Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 18. december 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/130/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1420202882
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1420202882.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek
senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcov : 1/ K. S., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom L. W. XX, X., 2/ N. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. W. XX, X. proti
žalovaným: 1/ Správa Domov s.r.o., so sídlom Kafendova 6, Bratislava, IČO: 35 852 755, zastúpený
JUDr. Anetta Klestincová, advokátka, Mesačná 5, Bratislava, 2/ N. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. W.

XX, X. zastúpený JUDr. Sylvia Filipová, advokátka, Radvanská 1, Bratislava o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného 1/,2/ proti uzneseniam Okresného súdu Bratislava
IV zo dňa 10.augusta 2020 č.k. 4C/34/2020- 10 a zo dňa 10.augusta 2020 č.k. 4C/34/2020- 13, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie 10.augusta 2020 č.k. 4C/34/2020- 10 zmeňuje
tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie 10.augusta 2020 č.k. 4C/34/2020- 13 zmeňuje

tak, že návrh na zabezpečenie dôkazu zamieta.
Žalovaní 1/ má voči žalobcom 1/,2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Žalovaní 2/ má voči žalobcom 1/,2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením zo dňa 10.augusta 2020 č.k. 4C/34/2020- 10 súd prvej inštancie rozhodol o
návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia tak, že : I. Súd nariaďuje žalovaným povinnosť

vypnutia kamerového systému odpojením od zdroja energie v dome L. W. XX, XX a XX, X.. II. Súd
nariaďuje žalovaným povinnosť zablokovania vstupu do serverovej miestnosti kamier v dome L. W. XX,
XX a XX, X.. III. Žalobcovia sú povinní do 30 dní od doručenia tohto uznesenia podať na tunajší súd
žalobu vo veci samej. IV. Žalobcovia majú nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v plnom
rozsahu.
1.1. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalobcovia žiadali nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu,

že dňa 02.07.2018 na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov domu L. W. XX a XX bola
odsúhlasená montáž kamerového systému a nového elektronického zámku vchodových dverí domu,
ktorý spracúva osobné údaje. Žalobcovia tvrdili, že hlasovaním na schôdzi, boli odňaté a scudzené
ich základné ľudské práva, keďže že vlastníci bytov mohli prijať takéto rozhodnutie na schôdzi iba
dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých 80-tich vlastníkov, čo sa nestalo, pretože hlasovali iba prítomní
dvanásti vlastníci na schôdzi. Žalovaný C. J. v odpovedi Úradu na ochranu osobných údajov zo dňa

11.07.2019 popieral spracúvanie údajov z kamier a prístupového systému vchodu a popieral aj samotnú
prevádzku kamier a preto žiadali nariadenie neodkladného opatrenia za účelom zabezpečenia ochrany
ich základných ľudských práv, práva na súkromie a rodinný život a práva na ochranu osobných údajov.
1.2. Po právnej stránke svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 324 ods. 1
§ 325 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. d) § 330 ods. 1 C.s.p. keď na základe skutočností uvedených v
návrhu mal súd dostatočne preukázané, že skutočnosti uvedené žalobcami sú dostatočným dôvodom

na vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd určil, že žalovaní sú povinnívypnúť kamerový systém odpojením od zdroja energie a zablokovať vstup do serverovej miestnosti
kamier.
1.3. O uložení povinnosti podať žalobu vo veci samej súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na

ustanovenie § 336 ods. 1 C.s.p. a o náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1
C.s.p. a žalobcom, ktorí mali vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu
s tým, že v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti
tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
2. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní 1/,2./.

3. Žalovaný 1/ žiadal aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a konanie zastavil alebo eventuálne,
aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietne a prizná
mu plnú náhradu trov konania. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že v konaní pred súdom prvej inštancie:
i) neboli splnené procesné podmienky, ii) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, iii) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci a tiež iv) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci.
3.1. K nesplneniu procesných podmienok namietal nedostatok procesnej subjektivity - nedostatok
pasívnejlegitimácienastranežalovaného1/.Poukázalnaustanovenie§132ods.1,§133ods.2,§161,
256 ods. 1 C.s.p., a nato, že spoločnosť C. J.- Správa Domov s.r.o., so sídlom Žitná 1, 831 08 neexistuje
a žaloba teda smeruje proti neexistujúcemu subjektu (non subjektu). V obchodnom registri je zapísaných

9 spoločností s obchodným menom, majúcim v názve označenie SPRAVA DOMOV. Nie je zrejmé,
prečo súd prvej inštancie uznesenie, ktoré bolo vydané voči žalovanému 1/, zaslal spoločnosti SPRÁVA
DOMOVs.r.o.,sosídlomKafendova6,83106Bratislava,keďtátoniejeoznačenávžalobežalobcovako
žalovaný subjekt. Vychádzajúc z návrhu žalobcov spoločnosť SPRÁVA DOMOV s.r.o. nie je žalovaným
subjektom uvedeným v žalobe, teda nie je v žalobe pasívne legitimovaná, pričom ide o taký nedostatok

podania, ktorý sa nedá odstrániť ani postupom súdu podľa ust. § 129 C.s.p.. Označenie neexistujúceho
subjektu (non subjektu) ako žalovanej strany je v každom prípade taký nedostatok konania, ktorý nie je
možné odstrániť, a preto je postup v zmysle citovaného ustanovenia plne legitímny. Žalovaný 1/ namietal
čo sa týka procesných podmienok aj nedostatok všeobecnej miestnej príslušnosti Okresného súdu
Bratislava IV. S poukazom na ustanovenia § 13, § 15 ods. 1 , § 20, písm. a) C.s.p. mal zato, že konanie

