Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. júl 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/42/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4120204880
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4120204880.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a členiek senátu

JUDr. Viery Koscelanskej a JUDr. Eriky Madarászovej, v spore žalobkyne: H. W., nar.XX.X.XXXX,
bytom K. XXXX, S.-K., prechodne bytom S. XXX, zast.: Mgr. Jozef Slíška, so sídlom advokátskej
kancelárie Coboriho 2, Nitra, proti žalovanému: L. W., nar.XX.X.XXXX, bytom K. XXXX, S.-K., o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Nitra č. k. 12C/41/2020 - 51 zo dňa 7. decembra 2020, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť
žalobkyni sumu 15.000,- eur (III.) m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 15.000,-

eur do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o nároku o náhrade trov
prvoinštančného konania (IV.) p o t v r d z u j e .

Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a
žalovaného k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území K., obec S.-K., okres B., vedenej na

Okresnom úrade B., kat. odbor, na LV č. XXXX, a to stavba dom, súpisné číslo XXXX na parc. č. XXX.
Nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území K., obec S.-K., okres B., vedené na Okresnom
úrade B., kat. odbor, na LV č. XXXX, a to stavba dom, súpisné číslo XXXX na parc. č. XXX súd prikázal
do výlučného vlastníctva žalovaného. Zároveň zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 15 000 Eur
z titulu náhrady za spoluvlastnícky podiel vo výške 1 k celku, do 3 dní od právoplatnosti toho rozsudku.
O trovách konania rozhodol tak, že priznal žalobkyni náhradu trov konania v plnej výške, ktorú je povinný
zaplatiť žalovaný s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným

uznesením. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 180
CSP, ako aj zisteným skutkovým stavom, z ktorého vyplynulo, že žalobkyňa a žalovaný sú podielovými
spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, a to žalobkyňa v podiele 1/4 - ina k celku a žalovaný v
podiele 3 - iny k celku. Žalobkyňa nadobudla spoluvlastnícky podiel k predmetnej nehnuteľnosti na
základe darovacej zmluvy zo dňa 10.2.2009 od žalovaného - v tom čase jej manžela. Žalobkyňa
prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 11.3.2019 vyzvala žalobcu na mimosúdnu
dohodu z dôvodu, že žalobkyňa nemá záujem zotrvať v podielovom spoluvlastníctve so žalobcom,

pričom žalobca na písomnú výzvu nereagoval. Súd uviedol, že žalobkyňa predmetnú nehnuteľnosť
neužíva, od roku 2011 býva spoločne aj so ZŤP dcérou W. W. na adrese S. č. XXX a nemá záujem o
predmetné nehnuteľnosti. Rodinný dom užíva v celom rozsahu žalovaný, pričom rozdelenie rodinnéhodomuniejereálne.Trhovúhodnotunehnuteľnostižalobkyňaodhadlanasumu80.000eur,pretohodnota
jej podielu 1 - ina z celku je 20.000 eur, od žalovaného požadovala zaplatenie sumy 15.000 eur.

1.2 Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že strany sporu sú podielovými
spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností. Nepochybné bolo, že strany sporu sú bývalými manželmi,
podielové spoluvlastníctvo spoločne neužívajú, užíva ho výlučne sám žalovaný, žalobkyňa sa vyjadrila,
že v podielovom spoluvlastníctve zotrvať nechce, no k mimosúdnej dohode o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva medzi nimi nedošlo, hoci žalobkyňa zaslala žalovanému návrhu na

mimosúdnu dohodu, žalovaný sa k jej návrhu nevyjadril. Na základe týchto zistení súd dospel k
záveru, že žaloba na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bola podaná dôvodne. Reálna deľba
predmetných nehnuteľností - rodinného domu podľa tvrdenia žalobkyne nebola možná, žalovaný
uvedené skutočnosti výslovne nepoprel a preto tieto skutkové okolnosti súd považoval za nesporné
s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1 CSP. V danej veci pripadal do úvahy druhý spôsob
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva a to prikázanie celej veci za primeranú náhradu

jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Súd preto zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k
nehnuteľnostiam a mal za to, že najideálnejším spôsobom vyporiadania spoluvlastníctva bude, prikázať
nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovaného , a to vzhľadom ku skutočnostiam, že nehnuteľnosti
užíva výlučne sám žalovaný, žalobkyňa ich neužíva od roku 2011, žalovaný ma väčší podiel na
nehnuteľnostiach ako žalobkyňa a žalobkyňa nemá o spornú nehnuteľnosť záujem. K trhovej hodnote

