Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. jún 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/240/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617212323
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7617212323.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov
JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Borisa Brondoša v spore žalobcu: F. D., nar. X.X.XXXX, bytom X.Š. F.,
Š. XX/X, zast. JUDr. Štefanom Kamenickým, advokátom, so sídlom Spišská Nová Ves, Hviezdoslavova
7, proti žalovanej: Mgr. P. F., rod. X., bytom D., E. XX, zast. JUDr. Miroslavou Slovinskou, advokátkou, so
sídlom Spišská Nová Ves, Štefánikovo nám. 13, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,

oodvolanížalovanejprotirozsudku7C/42/2017-135zodňa1.7.2019OkresnéhosúduSpišskáNováVes

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) napadnutým rozsudkom
zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX pre kat. územie
J. ako parcela č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 172 m2 a vyporiadal podielové

spoluvlastníctvo reálnou deľbou v zmysle znaleckého posudku Ing. W. č. 21/2018, ktorého súčasťou
je geometrický plán úradne overený dňa 21.2.2019 pod č. G1-15/19 tak, že výlučným vlastníkom
novovytvorenej parcely č. XX/X - zastavané plochy o výmere 86 m2 sa stáva žalobca F. D. a výlučnou
vlastníčkou novovytvorenej parcely č. 96/3 - zastavané plochy o výmere 86 m2 sa stáva žalovaná Mgr.
P. F., rod. X., každý v podiele 1/1 k celku novovytvorených parciel (I.). Zároveň priznal žalobcovi voči
žalovanej právo na náhradu trov konania - preddavkovo zaplatených trov znalečného v rozsahu 50 %, o

výške ktorých rozhodne samostatným uznesením (II.), žalobcovi a žalovanej každému v rozsahu 50 %
uložil povinnosť zaplatiť štátu preddavkovo zaplatené znalečné (správne trovy štátu, pozn. odvolacieho
súdu), o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením (III.) a vyslovil, že žalovaná nemá právo na
náhradu trov konania voči žalobcovi (IV.).

2. Rozhodol takto o žalobe, ktorou sa právna predchodkyňa žalobcu Y. D. domáhala zrušenia

podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti parc. č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere
172 m2, evidovanej na LV č. XXX v kat. území J. a vyporiadania prikázaním tejto nehnuteľnosti do
svojho výlučného vlastníctva s povinnosťou výplaty sumy 740,46 € žalovanej do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Žalobu skutkovo odôvodnila tým, že vzťahy medzi ňou a žalovanou, ktorá býva v D., sú od
r. 2010 vážne narušené a nedošlo k dohode o vyporiadaní spoluvlastníctva, žalovaná na jej písomnú
výzvu k uzavretiu mimosúdnej dohody nereagovala, ďalej uviedla, že býva v bezprostrednej blízkosti

spornej parcely v Obci J. a pokiaľ by sa stala výlučnou vlastníčkou spornej parcely, mala by možnosť
ju účelne využiť a zároveň by sa tým vyriešili spory vzniknuté medzi nimi, ale aj spory, ktoré vznikajú
medzi žalovanou a manželmi P. ako vlastníkmi susednej parcely č. XXX/X, na ktorej majú postavený
víkendový dom s prísl. evidovaný na LV č. XXX v k.ú. J. a spornú parcelu č. XX využívajú na prechod
ku svojej nehnuteľnosti a ona rešpektuje nutnosť ich prechodu cez predmetnú parcelu a nebráni im v
riadnom užívaní nehnuteľnosti.3. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením právoplatného
rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 8C/102/2011-134 zo dňa 10.2.2014 a znaleckým
posudkom znalca z odboru geodézie a kartografie Ing. U. W. č. 21/2018 a vykonaným dokazovaním

mal preukázané, že parcelu č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 172 m2, nie je možné
využiť na stavebné účely, hlavne vzhľadom na jej neprimeranú veľkosť, pričom ani jedna strana sporu
nedisponovala takými dôkazmi, ktoré by súd presvedčili o účelnosti využitia spornej parcely v celosti či
už na strane žalobcu (ktorý zdedil spoluvlastnícky podiel 1/2 z nehnuteľnosti žalobkyne Y. D., zomrelej
v priebehu konania dňa 22.4.2018 a súd s ním na žalujúcej strane pokračoval v konaní) alebo na strane