o vydanie neodkladného opatrenia, začaté na návrh žalobcov, v žiadnom prípade nie je konaním, ktoré
by sa týkalo vecného práva k nehnuteľnosti, preto nemožno použiť ust. § 20 C.s.p. o výlučnej miestnej
príslušnosti súdu. Vo vzťahu k žalovanému 1/ je teda na konanie miestne príslušný všeobecný súd
žalovaného a nie Okresný súd Bratislava IV, v obvode ktorého je nehnuteľnosť.
3.2. K ďalším vadám konania uviedol, že na nariadenie neodkladného opatrenia neexistuje žiaden

zákonný a ani faktický dôvod. Postupom spoločnosti SPRÁVA DOMOV s.r.o. nedošlo k porušeniu
zákona, neboli odňaté a scudzená základné práva žalobcov a najmä neexistovala a neexistuje potreba
bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Súd prvej inštancie rozhodol o vydaní neodkladného
opatrenia v rozpore so zákonom, keď poskytol ochranu zjavne nedôvodnému a neexistujúcemu nároku
žalobcov, ktorí nijak neosvedčili jeho dôvodnosť a trvanie, nepreukázali potrebu neodkladnej úpravy

pomerov a ani len nezdôvodnili, akým spôsobom realizácia bezkontaktného kľúčového systému DEK a
umiestnenie kamerového systému zasahuje do ich práv na ochranu osobnosti, rodinného a súkromného
života. Súd prvej inštancie rozhodol v rozpore s ust. § 326 C.s.p. a na základe dôkazov predložených
žalobcami, ktoré nie sú spôsobilé a nepreukazujú údajné porušenie práv žalobcov, ale ktoré naopak
preukazujú legitímnosť a správnosť postupu spoločnosti SPRÁVA DOMOV s.r.o. pri zmene zámku

do vchodov bytového domu a zavedení kamerového systému. Súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Na schôdzi vlastníkov bytov, ktorá sa konala dňa
02.07.2018 bola prítomnými vlastníkmi bytov pod bodom 5 rokovania schôdze schválená výmena
DEK bezkontaktného prístupového systému otvárania dverí (ide o čipový systém otvárania dverí,

kde pre vstup do domu slúži plastový čip v tvare prívesku na kľúč) a montáž kamerového systému.
Schôdze sa zúčastnilo 15 z 80 vlastníkov bytov, pričom táto schôdza, ako aj hlasovanie a prijímanie
rozhodnutí v rámci jednotlivých bodov programu schôdze prebiehalo striktne podľa zák. č. 182/1993
Z.z. v znení zák. č. 126/2016 Z.z. účinného do 31.08.2018. Na predmetnej schôdzi vlastníkov sa
neprijímali rozhodnutia podľa vtedy platného znenia ust. § 14 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z.z., teda vlastníci

nerozhodovali o zmene účelu užívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, nakoľko
takéto rozhodnutie k inštalácii kamerového systému a bezkontaktného prístupového systému DEK
nebolo potrebné. Umiestnením kamier v priestore predného a zadného vchodu do bytového domu
a zmenou prístupu do vchodu domu na bezkontaktný sa v žiadnom prípade nemenil účel užívaniaspoločných vchodov do domu, ktoré slúžili a stále slúžia iba na vstup vlastníkov bytu do bytového domu.
Rovnako tak umiestnenie jedného NVR IP videorekordéra (ďalej ako „videorekordér“), na stôl v jednej
z miestností domu určenej na užívanie vlastníkmi bytov, nie je zmenou účelu užívania tejto miestnosti.

Vzhľadom k uvedenému nie sú tvrdenia žalobcov o nezákonnosti postupu pri prijímaní rozhodnutia
o kamerovom systéme pravdivé a nezakladajú dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia. Dôkaz
žalobcov - Zápisnica zo schôdze preukazuje opak tvrdení žalobcov, teda skutočnosť, že rozhodnutia
o zavedení bezkontaktného prístupového systému DEK a inštalácii kamerového systému boli prijaté v
súlade so zákonom a sú platné. Tiež nie je pravdou, že žalovaný C. J. v odpovedi Úradu na ochranu

osobných údajov (ďalej ako „Úrad“) „popieral spracúvanie údajov z kamier a prístupového systému
kamier, popieral samotnú prevádzku kamier a nevedel kompletne odpovedať na otázky Úradu“. Dôkaz
z roku 2019 predložený žalobcami je teda v celom rozsahu právne irelevantný a nedokazuje údajné
porušovanieprávžalobcovvčasepodanianávrhu,vjúli2020.Čosatýkačipovýchkľúčov,ktorévnávrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia spomínajú žalobcovia, prostredníctvom nich sa nezhromažďujú,
nespracúvajú a ani neuchovávajú osobné údaje.

