Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. február 2013

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 11C/148/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5311207367
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Pytliaková Dr.

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2013:5311207367.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Adriánou Pytliakovou, PhD., v právnej veci navrhovateľa Z.

O., J.. X. X. XXXX, bytom H., I. H. Č.. XXX, prechodne bytom Y., N. Č.. XXX, proti odporcovi P. O., J..
X. X. XXXX, bytom H., I. H. Č.. XXX, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Bohuslav
Majchrák, advokát, spol. s r. o. so sídlom Nová Bystrica č. 850, kancelária: Fraňa Kráľa 2080, Čadca, v
konaní o uloženie povinnosti odporcovi upustiť a zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva veci takto

r o z h o d o l :

Návrh v celom rozsahu sa z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 100 %, o ktorej súd rozhodne

samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ v podanom návrhu domáhal sa voči odporcovi uloženia povinnosti, aby upustil a zdržal sa
zásahov do spoluvlastníckeho práva navrhovateľa, ktoré konanie odporcu spočíva v zákaze parkovania
motorového vozidla navrhovateľa v garáži bez súpisného čísla, ktorá nehnuteľnosť je postavená na
parcele H. Č. XXXX o výmere 347 m2 - záhrada, a je evidovaná na LV č.XXX katastrálneho územia
Obce H.. Zároveň žiadal uložiť odporcovi, aby umožnil navrhovateľovi výkon jeho spoluvlastníckeho
práva spočívajúci v parkovaní osobného motorového vozidla navrhovateľa a užívaní dvojgaráže (bez
súpisného čísla), ktorá nehnuteľnosť je postavená na parcele H. Č.. XXXX o výmere 347 m2 - záhrada,

ktorá je evidovaná na LV č. XXX kat. územia obce H., Katastrálny úrad Správy katastra Č.. Navrhovateľ
návrh odôvodnil tým, že spolu s odporcom sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na
LV č. XXX katastrálne územie H. Obec H., okres Č., a to parcely H. Č.. XXXX o výmere 693 m2 - orná
pôda,parcelyH.Č..XXXXovýmere347m2-záhrady,parcelyH.Č..XXXXovýmere508m2-zastavané
plochy a nádvoria, a domu č. XXX, ktorý je postavený na parcele č. XXXX. Uvedené nehnuteľnosti
sú v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľa a odporcu, u každého v jednej polovici. Predmetné
nehnuteľnosti nadobudli na základe darovacej zmluvy V. XX/XX-XX/XX. Navrhovateľ v návrhu poukázal

na tú skutočnosť, že na parcele H. Č.. XXXX o výmere 347 m2, ktorá nehnuteľnosť je evidovaná
na LV č. XXX kat. územia H. ako záhrada, je postavená dvojgaráž bez súpisného čísla, ktorá bola
vybudovaná viac ako pred tridsiatimi rokmi, a ktorú nehnuteľnosť spoločne užívali tak navrhovateľ, ako
i odporca. Garáž postavil navrhovateľ, a práve tento umožnil, aby odporca parkoval svoje motorové
vozidlo v predmetnej garáži, nakoľko tá je dvojmiestna, a teda jedno miesto na parkovanie užíval
navrhovateľ, a druhé miesto užíval odporca. V danom smere medzi nimi nebol žiaden spor. Dňa 17. 2.
2011 odporca bez akéhokoľvek upozornenia a dôvodu odmietol umožniť navrhovateľovi parkovanie jeho

osobného motorového vozidla v spoločnej garáži. Svoje správanie odôvodnil tým, že po odsťahovaní
sa navrhovateľa do Y. si dal obe svoje autá do garáže, nakoľko si myslel, že navrhovateľ (brat)
ju už potrebovať nebude. Danú skutočnosť navrhovateľ oznámil na Obvodnom oddelení PZ v Y.,
ktoré konanie bolo vedené pod č. Q.-K.-XX/XPP-Y.-XXXX. Konanie v danej veci bolo postúpené naprejednanie na Obvodný úrad Č., pričom Obvodný úrad Č. konštatoval, že konanie odporcu nenapĺňa
znaky priestupku, ale jedná sa o občianskoprávny spor. Konanie odporcu kvalifikoval Obvodný úrad,
odbor všeobecnej vnútornej správy ako zásah do pokojného stavu. Navrhovateľ tvrdil, že odporca aj s

