Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. január 2020

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 17Csp/88/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118207121
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Johana Máčajová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2020:2118207121.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Johanou Máčajovou v právnej veci žalobcu: Prima banka

Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: I. W., I.. XX.X.XXXX, Z. O.
XXXX/XXC, G., o zaplatenie sumy 1.615,21 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.615,21 €, úrok vo výške 84,27 €, vyčíslený úrok z
omeškania vo výške 2,51 €, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.615,21 € od
26.07.2018 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 27.8.2018 domáhal zaplatenia sumy sumu 1.615,21
€ s vyčísleným úrokom z úveru vo výške 84,27 € do zosplatnenia, s vyčísleným úrokom z omeškania
vo výške 2,51 € do zosplatnenia, s úrokom vo výške 15,9% ročne z istiny 1.615,21 € od 26.7.2018 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.615,21 € od 26.7.2018 € do zaplatenie
a zo sumy 84,27 € od 26.7.2018 do zaplatenia a nahradiť trovy konania z titulu splatného úveru. V žalobe
uviedol, že dňa 04.11.2014 uzavrel s žalovaným úverovú zmluvu a poskytol 4.000,00 € úver. Úverová

zmluva má všetky zákonom požadované náležitosti, bonita žalovaného bola overená. Žalovaný riadne a
včasnesplácaldohodnutésplátky,pretohoupozornilnaomeškanielistomzodňa22.05.2018anásledne
predčasne zosplatnil úver dňa 25.07.2018. Žalovaný od zosplatnenia nezaplatil žiadnu čiastku.

2. Strany boli poučené, že prostriedky procesnej obrany a procesného útoku musia uplatniť včas, inak
na ne súd neprihliadne (§153 zák. č. 160/20165 Z.z. Civilného sporového poriadku ďalej len „CSP“). Súd

pojednával v neprítomnosti strán sporu, žalobca ospravedlnil svoju neúčasť z dôvodu hospodárnosti. O
odročenie pojednávania strany sporu nepožiadali.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa
04.11.2014, upozornením zo dňa 22.05.2018, výzvou na predčasné splatenie úveru zo dňa 25.07.2018,
prehľadom splátok úveru, Všeobecnými obchodnými podmienkami a ostatnými listinnými dôkazmi zo

spisu a zistil tento skutkový stav:4. Dňa 04.11.2014 uzatvorili strany sporu Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX,
na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver 4.000,- €, ktorý sa zaviazal splatiť v 60-tich
splátkach po 96,94 € mesačne vždy 20. dňa v mesiaci najneskôr do 21.10.2019. Úroková sadzba bola

dohodnutá 15,90 % ročne, RPMN bola 20,22%, priemerná RPMN bola 18,01 %, poplatok za poskytnutie
úveru 200,- €. Celková čiastka, ktorú musí žalovaný zaplatiť je 6.616,40 € (60 x 96,94 € +200,00 €).

5. Dňa 22.05.2018 zaslal žalobca žalovanému opakovanú upomienku, ktorou žiadal o zaplatenie dlžnej

sumy 217,53 € do 27.05.2018 z dôvodu, že žalovaný dlhuje ku dňu vystavenia upomienky 202,53 €. Dňa
25.7.2018 zaslal výzvu na predčasné splatenie úveru vo výške 1.761,99 € s príslušenstvom z dôvodu
nedodržania zmluvných povinností.

6. Z prehľadu splátok súd zistil, že žalovaný zaplatil do predčasného zosplatnenia úveru celkovú sumu

3.981,25 €, z uvedenej sumy bolo započítané na istinu suma 2.384,79,- Eur a suma 1.596,46,- Eur na
úroky. Posledná úhrada bola dňa 20.04.2018 vo výške 6,71 €. Od toho času žalobca neeviduje žiadnu
splátku. Žalobným návrhom si žalobca uplatňuje sumu istiny 1.615,21 €, úrok vo výške 84,27 €, úrok
vo výške 15,9% ročne z istiny 1.615,21 € od 26.7.2018 do zaplatenia. Úroky z omeškania si žalobca
uplatnil ako vyčíslený úrok vo výške 2,50 € do predčasnej splatnosti úveru, ako aj vo výške 5,00% z

nesplatenej istiny 1.615,21 € a z úrokov 84,27 € po zosplatnení, t.j. od 26.7.2018 do zaplatenia.

