Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. december 2016

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 11C/148/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5311207367
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Pytliaková Dr.

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2016:5311207367.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca sudkyňou JUDr. Adrianou Pytliakovou, PhD. v právnej veci žalobcu Z. O., nar. X. X.

XXXX, bytom H., I. H. Č.. XXX, prechodne bytom Y., N. Č.. XXX, zastúpenému Advokátskou kanceláriou
VARMUS, s. r. o., Palárikova 83, Čadca proti žalovanému P. O., nar. X. X. XXXX, bytom H., I. H. Č.. XXX,
zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Bohuslav Majchrák, advokát, spol. s r. o., Nová Bystrica
č. 850, sídlo kancelárie Fraňa Kráľa 2080, Čadca, o uloženie povinnosti odporcovi upustiť a zdržať sa
zásahov do vlastníckeho práva k veci, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba v celom rozsahu sa z a m i e t a .

II. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške súd
rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca pôvodným návrhom, ktorý došiel tunajšiemu súdu 1.8.2011 domáhal sa voči žalovanému
uloženia povinnosti, aby upustil a zdržal sa zásahov do spoluvlastníckeho práva žalobcu, ktoré konanie
žalovanéhospočívavzákazeparkovaniamotorovéhovozidlažalobcuvgarážibezsúpisnéhočísla,ktorá
nehnuteľnosť je postavená na parcele H. Č.. XXXX o výmere 347 m2 - záhrada a je evidovaná na LV č.
XXX kat. územie obce H.. V zmysle podania zo dňa 1.8.2014 žalobca žiadal, aby žalovaný bol povinný
vydať žalobcovi kľúče od garáže bez súpisného čísla, ktorá je postavená na parcele H. Č.. XXXX -

záhradaovýmere347m2vkat.územíobceH.,zapísanénaLVč.XXXaďalejzákazužalovanémubrániť
žalobcovi v parkovaní osobného motorového vozidla v garáži bez súpisného čísla, ktorá je postavená
na parcele H. Č.. XXXX - záhrada o výmere 347 m2 v kat. území obce H., zapísané na LV č. XXX a
v užívaní tejto garáže. Žalobca návrh odôvodnil tým, že so žalovaným sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX v kat. území H., Q. H., Q. Č., a to parcely H. Č.. XXXX o výmere
693 m2 - orná pôda, parcely H. Č.. XXXX o výmere 347 m2 - záhrady, parcely H. Č.. XXXX o výmere 508
m2 - zastavané plochy a nádvoria a domu v spoluvlastníctve žalobcu a žalovaného, u každého v 1/2.

Predmetné nehnuteľnosti nadobudli na základe darovacej zmluvy V. XX/XX-XX/XX. Žalobca v návrhu
tvrdil, že na parcele H. Č.. XXXX o výmere 347 m2, ktorá nehnuteľnosť je evidovaná na LV č. XXX kat.
územie H. ako záhrada, je postavená dvojgaráž bez súpisného čísla, ktorá bola vybudovaná viac ako
pred 30 rokmi, a ktorú nehnuteľnosť spoločne užívali tak žalobca, ako i žalovaný. Garáž postavil žalobca
a práve tento umožnil, aby žalovaný parkoval svoje motorové vozidlo v predmetnej garáži, pretože táto je
dvojmiestna a jedno miesto na parkovanie užíval žalobca a druhé žalovaný. Dňa 17.2.2011 žalovaný bez
akéhokoľvek upozornenia a dôvodu odmietol umožniť žalobcovi parkovanie jeho osobného motorového

