Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 2. júl 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/89/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7220212918
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7220212918.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členiek
JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobcov: 1/ P. O., A.. XX.X.XXXX, X. S.
F. Q. O., W. X, X./. U. S.H., A.. X.X.XXXX, X. S. F. Q. O., O.. A. XX, obidvaja zastúpení advokátkou: JUDr.
Monika Marjanovič, so sídlom v Košiciach, Urbánkova č. 1562/6, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35724803, o určenie, že záložné právo neexistuje, o

nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II
zo dňa 18. januára 2021 č.k. 18C/72/2020 - 25 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením nariadil
neodkladné nariadenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva

dobrovoľnou dražbou nehnuteľností, ktoré sú registrované na Okresnom úrade Košice, katastrálny
odbor, na LV č. XXXXX pre katastrálne územie S., obec Košice - Západ, okres Košice II ako byt č. 4 na
1. poschodí obytného domu súp. č. XX, A. J. M. X postavený na parcelách registra „C“ KN s parcelnými
číslami4885a4886-zastavanáplochaanádvoria,podielpriestorunaspoločnýchčastiachaspoločných
zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti 786/10000, a ktoré
sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu v I. rade (ďalej aj „nehnuteľnosti“), a to do právoplatného skončenia

konania vedeného Okresným súdom Košice II pod sp. zn. 18C/72/2020.

2. Rozhodol tak o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia podaného v priebehu sporu
o žalobe žalobcov o určenie, že neexistuje záložné právo zriadené na označených nehnuteľnostiach
vo vlastníctve žalobcu v I. rade na základe Zmluvy o zriadení záložného práva a mandátnej zmluvy
uzavretej dňa 28.8.2008 medzi žalobcom v I. rade a Slovenskou sporiteľňou, a.s., IČO: 00 151 653,

argumentujúc premlčaním zabezpečenej pohľadávky, ako aj samotného záložného práva.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie z obsahu žaloby a tvrdení žalobcov v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, ako i z listinných dôkazov predložených žalobcami: Zmluva o
splátkovom úvere č. 0578705410, Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátna
zmluvu zo dňa 28.8.2008, čiastočný výpis z LV XXXXX, Oznámenie o postúpení pohľadávky podľa §

526 zákona č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník zo dňa 30.06.2017 adresované žalobcovi v I. rade,
Oznámenie o postúpení pohľadávky podľa § 526 Zákona č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník zo dňa
30.06.2017 adresované žalobcovi v II. rade, Poslednú výzvu na zaplatenie zo dňa 10.09.2015, Dodatok
č. 1 k zmluve o splátkovom úvere č. 0578705410, Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo
dňa 04.11.2015 a Oznámenie o začatí výkonu záložného práva/oznámenie o pokračovaní vo výkone
záložného práva zo dňa 4.12.2020, z ktorých mal súd prvej inštancie za osvedčené, že na základe

zmluvy o úvere zo dňa 28.8.2008 právny predchodca žalovaného poskytol žalobcom ako dlžníkom úver
v sume 2.600.000,-Sk, pričom za účelom zabezpečenia pohľadávky zo zmluvy o úvere došlo k uzavretiuzmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy, kde zálohom boli označené
nehnuteľnosti. Z listu vlastníctva č. 14156 pre katastrálne územie Terasa súd zistil, že žalobca je
zapísanýakovýlučnývlastníknehnuteľností,žejezapísanáinformatívnapoznámkavznení:Oznámenie

o začatí výkonu záložného práva záložným veriteľom EOS KSI SLovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02
Bratislava, IČO: 35724803 - P-1604/2020 zo dňa 10.12.2020, č.z.:4856/2020 a že v časti C je okrem
zákonného záložného práva zapísané aj záložné právo v prospech žalovaného V-9766/08 z 25.9.2008
- 3115/08. Zápis zmeny záložného veriteľa bol vykonaný na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č.
0668/2017/CE - 8387/2017 - v.z. 284/2018. Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti mal súd

za osvedčené, že právny predchodca žalovaného vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy
o úvere ku dňu 4.11.2015. Z oznámení o začatí výkonu záložného práva/oznámenia o pokračovaní
vo výkone záložného práva a z LV XXXXX mal súd osvedčené, že žalovaný začal s výkonom svojho
záložného práva k označeným nehnuteľnostiam.