3.3. Žalovaný 1/ ďalej uviedol, že „dôkazy“, priložené žalobcami k návrhu a informácie, podané zo strany
žalobcov sú teda absolútne zmätočné a nepravdivé, nie sú a neboli spôsobilé preukázať dôvodnosť
údajného nároku žalobcov a potrebu neodkladnej úpravy pomerov, teda na základe nich nemal súd zo
zákona právo rozhodnúť o vydaní neodkladného opatrenia. Žalobcovia žiadnymi dôkazmi nepreukázali
naliehavú potrebu neodkladnej úpravy pomerov a nepreukázali, akým spôsobom zasahuje prevádzka

kamerového systému a zmena vstupu do domu, realizovaná v zmysle zákona, do ich práv na súkromný
a rodinný život. Žalobcovia podali návrh na vydanie neodkladného opatrenia v čase, keď kamerový
systém je v súlade so zákonom riadne spustený do prevádzky, v čase, keď ochrana osobných údajov je
v plnom rozsahu zabezpečená v súlade so zák. č. 18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov, príslušných
nariadení Európskeho parlamentu a rady (EU) a po tom, čo boli riadne oboznámení o účele spracovania

osobných údajov v kamerovom informačnom systéme, o okruhu dotknutých osôb, zozname osobných
údajov a o právnom základe spracúvaných údajov. Kamery sú v bytovom dome umiestnené na ochranu
majetku, života a zdravia vlastníkov bytov v bytovom dome, ochrany verejného poriadku a odhaľovania
trestnej kriminality, pričom nijak nezasahujú a neohrozujú právo žalobcov na rodinný a súkromný
život. Kamery nezaznamenávajú vstup do bytu žalobcov a nemonitorujú priestor v byte žalobcov, ale

zaznamenávajú iba pohyb osôb v časti vchodov do bytového domu. Navyše, nejde o neoprávnené
zaznamenávanie údajov o vchádzajúcej a vychádzajúcej osobe, ale o vyhotovovanie a zber údajov
na základe a v zmysle zákona, pričom je riadne zabezpečená ochrana osobných údajov. Záznamy
sa v zmysle zákona automaticky vymazávajú v zákonom stanovenej lehote 72 hodín (3 dni). Osobné
údaje sú vo videorekordéri chránené šifrovaním a heslom, uzamknutým vstupom do miestnosti kde sa

videorekordér nachádza a prístup k nim má iba certifikovaný sprostredkovateľ. Uložením požadovanej
povinnosti - „vypnutie kamerového systému odpojením od zdroja energie v dome L. W.N. XX, XX a XX
X. a zablokovanie prístupu do serverovej miestnosti kamier“ objektívne nemožno dosiahnuť ochranu,
ktorej sa žalobcovia domáhajú, pričom navrhované obmedzenie zákonných práv ostatných vlastníkov
bytov v bytovom dome na ochranu majetku, zdravia a života nijak efektívne nechráni žalobcov ale

naopak, právne účinky neodkladného opatrenia neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah
obmedzujú vlastníkov bytov v celom bytovom dome a spoločnosť SPRAVA DOMOV s.r.o., ako správcu
a prevádzkovateľa kamerového systému a zároveň zabraňujú ochrane života, zdravia a majetku
týchto subjektov, zamedzujú efektívnej ochrane verejného poriadku a odhaľovaniu kriminality. Účinky
neodkladného opatrenia nedôvodné zamedzujú v ochrane oprávnených nárokov ostatných vlastníkov

bytov v bytovom dome L. W. XX, XX a XX v X. a poskytujú žalobcom neadekvátnu výhodu.
4. Žalovaný 2/ svojim odvolaním žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a priznal
mu náhradu trov konania. Vo svojom odvolaní uviedol, že súd konal na strane žalovaného 1/ s
neexistujúcim subjektom, čo je zrejmé aj z výpisu obchodného registra a z obsahu predmetného
výpisu z obchodného registra je sa tiež možné dôvodne domnievať, že o návrhu rozhodol napadnutým

rozhodnutímnepríslušnýsúd.Ďalejnamietal,porušenieprávanaspravodlivýproceszdôvoduporušenia
§ 331 ods. 1 C.s.p. keď súd prvej inštancie pochybil, keďže mu nedoručil spolu s uznesením, ktorým
bolo neodkladné opatrenie nariadené, aj návrh žalobcov spolu s prílohami. K porušeniu jeho práva na
spravodlivý proces došlo aj z dôvodu porušenia § 327 a §129 C.s.p. keď súd prvej inštancie postupoval
nad rámec svojich oprávnení, ak svoje rozhodnutie naformuloval v rozpore s návrhom a nemálo nad jeho

rámec. Poukázal nato, že petit je náležitosťou žaloby a jej formulovanie je procesnou povinnosťou strany
sporu. Z hľadiska právnej úpravy neodkladných opatrení je osobitne významné, či zistené vady návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia bránia pokračovaniu v konaní alebo nie. Súd musí takéto podanie
individuálne vyhodnotiť a následne ho odmietnuť alebo zastaviť. Pri rozhodovaní o postupe súd rozlišuje,či sa v prípade posudzovaného neodkladného opatrenia jedná o podanie vo veci samej alebo či podanie
nemá charakter podania vo veci samej. Žalobcom podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
nemá charakter podania vo veci samej, čo je zrejmé aj z výroku III. súdu v Uznesení. Všeobecne, resp.

nedostatočne formulovaný petit však nezakladá dôvod na odstraňovanie vád podania vo veci samej
podľa § 129 C.s.p..
4.1. Žalovaný 2/ ďalej namietal nedostatok svojej pasívnej legitimácii v konaní, keď zo súdom vydaného
Uznesenia nie je absolútne zrejmé, prečo je v tomto konaní v postavení žalovaného 2/.. Už z jeho
listu, ktorý adresoval Úradu na ochranu osobných údajov z 20.08.2019, ako odpoveď na žiadosť Úradu

o súčinnosť z 05.08.2019, je absolútne jasné, že prístup ku kamerovému informačnému systému
nemám, nebol som zaškolený a ani poučený o jeho používaní. Teda nie je ani v mojich silách
realizovať rozhodnutie súdu. Z napadnutého uznesenia nie sú zrejmé žiadne skutočnosti, predložené
súdu žalobcami, ktoré by preukazovali potrebu neodkladnej úpravy pomerov a ani žiadne skutočnosti,
z ktorých by bolo možné zistiť, akým spôsobom kamerový systém a používanie bezkontaktného kľúča
zasahuje do práv žalobcov, ktorých ochrany sa domáhajú. Prostredníctvom čipových kľúčov sa žiadne