vozidla v spoločnej garáži. Svoje správanie odôvodnil tým, že po odsťahovaní sa žalobcu do Y. dal
obe svoje motorové vozidlá do garáže, pretože si myslel, že žalobca ju už potrebovať nebude. Danú
skutočnosť oznámil žalobca na OO PZ v Y., ktoré konanie bolo vedené pod číslom Q.-K.-XX/OPP-Y.-
XXXX. Konanie bolo postúpené na prejednanie na Obvodný úrad Čadca, vyhodnotené, že nenapĺňaznaky priestupku, ale jedná sa o občianskoprávny spor. Žalobca ďalej tvrdil, že žalovaný bezdôvodne
znemožňuje mu výkon jeho spoluvlastníckeho práva, pretože predmetné nehnuteľnosti sú v podielovom
spoluvlastníctve tak žalobcu, ako i žalovaného. Toto spoluvlastníctvo umožňuje vec spoluvlastníkovi

držať, užívať ju, disponovať s ňou. Skutočnosť, že žalobca nebýva v obci, nie je dôvodom, aby bol
z užívania nehnuteľnosti vylúčený. Žalovaný neupúšťa od svojho konania, znemožňuje naďalej výkon
spoluvlastníckeho práva žalobcu, bráni mu v jeho užívaní a žiadal, aby súd žalobe vyhovel.
2. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol žalobu zamietnuť. Poprel tvrdenia
žalobcu o tom, že je spoluvlastníkom spornej garáže. Nikdy vlastníkom nebol. Vlastníctvo výlučne patrí

žalovanému, ktorý ho nadobudol vlastnou výstavbou v rokoch 1977 až 1980. Túto garáž postavil bez
akejkoľvek účasti žalobcu. Pri stavbe pomáhal mu jeho brat, t.č. nebohý K., s ktorým bol dohodnutý
na tom, že túto jeho pomoc mu opätuje za poskytnutie určitých služieb. K užívaniu spornej garáže zo
strany žalobcu došlo na základe toho, že po jej dostavbe o to požiadal ich otec. Umožnil tak žalobcovi
dočasné užívať garáže s tým, aby si v nej mohol ponechať svoje motorové vozidlo. Ku sporom došlo
z dôvodu, že po tom, ako prestal užívať žalobca rodinný dom č. XXX v podielovom spoluvlastníctve

oboch účastníkov konania, žalobca presťahoval sa do Y. na byt. Po jeho odsťahovaní žalovaný mal za
to, že nemá potrebu užívať ani predmetnú garáž, pretože ju potreboval žalovaný pre vlastné využitie na
garážovanie vozidiel. Žalobca sa nikdy ako vlastník nesprával. Daň z nehnuteľnosti po celú dobu ako
bola vystavená, platil výlučne žalovaný. V konaní o zrušenie podielového spoluvlastníctva, ktoré bolo
vedené pred Okresným súdom v Čadci sp. zn. 4C/598/97 nikdy neuviedol aj napriek tomu, že sporná

garáž už bola dávno postavená, že by táto mala patriť do podielového spoluvlastníctva.
3. Súd vykonal dokazovanie a po právnej stránke mal preukázané, že účastníci konania sú súrodenci.
Na základe výpisu z listu vlastníctva č. XXX kat. územie H. Správy katastra Č. obaja sú podielovými
spoluvlastníkmi, každý v podiele 1/2 parcele č. U. XXXX o výmere 693 m2 - orná pôda, parcely U. Č..
XXXX o výmere 347 m2 - záhrady a parcely č. U. XXXX o výmere 508 m2 - zastavané plochy a nádvoria,

ako aj rodinného domu popisné číslo XXX stojaceho na parcele U. Č.. XXXX. Vlastníctvo k predmetným
nehnuteľnostiam nadobudli titulom darovacej zmluvy V. XX/XX-XX/XX.
4. Zo správy o výsledku objasňovania priestupku Q.-K.-XX/OPP-Y.-XXXX zo dňa 10.4.2011 súd mal
preukázané, že žalobcom bolo oznámené spáchanie priestupku proti občianskeho spolunažívaniu,
ktorého sa mal dopustiť žalovaný tým, že odmietol žalobcovi umožniť parkovanie jeho auta v spoločnej