4. Odkazom na rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 250/2011, uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 12.11.2018

sp. zn. 6Co/256/2018, ustanovenie § 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka, a premisu, že námietku
premlčania záložného práva možno uplatniť len v konaní pred súdom (príp. iným štátnym orgánom),
ktorým dražobník nie je (konanie na dobrovoľnej dražbe nie je súdnym konaním) a záložca v prípade
premlčania záložného práva nemôže jeho premlčanie namietať v dobrovoľnej dražbe, ani v konaní o
zaplatenie úverovej pohľadávky (kde dlžník môže namietať len premlčanie úverovej pohľadávky), súd

prvej inštancie konštatoval, že záložca je oprávnený podať žalobu o určenie neexistencie záložného
práva, resp. zdržanie sa výkonu záložného práva, keďže ide o jedinú prípustnú obranu záložcu pred
zrealizovaním premlčaného záložného práva.

5. Po právnom posúdení veci podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 132 ods. 1, §

328, a § 329 ods. 2, CSP, § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ako i § 100 ods. 2, § 101, § 103
Občianskeho zákonníka, majúc za osvedčené tvrdenie žalobcov, že k zosplatneniu úveru došlo dňa
4.11.2015, súd usúdil, že najneskôr nasledujúcim dňom začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia
doba vo vzťahu k výkonu záložného práva a uzavrel, že žalobcovia osvedčili dôvodnosť a trvanie
svojho nároku voči žalovanému v situácii, keď z doterajšieho obsahu spisu nie je zrejmé, či si žalovaný

vôbec uplatnil pohľadávku zo zmluvy o úvere na súde (prípadne inom príslušnom orgáne), resp. či
tak urobil pred uplynutím trojročnej premlčacej doby počítanej od splatnosti splátky, pre ktorú bol
úver zosplatnený (§ 103 druhá veta Občianskeho zákonníka), teda či došlo k spočívaniu premlčacej
doby záložným právom zabezpečenej pohľadávky v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka, pričom
to, či je záložné právo resp. jeho výkon premlčané, je možné ustáliť až po vykonaní riadneho

dokazovania a následnom skutkovom a právnom vyhodnotení veci, ktoré bude predmetom konania vo
vecisamej.Majúczpredloženéhooznámeniažalovanéhoazapísanejpoznámkyvkatastrinehnuteľností
za osvedčené, že začal výkon tohto záložného práva, súd prvej inštancie uzavrel, že je splnená aj
druhá zákonná podmienka pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia voči žalovanému, t.j.
potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi ním a žalobcami. Dôvodil pritom, že v prípade dobrovoľnej

dražby prechádza udelením príklepu vlastnícke právo k predmetu dražby (po uhradení ceny dosiahnutej
vydražením v stanovenej lehote) na vydražiteľa, čo by v prípade, že námietka premlčania záložného
práva je dôvodná, predstavovalo neoprávnený a závažný zásah do vlastníckeho práva žalobcu v I.
rade k nehnuteľnostiam. Konštatujúc, že nariadením neodkladného opatrenia nedôjde k neprimeranému
zásahu do právnych vzťahov medzi stranami, pretože následky plynúce z neodkladného opatrenia

pre žalovaného ako podnikateľského subjektu s finančným zázemím budú zanedbateľné v porovnaní
s reálnou hrozbou straty vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam pre žalujúceho spotrebiteľa, vyhovel
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s tým, že o trovách neodkladného opatrenia rozhodne v
zmysle § 262 ods. 1 CSP až v rozhodnutí vo veci samej.

6. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný z dôvodu, že rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Citujúc znenie čl. 17, §
324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 328 ods. 1 CSP, § 112, § 151a, § 151b ods. 1, § 151j, § 151l ods. 1 a 4
Občianskeho zákonníka, § 21 ods. 2 a 5 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len

„zákon o dobrovoľných dražbách“), podporne poukazujúc na viaceré súdne rozhodnutia (Krajského súdu
v Žiline č.k. 11Co/144/2019-171, Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Cob/7/2019-108, 6Co/101/2019-330,
15CoCsp/13/2020) žalovaný podčiarkol, že právny poriadok Slovenskej republiky ponúka tomu, kto
má za to, že jeho vlastnícke právo bolo porušené, celý rad prostriedkov právnej ochrany, vrátanežaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby, a preto prihliadnuc k nepremlčateľnosti vlastníckeho práva,
odpadá potreba dočasnej úpravy pomerov strán neodkladným opatrením. Uviedol, že argumentácia
žalobcov obsiahnutá v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je relevantná v konaní o určenie

neplatnosti dražby podľa osobitného predpisu a nie ako dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia.
Žalovaný označil tvrdenia žalobcov o premlčaní pohľadávky a premlčaní záložného práva za účelové.
V tejto súvislosti žalovaný tvrdil, že pohľadávka zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0578705410 zo
dňa 28.8.2008 bola zabezpečená zriadením záložného práva na základe zmluvy o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam zo dňa 28.8.2008, a keďže pre nedodržanie zmluvných povinností došlo k

vyhláseniu mimoriadnej splatnosti ku dňu 4.11.2015, najskôr dňom nasledujúcim, t.j. 5.11.2015, bolo
možné pristúpiť k výkonu záložného práva, a že s výkonom záložného práva začal právny predchodca
žalovaného: Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava (ďalej len „pôvodný veriteľ“)
oznámením o začatí výkonu záložného práva zo dňa 7.1.2016, ktoré bolo súčasťou konania vedeného
na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 42C/261/2016 o určenie, že žalovaní sú povinní zdržať sa
výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľností, ktorá žaloba bola zamietnutá rozsudkom

zo dňa 29.1.2018 č.k. 42C/261/2016-303, potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo
dňa 20.3.2019 sp.zn. 1Co/210/2018, právoplatným dňa 20.5.2019. Zároveň žalovaný poukázal na
skutočnosť, že na základe uznesenia Okresného súdu Košice II zo dňa 18.7.2016 č.k. 42C/261/2016-34,
ktorým súd neodkladným opatrením nariadil žalovaným zdržať sa výkonu záložného práva predmetných
nehnuteľností dobrovoľnou dražbou do právoplatnosti konania vo veci samej vedenej Okresným súdom

Košice II, pôvodný veriteľ a ani žalovaný nemohli pokračovať vo výkone záložného práva, keďže
samotní žalobcovia účelovým iniciovaním súdneho konania zabránili jeho ďalšiemu pokračovaniu, a
preto žalovaný považuje námietku premlčania vznesenú zo strany žalobcov za výkon práva v rozpore
s dobrými mravmi, a súd by na takto vznesenú námietku premlčania podľa názoru žalovaného ani
nemal prihliadať. Žalovaný pritom poukázal na viaceré súdne rozhodnutia (uznesenie Ústavného súdu

SR sp. zn. US 176/2011, II. ÚS 250/2011-3, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/2/2015,
5Obo/16/2015) a zdôraznil, že výkon záložného práva nepovažuje za premlčaný tvrdiac, že k začatiu
výkonu záložného práva došlo pred uplynutím premlčacej doby, a to momentom doručenia oznámenia
o začatí výkonu záložného práva pôvodným veriteľom príslušnému okresnému úradu, ktorý začatie
výkonu záložného práva vyznačil v katastri nehnuteľností, následne žalovaný listom zo dňa 4.12.2020

žalobcom oznámil pokračovanie vo výkone záložného práva, čo je zrejmé z názvu a aj obsahu
samotného listu - Oznámenie o začatí výkonu záložného práva/oznámenie o pokračovaní vo výkonu
záložného práva, a preto tvrdenia žalobcov o tom, že žalobca začal s výkonom záložného práva až dňa
4.12.2020, sú podľa žalovaného účelové, neúplné a zavádzajúce, výkon záložného práva nie je možné
považovať za premlčaný, a preto nie je možné súhlasiť s námietkou premlčania výkonu záložného práva.

