Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26Cob/69/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4407212263
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erik Németh
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4407212263.5

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr.
Romana Greguša a JUDr. Pavla Pileka v spore žalobcu: BLUECUBE, s.r.o., so sídlom Dvořákovo
nábrežie 8/A, Bratislava, IČO: 44 079 583, právne zastúpený: JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom,
so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, proti žalovanému: Západoslovenská vodárenská
spoločnosť, a.s., so sídlom Nábrežie za hydrocentrálou 4, Nitra, IČO: 36 550 949, právne zastúpený:

JUDr. Annou Polonyovou, advokátkou, so sídlom Chorvátska 12, Bratislava, o zaplatenie 249.862,31 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 15Cb/185/2007
- 813 zo dňa 19. mája 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. k. 15Cb/185/2007 - 813 zo dňa 19. mája 2015
p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov. S
poukazom na § 138 OSP uviedol, že žalobcovi nie je možné priznať oslobodenie od súdnych poplatkov.
Mal za to, že žiadateľ o oslobodenie od súdnych poplatkov je povinný popísať svoje majetkové pomery a
v tomto smere popísať a predložiť dôkazy. Bol toho názoru, že žalobca ako každý podnikateľský subjekt
bez ohľadu na svoje postavenie, organizačnú formu alebo na to, s akým majetkom podniká, vstupuje
pri podnikaní do oblasti vzťahov, ktorá so sebou nesie riziko neúspechu, strát a ďalších nepriaznivých

dôsledkov. Z uvedeného dôvodu je preto nutné pri podnikateľských subjektov, pokiaľ ide o posudzovanie
predpokladov pre oslobodenie od súdnych poplatkov, rozlišovať, či nepriaznivá situácia podnikateľa
vychádza z jeho podnikateľskej činnosti, pričom nie je podstatné, či postupoval pri tejto činnosti riadne
a dostal sa do nepriaznivej situácie vplyvom zhody okolností, alebo postupoval nezodpovedne a
sám si svoju situáciu zavinil, lebo toto všetko je potrebné zahrnúť do pojmu podnikateľského rizika.
Pomery účastníka konania, ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť by odôvodňovali oslobodenie od

súdnych poplatkov len vtedy, ak by sa dostal do ťaživej finančnej situácie z dôvodov, ktoré nemajú
pôvod v podnikaní samom. Skutočnosť, že žalobca momentálne nedisponuje dostatočnými finančnými
prostriedkami na svojom účte nepodmieňuje oslobodenie od súdnych poplatkov. V konaní vedenom na
súde pod č. k. 5C/194/2008 žalobca oznámil, že je spoločnosťou zriadenou na poskytovanie pomoci
poľnohospodárskym subjektom pri uplatňovaní ich majetkovej ujmy a škody. Zároveň oznámil, že od
28.09.2009 sídli na Karadžičovej ul. 10 v Bratislave, a to na základe zmluvy o podnájme nebytových

priestorov zo dňa 21.08.2009 uzatvorenej medzi nájomcom - GENERIX, a.s., Karadžičova 10, Bratislava
a žalobcom. Zároveň kópiu uvedenej zmluvy o podnájme nebytových priestorov pripojil k uvedenému
podaniu. Z článku III. bod 3.1 uvedenej zmluvy súd zistil, že nájomné za užívanie predmetu nájmu
bolo účastníkmi dohodnuté vo výške 100,-- eur bez DPH za každý aj začatý kalendárny rok. Podľa
článku IV. uvedenej zmluvy bol podnájom dohodnutý na dobu určitú, a to do 31.12.2016. Napriek
uvedenej skutočnosti súd z výpisu OR žalobcu zistil, že od 19.06.2014 došlo k zmene sídla žalobcu aj

napriek tomu, že podľa uvedenej zmluvy o podnájme nebytových priestorov bol podnájom dohodnutý
do 31.12.2016.2. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca v tomto prípade nepredložil súdu doklady, z ktorých
by bola zrejmá výška nájomného v jeho novom sídle. Bol toho názoru, že žalobca ako podnikateľ

