinenia, Občiansky zákonník nevymedzuje pojem zavinenie. Pri vymedzení tohto
pojmu treba vychádzať z toho, že zavinenie je určitý psychický, vnútorný vzťah škodcu k vlastnému
konaniu priečiacemu sa objektívnemu právu a ku škode ako k výsledku tohto konania. Zavinenie ako

vnútorný psychický vzťah je založený na dvoch zložkách: na zložke vedomostnej a zložke vôľovej.
Vedomostnou zložkou rozumieme vnímanie, t.j. odraz predmetov a javov v zmyslových orgánoch, ako aj
predstavu predmetov a javov, ktoré subjekt vnímal skôr, alebo ku ktorému dospel úsudkom na základe
znalostí alebo skúseností. Vôľovou zložkou sa rozumie predovšetkým chcenie, ale aj uzrozumenie. Pri
úmyselnom zavinení je zastúpená tak vedomostná, ako aj vôľová zložka zavinenia. Pri nedbanlivosti je

daná len vedomostná zložka. Občiansky zákonník nevymedzuje ani formy zavinenia, Pri výklade foriem
zavinenia sa preto v občianskoprávnej praxi vychádza z vymedzenia týchto foriem v § 15 a 16 Trestného
zákona, ktorý rozlišuje úmyselné a nedbanlivostné zavinenie. Obidve formy sa vnútorne členia na stupne
zavinenia. Úmyselné zavinenie sa člení na priamy úmysel, pri ktorom konajúci chcel spôsobiť škodu, a
na nepriamy úmysel, pri ktorom konajúci vedel, že môže spôsobiť škodu, a pre prípad, že ju spôsobí,
bol s tým uzrozumený. Nedbanlivosť môže byť vedomá, pri ktorej konajúci síce nechcel spôsobiť škodu,

avšak vedel, že ju môže spôsobiť a bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že ju nespôsobí.
Nedbanlivosť môže byť aj nevedomá, pri ktorej konajúci nechcel spôsobiť škodu, hoci o tom vzhľadom
na okolnosti a na svoje pomery vedieť mal alebo vedieť mohol. Z hľadiska vzniku zodpovednosti, ktorá
sa zakladá na zavinení, je však v zásade irelevantné, akú formu má zavinenie. Forma zavinenia má svoj
význam až pri určení miery účasti na spoločnej zodpovednosti, pri určení rozsahu zodpovednosti a pri

možnosti použitia práva moderácie.

105. V danom prípade na základe výsledkov dokazovania vo vzťahu k otázke protiprávneho úkonu
resp. neoprávneného zásahu do osobnostných práv súd konštatoval, že zavinenie žalovaného možno
hodnotiť ako nedbanlivostné. Konkrétne išlo o nedbanlivosť nevedomú. Žalovaný pri výkone svojej

činnosti, t.j. pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti nevykonal bezodkladne všetky zdravotné výkony
potrebné na určenie správnej choroby a nezabezpečil správny liečebný postup a teda, nechcel spôsobiť
škodu - smrť pacientky, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje pomery vedieť mal alebo vedieť
mohol.

106. Podľa ust. § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

107. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci.

108. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods.1 CSP. Súd žalobe v časti nároku na
odškodnenie nemajetkovej ujmy vyhovel v celom rozsahu, preto súd priznal žalobcom v 1. až 3.rade
nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. Priznaná náhrada trov konania

vo vzťahu k žalobcovi v 1.rade zahŕňa aj náhradu trov konania vo vzťahu k časti nároku na náhradu
skutočnej škody, ktorú mu súd priznal v plnom rozsahu.

109. Podľa ust. § 262 ods.2 C.s.p. o výške náhrady trov rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného

titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá
Exekučného poriadku).