Napokon žalovaný podčiarkol, že žiadne zákonné ustanovenie záložnému veriteľovi neprikazuje viesť
záložné právo len pre judikovanú pohľadávku a je potrebné brať ohľad aj na práva záložného veriteľa a
žalobcom neposkytovať neprimeranú a hlavne neodôvodnenú súdnu ochranu.

7. Žalobcovia navrhli potvrdiť napadnuté uznesenie ako vecne správne a priznať žalobcom nárok na

náhradu trov odvolacieho konania. Zopakujúc svoju argumentáciu v žalobe a v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia žalobcovia najmä akcentovali, že neodkladné opatrenie má priamo väzbu
na konanie vo veci samej, keďže žalobcovia sa dovolávajú premlčania hlavného predmetu zmluvy
- pohľadávky, ako aj výkonu záložného práva a nariadené neodkladné opatrenie má cieľ, aby do
vyriešenia sporu vo veci samej nebol realizovaný výkon záložného práva. Podľa názoru žalobcov je

nariadený rozsah neodkladného opatrenia primeraný sledovanému legitímnemu cieľu, jeho nariadením
nevznikne žalovanému žiadna ujma, lebo jeho súčasný právny vzťah k nehnuteľnostiam sa nezmení a
žalobcom je poskytnutá ochrana do doby, pokiaľ sa vyrieši spor vo veci samej. Poukazom na viaceré
súdne rozhodnutia (NS SR sp. zn. 1Cdo 203/2018, II. ÚS 176/2011) podľa názoru žalobcov, nemožno
považovať nimi vznesenú námietku premlčania za vznesenú v rozpore s dobrými mravmi.

8. Žalovaný v replike na vyjadrenie žalobcov zotrval na odvolaní, na svojich tvrdeniach, námietkach
a argumentácii v odvolaní a v priebehu sporu. Zopakoval, že žalobcovia neosvedčili naliehavú
potrebu navrhovanej bezodkladnej úpravy pomerov, samotná existencia záložného práva, ktorá je
spochybňovaná v rámci konania vo veci samej spolu so zmluvou o úvere nie je dôvodom pre vyhovenie

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a nemožno súhlasiť ani s tým, že k začatiu plynutia
premlčacej doby na uplatnenie pohľadávky došlo 7.6.2015, naviac námietku premlčania vznesenú zo
strany žalobcov treba považovať za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, lebo výkon záložného
práva pozdržali práve žalobcovia svojimi účelovo iniciovanými konaniami.9. Žalobcovia vo svojej duplike zotrvali na vznesenej námietke premlčania pohľadávky žalovaného a
na námietke premlčania výkonu záložného práva, akcentujúc svoju argumentáciu v žalobe a v návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia, navrhli uznesenie o neodkladnom opatrení potvrdiť a priznať
žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

10.Žalovanývovyjadreníkduplikežalobcovnajmädodal,žežalobcovianesprávnepožadujúopriznanie
nároku na náhradu trov odvolacieho konania, lebo uznesenie súdu, ktorým bolo neodkladné opatrenie

nariadené, nemožno považovať za rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, nakoľko toto zakladá dočasný
vzťah medzi sporovými stranami do právoplatného ukončenia veci, a preto súd o nároku na náhradu
trov nerozhoduje.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP ) prejednal odvolanie žalovaného ako
podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu danom § 379 a § 380 CSP
a z hľadísk žalovaným uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné. Žalovaným uplatnený odvolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci nie je
daný. Uplatnenými odvolacími námietkami sa žalovanému vecnú správnosť napadnutého uznesenia
nepodarilo spochybniť. Súd prvej inštancie v danej veci dospel k správnemu záveru, že zákonné

podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia boli splnené. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na toto v celom rozsahu poukazuje (§ 387 ods.
2 CSP) a na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím námietkam žalovaného
udáva nasledovné:

12. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

13. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo aj je
obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP). Neodkladným opatrením možno strane uložiť

najmä, aby c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo
niečo znášala (§ 325 ods. 2 písm. c/, d/ CSP).

14. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329
ods. 2 CSP).

15. Z obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého uznesenia odvolací súd konštatuje, že pred svojím
rozhodnutím o nariadení alebo nenariadení neodkladného opatrenia súd prvej inštancie splnenie
zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia správne primárne vyhodnocoval na
základe návrhu, podaného žalobcami v priebehu sporu o žalobe, ktorou sa domáhajú určenia, neexistuje

záložné právo zriadené na označených nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcu v I. rade na základe
Zmluvy o zriadení záložného práva a mandátnej zmluvy uzavretej dňa 28.8.2008 medzi žalobcom
v I. rade a Slovenskou sporiteľňou, a.s., IČO: 00 151 653, argumentujúc premlčaním zabezpečenej
pohľadávky, ako aj samotného záložného práva, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa žalobcov
(navrhovateľov neodkladného opatrenia) odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov v nimi

navrhovanom znení, náležite a v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, posúdil či:
a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) či žalobcami tvrdené a
osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov (princíp opodstatnenosti), c)
či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej
sa žalobcovia domáhajú (princíp efektívnosti), d) či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má

mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) či právne účinky
neodkladného opatrenia neobmedzia žalovaného ako povinnú osobu neprimeraným spôsobom a na
nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a f) či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).

16. Vychádzajúc z ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, posudzujúc právne pomery strán a ich relevanciu
v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP), dospel odvolací súd k záveru, že
súd prvej inštancie objektívne posúdil obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, správne
vyhodnotil splnenie všetkých základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, sprihliadnutím na reálne okolnosti posudzovaného právneho vzťahu a účinky požadovanej procesnej
ochrany v právnej sfére všetkých dotknutých subjektov a adekvátne uzavrel, že rozhodujúce skutočnosti
tvrdené žalobcami o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia žalobcovia náležitým spôsobom

osvedčili, čo z kvalitatívneho hľadiska nepochybne nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania
v zmysle § 185 a nasl. CSP.

17. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je totiž potrebné, aby boli aspoň
osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver

o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy. Inými slovami z hľadiska osvedčenia pravdepodobnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť ochrana postačuje, že nejde o nárok očividne vylúčený.

18. V posudzovanom prípade je z obsahu spisu a z listinných dôkazov predložených žalobcami zrejmé
splnenie oboch vyššie uvedených podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s § 325

ods. 2 písm. c) a d) CSP, a to za stavu, ak je otázka záložného práva žalovaného na označených
nehnuteľnostiach zriadeného na zabezpečenie pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy o úvere sporná
vzhľadom na tvrdenie žalobcov v žalobe a v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, že je
premlčaná pohľadávka zo zmluvy o úvere i výkon záložného práva zriadeného na jej zabezpečenie, na
čom nemôže nič zmeniť odvolacia námietka žalovaného založená na tvrdení, že námietku premlčania

žalobcovia vzniesli v rozpore s dobrými mravmi. Týmito námietkami a tvrdeniami, vrátane právnej otázky
premlčania sporného práva, je totiž možné zaoberať sa až pri rozhodovaní vo veci samej potom, ako
súd vykoná vo veci potrebné dokazovanie, keďže smerujú k okolnostiam týkajúcim sa merita sporu (veci
samej), tak, ako to náležite konštatoval súd prvej inštancie v dôvodoch preskúmavaného uznesenia.

19. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa totiž nevykonáva dokazovanie
charakteristické pre konanie v spotrebiteľských sporoch, ale vychádza iba z listín predložených
žalobcami, ktorými dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčuje. Ochrana
žalovaného je potom daná (o.i.) zodpovednosťou žalobcu za prípadnú vzniknutú ujmu (por. m.m.
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/31/2012).