sám zodpovedá za zabezpečenie finančných prostriedkov na svoje podnikateľské aktivity. Súčasťou
podnikateľskej činnosti je aj súdne uplatňovanie pohľadávok, ako aj obrana proti žalobám smerujúcim
proti podnikateľskému subjektu, ktorý si musí prostriedky potrebné na krytie výdavkov, ktoré s tým
vzniknú vytvoriť alebo inak zadovážiť. Vzhľadom na zmluvnú voľnosť je výlučne zodpovednosťou
podnikateľa (ide o podnikateľské riziko), akým smerom, s kým a v akom rozsahu rozvíja svoje

podnikateľské aktivity. Pokiaľ sa dobrovoľne rozhodne podnikať v takom rozsahu, že nie je schopný
posúdiť rozsah záväzkov, ktoré na seba svojou činnosťou prevezme, alebo nie je schopný zabezpečiť
si rezervné prostriedky na uplatňovanie svojho práva, nemôže žiadať, aby dôsledky jeho nesprávnych
podnikateľských rozhodnutí za neho znášal štát (uznesenie Najvyššieho súdu SR 5Obdo/9/2013
zo dňa 29.01.2015). V neposlednom rade súd prvej inštancie ďalej poukázal na skutočnosť, že
žalobca podal návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov až po doručení rozhodnutia o povinnosti

zložiť preddavok, dokonca po márnom uplynutí lehoty na podanie opravného prostriedku voči tomuto
rozhodnutiu ako aj po márnom uplynutí lehoty, určenej súdom na zaplatenie preddavku na trovy
konania. Súd prvej inštancie poukázal ďalej na skutočnosť, že žalobca zaplatil súdny poplatok za
podaný návrh dokonca aj po tom, čo rozšíril pôvodne žalovanú sumu, ani v jednom z uvedených
prípadovsanebránilpoplatkovejpovinnostizdôvodunepriaznivejfinančnejsituácie,pričomvsúčasných

podaniach tvrdí opak. Žalobca ďalej tvrdí, že je spoločnosťou zriadenou na poskytovanie pomoci
poľnohospodárskych subjektom pri uplatňovaní ich majetkovej ujmy a škody. Súd prvej inštancie však
z výpisu z OR žalobcu, ktorý vznikol dňa 10.04.2008, považoval za preukázané, že medzi predmety
činnosti žalobcu patrí okrem iného aj „poskytovanie úverov zo zdrojov, na ktoré sa nevyžaduje povolenie
banky“, „faktoring a forfaiting“, „prenájom hnuteľných vecí“, „finančný leasing“, „činnosť podnikateľských,

organizačných a ekonomických poradcov“. Žalobca dňa 07.05.2008 uzavrel zmluvu o odplatnom
nadobudnutí pohľadávky, ktorá je predmetom tohto súdneho sporu, teda dobrovoľne vstúpil do súdneho
konania, na základe vlastnej vôle, a tak musel byť uzrozumený s tým, že v priebehu konania mu vzniknú
náklady v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou.

3. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na vyjadrenie samotného žalobcu v jeho žiadosti o oslobodenie
od súdnych poplatkov, v ktorej uviedol, že je spoločným zástupcom niekoľkých poľnohospodárskych
subjektov. Z uvedeného tvrdenia žalobcu bolo súdu zrejmé, že obdobným spôsobom nadobudol aj
ďalšie pohľadávky. V tejto súvislosti súd prvej inštancie opätovne považoval za potrebné poukázať
na skutočnosť, že žiadosť žalobcu o oslobodenie od súdnych poplatkov nemôže viesť k prenášaniu

podnikateľského rizika na štát. Pomery žalobcu odôvodňujúce jeho oslobodenie od súdnych poplatkov,
by podľa názoru prvoinštančného súdu, by boli len v prípade, ak by sa dostal do ťaživej finančnej situácie
z dôvodu vyššej moci, vzhľadom na nepredvídané okolnosti nemajúce pôvod v podnikaní. Nakoľko v
danom prípade existencia takýchto okolností preukázaná nebola, súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi
oslobodenie od súdnych poplatkov. Na základe všetkých uvedených skutočností súd prvej inštancie o

návrhu žalobcu v súvislosti s jeho oslobodením od súdnych poplatkoch rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti napadnutého rozhodnutia.

4. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol, že súd
prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal
za to, že uvedené právne závery bez náležitého legislatívneho základu a relevantného odôvodnenia
vo svojich dôsledkoch popierajú zákaz diskriminácie a rovnosť účastníkov konania zakotvených v
listine základných práv a slobôd. Základ právnej argumentácie súdu prvej inštancie je opakovane

založená na skutočnosti, že žalobca je podnikateľským subjektom, znášajúcim podnikateľské riziko,
ktoré nemožno prenášať na štát. Legislatívna úprava oslobodenia od súdnych poplatkov zakotvená
v ustanovení § 138 OSP je pritom individuálnym osobným oslobodením, ktoré môže súd priznať na
základe žiadosti účastníkovi konania v osobitných prípadoch, pričom pri jeho posudzovaní sa majú
skúmaťprávetakétoindividuálnepomeryúčastníka.PoukázalpritomajnanálezÚstavnéhosúduČeskej

republiky sp. zn. II. ÚS 1619/08 zo dňa 02.10.2008 a uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 17Co/895/2013-1236 zo dňa 30.09.2014. Ďalej poukázal na skutkový priebeh, ktorý predchádzal
vydaniu napadnutého uznesenia. Napriek tomu, súdu prvej inštancie následne vydal uznesenie, ktoré
opätovne založil na svojom právnom názore prezentovanom už v uznesení, že žiadosť žalobcu ooslobodenie súdnych poplatkov nemôže viesť k prenášaniu podnikateľského rizika na štát. Mal za
to, že uvedeným postupom súd prvej inštancie pri vydávaní uznesenia celkom zjavne nerešpektoval
právny názor odvolacieho súdu prezentovaný v predchádzajúcom uznesení, ktorým bol podľa § 226

OSP viazaný. Ďalej poukázal aj na to, že je nepochopiteľné, ak súd prvej inštancie sa snaží odôvodniť
svoje uznesenie aj tvrdením, že žalobca podal návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov až po
doručení rozhodnutia o povinnosti zložiť preddavok, dokonca po márnom uplynutí lehoty na podanie
opravného prostriedku voči tomuto rozhodnutiu ako aj po márnom uplynutí lehoty, určenej súdom na
zaplatenie preddavku na trovy konania. Pravda je však taká, že ak súd prvej inštancie priznal žalobcovi

oslobodenie od súdnych poplatkov, kauzálne by tým poprel svoje predchádzajúce uznesenie sp. zn.
15Cb/185/2007-603 zo dňa 14.06.2013, ktorým uložil žalobcovi, aby zložil preddavok na trovy konania
v zmysle § 141a OSP. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil
tak, že žalobcovi prizná oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len

„CSP“), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal
v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

7. Podľa § 470 ods. 1, 2 a 3 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

9. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto
zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

10. Podľa § 138 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do
30.06.2016(ďalejlen„OSP“),nanávrhmôžesúdpriznaťúčastníkovicelkomalebosčastioslobodenieod

súdnychpoplatkov,aktopomeryúčastníkaodôvodňujúaaknejdeosvojvoľnéalebozrejmebezúspešné
uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie
a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.

11. V návrhu musia byť pomery účastníka dokladované

a) vyplneným tlačivom, ktorého vzor uverejní ministerstvo spravodlivosti na svojom webovom sídle,
alebo

b) rozhodnutím o hmotnej núdzi podľa osobitných predpisov.

12. O priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov predseda senátu alebo samosudca upovedomí
ostatných účastníkov na najbližšom pojednávaní.

13. Ak bol účastníkovi priznaný nárok na právnu pomoc podľa osobitného predpisu, takéto rozhodnutie

má účinky oslobodenia od súdnych poplatkov v rozsahu, v ktorom mu bola právna pomoc priznaná.

14. Priznané oslobodenie súd kedykoľvek za konania odníme, prípadne i so spätnou účinnosťou, ak sa
do právoplatného skončenia konania ukáže, že pomery účastníka oslobodenie neodôvodňujú, prípadne
neodôvodňovali.