7. Výzvou zo dňa 20.11.2018 súd vyzval žalobcu, či trvá na žalobe v časti požadovaných úrokov po
vyhlásení mimoriadnej splatnosti s poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn, 4Obo/143/1998 zo dňa
01.07.2000 (R 59/1998). Žalobca napriek uvedenému na podanej žalobe trvá v plnom rozsahu, pričom

poukázal na viaceré rozhodnutia krajských súdov, ako aj zákonné ustanovenia , vrátane dôvodových
správ a právnu vedu.

8. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku

zmluvného vzťahu zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia

sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať

svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods.
2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 9 ods. 1 z. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá
zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom

médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov odomeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

Podľa ustanovenia § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.

Podľa§517ods.2Obč.zák.,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovať

od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa§3nariadeniavládyč.87/1995Z.z.,výškaúrokovzomeškaniajeo5percentuálnychbodovvyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) ku

dňu 26.7.2018 bola vo výške 0,00%.

9. Úverová zmluva je z pohľadu právnej kvalifikácie zmluvou uzavretou v zmysle § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka a zároveň spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Právny

vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou úverovou zmluvou je tak nevyhnutné posudzovať aj podľa
zákona o spotrebiteľských úveroch bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§
261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady
lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je
zákon č spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť

pred všeobecnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi
účastníkmi posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o
spotrebiteľských úveroch.

10. Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi
konania má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch, musí tak obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa
§ 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd pristúpil k skúmaniu jednotlivých obsahovaných
náležitostí zmluvy a zistil, že obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti.

11. Súd dospel k záveru, že nárok uplatnený žalobou je dôvodný iba čiastočne. Súd zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi nezaplatenú istinu vo výške 1.615,21 € (vyčíslenú ako rozdiel poskytnutej sumy úveru
4.000,- € - uhradené splátky istiny žalovaným do dňa zosplatnenia vo výške 2.384,79 €) a vyčíslený

úrok z úveru vo výške 84,27 € (15,90 % dohodnutý ročný úrok v zmysle zmluvy splácaný žalovaným v
rámci anuitných splátok poskytnutého úveru do predčasného zosplatnenia vo výške 1.680,73 € znížený
o zaplatené úroky 1.596,46 €). Súd priznal žalobcovi vyčíslený úrok z omeškania do spoplatnenia v
sume 2,51 € a úrok z omeškania vo výške 5,00% ročne z istiny 1.615,21 € od 26.7.2018 ( nasledujúci
deň po zosplatnení) do zaplatenia.

12. Istina je suma poskytnutých finančných prostriedkov zo strany veriteľa vo forme úveru (§ 503 ods. 1
veta prvá Obchodného zákonníka). Zmluvné úroky sú vždy splatné vo forme úveru podľa § 503 ods. 1
vetyprvejObchodnéhozákonníka.Tedazmluvnéúrokysúvždysplatnéspolusozáväzkomvrátiťpoužité

peňažné prostriedky, t.j. spolu s istinou. To znamená, že doba splatnosti úrokov za poskytnutie peňazí sa
zhoduje s dobou splatnosti úveru. Celková suma úrokov však musí byť zaplatená do splatnosti dlžného
zostatku úveru. Žalobca ako veriteľ preto nemohol oprávnene požadovať od žalovaného ako dlžníka
zmluvné úroky aj po splatnosti istiny z úveru. Po dni vyhlásenia celého úveru za splatný dňa 25.7.2018
sa ďalej istina úveru zmluvne neúročí. Preto žalobcovi prináležia len úroky z omeškania, vychádzajúc z

podstaty zmluvného úroku, ktorý je odplatou za používanie finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú
dlžníkovi do doby splatnosti. Teda žalobcovi patria iba úroky z omeškania, keďže od splatnosti je dlžník
naďalej v omeškaní (§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka). Z tohto dôvodu súd v prevyšujúcej častižalobučodozaplateniaúroku15,90%ročneznezaplatenejistiny1.615,21€od26.7.2018dozaplatenia
zamietol (druhý výrok tohto rozsudku).