žalovanej. Súd sa stotožnil so záverom znalca Ing. U. W. v znaleckom posudku č. 21/2018 (pričom
poznamenal, že strany sporu ZP nenamietali), že sporná nehnuteľnosť je reálne deliteľná podľa výšky
spoluvlastníckych podielov s tým, že rozdelené (novovytvorené) nehnuteľnosti parcely registra „C“ č.
XX/X a č. XX/X, obe vo výmere 86 m2 sú prístupné z verejnej cesty a môžu byť samostatne a nerušene
užívané. Pri právnom posúdení veci podľa ustanovení § 142 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka
(ďalej len „OZ“) a vychádzajúc zo zistenia, že medzi stranami sporu nedošlo k dohode o vyporiadaní

podielového spoluvlastníctva k spoločnej nehnuteľnosti parc. č. XX v k.ú. J. a že reálne rozdelenie
pozemku je technicky a právne možné, súd zrušil podielové spoluvlastníctvo a vyporiadal ho tak, že
každá strana sporu nadobudne do výlučného vlastníctva novovytvorené parcely, ktoré sú výmerou
rovnaké, a preto nebolo potrebné rozhodnúť o vzájomnom finančnom vyporiadaní strán. Pri rozhodovaní
súd zohľadnil tiež skutočnosť, že sporná parcela je dlhodobo využívaná vlastníkmi susediacej stavby

ako vstupný pozemok a tento stav už právni predchodcovia strán sporu poznali a trpeli, a preto podľa
názoru súdu „na spornom pozemku nie je reálne, ani účelové postaviť ďalšiu stavbu, čo by do budúcna
mohlo vytvoriť ďalšie spory a problémy medzi vlastníkmi susediacich pozemkov“. O trovách konania
rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) tak, že priznal pôvodnej
žalobkyni a jej právnemu nástupcovi (správne žalobcovi, pozn. odvolacieho súdu) náhradu trov konania,

ktorí čo do základu nároku mali v spore plný úspech, keďže súd vyhovel návrhu na zrušenie podielového
spoluvlastníctva a vyporiadal ho v zmysle záverov znaleckého posudku. Pretože pôvodná žalobkyňa Y.
D. uhradila preddavkovo náklady na znalečné v celom rozsahu, súd priznal žalobcovi nárok na náhradu
týchto trov voči žalovanej v rozsahu 50 % a časť znalečného bola zaplatená z finančných prostriedkov
štátu, preto uložil obom stranám sporu povinnosť zaplatiť vzniknuté trovy štátu.

4. Rozsudok v celom rozsahu napadla včas podaným odvolaním žalovaná z odvolacích dôvodov
podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Namietala postup súdu, ktorý v priebehu celého konania v neprimeranej miere bral

ohľad na záujmy vlastníkov susednej parcely manželov P., a to i napriek tomu, že títo neboli stranou
sporu, i keď na výsledku sporu mali eminentný záujem a poukázala na to, že uvedené v podstate
výslovne potvrdil aj žalobca na pojednávaní dňa 1.7.2019, kde uviedol, že vlastne sporný pozemok ani
nepotrebuje, nevie, o ktorú časť pozemku má pán P. väčší záujem a do budúcna plánuje uzavrieť s
nimi nejakú dohodu, čo podľa názoru žalovanej jasne preukazuje zámer žalobcu nadobudnúť sporný

pozemok nie pre seba, ale pre tretiu osobu. Žalovaná zotrvala na svojej právnej argumentácii, podľa
ktorej výkon práv nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi a práva a záujmy tretích osôb nemôžu byť
nadriadené právam a záujmom spoluvlastníka nehnuteľnosti a vytkla súdu prvej inštancie, že na jej
argumenty neprihliadal a pri rozhodovaní vo veci samej ich nevzal do úvahy. Poukázala v tejto súvislosti
na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/539/2007 zo dňa 6.5.2008, v zmysle ktorého v

rámci úvahy o tom, ktorý zo spoluvlastníkov by účinnejšie (správne účelnejšie, pozn. odvolacieho súdu)
využíval predmet sporu, je potrebné uprednostniť využitie podielovým spoluvlastníkom pred využitím
osobou blízkou účastníkovi. Uviedla, že manželia P. pritom nie sú vo vzťahu k stranám sporu blízkou
osobou v zmysle § 114 OZ, a teda ich záujmy v rámci úvahy o účelnosti využitia spornej parcely
by mali požívať ešte nižšiu právnu relevanciu. Nesúhlasila ani s konštatovaním súdu prvej inštancie,