15. Ak bol účastníkovi oslobodenému od súdnych poplatkov ustanovený zástupca, vzťahuje sa
oslobodenie v rozsahu, v akom bolo priznané, i na hotové výdavky zástupcu a na odmenu za
zastupovanie.16. Podľa § 254 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016 (ďalej
len „CSP“), súd na návrh prizná oslobodenie od súdneho poplatku, ak to odôvodňujú pomery strany.

17. Priznané oslobodenie od súdneho poplatku súd kedykoľvek počas konania odníme, a to i so spätnou
účinnosťou,aksadoprávoplatnéhoskončeniakonaniapreukáže,žepomerystranyneodôvodňujúalebo
neodôvodňovali oslobodenie od súdneho poplatku.

18. Počnúc od 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý
zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok.
Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na
danú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z.. Vzájomná súvsťažnosť ustanovení
§ 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP však znamená, že nová právna úprava vychádza síce z princípu

okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (§ 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok
tých odvolaní, ktoré smerujú proti rozhodnutiam súdu vydaným do 30.06.2016 a ktorý účinok zostal
zachovaný aj po 30.06.2016 (§ 470 ods. 2 CSP). Opačný záver by bol porušením právnej istoty a
legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť
vo svojej dôvere k nemu sklamaný (napr. rozhodnutie ÚS SR sp. zn. PL. ÚS 36/1995).

19. Odvolací súd konštatuje aj s poukazom na svoje predchádzajúce uznesenie č. k. 26Cob/6,7,8/2014 -
720 zo dňa 11.09.2014, že z hľadiska aplikácie § 138 ods. 1 OSP jedinou relevantnou otázkou je otázka
existencieobjektívnejneschopnostižiadateľaoslobodeniaodsúdnychpoplatkovzaplatiťsúdnypoplatok
v stanovenej výške a to bez rozdielu toho, či v prípade žiadateľa ide o podnikateľský subjekt alebo nie.

V tomto smere poukázal odvolací súd v predchádzajúcom uznesení aj na rozhodnutie Ústavného súdu
Českej republiky sp. zn. II. ÚS 1619/08 zo dňa 02.10.2008, na ktoré vo svojom odvolaní poukázal aj
žalobca. Je teda zrejmé, že jediným dôvodom na negatívne rozhodnutie o žiadosti žalobcu o priznanie
oslobodenia od súdnych poplatkov nemôže byť výlučne iba skutočnosť, že súd považuje za neprípustné
v prípade žiadateľa - podnikateľa, aby dochádzalo k prenášaniu podnikateľského rizika žiadateľa na štát.

20. Predpokladom pre oslobodenie strany od platenia súdnych poplatkov podľa § 138 OSP v znení
účinnom do 30.06.2016 bolo splnenie troch podmienok a to: o oslobodenie od platenia súdnych
poplatkov musí strana požiadať, pomery strany (žiadateľa) odôvodňujú oslobodenie od súdnych
poplatkov a poslednou podmienkou je že u strany nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné

uplatňovanie alebo bránenie práva. V prípade nesplnenia čo i len jednej z týchto podmienok, súd žiadosť
o oslobodenie od súdnych poplatkov zamietne. Súd vo vzťahu k splneniu druhej podmienky prihliada na
celkové majetkové pomery žiadateľa a taktiež k výške súdneho poplatku, nakoľko nepriaznivá majetková
situácia nesmie brániť strane v uplatňovaní jeho práva na súdnu a inú právnu ochranu. Rozhodnutie,
ktorým sa strane povoľuje oslobodenie od platenia súdnych poplatkov tak musí vychádzať z uvážených

potrieb žiadateľa vzhľadom na jeho osobné, rodinné a majetkové pomery. Vo vzťahu k splneniu
tretej podmienky, odvolací súd konštatuje, že aj nepriznanie oslobodenia z dôvodu bezúspešného
uplatňovania alebo bránenia práva treba starostlivo posudzovať. Ide totiž o určitú prejudíciu výsledku
sporu.