nehnuteľností súd prvej inštancie poukázal na tvrdenie žalobkyne, ktorá uvádzala sumu 80.000 eur,
čo je podľa jej tvrdenia cena obvyklá v danom čase a mieste, pričom súd zdôraznil, že žalovaný sa v
tomto smere k veci vôbec nevyjadril a skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné /§ 151 ods.1 CSP/. Súd prvej inštancie preto vychádzal z nespornej skutočnosti,
že hodnota vyporiadavanej nehnuteľnosti je 80.000 eur. Žalovaný ako strana sporu má jednak povinnosť

tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého
rozhodnutia nesie tá strana konania, ktorá tieto povinnosti nesplnila. S poukazom na vyššie uvedené
skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia súd prvej inštancie rozhodol tak ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 15 000 Eur
z titulu náhrady za spoluvlastnícky podiel vo výške 1 k celku do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,

pričomsúdvychádzalznespornejskutočnosti,žehodnotavyporiadavanýchnehnuteľnostíje80.000eur,
hodnota podielu 1 - iny je 20.000 eur, žalobkyňa si však uplatnila sumu 15.000 eur. O trovách konania
súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni súd náhradu trov konania priznal v plnej
výške, nakoľko vo veci mala plný úspech, pričom v konaní neboli zistené žiadne výnimočné okolnosti, ani
dôvody hodné osobitného zreteľa, a to ani v okolnostiach danej veci, ani u strán sporu a to s poukazom

na ustanovenie § 257 CSP. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 1, 2 CSP rozhodol súd len o nároku na
náhradu trov konania a o výške bude rozhodovať samostatným uznesením vyšší súdny úradník.

2.1 Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to v časti výroku III. týkajúci
sa povinnosti zaplatiť sumu 15 000 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku o

trovách konania. Poukázal na to, že pred pojednávaním dňa 7.12.2020 kontaktoval súd a žiadal
pojednávanie odročiť z dôležitých dôvodov, nakoľko nepredvídateľné okolnosti spôsobené nie jeho
zavineným pri výkone povolania mu neumožnili sa včas dostaviť na pojednávanie. Uviedol, že nedal
súhlas s pojednávaním v jeho neprítomnosti a napriek tomu súd vo veci pojednával, čím boli naplnené
odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. b), d), g) CSP, nakoľko mu bola odňatá možnosť

brániť sa pred súdom, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Rozhodnutie súdu tiež
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd rozhodol o povinnosti zaplatiť žalobkyni
sumu 15 000,- eur z titulu náhrady za spoluvlastnícky podiel do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,
pričom vôbec neskúmal a nevykonal dokazovanie na zistenie jeho majetkových pomerov, či disponuje
dostatočnými finančnými prostriedkami na to, aby mohol vyplatiť žalobkyni takú sumu a dokonca do 3

dní od právoplatnosti rozhodnutia. Poukázal na to, že jeho hrubý príjem predstavuje cca 640 eur, nemá
žiadne úspory, ani hodnotný hnuteľný majetok. Spláca úvery cca 240 eur mesačne, náklady na bývanie
naelektrickúenergiu80eur mesačne,plyn135eurmesačne.Zdôrazniltiežskutočnosť,žepozemok,na
ktorom leží predmetná stavba je nevysporiadaný, preto má sťaženú možnosť čerpať hypotekárny úver
a musí riešiť najskôr vyporiadanie pozemku alebo riešiť bankou iné možnosti na vybavenie úveru na čo

potrebuje určitý čas. Bez úveru alebo pôžičky nie je schopný vyplatiť žalobkyňu. Lehotu na vyplatenie
žalobkyne - 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia považuje za neprimeranú a aj neštandardnú pri jeho
majetkových pomeroch. Takéto rozhodnutie by spôsobilo len exekučné konanie, čo by v tejto ťažkej
situácii bolo pre neho a jeho rodinu bolo likvidačné. Uviedol, že súd pri uložení povinnosti má skúmaťmožnosti a schopnosti povinnej osoby plniť a podľa uvedeného zvážiť možnosti primeranej lehoty na
plnenie.