že žiadna zo strán nedisponovala takými dôkazmi, ktoré by preukazovali účelovosť lepšieho využitia
parcely v celosti. V tejto súvislosti akcentovala skutočnosť, že v konaní predložila vyjadrenie Obce J.
ako príslušného stavebného úradu, podľa ktorého sporná parcela sa nachádza v zastavanom území
obce, je prístupná z miestnej komunikácie a v blízkosti sa nachádzajú inžinierske siete, a preto je možné
za dodržania podmienok stanovených stavebným zákonom ju využiť pre umiestnenie stavby. Vyčítala

súdu, že na uvedené vyjadrenie stavebného úradu pri rozhodovaní neprihliadal, ale stotožnil sa so
záverom znaleckého posudku, v ktorom znalec sporný pozemok označil za nevhodný pre výstavbu
rodinného domu, ktorý (záver) je však zjavne nesprávny. V tejto súvislosti poukázala na to, že o výstavbe
rodinného domu na spornej parcele v priebehu celého konania nebola ani zmienka, nakoľko ona odzačiatku konania prezentovala záujem postaviť na spornej parcele rekreačnú chatku, teda stavbu, ktorá
výmerou a umiestnením nie je tak náročná ako stavba rodinného domu. Pokladala za nevyhnutné
zároveň zdôrazniť i skutočnosť, že na vedľajšej parcele (parcela č. XX/X), ktorá má obdobnú výmeru i

rozmery (dĺžku i šírku), je postavený rodinný dom. Vzhľadom na uvedené považovala vyjadrenie znalca
za zjavne nesprávne a vytkla súdu prvej inštancie, že i napriek tomu si ho osvojil a oprel oň svoje
rozhodnutie. Za nesprávny označila tiež záver, že sporná parcela je jediným prístupom k drevenici na
susednej parcele, keďže túto skutkovú okolnosť súd v konaní bližšie neskúmal. Podľa žalovanej závery
súdu prvej inštancie o nevhodnosti využitia spornej parcely na stavebné účely sú nesprávne, v dôsledku

čoho súd nedodržal povinnosť prihliadnuť na účelné využitie veci a konal tak v rozpore s ust. § 142
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru žalovanej pristúpením k reálnej deľbe súd znemožnil
akékoľvek účelné využitie spornej parcely na stavebné účely v budúcnosti, jej rozdelením podstatne
znížil jej hodnotu i možnosti využitia a uprednostnil záujmy tretích osôb pred záujmami spoluvlastníka.
Aj keď súd pri rozhodovaní je povinný prihliadať aj na to, či jeho rozhodnutie nespôsobí vznik ďalších
sporov medzi vlastníkmi susediacich pozemkov v budúcnosti, avšak vzhľadom k tomu, že manželia P.

majú reálnu možnosť zabezpečenia iného prístupu k svojej drevenici, úvahy súdu v tomto smere nemôžu
byť na škodu žalovanej ako spoluvlastníčky spornej parcely. Za irelevantný označila záver súdu o tom,
že právni predchodcovia trpeli stav, pokiaľ sporná parcela slúžila ako vstupný pozemok na susediacu
parcelu a uviedla v tejto súvislosti, že ona od r. 2010, kedy nadobudla predmetný spoluvlastnícky podiel,
tento stav neakceptovala, čo v konaní preukázala zasielaním výziev na umožnenie užívania pozemku.

V súčasnej dobe spornú parcelu reálne nevyužíva na rekreačné účely, nakoľko pozemok je oplotený
a užíva ho p. P. a v podstate sa naň ani nemôže dostať. Nesúhlasila ani s rozhodnutím o trovách
konania a so záverom súdu, že žalobca mal v konaní plný úspech. V tejto súvislosti poukázala na petit
žalobného návrhu zo dňa 15.6.2017, ktorým pôvodná žalobkyňa požadovala vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva prikázaním spornej parcely do jej výlučného vlastníctva s povinnosťou vyplatiť žalovanú