osobné údaje nezhromažďujú, nespracovávajú a ani neuchovávajú. Predmetné kľúče len naprogramuje,
aby mohli byť použité na vstup do brány bytového domu a ku každému bytu eviduje množstvo vydaných
čipových kľúčov.
4.2. Záverom vo svojom odvolaní namietol absenciu neodkladnosti úpravy pomerov, keďže okrem
existencie nároku musí žalobca hodnoverne osvedčiť potrebu neodkladnej úpravy, nebezpečenstvo

musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Mal zato, z napadnutého Uznesenia nevyplýva, že by
žalobca akýmkoľvek spôsobom osvedčil zákonom požadované okolnosti. Napriek tomu sa súd pri
svojom rozhodovaní stotožnil s dohadmi a domnienkami žalobcu. Ani jeden so žalobcov ma nikdy
neoslovil so žiadosťou o informácie, či vysvetlenie. Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové tvrdenia
a právne odôvodnenie odvolania mám za to, že rozhodnutie nariadení neodkladného opatrenia bolo

vydané v rozpore s príslušnými ustanoveniami C.s.p.. Predmetné rozhodnutie vnímam ako neprimeraný
zásah do mojej súkromnej sféry, ktoré naviac nemá v právnom poriadku Slovenskej republiky, s čím
súvisí aj moje odvolanie proti rozhodnutiu v časti náhrady trov konania. Rozhodnutie v tejto časti
považuje za nesprávne a poukazal na to, že nie je možné v rozhodnutí o nariadení neodkladného
opatrenia prejudikovať výsledok konania vo veci samej a teda považuje za správne, aby o nároku na

náhradu trov konania súd rozhodol v konečnom rozhodnutí.
5. Žalobcovia 1/,2/ nevyužili svoje právo a k odvolaniam žalovaných 1/,2/ sa písomne nevyjadrili.
6. Odvolací súd preskúmal a prejednal napadnuté č.k. 4C/34/2020- 10 uznesenie zo dňa 10.augusta
2020 v rozsahu podaných odvolaní v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných 1/,2/ je dôvodné.

7. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7.1. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7.2. Podľa § 325 ods. 2 písm. c/, d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

nenakladala s určitými vecami alebo právami, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo
znášala.
7.3. Podľa § 326 ods. 1, 2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

7.4. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
7.5. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

7.6. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.
7.5. Podľa§331ods.1C.s.p.návrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniadoručísúdostatnýmstranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenieodmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo
neodkladné opatrenie nariadené.

8. Skôr ako odvolací súd pristúpil k vecnému prieskumu napadnutého uznesenia považoval za potrebné
vyporiadať sa s procesnými námietkami žalovaných. K námietke nedostatku procesnej subjektivity
žalovaného 1/ odvolací súd poukazuje nato, že žalobcovia ako žalovaného 1/ označili spoločnosť Otto
Dunka- Správa Domov s.r.o., so sídlom Žitná 1, 831 08 Bratislava, IČO : 35 852 755.
8.1. V zmysle § 133 ods. 2 C.s.p. právnická osoba sa v žalobe označuje názvom alebo obchodným

menom, adresou sídla a identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené. Vo všeobecnosti platí, že
ak v žalobe budú uvedené údaje, ktoré nebudú zodpovedať údajom obsiahnutým v príslušnom registri v
ktorom je právnická osoba zapísaná, je namieste postup súdu podľa § 129 C.s.p. Uvedené ale neplatí,
pre návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže podľa § 327 C.s.p. ak návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd
taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní

vád podania sa nepoužijú. V danom prípade bol žalovaný 1/ označený v žalobe identifikačným číslo,
ktoréjevýznamnýmrozpoznávajúcimúdajomprávnickejosobyaktoréslúžinajednoznačnúidentifikáciu
toho, komu je v registri právnických osôb pridelené. Identifikačné číslo XX XXX XXX je pridelené
právnickej osobe : Správa Domov s.r.o., so sídlom W. X, X.. Ak aj žalobcovia a aj súd prvej inštancie
označili nesprávne ako žalovaného 1/ C. J.- Správa Domov s.r.o., so sídlom Žitná 1, Bratislava,

IČO : 35 852 755 podľa identifikačného čísla mohol byť žalovaný 1/ jednoznačne identifikovaný a preto
nič nebránilo pokračovať v konaní o návrhu neodkladného opatrenia. Samotná nesprávnosť v záhlaví
napadnutého rozsudku, je vzhľadom na spôsob rozhodnutia odvolacieho súdu napravená správnym
označením žalovaného 1/ v záhlaví rozhodnutia odvolacieho súdu.
9. Pokiaľ ide o žalovaným 2/ namietané nedoručenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené, takýto postup súdu je v rozpore s
ustanovením § 331 ods. 1 C.s.p.. V prípade, že súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
vyhovie, je povinný spolu so svojim uznesením protistrane doručiť i návrh na jeho nariadenie. Odvolací
súd z obsahu spisu zistil, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a návrh na zabezpečenie
dôkazu nebol doručený ani jednému zo žalovaných a vzhľadom na spôsob rozhodnutia súdom prvej

inštancieajehostručnéodôvodnenietakétopochybeniejetakejintenzity,žejehomožnékvalifikovaťako
porušenie právo strany na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.., ktorá skutočnosť by
mohla byť dôvodom na zrušenie napadnutého uznesenia v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p.. Odvolací
súd s poukazom na čl. 17 C.s.p. sám posudzoval dôvodnosť navrhovaného neodkladného opatrenia a
teda tento nedostatok napravil v konaní pred odvolacím súdom.