odstupomčasubezdôvodneznemožňujenavrhovateľovivýkonjehospoluvlastníckehopráva.Vzhľadom
k tomu, že predmetné nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve tak navrhovateľa, ako i odporcu,
toto spoluvlastníctvo umožňuje vec spoluvlastníkovi držať, užívať ju a disponovať s ňou. Skutočnosť,
že navrhovateľ toho času nebýva v obci, nie je dôvodom, aby bol z užívania nehnuteľnosti vylúčený.
Vzhľadom k tomu, že odporca neupúšťa od svojho konania, a znemožňuje navrhovateľovi výkon

spoluvlastníckeho práva, bráni užívať predmetnú nehnuteľnosť - garáž, žiadal navrhovateľ, aby súd
žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovel.

K návrhu vyjadril sa odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Žiadal návrh zamietnuť v
celom rozsahu. Poprel tvrdenia navrhovateľa o tom, že je vlastníkom spornej garáže. Nikdy vlastníkom
tejto garáže nebol. Vlastníctvo výlučne patrí odporcovi, ktorý vlastníctvo nadobudol vlastnou výstavbou

v rokoch 1977 až 1980. Túto garáž postavil sám bez akejkoľvek účasti navrhovateľa. Pri stavbe mu
pomáhal len jeho brat, t.č. nebohý K., s ktorým bol dohodnutý na tom, že túto jeho pomoc mu opätuje za
poskytnutie určitých služieb. K užívaniu spornej garáže zo strany navrhovateľa došlo na základe toho,
že po jej dostavbe o to požiadal ich otec. Umožnil tak žalobcovi dočasné užívanie garáže s tým, aby si
mohol v nej ponechávať motorové vozidlo. Ku sporom došlo z dôvodu, že po tom, ako prestal užívať

navrhovateľ rodinný dom č. XXX v podielovom spoluvlastníctve, navrhovateľ presťahoval sa do Y. na byt.
Po jeho odsťahovaní mal za to, že nemá potrebu užívať ani predmetnú garáž, a preto, že ju potreboval
odporca pre vlastné využitie na garážovanie vozidiel, začal ju využívať sám. Odporca poukázal na tú
skutočnosť, že navrhovateľ sa nikdy ako vlastník nesprával. Daň z nehnuteľnosti po celú dobu, ako bola
vystavená, platil výlučne odporca. V konaní o zrušenie podielového spoluvlastníctva pred Okresným

súdom v Č. nikdy neuvádzal, aj napriek tomu, že sporná nehnuteľnosť bola už dávno postavená, že by
mala patriť do podielového spoluvlastníctva. Návrh žiadal zamietnuť ako účelový a nedôvodný.

Vykonaným dokazovaním po právnej stránke mal súd preukázané, že navrhovateľ a odporca sú
súrodenci. V zmysle výpisu LV č. XXX katastrálne územie H. Správy katastra Č. obaja sú podielovými

spoluvlastníkmi každý v podiele jednej polovice parcely č. U. XXXX o výmere 693 m2 - orná pôda,
parcely č. XXXX o výmere 347 m2 - záhrady, a parcely č. U. XXXX o výmere 508 m2 - zastavané plochy
a nádvoria, ako aj rodinného domu popisné číslo XXX stojaceho na parcele U. Č.. XXXX. Vlastníctvo k
predmetným nehnuteľnostiam nadobudli titulom darovacej zmluvy V. XX/XX-XX/X3.

Z predloženej správy o výsledku objasňovania priestupku Q.-K.-XX/XPP zo dňa 10. 4. 2011
mal súd preukázané, že navrhovateľom bolo oznámené spáchanie priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu, ktorého sa mal dopustiť odporca s tým, že mu odmietol umožniť parkovanie jeho auta
v spoločnej garáži, ktorú spoločne užívali 30 rokov. V rámci objasňovania priestupku odporca tvrdil, že
zo svojich prostriedkov postavil dvojgaráž a súhlasil s parkovaním auta svojho brata, teda navrhovateľa,

ktorý tvrdil, že na stavbe dvojgaráže sa podieľal rovnako aj on. Donedávna tam parkovali obaja svoje
autá.

