Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. august 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/46/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2521200725
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2521200725.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň:
JUDr. Eva Behranová a JUDr. Andrea Dudášová v právnej veci žalobcu: D. N., narodený XX.X.XXXX,
bytomN.XXX/XX,U.G.U.H.,zastúpenýsplnomocnencom:AdvokátskakanceláriaJUDr.MarekDoktor,
s. r. o., so sídlom Legionárska 7735/31B, Trenčín, proti žalovanému: N. H., narodený XX.XX.XXXX,
bytom M. XXX/XX, N., zastúpený splnomocnencom: JUDr. E. G., bytom B. E. XXXX/XA, F., o

odporovateľnosť právneho úkonu, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany č.
k. 20C/8/2021-22 zo dňa 3.5.2021, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým neodkladným
opatrením uložil žalovanému povinnosť nenakladať s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v okrese

Piešťany, obec N., katastrálne územie N., zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX vedenom pre
katastrálne územie N., Okresným úradom Piešťany, katastrálnym odborom a to: - pozemok - parcela
registra „C“, evidovaná na katastrálnej mape ako parcelné číslo 398/2, druh pozemku - zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 452 m2, - stavba - druh stavby - dom, súpisné číslo XXX postavený na parcele
registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape ako parcelné číslo 398/2, druh pozemku - zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 452 m2, vo vlastníctve žalovaného v podiele 1/1, najmä, aby tieto nepreviedol,

nedaroval tretím osobám, nezaťažil záložným právom, vecným bremenom alebo iným vecným právom
či záväzkovým právom v prospech tretích osôb, neprenajal alebo iným spôsobom nescudzil a nezaťažil
alebo nevložil ako vklad do základného imania alebo iného majetku právnickej osoby, a to až do
právoplatného rozhodnutia vo veci samej vedenom na Okresom súde Piešťany, sp. zn. 20C/8/2021.

2. Napadnuté uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 123 ods. 2, § 324 ods.

1, 2, 3, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, 2 veta prvá, § 329 ods. 1, § 325 ods. 1 Civilného
sporového poriadku, čl. 20 ods. 4 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, § 140 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že dôvodom navrhovaného nariadenia
neodkladného opatrenia zo strany žalobcu je potreba zabezpečiť reálnu vymožiteľnosť pohľadávky

žalobcu v prípade, ak žalobca bude úspešný vo veci samej a dôjde k vysloveniu relatívnej neúčinnosti
kúpnej zmluvy, na základe ktorej prišlo k prevodu nehnuteľností žalovaného z vlastníctva dlžníčky
do vlastníctva žalovaného. Žalobca sa v konaní vo veci samej domáha určenia, že kúpna zmluva
uzatvorená medzi dlžníčkou - K. H., trvalý pobyt: M. XXX/XX, XXX XX N., narodenej: XX.XX.XXXX, ako
predávajúcim a žalovaným, ako kupujúcim, ktorá je v katastri nehnuteľností zapísaná pod V-2954/2020
a predmetom ktorej je prevod nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Piešťany, obci N., katastrálnom

území N., zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX vedenom pre katastrálne územie N., Okresným
úradom Piešťany, katastrálnym odborom, a to: pozemok - parcela registra „C“, evidovaná na katastrálnejmape ako parc. č. 398/2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 452 m2, stavba -
druh stavby: Rodinný dom, so súp. č. XXX postavená na pozemku - parcela registra „C“ evidovaná
na katastrálnej mape ako parcelné 398/2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 452

m2 z vlastníctva dlžníčky - K. H., trvalý pobyt: M. XXX/XX, XXX XX N., narodenej: XX.XX.XXXX do
vlastníctva žalovaného, je voči žalobcovi neúčinná. Z dostupných informácií žalobcovi vyplynulo, že
dlžníčka v súčasnosti už nedisponuje žiadnym iným majetkom, okrem nehnuteľností žalovaného. Z
informácií dostupných na portáli X. je zrejmé, že žalovaný ponúka nehnuteľnosti žalovaného na predaj
a teda je pripravený previesť nehnuteľnosti žalovaného na tretiu osobu, aby tak zabránil ich prípadnému