10. Po vysporiadaní sa s námietkami procesného charakteru pristúpil odvolací súd k vecnému
prieskumu správnosti napadnutého uznesenia. Nariadiť neodkladné opatrenie v civilnom sporovom
konaní je možné iba na návrh. Predpoklady pre jeho nariadenie sú osvedčenie potreby bezodkladnej
úpravy pomerov alebo osvedčenie, že je tu dôvodná obava, že výkon exekúcie bude ohrozený. Rovnako
musí byť aspoň osvedčená danosť (dôvodnosť a trvanie) práva (nároku), resp. právneho vzťahu

medzi stranami. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej (hoci i len dočasnej)
úpravy právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené. Účelom neodkladného opatrenia je okamžitá
úprava pomerov strán a to takým spôsobom, ktorý efektívne zabezpečuje dosiahnutie navrhovateľom
požadovanej ochrany. V prípade, že neodkladné opatrenie má mať dočasnú povahu, nesmie ním
byť vytvorený nezvratný stav. Pri posudzovaní návrhu treba prihliadať i na princíp proporcionality,

nakoľko neodkladné opatrenie nesmie povinný subjekt zaťažiť neprimeranými spôsobom a nad rámec
nevyhnutného rozsahu. Neodkladné opatrenie má subsidiárnu povahu vo vzťahu k zabezpečovaciemu
opatreniu, nemožno ho nariadiť, ak sledovaný účel možno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. V
súvislosti s rozhodovaním súd vzhľadom na krátkosť lehoty na rozhodnutie nevykonáva plnohodnotné
dokazovanie, postačuje osvedčenie skutočností rozhodujúcich pre jeho nariadenie. Neodkladné

opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania, v jeho priebehu i po skončení konania. Ak má
súd za to, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť konečnú úpravu pomerov medzi stranami,
neuloží navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Poučí iba stranu, ktorej
neodkladným opatrením ukladá určitú povinnosť, o možnosti podať žalobu vo veci samej a o právnych
následkoch jej podania. V opačnom prípade uloží navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu

vo veci samej.
11. Po oboznámení sa s obsahom spisu a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odvolací
súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené
podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, keď žalobcovia ničím neosvedčili naliehavosťbezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, nebezpečie bezprostrednej ujmy a ani to, že by exekúcia
rozhodnutia bola ohrozené. Žalobcovia odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia tým, že
žalovaní manipuláciou s kamerovým systémom a záznamovým prístupovým systémom vchodu vyvíjajú

činnosť a dopúšťajú sa činov zameraných na poškodzovanie ich práv a neodkladné opatrenie žiadajú
za účelom ochrany ich základných ľudských práv, práva na súkromie, rodinný život a práva na
ochranu osobných údajov. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia priložili ako listinné dôkazy
Zápisnicu zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu L. W. XX,XX,XX
zo dňa 2.7.2018, Odpoveď Úradu na ochranu osobných údajov SR zo dňa 11.7.2019, Záznam o

podaní vysvetlenia Č.:C.-L.-XX/BAIV-C.-XXXX zo dňa 21.4.2020. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie
skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia súd posudzuje len podľa obsahu
návrhu a podľa k nemu pripojených, prípadne dodatočne doložených a predložených listín a dôkazov.
Odvolací súd zastáva názor, že žalobcovia žiadnym spôsobom a dôkazom nepreukázali, že je
potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu, keď len samotné tvrdenia žalobcov „žalovaní
manipuláciou s kamerovým systémom a záznamovým prístupovým systémom vchodu vyvíjajú činnosť

a dopúšťajú sa činov zameraných na poškodzovanie ich práv “ takýmto dôkazom nie je a ani z
preložených listinných dôkazov tieto skutočnosti vôbec nevyplývajú a všetky nimi uvádzané skutočnosti
zostali len v rovine ich tvrdení. Odvolací súd zastáva názor že, žalobcovia podali návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia bez dostatočného zdôvodnenia a doloženia potreby bezodkladnej dočasnej
úpravy pomerov strán a takýto postup nebol zvolený správne. Neodkladné opatrenie je totiž mimoriadny

inštitút občianskeho sporového konania, ktorý je namieste použiť vtedy, keď sa vyžaduje okamžitý
zásah súdu z dôvodu že žalobcom reálne a bezprostredne hrozí vznik ujmy, alebo žeby exekúcia bola
ohrozená.Užzpopisuskutkovýchokolnostížalobcamijenamiestekonštatovaťabsenciubezodkladnosti
analiehavostiakozákladnejpožiadavkynariadenianeodkladnéhoopatrenia,keďneboloanivnajmenšej
miere preukázané akékoľvek protiprávne konania žalovaných tak, ako to opísali žalobcovia v návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia.
12. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie 10.augusta
2020 č.k. 4C/34/2020- 10 v zmysle § 388 C.s.p. zmenil tak, že návrh žalobcov 1/,2/ na nariadenie
neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.
13. Napadnutým uznesením zo dňa 10.augusta 2020 č.k. 4C/34/2020- 13 súd prvej inštancie rozhodol