Súd vykonal dôkaz oboznámením sa notárskou zápisnicou J. X/XX, ktorá bola registrovaná na Štátnom
notárstvevČ.23.2.1983podčíslomV.XX/XX,vzmyslektorejbolauzatvorenádarovaciazmluva,ktorou

K. O.Č. a manželka darovali účastníkom konania navrhovateľovi a odporcovi nehnuteľnosti zapísané na
LV č. XXX kat. územia H., rodinný dom číslo XXX parcela č. XXXXX, zastavaná plocha o výmere 306 m2,
parcela č. XXXXX - zastavaná plocha o výmere 184 m2, parcela č. XXXXX/X - roľa o výmere 687 m2, a
parcela č. XXXXX/X - záhrada o výmere 407 m2. Nehnuteľnosti boli darované v rovnakých podieloch.

V konaní súd vykonal dôkaz oboznámením sa spisu Okresného súdu v Čadci 4C 598/97, ktorým
sa navrhovateľ Z. O. domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva vo vzťahu k odporcovi, a to k
nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX kat. územia H. ako parcela H. XXXX - orná o výmere 347 m2,
a orná o výmere 346 m2 parcely H. XXXX - záhrada o výmere 174 m2 a záhrada o výmere 173 m2, a
parcely H. XXXX - zastavaná plocha o výmere 254 m2 a zastavaná plocha o výmere 254 m2 domu č.

XXX, maštale a stodoly. Uznesením sp. značka 4C 598/97 zo dňa 30. 10. 1998 konanie bolo zastavené,
a to v dôsledku späťvzatia žalobného návrhu zo strany navrhovateľa.Z pripojeného priestupkového spisu Obvodného oddelenia PZ Y. mal súd preukázané, že navrhovateľ
požiadal o objasnenie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu vo vzťahu k odporcovi.

Vykonaným dokazovaním, a to výsluchom navrhovateľa súd zistil, že tento začal stavať dvojgaráž v
roku 1979 až 1980. Staval ju on, jeho otec a švagor Š. I.. Poprel tú skutočnosť, že by odporca nejakým
spôsobom bol pomáhal pri stavbe dvojgaráže. V tejto mal svoje motorové vozidlo, a to až do doby, keď
odišiel na operáciu kolenných kĺbov. Mal prechodne zabezpečený byt v Y., aby mal bližšie do nemocnice.
Vo februári 2011 zistil, že na dvojgaráži bol vymenený zámok. Nevedel sa vyjadriť, z akého dôvodu

odporca pristúpil k takémuto konaniu, keď on výslovne staval danú dvojgaráž. Tvrdil, že uskutočňoval
na nej aj drobné úpravy, podbitie stropu. Uvedená dvojgaráž nemá súpisné číslo, nebola prihlásená ako
drobná stavba. Tvrdil, že ešte za života jeho otca chcel tieto papiere otec k stavbe vybavovať, avšak
žiadnenenašiel.Daňzrodinnéhodomu,ajzgarážemalplatiťodporca.Vsúčasnostinavrhovateľparkuje
na okraji prístupovej cesty.

Odporca tvrdil, že predmetná garáž stojí na parcele H. Č.. XXXX o výmere 347 m2, ktorá je zapísaná
na LV č. XXX kat. územia H.. Túto postavil odporca so starším bratom Pavlom. Zabezpečil si všetok
materiál na danú garáž. Táto je postavená okolo 30 rokov. V súčasnosti je veľmi schátralá, je potrebné
ju zbúrať, alebo celú zrekonštruovať. Garáž bola uspôsobená na parkovanie jedného auta s tým, že
vzhľadom na svoju šírku mohol tam byť umiestnený voz pre kone, ktoré vlastnil starší brat K., ktorý ju