sumou 740,46 €. Vzhľadom k tomu, že v priebehu konania nedošlo k zmene petitu žaloby, nemožno
výsledok konania považovať za plný úspech vo veci, a preto nevidela dôvod na prisúdenie náhrady
trov konania žalobcovi. Zároveň poukázala na skutočnosť, že vykonanie znaleckého dokazovania v
konaní navrhla pôvodná žalobkyňa, pričom ona sa v priebehu celého konania nestotožňovala s reálnou
deľbou spornej parcely a nepovažovala ju za vhodné riešenie sporu. Vzhľadom na uvedené navrhla,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vo výroku
vecne správny a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. Poukázal na to, že súd
v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva musí pri procesnom postupe dodržať

poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú
preň záväzné; prvým zo spôsobov zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je rozdelenie
veci. Mal za to, že súd prvej inštancie v zmysle tejto dikcie zákona aj postupoval. Keďže obidvaja
spoluvlastníci sú podielovými spoluvlastníkmi, každý v spoluvlastníckom podiele 1 a rozdelenie veci bolo
dobre možné, súd tak učinil, pričom postupoval aj v zmysle návrhu žalovanej, ktorá na pojednávaní

5.2.2018 vyhlásila, že pokiaľ bude pozemok reálne rozdelený, má záujem o tú stranu, kde sa nachádza
studňa, lebo je tam viac slnka. K tvrdeniu žalovanej, že má záujem postaviť na spornej parcele rekreačnú
chatku, ktorá výmerou a umiestnením nie je tak náročná ako stavba rodinného domu, uviedol, že celá
parcela má výmeru 172 m2, od 30. rokov 20. storočia bola užívaná na prechod na susednú parcelu,
na ktorej sa nachádza rodinný dom, ktorý slúžil dedovi pani P.G., spoluvlastníčke rodinného domu.

Žalovaná nadobudla spoluvlastnícky podiel v r. 2010 a od tejto doby sa začali problémy s prístupom
k rodinnému domu P.. Potvrdil úvahy žalovanej o tom, že on umožní manželom P. prechádzať po
svojom pozemku, pretože po ňom prechádzali nielen oni, ale aj ich právni predchodcovia viac ako 80
rokov a prístup k tejto drevenici je možný iba tým spôsobom, akým bol dlhodobo v minulosti využívaný.
Mal za to, že týmto svojim postojom v budúcnosti zabráni ďalším sporom, ktoré potencionálne hrozia

nielen jemu, ale aj žalovanej. Za nepravdivé považoval tvrdenie žalovanej, že manželia P. majú reálnu
možnosť iného prístupu k svojej drevenici. Prístup k drevenici z iného miesta by totiž bol cez parcely,
ktoré sú vo vlastníctve iných osôb. Poukázal ďalej na závery znaleckého posudku, z ktorého vyplýva,
že pozemok s výmerou 176 m2 nie je vhodný pre výstavbu rodinného domu. Ak žalovaná si chce
na parcele postaviť rekreačnú chatku, jej prisúdená výmera 86 m2 je dostatočná na stavbu chatky.

Podľa žalobcu účelom podaného odvolania žalovanej je jej snaha zamedziť v prístupe manželom P. k
ich drevenici, a tým vytvoriť situáciu na vznik ďalších sporov. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie
sa vyporiadal so všetkými okolnosťami, ktoré sú potrebné pre zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, prihliadol na veľkosť spoluvlastníckych podielov, na účelné využitie veci a zachovalzáväzný postup poradia podmienok zrušenia podielového spoluvlastníctva. Pretože podiely obidvoch
spoluvlastníkov spornej parcely sú rovnaké, nemôže si jeden zo spoluvlastníkov uplatňovať viac práv,
ako mu zo spoluvlastníckeho podielu patria. Navrhol preto napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne

správny a priznať mu proti žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