garáži, ktorú spoločne užívali 30 rokov. V rámci objasňovania priestupku žalovaný tvrdil, že zo svojich
prostriedkov postavil dvojgaráž a súhlasil s parkovaním auta svojho brata, teda žalobcu, ktorý tvrdil, že
na stavbe dvojgaráže sa podieľal rovnako aj on. Donedávna parkovali obaja svoje autá.
5.SúdvykonaldôkazoboznámenímsanotárskouzápisnicouN4/83,ktorábolaregistrovanánaŠtátnom
notárstve v Čadci 23.2.1983 pod číslom RI 15/83, v zmysle ktorej bola uzatvorená darovacia zmluva,

ktorou K. O. a manželka darovali účastníkom konania, žalobcovi a žalovanému, nehnuteľnosti zapísané
na LV č. XXX kat. územie H., rodinný dom č. XXX parcela č. XXXXX - zastavaná plocha o výmere 306
m2, parcela č. XXXXX - zastavaná plocha o výmere 184 m2, parcela č. XXXXX/X - roľa o výmere 687 m2
a parcela č. XXXXX/X - záhrada o výmere 407 m2. Nehnuteľnosti boli obom darované v podiele po 1/2.
6.SúdvkonanívykonaldôkazoboznámenímsaspisuOkresnéhosúduČadcasp.zn.4C/598/97,ktorým

konaním žalobca domáhal sa zrušenia podielového spoluvlastníctva vo vzťahu k žalovanému, a to k
nehnuteľnostiam, ktoré obaja nadobudli do podielového spoluvlastníctva v podiele po 1/2 na základe
darovacejzmluvyč.V.XX/XX-XX/XX.Uznesenímzodňa30.10.1998konaniebolozastavenévdôsledku
späťvzatia žalobného návrhu zo strany žalobcu.
7. Z pripojeného priestupkového spisu OO PZ Y. súd zistil, že žalobca požiadal o objasnenie priestupku

proti občianskemu spolunažívaniu vo vzťahu k žalovanému.
8. Výsluchom žalobcu bolo zistené, že tento začal stavať dvojgaráž v roku 1979 - 1980. Staval ju on,
jeho otec a švagor Š. I.. Poprel tú skutočnosť, že by žalovaný nejakým spôsobom bol pomáhal pri stavbe
dvojgaráže. V tejto mal svoje motorové vozidlo, a to až do doby, keď odišiel na operáciu kolenných
kĺbov. Mal prechodne zabezpečený byt v Y., aby mal bližšie do nemocnice. Vo februári 2011 zistil, že

na dvojgaráži bol vymenený zámok. Nevedel sa vyjadriť z akého dôvodu žalovaný pristúpil k takémuto
konaniu, keď on výslovne danú dvojgaráž staval. Tvrdil, že na nej realizoval aj drobné úpravy, podbitie
stropu. Dvojgaráž nemá súpisné číslo, nebola prihlásená ako drobná stavba. Ešte za života jeho otca
vlastnícke vzťahy otec k stavbe chcel vybavovať. Žiadne však nenašiel. Daň z rodinného domu aj z
garáže mal platiť žalovaný. V súčasnosti parkuje na okraji prístupovej cesty.

9. Žalovaný tvrdil, že predmetná garáž stojí na H. Č.. XXXX o výmere 347 m2, ktorá je zapísaná na
LV č. XXX kat. územie H.. Túto postavil on so starším bratom K.. Zabezpečil si všetok materiál na
danú garáž. Táto je postavená okolo 30 rokov. Je veľmi schátralá, je potrebné je zbúrať alebo celú
zrekonštruovať. Bola uspôsobená na parkovanie jedného auta s tým, že vzhľadom na svoju šírku moholtam byť umiestnený voz pre kone, ktoré vlastnil starší brat K., ktorý ju pomáhal aj žalovanému stavať.
Vzhľadom k tomu, že žalobca si v roku 1980, rok po tom ako žalovaný si kúpil motorové vozidlo, sám
zabezpečil motorové vozidlo a nemal kde parkovať, umožnil mu, aby parkoval v tejto garáži. Pred dvoma