postihu výkonom rozhodnutia, teda prípadný budúci výkon rozhodnutia o úhrade pohľadávky žalobcu
postihnutím nehnuteľnosti žalovaného by mohol byť zmarený. S ohľadom na skutočnosť, že dlžníčka
nemá iný majetok takej hodnoty, ktorý by bol schopný pokryť pohľadávku žalobcu voči dlžníčke aspoň
čiastočne prevodom nehnuteľností žalovaného z vlastníctva žalovaného na tretiu osobu, prípadne
ich zaťažením, by žalobca nemal možnosť uspokojiť sa z ich predaja, čím by bolo domáhanie sa
nároku žalobcu na úhradu pohľadávky žalobcu zmarené. Súd prvej inštancie mal za osvedčené, že

dlžníčka Notárskou zápisnicou N 179/2020 zo dňa 19.05.2020 uznala dlh vo výške 887.000 eur. Súd
prvej inštancie mal ďalej za osvedčené z predložených listov vlastníctva, že žalovaný je vlastníkom
nehnuteľností v okrese Piešťany, obec N., katastrálne územie N., zapísaných na liste vlastníctva číslo
XXXX vedenom pre katastrálne územie N., Okresným úradom Piešťany, katastrálnym odborom a to
pozemok-parcelaregistra„C“,evidovanánakatastrálnejmapeakoparcelnéčíslo398/2,druhpozemku:

zastavaná plocha a nádvorie o výmere 452 m2, stavba - druh stavby: Rodinný dom, so súpisné číslo
XXX postavená na pozemku - parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape ako parcelné 398/2,
druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 452 m2 vo vlastníctve žalovaného v podiele
1/1. Dlžníčka v čase existencie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu previedla na žalovaného predmetné
nehnuteľnosti, hoci jej bola známa existencia predmetnej pohľadávky. Dlžníčka dobrovoľne neuhrádza

predmetnú pohľadávku a preto sa konanie dlžníčky, týkajúce sa prevodu jej vlastníckeho práva k
predmetným nehnuteľnostiam javí ako konanie, ktorým sa chcela zbaviť svojej zodpovednosti uhradiť
svoje záväzky.

4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že mal za osvedčenú potrebu dočasnej úpravy pomerov

medzi stranami, ako aj skutočnú, oprávnenú a dôvodnú existenciu obavy žalobcu, že nenariadením
neodkladného opatrenia by v tomto prípade došlo k neprimeranému zásahu do jeho práv a preto návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Navrhovaným neodkladným opatrením by žalovanému
bola len dočasne obmedzená dispozícia s nehnuteľnosťami žalovaného, avšak v prípade, ak žalobca
nebude mať úspech v konaní vo veci samej, dané obmedzenie zanikne a žalovaný bude môcť so

svojím majetkom opäť voľne nakladať. Z toho je zrejmé, že žalovanému z prípadného nariadenia
navrhovaného neodkladného opatrenia nevznikne žiadna škoda, nakoľko nehnuteľnosti žalovaného
bude môcť žalovaný aj po nariadení neodkladného opatrenia ďalej riadne užívať.

5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm.

f),h)Civilnéhosporovéhoporiadku.Vodvolaníuviedol,žepovažujenapadnutéuzneseniezanezákonné
a nedôvodné. Žalovaný predaj nehnuteľností riešil so svojim rodičmi K. H. a D. H. už od konca roka
2019 s tým, že účelom prevodu nehnuteľností bolo zabezpečenie žalovaného ako syna manželov H.
do budúcnosti. Kúpna cena bola financovaná prostredníctvom zmeny hypotekárneho úveru, ktorý mali
dovtedyrodičianarodinnomdomeavdôsledkuktoréhobolapredmetnánehnuteľnosťzároveňzaťažená

záložným právom v prospech hypotekárnej banky. Z dôvodov mimoriadnych opatrení súvisiacich s
Covid-19,akoajzdôvodovnastranehypotekárnejbanky,žalovanýuzatvorilkúpnuzmluvusrodičmiažv
októbri2020,kedyzároveňdošloajkzápisujehovlastníckehoprávaknehnuteľnosti.Včaseuzatvorenia
kúpnej zmluvy nemal žalovaný žiadnu vedomosť o existencii pohľadávky na základe notárskej zápisnice
NZ 12799/2020 zo dňa 19.5.2020. Nehnuteľnosti od rodičov nadobudol v dobrej viere s tým, že pôvodne