pomáhal aj odporcovi stavať. Nakoľko navrhovateľ si asi v roku 1980, rok po tom, ako odporca si kúpil
motorové vozidlo, nemal kde parkovať, umožnil mu, aby parkoval auto v tejto garáži. Pred dvoma rokmi
navrhovateľ sa asi odsťahoval s tým, že garáž ostala prázdna. V súčasnosti navrhovateľ má záujem
opätovne nasťahovať sa do rodinného domu, ktorý majú spoločne v podielovom spoluvlastníctve, a
takisto mal záujem parkovať v tejto garáži. Garáž je bez súpisného čísla postavená na betónových

kockách.Ovydaniestavebnéhopovolaniažiadanénebolo.Odporcapotvrdil,žeplatídaňznehnuteľnosti
z rodinného domu, ako aj z garáže, pričom súdu predložil platobné výmery na preukázanie daných
skutočností, že platí daň z nehnuteľnosti, ako aj zo stavby na pôdohospodársku produkciu o výmere 60
m2. Tvrdil, že správcovi dane oznámil, že je vlastníkom dvojgaráže. Daň platí od roku 1994.

Súd v konaní ako svedka vypočul Š. I. v príbuzenskom vzťahu k účastníkom konania. Tvrdil, že garáž,
ktorá sa nachádza pri rodinnom dome, staval otec účastníkov s najstarším bratom K., ktorý už je nebohý.
Sám pri stavbe dvojgaráže pomáhal. Je vyučený stolár. Pri stavbe pomáhal navrhovateľ. Vo väčšej miere
garáž staval nebohý svokor, teda otec účastníkov konania. Garáž bola postavená asi pred 30. rokmi.
Tvrdil, že jednu sobotu bol pomáhať aj navrhovateľ. Garáž bola stavaná s úmyslom pre navrhovateľa,

ako aj odporcu. Tento pri stavbe nepomáhal. Svedok potvrdil, že v čase stavby garáže odporca už auto
mal.

Súd v konaní vykonal dôkaz ohliadkou na mieste samom, kde bolo zistené, že dvojgaráž je drevená,
uspôsobená na parkovanie dvoch motorových vozidle. V garáži parkuje odporca s dvoma motorovými

vozidlami. Navrhovateľ na mieste samom poukázal na tú skutočnosť, že asi pred piatimi rokmi robil
úpravy na garáži, rozširoval dvere, nakoľko boli úzke. Takisto skracoval skrinku, v ktorej má umiestnené
potrebné náradie. Od februára 2011 v garáži neparkuje. Poukázal aj na podbitý strop v časti, v ktorej
parkoval on motorové vozidlo, s tým, že takéto podbitie na strane, kde parkoval odporca, sa nenachádza.
Tvrdil, že tieto práce vie presne popísať, pretože ich vykonával on sám. Pred garážou nachádzajú sa

kocky, ktoré uložil navrhovateľ. Sám tvrdil, že si vybral tú časť garáže, ktorá bola lepšia na parkovanie.

Súd v konaní na mieste samom vypočul svedkyňu I. I., sestru účastníkov konania. Tvrdila, že pokiaľ
garáž sa stavala asi pred 30. rokmi, stavali ju navrhovateľ s jej manželom. Garáž bola postavená behom
pár dní. Jej manžel hobľoval dosky na garáž. Nevedela sa svedkyňa vyjadriť, či odporca pomáhal pri

stavbe garáže. Táto bola stavaná za účelom, aby obaja mali možnosť parkovať. Poukázala na to, že
odporca sa nepodieľal na žiadnych prácach, ani v domácnosti nepomáhal.

Na ohliadke vypočutý svedok Q. O., brat účastníkov konania, tvrdil, že garáž bola stavaná za života ich
otca. Sám navážal dosky pre brata K.. Tvrdil, že videl, ako na garáži pomáhal a pracoval odporca. Garáž

bola postavená za účelom garážovania áut pre navrhovateľa, aj odporcu.V konaní vypočutý svedok V. Z., v príbuzenskom vzťahu k účastníkom konania, tvrdil, že si pamätal, že
garáž sa stavala v roku 1983, a to otcom účastníkov konania. Odporca sťahoval drevo na koňovi. Toto
drevo následne bolo rezané, a od začiatku v garáži parkovali obaja účastníci konania.