tak, že nariaďuje žalovaným zabezpečenie dôkazov : serverový systém kamier, záznamový systém
čipových kľúčov vchodu do domu L. W. XX, XX a XX, X., oznámenie zo spisu č. C.-L.-XX/BAIV-C.-XXXX
a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
13.1. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a návrhu na
zabezpečenie dôkazov sa žalobcovia domáhali, aby súd nariadil neodkladné opatreni a aby nariadil

zabezpečenie dôkazov a to: serverový systém kamier, záznamový systém čipových kľúčov vchodu do
domu L. W. XX, XX a XX, X., oznámenie zo spisu č. C.-L.-XX/BAIV-C.-XXXX a to do právoplatného
skončenia konania vo veci samej.
10.2. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 345 ods. 1, 2 C.s.p., keď nariadil
zabezpečenie dôkazov v zmysle § 345 ods. 1 C.s.p., nakoľko zabezpečenie týchto dôkazov by žalobca

sám nemohol vykonať vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami.
14. V zákonom stanovenej lehote napadli uznesenie odvolaním žalovaní 1/,2./.
15. Žalovaný 1/ žiadal aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a konanie zastavil alebo eventuálne,
aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na zabezpečenie dôkazu zamietne a prizná mu plnú
náhradu trov konania. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že v konaní pred súdom prvej inštancie: i)

neboli splnené procesné podmienky, ii) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, iii) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci a tiež iv) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.
15.1. K nesplneniu procesných podmienok namietal nedostatok procesnej subjektivity - nedostatok

pasívnej legitimácie na strane žalovaného 1/. Poukázal na ustanovenie § 132 ods. 1, § 133 ods. 2, §
161 , 256 ods. 1 C.s.p., a nato, že spoločnosť C. J.- Správa Domov s.r.o., so sídlom Žitná 1, 831 08
neexistuje a žaloba teda smeruje proti neexistujúcemu subjektu (non subjektu). V obchodnom registri je
zapísaných 9 spoločností s obchodným menom, majúcim v názve označenie SPRAVA DOMOV. Nie je
zrejmé, prečo súd prvej inštancie uznesenie, ktoré bolo vydané voči žalovanému 1/, zaslal spoločnosti

SPRÁVA DOMOV s.r.o., so sídlom W. X, XXX XX X., keď táto nie je označená v žalobe žalobcov ako
žalovaný subjekt. Vychádzajúc z návrhu žalobcov spoločnosť SPRÁVA DOMOV s.r.o. nie je žalovaným
subjektom uvedeným v žalobe, teda nie je v žalobe pasívne legitimovaná, pričom ide o taký nedostatok
podania, ktorý sa nedá odstrániť ani postupom súdu podľa ust. § 129 C.s.p.. Označenie neexistujúcehosubjektu (non subjektu) ako žalovanej strany je v každom prípade taký nedostatok konania, ktorý nie
je možné odstrániť, a preto je postup v zmysle citovaného ustanovenia plne legitímny. Žalovaný 1/
namietal čo sa týka procesných podmienok aj nedostatok všeobecnej miestnej príslušnosti Okresného

súdu Bratislava IV. S poukazom na ustanovenia § 13 , § 15 ods. 1 , § 20, písm. a) C.s.p. mal zato,
že konanie o vydanie neodkladného opatrenia, začaté na návrh žalobcov, v žiadnom prípade nie je
konaním, ktoré by sa týkalo vecného práva k nehnuteľnosti, preto nemožno použiť ust. § 20 C.s.p. o
výlučnej miestnej príslušnosti súdu. Vo vzťahu k žalovanému 1/ je teda na konanie miestne príslušný
všeobecný súd žalovaného a nie Okresný súd Bratislava IV, v obvode ktorého je nehnuteľnosť.

15.2. K ďalším vadám konania uviedol, že na nariadenie zabezpečenia dôkazov zo strany spoločnosti
SPRAVA DOMOV s.r.o. neexistuje žiaden zákonný a ani faktický dôvod. V tomto smere poukázal
na dôvody odvolania voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia, č.k.
4C/34/2020-10zodňa10.08.2020, malzato,žerozhodnutiesúduprvejinštancieozabezpečenídôkazu
je zmätočné, nepreskúmateľné a nevykonateľné. Spoločnosť SPRÁVA DOMOV s.r.o. nemá objektívne
možnosť zabezpečiť „serverový systém kamier“, nakoľko systém s takýmto označením neexistuje. V

rozhodnutínavyšeniejeuvedené,akýmspôsobommábyťzabezpečenie„serverovéhosystémukamier“
realizované, teda takto uložená povinnosť je neurčitá, nezrozumiteľná a absolútne nevykonateľná.
Rovnako tak spoločnosť SPRÁVA DOMOV s.r.o. nie je schopná a nemá objektívne možnosť zabezpečiť
„záznamový systém čipových kľúčov“, nakoľko takýto „záznamový systém“ s priamym prepojením na
evidenciu kľúčov neexistuje. V rozhodnutí navyše nie je uvedené, akým spôsobom má byť zabezpečenie

„záznamového systému čipových kľúčov“ realizované, teda takto uložená povinnosť je neurčitá,
nezrozumiteľná a absolútne nevykonateľná. Do tretice zo strany spoločnosti SPRÁVA DOMOV s.r.o. nie
je možné zabezpečiť ani dôkaz: oznámenie zo spisu č. C.-L.-XX/BAIV- C.-XXXX. Uložená povinnosť
je teda nevykonateľná a spoločnosť SPRÁVA DOMOV s.r.o. označený dôkaz nie je schopná a nemá
oprávnenie ani reálnu možnosť ho zabezpečiť.