chcel v predmetnom rodinnom dome bývať a tento riadne užívať. Následne si však našiel priateľku z U.,
s ktorou si chceli kúpiť byt v U.. Z uvedeného dôvodu, po dohode s rodičmi, zadal na stránke X. inzerát
na predaj domu, avšak po zmene životných okolností s priateľkou upustili od zámeru kúpiť si byt v U. a
rozhodli sa pre bývanie v N. v rodičovskom rodinnom dome. Inzerát, na ktorý poukazuje žalobca, nebol
ku dňu vydania napadnutého uznesenia aktuálny, nakoľko rodinný dom v čase vydania napadnutého

uznesenia už nebol v ponuke na predaj. Predmetný rodinný dom nie je aktuálne v ponuke na predaj. V
dôsledkuvyššieuvedenýchskutočnostínemožnomaťzapreukázané,žeaktuálnehrozíakékoľvekriziko
zmarenia uspokojenia žalobcu, pre ktoré by bolo potrebné upraviť pomery medzi stranami neodkladným
opatrením. Podľa vyjadrenia jeho matky K. H., táto popiera (a teda neuznáva) existenciu pohľadávkyuznanej notárskou zápisnicou č. NZ 12799/2020 zo dňa 19.5.2020, pričom k podpisu predmetnej
notárskej zápisnice došlo dňa 19.5.2020 v tiesni a na základe nátlaku žalobcu. Ak by aj mal žalobca
úspech vo veci samej, v takom prípade nedôjde k významnému zlepšeniu jeho postavenia ako veriteľa

spornej pohľadávky, nakoľko predmetná nehnuteľnosť bola v čase jej prevodu vo vlastníctve manželov
H., ktorí ju mali v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov a zároveň bola zaťažená záložným
právom v prospech hypotekárnej banky, teda uspokojenie spornej pohľadávky žalobcu je závislé od
primárneho uspokojenia záložného veriteľa, naviac je potrebné zohľadniť aj hodnotu podielu K. H. na
nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Za súčasných okolností neexistuje potreba

zabezpečiť reálnu vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu. Žalobcovi sa nepodarilo dostatočne osvedčiť jeho
právny záujem na neodkladnom opatrení, teda nepodarilo sa mu osvedčiť potrebu bezodkladnej úpravy
pomerov. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie tak, že
zamietne návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.

6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že žalovaný v odvolaní neuviedol

nijaké skutočnosti, ktoré by mohli objektívne mať vplyv na zrušenie napadnutého uznesenia. Z tvrdení
žalovaného jednoznačne vyplýva zjavná účelovosť prevodu uvedených nehnuteľností na žalovaného
z jeho matky, ktorého jediným zmyslom bola následná nemožnosť uspokojenia pohľadávky žalobcu
voči matke žalovaného. Tvrdenie žalovaného ohľadom údajnej skutočnosti, že notárska zápisnica sa
nezakladá na pravde, je nedôveryhodné, keďže už samotná notárska zápisnica ako najvyšší možný

stupeň overenia skutočnej vôle danej strany poskytuje dostatočnú záruku o pravosti vôle (spisuje sa za
prítomnostinotára,ktorýbysinepochybnemalakýkoľveknátlakvšimnúťaspísanienotárskejzápisnicev
takom prípade odmietnuť). Existencia záložného práva k nehnuteľnosti nemá nijaký vplyv na nariadenie
neodkladného opatrenia. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
potvrdil.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného), po zistení,
že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357

písm. d) Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti
(§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku) a že žalovaný použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v
medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.
1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných

podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým
stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru,
že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie je vo výroku vecne správne, v
dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i
argumenty žalovaného predostreté v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne a
zákonne vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia.

9. Predovšetkým sa totiž žiada konštatovať, že odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s podstatou
argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (čím treba
rozumieť nutnosť stotožnenia sa s tými dôvodmi, pre ktoré bolo podľa súdu prvej inštancie potrebné
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť). Odôvodnenie napadnutého uznesenia totiž
nevykazovalo žiadne logické, skutkové ani právne medzery, bolo preto i objektívne presvedčivým (ktorou

presvedčivosťou tu samozrejme je nutné mať na mysli schopnosť presvedčiť kohokoľvek s výnimkou
toho, kto má záujem na celkom inom výsledku konania) a odvolaciemu súdu poskytovalo možnosť
sa i len obmedziť na konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 Civilného
sporového poriadku), pre nutnosť vyporiadania sa aspoň stručne aj s odvolacími námietkami a pre
celkovú úplnosť sa však žiada aj tu doplniť nasledovné:

10. V zmysle § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.11. V zmysle § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. V zmysle § 325 ods. 2 písm. c) Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane
uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.