V konaní vypočutý svedok Š. P. tvrdil, že garáž bola stavaná v roku 1985, nakoľko oproti na druhej strane
má vlastnú garáž. Garáž staval navrhovateľ, jeho otec a v konaní vypočutý svedok Š. I.. Nepamätal si, že
by nejaké práce bol vykonával odporca. Od začiatku parkovali v garáži obaja, navrhovateľ, aj odporca.

Vypočutý svedok X. G. tvrdil, že garáž bola postavená pred 30. rokmi. V tom období pomáhal švagrovi na
garáži, ktorá sa nachádza oproti. Sám videl, že prítomný na stavbe garáže bol neb. otec navrhovateľa a
odporcu, navrhovateľ a Š. I.. Odporcu tam nevidel pracovať. Parkovali obaja v garáži, teda navrhovateľ,
aj odporca.

Odporca na mieste samom poukázal na tú skutočnosť, že na stavbu mal pripravené dosky. Garáž nebola

dokončená, z prednej strany nemala dvere. K dokončeniu došlo asi až o rok, kedy si dal nahobľovať
ďalšie dosky. Materiál na garáž zabezpečil výlučne on sám, ako aj plech, ktorý sa na streche nachádza.
Garáž bola stavaná v roku 1980 - 1981.

Súd v konaní vykonal dôkaz aj dopytom na OR PZ Dopravný inšpektorát Č., z ktorého súd zistil, že

motorovévozidloU.XX-XXŠ.,rokvýrobyXXXX,držiteľombolP.O.od8.6.1979do2.7.2004.Motorové
vozidlo U. XX-XX Š., rok výroby XXXX, držiteľom Z. O. od 25. 1. 1980 do 23. 1. 2001.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 124 OZ všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti, a poskytuje sa im rovnaká právna
ochrana.

Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva

neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa § 129 ods. 1 OZ držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou, alebo kto vykonáva právo
pre seba.

Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k právnemu záveru, že skutkové tvrdenia
navrhovateľa nemajú právny základ zistený v rámci vykonaného dokazovania. Nesporným v konaní
zo strany súdu bolo preukázané, že obaja, navrhovateľ, aj odporca, sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností, ktoré sú zapísané na LV č. XXX katastrálneho územia H., a to parcely H. Č.. XXXX o
výmere 693 m2 - orná pôda, parcely H. Č.. XXXX o výmere 347 m2 - záhrady, parcely H. Č.. XXXX o

výmere508m2-zastavanéplochyanádvoria,adomuč.XXXpostavenomnaparceleč.XXXX.Uvedené
nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve oboch účastníkov konania. Predmetné nehnuteľnosti
nadobudli na základe darovacej zmluvy V. XX/XX. Nesporným v konaní súd mal preukázaný ten
skutkový základ, že asi pred 30. rokmi došlo k postaveniu drevenej garáže na parcele, ktorá je
v podielovom spoluvlastníctve oboch účastníkov. Súd v konaní vykonal rozsiahle dokazovanie na

preukázanie vlastníckeho práva vo vzťahu k drevenej dvojgaráži. Výsluchom navrhovateľa, aj odporcu
súd zistil, že garáž bola stavaná za účelom parkovania motorových vozidiel navrhovateľa, aj odporcu,
pričom odporca tvrdil, že on sám umožnil navrhovateľovi parkovanie v dvojgaráži, na ktorú materiál
si zabezpečil on sám asi rok pred výstavbou drevenej garáže. Svedkovia v príbuzenskom vzťahu k
účastníkom konania, a to Š. I., I. I., Q. O., Š. P., X. G. poukázali na to, že garáž bola stavaná otcom