16. Žalovaný 2/ svojim odvolaním žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a priznal
mu náhradu trov konania. Vo svojom odvolaní uviedol, že súd konal na strane žalovaného 1/ s
neexistujúcim subjektom, čo je zrejmé aj z výpisu obchodného registra a z obsahu predmetného
výpisu z obchodného registra je sa tiež možné dôvodne domnievať, že o návrhu rozhodol napadnutým
rozhodnutím nepríslušný súd. Poukázal nato, že zabezpečiť dôkaz je možné len na návrh. Okrem

všeobecných náležitostí podľa §127 C.s.p. musí návrh tiež obsahovať zdôvodnenie existencie obavy, že
dôkaz nebude možné neskôr vykonať. Tieto dôvody musia byť objektívne dané a nesmú vychádzať len
zo subjektívneho pocitu navrhovateľa (žalobcu). V návrhu musí byť identifikovaný konkrétny dôkaz, ktorý
má byť zabezpečený a kde sa nachádza. Z napadnutého uznesenia však len vyplýva, že žalobcovia
podali návrh za účelom zabezpečenia ochrany ich základných ľudských práv, práva na súkromie a

rodinný život a práva na ochranu osobných údajov. Jedná sa len o všeobecné konštatovanie, ktoré
nenapĺňa zákonom požadované podmienky návrhu. Žalovaný 2/ tiež namietal, že rozhodnutie súdu je
nielen právne nesprávne, mätúce, nevykonateľné, ale aj nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné,
keďže nielen, že neexistuje serverový systém kamier, ale ani systém čipových kariet, ktorý by
akýmkoľvek spôsobom uchovával osobné údaje. Ďalej namietal, porušenie práva na spravodlivý proces

z dôvodu porušenia § 331 ods. 1 C.s.p. keď súd prvej inštancie pochybil, keďže mu nedoručil spolu
s uznesením, ktorým bolo zabezpečenie dôkazu nariadené, aj návrh žalobcov spolu s prílohami. K
porušeniu jeho práva na spravodlivý proces došlo aj z dôvodu porušenia § 327 a §129 C.s.p. keď súd
prvej inštancie nepostupoval správne, ak nedôvodné, nezrozumiteľné a neurčité podanie, smerujúce
voči neexistujúcemu subjektu a podané na nepríslušný súd, neodmietol.

16.1. Žalovaný 2/ ďalej namietal nedostatok svojej pasívnej legitimácii v konaní, keď zo súdom vydaného
Uznesenia nie je absolútne zrejmé, prečo je v tomto konaní v postavení žalovaného 2/. Z napadnutého
uznesenia nie sú zrejmé žiadne skutočnosti, predložené súdu žalobcami, ktoré by preukazovali potrebu
nariadenia zabezpečenia dôkazov a ani žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné zistiť, akým
spôsobom kamerový systém a používanie bezkontaktného kľúča zasahuje do práv žalobcov, ktorých

ochrany sa domáhajú. Prostredníctvom čipových kľúčov sa žiadne osobné údaje nezhromažďujú,
nespracovávajú a ani neuchovávajú. Predmetné kľúče len naprogramuje, aby mohli byť použité na
vstup do brány bytového domu a ku každému bytu eviduje množstvo vydaných čipových kľúčov.Nie
je teda žiadnym spôsobom zrejmé, ako evidencia počtu vydaných kľúčov porušuje akékoľvek práva
žalobcov, nakoľko „záznamový systém čipových kľúčov“ neexistuje. Nie je z napadnutého rozhodnutia

zrejmé, akým spôsobom má byt dôkaz zabezpečený. Teda napadnuté uznesenie je nezrozumiteľné
neurčité a nevykonateľné. Pre úplnosť uviedol, že „serverový systém kamier“ nie je možné zabezpečiť
ako dôkaz, nakoľko neexistuje. Kamerový systém pozostáva z kamier, ktoré záznam neuchovávajúa videorekordéra, ktorý sa nachádza v riadne zabezpečenej miestnosti. Aj v tejto časti je uznesenie
nezrozumiteľné, neurčité a nevykonateľné.
16.2. Záverom vo svojom odvolaní namietol absenciu a zákonných podmienok nariadenia zabezpečenia

dôkazov. Okrem všeobecných náležitosti (§ 127 C.s.p.) musí žalobca v návrhu zdôvodniť existenciu
obavy, že dôkaz nebude možné neskôr vykonať. Dôkaz musí byť konkrétne identifikovaný s informáciou,
aký význam má takýto dôkaz pre budúce konanie. Mal zato, že uvedené zákonné podmienky splnené
neboli, keď z napadnutého Uznesenia nevyplýva, že by žalobcovia akýmkoľvek spôsobom osvedčili
zákonom požadované okolnosti. Napriek tomu sa súd pri svojom rozhodovaní stotožnil s dohadmi a

domnienkami žalobcov. Žalovaný 2/ zdôraznil, že kamerový systém bol nainštalovaný na bytový dom
z dôvodu opakovaných krádeží, v snahe chrániť vlastníctvo. Z rovnakého dôvodu začali používať aj
čipové kľúče. Obe rozhodnutia boli na schôdzi vlastníkov bytov a nebytového priestoru prijaté zákonným
spôsobom. Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové tvrdenia a právne odôvodnenie odvolania mám za
to, že rozhodnutie nariadení zabezpečenia dôkazov bolo vydané v rozpore s príslušnými ustanoveniami
C.s.p.. Predmetné rozhodnutie vnímam ako neprimeraný zásah do jeho súkromnej sféry, ktoré naviac