6. Žalovaná v odvolacej replike uviedla, že žalobca účelovo zavádza súd tvrdeniami, ktoré sa priamo
netýkajú predmetu tohto konania, predovšetkým otázky prístupu P.Š.G., predchádzajúci súdny spor a
pod. Poprela, že navrhla reálnu deľbu pozemku, takýto návrh neučinila v priebehu celého konania,

naopak viackrát sa vyjadrila, že reálna deľba je neúčelná. Jej vyjadrenie na pojednávaní sa týkalo otázky,
o ktorú časť pozemku by mala záujem v prípade, že súd pristúpi k reálnej deľbe a v žiadnom prípade
uvedené vyjadrenie nemôže byť posudzované ako návrh reálnej deľby spornej parcely alebo jej súhlas
s ňou. Tvrdenia žalobcu o nemožnosti iného prístupu P. k drevenici, označila za nepravdivé. V tejto
súvislosti poukázala na vyjadrenie p. P. na pojednávaní dňa 27.10.2011 v konaní vedenom pod sp.zn.
8C/102/2011, kde uviedol: „pokiaľ ide o prístup na môj pozemok, je tam roľa, ktorá sa nachádza vzadu

za domom, sú tam známi vlastníci, mne z tejto role patrí podiel..., dá sa tam dostať aj traktorom, cesta
je nespevnená“. Z uvedeného podľa žalovanej jasne vyplýva možnosť iného prístupu P. k susednému
pozemku, na ktorom majú postavenú drevenicu. Kategoricky odmietla tvrdenie žalobcu o jej snahe
zamedziť P. prístup k drevenici a o vyvolaní ďalších sporov. V spojitosti s tým uviedla, že vždy konala v
súlade so zákonom a že práve ona sa musela domáhať umožnenia užívania svojho vlastníctva a vstupu

na spornú parcelu, nakoľko jej vo výkone tohto práva bolo bránené. Záverom zotrvala na skutočnostiach
uvedených v podanom odvolaní a mala za to, že relevantne preukázala vyjadrením stavebného úradu
Obce J., že spornú parcelu je možné za dodržania podmienok stanovených stavebným zákonom využiť
pre umiestnenie stavby, a preto záver znaleckého posudku, ktorým znalec sporný pozemok označil za
nevhodný pre výstavbu rodinného domu, je zjavne nesprávny. Vzhľadom na uvedené navrhla napadnutý

rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Žalobca v odvolacej duplike zopakoval skutočnosti, ktoré uviedol vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej.
K argumentácii žalovanej, že reálna deľba je neúčelná, uviedol, že žalovaná takto nikdy svoje prejavy v
konaní neformulovala. K tvrdeniam žalovanej týkajúcim sa iného možného prístupu p. P. k svojej stavbe,

predložil v prílohe výpis z LV č. XXX k.ú. J., na ktorom je evidovaná parcela č. XXX/X - orná pôda o
výmere 350 m2, z ktorého vyplýva, že p. P. nie je spoluvlastníkom tejto parcely, cez ktorú podľa žalovanej
je možný prístup na pozemok. Trval na tom, že jediný prístup k drevenici manželov P. je možný iba cez
parcelu č. XX, ktorá má výmeru 172 m2, cez ktorú títo prechádzali od 80. rokov 20. storočia, parcelu
užívali, obhospodarovali, parcela je osadená veľkou bránou a vždy slúžila k prechodu na susednú

parcelu. Mal za to, že v budúcnosti pri spôsobe zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
navrhovanom žalovanou, celkom isto bude dochádzať k sporom, pretože manželia P. iný prístup k svojej
drevenici nemajú. Záverom akcentoval znenie ust. § 142 ods. 3 posledná veta OZ, v zmysle ktorého
zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce
na nehnuteľnosti.

8.KrajskýsúdvKošiciachakoodvolacísúd(§34CSP)prejednalodvolaniežalovanejakopodanévčasa
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 CSP
a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov [podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP], s prihliadnutím

na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru,
že odvolanie je dôvodné a keďže neboli splnené zákonné podmienky pre potvrdenie rozsudku (§ 387
CSP), ani pre jeho zmenu (§ 388 CSP), preto odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil podľa ust. § 389
ods. 1 písm. b), c) CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

9. Žalovaná v odvolaní uplatnila odvolacie dôvody upravené v ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.

10. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP sa týka vád v skutkových zisteniach, na
základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti

oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok
hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas
konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázanéalebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil
na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov,
prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti

(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov
nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP.

11. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu za zistený skutkový stav, t.j.

vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav,
pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na
daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval alebo vyvodil nezodpovedajúce právne závery o právach
a povinnostiach sporových strán.