20. S poukazom na charakter neodkladného opatrenia, pri nariaďovaní ktorého prevláda požiadavka
rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, v dôsledku čoho sa tu nezisťujú všetky tie
skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia o veci a skutočnosti,
z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť

preukázané dôkazmi, na základe čoho zákon nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom
opatrení mal súd vykonávať dokazovanie, nemožno prisvedčiť námietke žalovaného, že prvoinštančný
súd vec nesprávne právne posúdil.

21. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie zo skutkových

tvrdení žalobcov ako navrhovateľov neodkladného opatrenia vyvodil správny záver o potrebe
bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami neodkladným opatrením v situácii, ak žalovaný
bez pochyby začal výkon záložného práva, ktorú skutočnosť žalovaný vo svojom odvolaní napokon
ani nepoprel. Na správnosti tohto záveru súdu pritom podľa názoru odvolacieho súdu nemôže bez
ďalšieho nič zmeniť ani poukaz žalovaného na účelovosť podanej žaloby, ako i žaloby o určenie, že

žalovaní sú povinní zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľností, ktorá bola
zamietnutá rozsudkom zo dňa 29.1.2018 č.k. 42C/261/2016-303, potvrdeným rozsudkom Krajského
súdu v Košiciach zo dňa 20.3.2019 sp.zn. 1Co/210/2018, právoplatným dňa 20.5.2019, a ani samotná
skutočnosť, že na základe uznesenia Okresného súdu Košice II zo dňa 18.7.2016 č.k. 42C/261/2016-34
pôvodný veriteľ a ani žalovaný nemohli pokračovať vo výkone záložného práva. právny poriadok

Slovenskej republiky ponúka tomu, kto má za to, že jeho vlastnícke právo bolo porušené, celý rad
prostriedkov právnej ochrany, vrátane žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby, a preto prihliadnuc k
nepremlčateľnosti vlastníckeho práva, odpadá potreba dočasnej úpravy pomerov strán neodkladným
opatrením.

22. V posudzovanom prípade odvolací súd nezistil, že by nariadením neodkladného opatrenia
žalovanému vznikla neprimeraná ujma, alebo že by došlo k neprípustnému zásahu do jeho práv a
oprávnených záujmov nad nevyhnutnú mieru. odvolací súd je v zhode so súdom prvej inštancie vjeho názore, že žalovaný aj z hľadiska proporcionality môže znášať takéto dočasné obmedzenie do
právoplatného skončenia konania vo veci samej.

23. Podľa § 336 ods. 4 CSP ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo
veci samej zastavené, platí primerane ustanovenie § 335 CSP, v zmysle ktorého neodkladné opatrenie
nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým
žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje (odsek 1), neodkladné
opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej odvolací súd aj bez návrhu zruší rozhodnutím,

ktorým rozhodnutie súdu prvej inštancie mení tak, že žalobu zamieta, alebo ktorým konanie vo veci
samej zastavuje. To platí primerane aj na dovolacie konanie (odsek 2), súd v rozhodnutí, ktorým zamietol
žalobu iba v časti alebo ktorým zastavil konanie iba v časti, vysloví, či neodkladné opatrenie zrušuje
alebo ponecháva v platnosti, zohľadňujúc stav konania vo veci samej (odsek 3).

24. Odvolaciemu súdu sa žiada zdôrazniť, že ak by neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené

z iného dôvodu než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa
neodkladného opatrenia bolo uspokojené, navrhovateľ neodkladného opatrenia je povinný nahradiť
škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikla (§ 340 ods. 1 CSP) v prípade splnenia
zákonom stanovených podmienok.

25. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie,
ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, za vecne správne, a preto ho potvrdil v zmysle § 387 ods.
1 CSP.

26. O trovách odvolacieho konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
poslednej vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné,
ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej
mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v
sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa
neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v

čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnejmzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§
422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea)dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej

strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).