21. Zároveň je v tomto smere potrebné poukázať nielen na práva strany, ktorá požiadala o oslobodenie
od súdnych poplatkov - žiadateľa, ale aj na jej povinnosti vo vzťahu k preukázaniu skutočností, ktoré
v návrhu na oslobodenie tvrdí. Pokiaľ žiadateľ chce, aby mu súd oslobodenie od súdnych poplatkov
priznal, musí vierohodným spôsobom preukázať svoje pomery odôvodňujúce jeho oslobodenie od
súdnych poplatkov. Dôkazné bremeno v tomto prípade zaťažuje stranu, ktorá o oslobodenie od

súdnych poplatkov žiada a jeho neunesenie má za následok neúspech strany - žiadateľa v tom smere,
že v prípade nepreukázania splnenia podmienok na oslobodenie od súdnych poplatkov, súd takéto
oslobodenie strane neprizná.

22. Právna úprava oslobodenia od súdnych poplatkov podľa CSP, je založená na princípe, že

predpokladom pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov súdom sú pomery strany odôvodňujúce
priznanie oslobodenia. Pod pojmom pomery zákon chápe majetkové pomery žiadateľa (v prípade
fyzickej osoby tiež rodinné, sociálne a zdravotné pomery), majúce základ v okolnostiach, ktoré nie sú
len dočasnej či prechodnej povahy a odôvodňujú záver, že poplatník celkom alebo sčasti (v prípadežiadosti o čiastočné oslobodenie od súdnych poplatkov) nemôže splniť poplatkovú povinnosť alebo
že jej splnenie od neho nemožno spravodlivo žiadať (R 109/2001). Objektívny nedostatok finančných
prostriedkov, resp. iného majetku by nemal spôsobovať nemožnosť domôcť sa svojho práva na súde.

23. Súd môže hodnotiť oprávnenosť žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov len v rozsahu
ustanovenom v § 254 ods. 1 CSP. Ak by súd svoje rozhodnutie o nepriznaní oslobodenia od súdneho
poplatku oprel o iné dôvody, išlo by o svojvoľný výklad ustanovenia § 254 ods. 1 CSP zo strany súdu,
a to z dôvodu nerešpektovania jeho znenia.

24. Oproti doterajšej právnej úprave v ustanovení § 138 OSP už nová právna úprava nevyžaduje,
aby okrem pomerov odôvodňujúcich priznanie oslobodenia išlo kumulatívne o svojvoľné alebo zrejme
bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Taktiež už absentuje úprava, v zmysle ktorej by sa
priznané oslobodenie vzťahovalo na celé konanie, ak súd nerozhodne inak, a nie je ani explicitne
ustanovené, že priznané oslobodenie od súdnych poplatkov má spätnú účinnosť (možnosť priznania

spätnej účinnosti Civilný sporový poriadok umožňuje len pri odňatí oslobodenia podľa odseku 2
komentovaného ustanovenia).

25.Dôvodovásprávakuvedenémuustanoveniukonštatuje,žesavňomplnerozvíjaprincíparbitrárneho
poriadku, preto táto úprava nešpecifikuje pomery na podrobnejšie kritériá (majetkové, sociálne, atď.),

ale ponecháva na sudcovi, ako všeobecne nastavené kritérium vyhodnotí.

26. Pri oslobodení podnikateľov od súdnych poplatkov, Najvyšší súd SR v rozhodnutí pod sp. zn.
6 Sžo 14/2011 uviedol, že povinnosťou súdu, rozhodujúceho o návrhu na oslobodenie od súdnych
poplatkov, je primárne skúmať objektívnu neschopnosť účastníka zaplatiť súdny poplatok a nie skúmať,

na základe akých skutočností táto neschopnosť nastala. V opačnom prípade by totiž mali prístup k
súdu len nepodnikatelia a solventné podnikateľské subjekty, čo by odporovalo základným princípom
materiálneho právneho štátu. Na druhej strane, v rozhodnutiach z 24. augusta 2011, sp. zn. 6 Sžf
23/2011, ako aj zo 17. mája 2012, sp. zn. 8 Sžf 48/2011, Najvyšší súd SR uvádza, že podnikanie
treba chápať ako činnosť, pri ktorej podnikateľ podstupuje riziko, že jeho konanie môže viesť k