12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku dospel k záveru, že odvolaním uplatnené
odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP v prejednávanej veci sú preukázané.
Žalovaná v odvolaní dôvodne namieta, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a jeho
rozhodnutie je založené na nesprávnych skutkových zisteniach (záveroch), predovšetkým v otázke

reálnej deliteľnosti spoločnej nehnuteľnosti (pozemku) a nemožnosti jeho využitia na stavebné účely.
Odvolací súd sa stotožňuje s názorom a relevantnou právnou argumentáciou žalovanej, že spôsobom
vyporiadania spoluvlastníctva reálnym rozdelením spoločnej nehnuteľnosti parc. č. 96 o výmere 172 m2,
ktorá je evidovaná na LV č. XXX pre kat. územie J. ako druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria,
teda ako stavebný pozemok, súd prvej inštancie v rozpore s ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka,

povahou a účelovým určením pozemku, znemožnil jeho využitie vlastníkom v budúcnosti na stavebné
účely a znížil hodnotu pozemku a pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva strán nezohľadnil všetky
rozhodné skutočnosti, ktoré mali pre rozhodnutie podstatný význam.

13. Podľa ust. § § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a

vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a
na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu
jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť
a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo
spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

14. Z ust. § 142 ods. 1 tretej vety OZ a contrario vyplýva, že podmienkou prvého spôsobu vyporiadania
podielového spoluvlastníctva rozdelením veci je, že ide o rozdelenie „dobre možné“. Táto podmienka
nie je naplnená len faktickou možnosťou a technickou uskutočniteľnosťou rozdelenia spoločnej veci,
ale predpokladom použitia tohto spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva je, že rozdelenie veci je aj

funkčne opodstatnené, t.j. keď rozdelením vzniknú samostatné veci, ktoré vlastníkom môžu aj naďalej
slúžiť spôsobom zodpovedajúcim ich povahe a záujmu spoluvlastníkov. Reálne rozdelenie nie je „dobre
možné“ najmä v prípade, ak by novovzniknuté nehnuteľnosti nebolo možné riadne užívať alebo ak by
náklady na rozdelenie veci boli neprimerane vysoké. Vo vzťahu k deliteľnosti pozemkov Najvyšší súd
Českej republiky v rozsudku sp. zn. 22Cdo 2163/2006 uviedol, že reálne rozdelenie nehnuteľnosti nie

je dobre možné v prípadoch, kde by časti vzniknuté rozdelením nemohli slúžiť vlastníkovi spôsobom
zodpovedajúcim ich povahe. U pozemkov závisí toto posúdenie na ich rozlohe, celkovej polohe i tvare.
V rozsudku sp. zn. 22Cdo 3357/2008 Najvyšší súd ČR formuloval záver, podľa ktorého „pre deliteľnosť
pozemkov sa vychádza okrem iného z hľadísk územného plánovania, prístupu ku komunikáciám a
účelného technického riešenia. Ďalej je nutné zohľadňovať veľkosť (celkovú plochu), ich tvar a polohu.

Ak možno pozemok rozdeliť vzhľadom k jeho polohe, veľkosti a tvaru, určujúcim pre možné rozdelenie
pozemku na dva alebo viac pozemkov ako samostatných vecí je tiež zistenie, či u novovzniknutých
pozemkov je zabezpečený prístup ku komunikácii“.

15. Pri rozhodovaní daného sporu súd prvej inštancie nevychádzal dôsledne z cit. ust. a uvedených

zásad ustálených v právnej praxi, nevzal do úvahy žalovanou predložené dôkazy a svoje rozhodnutie
založil na nesprávnom, dôkazne nepodloženom závere, že rozdelenie spoločného pozemku parc. č. XX
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 172 m2, je reálne (technicky i právne) možné. Podľa názoru
odvolacieho súdu zistené skutočnosti v prejednávanej veci odôvodňujú záver, že reálne rozdeleniepozemku (druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria) podľa výšky spoluvlastníckych podielov strán
vzhľadom na veľkosť (výmeru) a druh pozemku nie je dobre možné, keďže rozdelením novovzniknuté
nehnuteľnosti by už nemohli byť vlastníkmi využité na stavebné účely, teda spôsobom zodpovedajúcim

povahe pozemku ako stavebného. Na tom nič nemení ani stanovisko znalca Ing. U. W. v znaleckom
posudku č. 21/2018 zo dňa 28.2.2019, ktorý navrhované rozdelenie spoločného pozemku geometrickým
plánom na dva samostatné pozemky vo výmerách 86 m2 vykonal na základe zadania tejto konkrétnej
úlohy súdom prvej inštancie, t.j. rozdeliť spornú parcelu pozdĺžne od prístupovej cesty na dve výmerovo
rovnaké polovice, pričom pri vypracovaní ZP znalec (rovnako ani súd prvej inštancie) nezohľadnil