nemá oporu v právnom poriadku Slovenskej republiky.
17. Žalobcovia 1/,2/ ani v tomto prípade nevyužili svoje právo a k odvolaniam žalovaných 1/,2/ sa
písomne nevyjadrili.
18. Odvolacísúdpreskúmalaprejednalajnapadnutéuznesenieč.k.4C/34/2020-13 zodňa10.augusta
2020 v rozsahu podaných odvolaní v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho

pojednávania a rovnako dospel k záveru, že aj v danom prípade odvolanie žalovaných 1/,2/ je dôvodné.
19. Podľa § 345 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po skončení konania vo veci samej
možno na návrh zabezpečiť dôkaz alebo dôkazný prostriedok, ak je obava, že neskôr ho nebude možné
vykonať vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami.
19.1. Podľa § 345 ods. 2 C.s.p. na zabezpečenie dôkazu sa primerane použijú ustanovenia o

dokazovaní.
20. K procesným námietkam týkajúcich sa nedostatku procesnej subjektivity žalovaného 1/ odvolací súd
poukazuje na odsek 8.-8.1. tohto uznesenie.
21. V zmysle citovaných ustanovení § 345 C.s.p. inštitút zabezpečenia dôkazu alebo dôkazného
prostriedku podľa § 345 C.s.p. je zabezpečovací prostriedok, ktorý možno využiť v civilnom konaní.

Popri zabezpečovacom charaktere má tento inštitút aj funkciu preventívnu. Preventívne pôsobenie
zabezpečenia dôkazu alebo dôkazného prostriedku sa prejavuje najmä v tom, že zabraňuje vzniku
situácie, keď by sa jedna zo strán sporu bez vlastného zavinenia mohla dostať do stavu dôkaznej
núdze v dôsledku absencie relevantného dôkazného prostriedku. Zabezpečiť dôkaz alebo dôkazný
prostriedok možno len na návrh. Návrh musí obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa § 127

C.s.p.. Návrh musí tiež obsahovať zdôvodnenie existencie obavy, že dôkaz nebude možné neskôr
vykonať alebo ho bude možné vykonať len s veľkými ťažkosťami. Tieto dôvody musia byť objektívne
danéanesmúvychádzaťlenzosubjektívnehopocitunavrhovateľa.Vnávrhumusíbyťtiežidentifikovaný
konkrétny dôkaz alebo dôkazný prostriedok, ktorý má byť zabezpečený, kde sa nachádza tento dôkazný
prostriedok. Musí uviesť, aký význam má dôkaz alebo dôkazný prostriedok pre budúce konanie, pokiaľ

sa návrh podáva pred začatím konania. K návrhu musí pripojiť dôkazy, ktoré odôvodňujú potrebu
zabezpečenia dôkazu alebo dôkazného prostriedku. Pred rozhodnutím o návrhu na zabezpečenie
dôkazu alebo dôkazného prostriedku musí súd skúmať, akú relevanciu vo veci samej majú skutočnosti,
ktoré sa majú zabezpečovaným dôkazom alebo dôkazným prostriedkom preukázať. Je nevyhnutné
posúdiť, či dôkazy, ktoré sa navrhujú zabezpečiť, môžu mať pravdepodobný význam pre predpokladané

konanie [R (ČR) 17/1995]. Súd preto návrh na zabezpečenie dôkazu alebo dôkazného prostriedku
zamietne, ak informácie, ktoré majú byť zabezpečené, nemajú pre vec samu žiaden relevantný význam.
22. Po oboznámením sa s návrhom žalobcov 1/,2/ na zabezpečenia dôkazu a pripojených listinných
dôkazov k tomuto návrhu odvolací súd dospel k záveru, že v tomto návrhu absentuje zdôvodnenie
existencie obavy, že dôkazy (serverový systém kamier, záznamový systém čipových kľúčov vchodu do

domu L. W. XX, XX H. XX, X., oznámenie zo spisu č. C.-L.-XX/BAIV-C.-XXXX) nebude možné neskôr
vykonať alebo ho bude možné vykonať len s veľkými ťažkosťami a v návrhu tiež absentuje aký význam
majú mať tieto dôkazy alebo dôkazné prostriedky pre budúce konanie, keďže návrh bol podaný pred
začatím konania. Vzhľadom na uvedené nebolo možné relevantne posúdiť či tieto dôkazy môžu mať
pravdepodobný význam pre predpokladané konanie. Ak napriek uvedenému súd prvej inštancie návrhu

na zabezpečenie dôkazov vyhovel a nariadil žalovaným zabezpečenie dôkazov : serverový systém
kamier, záznamový systém čipových kľúčov vchodu do domu Pri kríži 32, 34 a 36, Bratislava, oznámenie
zo spisu č. C.-L.-XX/BAIV-C.-XXXX rozhodol vecne nesprávne, keďže dôvodnosť na zabezpečenie
dôkazov nebola vôbec preukázaná.23. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie 10.augusta
2020 č.k. 4C/34/2020- 13 v zmysle § 388 C.s.p. zmenil tak, že návrh na zabezpečenie dôkazov ako
nedôvodný zamietol.

24. O náhrade trov celého konania (prvoinštančného, odvolacieho) rozhodol odvolací súd podľa § 396
ods. 1,2 , v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalovaných 1/,2/
vyhovel a napadnuté rozhodnutia súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia a návrh na zabezpečenie dôkazu zamietol, mali žalovaní 1/,2/ v tomto konaní plný úspech
a vznikol im voči žalobcom 1/,2/, nárok na náhradu trov celého konania v rozsahu 100 %. O výške

náhrady trov konania ako aj o náhrade trov konania štátu v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.
25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizácioua ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).