rokmi sa odsťahoval žalobca s tým, že garáž ostala prázdna. Táto je bez súpisného čísla, postavená
na betónových kockách. O vydanie stavebného povolenia žiadané nebolo. Žalovaný platí zaň daň z
nehnuteľností, z rodinného domu, z garáže, pričom súdu predložil platobné výmery na preukázanie
tvrdených skutočností. Daň platí od roku 1994.
10. Súd v konaní vykonal dôkaz výsluchom svedka Š. I., v príbuzenskom vzťahu k účastníkom konania,

manžel sestry účastníkov. Tvrdil, že garáž, ktorá sa nachádza pri rodinnom dome staval otec účastníkov
konania s najstarším bratom K., ktorý už je nebohý. Pri stavbe garáže sám pomáhal. Je vyučený stolár.
Vo väčšej miere garáž staval nebohý svokor, pomáhal tam aj žalobca. Bola postavená pred 30 rokmi s
úmyslom pre žalobcu aj žalovaného, ktorý pri stavbe nemal pomáhať. V čase stavby garáže žalovaný
už motorové vozidlo vlastnil.
11. Súd vykonal dôkaz ohliadkou na mieste samom. Zistil, že dvojgaráž je drevená, uspôsobená na

parkovanie dvoch motorových vozidiel. V garáži parkuje žalovaný s dvoma motorovými vozidlami.
Žalobca ukázal, že pred 5 rokmi robil úpravy na garáži, rozširoval dvere, pretože boli úzke. Skracoval
skrinku, v ktorej mal umiestnené potrebné náradie. Tvrdil, že podbil strop, pretože v časti, kde parkoval
on motorové vozidlo je strop podbitý, pričom na strane parkovania žalovaného podbitie sa nenachádza.
Tvrdil, že vie tieto práce presne opísať, pretože ich vykonával on sám. Pred garážou nachádzajú sa

betónové kocky, ktoré sám uložil. Vybral si tú časť garáže, ktorá bola lepšia na parkovanie.
12. Na mieste samom bola vypočutá svedkyňa I. I., sestra účastníkov konania. Tvrdila, že garáž sa
stavala pred 30 rokmi. Staval ju žalobca s jej manželom Š. I.. Garáž bola postavená v priebehu pár
dní. Jej manžel hobľoval dosky na garáž. Nevedela sa vyjadriť, či žalovaný pri stavbe garáže pomáhal.
Garáž bola stavaná z dôvodu parkovania motorových vozidiel oboch účastníkov konania. Žalovaný sa

nepodieľal na žiadnych prácach, ani v domácnosti nikdy nepomáhal.
13. Svedok Q. O., brat účastníkov konania tvrdil, že garáž bola stavaná za života ich otca. Sám navážal
dosky pre brata K.. Tvrdil, že videl ako na garáži pomáhal a pracoval žalovaný. Garáž bola postavená
za účelom garážovania áut pre žalobcu aj žalovaného.
14. V konaní bol vypočutý svedok V. Z.. Tvrdil, že si pamätal, že garáž sa stavala v roku 1983, a to otcom

účastníkov konania. Žalovaný sťahoval drevo na koňovi. Toto drevo následne bolo rezané a od začiatku
v garáži parkovali obaja účastníci konania.
15. Svedok Š. P. tvrdil, že garáž bola stavaná v roku 1985, nakoľko oproti na druhej strane mal vlastnú
garáž. Túto staval žalobca, jeho otec a svedok Š. I.. Nepamätal si, že by nejaké práce bol žalovaný
vykonával. Odpočiatku parkovali v garáži obaja - žalobca aj žalovaný.

