Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. marec 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 9P/13/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216204525
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Vörösová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2216204525.2

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: X. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom L. XX, t.č. bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Ú. L., U. P. H. G. J. U., dieťa rodičov:
matka - Ž. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, Š. a otec - Š. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, o návrhu
matky maloletého dieťaťa na vydanie predbežného opatrenia

r o z h o d o l :

Súd nariaďuje predbežné opatrenie v tomto znení:

,,Súd dočasne zveruje maloleté dieťa: X. C., B.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá
bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok do právoplatného skončenia konania o úpravu práv
a povinností rodičov k maloletému dieťaťu.
Otec maloletého dieťaťa je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa v nevyhnutnej miere vo
výške 27,13 EUR mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky s účinnosťou
od doručenia tohto uznesenia do právoplatného skončenia konania o úpravu práv a povinností rodičov

k maloletému dieťaťu.
Týmto sa predbežne mení rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 14P/35/2015-32 zo dňa
23.09.2015 v časti o zverení maloletej X. C., B.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca.“

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletého dieťaťa svojím podaním doručeným Okresnému súdu Dunajská Streda podala
návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým by tunajší súd zveril maloleté dieťa do je osobnej

starostlivosti. Vo svojom návrhu poukázala na skutočnosť, že rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa
23.09.2015, č.k. 14P/35/2015 bola maloletá X. C., nar. XX.XX.XXXX zverená do osobnej starostlivosti
otca.Matkamaloletéhodieťaťaďalejuviedla,žeotecjejstyksmaloletounazačiatkuobmedzoval,potom
jej styk umožnil a v poslednom čase bola maloletá každý druhý víkend u nej a to od piatku do nedele.
Súčasne matka maloletého dieťaťa uviedla, že X. sa neustále sťažovala na otca, že pije, nestará sa o
ňu riadne, často nebýva doma, pričom v januári sa matke priznala, že sa v otcovi sklamala, bojí sa ho a

nechce s ním ďalej bývať. Dňa 16.03.2016 volali matke maloletej zo Základnej školy W., ktorú maloletá
navštevuje, a žiadali ju, aby si prišla vyzdvihnúť maloletú, ktorá plače, nechce sa vrátiť k otcovi domov,
nakoľko ten pije a je agresívny. Matka maloletú dňa 16.03.2016 o 14:30 hod. vyzdvihla maloletú zo
školy a od tej doby je maloletá u nej.

Zo spisu vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 14P/35/2015 vyplynulo, že rozsudkom zo dňa

23.09.2015 bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené, pričom súd schválil rodičovskú dohodu, na
základe ktorej maloletá Ž., B.. XX.XX.XXXX bola zverená na čas po rozvode do osobnej starostlivosti
matke, maloletá X., B.. XX.XX.XXXX bola zverená na čas po rozvode do osobnej starostlivosti otca,
pričom stretávanie sa rodičov s maloletými deťmi bolo ponechané na dohode rodičov.

Tunajší súd požiadal dňa 17.03.2016 Ú. L., U. P. H. G. J. U. o prešetrenie výchovného prostredia u matky

maloletého dieťa. Zo správy Ú. L., U. P. H. G. vyplynulo, že matka s malol. deťmi býva v trojizbovom byte,
ktorý je riadne zariadený a udržiavaný v čistote a poriadku. Maloleté deti majú spoločnú detskú izbu,kde majú zabezpečené všetky veci osobnej potreby a majú vytvorené podmienky pre pokojný spánok.
Podľa udania matky, s maloletá X. neustále sťažovala na otca, že pije, riadne s o ňu nestará, často nie
je doma, je agresívny, pričom svoju agresivitu smeruje voči maloletej X.. Úrad práce sociálnych vecí a

rodiny ďalej uviedol, že dňa 17.03.2016 obdržal mailom úradný záznam z Ú. T., ktorý obsahuje hlásenie
ZŠ W. zo dňa 16.03.2016 spolu so žiadosťou o poskytnutie sociálneho poradenstva uvedenej rodine.
Z úradného záznamu vyplynulo, že maloletá X. navštívila výchovnú poradkyňu základnej školy, aby ju
požiadal a o pomoc, a aby sa mohla skontaktovať s matkou. Výchovná poradkyňa uviedla, že mal. je
žiačkou X. G., býva u otca, ktorému ju zverená do osobnej starostlivosti. Maloletá sa výrazne zhoršila v