účastníkov konania, navrhovateľom a nebohým bratom K.. Zhodne ich výpoveďou bolo preukázané,
že garáž bola stavaná za účelom parkovania motorových vozidiel, ako navrhovateľa, tak aj odporcu,
teda pre oboch. V konaní naďalej zostala sporná otázka preukázania vlastníckeho práva k drevenej
dvojgaráži, ktorá ohliadkou na mieste samom bolo zistené, že nie je spojená so zemou pevným
základom, a že sa nejedná o stavbu v právnom slova zmysle. Vyhodnotením svedeckých výpovedí,

ako aj vyjadrení navrhovateľa a odporcu, súd dospel k záveru, že drevená dvojgaráž, ktorá bola
postavená za života právneho predchodcu účastníkov konania, by mala vlastnícky patriť právnemu
predchodcovi, nakoľko táto bola vystavená v čase, kedy obaja účastníci konania neboli podielovými
spoluvlastníkminehnuteľnosti,naktorejgarážbolapostavená.Vzhľadomktejtopodstatnejokolnostisúdnemohol vyhovieť žalobnému návrhu navrhovateľa, nakoľko neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce
v preukázaní vlastníckeho práva ku garáži v rozsahu ním tvrdenom. Právny inštitút užívania drevenej
garáže nemožno zamieňať s inštitútom vlastníctva, ktoré požíval právnu ochranu v zmysle zákonných

ustanovení § 123 a nasledujúce Občianskeho zákonníka. Podporným dôkazom pri právnom zhodnotení
petitu žalobného návrhu navrhovateľa bolo konanie vedené pred Okresným súdom v Čadci pod
spisovou značkou 4C 598/97, v rámci ktorého navrhovateľ domáhal sa vo vzťahu k odporcovi zrušenia
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré sú zapísané na LV č. XXX kat. územia H. tak,
ako aj v súčasnom období sú vedené na liste vlastníctva, a to práve z dôvodu nezhôd, ktoré medzi

účastníkmi konania ako súrodencami vznikali už v tom období. Medzi uvedenými nehnuteľnosťami, ku
ktorým žiadal zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo navrhovateľ, garáž sa nenachádzala, z
čoho nepriamo vyplýva aj fakt, že vlastnícke právo k uvedenej dvojgaráži nebolo ustálené, resp. táto
v podielovom spoluvlastníctve účastníkov konania už v tom období nebola, ani žiadnym spôsobom
vlastnícke právo k dvojgaráži usporiadané nebolo. Sám navrhovateľ v konaní poukázal na to, že daň z
dvojgaráže mala byť hradená práve odporcom, z čoho vyplýva skutočnosť, že ako vlastník sa nesprával.

V konečnom dôsledku súd poukazuje na žalobný petit, ktorý sa súdu javí ako nevykonateľný a neurčitý
v časti, ktorou navrhovateľ žiada uložiť odporcovi upustiť a zdržať sa zásahov do spoluvlastníckeho
práva navrhovateľa vo vzťahu ku garáži bez súpisného čísla. Takéto špecifikovanie oboch petitov súd
charakterizuje ako všeobecné, nie určitým spôsobom vymedzujúce povinnosti vo vzťahu k odporcovi.
V konečnom dôsledku je potrebné špecifikovať právo užívania presne určenej časti nehnuteľnosti. Na

takto ustálenom žalobnom návrhu nemôže byť daný ani naliehavý právny záujem.

V danom prípade súd nezistil nadobudnutie vlastníckeho, resp. spoluvlastníckeho práva k drevenej
dvojgaráži zo strany účastníkov konania ani vydržaním, a to aj napriek tej skutočnosti, že túto užívali po
dobu 30 rokov. Predovšetkým oprávnený držiteľ, ktorý sa správa ako vlastník, môže sa stať vlastníkom

až po uplynutí vydržacej lehoty, a na základe právneho titulu, ktorý v danom prípade absentuje, z titulu
užívacieho práva nemožno vychádzať ako z platného právneho úkonu zakladajúceho vznik vlastníckeho
práva k veci, či už hnuteľnej alebo nehnuteľnej.

V zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 151 ods. 7 O.s.p. súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky
trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom po právoplatnosti
tohto rozhodnutia, rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

V danom prípade odporca v konaní bol plne úspešný, súd mu priznal právo na náhradu trov konania s

poukazomna§142ods.1,§149ods.1a§151ods.7O.s.p.stým,žeojejvýškerozhodnesamostatným
uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované,
je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do

právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť

konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu,
nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier),

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na
súdny výkon rozhodnutia.