13. V zmysle § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

14. V zmysle § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav
v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

15.Súdmôženariadiťneodkladnéopatrenievdvochprípadoch,ato,akjepotrebnébezodkladneupraviť
pomery medzi stranami alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená (pričom ich vzájomná

kumulácianiejevylúčená),atojednakvštádiupredzačatímkonania,počaskonaniaapojehoskončení.
O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán
a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci
samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo

pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je
rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže
nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom vo veci samej.

16. Už zo samotného terminologického a jazykového výkladu názvu tohto procesného inštitútu

vyplýva jeho charakter a zásada „neodkladnosti“ takéhoto opatrenia. Vzhľadom na závažnosť právnych
následkov, ktoré zákon s jeho nariadením spája a skutočnosť, že zasahuje podstatným spôsobom
do práv druhého subjektu a obmedzuje ich, a to bez existencie samotného meritórneho rozhodnutia
súdu, je nevyhnutné, aby súdy zodpovedne a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu zvažovali
relevantnosť a nevyhnutnosť takéhoto zásahu do subjektívneho práva. Jeho nariadenie bude namieste

len v prípadoch, kedy existujú konkrétne okolnosti preukazujúce neodkladnosť takejto úpravy, najmä
vzhľadom na preukázanie nebezpečenstva reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy.

17. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že žalobca odvodzuje svoju požiadavku na
neodkladnú úpravu jednak z tvrdenej okolnosti neúčinnosti právneho úkonu voči žalobcovi, ako i z

okolnosti ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia.

18. Pri svojich úvahách, v rámci ktorých odvolací súd hodnotil dôvodnosť návrhu na nariadenie
neodkladnéhoopatrenia,vychádzalzoskutočnostibeztoho,abyprejudikovalrozhodnutievovecisamej,
že predmetom konania vo veci samej je žaloba o neúčinnosť kúpnej zmluvy, ktorej predmetom sú

nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorým sa žalobca domáha neodkladným opatrením zákazu nakladania.
Aby súd mohol vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musí žalobca aspoň osvedčiť
základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
neodkladná ochrana, ako i naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo
obavu z ohrozenia exekúcie.

19. Zatiaľ predbežne v tomto štádiu konania bez vykonania riadneho dokazovania by bolo predčasné
tvrdiť, že nárok, ktorý si žalobca uplatňuje vo veci samej, t. j. nárok na vyslovenie neúčinnosti právneho
úkonu, je očividne vylúčený. Žalobca svojou argumentáciou v žalobe v spojení s návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia podoprel svoj právny názor o dôvodnosti takejto žaloby. Na potvrdenie alebo

vyvrátenie skutočnosti, že žaloba vo veci samej je dôvodná, bude nevyhnutné vykonať dokazovanie a
celú vec skutkovo i právne vyhodnotiť. Úspešnosť takejto žaloby, s poukazom na vyššie uvedené, nie je
v tomto štádiu konania dosiaľ očividne vylúčená. Odvolací súd je preto toho názoru, že predpoklad pre
nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenie nároku žalobcu uplatňovaného žalobou, je daný.

20. V prejednávaných veciach u neodkladných opatrení navrhovaných v sporoch týkajúcich sa
vlastníckych alebo im obdobných práv k nehnuteľnostiam, resp. i v štádiu pred začatím takýchto konaní,
možno uzavrieť, že prakticky pri každej požiadavke smerujúcej k ochrane vlastníckeho práva (vždy v
konaní o určenie vlastníctva alebo o vydanie hnuteľnej či vypratanie nehnuteľnej veci) a podľa okolnostíveci aj v prípadoch požiadaviek na určenie neplatnosti alebo neúčinnosti právnych úkonov potreba
neodkladnej úpravy pomerov strán vyplýva už z potreby zachovania stavu vecí existujúceho v čase
uplatnenia nároku do skončenia konania o veci, teda do právoplatného vyriešenia otázky existencie

či neexistencie tvrdeného vlastníckeho či obdobného práva strany, ktorá sa domáha nariadenia
neodkladného opatrenia. Vyššie uvedená potreba je daná predovšetkým nutnosťou zamedzenia takým
úkonom osoby (osôb), voči ktorej (ktorým) uplatnená požiadavka smeruje, v dôsledku ktorých by už ani
prípadný úspech požiadavky uplatnenej v žalobe vo veci samej nemal zmysel.