2.2 Žalobca považoval za nesprávny aj výrok o trovách konania majúc za to, že sú dané dôvody hodné
osobitného zreteľa, preto sa domnieva, že je tu dôvod na postup podľa § 257 CSP. Žalobkyni podiel 1 z
domu,ktorýjepredmetomsporudarovalpočasmanželstva,zároveňsastaralomaloletúW.aporozvode
platil na ňu výživné napriek tomu, že vedel, že nie je biologickým otcom maloletej. Žalobkyňa pritom pri
odchode zo spoločnej domácnosti vyrabovala dom, keď si zobrala všetko zariadenie, ale zároveň ho aj

znehodnotila vytrhaním podlahy, radiátorov a pod. Jej konanie považuje za konanie v rozpore s dobrými
mrvami. Dodal, že výzva na mimosúdnu dohodu mu doručená nebola. Mal za to, že sú vyporiadaní.
Navrhol, aby odvolací súd napadnuté výroky zmenil tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť sumu 15 000
eur žalobkyni do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku a o trovách konania rozhodne tak, že stranám
náhradu trov konania neprizná alternatívne žiadal, aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
zrušil a vrátil mu na nové konanie.

3. Žalobkyňa k odvolaniu žalovaného uviedla, že ho považuje za účelové a zavádzajúce. Zo súdneho
spisu vyplýva, že žalovaný prevzal dňa 29.9.2020 do vlastných rúk žalobu aj s prílohami. Žalovaný
sa k predmetnej žalobe nevyjadril. Termín pojednávania bol určený na deň 7.12.2020 o 13.00 hodine
a súd začal pojednávať až o 13.20 hod s odôvodnením, že žalovaný telefonicky oznámil súdu že na

pojednávanie bude meškať 15 až 20 minút . Súd nemal žiadny dôvod vec neprejednať a pojednávanie
sa konalo bez prítomnosti žalovaného. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jasne a zreteľne vyplývajú
skutočnosti, o ktoré súd oprel svoje závery a zákonným spôsobom vo vecí rozhodol. K odvolaniu
žalovanéhovčastitýkajúcejsanáhradytrovkonaniauviedla,žesúdopäťrozhodolzákonnýmspôsobom
s poukazom na § 255 ods. 1 CSP. Čo sa týka predžalobnej výzvy, táto bola žalovanému doručená na

adresu jeho trvalého pobytu, ktorú skutočnosť žalobkyni potvrdil aj ich spoločný syn , takže žalovaný mal
dostatok času na vyriešenie veci mimosúdne . Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil.

4. Žalovaný k vyjadreniu žalobkyne vo svojom podaní uviedol, že z napadnutého rozhodnutia je zrejmé,

že súd vzhliadol dôležité dôvody na odročenie pojednávania na 20 minút, čím však nebola zabezpečená
jeho možnosť brániť sa pred súdom. Nemal právne zastúpenie a súd ho ani nepoučil o tom, že môže
pojednávať aj v jeho neprítomnosti. Napriek tomu zotrval na názore, že súd prvej inštancie dostatočne
nezistil skutkový stav, keď nezisťoval , či má záujem si nehnuteľnosť ponechať a zároveň neskúmal jeho
majetkové pomery k povinnosti vyplatiť žalobkyni žalovanú sumu v stanovenej lehote troch dní. Zotrval

na svojich predchádzajúcich tvrdeniach uvedených v podanom odvolaní. Navrhol, aby ho súd zaviazal
zaplatiť sumu 15 000 eur v splátkach po 150 eur mesačne až do úplného zaplatenia. Zároveň žiadal,
aby stranám náhradu trov konania nepriznal.

5. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení zopakovala už uvedené dôvody z predchádzajúceho podania.

Nesúhlasila s návrhom žalovaného zaplatiť sumu 15 000 eur v splátkach.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného preskúmal rozhodnutie súdu prvej
inštancie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie

v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 15.000,- eur je potrebné zmeniť
v zmysle § 388 CSP tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 15.000,- eur do 60 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku. V napadnutom výroku o nároku o náhrade trov prvoinštančného konania,
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Rozsudok v ostatnej časti
odvolaním nebol napadnutý.

7. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 22.4.2020 domáhala zrušenia podielového
spoluvlastníctvakpredmetnejnehnuteľnosti,ktorúnavrhlaprikázaťdovýlučnéhovlastníctvažalovaného
a požadovala od žalovaného zaplatiť sumu 15.000 eur z titulu náhrady za spoluvlastnícky podiel vo
výške 1 k celku. Žalovanému bola žaloba spolu s prílohami, poučením a výzvou na vyjadrenie sa k

podanej žalobe doručená do vlastných rúk dňa 29.9.2020. K podanej žalobe sa nevyjadril. Následne
súd prvej inštancie vo veci pojednával v súlade s ustanovením § 180 CSP v neprítomnosti žalobkyne a
žalovaného. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný dňa 7.12.2020 telefonicky súdu oznámil, že bude na
pojednávanie meškať asi 15-20 minút. Pojednávanie vo veci malo začať o 13.00 hodine, začalo o 13.20hodine,pričomžalovanýsanapojednávanienedostavil.Dostavilsanasúdažposkončenípojednávania
a vyhlásení rozsudku cca o 13.50 hodine a bolo mu oznámené, že pojednávanie sa už skončilo, vo veci
bolo rozhodnuté a bude mu doručený rozsudok.

8. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

9. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a

splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

10. Zákon v citovaných ustanoveniach stanovuje lehotu na plnenie uloženú súdnym rozhodnutím v
rozsahu 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Len v odôvodnených prípadoch môže súd určiť lehotu

dlhšiu, kratšia lehota prípustná nebude. Dlhšiu lehotu súd stanoví podľa okolností daného prípadu,
napr. podľa sociálnej rodinnej situácie, zdravotného stavu osoby, ktorej sa ukladá povinnosť, a pod.
Lehotanaplnenie,vprocesnejteóriinazývanáiparičnálehota,začínaplynúťodmomentuprávoplatnosti
rozhodnutia. Súd môže (napr. s poukazom na zlú finančnú situáciu strany sporu) tiež uložiť povinnosť
plniťopakujúcesavbudúcnostisplatnédávkyasplátky.Súdmusíurčiťvýškukaždejdávkyalebosplátky.

Skutočnosť, či je v konkrétnom prípade daný dôvod na splátky, je vo všeobecnosti potrebné posudzovať
zobochstrán,t.j.zostranynielendlžníka,aleajveriteľa.Priúvaheourčenílehotynasplneniepovinnosti
podľa cit. zákonného ustanovenia alebo pri učení, že peňažné plnenie sa môže realizovať v splátkach,
je nutné vychádzať nielen z konkrétnych okolností prípadu a osobných a majetkových pomerov strán
sporu, ale aj z postavenia strán, pričom treba posúdiť, či prípadné zaplatenie dlžnej sumy v splátkach v

určitej výške s ohľadom na výšku dlhovanej sumy, dĺžku omeškania dlžníka s platením a dobu, po ktorú
by týmto spôsobom došlo k zaplateniu dlhovanej sumy, nepredstavuje neúmerné zvýhodnenie dlžníka
na úkor veriteľa.

11. V predmetnej veci súd prvej inštancie považoval žalobu za dôvodnú a v plnom rozsahu jej vyhovel.

V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie správne poukázal na ust. § 153 a § 154 CSP v tom smere,
že žalovaný bol poučený, že strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnejobrany(najmäskutkovétvrdenia,popretieskutkovýchtvrdeníprotistrany,návrhynavykonanie
dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky) včas.
Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana

mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí
súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších
úkonov súdu (§ 153 v spojení s § 149 CSP). Žalovaný sa nielen k žalobe nevyjadril, ale aj sa nedostavil
na pojednávanie včas, a to napriek tomu, že súd akceptoval jeho ospravedlnenie o meškaní cca 20

min a začal pojednávanie neskôr. Keďže žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, súd prvej inštancie
postupoval správne, keď vykonal pojednávanie a následne vo veci aj rozhodol. Odvolací súd sa preto
nestotožnil s námietkou žalovaného, že mu bola odňatá možnosť brániť sa pred súdom, čím došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces. Zo spisu vyplýva, že žalovaný bol riadne poučený o svojich
procesných právach a povinnostiach, ako aj o dôsledkoch nedostavenia sa na pojednávanie. Súd prvej

inštancie potom považoval tvrdenia žalobkyne za nesporné a žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