16. Svedok X. G. tvrdil, že garáž bola postavená pred 30 rokmi. V tom období pomáhal švagrovi na
garáži, ktorá sa nachádza oproti. Videl, že prítomný na stavbe garáže bol nebohý otec žalobcu a
žalovaného, žalobca a Š.Y. I.. Žalovaného tam pracovať nevidel. V garáži parkovali obaja - žalobca aj
žalovaný.
17. Žalovaný na mieste samom tvrdil, že na stavbu mal pripravené dosky. Garáž nebola dokončená. Z

prednej strany nemala dvere. K dokončeniu došlo asi až po roku, kedy si dal nahobľovať ďalšie dosky.
Materiál zabezpečoval výlučne on sám. Taktiež plech, ktorý sa na streche doposiaľ nachádza. Garáž
bola stavaná v roku 1980 až 1981.
18. Dopytom na OR PZ , dopravný inšpektorát Č. súd zistil, že motorové vozidlo U. XX-XX Š., rok
výroby XXXX držiteľom bol P. O. od 8.6.1979 do 2.7.2004. Motorové vozidlo U. XX-XX Š., rok výroby

XXXX držiteľom bol Z. O. od 25.1.1980 až do 23.1.2001.
19. Na základe takto zisteného ustáleného skutkového stavu súd návrh zamietol rozsudkom sp. zn.
11C/148/2011 zo dňa 13.2.2013 s povinnosťou náhrady trov konania žalovaného vo vzťahu k žalobcovi,
o ktorej výške súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

20. V dôsledku podaného odvolania zo strany žalobcu uznesením sp. zn. 8Co/394/2013-129 zo
dňa 31.3.2014 rozsudok bol zrušený, vec vrátený na ďalšie konanie. V zmysle intencií rozhodnutia
druhostupňového súdu bol žalobca vyzvaný výzvou zo dňa 27.6.2014 na odstránenie vád svojej žaloby
zo dňa 1.8.2011, na ktorú výzvu právny zástupca žalobcu reagoval predloženou úpravou, ktorou žiadal,
aby žalovaný bol povinný vydať žalobcovi kľúče od garáže bez súpisného čísla, ktorá je postavená na

parcele H. Č.. XXXX - záhrady o výmere 347 m2 v kat. území obce H., zapísanej na LV č. XXX a zároveň,
aby súd zakázal žalovanému brániť žalobcovi v parkovaní osobného motorového vozidla v garáži bez
súpisného čísla, ktorá je postavená na parcele H. Č.. XXXX - záhrady o výmere 347 m2 v kat. území H.,
zapísanej na LV č. XXX a v užívaní tejto garáže. Takéto podanie vyhodnotil súd ako úpravu žalobnéhonávrhu, a preto o zmene ako o procesnom návrhu nerozhodoval. Rozsudkom sp. zn. 11C/148/2011 zo
dňa 29.4.2015 súd žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu a žalovanému priznal náhradu trov konania
vo výške 100 %. V dôsledku podaného odvolania zo strany žalobcu uznesením Krajského súdu v Žiline

sp. zn. 8Co/454/2015-202 zo dňa 29.1.2016 rozsudok okresného súdu bol zrušený a vec vrátená na
ďalšie konanie. Súd rešpektoval právny záver druhostupňového súdu, jasnil si rozhodujúce otázky pre
posúdenie veci, hlavne, či ide o hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec.
21. V konaní bola ustálená tá skutočnosť, že dvojgaráž, vo vzťahu ku ktorej smeruje žalobný návrh,
je vecou hnuteľnou, teda nie je spojená so zemou pevným základom. Jedná sa o drevenú konštrukciu

postavenú na betónových kockách.
22. Právny zástupca žalobcu naďalej tvrdil, že garáž bola postavená spoločne žalobcom, otcom strán v
konaní a bratom K. O.. Táto patrí do podielového spoluvlastníctva. V konaní nebolo zistené, či žalovaný
nadobudolvlastníckeprávokugaráži.Rozhodujúceje,žežalobcatotospoluvlastníckeprávomá,súdmá
preto poskytnúť ochranu žalobcovi podľa § 126 Občianskeho zákonníka. V prípade, že spoluvlastnícky
podiel žalovaného ku garáži zistený nebol, ochranu podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak

žalovaný preukáže, že nadobudol spoluvlastnícky podiel ku garáži. Účastníci spoločne užívali dvojgaráž
od jej postavenia až do roku 2011, kedy žalovaný pokojný stav narušil bez akéhokoľvek dôvodu a
upozornenia. Vylúčil žalobcu z užívania garáže. Súd by mu mal poskytnúť ochranu. Obaja, žalobca aj
žalovaný nakladali s dvojgarážou spoločne ako so svojou vlastnou, vzájomne rešpektovali svoje právo
užívať dvojgaráž spoločne a nikdy sa vzájomne z tohto práva nevylučovali, ani neobmedzovali. Tvrdenia

žalovaného majú účelový charakter. S poukazom aj na výsluchy v konaní vypočutých svedkov dvojgaráž
bola postavená otcom účastníkov konania spolu so žalobcom a neb. bratom Pavlom a dohoda vyplynula
zo správania sa strán v konaní, kedy vlastne bolo umožnené obom ako spoluvlastníkom žalobcovi aj
žalovanému garážovať svoje motorové vozidlá v garáži.
23. Právny zástupca žalovaného poukázal na dôkaznú núdzu žalobcu, ktorý prezentuje skutkové

tvrdenia, ktoré sú v príčinnom rozpore vo vzťahu k nadobudnutiu vlastníctva. Pokiaľ žalobca zotrváva
na tvrdení, že nehnuteľnosť vystavali spoločne, nie je možné akceptovať jeho následný odkaz na to,
že pokiaľ by to nebolo preukázané, je potrebné poskytnúť ochranu z titulu oprávnenej držby. Jedná
sa o rôzne inštitúty, ktorý majú iný základ v tom, na základe čoho by sa určitá osoba mohla domáhať
a byť presvedčená, že je vlastníkom určitej veci. Žalovaný preukázal, že túto dvojgaráž mal vždy

záujem vystavať sám a pre seba tak, aby ju mohol užívať, a to že po jej dokončení umožnil jej
časť užívať žalobcovi. U žalobcu nemohol vzbudiť presvedčenie o tom, že je jej vlastníkom alebo že
mu patrí právo oprávnenej držby. Vychádzajúc aj zo svedeckých výpovedí svedkov vypočutých na
mieste samom je nesporné, že v rodine nikdy neboli harmonické vzťahy a k tomuto príbuzenskému
vzťahusvedeckévýpovedemajúurčitútendenčnosť.Nezainteresovanísvedkoviapopisovaliskutočnosti

zhodné s prejavmi vôle v súdnom konaní žalovaného, a to v tom smere, že iniciátorom stavby bol
žalovaný a tomu poskytovali pomoc. Žalovaný bol prvý, ktorý si zakúpil motorové vozidlo a túto garáž
začal užívať.
24. Súd v konaní ďalej vykonal dokazovanie výsluchom svedka Z. H., ktorý tvrdil, že dvojgaráž bola
postavená v rokoch 1981 - 1982. Požičiaval si auto od žalovaného, preto videl, keď sa táto dvojgaráž

stavala. Pomáhal žalovanému doviezť plechy na dvojgaráž. Mal rezačku, pričom plechy na garáž
zabezpečil žalovaný. Svedok P. S. tvrdil, že je v priateľskom vzťahu s oboma účastníkmi. Žalovanému
na garáž pomáhal rezať dosky. Pracoval na nej aj Z. G.. Svedok Z. G. pomáhal žalovanému rezať drevo
na dvojgaráž. Drevo rezal medzi stodolou a domom, a to na jar v roku 1978, druhú časť na jeseň v
roku 1978. Dvojgaráž staval žalovaný, s ktorým svedok pracoval na družstve. V roku 1980 pomáhal