(ne)možnosť budúcej zástavby rozdelených nehnuteľností v súlade so stanoviskom príslušného
stavebného úradu (Obce J.) zo dňa 18.12.2017, predloženého v konaní žalovanou (č.l. 56), podľa
ktorého pozemok, ktorý je predmetom sporu, nachádzajúci sa v zastavanom území obce parc. C - KN
č. XX o výmere 172 m2, podľa výpisu z LV č. XXX k.ú. J. evidovaný ako zastavané plochy a nádvoria,
je prístupný z miestnej komunikácie a je možné za dodržania podmienok podľa zák. č. 50/1976 Zb. o
územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) pozemok využiť pre umiestnenie stavby.

Uvedené je zrejmé zo záverov znaleckého posudku znalca Ing. U. W. č. 21/2018 zo dňa 28.2.2019, v
ktorom znalec na otázku (formulovanú žalovanou), aký bude mať vplyv reálne rozdelenie pozemku na
jeho hodnotu a využitie na stavebné účely, k spôsobu využitia novovzniknutých parciel reg. C- KN č.
č. XX/X a XX/X iba vo všeobecnosti uvádza, že „po celkovom zhodnotení skutkového stavu oddelené
nehnuteľnosti môžu byť samostatne a nerušene užívané“, avšak znalec nezodpovedal otázku, aký

vplyv bude mať rozdelenie spoločného pozemku na jeho využitie v budúcnosti a na hodnotu pozemku
s konštatovaním, že „vyhodnotenie možnosti budúcej zástavby nie je v pôsobnosti znalca z odboru
geodézia a kartografia“. Na podklade záverov cit. ZP preto nemožno vyvodiť právny záver o tom, že v
danom prípade reálne rozdelenie pozemku, ktorý je predmetom vyporiadania, je dobre možné, účelné
a funkčne opodstatnené.

16. Súd prvej inštancie nevykonal žalovanou predložený dôkaz (vyjadrenie stavebného úradu Obce J.
z 18.12.2017) na preukázanie pravdivosti ňou tvrdenej skutočnosti, ktorá bola pre daný spor podstatná,
a síce že reálnou deľbou spoločného pozemku by bolo znemožnené jeho doterajšie využitie (určenie)
na stavebné účely, resp. z tohto dôkazu vo svojich právnych záveroch nevyšiel a vedený nesprávnymi

úvahami pri posudzovaní pre rozhodnutie podstatnej otázky možnosti reálnej deľby sporného pozemku,
ktorý je predmetom vyporiadania, opomenul pri svojom rozhodovaní zohľadniť i ďalšie rozhodné
skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo, a preto spor aj nesprávne právne posúdil a napadnutým
rozsudkom vykonal vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu pri jeho zrušení v rozpore so
zákonom a nesprávnym spôsobom.

17. Bude preto úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní odstrániť vytknuté nedostatky doterajšieho
rozhodovania, vykonať stranami (žalovanou) navrhované dôkazy, zaoberať sa posúdením zákonných
predpokladov zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva spôsobom prikázania nehnuteľnosti
do vlastníctva jedného zo spoluvlastníkov za primeranú náhradu, pri ktorom vezme do úvahy hľadiská

uvedené v ust. § 142 ods. 1 OZ a zabezpečí si dostatočný skutkový podklad pre nové rozhodnutie o
žalobe. Súd prvej inštancie všetky vykonané dôkazy vyhodnotí podľa zásad upravených v Čl. 15 a §
191 a nasl. CSP a záverov ustálených právnou praxou a po vyhodnotení vykonaných dôkazov o žalobe
v súlade so zákonom opätovne rozhodne.

18. V novom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, súd prvej inštancie rozhodne tiež o nároku strán
na náhradu trov konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP), ako aj o trovách
vzniknutých v tomto konaní štátu v súvislosti so znaleckým dokazovaním.

19. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerov hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 a nasl. CSP. Dovolanie sa podáva v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v § 429 ods. 2 CSP.