školských povinnostiach, ktoré si z dôvodu množstva domácich povinností údajne nemôže plniť. Podľa
vyjadrení maloletej, otec žije so svojou priateľkou a z nej si robia doma slúžku. Maloletá ďalej uviedla,
že otec je agresívny a bráni maloletej stretávať sa s matkou. Z úradného záznamu taktiež vyplynulo, že
výchovná poradkyňa školy doteraz s otcom maloletej nekomunikovala, avšak výchovná poradkyňa má
pocit, že maloletá X. je u otca nešťastná a potrebuje pomoc. Prílohou správy Ú.G. L., U. P. H. G. J. U.
bolo aj vyjadrenie psychologičky úradu, nakoľko maloletá sa dňa 17.03.2016 dostavila na konzultáciu,

predmetom ktorej bolo zmapovanie aktuálnej životnej situácie. Z vyjadrenia psychologičky vyplynulo, že
u maloletej neboli zistené žiadne patologické črty, avšak jej mimovoľné pohyby sú signalizáciou nekľudu,
nepohody a napätia, z čoho je možné hypoteticky konštatovať, že maloletá je bazálne neistá, krehká,
má veľké obavy z odmietnutia a z náhlych životných zmien.

Tunajší súd požiadal dňa 17.03.2016 Ú. L., U. P. H. G. T. o prešetrenie výchovného prostredia u
otca maloletého dieťa. Zo správy Ú. L., U. P. H. G. vyplynulo, že otec maloletej sa počas sociálneho
šetrenianenachádzaldoma.Maloletážijesotcomvrodinnomdomevovlastníctvestarejmatkymaloletej
(matky otca maloletej), má vlastnú izbu s posteľou, skriňou, písacím stolom, televíziou a notebookom.
Rodinný dom je skromne zariadený, hygiena domácnosti je na dobrej úrovni. Počas sociálneho šetrenia

bola prítomná stará matka maloletej, ktorá uviedla, že maloletá má veľmi dobrý vzťah s matkou,
ktorú navštevuje raz za dva týždne. Ďalej uviedla, že s otcom mala doposiaľ dobrý vzťah a nie je jej
známy dôvod, pre ktorý maloletá odišla bývať k matke. Po jej odchode je otec maloletej s maloletou v
telefonickom kontakte.

Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu
sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd
môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov

maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa ustanovenia § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak

je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho
rozhodnutia bol ohrozený.

Podľa ustanovenia § 102 ods. 1 prvá veta O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery
účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s

veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný,
ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.

Podľa ustanovenia § 75 ods. 2 O.s.p návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1
obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia,
uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého
dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá

nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do
zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ
domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má
byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, doktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky
na náhradu ujmy.

Podľa ustanovenia § 75 ods. 5 prvá veta O.s.p ak súd rozhoduje o návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. b), rozhodne najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu, ktorý má
náležitosti podľa odseku 2. Uznesenie o predbežnom opatrení uvedenom v tomto odseku je vykonateľné
dňom jeho nariadenia.

Podľaustanovenia§75ods.6O.s.psúdmôževydaťrozhodnutieopredbežnomopatreníajbezvýsluchu
účastníkov a bez nariadenia pojednávania.

Podľa ustanovenia § 75 ods. 8 O.s.p. o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia
ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom
až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie

predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie
o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu
im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.

Podľa ustanovenia § 75 ods. 9 O.s.p. rozhodnutie o predbežnom opatrení súd odošle najneskôr do

troch dní od jeho nariadenia. Ak je návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý, súd odošle
rozhodnutie do troch dní od jeho vydania.

Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. a) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi
najmä, aby platil výživné v nevyhnutnej miere.

Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. b) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi
najmä, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí
súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti;

Podľa ustanovenia § 76 ods. 4 O.s.p. ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom
rozsahuvyhovieastotožňujesasoskutkovýmiasprávnymidôvodminávrhunanariadeniepredbežného
opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.