12. Žalovaný v zmysle svojho odvolacieho návrhu namietal len lehotu na plnenie ( paričnú lehotu),
ktorú súd prvej inštancie určil 3 dni a žiadal ju zmeniť na lehotu 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku
dôvodiac, že súd prvej inštancie vôbec neskúmal a nevykonal dokazovanie na zistenie jeho majetkových

pomerov, či disponuje dostatočnými finančnými prostriedkami na to, aby mohol vyplatiť žalobkyni
uvedenú sumu v takej krátkej lehote. Súd prvej inštancie určil lehotu 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia
s poukazom na ust. 232 ods. 3 CSP. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie nemal dôvod
skúmať majetkové a sociálne pomery žalovaného, keďže tento sa k žalobe žalobkyne nevyjadril a
ani sa nedostavil na pojednávanie, na ktorom by mohol uviesť svoje skutkové tvrdenia týkajúce sa

predmetu sporu alebo lehoty na plnenie. Až v odvolacom konaní poukázal na svoje pomery a nemožnosť
zaplatenia priznanej sumy 15 000 eur z dôvodu nedisponovania hotovosťou v uvedenej výške. Odvolací
súd dospel k záveru, že vzhľadom na výšku sumy priznanej žalobkyni, je dôvodné zmeniť napadnutý
rozsudok v časti lehoty na plnenie, avšak nie v lehote požadovanej žalovaným, ktorú nepovažujeza dôvodnú. Odvolací súd mal za to, že je možné určiť žalovanému lehotu na plnenie 60 dní od
právoplatnosti rozsudku, ktorá lehota nijako nepoškodí žalobkyňu a zároveň je dostatočná na vybavenie
si hypotekárneho úveru zo strany žalovaného. S poukazom na uvedené, rozsudok súdu prvej inštancie v

napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 15.000,- eur v lehote 3 dní zmenil
v zmysle § 388 CSP tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 15.000,- eur do 60 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.
13. Námietku žalovaného týkajúcu sa výroku o náhrade trov konania nepovažoval odvolací súd za
dôvodnú. Dôvody uvádzané žalovaným, ako darovanie podielu 1 predmetnej nehnuteľnosti žalobkyni, či

následné znehodnotenie rodinného domu vytrhaním podlahy, radiátorov a pod., nepovažoval odvolací
súd za dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257 CSP. V danom prípade žalovaný
neuviedol a nepreukázal také okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie
súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania. Použitie ustanovenia § 257 CSP negatívne
dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí
aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať

vždy výnimočný charakter. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257
vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: - dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné
okolností. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje, výklad
týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. Túto normu však nie je možné interpretovať tak, že je
aplikovateľnákedykoľvekabezzreteľanazákladnézásadyrozhodovaniaotrováchkonania.Kdôvodom

hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania, alebo určitej procesnej
situácii, prípadne aj z aspektov sociálnych.

14. Skutkové tvrdenie žalovaného, že uvedené konanie žalobkyni považuje za konanie v rozpore
s dobrými mravmi, mohol žalovaný uplatniť v rámci konania pred súdom prvej inštancie, ktoré by

sa posudzovali v súvislosti s nárokom žalobkyne na zaplatenie požadovanej sumy. Nemožno ich
však považovať za dôvody, ktoré by umožňovali nepriznať nárok na náhradu trov konania úspešnej
žalobkyni. Uvedené platí aj ohľadom tvrdenia žalovaného, že výzva na mimosúdnu dohodu mu doručená
nebola. Žalobkyňa spolu so žalobou predložila súdu aj Návrh mimosúdnej dohody zo dňa 11.03.2019
adresovanú žalovanému, ktorú v konaní pred súdom prvej inštancie nikto nespochybnil. Preto uvedené

tvrdenie žalovaného v odvolaní o nedoručení mimosúdnej dohody považoval odvolací súd za novotu v
odvolacom konaní v zmysle ust. § 366 CSP, na ktorý prostriedok procesnej obrany odvolací súd nemôže
prihliadať, pretože odvolateľ ho mohol použiť už aj pred súdom prvej inštancie. Vzhľadom k uvedenému
odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o nároku
o náhrade trov prvoinštančného konania (IV.), potvrdil.

15. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP o nároku na náhradu
trov odvolacieho konania rozhodol tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
voči žalovanému v celom rozsahu. Prevažný úspech v odvolacom konaní mala žalobkyňa, pretože
žalovaný nebol úspešný ohľadom výroku o náhrade trov konania a ohľadom paričnej lehoty bol úspešný

len sčasti, preto žalobkyni patrí aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).