21. Potom požiadavku na zákaz nakladania s vecami treba vzťahovať nielen na samotný záujem
previesť (ďalej) vlastnícke právo, ale aj na také úkony, ktoré by strane domáhajúcej sa súdnej ochrany
mohli v prípade úspechu jej požiadavky vo veci samej spôsobiť iné ťažkosti pri reálnom výkone
rozhodnutia súdu. Nerozhodné pritom je, či sa návrhom na neodkladné opatrenie požaduje ochrana už
v rámci bežiaceho konania o veci, alebo ešte pred začatím takéhoto konania (na potrebe neodkladnej
úpravy pomerov to totiž s výnimkou nevyhnutnosti podania žaloby v druhom prípade čo najskôr po

nariadení neodkladného opatrenia nič nemení). Preto aj odvolacie námietky žalovaného, že inzerát na
predaj predmetných nehnuteľností nebol v čase vydania napadnutého uznesenia aktuálny, že žalovaný
neuskutočnil, ani neplánuje uskutočniť žiadne kroky smerujúce k scudzeniu predmetných nehnuteľností,
keďže sa rozhodol s priateľkou pre bývanie v predmetných nehnuteľnostiach, sú nedôvodné.

22. Ostatné odvolacie argumenty žalovaného (o nadobudnutí nehnuteľností v dobrej viere, o
neexistencii vymáhateľnej pohľadávky žalobcu, o zmenšení majetku bez ukrátenia uspokojenia
veriteľovej pohľadávky atď.) sa vzťahujú už na posúdenia nároku vo veci samej, preto sa nimi odvolací
súd nezaoberal, keďže k posúdeniu ostatných tvrdení žalovaného z odvolania a ich vplyvu na určenie
neúčinnosti právneho úkonu voči žalobcovi môže (a má) poslúžiť pritom práve konanie vo veci samej.

23. Rozhodujúcim (z hľadiska možnosti nariadenia v prejednávanej veci požadovaného neodkladného
opatrenia) bolo práve to, že uplatnený nárok vo veci samej je požiadavka na vyslovenie neúčinnosti
právneho úkonu o prevode predmetných nehnuteľností voči žalobcovi s posúdením žalobou nastolených
predbežných otázok existencie pohľadávky matky žalovaného voči žalobcovi a nadobudnutia

predmetných nehnuteľností žalovaným v dobrej viere.

24. Skutočnosti uvádzané v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia boli aj podľa
odvolacieho súdu skutočnosťami osvedčujúcimi potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán spôsobom
navrhovaným žalobcom. V prípade nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami žalovaným, naviac

za situácie, keď žalovaného zamýšľaný predaj predmetných nehnuteľností bol dokonca preukázaný
inzerátom o ich ponuke na predaj, by bol totiž zmarený, sťažený a ohrozený následný výkon rozhodnutia,
ak by bol žalobca vo veci samej úspešný. Ochrana ohrozených práv žalobcu si vyžadovala okamžitý
zásah zo strany súdu, ako správne skonštatoval súd prvej inštancie.

25.Nariadenímneodkladnéhoopatrenianedochádzaanikneprimeranémuzásahudoprávnychvzťahov
medzi stranami, pretože následky plynúce z neodkladného opatrenia pre žalovaného, ktorý opakovane
v odvolaní deklaruje, že nemá úmysel do budúcnosti s predmetnými nehnuteľnosťami nakladať, sú
mizivé v porovnaní s ujmou žalobcu pre prípad jeho úspechu vo veci. Tomuto záveru prispieva i fakt,
že žalobcom tvrdená vymáhateľná pohľadávka predstavuje sumu 887.000 eur a hodnota predmetných

nehnuteľností podľa ich ponuky na predaj predstavuje sumu 219.900 eur.

26. Odvolací súd, keďže podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako žiadal žalobca
splnené boli a súd prvej inštancie návrhu správne vyhovel, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
vo výroku vecne správne s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil

bez toho, že sa zaoberal odvolacími argumentmi odvolateľa, ktoré sa vzťahujú už na posúdenia nároku
vo veci samej.

27. O prípadnej náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa bude
končiť konanie vo veci samej (§ 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

28. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je dovolanie prípustné (§ 421 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).