Hlavnou funkciou predbežného opatrenia je zabezpečovacia funkcia, ktorá sa prejavuje najmä tým, že

predbežné opatrenie má schopnosť zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou nepriaznivým následkom,
ktoré by mohli nastať do rozhodnutia vo veci samej. Jedným z dôvodom na nariadenie predbežného
opatrenia je potreba dočasného upravenia pomerov účastníkov. Na nariadenie predbežného opatrenia
je nutné, aby bola osvedčená danosť práva a neexistencia závažnejších pochýb o potrebe takejto
predbežnej úpravy. Nariadiť predbežné opatrenie je podľa zákonných predpokladov prípustné a

opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, tieto právne
vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ktorá je potrebná a v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí
nenávratnýstav.Navrhovateľpredbežnéhoopatreniamusímaťprávnyzáujemnapredbežnomopatrení,
t. j. musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov z dôvodu, aby sa neskúmali iné
záujmy na vydanie takéhoto rozhodnutia súdu. Predbežným opatrením súd aj z úradnej povinnosti (bez

návrhu) môže odovzdať dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho
určí súd. Obsah tohto predbežného opatrenia súvisí s otázkou výchovy mal. dieťaťa. Výchova mal.
dieťaťa je inštitútom rodinného práva, ktorý má v Zákone o rodine normatívne vyjadrenie. To neplatí o
pojme starostlivosť o dieťa. Starostlivosť, ktorá môže byť obsahom predbežného opatrenia je inštitútom
procesného práva. Jeho úprava obsahuje provizórnosť ako pojmový znak predbežných opatrení. Preto

odovzdanie mal. dieťaťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo osobe, ktorú určí súd, je v skutočnosti
faktické opatrenie, ktoré v zásade neovplyvňuje otázku budúcej výchovy. S týmto súvisí aj určenie
výživného.

V danej veci súd dospel k záveru, že návrh matky maloletého dieťaťa na nariadenie predbežného

opatrenia ohľadom dočasného zverenia maloletého dieťaťa do jej starostlivosti. Vyhodnotiac všetky
dostupné listinné dôkazy a berúc na zreteľ vyjadrenie Ú. L., U. P. H. G. J. U., P. Ú. L., U. P. H. G. T.
ako aj na vyslovený názor malol. dieťaťa, ktoré dieťa je podľa názoru súdu vzhľadom na svoj vek arozumovú vyspelosť schopné vyjadriť samostatne svoj názor, tunajší súd má za to, že v danom prípade
sú naplnené zákonné podmienky na nariadenie predbežného opatrenia.
Obsahom predbežného opatrenia vo veciach výživného podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. a) O.s.p. je

uloženie povinnosti platiť výživné. Nariadeným predbežným opatrením je povinná osoba zaviazaná platiť
výživné,avšaklenvnevyhnutnejmiere,tak,abytopostačovalonauhrádzaniezákladnýchnevyhnutných
životných nákladov. Výrok predbežného opatrenia neprejudikuje výrok rozhodnutia vo veci samej, tj.
nemožno ním predchádzať konečné riešenie vyživovacej povinnosti rozhodnutím vo veci samej. Rozsah
určenia výšky výživného v takomto prípade je určený zákonom vo vyjadrení „v nevyhnutnej miere“. Ide

teda o určenie výživného, resp. uloženie povinnosti platiť výživné len v miere nevyhnutne potrebnej na
uspokojenie základných potrieb oprávneného. Súd nemôže v takomto prípade ukladať povinnému, aby
platil výživné v predpokladanej výške, resp. v navrhnutej výške, ktorou má zaviazať povinného rodiča
na platenie výživného v rozhodnutí vo veci samej.

V preskúmavanom prípade s prihliadnutím k okolnostiam je možné a potrebné určiť výživné na maloleté

dieťa s tým, že výživným v nevyhnutnej miere na maloleté dieťa môže byť suma 27,13 EUR zo strany
otca maloletého dieťaťa, t.j. 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa v zmysle
§ 62 Zákona o rodine, nakoľko súd nemá v tomto štádiu konania vedomosť o majetkových, finančných a
osobných pomeroch otca maloletej, ktoré by boli podkladom pre rozhodnutie o vyššej sume výživného.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, tunajší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1/ O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( §205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania (§ 205 ods.3/ O.s.p.).