zisku alebo aj k strate. Okolnosti, že podnikateľ nie je pri svojej podnikateľskej činnosti úspešný a
nedosahuje zisk, že má pohľadávky po lehote splatnosti alebo sa v dôsledku neúspešného podnikania
v minulosti teraz ocitol v nepriaznivej finančnej situácii, nemôžu byť dôvodmi pre oslobodenie od
súdnych poplatkov, keďže podnikateľské riziko nie je možné prenášať na štát. Do pozornosti v tejto
súvislosti dávame tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 8 Sžf 60/2013, podľa ktorého,

vychádzajúc tak z jazykového výkladu zákonného ustanovenia (teraz § 254 CSP), ako aj zo zásady
rovnosti účastníkov občianskeho súdneho konania, deklarovanej taktiež Európskym súdom pre ľudské
práva, zákon nerozlišuje medzi subjektmi podnikateľskými a nepodnikateľskými. Oprávnenosť žiadosti
o oslobodenie od súdnych poplatkov preto súd hodnotí z hľadiska splnenia zákonných podmienok,
pričom vychádza zo skutočností preukázaných žiadateľom. O oslobodení od súdnych poplatkov súd

rozhoduje na návrh strany, ku ktorému je táto povinná pripojiť listinné dôkazy, deklarujúce jej majetkové
pomery. Majetkové pomery strany nemožno považovať za skutočnosti všeobecne známe alebo známe
súdu z jeho činnosti a konanie o oslobodenie od súdneho poplatku nie je konaním, v ktorom by zákon
ukladal súdu vyhľadávaciu povinnosť vo vzťahu k dôkazom potrebným na zistenie skutkového stavu.
Je preto výlučne na strane, aby svoje tvrdenie o nepriaznivých pomeroch sama preukázala. Nemožno

prihliadať na počet súdnych konaní, v ktorých je poplatník stranou, resp. na úspešnosť iných spoločností
nachádzajúcich sa v obdobnej situácii ako žiadateľ v obdobných súdnych konaniach. Bez riadneho
preukázania finančných a majetkových pomerov táto skutočnosť sama osebe nemôže odôvodniť iné
než zamietavé rozhodnutie o návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov.

27. S poukazom na uvedené skutočnosti, odvolací súd rozhodujúc o odvolaní žalobcu skúmal, či sú
splnené podmienky v zmysle citovaných ustanovení, pričom dospel k záveru, že tieto žiadateľom -
žalobcom splnené neboli, a preto považuje napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku ako
vecne správne. Súd prvej inštancie správne po doručení žiadosti žalobcu o oslobodenie od súdnych
poplatkov vyzval žalobcu (opätovne po rozhodnutí odvolacieho súdu) na preukázanie jeho pomerov.

28. Reakciou žalobcu na opätovnú výzvu súdu bolo oznámenie, že nie je vlastníkom žiadanej
nehnuteľnosti, že nie je vlastníkom žiadneho hnuteľného majetku. Ďalej oznámil, že nie je vlastníkom
žiadneho dopravného prostriedku, že nedisponuje so žiadnou finančnou hotovosťou. Ďalej uviedol, žemá zriadený účet v R. R., C. č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN: R.XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, L.:
D.. Zároveň predložil kópie výpisov z uvedeného účtu za obdobie apríl 2014 až marec 2015. Súčasťou
uvedeného podania žalobcu boli aj ním predložené kópie Daňových priznaní k dani z príjmu právnickej

osoby za zdaňovacie obdobia 2014, 2013, 2012, Súvahy za zdaňovacie obdobie 2013, 2012, Výkazy
ziskov a strát za zdaňovacie obdobie 2013, 2012 a Účtovná závierka zostavená k 31.12.2014.