žalovanému v stavebninách nakladať betónovú dlažbu, ktorú potreboval žalovaný do garáže. Materiál
zakupoval žalovaný.
25. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka - vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
26. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka - vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho

vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.
27. Podľa § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka - obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený
mať vec u seba.
28. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka - držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou,

alebo kto vykonáva právo pre seba.
29. V zmysle § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka - ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.30. Podľa § 130 ods. 2 Občianskeho zákonníka - ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ
rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.
31. Vlastnícke právo je základným vecným právom, ktorého predmetom je hmotný predmet spôsobilý

byť predmetom držby (vec). Obsahom tohto práva je neobmedzené panstvo nad vecou.
32. Vykonaným dokazovaním súd mal preukázané, že žalobca a žalovaný sú podielovými
spoluvlastníkmi v podiele 1/2 nehntueľnosti v kat. území H., zapísané na LV č. XXX, a to parcely H.
Č.. XXXX o výmere 693 m2 - orná pôda, parcely H. Č.. XXXX o výmere 347 m2 - záhrady, parcely
H. Č.. XXXX o výmere 508 m2 - zastavané plochy a nádvoria a rodinného domu č. XXX postavenom

na parcele H. Č.. XXXX. Na spoločných pozemkoch strán v konaní pred 30 rokmi bola postavená
drevená dvojgaráž za účelom parkovania motorového vozidla. Túto dvojgaráž užívali spoločne žalobca
a žalovaný, a to do 17.2.2011, kedy žalobcovi bolo znemožnené žalovaným parkovanie jeho osobného
motorového vozidla v dvojgaráži. Materiál na stavbu dvojgaráže zabezpečoval žalovaný, a to už rok pred
jej výstavbou. Súd vyhodnotil svedecké výpovede v konaní vypočutých svedkov v príbuzenskom vzťahu
- Š. I., I. I., Q. O., Š. P., X. G.. Tvrdili, že garáž bola stavaná otcom účastníkov konania, žalobcom a

neb. bratom K. za účelom parkovania motorových vozidiel oboch účastníkov konania. Súd ich výpovede
vyhodnotil ako tendenčné, smerujúce k podpore skutočností tvrdených žalobcom v žalobnom návrhu,
a to s poukazom na nie priaznivé príbuzenské vzťahy k žalovanému. Súd v konaní vypočul aj ďalších
svedkov, a to Z. H., P. S., Z. G., ktorí neboli v príbuzenskom vzťahu s účastníkmi konania a ich výpovede
potvrdili tvrdenia žalovaného o tom, že on výlučne sám zabezpečoval materiál na stavbu dvojgaráže,

a to dosky, plech, ako aj betónovú dlažbu, z čoho súd mal nesporne preukázané, že materiál na
dvojgaráž výlučne zabezpečil žalovaný. Súd je naďalej toho právneho názoru, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní vlastníckeho práva k dvojgaráži v rozsahu svojich tvrdení.
Súd mu preto nemohol poskytnúť ochranu v zmysle zákonných ustanovení § 123, § 126 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka. Pokiaľ tvrdil, že v konaní nebolo zistené, že žalovaný nadobudol vlastnícke

právo ku garáži, neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že garáž ako vec vytvorená jej postavením, patrí
do podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovaného. Práve pre žalobcu bolo dôvodné preukázanie
svojho spoluvlastníckeho práva vo vzťahu ku garáži. Vlastnícke právo nevzniká len tvrdením skutočností
o tom, že žalobcovi toto právo patrí, ale aj preukázaním, že je nositeľom takéhoto vecného práva.
Žalobca z opatrnosti žiadal poskytnúťochranu z titulu oprávnenej držby. Teda domáhal sa vyhovenia