13. Úroky, ako aj úroky z omeškania sú podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom
pohľadávky. Právo žalobcu požadovať od žalovaného príslušenstvo z príslušenstva (úroky z omeškania
z dojednaných úrokov) Občiansky ani Obchodný zákonník nepripúšťa. Na uvedenom nič nemení ani
dohoda strán, nakoľko takáto je absolútne neplatná pre obchádzanie zákona (§ 39 OZ). Potom žaloba

nie je dôvodná ani v časti, v rámci sa žalobca domáha zaplatenia úroku z omeškania 5 % ročne z
úrokov 84,27 € od 26.7.2018 do zaplatenia a preto súd aj v tejto časti žalobu zamietol (druhý výrok tohto
rozsudku).

14. Vo vzťahu k nepriznaniu úroku z omeškania z úrokov súd poznamenáva, že splácanie úveru v

splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v
splátkach) vracia a za tento stav nedostatku úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje
cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícií,
nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi právne úrok splácaný
spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý

a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky, ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých
dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty
získanej za celé obdobie postupného splácania úveru a teda výhody splátok.

15. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi
vzniká nárok na jednorázové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu
zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojim právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má
právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho
strane padá obmedzovanie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s

peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele
spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky zapožičanie peňažných prostriedkov
spotrebiteľa. Logicky tak navodzuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce
k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení
úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru).

Povedané inak v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným
určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 a § 3 a vládneho nariadenia č. 87/95 Z. z.. Ak by
sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj
v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných
ustanovení Občianskeho zákonníka a vládneho nariadenia.

16. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a
tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu
oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý

aústavnenekomformnýstav,kdespotrebiteľbolvystavenývšetkýmsankčnýmmechanizmomvynútenia
povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na
výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej
zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval, ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však
spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou

zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie
hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a
môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť
nejaké obmedzenie užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by
navyše odvolací súd takúto zmenu justifikoval, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň

by podporoval aj stav, v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu
majúnahradiťstavjehopotencionálnejnečinnosti,resp.stavunespôsobilostispotrebiteľavrátiťpožičanú
sumu jednorazovo. Takéto konanie veriteľa však nemá v Slovenskom právnom poriadku nijakú právnu
ochranu a ani preto niet titul na inkasovanie odplatných úrokov. Uvedenou úvahou sa súd dostáva ajk ďalšiemu zásadnému záveru, spočívajúcemu v skutočnosti, že keďže jednorazovým zosplatnením
vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorázovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované
úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený

sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene
spájajú výhradné sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s
protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom leggeartis,
a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy.
Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky

patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne
odchýlená od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 OZ, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 OZ
robí absolútne neplatnou /odkaz na bod 14. odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici
č.k. 13Co/138/2017-67 zo dňa 23. 05. 2017/.

17. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

18. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z rozhodnutia vo veci samej, teda zo
skutočnosti, žalobca bol plne úspešný v časti istiny, a preto mu priznal plnú náhradu trov konania. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením.

19. Súd podľa § 257 CSP, výnimočne neprizná úspešnej strane náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa. Predpokladom výnimočného použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípad

hodný osobitného zreteľa. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za úspech v konaní. Je odôvodnená
tam, kde by strohá aplikácia ustanovenia o náhrade trov konania mohla v konkrétnych prípadoch viesť
k nežiadúcej tvrdosti. Výnimočnosť prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale i v
okolnostiach na strane strán konania. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia individuálnych okolností konkrétnej veci. Týmito

okolnosťami môžu byť dôvody osobné, majetkové a sociálne pomery strán konania, dôvody uplatnenia
nároku na súde, či postup strany v konaní.

20. Nakoľko súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mohol výnimočne

postupovať v zmysle § 257 CSP, a nepriznať náhradu trov konania žalobcovi, pričom ani žalovaná takéto
dôvody neuviedla, rozhodol o trovách konania tak, ako je uvedené vyššie.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.