29. Z citovaných žalobcom predložených dokladov súd prvej inštancie zistil, že celková výška jeho
majetku bola za rok 2011 vo výške 5.242,-- eur. Podľa súvahy k 31.12.2012 je zrejmé, že žalobca

mal v uvedenom období krátkodobé pohľadávky vo výške 5.000,-- eur a rovnako mal aj prostriedky
na finančných účtoch. Žalobca znížil vlastné imanie a záväzky zo sumy 5.242,-- eur na 853,-- eur v
dôsledku čoho výška jeho základného imania bola 6.639,-- eur. Z uvedeného dokladu je ďalej zrejmé,
že žalobca má dlhodobé záväzky vo výške 24.556,-- eur, z ktorých 3.696,-- eur tvoria dlhodobé záväzky
voči dcérskej účtovnej jednotke a materskej účtovnej jednotke a 20.860,-- eur tvorí ostatné dlhodobé
záväzky v rámci konsolidovaného celku. Zo žalobcom predloženej súvahy k 31.12.2013 zistil, že jeho

základné imanie predstavuje suma 6.639,-- eur. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že v uvedenom období
žalobca vytvoril nové záväzky z obchodného styku vo výške 4.672,-- eur. Vyrovnal dlhodobé záväzky vo
výške 24.556,-- eur a to voči dcérskej účtovnej jednotke a materskej účtovnej jednotke vo výške 3.696,--
eur ako aj ostatné dlhodobé záväzky v rámci konsolidovaného celku vo výške 20.860,-- eur. Zároveň
však vytvoril krátkodobé záväzky v celkovej výške 24.408,-- eur. Z predložených výpisov z účtu žalobcu,

vedeného v R. R., C. súd prvej inštancie zistil, že konečný stav účtu ku dňu 30.04.2014 bol 23,31 eur, k
31.05.2014 bol 17,41 eur, k 30.06.2014 bol 11,51 eur, k 31.07.2014 bol 5,61 eur, k 31.08.2014 bol -0,29
eur, k 30.09.2014 bol 22,31 eur, k 31.10.2014 bol 16,41 eur, k 30.11.2014 bol 10,51 eur, k 31.12.2014
bol 1,11 eur, k 31.01.2015 bol -4,79 eur, k 28.02.2015 bol -10,69 eur, k 31.03.2015 bol -16,59 eur. Z
oznámeniaKatastrálnehoúraduL.zodňa16.10.2013vyplynulo,žežalobcaniejeevidovanýakovlastník

nehnuteľností ku dňu vyhotovenia oznámenia.

30. Odvolací má z obsahu súdneho spisu preukázané, že žalobca nepreukázal také pomery, ktoré by
odôvodňovali oslobodenie od súdnych poplatkov.

31. Súd prvej inštancie tak správne žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal, nakoľko
nepreukázal svoje pomery odôvodňujúce priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Odvolací
súd berúc do úvahy všetky potrebné skutočnosti, t. j. podmienky na priznanie oslobodenia od
súdnych poplatkov, konštatuje nesplnenie podmienok podľa § 138 ods. 1 OSP a správne nepriznanie
žalobcovi oslobodenia od súdneho poplatku súdom prvej inštancie. Jediným dôvodom na nepriznanie

oslobodenia od súdnych poplatkov nebolo iba konštatovanie súdu prvej inštancie o nemožnosti
prenášať podnikateľské riziko žiadateľa oslobodenia od súdnych poplatkov na štát, ale konštatovanie, že
žalobca nepreukázal také pomery, ktoré by oslobodenie od súdnych poplatkov odôvodňovali. Uvedené
korešpondujeajsprávnouúpravouoslobodeniaodsúdnychpoplatkovpodľaCSP,ktorévyžadujetaktiež
preukázanie takých pomerov, ktoré by oslobodenie odôvodňovali. Navyše odvolací súd konštatuje vo

vzťahu k preddavkom na trovy konania poľa § 141a OSP, že nakoľko CSP je priamo aplikovateľné aj na
konania začaté pred jeho účinnosťou, tak ustanovenie § 141a OSP už v novom CSP nemá ekvivalent,
t. j. v dôsledku nezaplatenia preddavku za účinnosti CSP už nie je možné konanie zastaviť.

32. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods.

1 a 2 CSP potvrdil.

33. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - § 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom
alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľmusí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť
spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo
akjedovolateľvsporochsochranouslabšejstranypodľadruhejhlavytretejčastitohtozákonazastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.