žalobného návrhu opierajúc sa o ďalší právny inštitút majúci oporu v zákonných ustanoveniach § 129
ods. 1, § 130 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Držba patrí medzi vecné práva, pričom ochranu požíva
iba oprávnená držba, ktorá predpokladá dobromyseľnosť držiteľa. Dobrá viera je psychická kategória,
vnútorné presvedčenie subjektu, že nekoná protiprávne, keď si prisvojuje vec alebo právo. Dobrú vieru
je potrebné hodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska, osobného presvedčenia samotného

účastníka. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec alebo právo patrí, a že s ním nakladal ako s vlastným,
musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami s prihliadnutím na všetky okolnosti. Dobrá viera držiteľa,
ktorá je daná s prihliadnutím na všetky okolnosti sa musí vzťahovať k titulu, na základe ktorého mohlo
držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo. Stačí i domnelý právny titul. A práve tu žalobca neuniesol dôkazné
bremeno, teda nepreukázal titul, na základe ktorého mu mohlo vzniknúť vlastnícke právo. Rozsah

vykonaného dokazovania a dôkazov produkovaných žalobcom nepostačil na to, aby súd žalobnému
návrhumoholvyhovieť,pretožeosobnépresvedčeniežalobcuakoúčastníkakonanianiejedostatočným
dôkazom vychádzajúc zo súdnej praxe, ktorá v súvislosti s vyvratiteľnou právnou domnienkou podľa §
130 ods. 1, druhá veta OZ poukazuje na to, že bez preukázania relevantných skutočností, právneho
dôvodu, nie je daná oprávnenosť držby. Práve pochybnosti v danom smere neodstránené v súdenej

veci spôsobili neúspech žalobcu v konaní o tom, či je držiteľom z ohľadu na všetky okolnosti v dobrej
viere, že mu garáž patrí. Práve jeho zaťažuje dôkazné bremeno preukázania právneho dôvodu držby
po tom, čo domnelý právny titul ako ústna dohoda medzi stranami v konaní preukázaný nebol. Žalovaný
dočasne umožnil žalobcovi parkovať v dvojgaráži jeho motorové vozidlo. Už v pôvodnom rozsudku zo
dňa 29.4.2015 súd podrobne sa zaoberal tvrdeniami žalobcu o existencii právnej domnienky svedčiacej

o tom, že žalobca má platný právny dôvod k držbe. Bolo síce preukázané, že dvojgaráž bola stavaná
v období rokov 1979 - 1980. Staval ju nebohý otec účastníkov konania, brat K., pričom materiál na
stavbu dvojgaráže zabezpečoval žalovaný. Skutočnosť, že žalobca sa priamo podieľal na stavbe garáže
nebola priamo preukázaná, tvrdeniami žalovaného spochybnená. Bolo ustálené, že iniciátorom stavby
bol žalovaný, tomuto bola poskytovaná pomoc v konaní vypočutými svedkami Z. G., Z. H., P. S., ktorí

nie sú v príbuzenskom vzťahu k stranám v konaní. Títo prezentovali, čo bolo účelom tejto pomoci, a to
stavba garáže. Podporne súd poukazuje na to, že žalovaný bol prvý, ktorý si zakúpil motorové vozidlo
a túto garáž začal užívať. Skutočnosť vyplýva aj zo správy dopravného inšpektorátu OO PZ Č.. Súd
žalobný návrh vzhľadom na vyššie uvedené dôvody zamietol v celom rozsahu. Pokiaľ žalobca by boldobromyseľným držiteľom, musel by preukázať vznik držby k dvojgaráži, jej odovzdaním a to fyzickým
alebo symbolickým na základe vyhlásenia alebo na základe pokynu doterajšieho držiteľa.
33. Podľa § 255 ods. 1 CSP - súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34.Podľa§262ods.1CSP-onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
35. Podľa § 262 ods. 2 CSP - o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

36. V súdenej veci plne úspešným bol žalovaný, z daného dôvodu mu súd priznal náhradu trov konania
v rozsahu 100 % proti žalobcovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Čadca písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p. ak zákon na

podanie nevyžaduje osobitné náležitosti v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou
podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon
rozhodnutia.